Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán minister Matovič, vy nie ste žiadny Dávid a nenašli ste ani žiadny kameň, ktorým by ste skolili Goliáša, pretože vy ste našli iba marketing, ktorým ste oklamali ľudí. Tak ako ste ľudí oklamali o vile vo Francúzsku, tak tak ich klamete aj teraz a toto je celá vaša agenda.
A keď hovoríte niečo o mafii a o Cosa Nostre, veď vy nesiete znaky Cosa Nostry. Veď základom sú rôzne sektárske a okultistické ťahy v takýchto mafiách, a to je presne aj pre vaše združenie príkladné.
A keď už ide o to, tak vy ste boli hlavou tej mafie už aj vtedy, pretože je tu jedna otázka, keď predsa sám Robert Fico mal na vás celý spis daňového úradu, tak prečo ste potom nesedeli? Prečo vás, aj keď vás odstíhali, áno, ste usvedčený daňový podvodník, prečo vás nikto za to neperzekvoval, prečo vás za to nezavreli a všetko sa nechalo premlčať?
Takisto neviem o tom, že by ste mali pravidelné domové prehliadky, že by vám odobrali vodičský preukaz, že by vás vybrali kukláči.
Tak buď bol Robert Fico veľmi slabý protivník, alebo potom máte niečo spoločné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dalo by sa reagovať na viacej vecí, ktoré pán minister Igor Matovič v rozprave povedal, ale zamerám sa iba na jednu. Dúfam, že keď už tu nie je fyzicky prítomný, že aspoň niekde počúva, a ja ho chcem vlastne požiadať, aby on nepoužíval ten ukazovateľ spotreba domácnosti na to, aby sme ukazovali, že ako sme boli úspešní. Lebo on povedal, že sme boli druhí najlepší asi v Európskej únii v spotrebe domácností a že vlastne tým ako keby ľudia prejavili nejakú dôveru voči vláde.
Ale tu treba pána ministra upozorniť, že ten spotrebný kôš, teda tá štruktúra tých komodít, tých tovarov a služieb, ktoré si ľudia na Slovensku kupujú, je veľmi vo veľkej miere zameraná práve na tie základné služby a potraviny, a je to, až 70 % tvoria potraviny, odevy a obuv, bývanie, voda, elektrika, zdravie, tovary a služby, pošta a doprava, to je 70 % toho, čo Slováci míňajú na tieto základné veci, a iba 30 % toho spotrebného koša sa dá považovať za akýsi luxus, ako je alkohol, nábytok, rekreácia, vzdelávanie, reštaurácie a hotely.
Čiže tí Slováci predsa nemali možnosť výrazne poklesnúť tú svoju spotrebu a, čiže nebola to nejaká dôvera vo vládu alebo dôvera v to, ako vláda zvládala túto pandémiu, ale proste nevyhnutnosť nakupovať základné potraviny a služby.
Treba nájsť naozaj nejaký iný relevantnejší ukazovateľ, pán minister chce teda zdôrazňovať to, v čom bolo Slovensko úspešnejšie v porovnaní s inými krajinami.
A na záver treba dodať, že, áno, Slovensko po ekonomickej stránke tieto prvé dve vlny, že to Slovensko zvládlo naozaj veľmi dobre, a ja chcem upozorniť na to, že neskúšajme to šťastie, pretože tí ľudia aj slovenská ekonomika to už proste dlhšie nevydržia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tak, pán, pánko, či práve teraz vyparený pánisko Igor Matovič, opäť ste pózer. Zahral ste pózu hrdinu, človeka, čo sa nebojí, dal ste sa na pozíciu martýra, že by vás museli odstrániť. Nuž, nik vás nemusí odstraňovať, vy odstránite aj sám seba.
Jednu pravdu ste povedal, áno, ste slon v porceláne, ste deštrukčný typ. A čo ešte? Vy ste dokonca aj samodeštrukčný typ. Vy ste danubit hodený do nitroglycerínu. Ale nie, možno nehovorím pravdu, vy ste danubit s nohami, ktorý sám skočí do nitroglycerínu.
