Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.10.2021 o 11:34 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2021 11:34 - 11:36 hod.

Milan Vetrák

=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2021 11:21 - 11:29 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
mal a nestojí to kvôli tomu ale ja som mal výhrady voči v súvislosti s týmto projektom kvôli tomu, že sa mi zdalo, že ak investujeme niekde 3 milióny eur prípadne viacej teda z finančnej podpory tak by mohli byť k dispozícii aspoň tri ponuky, ktoré by sme si vedeli porovnať, to neboli. A druhá vec je, že podľa mňa bolo by treba vždy zvažovať aj viacej lokalít ako len jedna. Ja rozumiem, že je to, je to v Srbsku citlivé, že keď dáte niečo do Backého Petrovca tak v Kovačici sa budú a keď dáte do Kovačice tak v Backom sa budú hnevať ale ak by to bolo v jednom z týchto dvoch miest tak to vieme spraviť za polovičnú sumu a zvyšnú sumu vieme jednoducho s ňou vieme podporiť trebárs aj výlučne projekty našich krajanov v Srbsku. No, tak zatiaľ sa preferuje Nový sad kde to je dvojnásobne drahšie a teda je to tam neisté. Takže budem zvedavý lebo aj na úrade vlády bude rokovanie, že aké sú informácie z ich, od nich samotných lebo zdá sa, že ten boli také informácie, že ten pán nejak sa už potom k tomu moc nemal, aby tú budovu predal. A ešte sa dotknem vo z vyšnom čase dvoch vecí nie podrobne lebo verím teda myslím si, že aj pán minister bude chcieť zareagovať a nechcem tú tému nejak prebrať, lebo ja som pri nej až tak veľmi nebol, ale viem, že v pláne obnovy sa podarilo vyčleniť 10 miliónov eur aj na veci, ktoré súvisia s návratovou politikou a so vzťahmi s novou tzv. novodiasporov. Ja som sám tiež veľkým zástancom teda riešenia tejto problematiky ale keďže viem, že je to srdcová záležitosť pána ministra tak mu to naozaj teraz nechcem zobrať. A pokiaľ on zváži, že je aj teraz potrebné k tomu niečo povedať tak nechávam na neho. Ja som sa tomu chcel venovať potom keď sem príde do parlamentu koncepcia starostlivosti na najbližšie obdobie.
A tá v súčasnosti naozaj stojí v podstate takmer výlučne na tom na akej výške zvýšenia tých dotácií sa dohodneme s ministerstvom financií ako sa to podelí. Ja len korigujem ešte tú moju pôvodnú informáciu pretože keď dneska fond na podporu národnostných menšín má 8 miliónov eur a tomu by mala zodpovedať aj tá celková podpora vo vzťahu k slovenskému zahraničiu tak to nebude delené 3 a 5 miliónov ale bude to 3,5 milióna zo strany ministerstva školstva, teda dneska dáva okolo 3 milióny priemerne a ešte by to malo navýšiť do konca volebného obdobia o 500 tisíc. Čiže napríklad vidím tam aj priestor v rámci tých 500 tisíc riešiť povedzme väčších počet vyslaných učiteľov načo ste aj vy poukazovali. A tých zvyšných 4,5 milióna by mal byť ten strop, ktorý mal byť dotačný v dotáciách na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dneska v zmysle uznesenia by to malo byť 1,33 ale reálne je to už od roku teda pán Pellegrini ako spomenul prvý a teraz sa to drží, je v tom kontinuita je to okolo 2,5 milióna. Čiže reálne oproti dnešnému stavu by sa ešte z tých 2,5 milióna nie asi budúci rok ale ´23 a ´24 a ďalej malo navýšiť z 2,5 na 4,5 a o tom sa rokuje. A keby toto bolo vyrokované tá koncepcia tu už v parlamente ale vlastne toto je jediný taký kľúčový a citlivý bod lebo peňazí v štátnom rozpočte ako nie je na rozdávanie.
No a krátko ešte posledná vec, voľby zo zahraničia. Budeme sa tým asi tiež viacej zaoberať jednak pri novelizáciách volebných zákonov ale aj pri koncepcii. Ja len chcem tých, ktorých sa o túto tému zaujímajú im chcem povedať, že pracuje sa aj na tejto problematike. Je zriadená pracovná skupina na ministerstve vnútra, okrem iných osôb aj ja som jej členom. Momentálne sa najviac pracuje na zjednodušení a elektronizácií volieb poštou, zvažujeme aj v akom rozsahu a teda či lebo je to aj náš záväzok vo vzťahu k voličom zaviesť elektronické voľby aj keď je to naozaj veľmi sporná téma a z ústavnoprávneho hľadiska. A otázka ambasád či voliť na ambasádach, to by som prenechal na pána ministra pretože on najlepšie vie, že ako je to reálne kedy a teda akým spôsobom. Takže, toľko za mňa, nechcem naozaj naťahovať čas a na záver chcem poďakovať aj parlamentu, že sme mohli túto správu po dlhých rokoch prerokovať tu na tomto mieste. Veľmi si to váži, vážia aj Slováci v zahraničí pretože v princípe len raz do roka takýmto spôsobom riešime aj záležitosti, ktoré sa ich týkajú a verím, že v tom budeme pokračovať aj najbližšie roky pretože aspoň raz do roka si to zaslúžia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2021 11:21 - 11:29 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
mal a nestojí to kvôli tomu ale ja som mal výhrady voči v súvislosti s týmto projektom kvôli tomu, že sa mi zdalo, že ak investujeme niekde 3 milióny eur prípadne viacej teda z finančnej podpory tak by mohli byť k dispozícii aspoň tri ponuky, ktoré by sme si vedeli porovnať, to neboli. A druhá vec je, že podľa mňa bolo by treba vždy zvažovať aj viacej lokalít ako len jedna. Ja rozumiem, že je to, je to v Srbsku citlivé, že keď dáte niečo do Backého Petrovca tak v Kovačici sa budú a keď dáte do Kovačice tak v Backom sa budú hnevať ale ak by to bolo v jednom z týchto dvoch miest tak to vieme spraviť za polovičnú sumu a zvyšnú sumu vieme jednoducho s ňou vieme podporiť trebárs aj výlučne projekty našich krajanov v Srbsku. No, tak zatiaľ sa preferuje Nový sad kde to je dvojnásobne drahšie a teda je to tam neisté. Takže budem zvedavý lebo aj na úrade vlády bude rokovanie, že aké sú informácie z ich, od nich samotných lebo zdá sa, že ten boli také informácie, že ten pán nejak sa už potom k tomu moc nemal, aby tú budovu predal. A ešte sa dotknem vo z vyšnom čase dvoch vecí nie podrobne lebo verím teda myslím si, že aj pán minister bude chcieť zareagovať a nechcem tú tému nejak prebrať, lebo ja som pri nej až tak veľmi nebol, ale viem, že v pláne obnovy sa podarilo vyčleniť 10 miliónov eur aj na veci, ktoré súvisia s návratovou politikou a so vzťahmi s novou tzv. novodiasporov. Ja som sám tiež veľkým zástancom teda riešenia tejto problematiky ale keďže viem, že je to srdcová záležitosť pána ministra tak mu to naozaj teraz nechcem zobrať. A pokiaľ on zváži, že je aj teraz potrebné k tomu niečo povedať tak nechávam na neho. Ja som sa tomu chcel venovať potom keď sem príde do parlamentu koncepcia starostlivosti na najbližšie obdobie.
