Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rád, že dneska sa tak venujeme škôlkam. Najprv sme sa im venovali pri školskej reforme, kde sme vyriešili dlhodobý problém Bratislavy, ja sa chcem za to aj takto spätne poďakovať. A ja rozumiem tej úprimnej snahe aj predkladateľov riešiť kapacitné, alebo nedostatok kapacít na strane samosprávy, veď nakoniec o tom hovoríme už niekoľko rokov. Mne tento návrh pripomenul časy, keď bolo OĽANO v opozícii, pretože obdobný návrh, aj keď trochu inak riešený, a ja vysvetlím, v čom bol ten rozdiel, sme v pléne predkladali niekoľkokrát. A je mi len ľúto, že teda aj niektorí z predkladateľov, ktorí tu vtedy sedeli, taký návrh nepodporili, ale môžme na to zabudnúť, však sme teraz už v iných rokoch, v inej dobe, máme tu tento návrh.
Ja vysvetlím, v čom sa to líšilo, a podľa mňa je to taká dobrá základná otázka pre predkladateľa. Máme dva, totiž dva príspevky, ktoré sú trošičku podobné. Jeden je, jeden je rodičovský príspevok a druhý je príspevok na starostlivosť o dieťa. A teraz je otázka, že prečo práve rodičovský. My sme to v minulosti sa snažili riešiť tým príspevkom na starostlivosť o dieťa. Každý je výhodný pre rodičov v inej situácii trochu, veď nakoniec, pán poslanec, ak sa nemýlim, boli ste štátny tajomník na ministerstve práce, či zle si pamätám? Na školstve, dobre. Tak ale prišli ste s tým do styku, asi ste, viem, o čom, viete, o čom hovorím. Jednoducho ony sú aj podobné svojou výškou v určitých situáciách, že keď ideme rodičovským príspevkom, tak máme, myslím, že o sto euro viacej približne na rodiča, ako keď je to príspevok na starostlivosť na dieťa, akurát rodičovský príspevok je len ako keby jeden, aj keď ten rodič má povedzme dve deti v tom veku, ktorý riešime, kdežto príspevok na dieťa je aj na viacej detí. Čiže závisí to veľmi od toho, v akej situácii sa rodič nachádza, lebo niekedy môže byť výhodnejší ten rodičovský, niekedy príspevok na starostlivosť o dieťa. Takže základná otázka je, že prečo práve rodičovský príspevok a prečo nie príspevok na starostlivosť o dieťa.
Ja keď som sa na ten návrh zákona pozrel touto optikou, tak som ešte uvažoval, že to by som to celé pozmeňujúcim návrhom prerobil na ten príspevok na starostlivosť o dieťa, ale v zásade ono to všetko má, aj jedno má svoje výhody/nevýhody, aj druhé má svoje výhody/nevýhody, a keď to má byť naozaj že pozmeňujúci návrh, tak som sa už snažil nejakým spôsobom zapasovať do tej línie, ktorú zvolili predkladatelia.
Ja, mne je aj ľúto, že sa tento návrh zákona predradil, poviem prečo, lebo máme tu dva pozmeňujúce návrhy. Jeden predložil pán predkladateľ, druhý teraz na konci rozpravy predložím ja. Tri body z týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov sú v zásade tie isté, sú to také tie legislatívno-technické vylepšenia, ale tým, že sme nemali čas, ja som si myslel, že toto pôjde neskôr v rozprave, tak som už tento pozmeňujúci návrh musel urobiť narýchlo bez toho, aby som to konzultoval s predkladateľom. Predkladateľ vie, že som sa o to veľmi zaujímal aj na ústavnoprávnom výbore. Konzultoval som to aj s ministrom školstva pánom Horeckým, tiež mal pripomienky, ktoré sa nevychytali ani v tom vašom pozmeňujúcom návrhu, pán predkladateľ. Čiže myslím si, že to uškodilo veci a aj apelujem takto na začiatok, aby som to náhodou nezabudol v rámci diskusie povedať k záveru, že ak by sa nejakým spôsobom vytvoril priestor na to, aby sme si možno aj spoločne sadli a pozreli sa na oba pozmeňujúce návrhy a vytvoril by sa nejaký spoločný, kde by sa vychytali všetky podľa mňa nedostatky toho návrhu, lebo niektoré ste už vychytali, niektoré podľa mňa nie, tak si myslím, že ak je to tak nastavené u vás s hlasmi, že potrebujete aj podporu poslancov OĽANO, tak potom to určite má zmysel. Lebo my bez vychytania tých ďalších nedostatkov za to pravdepodobne až na výnimky nebudeme vedieť zahlasovať, hoci by sme mnohí veľmi radi. No, toľko poviem, že je to u vás na zamyslenie, ja netuším, ako máte spočítané hlasy, len avizujem, že by to mohlo dopadnúť možno aj lepšie, ako to máte nastavené teraz.
No a teraz k tým veciam, ktoré, ktoré ja riešim v pozmeňujúcom návrhu. Mám tam prvý bod, ktorým sa vypúšťal odsek 1, čo vlastne vy ste spravili takisto v prvom bode, lebo ste už vlastne to znenie upravili len na jeden existujúci bod, takže keď budem čítať ten pozmeňujúci návrh, aj tak tie sa, tie sa krížia, tie sa vlastne, tie sú zhodné a potom v tom vašom pozmeňujúcom návrhu v bode 3, kde riešite novelu zákona o rodičovskom príspevku, tak body 2 a 3 ja mám spoločne v jednom bode, ale úplne to isté znenie, čiže to sú tie legislatívno-technické.
A teraz tie vecné. Ja oceňujem, že teda idete spôsobom, kde sa snažíte aj o to, aby povedzme ten rodič alebo väčšina rodičov sú zjavne určite dobromyseľní ľudia, ale môžu sa nájsť aj rodičia, ktorí by mali tendenciu to prijatie toho príspevku a tie peniažky nejakým spôsobom nevyužívať priamo na vzdelávanie detí. A určite je dobrý nápad, že chcete, aby ten príspevok bol priznaný len na desať mesiacov a potom rodič sa musí o to znova uchádzať, tak je to podľa mňa správne, aby to nebolo len automatické donekonečna. Ale v čom vidím nedostatky toho návrhu, tie by som teraz rád spomenul.