A prečo to hovorím? Nuž nerobím si ilúzie o pánovi Pellegrinim, ale vy ste len zúrivo prskal na všetky strany, ani ste nevysvetlil to, čo ste mal. Vaša typická taktika. Zosmiešňoval ste dookola, dookola všetkých a všetko. Ako kolotočiar. Len zlaté sako vám chýbalo. Že sa nehanbíte, vy, Igor Matovič, a vaša bývalá, bývalka minister Krajčí, máte na svedomí tisíce ľudí, ktorí mohli žiť. Vaša atómová bomba, testovanie či neliečenie ľudí, ten váš systém: si pozitívny, choď domov, ber Paralen a živ ťa Boh.
Pripomeniem vám Dánsko. Dánsko pred špáraním v nose a pred očkovaním pri kulminácii choroby malo 5-krát menej mŕtvych a počet občanov je približne taký ako na Slovensku.
Pán Igor Matovič, vy ste „najmúdrejší“ človek, všade bol a všetko vie, čo zoberie, dodrbe. Vy ste koncový hráč. U vás všetko skončí.
Ďakujem.

Pán minister Matovič, veľká časť obyvateľov Slovenska čakala, že tu vystúpite ako chlap, že sa za tie všetky opatrenia, ktoré ste ako premiér voči ľuďom robili, ospravedlníte národu, a vy ste namiesto toho s úplnou úprimnosťou povedali, že vy ešte ľutujete, že ste proti ľuďom na Slovensku nezasiahli tvrdšie a dôraznejšie.
Keď ste teda taký úprimný, pán minister Matovič, tak im povedzte aj to, že keď vaša vláda s vami ako ministrom financií vyčerpá zdroje, vyčerpá verejné peniaze cez kšefty s testami a vakcínami, takže máte v pláne zaviesť priamo platené zdravotníctvo.
Pán Matovič, prečo nepoviete ľuďom aj to, že donútite ľudí, ktorí celý život poctivo pracovali, platili dane a odvody, aby sa na starobu báli ísť k lekárovi, aby sa báli platieb, ktoré od nich budete vyťahovať?
Pán Matovič, to, že ste odišli teraz, keď ste mali dostať faktické na vaše vystúpenie, to hovorí len o jednom, že ste nielen taký istý zlodej ako tí, ktorých ste kritizovali, že ste nielen neľudský netvor, ktorý sa vyžíval v sadistických a fašistických opatreniach proti vlastnému národu, ale ste asociálny a neľudský zbabelec.

Pán poslanec Gyimesi, na jednej strane sa dá s vami súhlasiť v tom, že Peter Pellegrini nie je žiadne neviniatko. Slovensko si ešte veľmi dobre pamätá, ako sa zadlžoval štát za jeho čias. A bolo to skutočne rekordné tempo. Ale treba povedať aj to B, že vaša vláda dokázala aj to rekordné tempo niekoľkonásobne prevýšiť. Vy ste jednoducho prekonali každé zadlžovanie štátu každou jednou vládou, ktorá tu doteraz bola.
Pravda je aj taká, pán poslanec, že Matoviča, aj keď sa snažíte, ale Matoviča sa jednoducho obhajovať nedá. Pretože Matoviča dnes drvivá väčšina obyvateľov Slovenska doslova nenávidí. Matoviča vnímajú ako človeka, ktorý ich postavil do radov v mrznúcich, treskúcich zimách čakať na nejaké testovanie. Matoviča národ vníma ako človeka, ktorý rozdelil národ ľudí na testovaných a netestovaných. Národ vníma Matoviča ako toho, ktorý bol pre svoju politickú moc ochotný s ľuďmi robiť pokusy, ktoré tu od 2. svetovej vojny neboli.
A preto vás, pán poslanec, chcem v tejto súvislosti varovať, aby vaša vláda ani neuvažovala nad tým, že by zaviedla povinné očkovanie. Pretože v ľuďoch ten hnev vrie. A ak budete čo len rozmýšľať nad zavedením povinného očkovania, tak sa ten hnev môže pretaviť do konkrétnych udalostí, ktoré nikto nebude chcieť zažiť.

