Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Nechcel som ísť do ústnej rozpravy, tak len takto krátko. Ja som rád, že ten zákon je predložený. Nakoniec viem, že sa na tom spolupracovali s ministerstvom kultúry s pani bývalou ministerkou som sa ešte rozprával aj o tom, že si myslím, že niektoré veci aj v tomto konkrét... v tejto konkrétnej právnej úprave by sa zišlo ešte vychytať, ako sa povie a rád by som sa s predkladateľmi porozprával aj o nejakých skúsenostiach s uplatňovaním už teda tohto nového mediálneho zákona, tak len avizujem, že bez toho, aby som to teraz išiel zdržiavať do rozpravy, nakoniec si to vyžaduje aj tak takú kľudnú a skôr viac odbornú diskusiu, lebo toto sú dosť pomerne náročné témy. Takže len avizujem, že sa keď to prejde do druhého čítania, čo ja určite podporím, sa budem chcieť stretnúť a porozprávať sa aj o tých ďalších veciach.

Ďakujem. Jedna faktická.
Pán poslanec Vetrák.

Ďakuje pekne za slovo. Ja rovnako ako množstvo iných poslancov považujem tento návrh zákona za dôležitý. Chcem sa len opýtať pani predkladateľky alebo teda hlavnej predkladateľky, aj potom možno Mareka, lebo bude na to reagovať, dnes máme vlastne zo štátneho rozpočtu vyčlenených asi 127 mil. ako pomoc pre samosprávy z toho takzva... z toho program FAST CARE s tým, že je z tohto možné financovať aj defibrilátory, len to nie je povinné. Čiže otázka je, že či sa vlastne neuvažovalo aj pri tvorbe tohto programu, nehovorím teda, že vy ste to mali na starosti, ale že treba asi zauvažovať nad tým, že by sa jednoducho dávalo potom aj do zmlúv obciam, určite po tom, ako by prešiel takýto zákon, že teda to má ísť z týchto peňazí, aby sa nevymýšľali potom nejaké iné zdroje na to isté. Lebo ono sa to dá, samozrejme, financovať aj inak. Ono sa dá povedzme aj, nejaké občianske združenie vie požiadať o dotáciu samospráv a budú to potom zbytočne podľa mňa hradiť z iného balíka. Myslím si, že z tohto FAST CARE by to bolo úplne ideálne, pretože to je presne určené na zdravotnícke pomôcky, teda nielen na prípravu na nejaké ďalšie kolo, vlnu pandémie, ale naozaj na veci, ktoré súvisia s ohrozením života a zdravia.
Takže to len pre vás na zamyslenie. Možnože ak bude nejaká krátka reakcia, budem rád, ak nie, tak hlavne na zamyslenie.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegovia, kolegyne, nevyužijem celých desať minút, viem, že aj podľa tvári už viem rozoznať, že aké ďalšie návrhy budú nasledovať, lebo viem, kto ste hlavní prekladatelia a viem, že netrpezlivo čakáte na to, že by ste aj svoj návrh chceli obhájiť v pléne. Ja len na dovysvetlenie, lebo objavujú sa tu isté pochybnosti, či je správne takýto návrh podporiť, alebo nie je správne takýto návrh podporiť. Ja len aj z tej dôvodovej správy, kde je tam taký historický prehľad tých učených spoločností uvedený, len teda pripomeniem, že učené spoločnosti začali vznikať už v 17. storočí, čiže to nie je novinka, že my máme nejakú učenú spoločnosť, teda ten slávny kardinál Richelieu vo Francúzsku bol takým prvým tvorcom obdoby učenej spoločnosti, ale na Slovensku máme bohaté skúsenosti s učenými spoločnosťami.
