Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

27.10.2022 o 11:10 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.10.2022 11:10 - 11:10 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Navrhujem na základe dohody troch poslaneckých klubov (OĽANO, SME RODINA a SMER – SD) nasledovné, nasledovné úpravy. Čiže najprv by sme preložili dve hlasovania, jednak o tlači 1117, to je pán poslanec Karahuta a miestne kvóty, aby sa vedelo teda, čo to je. A ďalšie hlasovanie o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia, to je tlač 1040. Tieto dve hlasovania by sme presunuli na najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. A potom by sme na najbližšiu riadnu schôdzu, teda tú ďalšiu, Národnej rady Slovenskej republiky presunuli aj nasledovné parlamentné tlače, teda legislatívne návrhy, jednak tlač 1095, to je pán poslanec Čepček, daň z príjmov, potom tlač 1161, to je pani Zemanová, emisné kvóty, potom tlač 1163, to je poslanecký návrh, pani poslankyňa Hajšelová a pán poslanec Svrček, predčasné voľby, potom tlač 1158, to je pán poslanec Čepček, voľná nedeľa, a teda toto sú tie tlače, ktoré by sa presunuli na najbližšiu riadnu schôdzu parlamentu.
A ešte jedna úprava, že by sme o tlači, teda o návrhu na odvolanie pani predsedníčky výboru pre zdravotníctvo hlasovali až na úplný záver všetkých hlasovaní, ktoré teraz budeme mať. Čiže tieto úpravy sú v procedurálnom návrhu mojom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2022 18:10 - 18:12 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ide v zásade o veľmi stručnú novelu, ktorou sa snažíme napraviť určité nezrovnalosti, ktoré vznikli novelou tohto istého zákona z jari tohto roka, kedy sme v jednom z ustanovení nepostrehli, či už vláda alebo parlament, že namiesto dlžníka mal byť v danom ustanovení veriteľ. Teda ide o klasický preklep, ktorý sa síce dá prekonať aj výkladom tohto ustanovenia, ale je lepšie, keď je to na poriadku priamo uvedené v zákone, ako má byť. Túto nezrovnalosť potvrdilo aj ministerstvo spravodlivosti. Čiže nie je v tom spor, ale treba to napraviť.
A druhá vec je tá, že pri uplatňovaní si pohľadávok u veriteľov vyžadujeme od samotných veriteľov autorizáciu namiesto klasického splnomocnenia a je to, je to nadbytočné. Je to svojím spôsobom dokonca aj gold-plating, ako sa povie. Teda aj SaS by týmto spôsobom mala uvažovať a už sme sa s nimi rozprávali, že sú ochotní po uplatnení pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní tento návrh podporiť, pretože si tiež uvedomujú, že v súčasnosti je to o vzťahu k veriteľom trochu neprimerane sťažujúca požiadavka pri uplatňovaní pohľadávok.
Čiže tieto dve nezrovnalosti chceme riešiť týmto návrhom zákona. A, samozrejme, ak sa ešte niečo ďalšie vyskytne, ktoré poznáte z praxe a bolo by treba riešiť, tak sme otvorení, len treba prísť a budeme spolu o tom rokovať.
Ďakujem za podporu v prvom čítaní tohto návrhu, o ktorú vás chcem aj týmto požiadať.
Skryt prepis
 

19.10.2022 16:25 - 16:25 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. No, znova sme sa dostali k tomu, že tá diskusia prebieha zo strany pána Viskupiča skôr o tom, či ten zákon ako taký je dobrý, no. Na to je tá odpoveď, že nemyslím si, že je teraz vhodný čas, aby sme taký zákon rušili, pretože teraz potrebujeme tým ľuďom pomôcť v kríze, a tie všetky nedostatky, ktoré ten zákon, ja súhlasím, že je to neštandardné riešenie, ale proste za dobrých časov sa malo takto špekulovať okolo toho, nie za zlých časov, keď potrebujeme zvýšiť príjmy do rozpočtu aj vďaka tomuto zákonu a pomôcť ľuďom. Čiže podľa mňa to dneska nie je téma dňa, čiže dnes stojí tá otázka tak, že ten zákon treba podporiť. Tí, ktorí chcú pomôcť ľuďom, zdravotníkom, učiteľom, zamestnancom verejnej správy, tak tento zákon jednoducho podporia, lebo bez toho bude problém týmto kategóriám ľudí pomôcť. Pokiaľ ide o, s tým súvisia aj tie banky, takže v zásade áno, keď chceš zrušiť celý zákon, tak potom aj banky, ale sám si identifikoval problémy, ak tam budú správcovské spoločnosti a budú tam a budú tam lízingovky a nebudú tam banky, tak to bude trocha aj odborný problém, lebo tie banky to budú vedieť obchádzať. No tak naozaj treba sa začať asi baviť aj o tých bankách, a teda ešte k tým ďalším poznámkam. No, pôvodne bol prísľub zo strany bývalej vlády, zo strany pána Fica, že do dvoch rokov ten zákon skončí, potom asi sa vymyslí ako náhradné riešenie ako nejaké postupné znižovanie až k nule, no ale tak pôvodne to malo skončiť do dvoch rokov, lebo to bolo ešte na nejaké dozvuky tej predtým krízy, ktorá bola. Tak znova len odkazujem na to, že, že vtedy mala prebehnúť tá diskusia v roku 2014, alebo teda hneď tie firmy to mali riešiť, lebo teraz sme v takom stave a čase, že, že skutočne to nie je téma dňa. Dneska to naozaj stojí tak, že chceme pomôcť ľuďom aj vďaka asi 100 mil., ktoré získame do štátneho rozpočtu z tohto zákona, alebo nechceme a aj a pokiaľ ide o dobrý a zlý zákon, ja keď som konzultoval s ministerstvom financií, tak oni ho považujú za dobrý zákon.
