Ďakujem pekne, pán predseda.
Panie poslankyne, páni poslanci, ja si teda dovolím využiť právo navrhovateľa vystúpiť, a teda zhodnotiť doterajší priebeh rozpravy k týmto dvom návrhom zákonov. Začal by som teda s tým, čo tu opakovane zaznelo z úst pána poslanca Stančíka, potom pána poslanca Viskupiča. Viacerí tu spomínali, že počet potratov neustále klesá, teda že nie je nejaký dôvod na to, aby sme sa touto otázkou nejako zaoberali, lebo...
Ďakujem pekne, pán predseda.
Panie poslankyne, páni poslanci, ja si teda dovolím využiť právo navrhovateľa vystúpiť, a teda zhodnotiť doterajší priebeh rozpravy k týmto dvom návrhom zákonov. Začal by som teda s tým, čo tu opakovane zaznelo z úst pána poslanca Stančíka, potom pána poslanca Viskupiča. Viacerí tu spomínali, že počet potratov neustále klesá, teda že nie je nejaký dôvod na to, aby sme sa touto otázkou nejako zaoberali, lebo to má nejakú klesajúcu tendenciu.
No a v tejto súvislosti ma napadá len jedna otázka. Ak teda začne klesať medziročne alebo v priebehu, ja neviem, päť-desať rokov počet vrážd nejakým výrazným spôsobom, tak teraz tieto vraždy, teraz myslím dospelých alebo teda už narodených ľudí, legalizujeme? Alebo to proste urobíme? Prestaneme tieto vraždy nejakým spôsobom trestať? Dovolíme ľudí beztrestne vraždiť len preto, že ten počet vrážd klesá alebo je nízky podľa nejakých kritérií? A možno ešte v tejto súvislosti, ak teraz vlastne za posledný rok sa všetko točí okolo toho COVID-u a neustále sa to tu proste pripomína, stále sa tu prijímajú nejaké opatrenia, o ktorých ja hovorím opakovane, že sú totalitné a pritom vieme, že oficiálne, hovorím, oficiálne má ten COVID na svedomí na Slovensku k 21. júnu nejakých 12 478 ľudí. Tak potom o čo viacej by sa život na Slovensku alebo debata o tom, ako ten problém riešiť, o čo viac by sa to malo týkať práve umelých potratov, keď za posledný rok tu bolo zavraždených vyše 6-tisíc detí a keď od vzniku republiky tu bolo zavraždených vyše alebo takmer 400-tisíc nenarodených detí? A odkedy sú legalizované, už to tu bolo povedané, 1,4 mil., veď to je omnoho viacej ako tie oficiálne obete na COVID. Napriek tomu sa o tejto debate, sa o tomto probléme hovorí len vtedy, keď tu my ako poslanci, ktorí jednoducho vyznávajú tradičné hodnoty, ktorí si uvedomujú cenu ľudského života, keď tu vystúpime a chceme tento problém riešiť. Dovtedy ako keby tento problém ani vôbec neexistoval.
Pán poslanec Žiak, ste veľmi blízko, takže budete dobre počuť, áno. Ja neviem teda, čo ste vy za poslanca alebo za človeka, aké hodnoty vy vyznávate, lebo mne je to také čudné, keď ešte aj ochranu ľudského života a boj za práva nenarodených detí ste schopní spojiť s nejakými gardistickými uniformami, s nejakým fašizmom a s takýmito kadejakými nezmyslami. Ale ako na druhej strane ma to neprekvapuje, pretože to je presne pre vás liberálov typické. Vám keď dôjdu argumenty, vy keď jednoducho neviete nejako racionálne vysvetliť svoje stanoviská alebo keď nesúhlasíte s názormi ľudí, ktorí jednoducho vystupujú tu v Národnej rade alebo niekde v spoločnosti, tak ich označíte, že sú fašisti, že sú extrémisti, to je proste jediná vec, čo viete onálepkovať človeka, a tým si myslíte, že celá tá debata nejakým spôsobom zhasne. Vy jednoducho vidíte za každým stromom nejakého fašistu.
Ale viete, čo nevidíte? Vy nevidíte tých fašistov priamo vo vašej strane, vo vašom poslaneckom klube, kde by ste ich mali ako prvý hľadať, pretože tam, keď si zoberieme, ako pristupujete k ochrane ľudského života od počatia, tam by sme mali nájsť a hľadať asi tých fašistov najviac. Aj by sme ich tam asi našli.