A tá v súčasnosti naozaj stojí v podstate takmer výlučne na tom na akej výške zvýšenia tých dotácií sa dohodneme s ministerstvom financií ako sa to podelí. Ja len korigujem ešte tú moju pôvodnú informáciu pretože keď dneska fond na podporu národnostných menšín má 8 miliónov eur a tomu by mala zodpovedať aj tá celková podpora vo vzťahu k slovenskému zahraničiu tak to nebude delené 3 a 5 miliónov ale bude to 3,5 milióna zo strany ministerstva školstva, teda dneska dáva okolo 3 milióny priemerne a ešte by to malo navýšiť do konca volebného obdobia o 500 tisíc. Čiže napríklad vidím tam aj priestor v rámci tých 500 tisíc riešiť povedzme väčších počet vyslaných učiteľov načo ste aj vy poukazovali. A tých zvyšných 4,5 milióna by mal byť ten strop, ktorý mal byť dotačný v dotáciách na Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Dneska v zmysle uznesenia by to malo byť 1,33 ale reálne je to už od roku teda pán Pellegrini ako spomenul prvý a teraz sa to drží, je v tom kontinuita je to okolo 2,5 milióna. Čiže reálne oproti dnešnému stavu by sa ešte z tých 2,5 milióna nie asi budúci rok ale ´23 a ´24 a ďalej malo navýšiť z 2,5 na 4,5 a o tom sa rokuje. A keby toto bolo vyrokované tá koncepcia tu už v parlamente ale vlastne toto je jediný taký kľúčový a citlivý bod lebo peňazí v štátnom rozpočte ako nie je na rozdávanie.
No a krátko ešte posledná vec, voľby zo zahraničia. Budeme sa tým asi tiež viacej zaoberať jednak pri novelizáciách volebných zákonov ale aj pri koncepcii. Ja len chcem tých, ktorých sa o túto tému zaujímajú im chcem povedať, že pracuje sa aj na tejto problematike. Je zriadená pracovná skupina na ministerstve vnútra, okrem iných osôb aj ja som jej členom. Momentálne sa najviac pracuje na zjednodušení a elektronizácií volieb poštou, zvažujeme aj v akom rozsahu a teda či lebo je to aj náš záväzok vo vzťahu k voličom zaviesť elektronické voľby aj keď je to naozaj veľmi sporná téma a z ústavnoprávneho hľadiska. A otázka ambasád či voliť na ambasádach, to by som prenechal na pána ministra pretože on najlepšie vie, že ako je to reálne kedy a teda akým spôsobom. Takže, toľko za mňa, nechcem naozaj naťahovať čas a na záver chcem poďakovať aj parlamentu, že sme mohli túto správu po dlhých rokoch prerokovať tu na tomto mieste. Veľmi si to váži, vážia aj Slováci v zahraničí pretože v princípe len raz do roka takýmto spôsobom riešime aj záležitosti, ktoré sa ich týkajú a verím, že v tom budeme pokračovať aj najbližšie roky pretože aspoň raz do roka si to zaslúžia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.10.2021 10:55 - 11:00 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja som pôvodne už nechcel, ale nestihol som vo faktickej poznámke odpovedať najmä pani poslankyni Laššákovej a teda by som niektoré veci dopovedal. V zásade tuná je jedno, že či to bola bývalá vláda alebo tá predtým. Pokiaľ ide o podporu nejakých kultúrnych veľkých projektov v zahraničí, tak sa snažili všetky. To treba objektívne povedať, pretože spomeniem len pokiaľ ide o Kovačicu, tá rekonštrukcia rodného domu maliara, ktorý je teda svetoznámy z tohto pohľadu, z pohľadu insitného umenia sa udiala v rokoch 2011 - 2012. Potom následne, teda už ďalšia vláda riešila projekt, ktorý sa mal týkať výstavby Múzea v Báčskom Petrovci. Len tam to poznáte dobre, tam jednoducho krajiny, ktoré sú aj v tranzícii a nemajú doriešené pozemkové vlastnícky vzťahy, čo sa stalo v Báčskom Petrovci, tak sa to niekedy nepodarí a Slovensko prirodzene nemôže investovať do cudzieho majetku takým spôsobom, že nebudú mať isté, že tam to múzeum potom by stálo.
Čiže ten projekt v podstate sa v tých rokoch 2012 až 16 nepodaril, aj keď tam to neviem ani ja pripisovať tej bývalej vláde, lebo to nebola jej chyba. Ochota tam bola.
A pokiaľ ide o ten projekt, na ktorý ste sa pýtali v Novom Sade, tam asi viete, že ešte Rada vlády pre otázky krajanov vo februári, teda nejaké dva týždne pred voľbami parlamentnými rozhodla, že by sa malo v Novom Sade kúpiť budova na okraji mesta, investovať do nej, len, žiaľ, to by vám asi vedel presnejšie povedať pán predseda úradu. Moje informácie posledné, ktoré mám sú také, že údajne ten majiteľ tej budovy odskočil od toho, teda tak keď to mám slangovo povedať, že nie je to tam stále vyjasnené. A moja napríklad výhrada, aj keby som odhliadol od tohto je, že pri takých veľkých peniazoch, ktoré sa majú investovať do zahraničia by podľa mňa bolo korektnejšie, keby sme mali, keby sme mali povedzme tri ponuky, ktoré vieme posudzovať. Lebo rozhodovať sa len o jednej ponuke, tam veľmi nejaká súťaž a z hľadiska možno tej najvýhodnejšej ceny veľmi nie je. Ale nie je to dôvod, prečo to stojí.
Ten dôvod je naozaj ten, že ten majiteľ sa zatiaľ nevedel proste rozhodnúť, že tú budovu by predal. Aj keď teda viem, že tam boli dve potenciálne miesta, teraz hovorím o tom druhom. Prvé bolo myslím niekde v centre Nového Sadu. No, a potom k tým ďalším veciam ohľadne, ohľadne Maďarska.
Tam asi viete, že je sa veľa peňazí ide investovať do rekonštrukcie evanjelického kostola v Budapešti. To myslím, že začala už, začalo sa to za bývalej vlády, teraz nejakým spôsobom sa to doťahuje. Pokiaľ ide o tých vyslaných učiteľov, ja súhlasím s vami, že bolo by treba tam tých vyslaných učiteľov mať viac. Je to dlhodobý problém, ale z hľadiska toho, že kam sa vysielajú učitelia, oni sa v zásade vysielajú do okolitých krajín. Čiže je to naozaj problém to, že aby ministerstvo školstva vyčlenilo viacej peňazí na vyslaných učiteľov.
A pokiaľ sa bavíme o tej podpore z hľadiska celkovej podpory dotačnej, tak máme v programovom vyhlásení vlády, že ju chceme navyšovať. A to navýšenie samotné je v zásade taká posledná vec, pre ktorú aj tá koncepcia momentálne nebola ešte schválená na vláde. Ona už prešla medzirezortným pripomienkovým konaním. Všetky veci sú tam vyjasnené, dohodnuté až na tú jednu, teda v akej miere a kedy navýšime dotácie v zmysle programového vyhlásenia vlády, pretože pôjde o dosť radikálne a zásadné navýšenie dotácií.