A v čom troška spočíva ten dnešný problém, prečo sa to snažíme nejakým spôsobom riešiť, lebo tí, ktorí sa vedou, výskumom, vzdelávaním zaoberáte, veľmi dobre viete, že aj dnes máme slovenskú učenú spoločnosť, ale tá funguje čisto v rámci Slovenskej akadémie vied. A ono je to teda tak troška pozostatok a naozaj to neberte v zlom, ono je to troška pozostatok z toho socializmu, pretože za socializmu bola SAV-ka označená za vrcholnú vedeckovýskumnú inštitúciu, tak ako bola, povedzme, komunistická strana označená za nejaký ústredný orgán všetkej politiky, naozaj zjednodušujem a ono síce sa po revolúcii to slovo vrcholný orgán vypustilo zo zákona, ale stále pretrváva taká nejaká reminiscencia v tom, že teda práve Slovenská akadémia vied by mala byť tá, ktorá zastrešuje celú vedu a výskum aj všetkých tých veľkých akademikov. Ono preto podľa sovietskeho modelu v Sovietskom zväze sa to dalo spraviť. Sovietsky zväz pozostával z mnohých štátov, kde mali oveľa väčšiu aj vedecko výskumnú základňu a tam sa dalo naozaj sústrediť pod Slovenskou akadémiou vied aj množstvo odborníkov, čo Slovensko je v porovnaní so Sovietskym zväzom bývalým teda naozaj veľmi malá krajina na to, aby sme vedeli všetkých tých vedeckovýskumné kapacity sústrediť len pod SAV-kov, ale navýšia, čo je. Čo je druhá časť toho problému je, že veda sa nerobí len na SAV-ke, veda sa robí aj na univerzitách, veda sa robí, dnes už máme rôzne startupy, ktoré pôsobia v oblasti vedy a výskumu, čiže dneska už nie sme v situácii, že a ani to, ani to tí ostatní aktéri v oblasti vedy, vedy a výskumu neuznávajú, že by SAV-ka mala byť jedinou inštitúciou, ktorá združuje učenú spoločnosť pod sebou. A preto prichádzame s niečím, čo funguje veľmi dobre napríklad v Českej republike, čo funguje veľmi dobre aj v iných štátoch, že, že učená spoločnosť by mala byť nezávislá od či už od SAV-ky, alebo od samotných univerzít. Mala by to, mala by byť verejnoprávnou inštitúciou a ponúka sa možnosť realizovať tak aká, tak učencom so SAV-ky byť členmi tejto spoločnosti ako aj akademikom z univerzít, a teda zo všetkých tých subjektov, ktoré sa vedou a výskumom zaoberajú. To je aj cieľ tohto zákona.
Ja som pôvodne vychádzal z predpokladu, že Slovenská akadémia vied má tiež zo štátneho rozpočtu priamo nejakú položku ktorá, ktorá vych... z ktorého je financovaná ich učená spoločnosť, a preto som aj v čl. 2 potom vypúšťal ustanovenia, ktoré, ktoré súvisia s existenciou učenej spoločnosti pod Slovenskou akadémiou vied. No ale potom po overení som zistil, že Slovenská akadémia vied si to hradí vyslovene zo svoj, svojich vlastných peňazí, teda nemá na to konkrétnu položku a myslím si, že je správne, to avizujeme aj do druhého čítania, myslím si, že je správne, že ak Slovenská akadémia vied si chce nechať svoju učenú spoločnosť, a teda mám aj také informácie, že by ju veľmi rada mala pod sebou, tak nie je žiadny problém, aby sme potom v druhom čítaní ten celý čl. 2 vypustili a nechali učenú spoločnosť aj pod Slovenskou akadémiou vied. Jednoducho ak si chcú v rámci vnútornej organizačnej štruktúry vytvoriť taký, tak, takú, takú organizačnú jednotku, nech si ju vytvoria. Pre mňa za mňa nech je aj desať určených spoločností, nebude to síce úplne systémové, ale je to v poriadku, nech ju má aj Slovenská akadémia vied, čiže avizujem dopredu, že pre všetkých, ktorí by mali nejaké pochybnosti, že by sme teraz stoj čo stoj museli presadiť aj ten čl. 2 vo vzťahu k Slovenskej akadémii vied, tak hovorím, že vôbec nie, ten môže v druhom čítaní komplet celý vypadnúť a nám zostane to jadro, ten kľúč, ktorý je tu nastavený.
A už len avízo, lebo tu vidím jediného iného poslanca ako poslanca OĽANO, teda ak si odmyslím pani poslankyňu Tabák, pána poslanca Benčíka. Prosba na vás, pán Gröhling tu nie je, ja som s ním už o tom rozprával, myslím, že škoda že tu nie je, pretože tento návrh zákona bol skôr, ako bol prekovaný s poslancami OĽANO, prerokovaný s poslancami SaS, konkrétne s pánom bývalým štátnym tajomníkom Pavlisom. Máte ho, SaS ho má znova na kandidátke ako dôveryhodného človeka, on tento projekt podporuje, takže prosba na vás, skúste sa o tom ešte raz porozprávať, bola by škoda, keby tento návrh zákona neprešiel do druhého čítania. Nie je to politická agenda OĽANO, je to naozaj v prospech vedy a výskumu, je to v prospech aj akademického sektora, vychádza ten návrh priamo z akademického sektora, nechceme ublížiť SAV-ke, článok vám môže kľudne vypadnúť. Hovorím to už po stý raz pomaly, čiže toľko na vysvetlenie. Skúsme dať tomu šancu aj v druhom čítaní a ak treba niečo upraviť okrem toho vypustenia čl. 2, poďme...