Skryt prepis
 

19.10.2022 16:10 - 16:10 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja som sa už nehlásil teraz, lebo rozumiem, že chceme posunúť a začať aj tú ďalšiu schôdzu, tak len takto vo faktickej. Ďakujem jednak Tomášovi za vecný vstup, vecný príspevok, aby som začal od toho najdôležitejšieho, čo asi som vnímal, že si povedal na konci. Neviem, keď ti poviem, že na 99 % tie médiá vypadnú v druhom čítaní ak to prejde, tak takto ti to stačí? Lebo akože môžem ti to dať aj na 100, len na 100, vieš to, na 100 isté máš v živote len pár vecí, tak nie, nie, ja som takto. Ja mám pripravený pracovný návrh pozmeňujúceho návrhu, teda kde sa vypúšťajú a malo by to tak byť. Neviem si teraz predstaviť nejaký dôvod prečo by to tak nebolo, najmä z dôvodu, že ja to, pre mňa je teda taký najsilnejší dôvod z hľadiska konceptu toho zákona, že v podstate pred tým tá licencia, ich bolo, ju nebolo také jednoduché získať ako terajšiu autorizáciu. Ona tá licencia zostala už na frekvenčnom spektre a teraz tam je tá autorizácia, ktorú je pomerne, no nie je to jednoduché, ale jednoducho je nárokovateľná svojím spôsobom. Čiže stráca sa ten ako keby taký najsilnejší argument v rámci toho konceptu, že prečo, čiže tie médiá áno a kuriérske spoločnosti, tiež som tomu naklonený, len tam si treba povedať, že to je problém, ktorý tu pretrváva dlhé roky, čiže to sa zrazu objavilo, mohlo sa to už dávno vyriešiť, že to nespôsobilo tento návrh zákona. Ale ak naozaj zistíme, že nie sú vôbec regulované, tak tiež by mali ísť z toho von a k tým ďalším veciam, tak ja sa snažím konzultovať vzhľadom na tie skutočnosti, ktoré tu sú, že ten zákon bol pomerne rýchlo daný do legislatívneho procesu. Snažím sa konzultovať so všetkými dotknutými subjektami, ktoré prejavili záujem o konzultáciu o tomto návrhu zákona, že snažím sa byť korektný a samozrejme ma mrzí, že na to nebolo dva, tri mesiace vopred, ale už sú nejaké danosti, nejaký stav je a snažím sa v rámci toho stavu to robiť čo najtransparentnejšie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 15:55 - 15:55 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
No bude to rýchle, lebo pán Šutaj Eštok toho veľa nepovedal a navyše to bola znôška nezmyslov a hrubých zavádzaní, pretože poviem rovno, že keby strana HLAS od niektorých týchto firiem, ktoré chceme zdaniť, a sú medzi nimi aj oligarchovia, dostávala od týchto oligarchov buď v alobale alebo v krabici od šampanského peniaze, tak by jeho vystúpenie hneď vyzeralo inak. Takže asi toľko k pánovi Šutaj Eštokovi na začiatku, ktorý ani nemá tú česť, aby si vypočul reakciu na jeho vystúpenie plné nezmyslov.
Čiže v prvom rade na tie obvinenia, ktoré tu boli povedané, že tu znevažujeme nejakú funkciu predsedu výboru alebo poslanca. Ako mne je veľmi ľúto, že sa dokáže pán Šutaj Eštok ako právnik až tak zhadzovať, že popiera ústavné právo každého poslanca a poslankyne, ktoré sú v tejto sále. Pretože z ústavy priamo vyplýva, že poslanecký návrh zákona je úplne rovnocenný s vládnym návrhom zákona, ale úplne rovnocenný a prechádza takisto medzirezortným pripomienkovým konaním. To by mohol pán Šutaj Eštok ako právnik vedieť, len otázka je, že ako študoval to právo a kde získal ten titul, lebo je to hanba, keď toto nevie. Je hanba, keď nevie, že každý poslanecký návrh, ktorý prejde do druhého čítania, si osvojuje nejaký rezort, ktorý to posiela do medzirezortného pripomienkového konania, aby sa k tomu vyjadrili tie subjekty, ktoré majú. To je tak vždy.
Akurát jediné, čo sa stalo, že za vlády pána Pellegriniho, keď bol pán Šutaj Eštok vedúcim Úradu vlády, tak sa stalo to, že sa zrušila povinnosť robiť toto medzirezortné pripomienkové konanie. Čiže o akej transparentnosti tu pán Šutaj Eštok rozpráva? Veď oni zrušili tú transparentnosť, keď poslanecké návrhy zákonov prešli do druhého čítania. Pán Pellegrini s pánom Šutajom Eštokom zrušili transparentnosť v legislatívnom procese a zavádzala ju až táto vláda, pán Holý, keď to naspäť navrhol a presadil, a táto vláda, že už teraz povinne to zase je, že každý zákon, poslanecký, ktorý prejde do druhého čítania, ide aj do MPK. Pán Šutaj Eštok s Pellegrinim to zrušili. Že nemá hanbu pán Šutaj Eštok tuná hovoriť niečo o transparentnosti. To bola znôška nezmyslov, znôška amaterizmu a primitivizmu, ktoré tu predviedol. To je pán Šutaj Eštok. A nemusím ani rozprávať o policajtoch, lebo on sa nevyzná ani v tom svojom odbore, ktorý študoval, žiaľ.
Pokiaľ ide o OSN, ja som tu nehovoril len o OSN, áno, to bolo o energofirmách. Ja som tu hovoril aj o predsedovi Európskej komisie alebo Európskej komisii, ktorá vydávala stanovisko a ktorá povedala, že máme posilniť kúpyschopnosť obyvateľstva, a to sa netýkalo iba energokrízy, to sa týkalo aj inflač, vysokej inflácie a celkovej ekonomickej krízy. Takže preto. Tu nemajú byť iba subjekty, ktoré benefitujú na energokríze. Tu majú byť zdanené subjekty, ktoré majú nadmerné zisky aj za ekonomické krízy. A také tu majú a sú tam aj oligarchovia, ktorí sú pravdepodobne veľmi spriaznení s HLAS-om, keď HLAS takto bráni tých oligarchov, aby sme ich nezdanili, len to nechcú priznať na rovinu a potom tu počúvame také vystúpenia, ako je vystúpenie pána Šutaj Eštoka.
A keď hovoril o logike, to bolo jediné, čo vôbec bolo k veci z toho jeho vystúpenia. Povedal, že mal by ten návrh mať logiku, tak jediné, čo k logike uviedol, bolo, že by mali byť zdanené banky. Tak sa pýtam, tak kde je ten návrh, keď to prejde do druhého čítania? Nech sa páči, predložte. Predložte, HLAS, pozmeňujúci návrh, ktorým budete chcieť zdaniť banky, a budeme o tom diskutovať, keď teda vám to tak strašne vadí. Ja to považujem za relevantnú otázku, ale čo vám v tom bráni, aby ste dali pozmeňujúci návrh, ktorým rozšírite tento, ten okruh subjektov o banky. Podajte to, keď máte také krvavé oči voči bankám. A už nám viacerí povedali, že to považujeme za relevantnú otázku.