Všetci viete, že v zmysle uznesenia vlády z roku 2008 by sa mali tie dotácie, bolo stanovené, že tie dotácie budú vo výške 1,33 mil. V zásade to nikto nikdy aj tak od toho 2008 veľmi nedodržiaval, žiadna z vlád. A prvý myslím, pokiaľ sa dobre pamätám bol až pán Pellegrini ten rok pred voľbami, keď tam bolo navýšenie tých dotácií. A to sa zatiaľ drží aj za našej vlády, ale stále je to málo, lebo ak máme v programovom vyhlásení vlády napísané, že by sa mala primerane teda tá podpora rovnať tomu čo, akým spôsobom podporujeme národnostné menšiny na Slovensku a zoberieme si povedzme ako kritérium fond na podporu národnostných menšín, kde je ročne 8 mil. eur, tak by sme sa chceli dostať v nejakom súčte aj s ministerstvom školstva na túto výšku.
A keďže ministerstvo školstva financuje ročne asi vo výške 3 mil. eur priemerne túto oblasť cez štipendiá, vyslaných učiteľov a ďalšie veci, tak tá terajšia dotačná podpora pre úrad by sa mala navýšiť z tej sumy, kde je dneska vlastne na ten zvyšok, čiže až do 5 mil. eur ročne. A to je pomerne vysoká suma, a preto tá koncepcia momentálne stále stojí, lebo sa musíme na nej dohodnúť s ministrom financií. To ostatné, ja by som poprosil, že by som ešte využil po hlasovaní, ak môžem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.10.2021 10:46 - 10:48 hod.

Milan Vetrák
 

22.10.2021 10:18 - 10:39 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, Slováci v zahraničí sú jedna z tém, ktorej sa veľmi výrazne venuje, teda nevenujem sa tomu len ja, ale venuje sa tomu celý poslanecký klub. Venovali sme tomu aj pri tvorbe Programového vyhlásenia vlády, pretože je to v princípe historicky prvý raz kedy je v Programovom vyhlásení vlády samostatná časť, ktorá sa venuje Slovákom žijúcim v zahraničí a je to v zásade len logické vyústenie toho, čomu Slovenská republika dáva určitý dôraz od jej samotného vzniku, keďže máme aj v ústave článok 7a, ktorý hovorí o tom, že Slovenská republika chce podporovať a utužovať vzťahy so Slovákmi v zahraničí a s nimi teda z pohľadu materskej krajiny, tak isto si Národná rada v minulosti priala deklaráciu, ktorá sa venuje podpore a uznaniu Slovákov žijúcich v zahraničí, či už pri vytvorení Slovenskej republiky, ale aj po jej vzniku, no a každých 5 rokov je predkladaná do Národnej rady koncepcia starostlivosti štátu o Slovákov žijúcich v zahraničí a celkove koncepcia štátnej politiky akým spôsobom chceme vo vzťahu k Slovákom v zahraničí pristupovať.
Je to prirodzené z dôvodu, že Slovenská republika má vybudovaný systém akým podporuje jednak národnostné menšiny, ktoré žijú na jej území, ale potrebuje mať systém, ktorý bude utužovať vzťahy aj s príslušníkmi štátotvorného národa, teda so Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí. Zákon, ktorý máme prijatý, je zákon, ktorý je postavený na etnickom princípe, nie na občianskom princípe a to je kvôli tomu, že jednak dávame dôraz na národnostné menšiny, ale nesmieme zabúdať ani na tých Slovákov a teda príslušníkov štátotvorného národa, ktorí sa vysťahovali už z rôznych dôvodov v minulosti alebo aj v súčasnosti, žiaľ, do zahraničia. A tak ako sa Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí stará o všetkých občanov Slovenska žijúcich v zahraničí, tak Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa stará o tých, ktorí či už majú osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí alebo sa k takémuto statusu hlásia aj bez toho, aby to mali potvrdené na papieri. Ja pri príprave tohto materiálu som intenzívne komunikoval s predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a naozaj aj tento materiál je výsledkom nejakého takého spoločného konsenzu viacerých stretnutí, viacerých diskusií, čiže ja nemám žiadne zásadné výhrady voči tomuto materiálu a budem veľmi rád, ak ho národná rada zoberie na vedomie a to by som vás chcel aj ostatných požiadať, lebo je spracovaný kvalitne, aj keď teda tá zásadná vec, ktorá príde v najbližšom období, bude práve tá koncepcia starostlivosti o Slovákov, ktorá bude na najbližších 5 rokov.
Chcel by som sa v diskusii dotknúť niektorých otázok a ak budem kritický, nebudem kritický kvôli tomu že by sa to týkalo tohto posledného obdobia, ale sú isté veci, ktoré pretrvávajú z minulosti, nebol čas ich do teraz vyriešiť a sú skôr na zamyslenie ako sa k tomu chceme postaviť aj smerom do budúcnosti, pretože okrem prijatia koncepcie nás čaká, máme to v Programovom vyhlásení vlády, aj novela zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, alebo teda možno nový zákon, tomu by sa mal úrad a ministerstvo venovať podľa všetkého v priebehu budúceho roka, no a sú to aj isté systémové veci, nad ktorými sa treba zamyslieť, či tak ako boli do teraz realizované, boli realizované korektne, alebo či si nezaslúžia vylepšenie alebo aj nejakú zásadnejšiu zmenu.
Čiže prebehnem naozaj pár bodov, ktoré som si nejak tak poznačil vo vzťahu k tomuto materiálu, pričom nepôjdem v niektorých veciach úplne do hĺbky práve preto, že nás o nejaký ten mesiac prípadne najneskôr do, v najbližšom štvrťroku čaká práve tá nová koncepcia, kde sa bude dať ísť aj do hĺbky v tých veciach, ktoré sú v tomto materiáli len naznačené. Čiže začnem najprv štátnym občianstvom. Štátne občianstvo a uľahčenie prijímania alebo získania štátneho občianstva je téma, ktorá rezonuje ako jedna z takých najzásadnejších v slovenskom zahraničí a snažíme sa ju riešiť nielen tou novelou zákona, ktorá bude prerokovaná na tejto schôdzi, ale už aj minulý rok sa tomu venovali poslanci hnutia OĽANO, keď v parlamente predložili novelu zákona, ktorá sa týkala správnych poplatkov a zníženia sumy, ktorú musia Slováci v zahraničí platiť za získanie štátneho občianstva. Znížili sme tú sumu, samozrejme potom spoločne, lebo to odsúhlasil celý parlament zo 700 eur na 400 na osobu a tak isto sme prijali ešte ustanovenie, ktoré hovorí, že ak Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdí stanoviskom, že určitá osoba sa významným spôsobom zaslúžila o prínos pre komunitu, v ktorej žije, pre krajanskú komunitu alebo pre rozvoj Slovenska, tak môže byť tento poplatok znížený až na 0 eur. Táto novela začala platiť, síce bola prijatá v minulom roku, teda týka sa to roku 2020, začala platiť od 1. januára tohto roka. No a v tejto tendencii chceme pokračovať a aj to, že zákon o štátnom občianstve sa posúva síce zo schôdze na schôdzu, lebo je tam jeden sporný bod, tak mimo toho sporného bodu, ktorý myslím si, že sa už vyrieši budúci týždeň, tak sa tam nachádzajú aj dve veci, kde ideme veľmi v ústrety aj Slovákom žijúcim v zahraničí a to dvomi spôsobmi. Jednak tým, že nebudeme od nich vyžadovať trvalý pobyt žiadny, pokiaľ teda Úrad pre Slová
===== či potvrdí, že tá konkrétna osoba, samozrejme to budú výnimočné prípady, sa nejakým významným spôsobom zaslúžila pre rozvoj svojej krajinskej komunity, alebo pre rozvoj Slovenska a druhá vec, ktorá sa nezdá byť sporná je tá, že podobne ako Česká republika budeme vychádzať v ústrety emigrantom, ktorí, ktorých alebo osobám, ktorých rodičia alebo prarodičia v minulosti opustili Československo, nikdy na Slovensku nežili a, ale majú stále sa hrdo hlásia aj k Slovensku teda, aj k tomu, že by chceli získať štátne občianstvo a Česká republika to v minulosti riešila jednoduchým vyhlásením. My to nechceme riešiť vyhlásením, máme ten inštitút udelenia, ale chceme, chceme vyjsť v ústrety aj týmto, tejto emigrácii, teda tým Slovákom v zahraničí, ktorí k tejto skupine patria. Síce nás už Česká republika predbehla, tak budeme niečo troška sanovať, budeme troška neskôr, ale nevadí, sami ste dostali aj viacerí z vás ste dostali desiatky mailov, práve ide nám i o amerických Slovákov, ktorí takúto zmenu vítajú a verím, že sa nám ju budúci týždeň podarí v parlamente schváliť.
