Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, a tento výbor navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, a tento výbor navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru, vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani predkladateľka hovorila o tom, že v západnej Európe je interrupčná tabletka bežná. Nejaký čas som v tej západnej Európe žila a keď sa interrupčná tabletka zavádzala v západných krajinách, tak tie pravidlá užívania alebo používania tejto tabletky boli približne rovnaké, ako hovorí pani predkladateľka vo svojom zákone. A teraz, v súčasnosti a už pred štyrmi rokmi alebo troma rokmi, keď som odišla z Európy, táto tabletka sa užíva doma, čiže obidve fázy užívajú tie ženy doma, nie prvú, ako ona navrhuje v zdravotníckom zariadení, a dokonca interrupčnú tabletku môžu predpísať obvodní lekári bez toho, že by pred tým bola nejaká gynekologická konzultácia.
A preto štatistiky zo západných krajín sú pomerne priaznivé, lebo do nich sa dostanú len tie prípady, ktoré sú hospitalizované. Nie sú to prípady, ktoré by tie ženy užívajú tie tabletky doma. A tá chirurgická interrupcia je oveľa ťažšie zneužiteľná, ako tá tabletková. Čiže to je jeden z dôvodov, voči ktoré... pre ktorý som zdržanlivá voči užívaniu tejto tabletky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctená snemovňa, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1679). Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a odporúčam, aby výbory prerokovali predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slov, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby výbory prerokoval návrh zákona do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady. Pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

Tak vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, pozdravujem pána predsedu pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý nás už upúšťa, hoci je to Trestný zákon, mohol by si dať Trestný poriadok, vlastne mohol by zostať, ale želám pekný deň a ďakujem za výbornú diskusiu k predchádzajúcemu zákonu.
Nebudem o tomto hovoriť veľa. Rozmýšľam či to všetko ako sa povie spláchnem v úvodnom slove. Urobím to asi tak, aj pán predsedajúci sa poteší, nebudem potom vystupovať v rozprave. V každom prípade, keď vzniknú nejaké veľké polemiky, tak vystúpim, ale dúfam, že nie. Tie pozície sú jasné. Ja myslím, že z tých pozícii sa nikde nepohneme. Tak ako niekto chce posilniť 363, tak iný chce oslabiť 363. Niekto by ju najradšej vypustil z Trestného poriadku. Nejdeme sa tu presviedčať. Ja si myslím, že sme tu toľkokrát o tom debatovali, že tie pozície sú úplne jasné. Ja vám poviem, čo je naša pozícia. Po šiestich mesiacoch prichádzame znovu s tým, čo ako bola 363 zavedená do právneho poriadku v roku 2005. A tá 363 v roku 2005 bola zavedená do slovenského právneho poriadku tak, že sa netýkala vecí, ktoré sa považujú alebo sa týkala len vecí, ktoré sa považujú za alebo sa týkala len vecí, ktoré sa považujú za meritórne rozhodnutia a netýkala sa určite uznesení o vznesení obvinenia. A práve tie uznesenia o vznesení obvinenia sú dneska jediným takým kameňom úrazu, ktorý sa medializuje, ktorý sa označuje za kauzy. Niekde to kauza je. Niekde sa ukáže, že to kauza nie je. Proste to tú spoločnosť strašne akože naozaj rozorváva. Stálo to veľké konflikty a kontroverzie. A my len hovoríme, že tak vráťme sa k tomu ako to bolo v roku 2005. Lebo 363 sa používa asi v 15 rôznych situáciách. Upravuje to ešte presnejšie interný pokyn generálneho prokurátora. Tých 14 situácii nie je nijako konfliktných. Nikto sa im nevenuje. A venuje sa len tej jednej konkrétnej, a to sú tie uznesenia o vznesení obvinenia a to, že keď sa to zruší.
Tak to ani nebolo myslené. To potom len bývalá vláda teda a poslanci SMER-u, keď aj Ústavný súd povedal, že sa to nemá týkať uznesenia o vznesení obvinenia, lebo to tam jeden poverený generálny, poverená osoba vo funkcii generálneho prokurátora, pán prokurátor Tichý to tam doplnil do interného pokynu potom. To bolo napadnuté na Ústavnom súde. Ústavný súd povedal, že to sa nemá týka uznesenia o vznesení obvinenia. A nakoniec teda poslanci SMER-u to dali priamo do zákona, že my ideme prelomiť judikatúru stanov súdu a dáme to tam. A nie je to správne. A my len hovoríme, že to nemá patriť medzi tie úkony a tie rozhodnutia v trestnom konaní, ktoré by mohol rušiť 363 generálny prokurátor. Samozrejme sú na to iné názory. Niekto by to chcel, ako som povedal, upraviť širšie, niekto užšie. My sme išli do veľmi jednoduchej úpravy. Poďme sa vrátiť do roku 2005, keď to bolo nekonfliktné. Odstránime tým tie najväčšie polemiky, ktoré v spoločnosti existujú. A z nášho pohľadu aj zabránime tomu, aby sa 363 v niektorých prípadoch, poviem to diplomaticky, nadužívala. Poviem to diplomaticky, lebo nechcem teraz vyvolávať nejaké konflikty. Len hovorím náš postoj, ktorý je. Samozrejme, niekto by mohol povedať aj iné slová ako nadužívala, ale snažím sa byť diplomaticky. Takže ďakujem pekne za pozornosť v tomto úvodnom slove. A nebudem sa hlásiť do rozpravy. Ale samozrejme, keď niekto chce ísť do nejakej polemiky, diskusie, tak sa tomu nebudem vyhýbať. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som sa nehlásil teraz do faktických, ani už ďalej do rozpravy, aby som to nejakým spôsobom uzavrel. No mohli by sme o tom rozprávať hodiny, veď Tomáš Lehotský je tu ako člen výboru, tiež sa nehlásil do rozpravy, tak však chceme byť kolegiálni, ja rozumiem, ale niektoré témy sú také, že, že treba si to vyjasniť, lebo máme jednu príležitosť za celé volebné obdobie a, a mne len zopakujem, že je skutočne ľúto, že sme sa nedopracovali teda aj k nejakému výborovému spoločnému riešeniu a to teraz poukážem na, na, na teda to čo hovoril aj pán predseda výboru Susko, že ja si to pamätám z minulého volebného obdobia tak, že teda hlavne gestorov ale tú pracovnú skupinu bývalý predseda výboru, ale s tým, že keďže podpredseda bol zároveň právnik, tak bol takisto súčasťou tej skupiny ako ale to bola skôr zhoda okolností, že proste v tých rukách to držal ten predseda výboru a myslím, že vždy je čas, aj keď je koniec volebného obdobia, sa venovať tejto téme z jediného dôvodu, že nikto za nás iný to neurobí, lebo vždy sa malo za to, že ide o ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, kde to, to líderstvo v tom celom pri tých manuáloch ako sa tvoria má výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a my tým, že vláda má obmedzené právomoci alebo teraz sme v inej situácii alebo aj keby bola zrovna ústavná kríza, tak to nemá dopad na kompetencie samotného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, čiže my nie sme nijako obmedzení v tom, či ideme ten zákon vylepšiť na začiatku volebného obdobia, ku koncu alebo v strede. Nakoniec aj tá skupina, ktorá sa vytvorila v minulom volebnom období, prijala tú úpravu tak, že začala platiť, jednak sa robila ku koncu toho volebného obdobia tiež a začala platiť vlastne až od toho nasledujúceho volebného obdobia alebo od roku 2020, ale aj vo februári 2020 boli voľby, čiže vlastne platila pre tých ďalších, neplatila pre tých funkcionárov, ktorí v tom období boli funkcionármi. Čiže sa to pripravovalo pre tých ďalších a toto by bola veľmi obdobná situácia, ja by som sa tomu nebránil.