Vážený pán predseda, ja by som vás chcel na, vzhľadom na tieto pochybnosti požiadať o zvolanie poslaneckého grémia.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kamenický, ja súhlasím s vami, že sa tu objavil ten negatívny jav, to znamená, že nám tu začali stúpať aj tie necovidové výdavky. Avšak vy ste teda spomenuli, že to bolo 27,6 mld. eur za rok 2021. Ono je to vysoké číslo, ale hlavne kvôli tomu, že tie výdavky sa robia v tom hotovostnom princípe, to znamená, že sú tam výdavky, ktoré proste nie sú výdavky, ako napríklad transfery a podobne. Čiže ono to nie je úplne reálne nárast o 50 %, je to o niečo menej, je to, myslím, že menej ako polovica. Ale tým chcem povedať, že aj keby, aj keby to bol nárast len o 10 % tých necovidových výdavkov, tak je to stále veľa, pretože táto vláda alebo politické strany, ktoré dneska tvoria koalíciu, sľubovali pred voľbami, že budú tie výdavky znižovať, a vidíme tu práve ten opačný, opačný trend.
A potom ste hovorili, že sú to veľké rozdiely v tých odhadoch deficitu, a práve pri tých odhadoch ministerstva financií tam to naozaj treba konštatovať, že tam sú tie odhady úplne naj, najviac nepresné. Je to proste urobené tým, že oni nerobia tie aktualizácie, nerobia proste, neupravujú tie limity a jednoducho len od toho, čo sa ide navyšovať, nejaké ďalšie opatrenia, tak to proste len pripočítajú k tomu štátnemu záverečnému, teda k tomu štátnemu rozpočtu a nič sa s tým nerobí. A to je určite chyba, ktorú bude treba nejakým spôsobom opraviť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho príspevok.
Vy ste, pán poslanec, spomínali, že ten rok 2020 že dopadol veľmi dobre alebo dopadol lepšie, ako sme teda očakávali. A práve podľa mňa pri tejto príležitosti je treba pochváliť proste aj tých ľudí, aj tie firmy, že mali proste, že boli na tú krízu proste pripravení, že to naozaj zvládli veľmi dobre. Samozrejme, pomohol aj štát svojimi opatreniami a pomohli aj banky, to tiež treba povedať, že pomohli zabezpečiť tým firmám tú likviditu, aby dokázali cez tú krízu sa proste preniesť.
Máme priemyselnú ekonomiku, čo určite nám veľmi pomohlo, a občania, je veľmi dobré, že nezlyháva to opätovné splácanie tých úverov, že tie štátom garantované úvery tiež pravdepodobne nebudú aktivované alebo budú aktivované vo veľmi malej miere. Čiže tí ľudia, tie firmy to proste ustáli, aj tú prvú, aj tú druhú vlnu. A máme tu už simulácie niektorých inštitúcií, ktoré nám ukazujú, ako to bude vyzerať v prípade, že budú tie opatrenia pokračovať ďalej, že sa bude situácie zase zhoršovať.