Prvé, prvý taký nedostatok je v tom, že už ste, už ste pristúpili k tomu, že ste od dostupnej vzdialenosti od miesta bydliska, čo bol naozaj veľmi vágny pojem, ktorý mal byť riešený len úradníkom práce, sociálnych vecí a rodiny, ste pristúpili k tomu, že ste to zafixovali, teda ten nárok na spádovú materskú školu, čo je určite posun k dobrému, ale priznám sa, že z môjho pohľadu alebo nielen z môjho pohľadu to nie je úplne dostatočné, pretože áno, v obci, kde máte jednu spádovú školu, tak tam je to, tam je to jednoznačné. Ale v obci, kde máte, alebo v meste hlavne, v mestských častiach aj bratislavských, kde máte povedzme 20-30 materských škôl, a keď sa vyberiete smerom doprava, za desať minút ste v jednej škôlke, smerom doľava za desať minút ste v druhej škôlke, tak nevidím dôvod, prečo by sme to mali viazať len na jednu spádovú školu. Ja si myslím, že by bolo férové, keby tí rodičia naozaj preukázali záujem o to, že chcú to dieťa umiestniť a mali povinnosť ich, vyskúšať ich umiestnenie v každej z tých škôlok, ktoré sa nachádzajú v obvode buď obce, mesta alebo mestskej časti, kde majú trvalý pobyt. Lebo ja jednoducho nerozumiem tomu, že prečo by sme sa mali spoľahnúť len na to, že v tejto sa nedostane a tuto doľava desať minút voľné miesto je, ale my mu radšej dáme rodičovský príspevok, zaťažíme viacej rozpočet a namiesto toho mohol chodiť do tej škôlky, ktorá sa nachádza smerom doľava. Čiže určite by som to neviazal na spádovú školu.
Mne sa oveľa ako také korektnejšie kritérium pozdáva, ak by to boli, ak by to boli všetky tie materské školy, ktoré pôvodne ste mali označené ako verejné, teraz to spresňujete teda na štátne, ktoré, ktoré sú umiestnené v obvode, kde tá, kde to dieťa má trvalý pobyt. To je prvá vec. Aj sa tým zamedzí zneužívaniu, potenciálnemu zneužívaniu toho príspevku, pretože jednoducho ľudia nebudú vymýšľať, že tam mi dá pečiatku tá riaditeľka, tuto by som mal voľné miesto, tak radšej si pôjdem pre pečiatku od tej riaditeľky jednoducho, lebo viem, že tam je veľa detí, tam sa hlási každoročne veľa detí, tak to využijem, dám si tam a radšej budem poberať ten rodičovský príspevok.
Druhá vec, ktorá tu nie je riešená, je tá, že my vôbec neviažeme v tomto návrhu zákona použitie toho príspevku na vzdelávanie dieťaťa. Ten rodič nemá žiadnu povinnosť preukázať, keď povedzme ďalší rok žiada o ten istý príspevok, že minulý rok použil tie peniaze na vzdelávanie a výchovu. Podľa mňa to nie je správne, pretože ten rodič môže podľa zákona o rodičovskom príspevku použiť ten príspevok aj na hygienické potreby, preventívne prehliadky a množstvo ďalších vecí, ktoré sú vymenované v zákone, čiže vôbec nie na vzdelávanie a výchovu. Čiže to takisto by som, navrhujem v tom svojom pozmeňujúcom návrhu, aby sa to fixovalo na preukázanie toho, že to naozaj dal na to vzdelávanie. To znamená, že áno, zaplatil si tú súkromnú škôlku, keď chceme vytvárať taký, taký priestor, že zaplatil si cirkevnú školu, áno, niekto cirkevnú, niekto súkromnú, jednoducho tu taký mechanizmus nie je.
Ďalšia vec, aj legislatívne by si to ešte vyžadovalo viacej času, pretože vy vlastne rozširujete písmeno... zákon, zákon o písmeno d), ale celý zákon, ako je nastavený v predmete úpravy, hovorí len o riadnej starostlivosti o dieťa. Ale vy nedefinujete riadnu starostlivosť o dieťa aj starostlivosťou o to, že dieťa sa nedostane do škôlky a má nárok na príspevok. Čiže bolo by treba vstúpiť aj do ustanovenia, ktoré rozširuje predmet úpravy, alebo potom, čo ja robím v pozmeňujúcom návrhu, že riadnu starostlivosť dodefinúvam, že rozširujem pojem riadnej starostlivosti o dieťa aj o situáciu, ktorá sa rieši v tomto návrhu. Čiže vidíte aj to urýchlenie času spôsobilo, že podľa mňa sa to ani legislatívne celkom dobre nepokrylo tak, ako sa malo.
No a pozerám, že či som na niečo nezabudol, ešte mám chvíľu čas. No a pôvodne ste tam mali aj to, tú podmienku a neviem, či sa mi zdalo, že to teraz už vypadlo, ale opravte ma, ak sa mýlim, že teda nemá mať nedoplatky na, nemá mať dlh voči štátu na zdravotnom, sociálnom a daniach. Dneska, pozeral som si to v tých príslušných zákonoch, dneska si to už úrady povinné sú poskytnúť, medzi sebou overiť, čiže nezaťažovali by sme toho, toho rodiča. A teda otázka je na vás, že prečo to tam bolo pôvodne a teraz to tam už nie je. Mne sa to zdalo celkom vhodné. Akože nehovorím, že to je kľúčová vec, ale je to niečo, čo som tam už nezbadal teraz v tom vašom pozmeňujúcom návrhu, ale naozaj som ho videl asi päť minút pred rozpravou, takže mohol som niečo aj opomenúť.
No, čiže toto sú také tie najväčšie veci, ktoré časť z nich vytýkal aj minister školstva na ústavnoprávnom výbore, keď som sa ho na to pýtal. Možno ste to už medzitým s ním diskutovali, lebo mal výhrady voči tomu pôvodnému zneniu.
A teraz prečítam pozmeňujúci návrh na záver môjho vstupu do rozpravy. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, Denisy Sakovej, Erika Tomáša, Richarda Rašiho a Matúša Šutaja Eštoka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, skrátene školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1482. No a uvedený návrh zákona, poslanecký návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 28c sa vypúšťa odsek 1.
Zároveň sa zrušuje označenie odseku 2.
2. V čl. I v § 28c ods. 2 sa slová „v dostupnej vzdialenosti od miesta trvalého bydliska" nahrádzajú slovami „v obvode, ktorým je obec, mesto alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, v ktorej má dieťa trvalý pobyt,".
3. V čl. I v poznámke pod čiarou k odkazu 32ab sa slová „písm. c)" nahrádzajú slovami „písm. a)".
4. V čl. II bod 1 znie:
„1. V § 3 ods. 2 písm. b) sa na konci vypúšťa spojka „alebo" a v písmene c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája sa spojka „alebo"."
5. V čl. II bode 2 v § 3 ods. 2 písm. d) sa slová „a oprávnená osoba túto skutočnosť preukázala vo forme rozhodnutia o neprijatí do materskej školy, odkaz 5a)", nahrádzajú slovami „v obvode, ktorým je obec, mesto alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, v ktorej má dieťa trvalý pobyt. odkaz 5a)"
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
„5a) § 28c zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov."
6. V čl. II sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
„3. V § 3 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Riadna starostlivosť o dieťa podľa odseku 2 písm. d) je zabezpečenie výchovy a vzdelávania dieťaťa, pričom oprávnená osoba nesmie mať ku dňu podania žiadosti o rodičovský príspevok dlh na verejnom zdravotnom poistení, sociálnom poistení a na daniach voči štátu."