Pokiaľ ide o tie jednotlivé ustanovenia, tak áno to čo povedal pán poslanec Dostál, sú tam ďalšie otvorené otázky, ktoré by sa dali riešiť aj medzi prvým, druhým čítaním a nebolo by to nič zložitého. Poviem ešte nad rámec toho, tá reklama sa nám tu opakuje, médiá sa najviac zaujímajú o reklamu v tomto volebnom období, pretože mnoho tých konaní úplne zodpovedá tomu, čo si bežný človek predstavuje pod reklamou, ale keďže postupuje výbor prísne v duchu zákona o reklame, tak nevieme tam jednoducho nájsť nikdy všetky tie prvky, ktoré v zmysle zákona o reklame reklama má. Ja si myslím, že je tiež otázne, že či je to správny výklad a správny postup, lebo ústavné zákony neobsahujú odkazy na osobitné zákony a my teda nevieme čo zákonodarca kedy si myslel pod tým, keď hovoril o reklame. Len má sa dneska za to, že tým myslel odkaz na zákon o reklame, ktorý tam ale v tom zákone nie je, to je jeden možný výklad, druhý možný výklad je taký, ktorý nám hovoria aj niektoré mimovládne organizácie, že to sa má vysvetľovať širšie, že to nemá byť striktne iba tak ako to definuje zákon o reklame a sú aj nejaké rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré skôr smerujú k tomu, že to má byť širšie ako len striktne podľa zákona o reklame a o tom by sme sa vedeli baviť na výbore, ja som to tu zámerne nedával, lebo keby som to tu dal, tak podľa mňa sa budeme baviť hodinu len o tom, že či som to trafil. Takže ja som to naschvál nedal, lebo som si myslel, že medzi prvým, druhým čítaním by mohlo dôjsť k tomu, že sa na niečom dohodneme, ak nie, tak potom naozaj zostane na ďalšie volebné obdobie.
No v každom prípade, pán predseda, ten bod 1 čo si hovoril, že veď nechajme to na tú judikatúru alebo teda, že v zásade by mohla stačiť tá judikatúra, ono podľa mňa to nie je celkom tak, lebo potom v praxi ja som to už aj myslím, že na jednom výbore spomínal, v praxi sa nám stáva, že tie jednoducho tie okresné súdy, tie všeobecné súdy, kde sa potom verejný funkcionár odvolá, keď dostane pokutu a teda chcú ju od neho vymáhať, tak on sa odvolá na všeobecný súd a všeobecný súd jednoducho neprihliada na judikatúru Ústavného súdu a iba sa tým kopia komplikácie. Čiže ja si myslím, že oveľa jednoduchšie, keď to naozaj napíšeme presne do toho zákona tak ako to ten judikát formuloval a vyhneme sa mnohým problémom a poďme do iných vyjasnení ako hovorí pán poslanec Dostál, máme judikatúru, ktorá hovorí, že ten funkcionár má podávať oznámenie za časť roka aj v tom ďalšom roku, kedy už neni verejný funkcionár, to tam tiež hovorí judikatúra a súhlasím s tebou, pán poslanec Dostál, že dajme to tiež do toho zákona, aby to bolo jasné, lebo nie každý má v hlave judikatúru Ústavného súdu, to nemôžeme tiež od bežného funkcionára najmä na komunálnej úrovni očakávať, že má naštudované desiatky judikatúr Ústavného súdu. Pokiaľ ide o, ďakujem pekne, že sa vieme zhodnúť na tom, na tých malých pochybeniach, ktoré by sme už za porušenie zákona, ústavného zákona nemuseli požadovať a to trošičku rieši aj tú situáciu, ktorú si pán poslanec Dostál ty naznačil, že ak by sme išli do takejto úľavy v prospech verejných funkcionárov, tak už by im nehrozilo, že prídu o mandát v týchto situáciách, lebo už by o také porušenie ani nešlo. Čiže vieme, vieme to jednoducho v tomto kontexte tak ako je to naformulované jedno aj druhé v jednom návrhu zákona hravo vyriešiť. Ja si myslím, že nebolo šťastné, keď je tu nejaký prevládajúci názor, že nemá poslanec prichádzať o mandát alebo volený funkcionár o mandát len preto, že formálne poruší zákon, tak ja sa zamýšľam celý čas nad tým, lebo som prvýkrát poslanec Národnej rady, že prečo, keď sa to považovalo za nespravodlivé, tak prečo sa potom ešte urobil druhý stupeň, že sa to má potvrdzovať v pléne, tak potom sa mala urobiť novela zákona tak, že by sa v nejakom podobnom duchu ako to teraz ja robím, že tie malé pochybenia sa vylúčia z pokutovania zákona a nedávať tam ešte druhý stupeň v pléne, lebo zbytočne tým zaťažujeme celé plénum a vždy ten verejný funkcionár sa má možnosť odvolať s odkladným účinkom. Čiže tomu celkom nerozumiem, že podľa mňa sa zvolilo veľmi nešťastné riešenie na problém, ktorý sa pociťoval a ešte viac sa ten problém skomplikoval, lebo dneska už naozaj je problém aj predložiť, my máme niekoľko funkcionárov, ktorí výbor rozhodol, že majú prísť o mandát a nemáme ich stále predložených do pléna. Čiže ten zákon jednoducho ani nefunguje v praxi tak ako je nastavený. Čiže buď to chceme rešpektovať a potom si to zaraďujme do pléna a bavme sa o tom, čo teda nie je podľa mňa úplne najšťastnejšie alebo to čo navrhujem, to vypusťme a skôr poďme tou cestou, že tie malé porušenia nebude možné postihnúť stratou mandátu alebo dohodnime sa ešte aj na ďalších iných ako malých porušeniach, aby to bolo primeranejšie, že ani vtedy nebude môcť prísť o mandát, ale nerobme dvojstupňový proces vlastne trojstupňový, lebo ešte to rozhodnutie pléna sa ten funkcionár zase bude