Zostáva tam ten sporný bod o tom, pri tých, pri tých bežných občanoch slovenských v zahraničí, že ako dlho majú mať trvalý pobyt a reálne väzby s tou druhou krajinou, to je naozaj sporný bod. Ten nechcem teraz otvárať, ten je ešte pred nami aj v rámci koalície, ale keď hovoríme o Slovákoch v zahraničí, tak tie dva iné body, ktoré sú súčasťou toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý budeme predkladať, tak hovoria o tom čo som pred chvíľou vysvetlil.
Pokiaľ ide o osvedčenia, tak treba si povedať ako sa k nim chceme postaviť najmä do budúcnosti, lebo ak si všimnete tie štatistiky, v istej miere mohli byť ovplyvnené aj pandémiou, ale, keď si pozreme roky 2018, 2019, 2020, tak ten počet osvedčení dosť rapídne klesal. V roku 2018 to bolo 2371 vydaných osvedčení, v roku 2019 to bolo 2092, to znamená o 300 menej a v roku 2020 to bolo iba 1172, čiže tam bol rapídny pokles o 900 ďalších, čiže skoro o 50 % a v zásade dlhodobo o tieto osvedčenia majú len krajania zo Srbska a z Ukrajiny, najmä kvôli tomu, že môžu následne požiadať o pobyt na Slovensku. Čiže treba si povedať, že či je toto správna cesta, ten trend je dlhodobý, dokonca na teraz je už klesajúci, výrazne klesajúci, možno aj vďaka, čiastočne vďaka pandémii a z dôsledku pandémie a v zásade asi bude, malo by to byť predmetom skôr koncepcie, alebo celkového zamyslenia sa aj pri novelizácii zákona, že ako chceme k tomu pristúpiť, lebo my, my posilňujeme, alebo teda uľahčujeme zjednodušovanie štátneho občianstva, čiže je aj na zmyslenie, či potrebujeme v budúcnosti mať vôbec systém osvedčení. Ak áno, teda potom aké motivačné kroky by sme mali prijať k tomu, aby, aby o tie osvedčenia mali záujem aj iní krajania, nielen zo Srbska a Ukrajiny, alebo potom môžme ísť na model aký majú napr. v Írsku, že Ír, ktorý povedzme s, v Amerike otvorí pohostinstvo, tak oni, Íri vydávajú tie osvedčenia, ktoré si väčšinou Íri v zahraničí zarámujú a dajú si to teda na stenu toho pohostinstva a pochvália sa teda z pocitu hrdosti, že sú Íri aj tým ostatným dajú na vedomie, že sú Íri, že sú írskeho pôvodu, ale nemá to žiadne právne dôsledky takéto, takéto osvedčenie. Čiže aj to je spôsob ako k tomu pristupovať a toto by sme si mali rozdiskutovať najmä v budúcnosti aj vzhľadom na ten trend, ktorý tu je, lebo v súčasnosti to naozaj slúži len pre krajanov zo Srbska a Ukrajiny, aby, aby získali pobyt na Slovensku, lebo tie ostatné čísla, ktoré vidíte aj v tej tabuľke pri tých ostatných štátoch, sú pri počte žiadostí od 0 do 3, čiže to je absolútne minimum.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o vzdelávanie, tam žiaľ, v minulosti sa zaviedol trend, že celé, celá vzdelávacia činnosť, alebo podpora vzdelávania zo strany Slovenska sa sústredila takmer výlučne len na krajiny, ktoré, kde majú krajania prizvaný status národnostnej menšiny. To znamená stredná, južná Európa a veľmi málo aj z hľadiska dotačného, lebo iným spôsobom sa to v zásade nedá podporovať, keďže tam v západnej Európe, v Amerike nie sú, jednak nie sú tí príslušníci uznaní ako národná menšina, teda neexistuje tam ani národnostné školstvo. Nemajú tam školy aké ich poznáme z krajín, kde sú príslušníkmi národnostných menšín a treba teda ich podporovať iným spôsobom, najmä podporou vzdelávacích centier, kultúrnych centier, treba viacej peňazí dávať do vzdelávania. Tam ešte toho sa dotknem pri dotáciách, pretože inak samozrejme dochádza k tomu o čom sa v tej správe hovorí, že dochádza k postupnej asimilácii, že tí ľudia už prestávajú hovoriť po slovensky, prestávajú sa hlásiť k slovenskej národnosti, a to je aj v dôsledku toho, že málo podporujeme v západnej Európe, v zámorí a v ďalších krajinách práve vzdelávanie, vzdelávanie v slovenskom jazyku, alebo kultúrno jazykové vzdelávanie. A to je vec, za ktorú nemôže terajšie vedenie toho úradu, pretože tú agendu prebralo nakoniec, viete ako to bolo v minulom roku. Terajší pán predseda nastúpil do funkcie až v zásade júl, august, ešte tých povestných sto dní, ktoré má na prebratie funkcie, takže reálne mohol sa, dá sa povedať, naštartovať niekedy október, november, čiže aj tá správa je z veľkej časti ešte ako keby správou za bývalé obdobie, lebo to dobiehalo, bol poverený v postate podpredseda úradu, ktorého vymenovala bývalá vláda, čiže niektoré tie systémové nedostatky sa len prenášajú a bude treba sa im venovať najmä v najbližšom období.
Čiže k tomu vzdelávaniu treba naozaj viac väčší dôraz dávať aj z hľadiska finančnej podpory práve na vzdelávacie centrá, pretože v tých krajinách, ktoré, kde Slováci žijú na západe, je aj väčšia tendencia potom zvažovať, že by sa spolu s rodinami vrátili späť na Slovensko. Samozrejme to nesúvisí len od toho ako budeme podporovať vzdelávacie centrá, ale od toho ako bude celkove nastavené Slovensko, aká tu bude klíma, aké tu bude, či tu bude právny štát, nebude tu právny štát, aká je tu vláda, atď., ale aj toto je jedna z vecí, ktorú tí krajania si všímajú. Pokiaľ sa ešte bavíme o vzdelávaní, tak by sme mali hovoriť aj o vyslaných učiteľoch, rovnako vyslaní učitelia sú v zásade a pán minister to aj v úvodnom slove povedal, sú vysielaní len do okolitých krajín. To znamená znova len je to podpora Slovákov žijúcich v krajinách, kde majú postavenie národnostnej menšiny, pritom o vysielanie učiteľov a nakoniec by to ani nemuseli byť učitelia, mohli by to byť aj v nejakom širšom, lektori, ktorí nemusia mať pedagogické vzdelanie, majú o ne záujem aj v iných krajinách, kde dochádza už k výraznej asimilácii ako je Argentína, takisto povedzme Austrália a ďalšie krajiny, kde by vyslanie, povedzme, lektora napomohlo tomu, aby sa tam to povedomie udržalo výraznejšie, aby nedochádzalo k takej výraznej asimilácii, čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť. V minulosti bol navrhovaný model, kde by ministerstvo školstva povedalo aký objem financií má na príslušný rok a Úrad pre Slovákov v zahraničí by povedal, že do akých krajín sa majú vyslať títo lektori, alebo učitelia, lebo dnes to funguje výlučne v kompetencii ministerstva školstva a dopadne to vždy tak, že sú to len okolité krajiny.