Pani poslankyňa Kozelová, tá tu myslím teraz nie je, ja neviem teda, že či má deti, ale môžem ju ubezpečiť, keď počúva, že ja sa do jej maternice v žiadnom prípade nestarám, ale napriek tomu musím povedať, že pokiaľ by sa ona sama rozhodla, že jedno zo svojich detí či narodených, alebo nenarodených sa rozhodne zabiť, tak jednoznačne, keďže som odporca vrážd všeobecne, tak, samozrejme, budem sa do toho starať.
Pán poslanec Baránik, ten už tiež odišiel, ale možno tiež niekde počúva v zákulisí, tak ten ma úplne, ten ma úplne zaskočil, keď konštatoval, že právo na život v zmysle ústavy nestojí nad ostatnými ľudskými právami, ako je napríklad právo na súkromie. Tak ja neviem, že či predsa len by nebolo lepšie, keby zostal tým taxikárom, lebo toto je čistý právny analfabetizmus, pretože predsa právo na život alebo teda všetky ľudské práva sa volajú ľudské práva preto, lebo sa viažu na človeka, na ľudí. A pokiaľ nejaký človek nemá ani právo na život, keď ani nežije, tak predsa nemôže ani disponovať nejakými ostatnými právami. Teda logicky pre každého normálneho človeka to nemusí byť ani právnik, pre každého normálneho človeka predsa musí byť jasné, že právo na život je tým prvým právom, od ktorého sa všetky ostatné práva odvíjajú. A áno, stojí nad všetkými ostatnými ľudskými právami vrátane práva a súkromie. Napokon stačí sa pozrieť aj na samotný Trestný zákon. A to nielen u nás ale v každom štáte, kde predsa vražda alebo teda zabitie človeka je vždy prísnejšie trestaná v porovnaní s inými trestnými činmi, ktoré siahajú na iné práva človeka.
Ďalej by som chcel poďakovať aj tým poslancom nielen z nášho poslaneckého klubu, ale aj možno z vládnych poslancov, ktorí majú tú odvahu, a postavia sa za ochranu ľudského života od počatia, napriek tomu teda, že ich niektorí liberálni kolegovia majú na to iný názor. Napríklad pani poslankyňa Drábiková, naozaj si to vážim, že aj takýto poslanci sú tu v pléne.
K tomu by som možno len dodal, že to tie práva, tie práva detí, ktoré sú už od počatia, to je niečo, čo sme si nevymysleli teraz za posledných 100 rokov alebo za posledných desať rokov, nevymysleli sme si to my. A dokonca ešte možno neviete, ale dokonca ešte aj v antickom rímskom práve existovalo tzv. právo človeka, ktorého nazývali nasciturus, čo bol človek, ktorý sa ešte len mal narodiť, ale uznávali ho za človeka a mal v zmysle rímskeho práva, v zmysle antického rímskeho práva pred niekoľko tisíc rokmi, mal tento nenarodený človek isté práva. Práva, ktoré napríklad dnes v zmysle našej legislatívy, ktorá si hovorí demokratická a moderná, tento človek, toto nenarodené dieťa nemá. Čiže, my sme nikde nepokročili, my sme ešte dospeli do horšieho štádia, ako bolo štádium možno niekde pred 2 000 rokmi, keď ľudia ani len nepoznali, nemali tie výdobytky medicíny, nevideli to bijúce srdce toho nenarodeného dieťaťa, nemohli to nejakým spôsobom preskúmať, tak ako to môžme my. Ale napriek tomu už mali toľko zdravého rozumu a zmyslu pre spravodlivosť, že tieto práva nenarodeným deťom priznávali.
Pán poslanec Viskupič sa ma opýtal, že či mám nejaké informácie o tom, z akých dôvodov chodia ženy na umelé potraty, teda či existuje nejaké rozdelenie, či o ňom viem. Ja vám teda poviem istú štatistiku, je to teda z toho Národného centra zdravotníckych informácií, ktorá to publikuje každoročne. Kde teda uvádza aj tie rôzne dôvody, pre ktoré ženy chodia na interrupcie alebo aké ženy chodia na tie umelé potraty.