7. V čl. II bode 3 v § 3 ods. 13 sa slová "podľa § 3 ods. 1 písm. c)" nahrádzajú slovami "na rodičovský príspevok na dieťa podľa odseku 2 písm. d)".
8. V čl. II bode 4 v § 6 ods. 3 sa slová "podľa § 3 ods. 1 písm. c)" nahrádzajú slovami „na dieťa podľa § 3 ods. 2 písm. d)".
9. V čl. II bode 5 v § 9 odsek 2 znie:
"(2) Oprávnená osoba je povinná najneskôr do 31. júla roka, v ktorom podávala žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie preukázať skutočnosť podľa § 3 ods. 2 písm. d) formou rozhodnutia o neprijatí do každej verejnej materskej školy, tam je odkaz 27a), ktorá sa nachádza v obci, meste alebo mestskej časti v Bratislave a v Košiciach, v ktorej má dieťa trvalý pobyt. Ak oprávnená osoba podáva žiadosť o rodičovský príspevok opakovane, je povinná preukázať, že rodičovský príspevok poskytnutý pred podaním opakovanej žiadosti bol použitý výlučne na zabezpečenie výchovy a vzdelávania dieťaťa."
No a tá poznámka pod čiarou k odkazu 27a znie:
„27a) § 5 ods. 14 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov."
V čl. III, to je bod 10, v čl. III sa slová „dňom vyhlásenia" nahrádzajú slovami „1. júna 2023".
Ďakujem pekne za pozornosť a teda znova apelujem na predkladateľov, aby porozmýšľali nad tým, že či sa ten zákon nedá ešte vylepšiť aj v tom duchu pozmeňujúceho návrhu, ktorý som prečítal.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nezdržím vás dlho, možno tak dve-tri minútky, kým prečítam kratučký pozmeňovák. Ako vás všetkých poznám, vo väčšej či menšej miere každý sa snažíte odstraňovať nespravodlivosť, ak zistíte, že sa nejaká stala. Dlhé roky máme v Bratislave pri materských školách tiež istú formu nespravodlivosti a tá spočíva v tom, že jednoducho mestské časti, ktoré zriaďujú materské školy, nedostávajú peniaze od štátu tak, ako ich dostávajú iní zriaďovatelia vo všetkých ostatných obciach a mestách na Slovensku vrátane súkromných a cirkevných škôl, čo bola zmena, ktorú sme spravili pred niečo vyše dvomi rokmi.
Môj pozmeňujúci návrh a jeho zámerom je to, aby podobne ako je to v súkromných a cirkevných školách, keď hlavné mesto v Bratislave dostane od štátu peniaze na materské školy, aby rovnako ako pri súkromných a cirkevných školách bolo povinné uzavrieť zmluvu s mestskými časťami Bratislavy o tom, v akej výške tie peniaze na materské školy pôjdu. Ja len dodám, že v Bratislave a konkrétne v mestských častiach bratislavských je hlavným dôvodom, prečo sa zvyšovali poplatky v materských školách, táto nespravodlivosť. Akonáhle túto nespravodlivosť v zákone odstránime, všetky, všetci rodičia v Bratislave v jednotlivých mestských častiach nebudú musieť platiť za materské škôlky, pokiaľ teda sa samospráva inak nerozhodne.
Ja teraz prečítam teda tento krátky pozmeňujúci návrh, ktorého podrobnejšie odôvodnenie máte uvedené písomne a rozposlané v poslaneckých laviciach.
Čiže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Ľuboša Krajčíra a Petra Cmoreja k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, skrátene školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 1467.
Tento vládny návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. II sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 6 ods. 12 písm. b) sa za slovami "zriaďovateľovi súkromnej materskej školy", odkaz 30b, spojka "a" nahrádza čiarkou a za slová "zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia" sa vkladajú slová "a v hlavnom meste Slovenskej republiky v Bratislave zriaďovateľovi materskej školy, ak je zriaďovateľom mestská časť"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. septembra 2023, čo sa premietne aj do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona.
Rád by som vás všetkých naozaj požiadal aj poprosil o podporu pre tento pozmeňujúci návrh, ak chcete odstrániť nespravodlivosť, ktorá sa roky deje v Bratislave, a pomôcť rodičom a ich deťom, aby nemuseli doplácať na škôlky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Rád by som vysvetlil, o čom je pozmeňujúci návrh, ktorý budem v rámci, alebo na konci svojej rozpravy čítať, pretože nechcem čítať teraz celé tie odôvodnenia, nakoniec máme ich písomne predložené, zverejnené na webe.
Pôvodne ten návrh zákona riešil dve konkrétne otázky. Prvá bola, prvá otázka bola o tom, aby pri pripomienkovaní územnoplánovacej dokumentácie mohol byť v zmysle, priamo v zmysle zákona ustanovený zástupca verejnosti a to po vzore Českej republiky. V zásade ten zástupca určitým spôsobom funguje aj dnes, ale nie je takýmto spôsobom inštitucionalizovaný. V rámci tých, toho desaťmesačného procesu pripomienkovania tohto návrhu zákona v zásade dochádzalo k určitým vylepšeniam tohto inštitútu, ale nakoniec aj s prihliadnutím na to, že teda strana SaS vyhodnotila tento inštitút ako z ich pohľadu, nechcem povedať že nadbytočný, ale nie povedzme úplne najvhodnejšie upravený celkovo, to možnože by sa pani Zemanová vedela k tomu vyjadriť lepšie, pani poslankyňa, tak som akceptoval túto ich pripomienku a bude platiť to čo doteraz, že verejnosť, ktorá bude pripomienkovať územnoplánovaciu dokumentáciu, spíše petíciu a sama si v zmysle petičného zákona ustanoví zástupcu, tak ako si určí. No, takže mohlo to byť o máličko vylepšené, ale z pohľadu nejakého takého širšieho ten cieľ, ktorý tí ľudia bu... ktorý ľudia budú chcieť dosiahnuť pri pripomienkovaní, bude dosiahnutý aj bez ustanovenia zástupcu. Takže táto celá úprava, ktorá sa týkala zástupcu, vypadne alebo vypustí sa z návrhu zákona, preto aj ten pozmeňujúci návrh potom je o niečo dlhší, pretože bolo treba povypúšťať všetky ustanovenia a bolo ich tam dosť, ktoré sa týkali samotného zástupcu.
