Panie poslankyne, páni poslanci, náš návrh zákona netreba nejako podrobnejšie vysvetľovať a predstavovať, lebo, ako som už spomenul v úvodnom slove, nepredkladáme ho po prvýkrát. Tí, ktorí sa tejto problematike venujú, tí, ktorí ju sledujú, tak vedia, aký zákon sme predložili. Môžem povedať, že za tie štyri roky, za posledné štyri roky sme ho predložili už celkom štyrikrát. Aj v minulom volebnom období a predkladáme ho aj v tomto volebnom období.
Netajíme sa tým, že chceme zakázať vykonávanie umelých potratov, ktorým padlo len za minulý rok za obeť presne 6 177 nenarodených detí a od vzniku samostatnej republiky, Slovenskej republiky, teda od roku 1993, už bolo takmer 400-tisíc, opakujem 400-tisíc nevinných detí.
Súčasne však hovoríme, že pripúšťame, pripúšťame tri výnimky, kedy by bolo možné naďalej vykonávať tieto umelé potraty, ale v celkom výnimočných prípadoch. A to v prípade ohrozenia života ženy, ak s tým bude sama žena súhlasiť, ďalej do 12 týždňov tehotenstva v prípade, ak je dôvodné podozrenie, že žena otehotnela v dôsledku trestného činu, teda napríklad v prípade znásilnenia, incestu alebo sexuálneho zneužitia, vykonávaniu umelého potratu nebudú brániť žiadne zdravotné dôvody a žena o vykonanie takéhoto potratu sama požiada a napokon tretia výnimka do 24 týždňov tehotenstva v prípade, ak pôjde o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu, ak vykonaniu umelého potratu nebudú brániť žiadne zdravotné dôvody a žena o vykonanie umelého potratu sama požiada.
Fakticky teda navrhujeme zrušiť možnosť vykonávať umelé potraty len na požiadanie ženy, teda navrhujeme zrušiť tú skupinu potratov, ktorá je dnes na Slovensku najväčšia časť zo všetkých umelých potratov, ktoré sa u nás vykonávajú. Zároveň tento náš návrh ruší aj možnosť tzv. potratovej turistiky, keď neumožňuje vykonávať umelý potrat cudzinkám, teda ženám, ktoré nemajú občianstvo v Slovenskej republike.
Toľko teda v skratke čo konkrétne navrhujeme pre tých, ktorí by to ešte nevedeli. Prejdime ale teraz k podstate, prečo vôbec riešime obmedzovanie umelých potratov, prečo sa touto otázkou opakovane v Národnej rade zaoberáme. Liberáli, ktorých je, bohužiaľ, aj v tomto pléne príliš veľa, ale dúfam, že v ďalšom volebnom období ich bude dosť málo, tak tí nám vyčítajú, že Slovensko a jeho občania majú nejaké iné problémy, že otázka umelých potratov nie je na programe dňa, že nie je tou najpálčivejšou otázkou, ktorú treba na Slovensku riešiť. Skúsme sa však pozrieť na problematiku umelých potratov očami faktov, očami prísnej logiky a dospejeme k záveru, že otázka umelých potratov, aj keď si to mnohí ľudia možno neuvedomujú, je otázkou prvoradého významu, bez ktorej vyriešenia tzv. demokratický režim na Slovensku je a zostane vždy režimom, ktorý je v skutočnosti nedemokratický, bezprávny a trúfam si povedať aj zločinecký.
Otázka umelých potratov totiž nie je otázkou životnej úrovne na Slovensku. Nie je otázkou zamestnanosti, otázkou hospodárstva či ekonomiky, ale je ďaleko viac, pretože je to otázka života a smrti tisícov nevinných detí. A to bude vždy tou najvýznamnejšou otázkou. Minimálne pre tých ľudí, pre ktorých samotný život človeka je vždy na prvom mieste. A to nemusíme byť kresťania vyznávajúci prvé Božie prikázanie - nezabiješ. Stačí, že máte zdravý rozum, česť a zmysel pre spravodlivosť, aby ste si uvedomili, že právo na život je zo všetkých ľudských práv tým najdôležitejším. Právom, bez ktorého nemá absolútne žiadny zmysel, aby sme hovorili o ostatných ľudských právach. Nakoniec na čo by nám bolo právo na súkromie, osobnú slobodu, slobodu pohybu, slobodu prejavu alebo slobodu myslenia, na čo by nám boli práva na majetok a život v úplnom blahobyte, ak by sme nemali právo na život, ak by nás mohol ktokoľvek, kedykoľvek beztrestne zavraždiť a to celkom legálne. No tieto práva, povedzme si na rovinu, by nám boli absolútne na nič.