V prvom rade treba povedať, že je taký mýtus, že na interrupcie najčastejšie chodia tínedžerky, teda ženy, ktoré nemajú ani 20 rokov, teda do tej 19, ktoré nemajú dokončenú strednú školu ani maturitu, alebo potom naopak staršie ženy nad 40 rokov, pri ktorých sa argumentuje tým, že chodia na tie umelé potraty preto, lebo sa zvyšuje zdravotné riziko tehotenstva alebo pôrodu aj pre ženu, aj pre dieťa samotné.
Keď si ale pozrieme štatistiku, tak zistíme, že 81 % žien, ktoré idú na umelé potraty, nie sú z tej kategórie žien do 19 rokov, teda že by boli príliš mladé na materstvo, ani z tej kategórie žien nad 40 rokov, ktoré pokladajú za príliš staré na to, aby boli naopak matkami. Osemdesiatjeden percent žien chodí na interrupcie napriek tomu, že nie sú ani príliš mladé, ani príliš staré na materstvo.
Ďalšia štatistika, hovorí sa o tom, že na umelé potraty chodia najmä mnohodetné matky, ktoré si naozaj nemôžu dovoliť mať ďalšie deti, lebo už ich majú doma tri, štyri, päť a tak ďalej. Majú jednoducho veľkú rodinu a už si nemôžu dovoliť mať nejaké ďalšie dieťa. Ale opäť štatistika hovorí, že počet umelých potratov žien, ktoré nemajú buď žiadne dieťa, alebo maximálne jedno dieťa, je viac ako polovica, 51 %, 51 % žien ide na interrupciu napriek tomu, že doteraz sa nemuselo starať, nemusela sa starať a vychovávať ani o jedno dieťa alebo o maximálne jedno dieťa. A ten počet žien, ktoré majú tri deti a viac, tak tých neni ani jedna pätina, ani jedna pätina. Tie naozaj mnohodetné matky, ktoré idú na umelý potrat, tých nie je ani jedna pätina.
Ďalšia štatistika teda, aby som bol faktický, aby sme sa tu bavili o reálnych argumentoch a nie o nejakých rozprávkach o fašistoch. Ďalšia štatistika hovorí o tom alebo teda tu by som možno zareagoval aj na pani poslankyňu Cigánikovú (reakcia z pléna), že ženy pristupujú, teda Bittó Cigánikovou, to je pekné, že ste vydatá. Čiže, hovoríte o tom, že ženy pristupujú naozaj veľmi zodpovedne, rozvážne k tomu umelému potratu, že si to trikrát možno rozmyslia, kým idú na ten potrat. No potom ale nerozumiem tomu, možnože naozaj väčšina žien k tomu takto pristupuje, ale, bohužiaľ, je stále obrovské množstvo žien, ktoré boli na umelom potrate napríklad v minulosti opakovane, a to dokonca bez zdravotných dôvodov. A to je 20%, 20 % žien bolo na potrate nie jedenkrát, nie jedenkrát! A dokonca sa nájde aj nezanedbateľné percento - 6 % alebo skoro 7 % žien, ktoré boli dokonca na potrate dvakrát pred tým, než idú postúpiť ten tretí potrat. Tak ja neviem, či tieto ženy ešte môžu nazvať nejaké, že sú, že sú proste nejakým spôsobom zodpovedné a že to nejako zvažujú, pretože každému sa môže stať v živote čokoľvek, ale aby sa to niekomu stalo trikrát, tak to už by som nenazval nejakou zodpovednosťou a nejakým dôkladným zvažovaním.
Ďalšia štatistika hovorí o tom alebo teda taký mýtus, že väčšina žien chodí na potrat zo zdravotných dôvodov, to znamená, že v súčasnosti za tie zdravotné dôvody považuje to, že je ohrozený život a zdravie alebo je možnosť, že sa jej narodí postihnuté dieťa. No, v tomto nás zase štatistika nepustí pretože 81 % žien ide na umelý potrat bez toho, aby mali na to zdravotný dôvod, čiže drvivá väčšina žien nemá tie zdravotné dôvody na to, aby postúpila umelý potrat.