môcť odvolať na Ústavný súd a teda nakoniec ešte k tomu alebo teda ešte k tej hodnote užívania veci a užívanej veci. No dneska už sa môžme len domnievať, že čo myslel zákonodarca. Mne sa, mne sa to skôr vidí tak, že nemá veľmi zmysel písať hodnotu užívania veci, lebo aj tak sa jej ťažko vieme domôcť a teraz to neberte, prosím, osobne, ale viete, že koľko sme riešili prípad pána Fica a teraz naozaj to, to je len zhoda okolností, lebo myslím, že sa to tu hodí ako príklad, že my sme sa nevedeli aj tak domôcť od toho poskytovateľa tej služby, že k čomu tam vlastne, čo tam vlastne prebehlo, že aké služby tam boli poskytované, teda vlastne v čom spočívalo to užívanie. Jednoducho my nevieme o tej tretej osoby sa domôcť, domôcť tej informácie, že aká bola vlastne hodnota užívania tej nehnuteľnosti, aj v ktorej napríklad sa tento pán poslanec nachádzal, čiže neviem, či naozaj toto bol ten úmysel zákonodarcu, že skôr si myslím, že dáva väčší zmysel, aj preto to navrhujem, že bavme sa o hodnote užívanej veci, lebo, lebo jednoducho nie je úplne jedno, či ja si zaplatím dovolenku cez cestovnú kanceláriu a idem bývať do nejakého apartmánu v komplexe, kde býva tisíc ľudí, alebo že či si užívam vilu proste nejakého finančného oligarchu alebo jachtu proste na, na azúrovom pobreží, lebo je z tej druhej situácie jasné, že len tak niekto asi pokiaľ to neni kamarát od narodenia, nedá zadarmo politikovi užívať takú určitú lukratívnu nehnuteľnosť alebo určite nejaké podozrenie to navodzuje, aj keď teda samozrejme nemuselo, môžu byť výnimky, že sa nemusí nič stať, že aby sme zase nepodozrievali úplne každého.
No a navyše sa to dá riešiť aj kompromisne, pán predseda Susko, že by sme povedali, že sa uvádza to vtedy, ak hodnota užívanej veci alebo aj hodnota užívania. Čiže cez to alebo by sme vedeli vyriešiť obidve situácie a nemusíme sa potom sporiť, že čo myslel zákonodarca a teda sa to bude uvádzať aj v prvom prípade, aj v druhom prípade majetkovom priznaní. Aj to je napríklad kompromis, o ktorom by sme sa vedeli, o ktorom by sme vedeli diskutovať na výbore a potom to nejakým spôsobom upraviť v tomto zákone a v tej najvážnejšej veci, ktorá sa, ste pomenovali, že je absurdná, ja by som to nepovedal, že to, že je to absurdná, určite o tom treba diskutovať a poviem, prečo to nie je absurdné. Veď dneska výbor keď chce niečo opravovať po sebe, tak si opraví tou takzvanou autoremedúrou, lebo primerane koná podľa správneho poriadku. Aj my sme si opravovali veci na výbore, keď sme zistili, že tá judikatúra Ústavného súdu sa už vyvinula nejak v jednom prípade, že v jednom prípade nejak rozhodol a mali sme troch ďalších funkcionárov obdobnej situácii, tak sami sme išli jednoducho alebo sme ...
===== autoremedúrou, lebo primerane koná podľa správneho poriadku. Aj my sme si opravovali veci na výbore, keď sme zistili, že tá judikatúra Ústavného súdu sa už vyvinula nejak v jednom prípade, že v jednom prípade nejak rozhodol a mali sme troch ďalších funkcionárov v obdobnej situácii, tak sami sme išli jednoducho alebo sme sa rozprávali o autoremedúre a myslím, že sme autoremedúry, že sme si to sami po sebe opravili. Čiže dneska si výbor po sebe opravuje veci. Ale súhlasím s vami a s ďalšími, ktorí hovoria, že nedá sa vylúčiť, že sa ten výbor bude cykliť, že jednoducho nebude akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu a bude stále zastavovať to konanie, alebo jednoducho nedôjde k rozhodnutiu a tým sa konanie zastaví. A preto hovorím, že to riešenie spočíva v tom, že teda nechajme rozhodnúť Ústavný súd definitívne. Že máme otvorený ústavný zákon, zákon o konaní pred Ústavným súdom. Už som dneska ho prezentoval. Je to vlastne vykonávací predpis k tejto novele ústavného zákona. A teda neupravme to tak, že bude to Ústavný súd vracať naspäť výboru alebo tej komisii zastupiteľstva, ale povedzme, že ten Ústavný súd to aj rozhodne. A tým pádom to máme vyriešené, nebude sa nič cykliť. To riešenie existuje. Nie je to ani také náročné. Ale samozrejme treba upraviť jednu vec, a to je to, na čo ste tu už niektorí narážali, že to rozhodnutie o zastavení konania bude musieť mať odôvodnenie. Lebo dneska nemá a pokiaľ ho nemá, tak by bolo nepreskúmateľné. Čo samozrejme navyšuje aj určitú administratívnu záťaž pre, pre sekretariát výboru, áno, uvedomujeme si to všetci. Otázka je o čo nám ide. Ide nám o to, aby sme sa v tejto agende posunuli. Ak sa máme posunúť, tak potom môže byť kľudne ten sekretariát aj šesťčlenný namiesto trojčlenného. Ak hovorím zlé čísla, tak sa ospravedlňujem. Ale jednoducho je prioritná viac ochrana verejného záujmu alebo to, či, či nevieme nájsť dvoch - troch ľudí navyše, ktorí by sa tomu vedeli venovať. Čiže toto sú riešiteľné veci. A ja len opätovne vyzývam k tomu, a to je už záver, že nikto to za nás nevyrieši. Toto je vec, ktorú vždy musia riešiť poslanci. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu je vždy na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, príp. na jeho členov alebo poslancoch. Žiadna vláda sa do tohto púšťať nebude. Žiadny úrad tu nie je na to vytvorený, aby niečo také pripravil pre vládou alebo pre poslancov. Jednoducho pokiaľ si to my nejakým postupom nevylepšíme postupne aspoň raz za štyri roky, no tak sa to nikdy nepohne a budeme si len hovoriť o tom, aké tu máme nedostatky a mohli by sme tu menovať ďalších desať, ktoré neboli spomenuté, nechcem. Lebo vieme o tom, sme tu viacerí členovia výboru. Ja vás poprosím, že zamyslíme sa nad tým takto, že my sme za štyri roky v tejto agende sa neposunuli a vieme, že sa musíme a viacerí sa chceme posunúť. Že dajme tomu šancu a potom v druhom čítaní sa dohodnime na to, čo je priechodné. Budeme mať dva - tri týždne na to, aby aj zasadol minimálne jedenkrát a možno aj dvakrát zasadne výbor. Máme tam nejaké otvorené konania. Je to na to určite priestor. Poďme do toho. Podľa mňa to je tá správna cesta. Nebuďme takí alibisti, že však už teraz končíme, tak už vlastne nerobme nič. To podľa mňa správna cesta nie je, aj keď niekomu to samozrejme môže vyhovovať. A niekto môže mať aj taký názor, je to úplne legitímne, ja mám ten názor iný, preto som aj navrhoval tento návrh ústavného zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja som sa nehlásil teraz do faktických, ani už ďalej do rozpravy, aby som to nejakým spôsobom uzavrel. No mohli by sme o tom rozprávať hodiny, veď Tomáš Lehotský je tu ako člen výboru, tiež sa nehlásil do rozpravy, tak však chceme byť kolegiálni, ja rozumiem, ale niektoré témy sú také, že, že treba si to vyjasniť, lebo máme jednu príležitosť za celé volebné obdobie a, a mne len zopakujem, že je skutočne ľúto, že sme sa nedopracovali teda aj k nejakému výborovému spoločnému riešeniu a to teraz poukážem na, na, na teda to čo hovoril aj pán predseda výboru Susko, že ja si to pamätám z minulého volebného obdobia tak, že teda hlavne gestorov ale tú pracovnú skupinu bývalý predseda výboru, ale s tým, že keďže podpredseda bol zároveň právnik, tak bol takisto súčasťou tej skupiny ako ale to bola skôr zhoda okolností, že proste v tých rukách to držal ten predseda výboru a myslím, že vždy je čas, aj keď je koniec volebného obdobia, sa venovať tejto téme z jediného dôvodu, že nikto za nás iný to neurobí, lebo vždy sa malo za to, že ide o ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, kde to, to líderstvo v tom celom pri tých manuáloch ako sa tvoria má výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a my tým, že vláda má obmedzené právomoci alebo teraz sme v inej situácii alebo aj keby bola zrovna ústavná kríza, tak to nemá dopad na kompetencie samotného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, čiže my nie sme nijako obmedzení v tom, či ideme ten zákon vylepšiť na začiatku volebného obdobia, ku koncu alebo v strede. Nakoniec aj tá skupina, ktorá sa vytvorila v minulom volebnom období, prijala tú úpravu tak, že začala platiť, jednak sa robila ku koncu toho volebného obdobia tiež a začala platiť vlastne až od toho nasledujúceho volebného obdobia alebo od roku 2020, ale aj vo februári 2020 boli voľby, čiže vlastne platila pre tých ďalších, neplatila pre tých funkcionárov, ktorí v tom období boli funkcionármi. Čiže sa to pripravovalo pre tých ďalších a toto by bola veľmi obdobná situácia, ja by som sa tomu nebránil.
Pokiaľ ide o tie jednotlivé ustanovenia, tak áno to čo povedal pán poslanec Dostál, sú tam ďalšie otvorené otázky, ktoré by sa dali riešiť aj medzi prvým, druhým čítaním a nebolo by to nič zložitého. Poviem ešte nad rámec toho, tá reklama sa nám tu opakuje, médiá sa najviac zaujímajú o reklamu v tomto volebnom období, pretože mnoho tých konaní úplne zodpovedá tomu, čo si bežný človek predstavuje pod reklamou, ale keďže postupuje výbor prísne v duchu zákona o reklame, tak nevieme tam jednoducho nájsť nikdy všetky tie prvky, ktoré v zmysle zákona o reklame reklama má. Ja si myslím, že je tiež otázne, že či je to správny výklad a správny postup, lebo ústavné zákony neobsahujú odkazy na osobitné zákony a my teda nevieme čo zákonodarca kedy si myslel pod tým, keď hovoril o reklame. Len má sa dneska za to, že tým myslel odkaz na zákon o reklame, ktorý tam ale v tom zákone nie je, to je jeden možný výklad, druhý možný výklad je taký, ktorý nám hovoria aj niektoré mimovládne organizácie, že to sa má vysvetľovať širšie, že to nemá byť striktne iba tak ako to definuje zákon o reklame a sú aj nejaké rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré skôr smerujú k tomu, že to má byť širšie ako len striktne podľa zákona o reklame a o tom by sme sa vedeli baviť na výbore, ja som to tu zámerne nedával, lebo keby som to tu dal, tak podľa mňa sa budeme baviť hodinu len o tom, že či som to trafil. Takže ja som to naschvál nedal, lebo som si myslel, že medzi prvým, druhým čítaním by mohlo dôjsť k tomu, že sa na niečom dohodneme, ak nie, tak potom naozaj zostane na ďalšie volebné obdobie.