K dotáciám, dotácie mali taký veľmi zaujímavý priebeh od vzniku úradu, pretože v prvom, v prvom období rokov 2006 až 2010 sa dotácie udeľovali bez akýchkoľvek pravidiel. Existujú k tomu aj správy finančnej kontroly, ktoré potom urobil úrad vlády, jednoducho neexistovali žiadne pravidlá, čiže tie dotácie sa poskytovali v podstate na základe dobrej viery a usúdenia vedenia úradu. Potom v roku 2010 až 2012 bola prijatá aspoň smernica na poskytovanie dotácií, keďže úradným ústredným orgánom štátnej správy a nevedel vydať všeobecný záväzný predpis no a s tým, že sa očakávalo, že v tých ďalších rokoch sa prijme novela zákona, ktorým sa podrobnejšie upravia dotácie, tak ako to majú iné ministerstvá, iné ústredné orgány štátnej správy. Doteraz k tomu nedošlo aj to je vec, ktorú bude treba vyriešiť v tej najbližšej novelizácii zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Pokiaľ ide o dotácie, je tam niekoľko vecí na zamyslenie, prečo napr. za minulý rok z 1,9 mil. eur sa musí až 1,2 eur, teda veľmi podstatná časť venovať dotáciám v oblasti kultúry, pretože žiaľ, kultúra áno, veľakrát sú to pekné projekty, ale kultúra v podstate a kultúrne projekty sú projekty, ktoré v zásade sú ako keby jednorazové, nemajú potom nejakú trvalejšiu hodnotu z toho pohľadu, že by podobne ako je to napr. v iných, či už ide o vedu, výskum v oblastiach, alebo pri rekonštrukcii budov, alebo aj v tej mediálnej oblasti, kde jednoducho ak podporíte určité médium, tak podporujete ho aj trvalo, trvalo udržateľný rozvoj, kdežto pri tých kultúrnych projektoch ide často jednorazové akcie, ktoré prídu a odídu tým, že sa uskutočnia a stálo by za úvahu, aby na kultúrne projekty, aby sa lepšie selektovali a aby išlo o niečo menej peňazí a dávali sa tieto peniaze práve na vzdelávanie na to, aby sa udržiaval jazyk a kultúra, hlavne jazyk teda v slovenskom zahraničí.
Takisto pokiaľ ide o veľké infraštruktúrne projekty, vnímam tam určité systémové nedostatky z minulosti, o ktorých sa ešte aj chcem rozprávať s pánom predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, najmä spomeniem dve. Nie je správne ak investuje Slovensko veľké peniaze, pomerne veľké peniaze do rôznych kultúrnych centier, pričom zaviaže toho prijímateľa dotácie, povedzme, zmluvou len pätnásť, alebo dvadsať rokov, po ktorých vlastne celý ten majetok, do ktorého Slovensko investovalo, prejde do súkromných rúk, bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom to malo ďalej slúžiť Slovákom v zahraničí. Žiaľ, boli aj takéto zmluvy asi všetci poznáte tú kauzu Slovenského domu v Prahe, nechcem sa tomu teraz viacej venovať, ale je to žiaľ, tak a my potom nevieme už donútiť toho, tú osobu, ktorá prijala dotáciu, aby takúto dobu predĺžila, ale máme krajiny, kde sme k tomu pristupovali aj v minulosti serióznejšie a sú tam zmluvy na deväťdesiatdeväť rokov, ale minimálne na nejakých štyridsať, šesťdesiat rokov, jednoducho, že sa to týka nielen tej jednej bezprostrednej generácie, a potom budeme musieť, lebo takýmto spôsobom by sme museli každú generáciu riešiť, že či v tej komunite poskytneme ďalšie peniaze na vybudovanie kultúrneho centra. Rovnako pokiaľ vybudované centrá majú prevádzkové činnosti, ktoré sú zárobkové, tak si nemyslím, že je správne, aby sme ich ďalej dotovali. V minulosti, v dávnejšej minulosti sa to ani nerobilo, v princípe ak tam, povedzme, to kultúrne centrum malo nejakú gastroprevádzku, tak už si to muselo ufinancovať samé, ale nehovorím, že za tohto vedenia, ale za, za, teda bývalého obdobia dochádzalo naozaj aj k tomu, že sa financovali dotačne veci, ktoré boli zárobkovo činné, a to si myslím, že je určitým spôsobom aj mrhanie peňazí zo štátneho rozpočtu na takéto projekty.
Ešte k ďalším veciam v tých zostávajúcich chvíľach, ktoré mám v rámci tohto vystúpenia by som chcel spomenúť, že veľakrát v krajinách najmä, kde sú príslušníci, Slováci ako príslušníci národnostnej menšiny opúšťajú túto krajinu, je to v poslednom období prípad najmä Srbska, ale čiastočne aj Ukrajiny, najmä z dôvodu, že teda nemajú sa tam veľmi kde zamestnať. To znamená, že im by pomohlo a vieme to viacerí, ak by aj Slovenská republika, povedzme, prostredníctvom SARIO a ďalších mechanizmov, ktoré má, podporovali investície v tých krajinách, kde máme početnú komunitu, teda povedzme v tom Srbsku, na Ukrajine, kde by takéto niečo pomohlo tým ľuďom, aby, aby neodchádzali z tej komunity, lebo ak odídu všetci mladí ľudia a starí vymrú, tak jednoducho tá komunita zanikne. Čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť, a potom treba takisto zo strany úradu, alebo ministerstva zahraničných vecí sa zamyslieť nad tým ako výraznejšie podporovať napr. štatistické zisťovania, ktoré sa dejú raz za desať rokov v krajinách, kde Slováci žijú. Treba to podporovať aj dotačne, aby sa viacej Slovákov prihlásilo k svojmu pôvodu, alebo aj k statusu národnostnej menšiny, pretože čím ich je viacej, tým samozrejme v tej krajine kde sú ako národnostná menšina, dostanú aj viacej finančnej podpory a inej podpory na svoj rozvoj aj Slovensko ich vie potom lepším spôsobom podporovať.
Z pohľadu ministerstva zahraničných vecí stojí za úvahu, či by slovenské inštitúty, viem, že finančne na tom nie sú dobre, ale či by sa intenzívnejšie nemohli zapájať aj prostredníctvom prezentácie slovenskej kultúry, ktorá, ktorú ony robia, ale nie primárne v prospech krajanov, či by sa nemohli viacej zapájať aj, aj do prezentácie slovenskej kultúry v krajanských komunitách a takisto ako riešiť finančnú podporu, pretože je určitá taká diera v tom dotačnom systéme, kedy ani ministerstvo kultúry, ani úrad veľmi nepodporujú vystúpenia kultúrnych telies zo Slovenska v krajanských komunitách. Čiže treba si povedať, či to má riešiť ministerstvo kultúry, alebo úrad, a toto je niečo, čo je dlhodobé.
