Pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, ja by som v tomto svojom záverečnom slove po tom, čo už bola ukončená rozprava, chcel povedať len niekoľko slov k istému argumentu, ktorý tu padol, ale na ktorý nezaznel nejaký proti argument, a to je ten, že ak by sme aj obmedzili vykonávanie umelých potratov legislatívou, by sme teda zakázali tie potraty na požiadanie, tak by to v podstate nemalo nijaký vplyv na počet umelých potratov, ale...
Pani poslankyne, páni poslanci, pán predsedajúci, ja by som v tomto svojom záverečnom slove po tom, čo už bola ukončená rozprava, chcel povedať len niekoľko slov k istému argumentu, ktorý tu padol, ale na ktorý nezaznel nejaký proti argument, a to je ten, že ak by sme aj obmedzili vykonávanie umelých potratov legislatívou, by sme teda zakázali tie potraty na požiadanie, tak by to v podstate nemalo nijaký vplyv na počet umelých potratov, ale naopak, viedlo by to iba k tomu, že by ženy vyhľadávali tie interrupcie niekde inde, alebo by chodili na ilegálne interrupcie, čo by spôsobilo to, že by mohli zomrieť alebo mať poškodené zdravie. K tomu musím povedať, najskôr čo sa týka tých žien, že v ich prípade, pokiaľ by u nás na Slovensku boli tie umelé potraty na požiadanie ilegálne, a napriek tomu by sa nejaká žena rozhodla ísť na tento potrat, tak je to v prvom rade jej vlastné rozhodnutie. To, že chce riskovať svoj život a zdravie kvôli tomu, že potrebuje usmrtiť svoje vlastné dieťa a že za tú cenu, teda alebo chce to urobiť dokonca za cenu porušenia, porušenia zákona, tak je to jej vlastné rozhodnutie, opakujem. Čiže nie je to to isté, ako v prípade nenarodeného dieťaťa, ktoré sa nemôže rozhodnúť, ale za ktorého rozhodujú jeho rodičia, teda matka, ktorá ide na tú umelú, umelý potrat. A tu treba povedať aj toľko, že pokiaľ nám ide o ochranu života, tak aj keď by sme pripustili, že niektoré ženy, ktoré by išli na tie ilegálne interrupcie, by mohli prísť o život, tak keď si pozrieme štatistiku napríklad Svetovej zdravotníckej organizácie, tak pri tých ilegálnych potratoch v krajinách, kde sú reštriktívne zákony, kde sú tie potraty zakázané, zahynie ročne alebo zomrie ročne 47-tisíc žien, čo je, sa môže javiť ako veľmi vysoké číslo. Treba ale povedať, že z 98 % sú to ženy, ktoré postupujú tieto ilegálne potraty v krajinách tretieho sveta, napríklad v Afrike, teda nejde o Poľsko alebo nejaké tie malé európske štáty, ktoré, ako napríklad Malta, ktoré majú tiež ilegálne potraty. Čiže nie je to niečo, čo sa dá porovnávať s nami.
Ale na druhej strane v krajinách, kde sú liberálne zákony, ako je to aj tu na Slovensku, pokiaľ ide o umelé potraty, tak zahynie alebo zomrie ročne vo svete 26 miliónov nenarodených detí. Čiže 26 miliónov oproti 47- tisíc. Každý jeden ľudský život má hodnotu, každý jeden ľudský život, no napriek tomu len takto čisto matematicky, ak sa máme postaviť na stranu života, ak máme ochrániť čo najviac ľudských život, tak lepšou cestou je ísť cestou práve tých obmedzení, reštrikcií umelých potratov, pretože vtedy zachránime viacej ľudských životov, ako keď, keď umožníme, aby naďalej u nás platili tieto liberálne zákony.
No a musím povedať aj toľko, že nie je pravda, nie je pravda, že je úplne jedno, akú máme legislatívu na Slovensku, že ten počet interrupcií nebude nejakým spôsobom klesať. Pretože keď sa pozrieme do histórie, tak výraznou mierou sa liberalizovali, liberalizovala legislatíva práve v roku 1986. Vtedy bol prijatý ten zákon, ktorý tu platí aj doteraz. Predtým tiež bolo možné vykonávať umelé potraty, ale tie podmienky boli omnoho prísnejšie. Boli tu tie interrupčné komisie atď. No a akonáhle bol prijatý ten zákon ešte v bývalom Československu, tak medziročne, medzi tým rokom 1986 - 1987 narástol počet umelých potratov o viac ako 20 %, čiže o jednu pätinu. To je dosť výrazný nárast, ktorý svedčí práve o tom, že keď niečo liberalizujeme v prípade interrupcií, tak ten počet interrupcií stúpne. Ale zase naopak, ak budeme reštriktívnejší, ak to obmedzíme, áno, nezachránime všetky, všetky nenarodené deti, ale výrazným spôsobom to obmedzíme.
A podobný príklad by som mohol uviesť aj v prípade Spojených štátov amerických, kde tým známym súdnym rozhodnutím amerického Najvyššieho súdu boli legalizované interrupcie v roku 1973. To bol rok, keď v tom čase sa vykonávalo približne 100-tisíc v celých Spojených štátoch amerických, 100-tisíc ilegálnych interrupcií. Ale po tom, čo boli legalizované, tak v priebehu desiatich rokov sa ten počet interrupcií vyšplhá na 1,3 milióna. Zo 100-tisíc na 1,3 milióna, čo je aj v prípade teda, že zoberieme, že ten počet populácie v Amerike za tých 10 rokov narástol, stále je to 12-násobný nárast počtu interrupcií len kvôli tomu, že bola tá legislatíva uvoľnená.
Na záver, panie poslankyne, páni poslanci, len toľko, že každý z nás, každý z nás má právo aj povinnosť sa rozhodnúť, zaujať nejaké stanovisko v tejto otázke a má sa teda, môže sa teda rozhodnúť, či sa postaví na stranu života, alebo sa postaví na stranu smrti. V konečnom dôsledku, ja tomu verím, že každý z nás si za toto svoje rozhodnutie, ktoré tu v Národnej rade Slovenskej republiky vykoná, bude raz zodpovedať aj pred Pánom Bohom, aj pred národom. Ale ja musím povedať za seba a za svojich kolegov z Ľudovej strany Naše Slovensko, že my budeme vždy stáť na strane života. A ja by som bol veľmi rád, keby sme v tejto otázke neboli sami. Viem, že sú tu poslanci, ktorí napriek tomu, že sú z koalície, sa na túto stranu života postavili a verím tomu, že rovnako sa postavia aj ďalší poslanci na túto správnu stranu, na stranu, na stranu pravdy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