No v každom prípade, pán predseda, ten bod 1 čo si hovoril, že veď nechajme to na tú judikatúru alebo teda, že v zásade by mohla stačiť tá judikatúra, ono podľa mňa to nie je celkom tak, lebo potom v praxi ja som to už aj myslím, že na jednom výbore spomínal, v praxi sa nám stáva, že tie jednoducho tie okresné súdy, tie všeobecné súdy, kde sa potom verejný funkcionár odvolá, keď dostane pokutu a teda chcú ju od neho vymáhať, tak on sa odvolá na všeobecný súd a všeobecný súd jednoducho neprihliada na judikatúru Ústavného súdu a iba sa tým kopia komplikácie. Čiže ja si myslím, že oveľa jednoduchšie, keď to naozaj napíšeme presne do toho zákona tak ako to ten judikát formuloval a vyhneme sa mnohým problémom a poďme do iných vyjasnení ako hovorí pán poslanec Dostál, máme judikatúru, ktorá hovorí, že ten funkcionár má podávať oznámenie za časť roka aj v tom ďalšom roku, kedy už neni verejný funkcionár, to tam tiež hovorí judikatúra a súhlasím s tebou, pán poslanec Dostál, že dajme to tiež do toho zákona, aby to bolo jasné, lebo nie každý má v hlave judikatúru Ústavného súdu, to nemôžeme tiež od bežného funkcionára najmä na komunálnej úrovni očakávať, že má naštudované desiatky judikatúr Ústavného súdu. Pokiaľ ide o, ďakujem pekne, že sa vieme zhodnúť na tom, na tých malých pochybeniach, ktoré by sme už za porušenie zákona, ústavného zákona nemuseli požadovať a to trošičku rieši aj tú situáciu, ktorú si pán poslanec Dostál ty naznačil, že ak by sme išli do takejto úľavy v prospech verejných funkcionárov, tak už by im nehrozilo, že prídu o mandát v týchto situáciách, lebo už by o také porušenie ani nešlo. Čiže vieme, vieme to jednoducho v tomto kontexte tak ako je to naformulované jedno aj druhé v jednom návrhu zákona hravo vyriešiť. Ja si myslím, že nebolo šťastné, keď je tu nejaký prevládajúci názor, že nemá poslanec prichádzať o mandát alebo volený funkcionár o mandát len preto, že formálne poruší zákon, tak ja sa zamýšľam celý čas nad tým, lebo som prvýkrát poslanec Národnej rady, že prečo, keď sa to považovalo za nespravodlivé, tak prečo sa potom ešte urobil druhý stupeň, že sa to má potvrdzovať v pléne, tak potom sa mala urobiť novela zákona tak, že by sa v nejakom podobnom duchu ako to teraz ja robím, že tie malé pochybenia sa vylúčia z pokutovania zákona a nedávať tam ešte druhý stupeň v pléne, lebo zbytočne tým zaťažujeme celé plénum a vždy ten verejný funkcionár sa má možnosť odvolať s odkladným účinkom. Čiže tomu celkom nerozumiem, že podľa mňa sa zvolilo veľmi nešťastné riešenie na problém, ktorý sa pociťoval a ešte viac sa ten problém skomplikoval, lebo dneska už naozaj je problém aj predložiť, my máme niekoľko funkcionárov, ktorí výbor rozhodol, že majú prísť o mandát a nemáme ich stále predložených do pléna. Čiže ten zákon jednoducho ani nefunguje v praxi tak ako je nastavený. Čiže buď to chceme rešpektovať a potom si to zaraďujme do pléna a bavme sa o tom, čo teda nie je podľa mňa úplne najšťastnejšie alebo to čo navrhujem, to vypusťme a skôr poďme tou cestou, že tie malé porušenia nebude možné postihnúť stratou mandátu alebo dohodnime sa ešte aj na ďalších iných ako malých porušeniach, aby to bolo primeranejšie, že ani vtedy nebude môcť prísť o mandát, ale nerobme dvojstupňový proces vlastne trojstupňový, lebo ešte to rozhodnutie pléna sa ten funkcionár zase bude môcť odvolať na Ústavný súd a teda nakoniec ešte k tomu alebo teda ešte k tej hodnote užívania veci a užívanej veci. No dneska už sa môžme len domnievať, že čo myslel zákonodarca. Mne sa, mne sa to skôr vidí tak, že nemá veľmi zmysel písať hodnotu užívania veci, lebo aj tak sa jej ťažko vieme domôcť a teraz to neberte, prosím, osobne, ale viete, že koľko sme riešili prípad pána Fica a teraz naozaj to, to je len zhoda okolností, lebo myslím, že sa to tu hodí ako príklad, že my sme sa nevedeli aj tak domôcť od toho poskytovateľa tej služby, že k čomu tam vlastne, čo tam vlastne prebehlo, že aké služby tam boli poskytované, teda vlastne v čom spočívalo to užívanie. Jednoducho my nevieme o tej tretej osoby sa domôcť, domôcť tej informácie, že aká bola vlastne hodnota užívania tej nehnuteľnosti, aj v ktorej napríklad sa tento pán poslanec nachádzal, čiže neviem, či naozaj toto bol ten úmysel zákonodarcu, že skôr si myslím, že dáva väčší zmysel, aj preto to navrhujem, že bavme sa o hodnote užívanej veci, lebo, lebo jednoducho nie je úplne jedno, či ja si zaplatím dovolenku cez cestovnú kanceláriu a idem bývať do nejakého apartmánu v komplexe, kde býva tisíc ľudí, alebo že či si užívam vilu proste nejakého finančného oligarchu alebo jachtu proste na, na azúrovom pobreží, lebo je z tej druhej situácie jasné, že len tak niekto asi pokiaľ to neni kamarát od narodenia, nedá zadarmo politikovi užívať takú určitú lukratívnu nehnuteľnosť alebo určite nejaké podozrenie to navodzuje, aj keď teda samozrejme nemuselo, môžu byť výnimky, že sa nemusí nič stať, že aby sme zase nepodozrievali úplne každého.
No a navyše sa to dá riešiť aj kompromisne, pán predseda Susko, že by sme povedali, že sa uvádza to vtedy, ak hodnota užívanej veci alebo aj hodnota užívania. Čiže cez to alebo by sme vedeli vyriešiť obidve situácie a nemusíme sa potom sporiť, že čo myslel zákonodarca a teda sa to bude uvádzať aj v prvom prípade, aj v druhom prípade majetkovom priznaní. Aj to je napríklad kompromis, o ktorom by sme sa vedeli, o ktorom by sme vedeli diskutovať na výbore a potom to nejakým spôsobom upraviť v tomto zákone a v tej najvážnejšej veci, ktorá sa, ste pomenovali, že je absurdná, ja by som to nepovedal, že to, že je to absurdná, určite o tom treba diskutovať a poviem, prečo to nie je absurdné. Veď dneska výbor keď chce niečo opravovať po sebe, tak si opraví tou takzvanou autoremedúrou, lebo primerane koná podľa správneho poriadku. Aj my sme si opravovali veci na výbore, keď sme zistili, že tá judikatúra Ústavného súdu sa už vyvinula nejak v jednom prípade, že v jednom prípade nejak rozhodol a mali sme troch ďalších funkcionárov obdobnej situácii, tak sami sme išli jednoducho alebo sme ...