Osobitne veľká téma je návratová politika, je to aj v pláne obnovy zahrnuté, ale to budeme riešiť potom v rámci koncepcie.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

22.10.2021 10:18 - 10:39 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, Slováci v zahraničí sú jedna z tém, ktorej sa veľmi výrazne venuje, teda nevenujem sa tomu len ja, ale venuje sa tomu celý poslanecký klub. Venovali sme tomu aj pri tvorbe Programového vyhlásenia vlády, pretože je to v princípe historicky prvý raz kedy je v Programovom vyhlásení vlády samostatná časť, ktorá sa venuje Slovákom žijúcim v zahraničí a je to v zásade len logické vyústenie toho, čomu Slovenská republika dáva určitý dôraz od jej samotného vzniku, keďže máme aj v ústave článok 7a, ktorý hovorí o tom, že Slovenská republika chce podporovať a utužovať vzťahy so Slovákmi v zahraničí a s nimi teda z pohľadu materskej krajiny, tak isto si Národná rada v minulosti priala deklaráciu, ktorá sa venuje podpore a uznaniu Slovákov žijúcich v zahraničí, či už pri vytvorení Slovenskej republiky, ale aj po jej vzniku, no a každých 5 rokov je predkladaná do Národnej rady koncepcia starostlivosti štátu o Slovákov žijúcich v zahraničí a celkove koncepcia štátnej politiky akým spôsobom chceme vo vzťahu k Slovákom v zahraničí pristupovať.
Je to prirodzené z dôvodu, že Slovenská republika má vybudovaný systém akým podporuje jednak národnostné menšiny, ktoré žijú na jej území, ale potrebuje mať systém, ktorý bude utužovať vzťahy aj s príslušníkmi štátotvorného národa, teda so Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí. Zákon, ktorý máme prijatý, je zákon, ktorý je postavený na etnickom princípe, nie na občianskom princípe a to je kvôli tomu, že jednak dávame dôraz na národnostné menšiny, ale nesmieme zabúdať ani na tých Slovákov a teda príslušníkov štátotvorného národa, ktorí sa vysťahovali už z rôznych dôvodov v minulosti alebo aj v súčasnosti, žiaľ, do zahraničia. A tak ako sa Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí stará o všetkých občanov Slovenska žijúcich v zahraničí, tak Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa stará o tých, ktorí či už majú osvedčenie Slováka žijúceho v zahraničí alebo sa k takémuto statusu hlásia aj bez toho, aby to mali potvrdené na papieri. Ja pri príprave tohto materiálu som intenzívne komunikoval s predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a naozaj aj tento materiál je výsledkom nejakého takého spoločného konsenzu viacerých stretnutí, viacerých diskusií, čiže ja nemám žiadne zásadné výhrady voči tomuto materiálu a budem veľmi rád, ak ho národná rada zoberie na vedomie a to by som vás chcel aj ostatných požiadať, lebo je spracovaný kvalitne, aj keď teda tá zásadná vec, ktorá príde v najbližšom období, bude práve tá koncepcia starostlivosti o Slovákov, ktorá bude na najbližších 5 rokov.
Chcel by som sa v diskusii dotknúť niektorých otázok a ak budem kritický, nebudem kritický kvôli tomu že by sa to týkalo tohto posledného obdobia, ale sú isté veci, ktoré pretrvávajú z minulosti, nebol čas ich do teraz vyriešiť a sú skôr na zamyslenie ako sa k tomu chceme postaviť aj smerom do budúcnosti, pretože okrem prijatia koncepcie nás čaká, máme to v Programovom vyhlásení vlády, aj novela zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, alebo teda možno nový zákon, tomu by sa mal úrad a ministerstvo venovať podľa všetkého v priebehu budúceho roka, no a sú to aj isté systémové veci, nad ktorými sa treba zamyslieť, či tak ako boli do teraz realizované, boli realizované korektne, alebo či si nezaslúžia vylepšenie alebo aj nejakú zásadnejšiu zmenu.
Čiže prebehnem naozaj pár bodov, ktoré som si nejak tak poznačil vo vzťahu k tomuto materiálu, pričom nepôjdem v niektorých veciach úplne do hĺbky práve preto, že nás o nejaký ten mesiac prípadne najneskôr do, v najbližšom štvrťroku čaká práve tá nová koncepcia, kde sa bude dať ísť aj do hĺbky v tých veciach, ktoré sú v tomto materiáli len naznačené. Čiže začnem najprv štátnym občianstvom. Štátne občianstvo a uľahčenie prijímania alebo získania štátneho občianstva je téma, ktorá rezonuje ako jedna z takých najzásadnejších v slovenskom zahraničí a snažíme sa ju riešiť nielen tou novelou zákona, ktorá bude prerokovaná na tejto schôdzi, ale už aj minulý rok sa tomu venovali poslanci hnutia OĽANO, keď v parlamente predložili novelu zákona, ktorá sa týkala správnych poplatkov a zníženia sumy, ktorú musia Slováci v zahraničí platiť za získanie štátneho občianstva. Znížili sme tú sumu, samozrejme potom spoločne, lebo to odsúhlasil celý parlament zo 700 eur na 400 na osobu a tak isto sme prijali ešte ustanovenie, ktoré hovorí, že ak Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí potvrdí stanoviskom, že určitá osoba sa významným spôsobom zaslúžila o prínos pre komunitu, v ktorej žije, pre krajanskú komunitu alebo pre rozvoj Slovenska, tak môže byť tento poplatok znížený až na 0 eur. Táto novela začala platiť, síce bola prijatá v minulom roku, teda týka sa to roku 2020, začala platiť od 1. januára tohto roka. No a v tejto tendencii chceme pokračovať a aj to, že zákon o štátnom občianstve sa posúva síce zo schôdze na schôdzu, lebo je tam jeden sporný bod, tak mimo toho sporného bodu, ktorý myslím si, že sa už vyrieši budúci týždeň, tak sa tam nachádzajú aj dve veci, kde ideme veľmi v ústrety aj Slovákom žijúcim v zahraničí a to dvomi spôsobmi. Jednak tým, že nebudeme od nich vyžadovať trvalý pobyt žiadny, pokiaľ teda Úrad pre Slová
===== či potvrdí, že tá konkrétna osoba, samozrejme to budú výnimočné prípady, sa nejakým významným spôsobom zaslúžila pre rozvoj svojej krajinskej komunity, alebo pre rozvoj Slovenska a druhá vec, ktorá sa nezdá byť sporná je tá, že podobne ako Česká republika budeme vychádzať v ústrety emigrantom, ktorí, ktorých alebo osobám, ktorých rodičia alebo prarodičia v minulosti opustili Československo, nikdy na Slovensku nežili a, ale majú stále sa hrdo hlásia aj k Slovensku teda, aj k tomu, že by chceli získať štátne občianstvo a Česká republika to v minulosti riešila jednoduchým vyhlásením. My to nechceme riešiť vyhlásením, máme ten inštitút udelenia, ale chceme, chceme vyjsť v ústrety aj týmto, tejto emigrácii, teda tým Slovákom v zahraničí, ktorí k tejto skupine patria. Síce nás už Česká republika predbehla, tak budeme niečo troška sanovať, budeme troška neskôr, ale nevadí, sami ste dostali aj viacerí z vás ste dostali desiatky mailov, práve ide nám i o amerických Slovákov, ktorí takúto zmenu vítajú a verím, že sa nám ju budúci týždeň podarí v parlamente schváliť.