Druhá otázka, ktorá sa riešila, bola tá, aby v prípade, keď zastupiteľstvo, či už obecné, župné, hlavného mesta, Košíc a tak ďalej, mestské, uznesením rozhodne, aby sa určitým spôsobom zmenil a doplnil územný plán alebo niektorá iná územnoplánovacia dokumentácia, aby bol povinný obstarávateľ, príslušný obstarávateľ toto uznesenie akceptovať. Dnes totiž v komunále platí, že ak zastupiteľstvo prijme takéto uznesenie, tak obstarávateľ si ho nemusí akceptovať. Napríklad zastupiteľstvo povie, že chce mať na určitom pozemku škôlku, ale obstarávateľ, teda mesto prostredníctvom vedenia si myslí, že by tam malo, mali byť nájomné byty. No, aj jedno je verejný záujem, aj druhé je verejný záujem, ale vždy prevážilo to, čo chcel primátor alebo starosta, čiže tie uznesenia sa v zásade neakceptovali. Novelou tohto zákona dochádza k tomu, že pokiaľ takéto uznesenie bude prijaté, tak bude povinný ho obstarávateľ akceptovať a bude povinný vyobstarávať zmenu územnoplánovacej dokumentácie.
Mali sme okolo toho mnohé diskusie, uskutočnili sa, uskutočnilo sa rozporové konanie alebo kvázi rozporové konanie pod vedením pána podpredsedu vlády, ktorého sa zúčastnila samospráva. Ja som komunikoval aj so zamestnávateľmi, s odborármi, pretože v tom čase nefungovala tripartita, takže som musel každého jedného po druhom osloviť samostatne, rokovať s nimi, jakože teda bol to zážitok, musím povedať, ale nakoniec sme sa k niečomu dopracovali a pripomienky všetkých tak, aby boli s tým spokojní a nikto nemal vážne výhrady, sú aj zapracované v tomto pozmeňujúcom návrhu. Ja len zosumarizujem, čo sa vlastne zmenilo.
Odborári nemali v princípe žiadne pripomienky ani voči pôvodnému zneniu, čiže tam to bolo najjednoduchšie, zamestnávatelia mali hlavne pripomienky voči tomu zástupcovi verejnosti, ktorý sa teraz vypúšťa.
Pokiaľ ide o tie uznesenia, tak tam sme sa dohodli kompromisne, že zastupiteľstvá to budú môcť zmeniť iba v tých prípadoch, keď pôjde o pozemky, ktoré sú vo vlastníctve obce. To znamená, nebudú môcť, nebude môcť zastupiteľstvo týmto spôsobom zasahovať do súkromných pozemkov, to bude musieť byť riešené výlučne tak ako doteraz, teda z pozície primátora, starostu alebo teda toho samotného obstarávateľa. Ďalšia, teda to boli, to boli zamestnávatelia, to boli ich hlavné pripomienky, ktoré boli akceptované.
No, potom pokiaľ ide o samosprávu, samospráve sa veľmi nepozdávalo, hlavne bratislavskej a košickej, že by museli akce... že by musela, museli ako obstarávateľ akceptovať aj uznesenia mestských častí. Ten protiargument bol hlavne taký, že mestské časti nie sú obstarávateľmi v prípade zmien a doplnení územného plánu, a teda nepovažujú za relevantné, aby mestskočastné zastupiteľstvo hovorilo mestu ako celku, čo má povinne obstarávať, no. Tak k tomu bola dosť rozsiahla diskusia, nakoniec sme sa kompromisne dohodli tak, že mestské časti takéto práva, alebo zastupiteľstvá mestských častí takéto právo mať nebudú, alebo takúto právomoc mať nebudú, ale pokiaľ takéto uznesenie prijmú v podobe určitého odporúčania vo vzťahu k mestu, či už v Bratislave, alebo v Košiciach, tak mestské zastupiteľstvo bude povinné na najbližšom svojom zasadnutí riadne v programe prerokovať takýto podnet a prijať k nemu, prijať k nemu uznesenie. To znamená, jednoducho bude sa musieť k tomu rovno, priamo, férovo postaviť, že vyhovieme vám, alebo vám nevyhovieme. Proste aby to nezostalo niekde v šuplíku a aby sa to neignorovalo. Čiže toto bol kompromis, ktorý sme dosiahli na úrovni, alebo so samosprávou, teda s Bratislavou a s Košicami.
Tie ďalšie zmeny, ktoré budem čítať v pozmeňujúcom návrhu, už budú len legislatívno-technického charakteru, ako posun účinnosti, nejaké odkazy vnútorné, poznámky pod čiarou, takže to už nie je nič takého, čo by bolo, si myslím, že aj pre verejnosť zaujímavé a pre vás tak, aby sme to nejako podrobne rozoberali.
Ja by som chcel na záver, predtým než prečítam pozmeňujúci návrh, lebo potom sa nebudem už hlásiť do záverečného slova, ja by som chcel poďakovať všetkým, ktorí prispeli svojimi pripomienkami, ale aj výhradami niekedy k tomu, aby sme sa vedeli dopracovať k určitému zneniu, ktoré bude priechodné, aj dúfam, že bude priechodné, o to vás chcem aj požiadať v parlamente, že trocha vyvážime tú dnešnú situáciu, pokiaľ ide o právomoci medzi zastupiteľstvom a starostom, primátorom, prípadne županmi, a že takisto dopomôžeme k tomu, že územné plány v jednotlivých obciach alebo samosprávach ako takých budú kvalitnejšie a budú aj viac zohľadňovať požiadavky verejnosti, ktoré sú tlmočené prostredníctvom ich zástupcov v podobe poslancov zastupiteľstiev.
Ja len úplne na záver, teda už technicky uvediem, že táto novela zákona sa týka len platného stavebného zákona, teda zákona, ktorý bude platiť do 1. apríla budúceho roka, a taká istá, zrkadlovo taká istá úprava je zohľadnená v pozmeňujúcom návrhu, ktorý, k tej tlači 1498, ktorá sa prerokovávala v predchádzajúcom bode, predniesol ju pán poslanec Svrček. To znamená, že ide o tak previazané úpravy, že by bolo dobré, aj preto sa rokujú spoločne po sebe a aj by som chcel pani spravodajkyňu poprosiť, aby sa aj hlasovalo po sebe, lebo inak sa nám to môže potenciálne rozbiť a to by, to by nebolo dobré, lebo dáva to spolu jeden súvislý celok a myslím, že tak by to malo byť prerokované aj, aj odhlasované. No a teraz na záver ten pozmeňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka a Petra Libu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, skrátene stavebný zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to tlač 1186.
Tento uvedený návrh sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vypúšťajú body 3, 4, 5, 6, 7 a 8.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bode 2 sa slová „a na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a na území mesta Košice aj dotknutého miestneho zastupiteľstva ich mestskej časti, ak takýto podnet vyplýva z platného uznesenia zastupiteľstva" nahrádzajú slovami „prijatého formou uznesenia".
3. V čl. I bode 9 sa vypúšťajú slová „a na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a na území mesta Košice aj dotknutého miestneho zastupiteľstva ich mestskej časti, ak také uznesenie bolo k návrhu územného plánu schválené".
4. V čl. I sa za bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
„11. Za § 142j sa vkladá § 142k, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 142k
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. júla 2023
Uznesenia zastupiteľstiev na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie schválené do 30. júna 2023 sa považujú za podnety podľa § 17 ods. 2 písm. d) v znení účinnom od 1. júla 2023."."