A pokiaľ ide teda, na závere, o ten nepodarok, tak keď tento zákon je nepodarok, lebo toto je len novela platného zákona, tak kto ten nepodarok zaviedol v roku 2012? No tí poslanci zo SMER-u a HLAS-u, ktorí to sú. No tak si nadávajte medzi sebou, aké nepodarky ste tu schvaľovali za vašich vlád. A môžte začať týmto, keď to považujete za nepodarok. Tak to je akože vrchol drzosti, že poslanec, ktorý, ktorého kolegovia tuná údajne schválili nepodarok, nám vyčíta, že my tu nejaký nepodarok? Však iba novelizujeme, my len vyššou daňou zdaňujeme oligarchov, to, čo oni tu zaviedli. Však to je úplný nezmysel.
Takže toľko k nemu, preto som sa snažil byť krátky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.10.2022 15:25 - 15:25 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
No, Marián, teda, pán predseda finančného výboru, pozri sa, však ja nemyslím, že je teraz najväčší problém v tom, že by niekto z nás dvoch hovoril niečo nekorektné. Ja si myslím, že najväčší problém je v tom, že my máme dosť diametrálne odlišné pohľady na riešenie niektorých vecí a ja som aj vo svojom vystúpení povedal, že aj váš koncept zvýšenia dane na úkor zníženia je legitímny, len my si nemyslíme, alebo my sme presvedčení, že nie v ťažkých krízových časoch. My si myslíme, že v ťažkých krízových časoch jednoducho tento koncept je neudržateľný, alebo nemal by byť preferovaný tak, aby som to spresnil, nemal by byť preferovaný a mali by dostať priamo pomoc z vybranej dane ľudia a prípadne firmy teda, ktoré nakoniec rieši Európska komisia cez rôzne kompenzačné schémy.
Ja som takisto povedal, že mne vôbec nie je príjemné, že musím predkladať zákon, ktorý ako keby niekoho postihoval. To nemusí byť vo forme osobitného odvodu, ale vždy je veľ, vždy ten človek aj ten poslanec je v nepríjemnej situácii, keď niekomu ide niečo brať, hoci sú to zisky. Áno, jasné, lebo to je niečo, čo človek sem prišiel, mal nejaké plány, nejaké investície a zrazu mu niekto povie, no ale ty mi dáš viacej z tých a budeš mať menej. No je to nepríjemné určite, len treba si naozaj povedať priority, že či nám táto nepríjemnosť stojí za to, aby sme pomohli ľuďom, alebo nám, alebo teda mali by sme jednoducho myslieť menej na ľudí a viacej na veľkých podnikateľov, oligarchov. No ja si myslím, že, žiaľ, sme v takej ťažkej situácii krízovej, že musíme pomôcť napriamo viac ľuďom aj na úkor toho, že tie veľké firmy, ktoré dosahujú nadmerné zisky, budú mať tých ziskov menej. No je taká situácia, treba to takto podľa mňa teraz riešiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 15:25 - 15:25 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Čiže v tomto aby sme sa rozumeli, lebo keď sa nerozumieme, tak potom máme úplne dva odlišné prístupy a jednoducho si neporozumieme, lebo my nehovoríme o tom, že či tam je konkurencia alebo nie je konkurencia, ale či ten subjekt alebo ten sektor alebo tá kategória tých podnikov, tých subjektov má nejakú licenciu alebo má nejaké povolenie. A majú to aj médiá medzi iným. Majú to aj médiá. Jedno sa volá autorizácia a druhé sa volá licencia. Ale to neznamená, že tam musia byť, to je druhá vec. Prvá vec je, či tam formálne patria. Formálne tam patria, za tým si stojím, ale to, že či tam musia byť, to je druhá vec. Ako vzhľadom na to, že tá licencia sa zmenila na autorizáciu, ktorú je už pomerne jednoduché získať a je nárokovateľná a licencia už zostala len pri frekvenčnom spektre, tak naozaj to je veľmi podľa mňa relevantný dôvod na to, aby tam tie médiá neboli, s tým súhlasím a myslím si, že je to naozaj na dobrej ceste, ak to prejde do druhého čítania, aby tie médiá nakoniec najmä z toho dôvodu tam neboli. Ale tie ostatné subjekty, tie tam v zásade boli doteraz.
Pokiaľ ide o tie firmy, ktoré sú regulované zo strany NBS, tam treba povedať ešte aj to, čo som neuviedol v úvodnom slove, že, a to pán predseda finančného výboru teraz namietal, že nie je správne, aby tam boli lízingové spoločnosti, pretože aj niektoré banky si zriaďujú lízingové spoločnosti a potom v zásade tým, že banky nie sú v tomto zákone zahrnuté, tak v podstate ako keby dochádzalo k deformácii toho prostredia podnikateľského a niektorí to budú vedieť obísť, teda asi to si chcel, pán predseda, povedať, že niektoré banky to budú vedieť obísť, lebo majú tie lízingovky a niektoré nie. Len takýmto spôsobom by si vedel pristupovať a inak to je, to je dobrý odborný argument, ale to je odborný argument pre dve riešenia. Prvé riešenie je to, že by tie lízingovky mali teda vypadnúť. A druhé riešenie je, že by banky mali pribudnúť. Lebo aj to je riešenie tej situácie. Čiže teraz neviem, či hovoríš to, že by mali lízingovky vypadnúť, alebo to, že by mali banky pribudnúť, lebo obidve sú riešenia, ktoré túto nezrovnalosť riešia.
A rovnako by si sa mohol postaviť, pán predseda finančného výboru, aj k tomu, že banky sú častokrát prepojené aj správcovské spoločnosti, ktoré, ktoré spravujú teda rôzne podielové fondy a takisto ak, a keďže správcovské spoločnosti tam teraz pridávame, tak takisto sa ti stane, že banky, niektoré banky to budú vedieť obísť, tie, ktoré majú tie správcovské spoločnosti. Takže to je akože ďalší príklad toho, že to vieme riešiť dvomi spôsobmi, buď teda by sme mali vyhodiť aj tie správcovské spoločnosti, ktoré majú nadmerné zisky, alebo by sme mali banky pridať do tohto zákona a tým pádom odstránime tú možnosť obchádzania. Čiže znova si povedzme, že aj vďaka tvojím argumentom sa dostávame k tomu, že budeme musieť porozmýšľať nad tým, či banky náhodou nepatria do tohto zákona. A ja to považujem za relevantné, aby sme sa o tom rozprávali. A aj viaceré subjekty, s ktorými som sa stretol, ktorých sa tento odvod týka, mi hovorili, že prečo tam banky nepatria, že je to voči nim nespravodlivé, že tam banky nepatria. Čiže myslím si, že to už je teraz naozaj relevantný argument.