Ja si myslím, že to môže byť ešte oveľa horšie, ako tieto simulácie ukazujú, pretože tí ľudia, tie firmy proste už nevydržia podľa mňa viacej a už začneme tu pozorovať nejaké väčšie zlyhania. A tu je naozaj potrebné hlavne zo strany vlády urobiť to, že počas leta sa veľmi dobre pripravíme, aby sme naozaj tie opatrenia v prípade, že príde nejaká ďalšia vlna, mohli spraviť čo najmiernejšie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela len veľmi stručne. Tento program stability je výsostne odborná téma, je to vysoko odborná téma, náročná téma a skutočne poslanec Martin Beluský si dal tú námahu, urobil perfektnú analýzu, naštudoval si veci a vidno, že s odbornou starostlivosťou sa tejto téme venoval. Ďalej konštatoval aj určité nedostatky tohoto programu a zároveň aj dával konštruktívne návrhy na zlepšenia tohoto programu. Nebudem ich opakovať, ale veľmi chcem vyzdvihnúť ešte aj to, že poukázal na tie výdavky ministerstva obrany, ktoré sa enormne zvyšujú. Samozrejme, všetci chápeme, počas celej histórie Slovenskej republiky tu bol problém, že teda naša armáda, to bola katastrofa, nebola vybavená, treba to. Lenže myslím si, že treba trošku aj zvážiť priority vzhľadom na súčasnú situáciu obrovského zadlženia a na obrovské škody, ktoré napáchala pandémia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hneď na úvod chcem pripomenúť, že sme pri skladaní poslaneckého sľubu sľúbili, že budeme dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života. A zároveň chcem pripomenúť, že čl. 55a Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že Slovenská republika chráni dlhodobú udržateľnosť svojho hospodárenia, ktoré sa zakladá na transparentnosti, efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. A práve v zmysle tohto článku Ústavy Slovenskej republiky by sme mali pristupovať aj k tomuto materiálu, k programu stability Slovenskej republiky, a vyhodnotiť ho, či dostatočne garantuje splnenie tohto ústavného cieľa.
Ja chcem svoj príspevok rozdeliť na tri časti. V prvej časti chcem povedať a pochváliť teda, čo vidím v tom programe stability, čo je dobré. V druhej časti, čo treba ešte určite zlepšiť, a v tretej časti aj nejaký záver.
Čo je práve, čo je dobré, v programe stability sa píše, že riadenie verejných financií bude posilnené aj reformou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti spolu s ďalšími reformami. Vláda Slovenskej republiky na jeseň 2020 predložila do Národnej rady Slovenskej republiky túto novelu, ktorej cieľom je implementovať absentujúce výdavkové limity verejnej správy, posilniť dôraz na dlhodobú udržateľnosť verejných financií a zabezpečiť flexibilnejšie únikové klauzuly pre prípad výnimočných udalostí.
A tu hneď pri tomto bode, pán minister, vás chcem opätovne požiadať, keďže ste požiadali Národnú radu Slovenskej republiky, aby sme rokovanie o tomto bode a o tomto návrhu zákona, aby sme to preložili na septembrovú schôdzu, teda o dva a pol mesiaca, aby ste ešte raz zvážili úplné stiahnutie tohto bodu, to znamená nie jeho ďalšie odkladanie, aby ste ho skonsolidovali s pripravovaným pozmeňovacím návrhom a znovu pristúpili k medzirezortnému pripomienkovému konaniu a znovu prešli prvé čítanie, druhé čítanie. Myslím si, že do 1. januára máme stále času dosť, teraz dva a pol mesiaca vlastne stratíme tým, že sa o tom rokovať nebude, a keď my to dáme aspoň do MPK, tak môžu z toho vyjsť nejaké ďalšie pripomienky, návrhy, ktoré môžu pomôcť tento zákon zlepšiť, a myslím si, že by to bolo naozaj na dobro veci.
Dlhodobú udržateľnosť verejných financií, sa hovorí v tomto programe stability, že podporujú aj štrukturálne reformy na naštartovanie ekonomického rastu, predstavené v rámci schváleného plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. To treba naozaj uznať, že Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami dostane viac financií v prepočte k veľkosti ekonomiky alebo v prepočte k počtu obyvateľov. Tieto peniaze však nebudú zadarmo a raz sa budú musieť splácať, preto ich efektívne a správne, ich efektívne a správne zasielaná implementácia bude veľmi dôležitá, ako aj rýchlosť ich naliatia do slovenskej ekonomiky a úplné vyčerpanie. V tomto by sme mali naozaj všetci spoločne vyvinúť maximálne úsilie, aby neboli žiadne korekcie, korupcie a čerpanie na zbytočnosti a hlavne mäkké projekty.