Doterajší bod 11 sa primerane prečísluje.
5. V čl. I bode 11 v prílohe č. 2 sa za slová „(Ú. v. ES L 197, 21. 7. 2001; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6)" vkladajú slová „v znení korigenda (Ú. v. EÚ L 164, 3. 6. 2014)".
6. V čl. II doterajší text znie:
„V § 11 sa odsek 4 dopĺňa písmenom s), ktoré znie:
„s) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve obce."."
7. V čl. III bode 1 sa za slovo „aktualizáciu," vkladajú slová „ak ide o pozemok vo vlastníctve Bratislavy alebo niektorej z jej mestských častí".
V čl. III bod 2 znie, to je bod 8, novelizačný bod, alebo bod 8 tohto pozmeňujúceho návrhu:
V čl. III bod 2 znie:
„2. § 11 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak miestne zastupiteľstvo schváli uznesením podnet na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo podnet na jej aktualizáciu, mestské zastupiteľstvo je povinné takýto podnet prerokovať na svojom najbližšom zasadnutí od schválenia podnetu a prijať k nemu uznesenie."."
9. V čl. IV bod 1 znie:
„1. V § 10 sa odsek 3 dopĺňa písmenom p), ktoré znie:
„p) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve mesta alebo niektorej z jeho mestských častí."."
10. V čl. IV bod 2 znie:
„2. § 10 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:
„(6) Ak miestne zastupiteľstvo schváli uznesením podnet na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie alebo podnet na jej aktualizáciu, mestské zastupiteľstvo je povinné takýto podnet prerokovať na svojom najbližšom zasadnutí od schválenia podnetu a prijať k nemu uznesenie."."
11. V čl. V doterajší text znie:
„V § 11 sa odsek 2 dopĺňa písmenom r), ktoré znie:
„r) schvaľovať podnety na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie a podnety na jej aktualizáciu, ak ide o pozemok vo vlastníctve samosprávneho kraja."."
12. Za článok V sa vkladá nový článok VI, ktorý znie:
„Čl. VI
Zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení zákona č. 69/2023 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
V § 41 prvom bode sa druhá spojka „a" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú slová „a zákona č. .../2023 Z. z."."
Doterajší čl. VI sa primerane prečísluje.
Nový čl. VI nadobúda účinnosť 1. apríla 2024, čo sa premietne v článku o účinnosti pri spracúvaní čistopisu schváleného zákona.
A nakoniec bod 13.
V čl. VI sa slová „1. decembra 2022" nahrádzajú slovami „1. júla 2023".
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod poviem len toľko, že ide o návrh zákona, ktorý predpokladala už určitá dohoda, ktorá bola vytvorená na platforme bývalej štvorkoalície na jar minulého roka, keď sa prijímal nový stavebný zákon a kde sme sa dohodli, že určité otázky, aby sme nezdržiavali legislatívny proces, budú upravené ešte následne v ďalších novelách, či už stavebného, alebo iných zákonov.
Ja som tento návrh zákona predložil do parlamentu v auguste minulého roka, ale keďže som chcel vyhovieť aj teda požiadavkám povedzme pána podpredsedu vlády pre legislatívu a ďalších, aby tento návrh zákona bol prerokovaný so všetkými, ktorých sa to týka, tak tento proces trval až doteraz. A tie podrobnosti o tom, k čomu sme dospeli, aj pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel z rozhovorov s týmito dotknutými subjektami, prečítam v rozprave, do ktorej by som sa rád prihlásil ako prvý.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Svrček, Miloš, chcem sa len opýtať, aby som si to spresnil, že vlastne ty si dal nanovo celý ten pozmeňovák, do ktorého ešte boli zapracované korekcie, preto bol taký dlhý, alebo toto je už druhý v poradí pozmeňovák? To potom, keď budeš reagovať, lebo ja by som zareagoval len na tú časť, ku ktorej sme mali teraz naposledy diskusie a rád by som vysvetlil vlastne, čo sa zmenilo.
V tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý teda som videl pred pár dňami, alebo včera, predvčerom, bol zavedený taký mechanizmus, že pokiaľ sa na žiadosť samosprávy, teda na žiadosť ZMOS-u, že pokiaľ sa samospráva s developerom dohodne, tak môže spraviť v zásade akúkoľvek výnimku zo záväznej časti územného plánu, za čo ten developer potom samospráve poskytne to, na čom sa dohodnú, napr. postaví škôlku, školu, nejaký benefit, s tým, že dneska, samozrejme, pri tých vyvolaných investíciách sa to robí tým poplatkom podľa zákona o miestnom rozvoji, alebo rozvoji. No, tak ako to bolo nastavené v tom, v tej pôvodnej verzii toho pozmeňujúceho návrhu, sa nám to na poslaneckom klube OĽANO zdalo príliš široko nastavené a to kvôli tomu, že sa dali robiť výnimky nielen z toho vnútorného usporiadania budovy, teda nielen z toho usporiadania že povedzme máte zadefinované, že v tej budove má byť toľko bytov a toľko kancelárií a tam to môžte tým pádom na základe dohody si zmeniť, ako chcete, ale dalo sa, dala sa výnimka spraviť aj tak, že ste mohli úplne na voľno sa dohodnúť aj ohľadne všetkých regulatívov a výnimiek z regulatívov.
A toto sme obmedzili na 20 %, teda aby sa nestavalo do výšky viac ako 20 % a do šírky 20 %, a odložili sme ešte účinnosť pri tomto mechanizme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

No neplánoval som vystupovať, ale keď už sa moje meno spomína v rozprave, tak mi nedalo.
Áno, pán poslanec Dostál, ono ja rozumiem, že vám politicky, alebo tebe možno osobne politicky nevyhovuje, že sa ide znižovať počet podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda, hoci Národná rada to už tak v minulosti spravila a tiež výlučne vo vzťahu k Bratislave a Košiciam pri hazarde. Pri hazarde dokonca sme išli na 15 %, v tomto návrhu sa ide na 20. Čiže to neni žiadny precedens, ten precedens tu už sme spravili a nepozeral som, či si náhodu za to nehlasoval v minulosti aj ty, neviem. Pokiaľ ide o znižovanie kvóra, ja viem, že to nie je tvoja preferencia, ale spomeň si na Martina Klusa, ktorý bol podpredsedom vašej strany a ktorý povedal, že ak sa má niekde znižovať kvórum, tak by sme mali začať práve v komunále. To boli jeho vyhlásenia za vašu stranu. Za tvoju, ale za stranu SaS, pardon. Čiže znova idem, robíme len niečo, čo vlastne aj SaS chcela v minulosti spraviť ako určitý pilotný projekt. No a keď sa, hovoríme o tom, že čo na to samospráva, tak toto je dohodnuté s úniou miest, aj s Bratislavou a Košicami, s ich predstaviteľmi, veď sme o tom rokovali. To nie je pozmeňujúci návrh, ktorý som si ja vymyslel alebo OĽANO si vymyslelo a teraz to tam rýchlo dalo. To je niečo, na čom sme robili mesiace, ako pokiaľ ide o rokovania, sme sa s nimi dohodli. Čiže sama samospráva voči tomu neprotestuje, tak prečo vy chcete ísť proti samospráve?