Ďalšia z tých vecí, ktoré tu boli povedané, no, pokiaľ ide o tú konkurenciu. Aj dnes je zákon postavený tak, lebo inak sa to veľmi nedalo spraviť, ani tie bývalé vlády to inak nevedeli spraviť, aby nebol exteritoriálny účinok, že jednoducho zahraničné spoločnosti tam nepatria. Čiže neni fér tá argumentácia, že Elon Musk si tuná niečo vymýšľa alebo iné zahraničné spoločnosti tuná podnikajú a majú výhodu. No majú výhodu, lebo ako chceme tie zahraničné spoločnosti zregulovať. My regulujem len tie zahraničné spoločnosti, ktoré tu majú pobočku na Slovensku. Ale tak ten zákon je nastavený od začiatku, čiže jednoducho stále, pokiaľ tento zákon bude platný, tak tie zahraničné spoločnosti, ktoré tu nemajú nič, teda nemajú tu ani pobočku a iba tu podnikajú, no tak budú mať výhodu.
No len to sa znova vraciame k tomu, či tento zákon má existovať, dokedy má existovať a podľa mňa nie je fér teraz hovoriť, že tá, teraz ho máme zrušiť, keď je tuná najväčšia kríza za neviem koľko posledných desiatok rokov, keď doteraz sme tu desať rokov alebo tie bývalé vlády prakticky osem rokov z toho, z toho benefitovali a ja som tu nezaregistroval až taký veľký tlak k tomu, že poďme to zrušiť. A teraz keď ten zákon je najviac potrebný a treba nejaký rok-dva proste ho využiť naplno, tak teraz sa tu zrazu ozýva, že máme, máme ho zrušiť. Ja sa pýtam, že, a že teda čo tie peniaze rastú na stromoch? Alebo proste tuná čo ideme, čo ideme si ich tlačiť sami na nejakých tlačiarňach alebo na kopírkach. Veď jednoducho tie peniaze odniekiaľ treba vziať. A prečo by sme nemali ich vziať firmám, ktoré aj napriek kríze majú stále nadmerné zisky. Nadmerné zisky. Podľa mňa to je úplne legitímne a ja verím, že väčšina aj poslancov toto plne chápe, že pokiaľ ideme pomáhať ľuďom v kríze, no tak nebudeme jednoducho, alebo siahneme po niečom, čo je úplne prirodzené pre, pre väčšinu, pre väčšinu či už poslancov alebo aj odborníkov, že ak napriek kríze tu majú nejaké firmy nadmerné zisky, no tak ideme zdaniť väčším spôsobom tie zisky.
Potom tu ešte bolo spomenuté, že telekomunikační operátori, no. Ja súhlasím s tebou, že telekomunikační operátori najmä počas pandémie vychádzali aj štátu v ústrety, ja som sa s nimi tiež stretol, ako uznávam, že sa snažili pomôcť aj pomáhali tým, že, ja neviem, že si neúčtovali povedzme cenu za rôzne tie esemesky, ktorými sa, ktorými sa riešili niektoré opatrenia na prekonanie pandémie, no ale z princípu, tak ony sú tam aj teraz. A keby sa im jednoducho vodilo tak zle, tak by nemali tie nadmerné zisky. No tak otázka je, že prečo by sme napríklad mali iba telekomunikačných operátorov odtiaľ vyňať. No potom takýmto spôsobom môžeme prakticky vyňať takmer všetkých. Tak potom sa bavme o tom, že zrušíme ten zákon. Ale podľa mňa to nie je teraz téma dňa rušiť tento zákon. Proste sa tak, znova sa dostávame k tomu celkovému nastaveniu a čo nie je fér, že sa vytýka nám, pretože ten zákon tu platí desať rokov a boli oveľa lepšie časy, kedy sa mohol zrušiť.
No a na to nadviažem ešte jednou poznámkou. Ja som sa aj pýtal tých dotknutých subjektov, prečo, prečo sa neozvali za tých desať rokov, prečo netlačili na tie bývalé vlády, aby tento zrušili, veď prečo až teraz sa ozývajú? Bolo mi povedané, že dostali pôvodne prísľub, že bude platiť iba na dva roky a ten prísľub nebol dodržaný. No tak ale keď mal platiť na dva roky, tak ten prísľub skončil v roku 2014. Tak a čo od 2014 tie firmy s nadmernými ziskami robili? Prečo ticho šúchali nohami? Prečo za SMER-om nešli a za HLAS-om nešli a prečo za tými predstaviteľmi nešli a nehovorili, aké je to strašné, ako ich likvidujú, že sľúbili im do dvoch rokov zrušiť ten zákon? Lebo nezdá sa mi to celkom fér, že teraz prichádzajú, keď je najväčšia kríza a chcú to od nás. Lebo viete, aj my vieme teraz povedať a dať do ustanovenia, že bude to len na dva roky. Ale o dva roky tu možno bude iná vláda alebo bude vláda v inom zložení a viete, aká je to garancia? Jednoducho myslím si, že aj tie firmy troška podcenili situáciu a mali vyvíjať oveľa väčší tlak v dobrých časoch, keď tu nebola žiadna kríza, keď boli oveľa relevantnejšie na to argumenty a príležitosť, aby tento zákon bol zrušený. Nie teraz, keď naozaj potrebujeme zdaniť nadmerné zisky. A to nehovoríme my.
Ja sa vrátim opäť k tomu, že nadmerné zisky, k tomu, zdanenie nadmerných ziskov, k tomu nás vyzýva aj Organizácia spojených národov, generálny tajomník. K tomu nás vyzýva Európska komisia, ktorá hovorí, že máme posilňovať kúpyschopnosť obyvateľstva na úkor trvalej udržateľnosti tých financií. A ako to chceme robiť, keď nebudeme mať príjmy v rozpočte, na základe ktorých dáme priamo pomoc tým ľuďom. Ako chceme zvyšovať tú kúpyschopnosť? Čo oni si to natlačia tiež doma na tlačiarňach tie peniaze? Alebo čo pôjdu vykrádať banky, aby mali peniaze? Ja nerozumiem, ako, ako niekto uvažuje na tým, že aké sú iné možnosti veľmi, ktoré štát má v tejto ťažkej situácii, ako sa dopracovať k zvýšeným príjmom. No veľa tých možností teda nie je.