Napokon uvážme, kam sme sa to až dostali a v akej barbarskej dobe žijeme, keď sa zabíjanie vlastných detí obhajuje tým, že ide o právo ženy na súkromie, či dokonca akési ľudské právo. Ako hlboko upadol náš národ a náš štát, keď sa u nás vyhlasuje, že možnosť ženy vybrať si, či počaté dieťa donosí patrí k nejakým výdobytkom modernej demokracie. Toto predsa nie je žiadna demokracia, ale obyčajná zločinecká totalita.
Preto nie náhodou a hovoril to už aj pán predkladateľ, pán poslanec Čepček, nie je náhodou, že prvým režimom, ktorý legalizoval umelé potraty na svete, bol práve totalitný zločinecký režim vodcu boľševikov Vladimíra Lenina a to práve v Sovietskom zväze. Slovensko preto nie je demokratickým a právnym štátom a nikdy ním ani nemôže byť, pokiaľ umožní len tak na požiadanie zavraždiť každý rok tisíce nevinných detí. A hovorím otvorene, že ktokoľvek súčasný stav v oblasti umelých potratov obhajuje a nechce ho zásadne zmeniť, nemá právo hovoriť o ľudských právach, demokracii a slobode. Hoci si možno stokrát bude hovoriť a biť sa do pŕs, že je nejaký liberál a humanista, ktorému záleží na ľudskom živote. Treba povedať, že každý, kto súčasnú potratovú legislatívu považuje za správnu, je v skutočnosti len obyčajný egoista a materialista, ktorému záleží len na sebe a ľudský život pre neho nič neznamená, pokiaľ nikto nesiaha na jeho život osobne. Alebo je to možno človek, ktorý žije v sebaklame, že zabitím vlastného dieťaťa vlastne nepácha nič zlé, lebo dieťa do tých 12 týždňov tehotenstva ešte nie je človekom, a teda že ešte nie je dieťaťom, ale len akýmsi zhlukom buniek, teda súčasťou vlastného tela.
Nechcem tu teraz opakovať argumenty, prečo jediným možným logickým okamihom, kedy vzniká ľudský život, je okamih počatia, teda okamih, kedy spojením dvoch ľudských buniek s odlišnou DNA vzniká jedinečný ľudský organizmus so svojou vlastnou jedinečnou DNA odlišnou, tak od DNA svojej matky, ako aj od DNA svojho otca.
Avšak nebudeme slepí, ak si nebudem účelovo či pre uľavenie svojmu svedomiu zakrývať oči pred touto pravdou. Potom nám bude všetkým jasné, že umelým potratom zabíjame živého človeka, živé dieťa a v takom prípade nám neostáva nič iné, ako urobiť všetko pre to, aby sme toto zabíjanie zastavili, aby sme ho postavili mimo zákon.
Prosím, uvedomme si, že najhoršou nespravodlivosťou a najhorším zločinom, ktorý sa u nás pácha už viac ako 60 rokov, sú práve umelé potraty. Pretože za ten čas bolo na našom území zabitých celkom 1,4 mil. nenarodených detí. Preto právom hovorím, že sa tu pácha genocída národa. Čudujeme sa potom, že je u nás demografická kríza, že naša populácia starne, že chýbajú peniaze na dôchodky? Keď sme takto umožnili už dlhých 60 rokov a stále umožňujeme zabíjať naše vlastné deti?
Samozrejme, viem, že je tu dosť poslancov, ktorí majú na celú túto problematiku iný názor, ktorý nevidia alebo nechcú vidieť túto pravdu, možno nemajú ani zlé úmysly, ale s tými som, samozrejme, ochotný v tejto rozprave diskutovať a môžme si vysvetliť všetky aspekty tohto problému. Ale s tými, čo vedia, čo robia, keď tú interrupčnú legislatívu podporujú, s tými, ktorým to vyhovuje, s tými nemá zmysel čokoľvek riešiť
Pre vás ale aj všetkých tých ostatných som pripravený zodpovedať akékoľvek otázky k tejto rozprave, preto panie poslankyne, páni poslanci, na záver môjho vystúpenia len jedno. Málokedy máme možnosť zachrániť ľudský život a to nielen jedného človeka, ale tisícov ľudí, len obyčajným hlasovaním za návrh jedného zákona. Málokedy máme takto v rukách v podstate osud celého národa. A teraz ale tú príležitosť máme, a tak ju, prosím, nepremárnime. Dosť už ale bolo rečnenia! Naozaj začnime konať a ukážme, že nestojíme na strane smrti, ale stojíme na strane života!
Ďakujem pekne.