A pokiaľ ide o ten o nejaký pozmeňujúci návrh ako taký, alebo nesúvisiacie, áno, tematicky to nesúvisí, ale ide o rozširujúci návrh, a to je prípustné podľa rokovacieho poriadku. A keďže ho prečítal samotný predkladateľ, tak predpokladám, že s ním súhlasí, inak by ho nečítal, to by bolo nelogické. Čiže ak, ak predkladateľ vysloví súhlas s takýmto rozširujúcim návrhom, tak je to v súlade s rokovacím poriadkom. Nejde o žiadny prílepok, pretože rozširujeme zákon, ktorý je už otvorený, to je rozširujúci návrh. Prílepok by bol úplne iný zákon, ktorý s tým nesúvisí.

Ďakujem pekne. Keďže viacerí poslanci teraz po skončení rozpravy k vládnemu návrhu zákona o fiduciárnom vyhlásení, to je tlač 1558, by potrebovali ešte viacej času na to, aby si, aby si zvážili, ako budú hlasovať o tomto návrhu zákona, tak navrhujem, aby sme hlasovanie o tomto návrhu zákona presunuli na stredu budúceho týždňa, 10. 5. o 17. hodine.

Ja by som reagoval hlavne pre tých, ktorí tiež až teraz v poslednej chvíli mali možnosť sa oboznámiť s tým pozmeňujúcim návrhom, lebo ten samotný návrh zákona bol veľmi stručný. Tak dve veci.
My sme mali ambíciu ísť aj do tej úpravy škody, len to bližšie vysvetlí pán poslanec Kyselica vo svojom vystúpení, len ak by sme to chceli spraviť poriadne, tak by sme museli pootvárať viacero trestných činov a skutkových podstát trestných činov a ono k návrhu zákona, ktorý má jednu stranu, by sme sem priniesli pozmeňovák s tridsiatimi stranami a to sa nám zdalo naozaj neprimerané, takže to je dôvod, prečo sme od toho upustili. A inak sme to mali urobené úplne rovnako, ako to má pán, teda v tom základe, ako to má pán minister v tom vládnom návrhu, ktorý príde v máji.
A tá druhá vec, lebo teraz by ste sa mohli pýtať, tak prečo sme to už celé nenechali na ministra, aj prepadnutie majetku. No jednoducho preto, že je tam podané konanie na Ústavnom súde, ktoré má podľa mňa dosť veľkú šancu proste byť úspešné zo strany tých predkladateľov, a je iné niečo rozhodnúť a schváliť úpravou trestu prepadnutia majetku teraz a o tri mesiace na konci júna. Aj to je otázne, že ako bude priechodný celý ten veľký Trestný zákon, Trestný poriadok, lebo keď tam máte 90 strán, tak tam bude možno 270 strán pozmeňovákov k tomu. Takže ak sa chceme vyhnúť ďalším nepríjemnostiam, keby to konanie náhodou bolo úspešné vo vzťahu k tým, ktorým aj obligatórne prepadol majetok, tak je lepšie to upraviť teraz.
A inak to upravujeme presne takisto, ako to minister má v tom svojom vládnom návrhu, takže ho len predbiehame, ale naozaj z hľadiska a kvôli tomu konaniu na Ústavnom súde, inak on to má úplne rovnako pripravené. Dneska sme to s ním ešte konzultovali a sme si zosúlaďovali to znenie.

Vážený pán predsedajúci, vážené, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, máme tu jednu z noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré sú predložené v parlamente, táto z nich je asi najkratšia a v zásade v prvom čítaní som aj vysvetlil, že hlavným cieľom tejto novely bolo nejakým spôsobom sa vysporiadať s terajšou úpravou trestu prepadnutia majetku. Je tomu tak aj preto, že sme v tomto volebnom období zaznamenali, že jedna z politických strán, ktorá má v tomto parlamentne poslanecký klub, podala návrh na Ústavný súd, aby vyhlásil terajšiu, terajšiu právnu úpravu trestu prepadnutia majetku, ktorá je v určitom, v určitých ustanoveniach obligatórna, aby ju vyhlásil za protiústavnú.
A asi týždeň po tom, ako to táto, títo poslanci spravili, tak v obdobnej otázke alebo rovnakej otázke rozhodoval na európskej úrovni aj Súdny dvor Európskej únie. Aj Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že obligatórny trest prepadnutia majetku bez toho, aby sudca mohol zvažovať individuálne aspekty toho konkrétneho prípadu, nie je ani v súlade s právom Európskej únie.
Čiže sme v situácii, kedy v zásade máme z môjho pohľadu troška šťastie, že doteraz Ústavnú súd ešte nerozhodoval v tejto veci, hoci tá vec je tam už na Ústavnom súde dva roky, a je zrejmé, a ešte tretí, tretie také vodítko, že ako to asi môže dopadnúť, je v tom, že ak sme tu mali aj na ústavnoprávnom výbore pred asi dvoma mesiacmi návrh smernice o konfiškácii majetku, ktorá sa bude schvaľovať niekedy v júli tohto roka na pôde Európskej únie v Bruseli, tak ani tá smernica nepripúšťa, a ja som sa na to pýtal, že však navrhnite im, že by bol aj obligatórny trest prepadnutia majetku, lebo v istom zmys... v istých veciach to môže byť naozaj oprávnené, tak ani tá smernica nepočíta s obligatórnosťou trestu prepadnutia majetku. Jednoducho väčšina štátov Európskej únie s týmto konceptom nepracuje.
A tak sme, tak som ešte v decembri minulého roka prišiel s úplne že základnou úpravou tejto otázky v tomto návrhu zákona s cieľom, aby sme sa v priebehu najbližšieho obdobia, a už teda ubehli tri mesiace, dohodli na nejakej úprave aj s ministerstvom spravodlivosti a najmä s partnermi, ktorí sú v koalícii, na, na nejak, nejakej úprave, ktorá, ktorá by bola priechodná aj v parlamente. Čiže to je prvá vec, ktorú sme chceli riešiť, to je ten trest prepadnutia majetku, resp. aj veci, ale hlavne trest prepadnutia majetku.
A druhá otázka, ktorá, ktorú sme chceli riešiť, je, že sme chceli znížiť, alebo teda, pardon, zvýšiť sumu, zvýšiť sumu, pri ktorej sa určité konanie bude považovať za trestný čin. To má, to je dôsledkom výlučne toho, že Trestný zákon bol prijímaný v roku 2005, vtedy sa vychádzalo tiež z určitých ekonomických parametrov, ktoré boli nižšie v tom čase, pretože inflácia, valorizácia, všetky ďalšie tie ekonomické parametre, do toho vstu... teda od ktorých sa to odvíja, sa od vtedy zmenili. Sme v roku 2023 a už aj iné štáty, Česká republika takisto zvýšila tú sumu, od ktorej sa považuje nejaké konanie za trestný čin.