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja myslím, že tento návrh zákona by sa kľudne mohol volať aj návrh o poskytovaní finančnej pomoci nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva z prostredia cirkvi, aby sme to spresnili, lebo tak to je. Ja sa priznám, že ja ešte skôr, než som sa tak podrobnejšie oboznámil s tým návrhom, tak už som registroval najmä v takej progresívno-liberálnej tlači, že bol označovaný ako jeden z najhorších návrhov, ktoré sú predložené na túto schôdzu. No tak potom som sa do toho naozaj zahĺbil. Ja som pôvodne myslel, že sa navrhuje dorovnanie do priemernej mzdy, čo by možno niekomu mohlo vadiť. Ale keď hovoríme, že by sa to malo vlastne upraviť tak, aby to bola iba minimálna mzda, alebo aspoň minimálna mzda, tak absolútne nechápem proste tým útokom voči tomuto návrhu zákona. A ja som rád, že ideme pomáhať aj ľuďom z prostredia cirkvi ako všetkým ostatným, ktoré, ktorí sú nízko príjmoví, že ani nie dorovnať aspoň do minimálnej mzdy, tak to už malo byť dávno, to je naozaj veľmi neskoro, to malo byť hneď prvý rok počas pandémie.

Ďakujem pekne. No, Marián, máš pravdu, že asi keď prejde veľmi veľa zákonov do druhého čítania, tak parlamentná legislatíva nebude v stave vypracovať tak dôkladné stanoviská, ako to robí bežne. Len tak teraz keby som chcel nadnesene povedať, tak však môžme sa sústrediť len na tento zákon a nemusíme riešiť kryptomeny Petra Cmoreja, tak nemusí byť žiadne stanovisko. Nie, akože podľa mňa to zase, aby sme nepreháňali, že buď ten zámer je dobrý a chcete ísť do toho alebo nechcete, však keď nechcete, aj to sa dá pochopiť, len bude to škoda, lebo je to naozaj, má to sociálny rozmer, je to pre ľudí a neni to ani niečo také, že by tam bolo cítiť vyslovene nejaký poli... politický duch nejakého volebného programu, že toto je naozaj vec taká, taká, taká pre ľudí, ktorá ani nevyplýva podľa mňa priamo a určite nie z nášho volebného programu, ani z nejakého iného, jednoducho je to aktuálna téma, ktorú riešia aj v Českej republike. A podľa mňa stojí za to sa nad tým takto zamyslieť, že či chceme v tomto pomôcť ľuďom, mnohí nám píšu a ja dúfam, že keď to prejde do druhého čítania, alebo ešte predtým, že napíšu aj vám, keď teda zistia, že povedzme vy máte nejaké pochybnosti to podporiť. Lebo nám píšu mnohí, že aby sme to riešili, mňa sa pýtajú, kedy to príde, každý týždeň mi píšu, že už to prišlo na rad, už to bolo prerokované. Aj dnes, včera v noci som odpovedal na takéto otázky.
No a teraz k Petrovi Cmorejovi, podľa mňa tam došlo troška k ne... neporozumeniu. Ja určite súhlasím s tým, že podporujme aj finančné nástroje, ale v Čechách tým, že predĺžili z piatich rokov tú lehotu na desať, tak oni to robili hlavne kvôli tomu, aby sa stalo menej lukratívne investovanie do tých nehnuteľností, teda tej kúpy bytov tých 54 a aby práve sa tým pádom zvýšil objem bytov, ktoré si budú kupovať ľudia pre, pre seba, pre bývanie samých seba, nie pre investovanie do bytov. Čiže oni preto išli z piatich rokov na desať a o tom som hovoril, že ak ide nám o ten sociálny rozmer a chceme uprednostniť zabezpečenie bývania pred investičnými, investičným nakupovaním bytov, tak by stálo za to v tom dnešnom znení, ktorý my tam máme už teraz ako tretí bod, predĺžiť tú lehotu z piatich na desať, ale netrvám na tom, len treba sa nad tým podľa mňa tiež zamyslieť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak vážené kolegyne, vážení kolegovia, v prvom rade som rád, že Peter Cmorej sa prehlásil až na koniec. Keď teraz, nie, nie, však mám z toho nejaký pocit a nebudem ho robiť verejne, asi viem, o čo ide, ale dobre. Som rád, že som prvý, lebo ja budem hovoriť naozaj k tomuto zákona tak ako spoluautor a verím, že teda aj ostatní. No, dobre, nebudem to ďalej rozvádzať. Uvidíme, čo budú hovoriť tí ostatní, tak.