No a nakoniec teda poviem, že ja som ja uznávam a to bolo povedané aj zo strany pána predsedu finančného výboru, že to bude mať dopad na akčné plány týchto firiem, bude to mať dopad na investície, na modernizáciu. No bude to mať. Jasne, že to bude mať, lebo do toho sa ony púšťajú z tých ziskov, ktoré majú. Oni okrem toho teda, že si to dajú teda ako dividendy, že si to vyplatia tým majiteľom tie zisky, tak okrem toho, samozrejme, ony keď chcú expandovať, keď sa chcú rozširovať, tak majú nejaké plány a keď im to viac zdaníme, tak nebudú môcť toľko expandovať, áno, to je pravda.
Ale znova sa vraciam a tým to teda zakončím, ten vstup, že tak povedzme si, čo chceme. Chceme, aby sme tu mali povedzme vybudované optické siete do dvoch rokov a ľudia budú trpieť hladom a bude im zima? Alebo chceme teraz riešiť to jedlo a to teplo a tie optické siete budú o tri roky neskôr? Lebo o tomto hovoríme. Tak nebudú na toľko investície, lebo tie peniaze jednoducho pôjdu na jedlo a teplo. A to si treba vybrať a my si vyberáme. My si vyberáme pomoc ľuďom, my si vyberáme to teplo a jedlo pre ľudí za cenu, že budeme mať neskôr určitý rozvoj. No je to tak postavené a treba sa rozhodnúť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 15:10 - 15:10 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja tiež chcem zareagovať na pána predsedu finančného výboru. Rozumiem, že asi ja nebudem používať slová polopravdy, úprimnosť alebo neúprimnosť. Zareagujem na to, čo bolo povedané, lebo podľa mňa nebolo povedané všetko a komplexne tak, ako by malo byť.
V prvom rade z veľkej časti pán predseda finančného výboru napadal vôbec celkové nastavenie zákona, ako bolo prijaté v roku 2012. Čiže naša vláda, ani terajšia koalícia tento zákon neprijímala. Prijala ho bývalá vláda ešte za čias poslanca už teraz Fica. A ja si nepamätám, ale kľudne ma oprav Marián, že či keď sme robili Programové vyhlásenie vlády, keď ty si bol pritom, že či ste navrhovali za SaS, aby sme tento zákon zrušili. Lebo pokiaľ ste to vtedy nenavrhovali a v Programovom vyhlásení vlády to nie je, tak teraz hovoriť o tom, že je to extrémne škodlivý návrh zákona. Pritom mi robíme len novelizáciu platného zákona, ktorý je tu desať rokov. Tak nie je podľa mňa celkom fér. Lebo pokiaľ to už ten zákon taký škodlivý, tak už bol aj v čase, keď sa robilo Programové vyhlásenie vlády. To je taká prvá poznámka.
Druhé vec je, že spomínal, spomínal pán predseda finančného výboru, že hovorí len o ziskoch, ale nehovoril vždy len o ziskoch. Lebo chvíľu začal hovoriť aj o nákladoch. A chcem to isté zdôrazniť, čo hovorí pán predseda hospodárskeho výboru, že tuná my hovoríme o firmách, ktoré napriek tomu, že je kríza sa dostávajú nad určitú úroveň, ktorú bývalé vlády a stále to trvá, označili za nadmerný zisk. To znamená, že napriek kríze, napriek tomu, že tu všetci trpia, rozmýšľajú nad tým, že či budú mať teplo v domoch, či budú si mať za čo kúpiť chlieb, tak napriek tomu tieto firmy majú stále nad tie 3 mil. eur zisk, zisk. Čiže to nie sú náklady. Oni si tie náklady už dávno všetky výdavky dali do toho hospodárskeho výsledku. A keď niekto hovorí, že si budú vymýšľať ďalšie, no nech si dajú ďalšie. Pretože tam je mnoho firiem, ktoré keby si tam dali všetko možné, stále budú mať nad tie 3 mil., pretože jednoducho poisťovne zaisťujú ďalšie veľké firmy. Oni sa nedostanú pod 3 mil., lebo taká firma by na tom trhu nemala čo hľadať, keby mala okolo 3 mil. To si zase tiež povedzme. Čiže áno, tie firmy, ktoré sa tam pohybujú niekde na hranici, tak budú vymýšľať. Ale nech vymýšľajú. Však pokiaľ je to legálne, tak, tak predsa nebudeme ich trestať za šikovnosť, keď to tak preženiem. Jednoducho, keď je to legálne, tak nech si, nech si optimalizujú. Lebo aj keby sme nemali tento zákon, tak to budú robiť tiež. Však netvárme sa, že dneska ľudia neoptimalizujú bez ohľadu na to, či je alebo nie je. Áno, priznávam, že keď budú vyššie dane, budú vyššie odvody, tak budú hľadať iné cesty. Asi tu nejde primárne o tie firmy, ktoré sa pohybujú okolo 3 mil. Tu ide o tie firmy, ktoré majú oveľa väčšie zisky. Čiže ja rozumiem, že strana SaS, ktorá primárne sa vidí v podnikateľoch a chce čo najlepšie podnikateľom, vrátane oligarchov, lebo však aj to sú podnikatelia, no tak bude brániť sa prijatiu takéhoto zákona. Ja tomu rozumiem, pretože OĽANO, ale OĽANO nie je nastavené primárne na oligarchov a na veľkých podnikateľov. OĽANO je nastavené na pomoc ľuďom. A ja som to tu už povedal. Tak ak sa máme vybrať to, čo budeme mať o dva alebo tri roky neskôr rozvinutú optickú sieť káblov a namiesto toho pomôžeme teraz ľuďom, aby mali chlieb a mali jedlo a teplo. No tak my si vyberáme ako OĽANO to, že aby mali ľudia teplo a jedlo. Jednoducho aj za cenu, že tu tie investície budú pozdržané. No je to tak postavené. Ak je to takto postavené, tak potom sa každý si oblieka to tričko, ktoré si oblečie a ukáže ľuďom za koho kope. Lebo potom sa dostávame politicky až do takýchto diskusií, keď to chceme takto viesť.