Keby sme išli výlučne podľa parametrov, ktoré, ktoré boli zavedené v roku 2005, od čoho sa odvíjala tá výška škody, tak by to dnes mala byť suma okolo 700-800 eur. My sme v tom návrhu išli na sumu 500 eur, čo zodpovedá prepočtu, ktorý je aj v Českej republike v tejto istej otázke. Nakoniec budete svedkami toho, že v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesie pán poslanec Svrček, upustíme od úpravy tejto otázky najmä z dôvodu, že minister spravodlivosti už na vláde teda predložil návrh zákona, ktorý ju rieši oveľa komplexnejšie, a teda sme sa zhodli aj po rozhovore s ním, že by túto druhú časť návrhu zákona už doriešil potom on v tej veľkej vládnej novele, ktorá, ktorá príde a bude predložená parlamentu do prvého čítania nám v máji tohto roka. Čiže aj nechcem teraz už ďalej o tom rozprávať, lebo viacej vám povie pán poslanec Svrček v tom pozmeňujúcom návrhu, aj tie dôvody, prečo tie veci upravujeme tak, ako budete počuť v pozmeňujúcom návrhu.
Naozaj v prvom čítaní tento zákon znamená len to, že sa urobil nejaký rámec, a teraz ten rámec spresníme a doplníme spôsobom, ktorý, verím tomu, že bude prijateľný aj pre vás ostatných. Pre niektorých už je a pre vás ostatných možno bude tiež.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som to v dvoch minútach asi nestihol, tak takýmto spôsobom možno to bude o minútu-dve dlhšie, ale zareagujem na to, čo odznelo v rozprave. Ak na niekoho zabudnem, tak mi tak dajte najavo, ja si potom spomeniem, ale myslím, že nezabudnem.
Začnem pani poslankyňou Zemanovou. Áno, akonáhle sa otvorí zákon o rokovacom poriadku, tak nás napadne mnoho vecí, ktoré, o ktorých roky hovoríme, alebo mesiace, a chceli by sme, máme tú ambíciu proste urobiť tú novelu dokonalou, len - a ja za iných okolností by som to bol zástancom, ale skutočne hľadali sme tuná kompromis, však vy viete dobre sama, aj v tomto smere, aby, aby to náhodou potom niekto nevyhodnotil ako prílepok, lebo ak by sme tam nabaľovali ďalšie, ďalšie veci do toho rokovacieho poriadku, ktoré priamo nesúvisia s tou základnou novelou zákona o tvorbe zákonov, tak by sa niekto na to mohol začať pozerať aj takto, a myslím, že by to potom narobilo viac škody ako úžitku.
Ale na druhej strane hovoríme spoločne, však mali sme o tom na tú tému niekoľko stretnutí, že boli by sme radi asi spoločne, keby sa nám podarila ešte do konca volebného obdobia nejaká novela rokovacieho poriadku, ktorá by znamenala stíšenie legislatívneho procesu. O tom sa treba rozprávať aj kvôli tomu, že každý si ju predstavujeme trochu inak. Bude treba nájsť nejaký kompromis, ale nielen kompromis názorový, ale aj kompromis s tým, že aké sú tu technické vymoženosti tohto parlamentu, čo, čo si ten parlament môže za súčasnej situácie dovoliť, lebo naozaj sa vždy pri tých novelách treba rozprávať aj so samotnou Kanceláriou Národnej rady, že či to bude realizovateľné, lebo niekedy tie naše ambície predbiehajú proste tie technické vymoženosti, ktoré sú k dispozícii, aj čo budú schopní poslanci zvládnuť, lebo poslanci tých povinností až tak veľa pri predkladaní návrhov zákonov nemajú. My sa im snažíme trošičku im teraz pridať nejaké.
Ak by sme sa pustili do tých ďalších novelizácií, tak by sme im potenciálne vedeli pridať aj viac tých povinností a nie je to vždy jednoduché, lebo každý máme síce nejakých asistentov, ale nie všetci tí asistenti majú na starosť tvorbu zákonov. A nie každý poslanec má ambíciu tu predkladať desiatky zákonov. Niektorý poslanec viac a radšej pracuje v teréne, stretáva sa s ľuďmi, ale súhlasím, že keď potom je takýto poslanec, tak by mal zvážiť svoje schopnosti aj vo vzťahu k predkladaniu zákonov, že vždy sa na to dá pozerať z oboch strán. Ale verím, že sa nám ešte do konca volebného obdobia podarí dohodnúť na niečom, čo bude znamenať minimálne to stíšenie legislatívneho procesu, lebo či už tu sme v opozícii, alebo koalícii, alebo proste na akejkoľvek strane politickej, tak vždy si želáme, aby, ako povedal aj pán poslanec Suja, nevznikalo niečo, čo niekto môže označiť aj za legislatívny chaos, aj keď podľa mňa sa toto slovo v posledných dňoch a týždňoch účelovo používa, a nie je to celkom tak.
Lebo keď hovoríme o legislatívnom chaose, tak a bolo, pýtali sa vždy tých ľudí, že čo si pod tým predstavujú, tak väčšinou tí ľudia zareagovali iba spôsobom, že no predkladajú sa tu návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet. No ony sa vždy predkladali také návrhy zákonov. Dôležité je, že či sa aj schvália také návrhy zákonov, ktoré majú dopad na štátny rozpočet, nie či sa predkladajú, lebo predkladali sa vždy, a to samo osebe neznamená legislatívny chaos. A ja netvrdím, že toto ste práve mysleli, ale treba sa vždy naozaj aj pýtať, že čo si pod tým ten človek predstavuje a či, či to slovo len nie je zásterkou na to, aby sme svojím spôsobom dehonestovali ten parlament, lebo my tým, že podporujeme niekedy takéto účelové vyjadrenia, že legislatívny chaos, poslanci ani nevedia, čo robia, nevedia, o čom hlasujú, tak potom sa to, potom sa to prejavuje aj napríklad v tej dôveryhodnosti v samotný parlament, takže myslím si, že aj my sami by sme mali zvažovať, že akým spôsobom sa vyjadrujeme v týchto veciach vo vzťahu k parlamentu, lebo niekedy si sami robíme zbytočne v tomto smere škodu.
A to ja vôbec nehovorím, že tento parlament bežal dokonale, nebežal tak ani žiadny iný parlament predtým. Mne skôr vadilo možno tie prvé dva roky, že pod tou zásterkou tej pandémie sa schvaľovali tuná aj zákony v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré pri takom prísnejšom pohľade by asi nemali byť schvaľované v skrátenom legislatívnom konaní. Keby som už ja o niečom hovoril, to ustálo po prvých dvoch rokoch, tieto posledné dva roky to už je štandard, ktorý tu bol. Keď sa pozriete niekoľko volebných dozadu, tak dokonca máme menej skrátených konaní, ako sme mali v minulosti.