Začnem tým, čo chcem povedať. Ja chcem v prvom rade povedať, že je to dať z príjmov, ale cieľom tohto zákona alebo takým hlavným účelom je jeho sociálny rozmer. To treba povedať, pretože nie sme jediná krajina, ktorá túto otázku rieši. Tak ako povedal pán poslanec Šefčík, my sme sa zatiaľ len čiastočne a môžme to urobiť aj vo väčšej miere inšpirovali českým modelom, českou úpravou tejto istej otázky, ktorá je najnovšie z roku 2021. Takže v zásade len pred dvomi rokmi Česká republika takisto pristúpila k určitej korekcii v rámci nastavenia otázky dane z príjmu pri predaji nehnuteľností, a teda pri riešení výnimiek a oslobodení z platenia dane z príjmu pri predaji nehnuteľnosti. Keď som pred rokom, bolo to v auguste minulého roka, na sociálnej sieti na svojom profile oznamoval niekoľko návrhov, ktoré chceme v najbližšom období predložiť a medzi nimi bol aj tento, tento menovaný návrh, ktorý teraz predstavujeme, tak ma vcelku potešilo, že vtedy predseda finančného výboru mi to okomentoval, že Milan, tento návrh zákona určite podporíme. No, tak budeme vidieť, že či náhodou medzitým nezmenil názor a prečo. Snáď, snáď, nie. Ale však je prihlásený, takže povie k tomu viac. Napriek tomu bol by som rád, keby nezmenil názor alebo ak medzitým zmenil názor, aby ho zmenil znovu a vrátil sa k tej pôvodne myšlienke podpory tohto zákona. Aspoň v prvom čítaní, ak teda je to, ak je to o tom, že niečo treba doladiť. Lebo na to naozaj ešte priestor v druhom čítaní bude.
Teraz k tým konkrétnym veciam, my sme si, my sme k tomu pristupovali naozaj seriózne a dokonca serióznejšie ako, ako štandardne pri iných návrhoch. A ako pán Šefčík spomínal, dali sme si vypracovať aj analýzu z parlamentného inštitútu, kde sme sa zamerali na okolité štáty, to znamená Poľsko, Maďarsko, Českú republiku a Rakúsko. Aby sme si vedeli porovnať ako to, ako túto otázku riešia v okolitých štátoch. Nie je to jednoduchá téma, pretože je to pomerne komplexná vec. Je to súčasť daňové systému a ten daňový systém je nastavený v každej krajine trochu inak. Aj keď sme sa rozprávali s ministerstvom financií, tak nám ministerstvo financií poukazovalo na to, že v niektorých krajinách, kde riešia túto otázku viac v prospech ľudí v tom zmysle, že tam platia určité výnimky oslobodenia pri dani z príjmu pri predaji nehnuteľní, tak je to aj preto, že tieto krajiny majú buď majú stále zavedené, alebo aj zaviedli dar z darovania, daň z dedičstva, dokonca je tam častokrát aj daň pre toho kupujúceho pri prevode nehnuteľností. To znamená nielen pre predávajúceho ale aj pre kupujúceho, čo sú v zásade dane, ktoré na Slovensku nemáme. Ale je to niečo, čím sa aj vyvažujú príjmy do, do štátneho rozpočtu, keďže týmito oslobodeniami tie príjmy ubúdajú, ako správne povedal pán poslanec Šefčík.
Napriek tomu si myslíme, že sa dá inšpirovať českou právnou úpravou a čiastočne ten návrh je aj návratom k predošlej slovenskej právnej úprave tejto otázky. Pretože ešte do roku 2011 to bol tento systém nastavený tak, že ak mal niekto trvalý pobyt iba dva roky, respektíve ak vlastnil tú nehnuteľnosť iba dva roky namiesto piatich, tak už bol oslobodený od platenia dane. Čiže mali sme, mali sme do roku 2011 benevolentnejší systém až následne sa to zvýšilo na päť rokov. Čiže my sa v zásade čiastočne vraciame k tomu, čo už na Slovensku zavedené bolo, čiže nie je to niečo neodskúšané aj v slovenských pomeroch. Okrem toho sme sa naozaj najmä inšpirovali českou právnou úpravou, pretože tá, ten bod dva, tá výnimka v podobe bodu dva, ktorá hovorí, že ak pred uplynutí dvoch rokov odo dňa jej nadobudnutia má daňovník v tejto nehnuteľnosti bydlisko po dobu menej ako dva roky bezprostredne pred jej predajom a súčasne všetky tie peniaze použije na, na obstaranie si nového bývania, tak to je, to je v zásade úprava, ktorá je inšpirovaná výslovne českou právnou úpravou. Keďže v roku 2021 Česká republika išla pri oslobodení od dane z príjmu pri predaji nehnutí aj na túto výnimku.
Ja by som upozornil na tri veci, ktoré by sa, nad ktorými sa oplatí určite zamyslieť, ak by návrh zákona bol postúpený do druhého čítania. Pokiaľ ide o tú, o ten bod jedna. Teda to dnešné písmenko a) v zásade je ten bod tri. A keďže tam pribúdajú ďalšie dve výnimky, tak tie boli označené ako body 1 a 2. Ale pri každom z tých bodov sa dá nad určitými vecami zamyslieť. Ja poviem nad čím, ako inšpiráciou do druhého čítania, ak by teda zákon bol postúpený do druhého čítania.