Dlhodobou výzvou daňového systému je zvyšovanie efektívnosti výberu daní, to je ďalší bod, ktorý sa píše v programe stability. V porovnaní s krajinami Európskej únie stále existuje priestor na zvýšenie dodatočných príjmov o približne pol miliardy eur, pri znížení medzery výberu DPH na priemer Európskej únie na úrovni približne 11 % z potenciálneho výberu. Toto je určite správna cesta, pretože občania Slovenskej republiky boli zaskočení správami o pripravovaných vyšších daniach a bol by to zbytočný zásah do existujúceho ustáleného systému, najmä keď stále vieme a môžeme zlepšiť výber existujúcich daní, ktoré majú svoje medzery.
A práve v tomto bode mám na vás, pán minister, ďalšiu otázku tiež z programového vyhlásenia vlády, v ktorom píšete, že vláda zváži zavedenie tzv. reverse charge, teda ma zaujíma, či k nejakému zváženiu alebo k nejakým analýzam aj už reálne došlo, či vieme tento systém rozšíriť aj na ďalšie tovary, alebo či sa vôbec tieto veci uvažuje nejakým spôsobom posunúť dopredu.
Čo treba zlepšiť? V programe stability sa píše, že po stabilizácii bude potrebné naštartovať konsolidáciu verejných financií s jasne definovaným strednodobým rozpočtovým cieľom na úrovni prebytkového hospodárenia. Novým strednodobým cieľom rozpočtovej politiky bude dosiahnutie štrukturálneho prebytku pol percenta HDP najneskôr do roku 2028. Na dosiahnutie tohto cieľa je plánované každoročne znižovanie štrukturálneho schodku o 1 percentuálny bod HDP od roku 2023, tak ako to v úvodnom slove spomínal aj minister financií. V súlade s tým sú nominálne rozpočtové ciele na roky 2023 a 2024 určené na úrovni 4,1 % HDP a 3,8 % HDP.
Tento vládou cielený deficit na úrovni 3,8 % HDP v roku 2024 je podľa môjho názoru málo ambiciózny. Dôvodom je skutočnosť, že štrukturálny deficit sa bude sám automaticky aj bez opatrení vlády postupne zlepšovať na lepšiu úroveň, s akou uvažuje samotná vláda. V roku 2024 by mohol štrukturálny deficit dosiahnuť úroveň 3,3 % HDP, teda o 0,5 % HDP lepší, ako si stanovila sama vláda v programe stability.
Ministerstvo financií a celá vláda by mala predstaviť jasnú konsolidačnú stratégiu s cieľom znížiť do roku 2024 deficit pod úroveň 3 % HDP; tak by mal podľa mňa znieť tento cieľ. Z tohto pohľadu je možné hodnotiť predložené ciele vlády pre saldo verejnej správy ako dosiahnuteľné, bez potreby vynaloženia významného konsolidačného úsilia. Takisto je zbytočné čakať na konsolidáciu od roku 2023, keď už v budúcom roku 2022 sa začne ekonomika postupne prehrievať a ožívať.
Samotné potenciálne riziká v budúcom pandemickom vývoji by nemali byť dôvodom absencie štrukturálnych opatrení, nakoľko prípadnú pandemickú pomoc ekonomiky je vždy možné riešiť dočasnými opatreniami. Od roku 2022 môže ekonomika očakávať výrazné oživenie na hranici prehrievania, ktoré budú popri postpandemickom raste stimulovať aj zdroje z plánu obnovy a eurofondov; napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť naďalej odporúča v takejto situácii prijať konsolidačné opatrenia už v roku 2022, a to na úrovni pol percenta HDP. V roku 2023 by bez toho, aby bol ohrozený ekonomický rast, mohla konsolidácia rozpočtu nad rámec scenára nezmenených politík dosiahnuť minimálne 1 % HDP.