Ale treba si potom aj povedať, že čo znamená ten legislatívny chaos, a rozdiskutovať si to, lebo ja si nemyslím, že je tu legislatívny chaos. Sú tu niektoré veci, ktoré sa dajú vylepšiť, ale možnože ste to mysleli jednoducho tak, že niektoré veci sa vám nepáčia a treba o tých veciach hovoriť. A pokiaľ tie veci sú riešiteľné cez rokovací poriadok, tak, tak skúsme to upraviť.
Ale vždy bude platiť aj to, čo hovorí pán poslanec Dostál, že jedna vec je, že si nakreslíme, a napíše a schválime pekné pravidlá. A potom je druhá vec, že čo z tých pravidiel má nejakú ústavnú intenzitu, aby to mohlo byť vyhlásené za protiústavné, lebo v zásade iná sankcia nie je. My voči akémukoľvek zákonu, ktorý schválime v parlamente, pokiaľ to porušenie toho legislatívneho procesu nie je také, že má až ústavnú intenzitu, tak v zásade za to sankcia nie je, jedine že ten zákon by bol vecne zle spracovaný alebo by bol protiústavný, tak to áno. Ale pokiaľ, čiže aj nad týmto treba uvažovať a to je presne to, čo hovorí pán poslanec, že pokiaľ tu nebudú poslanci, ktorí budú chcieť, aby sa to pravidlo dodržiavalo, a pokiaľ nebude na vláde to ministerstvo chcieť kvalitne robiť stanoviská, lebo však aj tam sa môžu meniť ľudia, tak aj na vláde nám to môže niekto obštruovať a takisto v parlamente sa na to nemusí prihliadať. Proste budú, ak tu bude väčšina poslancov takých, že im bude jedno, že ten navrhovateľ nezmení tú účinnosť, ak budú dopady na podnikateľov, na 1. januára, júla, no ak tu bude naozaj väčšina taká, tak potom si zbytočne v zásade schvaľujeme aj rokovací poriadok.
Ale pokiaľ tu väčšina bude taká, že naozaj bude vplývať pozitívne, pozitívnym smerom a aj tak troška smerom ako keby ohľadne disciplíny na toho poslanca, že pozri sa, však tu máš zákon, mal by si dodržiavať zákony, skladáš tu sľub, keď nastupuješ ako poslanec, že budeš dodržiavať zákony, nemáš tam termín nadobudnutia účinnosti a tu má stanovisko ministerstva hospodárstva, prebrali sme si to na gestorskom výbore, naozaj majú pravdu na tom ministerstve, sú tam dopady, no tak si to oprav pekne, lebo inak ti to neschválime. Tak pokiaľ to takto nebude fungovať aj s tým, s tým dotiahnutím do konca, no tak sa nám môže stávať, že ten zákon bude niekedy aj porušovaný.
Potom ešte môže byť nejaká brzda v podobe prezidenta, prezidentky že by to potenciálne kvôli tomuto vrátila, môže to spraviť, čiže sú rôzne cesty. Uvidíme, ako sa toto pravidlo zavedie do života.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Oravec, ale aj k ostatným, ja, ja vidím na vás, že si uvedomujete, že, alebo že viete o tom, že podnikatelia by vo vzťahu k nám privítali prijatie tohto pravidla. Dokonca vo vzťahu k parlamentu je toto jedno z najdôležitejších pravidiel, ktoré oni od nás očakávajú, že prijmeme. Skutočne ak ste s nimi mali možnosť hovoriť, tak ak sa toto podarí prijať, tak z ich strany v rámci tých očakávaní voči parlamentu, ktoré mali, tak toto bude jeden zo zásadných krokov.
No a pokiaľ ide o to, čo hovoril pán poslanec Svrček, my tam máme tú výnimku, ktorá s týka právne záväzných aktov Európskej únie, čiže pokiaľ nastane taká situácia, tak vtedy sa ten termín 1. január, 1. júl nemusí dodržať.
Pokiaľ ide o tú, tú ďalšiu vec, ktorú si spomínal, pán poslanec, že by sme sa mali pozrieť trochu aj na inú úroveň, a to je obecná úroveň, súhlasím. Len dobre, možnože by to nebol prílepok k tomuto zákonu, keby sme to chceli riešiť, ale vieš, aké je ťažké otvárať zákon o obecnom zriadení, že to urobiť bez toho, aby si sa aspoň raz stretol so samosprávou, neni veľmi ako najšťastnejšie, lebo veď viete, že aj tá samospráva má svojich predstaviteľov, ktorí by potom protestovali.
Čiže máme v parlamente predložené návrhy zákonov, ktoré nám otvárajú aj 369, máme ich niekedy v prvom čítaní, ešte niektoré, niektoré budú podané podľa mňa na najbližšiu schôdzu. A ja si myslím, že v rámci tých diskusií ich tiež mám a budem mať aj so samosprávou v rámci tých diskusií. Ja sa ich rád opýtam a verím, že to urobíte aj vy, či by nechceli aj oni nejakým spôsobom si sprísniť to prostredie a tie predpisy, ktoré prijímajú voči podnikateľom. Len tam by som bol opatrný troška z toho... alebo z toho pohľadu, že nie vždy tá administratíva na strane obcí, a najmä tým menších obciam, miest je tak personálne nadimenzovaná, aby si vedeli prikladať ďalšie a ďalšie povinnosti. Čiže ja čisto koncepčne filozoficky s tebou súhlasím. Podľa mňa tu už nebol priestor na to, aby sme to riešili, ale vieme to určite do budúcna riešiť, hlavne ak samosprávy nebudú nám protestovať, že, že okrem peňazí nemajú ani ľudí na to, hej, že tak to zjednoduším.
No a ak som na niekoho zabudol, to sa, kto diskutoval, tak sa, tak sa ospravedlňujem, ale ja som a pán Taraba tu už nie je, takže na neho som nereagoval.
Ale som veľmi rád, že aj on má podobnú odozvu zo strany podnikateľov ako mám aj ja, aj ďalší, že takéto pravidlo a prijatie takého pravidla bude pre náš všetkých len bonusom a o nás všetkých vytvorí, a o nás všetkých poslancov aj v parlamente vytvorí obraz, že naozaj rešpektujeme podnikateľov, najmä tých menších, stredných, tí, ktorí najviac potom doplácajú, keď je nestabilné právne prostredie, a že chceme aj vo vzťahu k nim niečo pozitívne spraviť. A myslím si, že budú potom aj oni mať celkom dobré pocity z celého toho volebného obdobia, že sme na nich nezabudli popri tom množstve zákonov, ktoré v parlamente schvaľujeme.
Ďakujem veľmi pekne.