No a napokon taká posledná štatistika. Hovorí sa, že na potraty chodia výlučne ženy, ktoré nemajú partnerov, teda slobodné ženy, vdovy, rozvedené ženy, ktoré jednoducho nemajú niekoho, o koho by sa mohli oprieť. No potom celkom nerozumieme tomu, prečo viac ako tretina žien, ktorá ide na umelé potraty, sú ženy, ktoré sú vydaté. Samozrejme, chápem, že mnohé ženy, ktoré žijú v manželstvách s mužmi, ktorí sú takisto nezodpovední, ktorí dokonca ešte majú tú, by som povedal, tú nemorálnosť, že idú tie svoje vlastné ženy nútiť, aby zabili svoje vlastné deti, tak áno, môže sa stať aj to, ale každopádne aj tak je alarmujúce, že viac ako tretina žien, ktoré idú na umelé potraty, nie sú nejaké slobodné matky, ale sú to ženy vydaté.
Ak by som teda zhodnotil len túto štatistiku, tak môžme povedať, že viac ako 60 % žien nie sú ani príliš mladé, ani príliš staré na materstvo. Nemajú ani zdravotné dôvody na podstúpenie umelého potratu a nepatria ani medzi mnohodetné matky.
Toľko teda k dôvodom, pre ktoré chodia ženy na umelé potraty. Možno ešte taká krátka reakcia na pána poslanca Potockého, toho tu neviem, či tu je, nevidím ho tu. On to tak celkom dobre vystihol s tým, že, ale to som už hovoril na začiatku, že bol označený za fašistu preto, lebo je odporca umelých potratov. No preto sme nazývaní za fašistov aj my, teraz to mal možnosť zažiť aj na vlastnej koži. Každopádne túto debatu o týchto nálepkách, tieto urážky, tie sem jednoducho nepatria, ale nevytiahli sme ich my, vytiahli ich takí právni analfabeti a musím to teda oplatiť, pretože inak sa to ani nedá nazvať ako pán poslanec Baránik, lebo ten s tým začal.
No a na záver, pani Bittó Cigániková, niekoľko poznámok k vášmu vystúpeniu. (Reakcia spravodajkyne.) Ozvite sa. Vy ste povedali úplne na začiatok, že nejde o vraždu, lebo to nie je dieťa, že to nie je človek, že to je len, že je to len bunka. No tak podľa tejto logiky, ak teda by sme, alebo zhluk buniek, podľa tejto logiky vašej, keď teda počaté dieťa je len bunka alebo zhluk buniek, tak potom aj vy samotná ste len bunka alebo zhluk buniek, akurát že omnoho väčšia. Omnoho väčšia. Ale inak žiadny iný rozdiel, žiadny iný rozdiel v tom nevidím. Ste len v podstate bunka, zhluk buniek, omnoho väčšia, ktorá má len to šťastie, že sa narodila, že teraz má možnosť tu vystupovať a brániť iným, tým vašim tzv. bunkám, aby žili a mohli vystupovať. Možno keby dospeli rovnako ako vy...
Ale nebudem teraz taký nejaký, nechcem vás nejakým spôsobom urážať, dobre. Bavme sa, bavme sa o faktoch. Ak teda vy nechcete uznať, že dieťa je človekom od počatia možno len preto, že nemá nejaké dostatočne vyvinuté orgány alebo že nie je samostatne schopné prežiť mimo tela matky, tak potom by ale nemohlo byť človekom ani narodené dieťa, pretože všetci predsa dobre vieme, že aj keď sa človek narodí, tak ešte nemá vyvinuté všetky orgány. Že tie jeho orgány sa postupne formujú napríklad počas obdobia dospievania, počas obdobia puberty, až potom sa mu vyvinú plne všetky orgány. Čiže ani takéto dieťa, ktoré ešte dajme tomu nedospelo, teda ešte nie je dospelým človekom, by nebolo, by v podstate nebolo podľa vás človekom. A podobne, podobne by v podstate nemohol byť človekom podľa týchto vašich kritérií ani nejaký telesne postihnutý človek, ktorý v dôsledku nejakej genetickej poruchy sa narodil, dajme tomu, bez nejakého orgánu, bez niečoho, čo je typické pre zdravého človeka. Ale jednoducho preto že sa mu, ja neviem, nevyvinuli, nemá, nevyvinuli sa mu všetky prsty na rukách alebo na nohách, alebo sa mu nevyvinul nejaký orgán, alebo ten jeho orgán nefunguje dostatočne, tak potom by to nebol človek, potom by sme ho mohli proste beztrestne zlikvidovať podľa vašej logiky prakticky kedykoľvek.