===== autoremedúrou, lebo primerane koná podľa správneho poriadku. Aj my sme si opravovali veci na výbore, keď sme zistili, že tá judikatúra Ústavného súdu sa už vyvinula nejak v jednom prípade, že v jednom prípade nejak rozhodol a mali sme troch ďalších funkcionárov v obdobnej situácii, tak sami sme išli jednoducho alebo sme sa rozprávali o autoremedúre a myslím, že sme autoremedúry, že sme si to sami po sebe opravili. Čiže dneska si výbor po sebe opravuje veci. Ale súhlasím s vami a s ďalšími, ktorí hovoria, že nedá sa vylúčiť, že sa ten výbor bude cykliť, že jednoducho nebude akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu a bude stále zastavovať to konanie, alebo jednoducho nedôjde k rozhodnutiu a tým sa konanie zastaví. A preto hovorím, že to riešenie spočíva v tom, že teda nechajme rozhodnúť Ústavný súd definitívne. Že máme otvorený ústavný zákon, zákon o konaní pred Ústavným súdom. Už som dneska ho prezentoval. Je to vlastne vykonávací predpis k tejto novele ústavného zákona. A teda neupravme to tak, že bude to Ústavný súd vracať naspäť výboru alebo tej komisii zastupiteľstva, ale povedzme, že ten Ústavný súd to aj rozhodne. A tým pádom to máme vyriešené, nebude sa nič cykliť. To riešenie existuje. Nie je to ani také náročné. Ale samozrejme treba upraviť jednu vec, a to je to, na čo ste tu už niektorí narážali, že to rozhodnutie o zastavení konania bude musieť mať odôvodnenie. Lebo dneska nemá a pokiaľ ho nemá, tak by bolo nepreskúmateľné. Čo samozrejme navyšuje aj určitú administratívnu záťaž pre, pre sekretariát výboru, áno, uvedomujeme si to všetci. Otázka je o čo nám ide. Ide nám o to, aby sme sa v tejto agende posunuli. Ak sa máme posunúť, tak potom môže byť kľudne ten sekretariát aj šesťčlenný namiesto trojčlenného. Ak hovorím zlé čísla, tak sa ospravedlňujem. Ale jednoducho je prioritná viac ochrana verejného záujmu alebo to, či, či nevieme nájsť dvoch - troch ľudí navyše, ktorí by sa tomu vedeli venovať. Čiže toto sú riešiteľné veci. A ja len opätovne vyzývam k tomu, a to je už záver, že nikto to za nás nevyrieši. Toto je vec, ktorú vždy musia riešiť poslanci. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu je vždy na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, príp. na jeho členov alebo poslancoch. Žiadna vláda sa do tohto púšťať nebude. Žiadny úrad tu nie je na to vytvorený, aby niečo také pripravil pre vládou alebo pre poslancov. Jednoducho pokiaľ si to my nejakým postupom nevylepšíme postupne aspoň raz za štyri roky, no tak sa to nikdy nepohne a budeme si len hovoriť o tom, aké tu máme nedostatky a mohli by sme tu menovať ďalších desať, ktoré neboli spomenuté, nechcem. Lebo vieme o tom, sme tu viacerí členovia výboru. Ja vás poprosím, že zamyslíme sa nad tým takto, že my sme za štyri roky v tejto agende sa neposunuli a vieme, že sa musíme a viacerí sa chceme posunúť. Že dajme tomu šancu a potom v druhom čítaní sa dohodnime na to, čo je priechodné. Budeme mať dva - tri týždne na to, aby aj zasadol minimálne jedenkrát a možno aj dvakrát zasadne výbor. Máme tam nejaké otvorené konania. Je to na to určite priestor. Poďme do toho. Podľa mňa to je tá správna cesta. Nebuďme takí alibisti, že však už teraz končíme, tak už vlastne nerobme nič. To podľa mňa správna cesta nie je, aj keď niekomu to samozrejme môže vyhovovať. A niekto môže mať aj taký názor, je to úplne legitímne, ja mám ten názor iný, preto som aj navrhoval tento návrh ústavného zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, ja teda na spresnenie. Ja som sa tak opatrne snažil rozprávať o tom rozpade alebo teda, aby to nevyplývalo z toho to, že by som vás chcel z toho nejako obviňovať. Ja som to povedal kvôli tomu, že celkove opadol záujem riešiť túto problematiku, celkove, že to bola taká, zrazu bola taká atmosféra, že už sa nám nepodarí nájsť deväťdesiatku a teda aj za seba poviem, že aj moja motivácia proste pracovať na niečom a venovať tomu hodiny na úkor svojej rodiny a energiu vyplýva z toho, že či ten záujem je alebo nie je, že ak ten záujem reálne nie je, tak potom aj ja zvažujem, že sa budem venovať radšej veciam kde stačí na priechodnosť 76 hlasov nie 90. Ale bolo mi veľmi ľúto, že sme sa k ničomu nedopracovali a viem, že v minulom volebnom období tuším tú pracovnú skupinu, ktorú spomínaš, nejako, nejakým spôsobom zastrešoval gestor a práve predseda toho príslušného výboru. A teda pán predseda, terajší predseda výboru bude ešte vystupovať, tak asi povie, že prečo on nejako neinicioval tú pracovnú skupinu. Priznám sa, že úplne teda nepoznám tie dôvody. Verím, že sa dozvieme. No a toto je v zásade ako keby záložné riešenie, že keď sa výbor s ničím neprišiel, tak ja som teda nastrelil tie veci, ktoré z praxe a z judikatúry Ústavného súdu vyplývajú, nie všetky, ale viaceré, že poďme sa o tom rozprávať a prípadne poďme to aj upraviť. Ak chceme niečo vypustiť, aby sme, aby to bolo priechodné vypustime, ak chcem niečo doplniť kľudne doplňme. Máme ešte čas medzi prvým druhým čítaním. A určite my sa vieme na veľa veciach zhodnúť. Určite ty, ja alebo SaS, OĽANO pri ochrane verejného záujmu sa vieme. Veď nakoniec aj tá úprava, ktorá by mala zabraňovať zametaniu káuz pod koberec to nie je môj výmysel. To už bolo predložené Veronikou Remišovou v minulom volebnom období. Ja som s ňou na tom pracoval, kým ona to predložila tej pracovnej skupine. Čiže ja si ani nepripisujem nejaké prvenstvo v tom, práve je mi ľúto, že sa to ťahá už šesť rokov a nevieme to presadiť či sme boli v opozícii, koalícii a však poďme sa o to pokúsiť. Ale keď je to kameň úrazu, tak to budem zase asi odložiť na ďalšie volebné obdobie.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za slovo.
Ja začnem tým, že môj názor na aplikáciu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je taký, že viac ako vylepšovanie toho samotného formulára majetkových priznaní je väčší problém v tom, akým spôsobom sa kontroluje dodržiavanie tohto zákona. Vidíme to najmä v oblasti komunálu, kde niektoré obce a mestá ani neotvárajú obálky s majetkovými priznaniami a čakajú, kým príde nejaká podnet, pričom sa zväčša ani nedočkajú nejakého podnetu, lebo keď neviete, čo máte namietať, keď niečo nie je zverejnené, tak potom asi ani nebudete písať podnety. Aj keď dneska sa to už teda musí zverejňovať, to, to bolo, to bol veľký prelomový úspech, ktorý sa dosiahol, teda až na, až na výnimky tých obcí, ktoré nemajú webové sídlo.
Ale aj keď teda dochádza k tej kontrole, tak tá kontrola je častokrát formálna, pretože potom je ešte spor o to, že či má byť ten samotný výbor taký iniciatívny a má si došetrovať niektoré veci a oslovovať tie ďalšie orgány príslušné a, a naozaj robiť riadne tú kontrolu, teda tak v takom väčšom rozsahu, alebo má byť skôr pasívny a teda úplne sa spoliehať na to, čo ten, čo ten podávateľ podnetu napíšu v podnete a potom sa dožaduje donekonečna ten podávateľ, aby to ešte spresnil, hoci v jeho možnostiach často nie je spresnenie toho podnetu.