Jednou z hlavných priorít vlády je pokračovanie v reformách v dôchodkovom systéme. Zlý demografický výhľad Slovenska vedie pri aktuálnom stave dôchodkovej legislatívy k očakávanému nárastu výdavkov na starnutie populácie do roku 2070 o približne 9 percentuálnych bodov HDP oproti súčasnej úrovni. Dlhodobú udržateľnosť pomôžu okrem plánovanej konsolidácie zlepšiť reformy v dôchodkovom systéme z programového vyhlásenia vlády, cieľom je zlepšiť udržateľnosť prvého priebežne financovaného dôchodkového piliera, efektívnosť druhého kapitalizačného piliera, ako i celkovú transparentnosť a stabilitu dôchodkového systému.
V pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky sa vláda zaviazala reformami v prvom pilieri zlepšiť ukazovateľ S2 o takmer 2 percentuálne body HDP. Stredná úroveň rizika dlhodobej udržateľnosti by pri plnení konsolidácie a implementácie dôchodkovej reformy mohla byť dosiahnutá v roku 2026.
Dôchodková reforma je síce stále v procese tvorby, už teraz vieme povedať, že návrh ústavného zákona upravujúci dôchodkový systém predložený do legislatívneho procesu ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zlepšuje dlhodobú udržateľnosť len v polovičnej miere oproti záväzku, ktorý bol deklarovaný v pláne obnovy Slovenskej republiky. Ak nedôjde k náprave, zostávajúcu časť bude potrebné nahradiť dodatočnou konsolidáciou deficitu na úrovni 1 % HDP aj v roku 2024. Verím, že sa ešte otvorí odborná diskusia o tom, ako by dôchodková reforma mala vyzerať. Ja odporúčam, aby vlastný návrh pripravilo ministerstvo financií s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, pričom v prvom pilieri musia nastať razantné zmeny, aby sa stal udržateľným, pravdepodobne aj na úkor miery náhrady, podiel dôchodkami a mzdami. Dobre fungujúci druhý pilier by mohol tieto zmeny vykompenzovať tak, aby seniori na tomto celkovo nestrácali, no aktuálne hrozí opačný scenár. Je možné, že prvý pilier bude musieť kompenzovať nízke dôchodky z druhého piliera, a to je presne opačný stav, ako sa pôvodne uvažovalo.
Revízie schválené v roku 2020 identifikovali úsporné opatrenia s potenciálom 1,13 mld. eur, čo predstavuje 1,2 % HDP. V zamestnanosti a odmeňovaní revízia identifikovala priestor 765 mil. eur najmä v optimalizácii samospráv (396 mil. eur) a počtu úradníkov v štátnej správe (147 mil. eur) a znižovanie počtu policajtov (o 96 mil. eur). Revízia výdavkov na obranu identifikovala úspory za 191 mil. eur najmä prostredníctvom zmrazovania mzdovej obálky vojakom. Revízia IT výdavkov identifikovala úspory vo výške 83 až 163 mil. eur, ktoré by sa mali začať napĺňať od roku 2021. Zmrazovanie platov je opatrenie, ktoré síce môže teraz pomôcť, nie je to však dlhodobé opatrenie, preto tak ako sa jednorazové vplyvy nepočítajú do štrukturálneho salda, ani krátkodobé opatrenia na strane znižovania výdavkov by sa nemali odpočítať od výšky štrukturálneho salda.
Úsporné opatrenia by sa mali zamerať najmä na prevádzkové náklady, zlučovanie úradov, dlhodobé znižovanie počtu zamestnancov, chcel som povedať počtu poslancov, ale aj to určite, alebo na zrušenie výdavkov, ktoré boli prijaté v časoch hospodárskeho rastu a v čase krízy na nich jednoducho štát nemá dostatok zdrojov.
Revízie zároveň identifikovali aj oblasť s potrebou dodatočných zdrojov za 1,5 mld. eur. Revízia výdavkov na zamestnanosť, odmeňovanie navrhuje najmä postupné zvyšovanie počtu zdravotných sestier, platov učiteľov a počtov a platov pracovníkov v sociálnych službách, spolu v objeme 1,2 mld. eur. Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením navrhuje potrebu dodatočných 263 mil. eur. Zníženie výdavkov revízia identifikovala pri nultých ročníkoch v špeciálnom školstve a pri aktivačných prácach. To znamená, že identifikované úsporné opatrenia s potenciálom 1,13 mld. eur sú nižšie o 370 mil. eur ako identifikácia potrebných dodatočných zdrojov. V tejto bilancii sa musíme dostať do kladných čísel, inak sa stabilita verejných financií bude aj naďalej zhoršovať.