Ale mňa by teraz naozaj zaujímalo, kedy vy osobne, kedy vy osobne alebo možno vaša skupina liberálov považuje človeka človekom. Keď má, ja sa pritom zastavím, keď má dostatočne vyvinutý a funkčný ľudský mozog? Ale kedy je to presne? Pretože u nás platí, že je to v nejakom dvanástom týždni, tým sa argumentuje, že ten dvanásty týždeň bol určený, že vtedy zrejme človeku funguje mozog, a teda uznáme ho právne, že je človekom a nemožno ho zabiť, ale potom, ako je možné, že v šiestich európskych štátoch hovoria, že človeka možno potratiť len do desiateho týždňa tehotenstva? Ako je potom možné zasa, že existujú aj štáty, kde umožňujú umelé potraty dokonca v štrnástom týždni? Napríklad vo Francúzsku alebo napríklad vo Švédsku, moderná demokracia, ako by ste to možno nazvali, tak tam to umožňujú dokonca aj v osemnástom týždni. Tak kedy teda je ten mozog človeka vyvinutý? V tom dvanástom, desiatom, štrnástom, osemnástom týždni?
Potom je tu ďalší taký argument, ktorým vy liberáli stále operujete, a ten hovorí o tom, že človek je človekom, keď je schopný prežiť mimo tela matky. V Británii, ja som to hovoril ešte aj v minulom období, v Británii bolo stanovené, že teda človek môže prežiť mimo tela matky v 28. týždni a potom, ako sa ďalej vyvíjala medicína a veda, tak zistili pod tou ťarchou vedeckých dôkazov, že človek je schopný prežiť mimo tela matky, to dieťa, už v 24. týždni. Tak to museli celé posunúť. No a dnes prežíva v modernom svete, v tých moderných nemocniciach, pôrodniciach dokonca polovica detí, ktoré sa narodili už v 23. týždni tehotenstva. Dokonca v Spojených štátoch amerických sa v roku 2006 narodilo dieťa, ktoré malo vek len 22. týždeň, 22. týždeň. Čiže opäť vidíme, že aj táto hranica je absolútne nezmyselná.
A potom sú tu ešte dokonca aj takí fanatici, ktorí hovoria, že dieťa je dieťaťom až vtedy, keď má dostatočne vyvinutú nervovú sústavu, keď cíti bolesť, lebo aj takí sa nájdu. Neviem, či ste to vy, či si tiež myslíte, že človek, ktorý necíti bolesť, tak nie je človekom, ale jednoducho toto všetko je absolútne absurdné. A ja by som možno len na záver, predtým ešte než, lebo chcem vystúpiť aj v záverečnom slove, povedal len jeden taký citát, ktorý sa tu opäť veľakrát už povedal, ale treba vám ho pripomínať, pretože je to citát človeka, ktorý bol sám lekár, no napriek tomu nielenže neliečil, ale vykonával potraty, vykonával ich v masovom merítku. Bernard Nathanson, ten vám hovorí určite tým, ktorí sa tomu venujete, veľa a ten napriek tomu, že to robil, napriek tomu, že sám videl tisíce možno tých nenarodených detí, ktoré vlastnými rukami usmrtil, po istom čase pochopil, že urobil obrovskú chybu a že jednoducho človek je a zostane vždy človekom len od počatia. A ten povedal dve krátke vety: "Jednou z našich stratégií, ktorými sme chceli zmiasť ľudí, bolo popieranie faktu, o ktorom sme vedeli všetci. Umelý potrat zabíja existujúcu ľudskú bytosť. Toto bola najväčšia chyba môjho života a najväčšia chyba dejín nášho národa."
Preto ideálne a nielen ideálne, ale aj potrebné by bolo, aby ste si z týchto slov zobrali všetci, ktorí to tu celé idete obhajovať a nechcete nič meniť na tej korupčnej legislatíve, aby ste si z tohto zobrali ponaučenie, pretože to, že to bola najväčšia chyba života, tak to si nakoniec poviete aj sami o sebe, to si poviete aj sami o sebe, že ste jednoducho obhajovali to, čo bolo neobhájiteľné, že ste obhajovali vraždenie, že ste to ešte nazývali právom, že ste to ešte nazývali ľudským právom a demokraciou. Jednoducho toto je vec, ktorá vás raz dobehne, ktorú raz jednoducho budete a musíte ľutovať.
Skryt prepis