V prvom rade zákon o dani z príjmov používa rôzne, na rôznych miestach variantne alebo teda vždy v každej inej súvislosti buď bydlisko, trvalý pobyt, alebo že sa niekto trvalo niekde zdržiava. A v tomto návrhu zákona sa pracuje v tom bode jedna s bydliskom podobu dvoch rokov. Ale mohlo by sa pracovať samozrejme aj s trvalým pobytom. Otázka je, či by bolo lepšie alebo horšie. A ak by sme išli na ten český model, na tú českú právnu úpravu, tak by sme nemali hovoriť o bydlisku alebo trvalom pobyte, ale mali by sme hovoriť o tom, že niekto sa trvale zdržiaval v tom byte. A pokiaľ si pozriete aj tú analýzu parlamentného inštitútu, keďže je dostupná všetkým poslancom, tak v Českej republike je to tak, že majiteľ bude pri predaji od dani oslobodený aj v prípade, že v nehnuteľnosti sám býval minimálne dva roky. Čiže sám býval, to znamená, že to je najbližšie k tomu asi trvalo sa zdržiaval bezprostredne pred predajom. Ak je nehnuteľnosť v spoločnom imaní manželov, stačí keď v ňom býval aspoň jeden z nich, ale teraz majiteľ nemusí mať nehnuteľností trvalé bydlisko. Dokazovanie pobytu sa môže vykonať doručenou korešpondenciou, výpisy z bánk, účty za energie, či internetom prihlásený na meno majiteľa, prípadne čestným vyhlásením suseda, no. Tak nehovorím, že úplne všetko by sme mali z tej českej úpravy prebrať, ale myslím si, že je na zamyslenie v tom bode jedna či to bydlisko nenahradiť tým, že sa tá osoba sa tam trvalo zdržiavala a potom by sme, samozrejme, v zákone mali nejako vymedziť, ako sa to bude preukazovať, presne ako Česká republika to takisto musela riešiť keď to, keď túto výnimku zaviedla.
Pokiaľ ide o bod dva, tam si myslím, že by bolo dobré spresniť v pojmoch aby, kvôli jednoznačnosti výkladu tú bytovú potrebu. Akože nám sa to na začiatku nezdalo až také nevyhnutné, ale svojím spôsobom, aby to nezvádzalo k tomu, že ide len o byt. Hej, že aby to nebolo len o tom, že si, že všetky tie peniaze investoval do kúpy bytu. Lebo aj Česká republika, odkiaľ je táto úprava prevzatá hovorí, že teda to nielen byt, ale je to kúpa bytu alebo domu. Potom to môže byť dokonca aj rekonštrukcia alebo výstavba bytu alebo, no, teda domu na kúpenom pozemku. A dokonca to môže byť aj splatenie úveru, ktorý bol použitý na uspokojenie bytových potrieb. Čiže ja by som naozaj toto dával ešte na zváženie či, či by sme sme nešli rovnako týmto smerom. A hlavne by sme to mali spresniť aby bolo jasné, že to teda neni len kúpa bytu, čo po prečítaní si toho návrhu zákona to zvádza k tomu, že to je len byt, ale podľa mňa, my ste to ani tak nemysleli, my sme určite, a to asi aj pán poslanec potvrdí, mysleli, že to môže byť aj rodinný dom. Však o tie, ide o, ide o primárne o zabezpečenie bývania. To znamená, že či to bude v byte alebo v rodinnom dome, alebo dokonca pôjde o splatenie úveru na bývanie aj to pomáha k tomu, aby ten človek si zabezpečil bývanie, čiže to je taká inšpirácie pre druhé čítanie k tomu bodu dva.
No a pokiaľ ide o bod tri, to je platné úprava v tom znení v ako je teraz. Tak tam je na zamyslenie tak isto vec, ktorú 2021 roku zaviedli v Čechách a to, že tam hovorím o investičnej, o investíciách, o byte ako investície, tak nejde o primárne o zabezpečenie bývania, tam ide o naplnenie investičných zámerov. A Česká republika tú päťročnú lehotu pri tých investičných zámeroch predĺžili na desať rokov. Takže dávam na zváženie druhé čítania, či by sme, teda ak sme sa už inšpirovali českým modelom, ktorý sa snažil o určité vyvažovanie, či by sme tak isto nepredĺžili tú päťročnú lehotu na desaťročnú. Ja prečítam z dôvodovej správy, ktorú v Čechách k tomuto mali keď sa nad tým zamýšľali. Primárne im išlo o zabezpečenie bývania pred investičnými zámermi, napĺňanie investičných zámerov. A tá dôvodová správa znela tak, že v zásade sa tak odníma časť daňovej výhody, ktorú majú v tejto schváli investori, ktorí investujú do nehnuteľných vecí, čím sa vytvorí väčší priestor na obstarávanie vlastného bývania. Doterajšia výhoda tých investorov stratí po predĺžení na desať rokov na lukratívnosti a možno tak predpokladať, že aktivity investorov sa v tomto smere obmedzia a časť kapacít nehnuteľných vecí určených na bývanie sa uvoľní v prospech skutočných záujemcov o bývanie. A o to nám v prvom rade ide. Aby sa časť tých kapacít, keďže rozmýšľame ako podporiť nájomné bývanie, iné typy bývania, aby sa časť skutočných záujem, teda časť tých kapacít uvoľnila v prospech skutočných záujemcov o bývanie.