Ďalšie poznámky, ktoré som si z toho vystúpenia spravil. No, že my chceme iba brať a nechceme nikomu dávať. A to, to, ako na to kto prišiel. Akože to jediný správny spôsob je ten, že ja niekoho zdaní a potom na druhej strane znížim daň. To, čo navrhuje SaS. Však ja nespochybňujem koncept. Ten koncept je podľa mňa úplne legitímny. Je zaujímavý. Ale podľa mňa to je koncept do dobrých časov. Do dobrých časov. Do dobrých časov áno sa môžem s tým tak hrať, že niekde zvýšim daň, potom znížim. Ale veď aj SaS, keď sme robili Programové vyhlásenie vlády, tak hovorila, že môžeme zdaňovať negatívne externality, ale bez toho, aby sme museli niekde inde na druhej strane tú daň znižovať. Veď tak to máme v Programovom vyhlásení vlády. Zdaniť negatívne externality môžeme aj samé o sebe. A to robíme pri liehu. To robíme pri, dúfajme, že aj pri hazarde tak bude. Zatiaľ tak nie je. Ale myslím, že je to na dobrej ceste. A bude to aj pri, pri tom plynovode. A nakoniec istým spôsobom je to, vlastne tento zákon o to nie, ale pri liehu a pri plynovode to tak je. A bude to tak pri hazarde. Čiže my ten koncept ani nemáme a určite nie dobrý do zlého počasia. V zlom počasí potrebujeme pomôcť ľuďom. Potrebujeme pomôcť zdravotníkom, učiteľom, zamestnancom verejnej správy a ďalším. Čiže to nie je pravda, keď tu niekto hovorí, že my ideme len vybrať daň a nikomu tým nepomôžeme. Akože nikomu nepomôžeme. My priamo pomôžeme týmto skupinám obyvateľstva. Priamo. Práve tam, keby sme znižovali daň, hrozí, že my nezasiahneme tých ľudí, ktorí to najviac potrebujú. Ale ja nekritizujem ten koncept. Ten koncept je úplne legitímny, legálny. Ale podľa mňa je do, ktorý má SaS, ale je do dobrého počasia. A aj keby sme si to odmysleli, tak minimálne sú to dva úplne legitímne koncepty a my si vyberáme ten, že chceme priamo pomôcť ľuďom a tým najpostihnutejším skupinám. Čiže to nie je pravda, že nepomáhame ľuďom. My pomáhame podľa mňa oveľa lepšie týmto spôsobom v čase krízy.
Ďalšie poznámky už čiastočne na to reagoval predseda hospodárskeho výboru, že mýto. Dobre mýto nepočujem, že by nejaké spochybnenie. Akurát si musíme s ministerstvom dopravy doladiť, keďže momentálne tam prebieha verejné obstarávanie ohľadne niektorých funkcionalít mýta tak, aby nejaké formulačné zmeny budú, ak to prejde do druhého čítania, v návrhu zákona. Média sme si rozobrali. Len tu sa teraz vrátim k tomu, lebo pán predseda finančného výboru veľmi často opakoval konkurenciu. No tak tam, kde je monopol, konkurencia nie je. Ale my vo viacerých tých oblastiach, ktoré sú aj dneska zregu... ako osobitným odvodom zdanené svojím spôsobom a kde sú regulované subjekty tak medzi nimi konkurencia predseda je. Nejaká je. Buď menšia alebo väčšia. A samozrejme, keď sa to teraz rozšíri, tak sa ten okruh subjekt rozšíri aj o subjekty, ktoré samozrejme, keď majú lízingové spoločnosti len 30 %, 30 % regulovanej činnosti, no tak samozrejme, že budú mať, budú tam mať aj konkurenciu takú, ktorá, ktorá nemá nič regulované a tým pádom samozrejme, že tam môže dochádzať k určitým, by som povedal, nezrovnalostiam na ..... (nezroz.vyslov.) sektore. Ale je na slobodnom výbere každej z tých lízingových firiem, či pôjde do regulovanej činnosti alebo nepôjde. A keď má menej z tej regulovanej činnosti, tak má menší koeficient. Čiže tam sa to nejakým spôsobom premieta a zohľadňuje. Ale to neznamená, že ten jediný princíp, ktorý je tam je konkurencia. Tento zákon vychádza z toho, že keď štát dáva niekomu povolenie alebo dáva nejakú licenciu, že ide, ide o subjekt, ktorý potenciálne má byť zregulovaný alebo má byť zdanený týmto osobitným odvodom. To je ten primárny princíp. Nie to, že či je niekde konkurencia alebo nie je. To je, to je až nejaký sekundárny aspekt. Čiže v tomto, aby sme sa rozumeli, lebo keď sa nerozumieme, tak potom máme úplne dva odlišné prístupy. A jednoducho si neporozumieme. Lebo my nehovoríme o tom, že či tam je konkurencia alebo nie je konkurencia. Ale či ten subjekt alebo ten sektor, alebo tá kategória tých podnikov, tých subjektov má nejakú licenciu alebo má nejaké povolenie. A majú to
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 14:25 - 14:25 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
...média by nakoniec v tomto zákone byť nemali. To avizujem aj voči vo vzťahu k tým poslancom, ktorým sa to jednoducho nepozdávalo od začiatku. Ma sme skôr uprednostňovali ten formálny prístup, lebo skutočne nejaká licencia tam zostala, ale to, čo predtým bolo licencované už prešlo na systém autorizácie a tiež mal som možnosť sa stretnúť s vysielateľmi na rokovaní pani ministerky kultúry a uviedli tam ešte ďalšie argumenty a aj z pohľadu toho výnosu dane, ktorý by sa u nich očakával v pomere z toho celkového výnosu, ktorý by sa mal týmto dosiahnuť, ktorý sa blíži niekde k sto miliónom, tak výnos tých médií by nebol až taký alebo nie je ten kľúčový. Čiže je tam viacej argumentov, pre ktoré si viem predstaviť ja osobne a myslím, že aj viacerí z vás, že média asi nebudú tie, ktoré by mali byť regulované týmto, týmto zákonom. Potom sú tam aj ďalšie subjekty, ktoré ten zákon zasahuje a tiež nie sú úplne by som povedal ideálnymi kandidátmi na reguláciu aj, keď je to stále predmetom diskusií. Zoberme si napríklad lízingové spoločnosti, ktoré