Čiže aj, aj toto sú také veľké otázky, ktoré nás viedli k tomu, aby sme do programového vyhlásenia vlády uviedli, že mal by sa v budúcnosti zriadiť nejaký úrad na ochranu verejného záujmu, aby teda to chytil pevne do rúk a a aby tá kontrola či už majetkových priznaní, alebo pokiaľ ide o vyhlásenie o nezlučiteľnosti funkcií prebiehala riadne, aby na to nejaký úrad mal kapacitu, aby využívala informačnú techniku, prepojenie určitých informačných systémov, registrov a podobne. Takýto úrad už dnes funguje veľmi dobre napríklad vo Francúzsku alebo v Írsku.
My sme to síce dali do toho programového vyhlásenia vlády, ale tým, že v lete minulého roka došlo k tomu, že jeden z členov bývalej koalície opustil koalíciu a na ústavný zákon treba ústavnú väčšiu a toto bola naozaj zásadná veľká zmena, tak tým pádom v tom lete táto predstava už prestala byť reálnou. A jediné, čo môže byť ešte ako tak reálne sú určité vylepšenia tohto ústavného zákona a ja sa teraz v krátkosti, je ich tam asi päť, budem venovať jednotlivým tým vylepšeniam, aby bolo jasné, o čo ide. Ony sú to v zásade nie nejako rozsiahle, rozsiahlo formované vylepšenia, ale nazdávam sa, že vedia pomôcť veci.
Čiže v prvom rade, judikatúra Ústavného súdu sa tiež nejakým spôsobom vyvíja a v poslednom období máme viaceré judikáty Ústavného súdu, ktoré hovoria, že tá jednoročná lehota, počas ktorej sa verejný funkcionár má považovať za verejného funkcionára, by mala byť len poriadkovou lehotou. To konštatoval Ústavný súd a to je dosť zásadná zmena, ktorú by sme mali zohľadniť aj v ústavnom zákone, pretože inak nám vznikajú spory najmä na komunálnej úrovni, či možno začať konanie voči verejnému funkcionárovi, keď už prešiel rok od vtedy ako ukončil funkciu verejného funkcionára. Bol, bolo, boli veľmi ne... bola veľmi nejednotná prax najmä v oblasti komunálu, niekedy sa tie konania začínali, inde sa povedalo, že už prešiel rok, potom sa malo za to, že keď začne to konanie až po tom, ako rok uplynie, nakoniec Ústavnú súd to vysvetlil tak, že je to len poriadková lehota. Čiže dnes platí, že to konanie možno začať aj neskôr ako po jednom roku, ale náš Ústavný zákon túto judikatúru ešte nezohľadňuje a o tom je to prvé vylepšenie a tá prvá korekcia, ktorá je v tom bode číslo jedna.
Potom je tu návrh, aby, keďže ústavný zákon je naozaj veľmi ťažké novelizovať, aby sme umožnili, tak ako už to na dvoch iných miestach v ústavnom zákone je, že niečo nám dopovie aj obyčajný zákon, a v tomto prípade by dopovedal aj určité konanie, alebo áno, určité konanie, ktoré by sa považovalo nie podľa tohto ústavného zákona, ale, ale podľa bežného zákona za konanie, kde sa uprednostňuje osobný záujem pred verejným záujmom. Dnes už máme takéto dve odchýlky v samotnom ústavnom zákone, ktorý hovorí alebo ktorý odkazuje na bežný zákon. To znamená, že nie vždy sa postupuje podľa ústavného zákona, ale za určité porušenie toho ústavného zákona sa považuje aj to, čo, aj to, čo teda hovorí osobitný zákon. Že nešlo by o prvú takúto odchýlku a odkaz na osobitný zákon, ktorý nie je ústavným zákonom a myslím si, že by to bolo na prospech veci, pretože naozaj ústavný zákon je niekedy veľmi ťažké zmeniť, pritom vieme o konaniach, ktoré by bolo potrebné postihovať a nevieme sa k tomu nejakým spôsobom dopracovať formou novely ústavného zákona. Pričom je aj väčšinová zhoda, ale nie, nie je ústavná väčšina.
Ďalšia vec, a to sa týka už samotného formulára, je otázka, či máme pri posudzovaní majetku, majetku posudzovať, pokiaľ ide o užívanie veci, či máme prihliadať na hodnotu tej samotnej užívanej veci alebo hodnotu toho užívania. My dnes postupujeme podľa toho, lebo zákon je tak naformulovaný, že pozeráme na hodnotu užívania. To znamená, že ak si dohodnem prenájom vo vile v Cannes za jedno euro, tak to nemusím uvádzať v majetkovom priznaní, lebo hodnota užívania je jedno euro. Mohol by som to uvádzať, alebo musel by som to uvádzať až vtedy, keby som platil za to viac ako 20-tisíc. Teraz hovorím ilustratívny príklad. Myslím si, že to nebol úmysel zákonodarcu. Myslím, že úmysel zákonodarcu bol v tom, a tak by to podľa mňa bolo správnejšie, ak by sa to uvádzalo do majetkového priznania vtedy, ak hodnota tej užívanej nehnuteľnosti je väčšia ako tých plus-mínus 20 alebo 22-tisíc. Čiže tou ďalšou zmenou, ktorú navrhujem, je, aby v majetkovom priznaní sa uvádzali teda aj nehnuteľnosti, ktoré sú užívané, ak hodnota tej užívanej nehnuteľnosti presahuje ten limit, nie ak hodnota užívania, lebo to je veľmi ľahké, to je veľmi ľahko možno obísť, aj to sa obchádza. Preto aj v tých majetkových priznania častokrát vôbec tie lukratívne nehnuteľnosti nevidíme a potom ani nevidíme tie prepojenia medzi niektorými politikmi a finančnými oligarchami povedzme.