Ďakujem pekne za pozornosť a takisto len by som rád požiadal o podporu tohto návrhu zákona tak, aby bol postúpený do druhého čítania.

Ďakujem za slovo. Ja začnem tak trochu odľahčene, chvíľu som sa zľakol, že na horách ma zachráni len Coca-Cola, ale som rád, že si to potom spresnil, že to je aj Pepsi, Mirinda, Sprite, Vinea a Kofola a ďalšie, to len tak naozaj na odľahčenie na začiatok.
A teraz a možno aj taký koláčik s minerálkou, keď si človek zoberie, lebo aj tam je cukor, ale to si myslel, no. Tak však správne si povedal, aby sme tu niekomu nerobili reklamu. No a teraz k tomu samotnému textu, že ja som rád, že tento parlament má tendenciu a toto nie je prvý návrh upravovať teda vôbec voľný pohyb výrobkov na trhu určitým kategóriám osôb, osobitne teda deťom a mládeži s istými obmedzeniami, ktoré na nich môžu mať škodlivý dosah, a tak troška kuriózne až alebo paradoxne sa práve v úlohe navrhovateľa spravodajcu ocitli ľudia, ktorí tieto veci v parlamente toto volebné obdobie aj riešili, lebo Peter Kremský riešil tie nikotínové sáčky a žuvačky, ty riešiš tie energetické nápoje a medzitým ešte SME RODINA riešila, ak sa nemýlim to, čo sa dáva do tých elektronických cigariet, tie náplne a to, akým spôsobom sa majú teda ich vôbec šírenie na trhu obmedzovať vo vzťahu k mladistvým, prípadne dúfame, že nie aj deťom, ale, samozrejme, niekomu, kto má menej ako 18 rokov. Moja otázka je, že teda ty si hovoril, že ideš na 15-ročnú vekovú hranicu, myslím, že Peter pri tých výrobkoch, ktoré on upravoval, išiel na 18 rokov, teda že čo bolo takým rozhodujúcim kritériom, ak sa môžem spýtať, že 15, že keď si sa rozhodoval, ako to dať, lebo do teraz sme skôr išli na tú 18 vekovú, 18 rokov alebo ročnú vekovú hranicu.
A druhá vec je, to si chcem len overiť, že, keďže to má dopad na podnikateľov a už sme schválili novelu aj rokovacieho poriadku, hoci na tvoj zákon sa ešte nevzťahuje, ale už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja si na rozdiel od iných kolegov myslím, že tento návrh zákona by mal predkladať práve poslanec a nie vláda. Mal by to predkladať niekto, kto naozaj pozná, ako to v tej komunite funguje, čím tá komunita trpí, ktorí aj pre tú komunitu niečo spravil a dlhodobo robí a vôbec nemám napríklad obavy o to, že Peter vzhľadom na svoju prácu tu bude aj v tom ďalšom parlamente a mohol by to predkladať v ďalšom parlamente. Lenže ak sa nám tu náhodou stane, že tu budeme mať vo vláde nejakú zmesku bývalých mafiánikov a radikálnych skupín, tak si nemyslím, že tam bude podpora aj pre takýto návrh, a preto, preto je na mieste, že sa Peter snaží to ešte predložiť v tomto volebnom období.
Ja som čiastočne bol s Petrom pri tom, keď sme sa snažili rokovať aj o finančných dopadoch a o ich krytí tohto návrhu zákona a Peter to mal v pláne, pán poslanec to mal v pláne predložiť už skôr, ale musím povedať, že sme vyšli v ústrety bývalému pánovi premiérovi Hegerovi, s ktorým sme sa dohodli, že to pôjde až na túto schôdzu, že to treba tiež otvorene povedať, že aj preto je to na poslednú chvíľu, lebo sme si ešte chceli dotiahnuť tie, tie dopady finančné a verím, že táto nová vláda sa k tomu postaví priamo čelom a bude to takisto podporovať a dodrží aj to, čo nám kedysi prisľúbilo ministerstvo financií, že sa to, že sa to vykryje z rozpočtu a vláda to takisto môže pripomienkovať medzi prvým a druhým čítaním, nič jej v tom nebráni.

Tak, vážené dámy, vážení páni, znova sa vraciame k turistickým chodníkom a všetkému, čo s tým súvisí. Ja som teda nepredpokladal pôvodne, že budem rozprávať k tejto téme, ale požiadal ma poslanecký klub, aby som sa pozrel na určité špecifické otázky, ktoré sú v tomto návrhu zákona.
Ja na záver aj predložím dva krátke pozmeňujúce návrhy. nebudem o tomto návrhu zákona rozprávať veľa, lebo ani nejakým spôsobom to nie je oblasť, ktorej sa prioritne venujem, ale budem rozprávať teda len o tom, čo by som chcel vylepšiť v tomto návrhu zákona.