sú regulované len z 30 % oproti iným, ktoré sú regulované so 100 %, ale ako protiargumentu slúži častokrát práve koeficient, ktorým sa prepočítava tá výsledná hodnota sadzby toho osobitného odvodu pre regulované subjekty. Čiže máme tu aj argumenty, protiargumenty, nie to ešte nejakým spôsobom dodiskutované. Ďalšia veľká diskusia ohľadne tohto zákona sa viedla v rovine, že či je potrebné už tento rok zdaniť tie subjekty, ktoré sú tam uvedené. Je to predmetom diskusie. Ja osobne si viem predstaviť, že by sme posunuli účinnosť zákona až na 1. januára budúceho roka. Tým pádom vieme vyjsť v ústrety tým subjektom, ktoré sú zasiahnuté, aby už keďže oni si robili nejaké plány najmä investičné plány na tento rok, že už im nebudeme siahať do týchto investičných plánov v tomto roku, ale urobíme to až od budúceho roka. Je to relevantná úvaha a aj vieme ísť, myslím, že vieme ísť týmto smerom a aj tí, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona. No a potom je tam samozrejme aj úvaha, ktorá súvisí s tým, že či je potrebné strojnásobiť výšku toho odvodu oproti dnešku. Ja len pripomeniem, že hnutie OĽANO v minulosti, keď bolo v opozícii, tak predkladalo zákony, ktoré sa týkali osobitného odvodu regulovaných subjektov, kde to nebolo teda trojnásobné navýšenie alebo 30 % plus - mínus, ale kde to bolo ak sa nemýlim až 50 %. Čiže bolo to oveľa vyššie. Čiže nie je to niečo, čo by nás napadlo práve teraz z pohľadu agendy OĽANA. Tak zjednoduším to, že zdaňovanie oligarchov alebo teda tých finančných skupín a v tomto prípade hovoríme tých, čo majú nadmerné zisky nie je nejaká neznáma téma. Nie je to téma, s ktorou prichádzame OĽANO s tým prišlo už v minulosti. Bolo to trochu inak koncipované, ale bolo to koncipované, ak sa pamätáte na základe tom, že zvýšite daň z nadmerných ziskov týchto regulovaných subjektov a naopak znížite daň DPH napríklad na potraviny a podobne. Ale niektoré veci už aj v tomto volebnom období boli realizované a máme tu krízu a potrebujeme naozaj pomôcť ľuďom, ktorí tou krízou naozaj trpia. Potrebujeme zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu aj prostredníctvom tohto opatrenia a preto to len pripomínam, že nie je to niečo, čo by OĽANO teraz vymyslelo. OĽANO s tým prichádzalo aj v minulosti, prichádza s tým aj teraz v miernejšej forme. Ja ale uznávam, že je tam miernejšia forma je pre tie subjekty samozrejme citeľná. Je citeľná a uvedomujem si to. Mňa osobne neteší, že musíme prichádzať s takýmito opatreniami, lebo nemyslím si, že niekto tuná z nás je tak nastavený, že by chcel povedzme likvidovať podnikateľský sektor. Nakoniec, ale treba povedať, že tie reči, ktoré sa tu vedú, že ak sa zavedie takéto nadmerné zdanenie alebo zdanenie nadmerných ziskov, že by malo sa to prenášať do nákladov, do ceny, tak to nie je podľa mňa relevantná úvaha ani relevantná argumentácia, pretože my hovoríme už o zdanení zisku. To znamená, že všetko, čo sa dalo do nákladov už v tých nákladoch je. Keď sa to odpočíta, tak nám vyjde hospodársky výsledok a zisk. Tým, že tu hovoríme nie o tom, že by to oni mali prenášať, tie dotknuté subjekty do nákladov, ale hovoríme o tom, že budú zvažovať možno celkovo, či sa im oplatí tým zahraničným podnikať na Slovensku naďalej a budú možno zvažovať to, že a určite budú zvažovať, že koľko investícií najmä do infraštruktúry povedzme pri telekomunikačných operátorov do optických sietí, že budú zvažovať, koľko investícií budú realizovať na Slovensku. No len naozaj si potom musíme povedať z tohto pohľadu, že čo je väčšia priorita, že či je väčšia priorita a teraz to zase zjednoduším, dať ľuďom peniaze, aby mali doma teplo a jedlo alebo, či chceme, aby sme mali namiesto toho vybudované optické siete, ale ľudia budú hladovať a bude im zima. Lebo naozaj to svojim spôsobom až takto niekedy je postavené a nič neni z toho nejak by som povedal, nikto to s radosťou nerobí, že sa to musí realizovať, ale jednoducho tú pomoc treba z niečoho zaplatiť a tak ako aj medzinárodné organizácie vyzývali, že malo by to byť naozaj zdanenie nadmerných ziskov alebo tých, ktorých profitujú počas krízy, tak v zásade asi poruke ani lepšie spôsoby nemáte ako, že zdaníte nejaké negatívne externality ako je lieh, hazard alebo plynovod. Tak tam je to úplne evidentné alebo teda pôjdete potom do vyššieho, vyššieho osobitného odvodu regulovaných subjektov. Proste to máte, to je niečo, čo máte prirodzene poruke ako prvú voľbu a akurát sa snažíte to korigovať spôsobom, ktorý je, čo možno najspravodlivejší už v tej situácii, ktorá je sama o sebe nepríjemná.
No a keď som hovoril o tých subjektoch, tak aby som nezabudol aktuálne ešte riešime aj to a je to určitý pozostatok právnej úpravy ešte z čias socializmu, že v rámci poštových služieb sú aj kuriérske služby a preverujeme to ešte podrobnejšie aj s príslušným ministerstvom. Jednoducho je dosť možné naozaj, že tie kuriérske služby tiež budú patriť k subjektom, ktoré by nemali byť dotknuté týmto zákonom, ale nechcem predbiehať. Bude na to čas medzi prvým, druhým čítaním, aby sme to všetko doladili a ešte ako sa hovorí tak vylepšili, aby nebol zasiahnutý niekto voči komu by to bolo irelevantné alebo nespravodlivé. No a tomu sa samozrejme dostaneme, ak tento zákon prejde do druhého čítanie.