Zostáva tam ten sporný bod o tom, pri tých, pri tých bežných občanoch slovenských v zahraničí, že ako dlho majú mať trvalý pobyt a reálne väzby s tou druhou krajinou, to je naozaj sporný bod. Ten nechcem teraz otvárať, ten je ešte pred nami aj v rámci koalície, ale keď hovoríme o Slovákoch v zahraničí, tak tie dva iné body, ktoré sú súčasťou toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý budeme predkladať, tak hovoria o tom čo som pred chvíľou vysvetlil.
Pokiaľ ide o osvedčenia, tak treba si povedať ako sa k nim chceme postaviť najmä do budúcnosti, lebo ak si všimnete tie štatistiky, v istej miere mohli byť ovplyvnené aj pandémiou, ale, keď si pozreme roky 2018, 2019, 2020, tak ten počet osvedčení dosť rapídne klesal. V roku 2018 to bolo 2371 vydaných osvedčení, v roku 2019 to bolo 2092, to znamená o 300 menej a v roku 2020 to bolo iba 1172, čiže tam bol rapídny pokles o 900 ďalších, čiže skoro o 50 % a v zásade dlhodobo o tieto osvedčenia majú len krajania zo Srbska a z Ukrajiny, najmä kvôli tomu, že môžu následne požiadať o pobyt na Slovensku. Čiže treba si povedať, že či je toto správna cesta, ten trend je dlhodobý, dokonca na teraz je už klesajúci, výrazne klesajúci, možno aj vďaka, čiastočne vďaka pandémii a z dôsledku pandémie a v zásade asi bude, malo by to byť predmetom skôr koncepcie, alebo celkového zamyslenia sa aj pri novelizácii zákona, že ako chceme k tomu pristúpiť, lebo my, my posilňujeme, alebo teda uľahčujeme zjednodušovanie štátneho občianstva, čiže je aj na zmyslenie, či potrebujeme v budúcnosti mať vôbec systém osvedčení. Ak áno, teda potom aké motivačné kroky by sme mali prijať k tomu, aby, aby o tie osvedčenia mali záujem aj iní krajania, nielen zo Srbska a Ukrajiny, alebo potom môžme ísť na model aký majú napr. v Írsku, že Ír, ktorý povedzme s, v Amerike otvorí pohostinstvo, tak oni, Íri vydávajú tie osvedčenia, ktoré si väčšinou Íri v zahraničí zarámujú a dajú si to teda na stenu toho pohostinstva a pochvália sa teda z pocitu hrdosti, že sú Íri aj tým ostatným dajú na vedomie, že sú Íri, že sú írskeho pôvodu, ale nemá to žiadne právne dôsledky takéto, takéto osvedčenie. Čiže aj to je spôsob ako k tomu pristupovať a toto by sme si mali rozdiskutovať najmä v budúcnosti aj vzhľadom na ten trend, ktorý tu je, lebo v súčasnosti to naozaj slúži len pre krajanov zo Srbska a Ukrajiny, aby, aby získali pobyt na Slovensku, lebo tie ostatné čísla, ktoré vidíte aj v tej tabuľke pri tých ostatných štátoch, sú pri počte žiadostí od 0 do 3, čiže to je absolútne minimum.
Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o vzdelávanie, tam žiaľ, v minulosti sa zaviedol trend, že celé, celá vzdelávacia činnosť, alebo podpora vzdelávania zo strany Slovenska sa sústredila takmer výlučne len na krajiny, ktoré, kde majú krajania prizvaný status národnostnej menšiny. To znamená stredná, južná Európa a veľmi málo aj z hľadiska dotačného, lebo iným spôsobom sa to v zásade nedá podporovať, keďže tam v západnej Európe, v Amerike nie sú, jednak nie sú tí príslušníci uznaní ako národná menšina, teda neexistuje tam ani národnostné školstvo. Nemajú tam školy aké ich poznáme z krajín, kde sú príslušníkmi národnostných menšín a treba teda ich podporovať iným spôsobom, najmä podporou vzdelávacích centier, kultúrnych centier, treba viacej peňazí dávať do vzdelávania. Tam ešte toho sa dotknem pri dotáciách, pretože inak samozrejme dochádza k tomu o čom sa v tej správe hovorí, že dochádza k postupnej asimilácii, že tí ľudia už prestávajú hovoriť po slovensky, prestávajú sa hlásiť k slovenskej národnosti, a to je aj v dôsledku toho, že málo podporujeme v západnej Európe, v zámorí a v ďalších krajinách práve vzdelávanie, vzdelávanie v slovenskom jazyku, alebo kultúrno jazykové vzdelávanie. A to je vec, za ktorú nemôže terajšie vedenie toho úradu, pretože tú agendu prebralo nakoniec, viete ako to bolo v minulom roku. Terajší pán predseda nastúpil do funkcie až v zásade júl, august, ešte tých povestných sto dní, ktoré má na prebratie funkcie, takže reálne mohol sa, dá sa povedať, naštartovať niekedy október, november, čiže aj tá správa je z veľkej časti ešte ako keby správou za bývalé obdobie, lebo to dobiehalo, bol poverený v postate podpredseda úradu, ktorého vymenovala bývalá vláda, čiže niektoré tie systémové nedostatky sa len prenášajú a bude treba sa im venovať najmä v najbližšom období.
Čiže k tomu vzdelávaniu treba naozaj viac väčší dôraz dávať aj z hľadiska finančnej podpory práve na vzdelávacie centrá, pretože v tých krajinách, ktoré, kde Slováci žijú na západe, je aj väčšia tendencia potom zvažovať, že by sa spolu s rodinami vrátili späť na Slovensko. Samozrejme to nesúvisí len od toho ako budeme podporovať vzdelávacie centrá, ale od toho ako bude celkove nastavené Slovensko, aká tu bude klíma, aké tu bude, či tu bude právny štát, nebude tu právny štát, aká je tu vláda, atď., ale aj toto je jedna z vecí, ktorú tí krajania si všímajú. Pokiaľ sa ešte bavíme o vzdelávaní, tak by sme mali hovoriť aj o vyslaných učiteľoch, rovnako vyslaní učitelia sú v zásade a pán minister to aj v úvodnom slove povedal, sú vysielaní len do okolitých krajín. To znamená znova len je to podpora Slovákov žijúcich v krajinách, kde majú postavenie národnostnej menšiny, pritom o vysielanie učiteľov a nakoniec by to ani nemuseli byť učitelia, mohli by to byť aj v nejakom širšom, lektori, ktorí nemusia mať pedagogické vzdelanie, majú o ne záujem aj v iných krajinách, kde dochádza už k výraznej asimilácii ako je Argentína, takisto povedzme Austrália a ďalšie krajiny, kde by vyslanie, povedzme, lektora napomohlo tomu, aby sa tam to povedomie udržalo výraznejšie, aby nedochádzalo k takej výraznej asimilácii, čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť. V minulosti bol navrhovaný model, kde by ministerstvo školstva povedalo aký objem financií má na príslušný rok a Úrad pre Slovákov v zahraničí by povedal, že do akých krajín sa majú vyslať títo lektori, alebo učitelia, lebo dnes to funguje výlučne v kompetencii ministerstva školstva a dopadne to vždy tak, že sú to len okolité krajiny.