Na záver musím konštatovať, že schválený program stability môže zhoršiť dlhodobú udržateľnosť, pokiaľ sa budeme striktne držať tých cieľov, ktoré boli v ňom stanovené, a nebudeme sa snažiť tieto ciele ešte prekonať.
Ak by mali, ako by mali byť stanovené ciele programovej stability? Som presvedčený, že ešte pred, ešte počas tohto volebného obdobia musí vláda zabezpečiť dva ciele, jednak je to zníženie deficitu na dlh, stabilizáciu, úroveň pod 3 % HDP, a znížiť riziko dlhodobej udržateľnosti do pásma stredného rizika. Takého zlepšenie udržateľnosti môže vláda dosiahnuť dodatočným znižovaním deficitu rozpočtu alebo prijatím aj iných opatrení s pozitívnym dlhodobým vplyvom, ako napríklad spomínanou dôchodkovou reformou.
Na dosiahnutie stredného rizika udržateľnosti je potrebné pokračovať v ozdravovaní verejných financií aj v roku 2024. Na rozdiel od rokov 2022 a 2023 by však okamžité zlepšenie bilancie mohlo byť čiastočne alebo úplne nahradené zlepšením dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, tak ako to vláda avizuje v programe stability a pláne obnovy Slovenskej republiky.
Ešte by som chcel poukázať na plánované zvyšovanie výdavkov v rezorte obrany súvisiace so záväzkom Slovenska v rámci NATO. V programe stability sa plánuje postupné zvyšovanie výdavkov na obranu až k úrovni 2 % HDP nasledovne: v roku 2019 1,1 % to bolo, v roku 2022 1,3, v roku 2023 1,8 a v roku 2024 už 1,9 % HDP.
Ja som si pozrel dokument, ktorý bol prijatý v roku 2021, ktorým ministerstvo obrany určuje investičné priority, a je tam naozaj toho veľmi veľa. Chystá sa obmeniť vozidlá VVP1, resp. VVP2. Takisto začal s obmenou ťažkej ženijnej techniky, obmeniť stredný tank za nový hlavný bojový tank, pokračovať v realizácii projektu bojové obrnené vozidlo 8x8, vytvoriť predpoklad pre realizáciu projektu bojové obrnené vozidlo 4x4, pokračovať v projekte protitankové systémy, pokračovať v projektoch obmeny a priebežných dodávkach automobilov, nákladných terénnych ťažkých N3G automobilov, nákladných terénnych stredných N2G, pokračovať v projekte malého terénneho automobilu, v roku 2022 ukončiť projekt obmeny dopravných lietadiel, v dvadsiatom treťom ukončiť projekt obmeny letiskových rádiolokačných systémov a ich integráciu do súčasných systémov velenia a riadenia. Pokračovať v projekte obmeny viacúčelových vrtuľníkov a doplnenie ich vybavenia, v 2025. ukončiť projekt obmeny viacúčelových taktických lietadiel. Začať projekt obmeny cvičných taktických lietadiel sa má zabezpečiť do roku dve... od roku 2023, pokračovať v projekte obmeny rádiolokačnej techniky... a mohol by som naozaj pokračovať ďalej v tomto veľmi dlhom zozname.
Rozumiem, že aj v ozbrojených silách je potrebné inovovať a obmieňať techniku, avšak v takomto rozsahu a hlavne v takejto ekonomickej situácii to považujem za absolútne kontraproduktívne. Odporúčam, pán minister, prehodnotiť a zvážiť, či je momentálne pre Slovensko a pre našu ekonomiku prioritou zvyšovať výdavky na obranu až k úrovni 2 % HDP, keď dnes je to na úrovni okolo 1,3 % HDP.
Viac už nebudem hovoriť, ďakujem pekne za pozornosť.