Prepáčte za dlhšie, lebo ten slov, ale naozaj sa k tomuto zákonu rozpútala pomerne vášnivá, rozsiahla diskusia najmä v médiách a kvôli médiám, ale v tom úzadí tých médií sú aj ďalšie subjekty, ktoré riešime a snažíme sa urobiť, čo najcitlivejšie ako sa dá, ale jednoducho nie je teraz čas na to, aby sme zákon, ktorý tuná, z ktorého profitovali aj bývalé vlády, keď nebola žiadna kríza, aby sme ho zrovna my počas krízy, keď ho potrebujeme oveľa viac mať k dispozícii teraz rušili, ale súhlasím, že bude sa treba nad týmto zákonom zamyslieť do budúcnosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.10.2022 14:10 - 14:10 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona v poslednej dobe vyvolal asi také najväčšie diskusie, polemiky či už v médiách, aj vo vašich radoch. Budem teda v tom úvodnom slove trochu obšírnejší, viac ako pri tých prvých dvoch návrhoch, ktoré sa týkali zdanenia alkoholu, respektíve zdanenia liehu a zdanenia plynovodu. Znova len pripomeniem, že mali sme tu výzvy zo strany medzinárodných organizácií alebo Európskej komisie, aby sme v čase, keď je rozsiahla kríza, intenzívna kríza, keď pretrváva, aby sme nejakým spôsobom sa snažili zdaniť nadmerné zisky tých, ktoré z tejto krízy profitujú. Rozbehla sa tu diskusia, že či to má byť len postavené tak, že to majú profitovať len z tej energetickej krízy alebo majú profitovať aj z krízy ekonomickej, teda tej inflačnej. To bola taká jedna rovina, keď som absolvoval diskusiu so subjektami, ktorých sa tento návrh týka. Ja mám za to, že sa to týka krízy ekonomickej ako takej, čiže nemusí ísť len vyslovene o to, či niekto priamo benefituje na, či má zisky z energetickej krízy. Rovnako prebiehala veľmi rozsiahla diskusia či je správne tam všetky tie typy subjektov do tohto návrhu zákona zaradiť. V princípe treba povedať, že zákon ako taký, ktorý prijala ešte bývalá Ficova vláda v roku 2012 je spochybňovaný ako niečo čo by tu už dávno nemalo byť, ako niečo čo je veľmi neštandardné. Pripomeniem len, že ten zákon v tom 2012 roku, keď zavádzala teda tá bývalá Ficova vláda, tak ho zavádzala ako dočasný zákon, na to sa možno pamätáte, len tá dočasnosť už pôvodne na dva roky, ak sa nemýlim, a už je to desať rokov odvtedy. Tak to ako sa hovorí, že ako ruské vojská, nie, že keď je niečo dočasne, tak je to vždy dlhšie ako keď je to natrvalo. Ale v každom prípade ja súhlasím s tým, že toto nie je zákon, ktorý je štandardný. Je to zákon, ktorý je neštandardný, slúžil na to, aby sa nejakým spôsobom ešte sanovali, sanovali hospodárske škody, ktoré vznikli, ktoré vznikli ako dôsledok hospodárskej krízy, ktorá pretrvávala od približne od roku 2008 a tie dozvuky boli v roku 2012. No ale tie bývalé vlády, ktoré sme tu mali pred nami, ten zákon sa im nejako zapáčil, lebo však prináša príjem do štátneho rozpočtu, no tak ten zákon tu pretrval až dodnes. No a skutočne je veľmi ťažké, lebo aj takéto úvahy boli, je veľmi ťažké uvažovať nad tým, že práve, keď je kríza, keď je niekoľko kríz za sebou alebo aj súbežne, že budeme tento návrh zákona práve v tomto čase my rušiť. No tak to jednoducho si nemôže skutočne ani z toho rozpočtového alebo finančného hľadiska dovoliť. Čiže táto úvaha tu je na mieste ako celková, že čo s týmto zákonom do budúcna, že koľko rokov by ešte mal týmto spôsobom byť v platnosti a či chceme týmto spôsobom pristupovať k subjektom, ktoré zasahuje a zasahuje pomerne citeľne a to treba povedať a samozrejme nikoho to neteší, lebo ak zasahujeme tieto subjekty, tak oni potom majú aj menej investícií, menej investujú do infraštruktúry, menej celkovo investujú na Slovensku, menej ako by mohli. Čiže táto diskusia je určite relevantná, len myslím si, že počas krízy je ťažko s tým niečo urobiť. No a samozrejme k tomu patria aj súvisiace otázky, napríklad či tá hranica tie tri milióny zisku alebo hospodárskeho výsledku, ktorý musíte presiahnuť, aby vás ten zákon reálne aj zasiahol, či tri milióny je už nadmerný zisk alebo niečo čo my voláme nadmerný zisk. To nie je zase až taká veľká suma, ale my sme si, keď sa tento zákon zavádzal, tak sa povedalo, že tri milióny je tá hranica. A je tam aj určitá ďalšia parametrizácia, ktorá je tak isto je predmetom diskusie. Ale obávam sa, že ak by sme išli do tej parametrizácie, tak tento zákon tu budeme prerokovávať ešte ďalšieho pol roka a možno by sme sa na ničom nakoniec nedohodli, lebo ona sa dá nastaviť na desať možných spôsobov. No a nakoniec je to samozrejme otázka tých subjektov ktorých sa to týka, pretože niektoré sú pre takúto právnu úpravu relevantnejšie a niektoré sú menej relevantné a ukazuje sa nám už aj po tých stretnutiach s dotknutými subjektami, že niektoré subjekty podľa všetkého ani nie sú relevantné pre úpravu, ktorá spadá pod tento zákon. Ja len uvediem, lebo to bolo také najcitlivejšie v poslednej dobe a sú tu aj subjekty, ktoré podliehajú regulácii, respektíve, ktoré áno, svojim spôsobom podliehajú regulácii Rady pre vysielanie a retransmisiu, to znamená médiá. To bolo také najcitlivejšie. Musím povedať, že podľa môjho názoru to niektoré médiá naozaj skutočne preháňali s tou kritikou a ja aj odmietam, takto to aj poviem, odmietam akékoľvek úvahy, lebo vôbec nesúvisia s týmto návrhom zákona, že tuná sa ide robiť nejaká orbanizácia alebo proste že ideme, máme nejaké krvavé oči voči médiám. Nemáme. Ale čisto formálne aj médiá dnes už majú autorizáciu na to, na čo pred tým mali licenciu, ale ešte stále majú aj licenciu, ktorá sa týka frekvenčného spektra. Čiže nejakým spôsobom sú aj tie média regulované zo strany štátu, ale beriem, že tá predchádzajúca licencia, ju bolo pomerne oveľa náročnejšie získať ako dnešnú autorizáciu a teda už z tohto pohľadu regulácia médií týmto zákonom sa nejaví byť veľmi vhodná. A preto je to niečo čo myslím bude aj znamenať úpravu, ak prejde tento zákon do druhého čítania v tom zmysle, že by, že by médiá najmä kvôli prijatiu nového mediálneho zákona s účinnosťou od 1. augusta, čo teda bude znamenať, že médiá by nakoniec v tomto zákona byť nemali. To avizujem aj voči, vo vzťahu k tým poslancom ktorým sa to jednoducho nepozdávalo od začiatku. My sme skôr uprednostňovali ten formálny prístup, lebo skutočne nejaká licencia tam zostala...
=====
Skryt prepis