Potom je tu ďalšie vylepšenie, ktoré, ktoré ja som zaz... označil v tom samotnom podaní ako, alebo to poviem nakoniec, teda je tu ešte jedno vylepšenie, ktoré zase ide opačným smerom, nejde smerom k sprísňovaniu, ale smerom k takej, takému nor... takej normálnej kontrole majetkových priznaní. Dnes tie majetkové priznania väčšinou končia a tá kontrola končí na tom, že, že väčšinou trestáme ľudí, ktorí zabudli podať majetkové priznanie o jeden deň, o tri dni, o týždeň a tak ďalej a je podľa mňa všeobecná zhoda aj na výbore, asi nie sme jediný výbor, asi to aj v minulosti bolo tak, že tieto porušenia, že mali by sme byť troška tolerantnejší k týmto porušeniam. Lebo malo by ísť o to, či ten verejný funkcionár sa chce, alebo či chce priznať majetok a príjmy, či chce urobiť tú deklaráciu, to vyhlásenie o majetkoch, o príjmoch a o nezlučiteľnosti funkcií, alebo či sa to snaží obísť. A to nám nerieši to, že on to podá o jeden deň neskôr, lebo je jasné, že on sa nechcel vyhýbať tomu priznaniu. Čiže zavádzam tu mechanizmus, kedy by v prípade, ak pôjde o takéto naozaj že pochybenia zo zábudlivosti alebo z omeškania, alebo je naozaj nejaký objektívny dôvod, že by sme k tomu pristupovali tolerantnejšie a tá pokuta by sa za určitých okolností neudelila. Myslím si, že je to aj fér, lebo malo by nám ísť o to, či sa ten funkcionár, či chce deklarovať svoje príjmy a pomery, alebo nechce. Nie o to, či to zmešká o deň alebo o dva.
Potom je tu aj vypustenie mechanizmu preto, že ho považujem, asi nie som jediný, za nadbytočný, ak výbor pre nezlučiteľnosť funkcií konštatuje tými tromi pätinami, že došlo k porušeniu ústavného zákona, tak považujem za nadbytočné, aby sme s tým ešte chodili do pléna, ešte aby aj tu museli tri pätiny poslancov, teda hovoríme povedzme o strate mandátu, deklarovať, že áno, výbor má pravdu. Že prečo by tam mal byť dvojstupňové potvrdenie, keď ten verejný funkcionár sa môže odvolať na Ústavný súd a to konanie je zas, to konanie má odkladný, alebo to odvolanie jeho má odkladný účinok. Čiže jemu sa nič nestane, keď sa odvolá na Ústavný súd a počká si na rozhodnutie Ústavného súdu. On o ten mandát nepríde. Takto zbytočne zaťažujeme plénum, potom sa tu z toho zbytočne stáva politická otázka, nie, nie vždy aj ten predsedajúci je úplne rád tomu, že to musí predkladať do pléna, však hovorme, ako to z praxe poznáme, myslím, že keď je na to výbor určený, tak ten výbor to má konštatovať, verejný funkcionár nech sa odvolá na Ústavný súd a nebude tým zaťažovať jednoducho plénum. Dnes to máme nastavené tak, že zaťažujeme plénum, podľa mňa to nie je úplne najšťastnejšie.
No a nakoniec to, čo v návrhu zákona označujem ako taký, by som povedal, najväčšiu vymoženosť, aj keď teda je to relatívne a vôbec sa nebránim ani ďalším veciam, ak by sme na nich vedeli dohodnúť a vôbec sa nebránim ani tomu, ak niečo z toho, čo som povedal, je veľký problém, aby sme to nakoniec z toho zákona vypustili, pretože potrebujeme aj vylepšovať ten zákon z času na čas, aspoň raz za štyri roky by sme sa mali niekam posúvať aj pri ochrane verejného záujmu. A teda tá posledná vec spočíva v tom, že častokrát a nemusíme hovoriť hneď len o celoštátnej úrovni, môžeme hovoriť aj o komunálnej úrovni, ja som zažil veľa, oveľa flagrantnejších porušení ústavného zákona alebo ochoty kontrolovať...
===== ...toho čo som povedal je veľký problém, aby sme to nakoniec z toho zákona vypustili, lebo pretože potrebujeme aj vylepšovať ten zákon, z času na čas aspoň raz za štyri roky by sme sa mali niekam posúvať aj pri ochrane verejného záujmu. A teda tá posledná vec spočíva v tom, že častokrát a nemusíme hovoriť hneď len o celoštátnej úrovni, môžme hovoriť aj o komunálnej úrovni. Ja som zažil veľa oveľa flagrantnejších porušení ústavného zákona alebo ochoty kontrolovať majetkové priznania skôr na komunálnej úrovni, ale dajme tomu, že všade, tak je to zametanie káuz pod koberec spôsobom, že častokrát z kolegiality, hoci je jasné porušenie ústavného zákona, tak poslanci sa v danej komisii alebo u nás na výbore dohodnú, že zastavia to konanie. Proste zastavia, pretože nechcú to tomu kolegovi spraviť. No né, nedajme mu tú pokutu tie tri platy, však chudák, že čo on potom bude robiť, však umre. Alebo bude bezdomovec z neho. No to teraz preháňam troška, ale jednoducho sú aj takéto chvíle a myslím si, že by mala byť možnosť ako, keď dochádza k takýmto účelovým zastaveniam konania, aby bola možnosť teda dať tej tretine členov výboru alebo tretine členov toho orgánu, ktorý posudzuje ten daný prípad, aby sa mohlo odvolať na Ústavný súd, ktorý by preskúmal, či to zastavenie nebolo účelové. Ja tú koncovku toho konania robím tak, že teda Ústavný súd to rozhodnutie vie zrušiť a vrátiť späť tomu výboru na opätovné preskúmanie a rozhodnutie v súlade s tým, s tým ako keby usmernením Ústavného súdu, teraz budem zjednodušovať, hoci teda vidím, že alebo viem, že to nie je jediná alternatíva a viem, že teda to nemá len samé pozitíva, pretože uznávam, že môže sa nám stávať, že sa ten kolobeh bude stále cykliť, že výbor nebude rešpektovať Ústavný súd, znova sa to dostane na Ústavný súd, znova to nebude rešpektovať.
Potom tá druhá alternatíva, ktorá sa dá upraviť aj v druhom čítaní je taká, že ten Ústavný súd by priamo rozhodol tú vec a už by to nevracal výboru. Aj to sa dá urobiť. Ja som do toho nechcel ísť, lebo to by samozrejme primárne navyšovalo administratívnu záťaž pre Ústavný súd, ale pokiaľ teda voči tomuto sú najväčšie výhrady, že že tuná nevieme donútiť poslancov na výbore, aby hlasovali tak ako povie Ústavný súd, hoci v zákone hovoríme, že sa má aj ten výbor správať primerane správnym poriadkom, teda robíme z neho nejaký kvázi správny orgán, no tak potom asi nám nič iné nezostane len ísť do tej alternatívy, že ten Ústavný súd bude priamo o tej veci rozhodovať sám a už nebude vracať výboru naspäť, aby sme nezasahovali teda do vedomia a svedomia nejakej slobody poslancov. To je riešiteľné, aj keď takto to tu nenavrhujem. Ja skôr chcel ísť tou menšou administratívnou záťažou pre súd, ale vôbec sa nebránim tomu, aby sme teda išli aj tou väčšou administratívnou záťažou pre súd a povedzme odbremenili poslancov od toho, že by museli, nebodaj by museli prihliadať na to čo hovorí Ústavný súd. Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.