Predtým než k tomu pristúpim, poviem, že ja som sa teda týmto turistickým chodníkom venoval tak intenzívnejšie naozaj posledné dni, a to bol len kúsok z toho, ale viem, že tento zákon sa tu pomerne dlho rieši a je aj množstvo pozmeňovákov, takže vôbec nezávidím predkladateľom. Za normálnych okolností si myslím, že by bolo lepšie, keby, keby sme neboli na konci volebného obdobia, by bolo lepšie, keby sa to v kľude spravilo mimo parlamentu a prišlo to znovu a nejakým spôsobom bola ja väčšia spokojnosť, lebo rozhodne to, čo zaznelo aj zo strany pána predsedu výboru pána Karahutu, včera to, myslím, bolo, tak boli tam aj isté oprávnené otázky, ktoré, dúfam, predkladatelia riadne zvážili, aby sme nakoniec neschválili náhodou niečo, čo by v praxi nefungovalo. To len dopredu upozorňujem, lebo naozaj som sa nepozeral na tento zákon z pohľadu jeho aplikácie, ale skôr tých konkrétnych otázok, ktoré by som chcel riešiť. No a tie konkrétne otázky sú nasledovné.
V prvom rade je tam časť, ktorá sa týka náhrad, ktoré by mali, ktoré patria vlastníkom za to, že bude cez ich pozemok viesť turistická trasa, a tak ako je to nakoncipované, tak vidím tam isté rezervy, ktoré podľa mňa by bolo treba korigovať. Konkrétne nikde sa v tom návrhu nehovorí, že tá náhrada, ktorá sa má poskytnúť, má byť primeraná. Odkazuje sa tam na nejakú podzákonnú normu, ktorú vydáva ministerstvo, ktorú nemáme priloženú, teda neviem posúdiť, že aké vysoké sú tie náhrady, koľko je to za kilometer a všetko ostatné. A pokiaľ by to teda aj nezodpovedalo našim predstavám, tak nevieme do toho ani zasiahnuť, lebo ako poslanci môžeme meniť len zákon, a v zmysle ústavy, pokiaľ obmedzujeme vlastnícke právo, tak tá náhrada by mala byť naozaj primeraná. Čiže rád by som spresnil v návrhu zákona samotnú náhradu spôsobom, že ju budeme označovať ako primeranú, ako tá, ktorá patrí tomu samotnému vlastníkovi. A potom teda naozaj nech sa to ministerstvo vysporiada s tým aj pod hrozbou prípadného, prípadných súdnych sporov na porušenie vlastníckeho práva, či tá náhrada je naozaj primeraná. To už nechám na to ministerstvo, pretože ani samotný zákon tú náhradu ako takú podrobnejšie neupravuje a odkazuje práve na podzákonnú právnu normu.
Ďalšia vec, ktorú riešim, tá je skôr potom ešte taká legislatívnotechnická, že ak sme vylúčili zo zákona tú možnú dohodu o tom, že vlastník nemusí požadovať žiadnu finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, tak by sa to malo robiť vo všetkých ustanoveniach zákona, kde sa taká vec upravuje. A nám sa to, alebo teda predkladateľom sa to nepodarilo urobiť vo všetkých ustanoveniach, takže ja som tam našiel ešte jedno ustanovenie, kde je to potrebné vypustiť.
Pri tej náhrade ďalej sa hovorí, že vlastník by sa mal, by si mal uplatniť túto návrhu alebo nárok na túto náhradu v lehote do jedného roka od určitých skutočností, ktoré tam nastanú. Možno sa pamätáte, že sme tu mali viacero zákonov, či už z oblasti energetiky, vodovodov, kanalizácií, elektronických komunikácií, diaľnic a tak podobne, kde všade sme opravovali náhrady vlastníkom za obmedzení vlastníckeho práva, a vo všetkých týchto zákonoch sme počas tohto volebného obdobia predlžovali tú jednoročnú lehotu na dvojročnú. Všade sme to robili týmto spôsobom. Je to aj praktickejšie z pohľadu toho vlastníka, lebo teda neviem, ako vy často si kontrolujete v katastri listy vlastníctva, ja to robím väčšinou počas vianočných sviatkov, keď mám konečne na to čas, ale zoberte si, že niekedy sa môže stať, že vám ani vtedy nevyjde čas, lebo idete niekde na dovolenku, a už prešvihnete ten rok a stratíte nárok na, na, na náhradu za to obmedzenie vlastníckeho práva.
Čiže nemyslím si, že niekto utrpí tým, že vlastníkovi predĺžime tu tento čas na dva roky, samozrejme, vždy je na diskusiu, že koľko je ten správny čas, keďže sme to počas tohto volebného obdobia dávali vo všetkých zákonoch na dva roky, tak aj v tomto návrhu zákona by tom to rád týmto spôsobom chcel upraviť pozmeňujúcim návrhom. No a to je vlastne z toho prvého pozmeňujúceho návrhu.
A z toho druhého to budú štyri body, teda z ktorých dva sú legislatívnotechnické a dva sú také, také vecné, ako som popísal. A ten druhý návrh je vlastne reakciou a určitým doladením toho, čo tu už predniesol pán poslanec Kuriak. Popíšem, o čo ide. Nehovorím, že to čo on navrhol je zlé, určite nie, a nemyslím teraz vecný zámer, ale aj tá formulácia, len po tom, ako predniesol svoj poslanecký návrh, tak tu vznikli isté pochybnosti, že by sa to dalo vykladať aj širšie, ako je to, ako je to myslené. A troška sa teda vrátime k tomu, čo pán poslanec tu navrhol a chce dosiahnuť, on chce v zásade len posunúť alebo upraviť inak časové obdobie, kedy by neplatila sezónna uzávera v národných parkoch. Dneska je to... kľudne ma potom, Milan, oprav vo faktickej, ak by som sa pomýlil. Dnes je, dnes je to teda od 15. júna až do konca októbra a pán poslanec Kuriak to navrhoval o dva týždne posunúť smerom dopredu, čiže tá uzá... tá uzávera by musela končiť 31. mája a bola by teda od 1. novembra do 31. mája, to bol zmysel jeho pozmeňujúceho návrhu.
Ale je to formulované spôsobom, že pri istých, by som povedal, takých extrémnych výkladoch zákona by, by si to mohol niekto vykladať, že nejde len o to samotné časové ohraničenie, ktoré chceme posúvať, ale ide aj o vôbec celé, celé to konanie tej osoby alebo pohyb tej osoby, keď vstúpi do národného parku. To sme nechceli, nechceli sme, aby osoba, ktorá, alebo zámerom to nebolo pána poslanca Kuriaka, nechceme, aby tá osoba, ktorá vstúpi do národného parku mohla robiť činnosti, ktoré budú nadradené ochrane prírody a krajiny, pretože podľa zákona práve ochrana prírody a krajiny je nadradená tomu, čo tam sa v tom národnom parkom... národnom parku udeje, keď do neho vstúpime. Čiže aby toto bolo jednoznačné, aby nevznikali nejaké pochybnosti, tak prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý bude vecne hovoriť síce to isté, čo povedal pán poslanec vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý medzitým stiahol, pretože ho predkladám, tento nový pozmeňujúci návrh spolu s ním, ale budeme len spresňovať, že ide v zásade o to, že sa len ohraničí časové obdobie, kedy nebude platiť sezónna uzávera. O tom to celé je, je to najmä na podporu turizmu, vychádza sa tým v ústrety aj rôznym školám, ktoré chodia do prírody, teda učitelia s deťmi, jednoducho spoznávanie prírody a tak ďalej. Je to vlastne, ide to smerom tým istým, ako je koncipovaný samotný návrh zákona, že chceme podporovať rozvoj turistických trás, turistických chodníkov. Chceme, aby viacej ľudia objavovali prírodu, spoznávali ju a boli v nej častejšie a dlhšie.
Takže toľko na spresnenie.
Nechcem naťahovať už ďalej čas, len som chcel vysvetliť, o čom sú pozmeňujúce návrhy, ktoré teraz takto na, na záver môjho vstupu aj prečítam.
Takže prvý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1391). Uvedený návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 12 ods. 1 sa za slová „Nárok na“ vkladá slovo „primeranú“.
2. V čl. I v § 12 ods. 6 písm. a) sa vypúšťajú slová „vo verejnom záujme“.
3. V čl. I v § 12 ods. 8 sa slová „v jednoročnej lehote“ nahrádzajú slovami „vo dvojročnej lehote“.
4. V čl. I v § 12 ods. 10 sa vypúšťa písmeno b) a súčasne sa zrušuje označenie písmena a).
To bol ten prvý pozmeňujúci návrh.
A druhý, pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Kuriaka, Petra Vonsa. Jany Majorovej Garstkovej, Lukáša Kyselicu, Mareka Šefčíka, Marcela Mihálika a Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1391).
Uvedený návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. IV sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 19 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „obmedzenia týkajúce sa vstupu verejnosti sa nemôže vzťahovať na časové obdobie mimo sezónnej uzávery, ktorá nemôže trvať dlhšie ako od 1. novembra do 31. mája kalendárneho roka.“
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť aj by som vás takto na záver chcel poprosiť, aby ste zvážili podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov, ktoré vylepšujú samotný návrh zákona. Predkladatelia s ním aj súhlasia, je tu aj určitý kompromis medzi, medzi tými, ktorí majú prioritne za cieľ ochranu prírody a krajiny, a medzi tými, ktorí chcú podporovať troška viacej turizmus, čiže nie sú to konfliktné veci a naozaj ten zákon môže byť zase o niečo lepší.
Ďakujem pekne za pozornosť.