K dotáciám, dotácie mali taký veľmi zaujímavý priebeh od vzniku úradu, pretože v prvom, v prvom období rokov 2006 až 2010 sa dotácie udeľovali bez akýchkoľvek pravidiel. Existujú k tomu aj správy finančnej kontroly, ktoré potom urobil úrad vlády, jednoducho neexistovali žiadne pravidlá, čiže tie dotácie sa poskytovali v podstate na základe dobrej viery a usúdenia vedenia úradu. Potom v roku 2010 až 2012 bola prijatá aspoň smernica na poskytovanie dotácií, keďže úradným ústredným orgánom štátnej správy a nevedel vydať všeobecný záväzný predpis no a s tým, že sa očakávalo, že v tých ďalších rokoch sa prijme novela zákona, ktorým sa podrobnejšie upravia dotácie, tak ako to majú iné ministerstvá, iné ústredné orgány štátnej správy. Doteraz k tomu nedošlo aj to je vec, ktorú bude treba vyriešiť v tej najbližšej novelizácii zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Pokiaľ ide o dotácie, je tam niekoľko vecí na zamyslenie, prečo napr. za minulý rok z 1,9 mil. eur sa musí až 1,2 eur, teda veľmi podstatná časť venovať dotáciám v oblasti kultúry, pretože žiaľ, kultúra áno, veľakrát sú to pekné projekty, ale kultúra v podstate a kultúrne projekty sú projekty, ktoré v zásade sú ako keby jednorazové, nemajú potom nejakú trvalejšiu hodnotu z toho pohľadu, že by podobne ako je to napr. v iných, či už ide o vedu, výskum v oblastiach, alebo pri rekonštrukcii budov, alebo aj v tej mediálnej oblasti, kde jednoducho ak podporíte určité médium, tak podporujete ho aj trvalo, trvalo udržateľný rozvoj, kdežto pri tých kultúrnych projektoch ide často jednorazové akcie, ktoré prídu a odídu tým, že sa uskutočnia a stálo by za úvahu, aby na kultúrne projekty, aby sa lepšie selektovali a aby išlo o niečo menej peňazí a dávali sa tieto peniaze práve na vzdelávanie na to, aby sa udržiaval jazyk a kultúra, hlavne jazyk teda v slovenskom zahraničí.
Takisto pokiaľ ide o veľké infraštruktúrne projekty, vnímam tam určité systémové nedostatky z minulosti, o ktorých sa ešte aj chcem rozprávať s pánom predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, najmä spomeniem dve. Nie je správne ak investuje Slovensko veľké peniaze, pomerne veľké peniaze do rôznych kultúrnych centier, pričom zaviaže toho prijímateľa dotácie, povedzme, zmluvou len pätnásť, alebo dvadsať rokov, po ktorých vlastne celý ten majetok, do ktorého Slovensko investovalo, prejde do súkromných rúk, bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom to malo ďalej slúžiť Slovákom v zahraničí. Žiaľ, boli aj takéto zmluvy asi všetci poznáte tú kauzu Slovenského domu v Prahe, nechcem sa tomu teraz viacej venovať, ale je to žiaľ, tak a my potom nevieme už donútiť toho, tú osobu, ktorá prijala dotáciu, aby takúto dobu predĺžila, ale máme krajiny, kde sme k tomu pristupovali aj v minulosti serióznejšie a sú tam zmluvy na deväťdesiatdeväť rokov, ale minimálne na nejakých štyridsať, šesťdesiat rokov, jednoducho, že sa to týka nielen tej jednej bezprostrednej generácie, a potom budeme musieť, lebo takýmto spôsobom by sme museli každú generáciu riešiť, že či v tej komunite poskytneme ďalšie peniaze na vybudovanie kultúrneho centra. Rovnako pokiaľ vybudované centrá majú prevádzkové činnosti, ktoré sú zárobkové, tak si nemyslím, že je správne, aby sme ich ďalej dotovali. V minulosti, v dávnejšej minulosti sa to ani nerobilo, v princípe ak tam, povedzme, to kultúrne centrum malo nejakú gastroprevádzku, tak už si to muselo ufinancovať samé, ale nehovorím, že za tohto vedenia, ale za, za, teda bývalého obdobia dochádzalo naozaj aj k tomu, že sa financovali dotačne veci, ktoré boli zárobkovo činné, a to si myslím, že je určitým spôsobom aj mrhanie peňazí zo štátneho rozpočtu na takéto projekty.
Ešte k ďalším veciam v tých zostávajúcich chvíľach, ktoré mám v rámci tohto vystúpenia by som chcel spomenúť, že veľakrát v krajinách najmä, kde sú príslušníci, Slováci ako príslušníci národnostnej menšiny opúšťajú túto krajinu, je to v poslednom období prípad najmä Srbska, ale čiastočne aj Ukrajiny, najmä z dôvodu, že teda nemajú sa tam veľmi kde zamestnať. To znamená, že im by pomohlo a vieme to viacerí, ak by aj Slovenská republika, povedzme, prostredníctvom SARIO a ďalších mechanizmov, ktoré má, podporovali investície v tých krajinách, kde máme početnú komunitu, teda povedzme v tom Srbsku, na Ukrajine, kde by takéto niečo pomohlo tým ľuďom, aby, aby neodchádzali z tej komunity, lebo ak odídu všetci mladí ľudia a starí vymrú, tak jednoducho tá komunita zanikne. Čiže aj nad týmto sa treba zamyslieť, a potom treba takisto zo strany úradu, alebo ministerstva zahraničných vecí sa zamyslieť nad tým ako výraznejšie podporovať napr. štatistické zisťovania, ktoré sa dejú raz za desať rokov v krajinách, kde Slováci žijú. Treba to podporovať aj dotačne, aby sa viacej Slovákov prihlásilo k svojmu pôvodu, alebo aj k statusu národnostnej menšiny, pretože čím ich je viacej, tým samozrejme v tej krajine kde sú ako národnostná menšina, dostanú aj viacej finančnej podpory a inej podpory na svoj rozvoj aj Slovensko ich vie potom lepším spôsobom podporovať.
Z pohľadu ministerstva zahraničných vecí stojí za úvahu, či by slovenské inštitúty, viem, že finančne na tom nie sú dobre, ale či by sa intenzívnejšie nemohli zapájať aj prostredníctvom prezentácie slovenskej kultúry, ktorá, ktorú ony robia, ale nie primárne v prospech krajanov, či by sa nemohli viacej zapájať aj, aj do prezentácie slovenskej kultúry v krajanských komunitách a takisto ako riešiť finančnú podporu, pretože je určitá taká diera v tom dotačnom systéme, kedy ani ministerstvo kultúry, ani úrad veľmi nepodporujú vystúpenia kultúrnych telies zo Slovenska v krajanských komunitách. Čiže treba si povedať, či to má riešiť ministerstvo kultúry, alebo úrad, a toto je niečo, čo je dlhodobé.
Osobitne veľká téma je návratová politika, je to aj v pláne obnovy zahrnuté, ale to budeme riešiť potom v rámci koncepcie.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.10.2021 13:11 - 13:12 hod.

Milan Vetrák
Ďakujem za slovo. Ja na základe dohody troch poslaneckých klubov a to OĽANO, SaS a SME RODINA, aby sme o bode č. 2 to je tlač 667 hlasovali až po odhlasovaní bodu 79 programu schôdze.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.10.2021 10:23 - 10:24 hod.

Milan Vetrák
V zásade, v zásade chcem povedať len to, že tiež o tomto bode programu sa bude hlasovať o jedenástej hodine dnes.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 7.10.2021 10:23 - 10:24 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 641 z 21. júla 2021 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 16/2002 Z. z. ktorým sa upravujú, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch.
V prvom polroku 2021 boli vydané tri aproximačné nariadenia vlády a je predpoklad, že v druhom polroku 2021 bude prijatých šesť návrhov aproximačných nariadení vlády. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 84. schôdzi 9. septembra 2021 a uznesením č. 319 odporúča Národnej rade vziať túto informáciu na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis