Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

22.9.2020 o 11:59 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 22.9.2020 11:59 - 11:59 hod.

Milan Vetrák
Zvolávam zasadnutie ústavnoprávneho výboru teraz na 12.05 hod. v rokovacej miestnosti tohto výboru.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 11:43 - 11:50 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ako ste už uviedli, predkladám tento návrh zákona za skupinu poslancov, a teda aby bolo aj zrejmé takto verejne, že kto je tá skupina poslancov, tak okrem mňa sú to poslanci pán Dobeš, pán Hus, pán Jílek, pán Liba, pani poslankyňa Pleštinská a pán poslanec Tóth. Zhodli sme sa na tom, že tak, ako to bolo aj uvedené či už vo volebnom programe hnutia OĽANO, alebo aj v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024, sú tam viaceré ustanovenia, ktoré smerujú k podpore Slovákov žijúcich v zahraničí. Myslím si, že taká najväčšia diskusia a taká najzásadnejšia vec príde ku koncu tohto roka, keď sa budeme baviť o zrušení zákazu dvojitého občianstva. Ten legislatívny návrh je už v procese.
No ale to nie je jediná vec, ktorá Slovákov zahraničných trápi, sú aj ďalšie otázky, ktoré by im mohli nejakým spôsobom uľahčiť život a nakoniec aj im dať najavo, že vzťah Slovenskej republiky k nim nie je len čisto formálny, ale že má aj nejaké praktické dôsledky a že sú tam aj nejaké opatrenia, ktoré my im dáme najavo, že chceme im vyjsť v ústrety.
No a jedným z cieľov tohto návrhu zákona je práve vyjsť v ústrety Slovákom v zahraničí, pokiaľ ide o udeľovanie štátneho občianstva a výšku poplatku, ktorú musia zaplatiť pri udelení štátneho občianstva. Tá je v súčasnej dobe 700 eur a aj po diskusii s ministerstvom vnútra, ministerstvom financií sme sa zhodli, že je tu priestor na to, aby sa tá výška poplatku znížila zo 700 eur na 400 eur a to je jedným, jedným z cieľov tohto návrhu zákona. V podstate bol to aj pôvodný zámer ministerstva vnútra, zhodli sme sa na tom, že táto vec nemusí čakať až do konca roka, môže ísť aj trocha v predstihu. A navyše ďalšia otázka, ktorá s tým súvisí, je, že či budeme hovoriť len o znížení toho poplatku alebo či tam aj nie je priestor teda uplatniť výnimky a odpustiť ten poplatok v prípade osôb, ktoré sa významnejším spôsobom pričinili o rozvoj slovenskej komunity v zahraničí alebo aj o, alebo vyvíjali aj činnosť v prospech Slovenska a udržiavaniu tých vzťahov medzi materskou krajinou, ktorou je pre nich Slovensko, a krajinou, v ktorej žijú. A som rád, že tak ministerstvo vnútra aj financie súhlasili s tým, že je aj priestor na takúto úpravu a tá je tiež obsahom tohto návrhu zákona.
Takže nepôjde len o samotné zníženie poplatku, ktoré bude, samozrejme, pre všetkých, ale budú aj prípady, a to na základe stanoviska Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré budú znamenať, že konkrétny žiadateľ o udelenie štátneho občianstva môže mať tento poplatok odpustený.
Potom sú tu ešte dva špecifické prípady mimo už vzťahov k Slovákom žijúcim v zahraničí, sú to prípady, ktoré sa týkajú iných osôb, resp. ktoré vyplývajú zo smernice Európskej únie. Jedna z nich, teda tá, ktorá vyplýva zo smernice Európskej únie, smeruje k tomu, aby sa v rámci Európskej únie uľahčil voľný pohyb verejných listín, vyplýva to, konkrétne to vyplýva ani nie zo smernice, ale z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 216/1991, je to nariadenie zo 6. júla 2016 o podporovaní voľného pohybu občanov prostredníctvom zjednodušenia požiadaviek na predkladanie určitých verejných listín v Európskej únii a tak ďalej, o zmene ďalších právnych predpisov Európskej únie.
V princípe cieľom je, aby pri poplatkoch, ktoré sa týkajú toho voľného obehu verejných listín, tie poplatky zodpovedali, dá sa povedať, len materiálnym nákladom na ich výrobu. Čiže znižuje sa ten poplatok oproti minulosti, a teda konečne po viac ako roku aj Slovenská republika dospeli k tomu nariadeniu, ktoré je priamo aplikovateľné a už, už nejakým spôsobom dávno malo byť v praxi zavedené.
Takže to je taký, taký druhý balík, druhý okruh otázok, ktorý sa rieši v tomto návrhu zákona a ten sa už netýka Slovákov v zahraničí, ale týka sa všetkých občanov Európskej únie.
No a tretí okruh otázok sa týka osôb bez štátnej príslušnosti. Tam takisto Slovenská republika má dlhodobo záväzok, ktorý vyplýva z čl. 32 Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti. Je to dohovor z roku 1954, ktorý uvádza, že zmluvné štáty majú uľahčovať, nakoľko je to len možné, asimiláciu udelenia štátneho občianstva osobám bez štátnej príslušnosti. Konkrétne majú vyvinúť maximálne možné úsilie na urýchlenie konania v tejto záležitosti a v čo najväčšej miere - a toto je teraz dôležité - redukovať poplatky a náklady na takéto konanie. Čiže v zmysle ustanovenia tohto dohovoru sa vytvára možnosť znížiť alebo aj výnimočne odpustiť poplatok osobe bez štátnej príslušnosti, bude to v kompetencii ministerstva zahraničných vecí, ktoré s tým, s takýmito osobami má skúsenosti, dlhodobé skúsenosti. Takže to je ten tretí okruh, ktorý prináša tento návrh zákona.
Verím, že teda napriek tomu, že sú pod týmto návrhom zákona podpísaní len niektorí poslanci, že si, že nájde podporu aj u ďalších, ďalších poslankýň a poslancov tohto parlamentu. Verím, že to nebude len zo strán vládnej koalície, viem, že, viem, že viaceré strany, ako ste tu, či sú opozičné alebo koaličné, máte, máte vzťah k Slovákom žijúcim v zahraničí, rozvíjate vzťahy s nimi a kontakty a predpokladám, že aj z vášho pohľadu je dobrá vec, ak im chceme znížiť poplatok za udelenie štátneho občianstva alebo pri tých, ktorí sa tak viac zaslúžili o vzťahy so Slovenskom alebo v prospech komunít, ktoré v zahraničí žijú, tak by sme im mohli ten poplatok výnimočne aj odpustiť alebo vlastne odpustiť, presne tak, znížené ich budú mať všetci.
Tak ďakujem za pozornosť a teším sa na rozpravu. Ak sú nejaké otázky, rád zodpoviem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 11:42 - 11:43 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ja len veľmi krátko, lebo bola tu taká úvaha zo strany pána poslanca Dostála, že či nebudeme rozširovať v druhom čítaní tú novelu. Ja osobne by som tomu nebol veľmi rád ani nie tak pre môj postoj k prílepkom, ale, samozrejme, bolo by treba potom zvážiť, či je to prílepok, aby som to hneď nevyhlasoval, keď nevidím za prílepok. Ale hlavne kvôli tomu, že môj zámer bol, aby toto bola taká jednoduchá technická novela, ktorá politickým stranám odníme tú administratívnu záťaž nadbytočnú, ktorú majú s vedením toho tretieho účtu a ktorý navyše nie je transparentný.
Ale súhlasím s vami, pán poslanec, že mali by sme sa zamyslieť podrobnejšie nad tou novelou z roku 2018, nad tou rozsiahlou novelou a nad ustanoveniami, ktoré, s ktorými teda ani vecne nesúhlasíme, ale to by podľa mňa chcelo asi aj takú troška širšiu diskusiu, aj si tak poriadnejšie sadnúť, a teda ja nejako nepreferujem, že aby sme to robili teraz v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Ale teda teším sa na tú diskusiu, rád sa stretnem a mali by sme stretnúť sa asi potom aj v takom širšom kruhu a porozprávať sa o tom, čo z toho zákona, čo v tom zákone treba zmeniť a čo z neho treba vypustiť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2020 11:32 - 11:35 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, viacerí sa možno pamätáte, že v roku 2018 bola schválená parlamentom taká rozsiahlejšia novela zákona o politických stranách, ktorá upravovala množstvo otázok. Bola aj, bolo tam aj uplatnené prezidentské veto, čiže tá samotná novela bola dosť kontroverzná. Dalo by sa, samozrejme, diskutovať a opravovať tam aj viacero ďalších vecí, ale ja sa teraz s týmto návrhom zákona do toho nepúšťam.
Táto novela sa dá označiť skôr za takú technickú novelu, ktorej cieľom je zrušiť povinnosť pre politické strany a politické hnutia viesť si ten tzv. osobitný účet v Štátnej pokladnici a s tým súvisiace povinnosti a obmedzenia týkajúce sa napríklad prevodov medzi jednotlivými účtami politických strán a hnutí ku dňu účinnosti návrhu zákona, ako aj upraviť pravidlá na vyrovnanie zostatku medzi takto zrušeným osobitným účtom a bežným platobným účtom politických strán a hnutí do konca tohto roka.
Tá účinnosť je tam navrhovaná na 15. novembra tohto roka s tým, že článok II, čo je súvisiaca novela zákona o Štátnej pokladnici, tam je posunutá tá účinnosť až 1. januára 2021 práve preto, aby bol dostatočný časový priestor pre politické strany a hnutia, aby si presunuli tie zostatky z toho tzv. osobitného účtu na svoj bežný účet.
Nechcem tu prerozprávať celú tú dôvodovú správu. Je, samozrejme, k návrhu zákona priložená. Ja len stručne by som k tomu rád uviedol, že politické strany a hnutia v súčasnosti majú povinnosť mať tri účty. Jeden je taký bežný platobný účet, potom je to ten transparentný účet na účely vedenia volebnej kampane, no a teda tá novela z roku 2018 zaviedla ešte tzv. osobitný účet v Štátnej pokladnici s tým, že ten osobitný účet nie je ani transparentný, takže sám osebe nám ani verejnosti neposkytuje nejakú pridanú hodnotu k tomu, ako sa s ním narába. Navyše Štátna pokladnica nie je zďaleka tak flexibilná, ako sú komerčné banky, a celkove pri vyhodnotení uplatňovania tohto osobitného účtu v praxi ten účet je skôr záťažou pre politické strany a hnutia, ako by bol nejakou pridanou hodnotou pre nich samotné alebo pre verejnosť.
Takže zdá sa nám, aj zdá sa mi, že nie je, nie je nevyhnutné, aby strany mali tri účty, ale že stačí, keď budú mať ten transparentný na účel volebnej kampane, lebo ten zaujíma nakoniec najväčšiu časť aj verejnosť, najväčšiu časť verejnosti, a keď budú mať ten bežný platobný účet, ktorý bude taký flexibilný, aby vedeli uhrádzať z neho tie platby, ktoré majú, resp. aby vedeli prijímať príspevky zo štátneho rozpočtu v zmysle zákona.
Takže toľko k samotného návrhu zákona. Samozrejme, ak by boli nejaké otázky, v rámci diskusie už potom rád zodpoviem.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.9.2020 9:26 - 9:30 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Nechcem zdržiavať, nie je to materiál, ktorý nejak púta pozornosť aj poslancov, by som povedal, aj médií, ale predsa len na vysvetlenie, keďže som spoluautorom toho zákona z roku 2002, podľa ktorého sa vydávajú aproximačné nariadenia vlády, aj kolegom, kolegyniam, rád by som ich povzbudil, aby pozorne, pretože Národná rada plní kontrolnú funkciu vo vzťahu k vláde, hoci vláda to robí poctivo, ale aby pozorne pozreli si vždy ten zoznam. Najmä kvôli tomu, že aproximačné nariadenia vlády sú v právnom poriadku určitou výnimkou, nakoľko môžu upravovať práva aj povinnosti fyzických, právnických osôb. Bežné nariadenia vlády, im nie je priznaná, im nie je priznaná takáto výsada.
A tento materiál je v Národnej rade preto, aby sme si mohli skontrolovať, či vláda neprekračuje právomoci a nevydáva aproximačné nariadenia v tých oblastiach, v ktorej jej to nepatrí v zmysle toho zákona, alebo iným spôsobom by prekračoval svoje právomoci. Čiže chcem vás tak povzbudiť.
Je to materiál, ktorý sa netýka iba ústavnoprávneho výboru. Je to materiál, ktorý sa týka nás všetkých, kde aj možno z nejakej nedbanlivosti sa môže nejaká chybička niekedy vyskytnúť a nebolo by dobré, keby boli upravované práva a povinnosti v nariadení vlády, ktoré nemá charakter aproximačného nariadenia vlády. Myslím, že sa to tu teraz ani nestalo, ani v tomto materiáli taká skutočnosť a také nariadenie nie je. Ale predsa len opatrnosti nikdy nie je nazvyš a hoci ten materiál naozaj nie je taký, ktorý by bol číslom jedna na tejto schôdzi, je predkladaný do parlamentu každého pol roka a raz za polrok, myslím, že stojí za to, aby sme sa aj na to poriadne pozreli, či je všetko v poriadku.
Ja nad rámec toho materiálu, ako je, pretože sme si povedali, že budeme pravdepodobne budúci rok nejakým spôsobom prehodnocovať aj rokovací poriadok, aj sa budeme snažiť zjednotiť pravidlá, či už na úrovni vlády, parlamentu, proste sa k sebe približovať, myslím si, že by to bolo dobré. Pomaly máme 20 rokov, odkedy bol tento návrh zákona alebo tento zákon prijatý. Mohli by sme sa tiež porozprávať o tom, ako sa uplatňuje v praxi, či by sa nedal nejakým spôsobom vylepšiť. Jeden príklad za všetky, keď sa robil ten zoznam oblastí pri schvaľovaní tohto zákona v roku 2002, to bolo ešte pred vstupom do Európskej únie, tak sa robil podľa Európskej dohody o pridružení, ktorá už je dávno prekonaná. A aj zakladajúce zmluvy Európskej únie trocha inak delia tie oblasti. Čiže je potom zaujímavé aj by bolo zaujímavé aj v rámci tej diskusie vedieť, akým spôsobom sa tie jednotlivé právne predpisy zaraďujú a podľa, do tých oblastí podľa predmetu úpravy, pretože tá Európska dohoda o pridružení je už prekonaná. Vtedy to malo zmysel, v roku 2002, pretože to bola tá zmluva, ktorá upravovala vzťah Slovenska k Európskej únii, ale teda od roku 2004 už sa riadime inými pravidlami, ale tieto staré pravidlá ešte sú stále zakotvené v tomto zákone z roku 2002.
Čiže ak sa budeme budúci rok rozprávať o uplatňovaní rokovacieho poriadku, o zjednotení legislatívnych pravidiel, myslím si, že by bolo dobré sa rozprávať aj o tom, ako sa za posledných 20 rokov tento zákon uplatňoval a či by sa nedal nejakým spôsobom vylepšiť, vyprecizovať. To avizujem dopredu, že budem mať záujem sa porozprávať o tomto a nebude teda ešte najbližšieho pol roka, ale niekedy v priebehu budúceho roka, potom, samozrejme, to bude mať dopad na tie správy, ak by sme niečo vylepšovali v zákone z roku 2002. A možno to bude ešte kvalitnejšie, ako tomu bolo doteraz.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Toľko k tej samotnej správe, ako som už spomínal aj v rámci svojho úvodného slova ako spravodajca, ústavnoprávny výbor odporúča, aby sme ju zobrali na vedomie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.9.2020 9:24 - 9:25 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1453 zo 16. júla 2020 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Vláda predkladá informáciu na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Súčasťou uvedeného zákona je povinnosť vlády informovať Národnú radu o prijatých aproximačných nariadeniach a o ďalšom zámere ich vydávania.
V I. polroku 2020 bolo prijatých šesť aproximačných nariadení vlády. Je predpoklad, že v II. polroku tohto roka bude prijatých 14 návrhov aproximačných nariadení vlády a budú v pôsobnosti ministerstva dopravy a výstavby, ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. V závislosti na legislatívnych aktivitách orgánov Európskej únie sa môže stať, že bude potrebné v II. polroku 2020 pripraviť nový vnútroštátny predpis aj nad rámec uvedeného počtu.
Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedenú informáciu na svojej 29. schôdzi 8. septembra 2020 a uznesením č. 81 odporučil Národnej rade vziať túto správu na vedomie.
Pán predseda alebo pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 2.9.2020 18:11 - 18:11 hod.

Milan Vetrák
Zvolávam ústavnoprávny výbor ihneď, možno ihneď-ihneď, ešte pred tým gestorským, v zasadačke do ústavnoprávneho výboru.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2020 18:16 - 18:18 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Svrčekovi tam nejaké by som povedal, nebudeme si tu tak nadbiehať, ale ďakujem pekne za tie slová.
Pokiaľ ide o pána poslanca Krošláka, no viete, ťažko sa vyjadruje k obavám druhých ľudí, ale povedzme si naozaj úprimne, že čo je, čo je kľúčom, že prečo sa nevyšetrujú niektoré zločiny v tomto štáte. No, kľúčom je práve to, že prokuratúra je v takom stave, v akom je. A ak má niekto obavy, že sa tento stav zmeniť a môže prokuratúra konečne začať riadne fungovať, tak potom asi si viete domyslieť aj odpoveď, prečo také obavy sú, lebo ja myslí..., ja si myslím, že niektorí ľudia sa majú čoho báť. A najviac toho, že začne tá prokuratúra riadne fungovať.
A pokiaľ ide o pána poslanca Tomáša, no, ja rozumiem tomu, že nemôžete sa venovať všetkému a vyjadrovať sa ku všetkému, aj keď často to robíte, ale nemali by ste zamrznúť v prvom čítaní, lebo vy teraz hovoríte svoje dojmy a pocity ešte z prvého čítania. Ale to už malo nejaký vývoj a nejaký priebeh. Takisto programové vyhlásenie vlády nepísala iba pani ministerka, písali ho viacerí ľudia. Písal som ho aj ja, písali ho ďalší zástupcovia koaličných strán, jednoducho lebo to nie je programové vyhlásenie členov vlády, to je programové vyhlásenie vlády, a to, že pani ministerka si, má iný názor na konkrétnu, špecifickú otázku, ku ktorej sa už medzitým mesiac vôbec nevyjadrovala, že by jej to nejako vadilo, tak mali by ste sa aj vy niekde posunúť ďalej a takisto ako premiér a pán predseda parlamentu po vysvetlení uznali, že nie je dôvod mať nejaké vážne výhrady voči tomuto poslaneckému návrhu, tak mohli by ste aj vy zamyslieť nad, nad tým, že čo hovoríte, lebo ak lex Lipšic, alebo lex nejaký iný, tak asi vy viete, že chcete tohto pána alebo niekoho konkrétneho nominovať, a nebojte sa toho, ale nedávajte to nám do... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.7.2020 18:00 - 18:10 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade máte už za sebou prvé čítanie, dostávame sa, máme možnosť sa dostať hlbšie v diskusii aj k jednotlivým ustanovenia predkladaného návrhu zákona, ja by som sa ale predsa len vrátil ešte na úvod a položil si tú základnú otázku, ktorú sme si kládli aj v prvom čítaní, čo je vlastne cieľom tohto predloženého návrhu zákona, pretože to je ten základ toho, prečo tu dnes o tom diskutujeme. Základom je očista prokuratúry, základom je zvýšenie dôveryhodnosti prokuratúry, ktorá je súčasťou justície, pretože všetci dobre vieme, ako Slovensko má hodnotenia, pokiaľ ide o dôveryhodnosť justície ako takej. Sme na chvoste členských štátov Európskej únie a treba s tým niečo robiť. Nie títo predkladatelia, či už pán poslanec Baránik, Vetrák, Dostál a ďalší si z voľnej chvíle povedali, že chcú niečo robiť s prokuratúrou, ale verejnosť povedala, že nedôveruje tomu systému, ktorý je tu zavedený, a nevie sa domôcť spravodlivosti. A bez očisty prokuratúry, bez systémových zmien, ktoré chceme postupne zaviesť, a touto začíname, tú dôveryhodnosť prokuratúry nebudeme vedieť zvýšiť a nebudeme vedieť naplniť očakávania ľudí. A to nie sú len voliči vládnej koalície, to sú voliči všetkých vás, ktorí tu dnes v parlamente ste a ktorí ste aj v rámci predvolebných sľubov ľuďom sľubovali takisto, že chce robiť systémové zmeny a chcete tiež zvyšovať dôveryhodnosť prokuratúry.
To, čo sa tu uvádza, že ako je predkladaný návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády, pretože to bolo spochybňované, ja verím, že sme to aj v rámci otvorenej verejnej diskusie dostatočne zdôvodnili. My vychádzame z programového vyhlásenia vlády a snažíme sa naplniť to, čo je v ňom uvedené. Nakoniec, to nie je programové vyhlásenie členov vlády, to je programové vyhlásenie vlády v širšom zmysle, ktorá, ktorá zahŕňa aj vládnu koalíciu, aj preto má dôvod a je dôvodné predkladať poslanecké návrhy zákonov a toto nie je prvý ani posledný poslanecký návrh zákona, ktorým budeme chcieť realizovať programové vyhlásenie vlády. Čiže ide o riadny legislatívny proces, ktorý, verím, že v budúcnosti sa vráti a bude vylepšený, vráti do čias, kedy v druhom čítaní tie návrhy poslanecké, ktoré prešli do druhého čítania, boli pripomienkované vládou, boli dané aj na rezorty, boli dané do Legislatívnej rady vlády a vláda k nim prijímala stanovisko, ktoré tiež pomáhalo vylepšiť návrh zákona.
Takisto vytváral sa tu falošný dojem, že, či už pani prezidentka, pán premiér, pán predseda parlamentu majú nejaké vážne výhrady voči predloženému návrhu zákona, ale to je tiež ďalší falošný dojem a mýtus, ktorý sa tu vytváral, pretože ak pani prezidentka alebo pani ministerka mali voči niečomu výhradu, tak mali výhradu voči otázke, nakoľko prokuratúra má byť otvorená, pokiaľ ide o voľbu generálneho prokuratúra. A pokiaľ ide o pána premiéra a o pána predsedu parlamentu, tak tie pochybnosti, ktoré mali sa nám podarilo na vzájomnom stretnutí s nimi ako predkladateľmi, teda s nimi ako predsedam, predsedom parlamentu a premiérom vysvetliť a tie pochybnosti dnes už nemajú. Čiže nevytvárajme tu falošný dojem, že tento návrh zákona je nejakým spôsobom neprijateľný mimo okruhu predkladateľov. Nakoniec to, ako je prijateľný pre poslancov Národnej rady, sa ukáže v samotnom hlasovaní.
Keď som končil svoj príspevok v prvom čítaní, tak som vyzval všetkých, že tí, ktorí máte záujem o kvalitný návrh zákona a ešte kvalitnejší, ako sme ho predložili do prvého čítania, pripojte sa, príďte na otvorenú verejnú diskusiu, navrhnite vylepšenia a my vylepšenia, ktoré budú v súlade s konceptom a s filozofiou predloženého návrhu zákona, radi akceptujeme.
Nakoniec výsledkom toho, že sme to nemysleli ako frázu alebo prázdne slová, je aj ten rozsiahly pozmeňovák, ktorý je v podstate väčší ako samotný pôvodne predložený návrh zákona, kde sme sa snažili vyjsť v ústrety všetkým, ktorí mali úprimný záujem o vylepšenie návrhu zákona a ktorí na tej odbornej verejnej diskusii, ktorá sa konala, a to je tiež niečo výnimočné, bežne sa to tak nerobí, že by poslanecké návrhy zákonov boli predložené na odbornú verejnú diskusiu, tak tí, ktorí mali úprimný záujem návrh vylepšovať, tak..., a bolo to v súlade s cieľom predloženej právnej úpravy, ktorá je v dôvodovej správe uvedené, tak sme to akceptovali.
Ja nebudem prechádzať teraz jednotlivé vylepšenia, pretože ten pozmeňujúci návrh je skutočne rozsiahly. Ja len uvediem, že napríklad to, čo nám dala ako návrh na vylepšenie parlamentná legislatíva, tak sme všetko akceptovali, to, čo poznáte pod..., tradične pod tým bodom C stanoviska, tak z toho sme akceptovali všetko. Pokiaľ išlo o určité úvahové pripomienky, tak z nich sme akceptovali polovicu.
Ale poďme tam k tým najväčším veciam, ktoré o ktoré je ten návrh pozmenený. Hovorilo sa tu o tom, že akým spôsobom vie Rada prokurátorov vstupovať do procesu a či má vstupovať do tohto procesu. My sme nechceli ísť nejako nad rámec zákona v tom, že by sme nejakým spôsobom obmedzovali právomoci pani prezidentky, ale videli sme určitú možnosť vylepšenia toho návrhu v tom, že Rade prokurátorov sa dá možnosť na požiadanie pani prezidentky, alebo teda prezidenta Slovenskej republiky vyjadriť stanovisko k odvolaniu generálneho prokurátora. Toto, toto vylepšenie nie je nejaké marginálne, pretože ak sú, ak by naozaj to odvolanie malo byť neopodstatnené, tak už aj z toho samotného stanoviska Rady prokurátorov, ktorá bude, samozrejme, skôr smerovať k tomu, že budú obhajovať toto generálneho prokurátora, tak tam v tom stanovisku to bude naznačené a naozaj by som tiež neprejudikoval, že či už Národná rada, alebo prezident je, má tendenciu k nejakému svojvoľnému rozhodovaniu, a myslím, že aj toto stanovisko bude slúžiť prezidentovi Slovenskej republiky, aby sa rozhodol objektívne, ak taký návrh na odvolanie príde.
Ďalší, veľmi dôležitý, dôležitá pripomienka je, že kandidát v rámci verejného vypočutia, už pred ním bude musieť predložiť projekt riadenia a rozvoja prokuratúry. Prečo to hovorím? Pretože nie politici ani poslanci Národnej rady, oni nebudú rozhodovať o tom, ako sa bude ďalej rozvíjať prokuratúra, ale my potrebujeme nájsť najlepšie kandidáta na tú funkciu a to je jedno, či je to prokurátor, neprokurátor, jednoducho najlepšieho, ktorý sa ukáže v tom vypočutí, že, že má na to a je čestný, vie to robiť riadne, bude to vykonávať nestranne a nezávisle, ale ktorý aj predstaví nejaký projekt, nejakú víziu, ktorá bude zodpovedať jednak programovému vyhláseniu vlády, ale jednak aj tomu, aby prokuratúra opäť nadobudla dôveryhodnosť, ktorú za bývalých vlád stratila. A to je takisto vylepšenie, ktoré napríklad nemáme ani u kandidátov na ústavných sudcov a je to tiež námet na vylepšenie napríklad pre takéto voľby do budúcna.
Pokiaľ ide o to, že ako budovať otvorenú alebo neotvorenú prokuratúru, aj počas otvorenej odbornej diskusie sme jasne povedali, že Slovensko je ešte v procese budovania právneho štátu, a takýto stav aj Benátska komisia uznáva ako stav, kedy je možné prokuratúru otvárať. Veď v súčasnosti je Slovensko spolu s Maďarskom jednou z dvoch krajín, ktoré má najviac uzavretý systém. Všetky ostatné systémy sú otvorenejšie.
Čiže nie je to nič neobvyklé, že to otvárame, a pokiaľ nemáme na Slovensku vybudovaný právny štát, čo nemáme, a myslím si, že na tom je, to je celospoločenská zhoda na tom, to netvrdíme len my, tak je, je odôvodnené, aby sme prokuratúru otvorili a dali možnosť, nakoniec dali možnosť samotným prokurátorom počas toho vypočutia dokázať, že sú lepší ako neprokurátori. Čoho sa bojíme? Ak sa prihlásia kvalitní prokurátori, tak veď vzhľadom na svoje skúsenosti musia v tom vypočutí jednoznačne ukázať, že sú lepší, veď inak sa ani nemôže stať, že nejaký neprokurátor, ktorý príde do toho vypočutia, aby ich mal nejakým spôsobom prevýšiť, ak je to naozaj tak, ako sa tvrdí.
Pokiaľ ide o iné pozmeňujúce návrhy, nie je už čas to nejak podrobne teraz zdôvodňovať, prečo ich neodporúčam prijať, ale zjednodušene by som povedal, že nie sú v súlade s filozofiou a cieľmi predloženého návrhu zákona. Sú svojím spôsobom iným videním sveta alebo iným videním stavu prokuratúry a takým videním, ktorý nezodpovedá realite, a preto aj všetkým poslancom odporúčam, aby tie pozmeňujúce návrhy neschválili.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.7.2020 17:54 - 17:56 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Niekoľko poznámok k tomu, čo bolo povedané. Ten úvod, to je už taká naozaj podsúvaná fráza lex Lipšic, priznám sa, že ja vôbec netuším, či pán Lipšic bude kandidovať, ale keď pán Raši o tom vie, tak nič mu nebráni, aby pána Lipšica nominoval ako kandidáta do tohto procesu. (Smiech v sále.) Ja sa snažím vytvoriť pravidlá, aby mohol uspieť najlepší, a nezaujímam sa o to, aké to bude meno, to uvidíme až podľa kandidátov, ktorí budú nominovaní.
Hovorí sa tu o kritizovanom návrhu, ale to je v podstate taká, taká fáma, ktorá sa, taký falošný pocit, ktorý sa tu tiež vytvára, pretože tento návrh, ktorý sme predložili, má nielen oporu v programovom vyhlásení vlády, ale je aj široko akceptovateľný až na jednu-dve otázky, ktoré majú viaceré legitímne riešenia, a my sme sa rozhodli pre jedno z nich. To, že keby bol niekto na našom mieste, sa rozhodne pre iné legitímne riešenie, keď bude na tom mieste, tak bude mať tú možnosť.
Pokiaľ ide o riadny legislatívny proces, znova sa tu vytvára nejaký falošný dojem, že poslanci keď predložia zákon, tak to nie je riadny legislatívny proces, ale potom my spochybňujeme alebo tí ľudia, ktorí to hovoria, spochybňujú ústavu. Veď v ústave je jasne napísané, že poslanci, výbory a vláda sú rovnocenní predkladatelia. Čiže to, čo oni predložia do legislatívneho procesu, je taký istý riadny legislatívny proces. A práve preto, že tu, že vláda vlastne, bývalá vláda zrušila to pravidlo, že sa bude vyjadrovať k poslaneckým návrhom zákonov, ktoré prejdú do druhého čítania, to je vlastne váš nedostatok, to, čo ste vy spôsobili, teraz sa to napráva v novele legislatívnych pravidiel vlády, tak my sme robili otvorenú verejnú diskusiu, aby sme mohli zapracovať aj pripomienky prokurátorov, Rady prokurátorov a ďalších subjektov.
Takže nepodsúvajme tu takého falošné dojmy a vyhlásenie, lebo to nie je pravda.
Skryt prepis