Tak, vážené dámy, vážení páni, znova sa vraciame k turistickým chodníkom a všetkému, čo s tým súvisí.
Ja som teda nepredpokladal pôvodne, že budem rozprávať k tejto téme, ale požiadal ma poslanecký klub, aby som sa pozrel na určité špecifické otázky, ktoré sú v tomto návrhu zákona.
Ja na záver aj predložím dva krátke pozmeňujúce návrhy. nebudem o tomto návrhu zákona rozprávať veľa, lebo ani nejakým spôsobom to nie je oblasť, ktorej sa prioritne venujem, ale budem rozprávať teda len o tom, čo by som chcel vylepšiť v tomto návrhu zákona.
Predtým než k tomu pristúpim, poviem, že ja som sa teda týmto turistickým chodníkom venoval tak intenzívnejšie naozaj posledné dni, a to bol len kúsok z toho, ale viem, že tento zákon sa tu pomerne dlho rieši a je aj množstvo pozmeňovákov, takže vôbec nezávidím predkladateľom. Za normálnych okolností si myslím, že by bolo lepšie, keby, keby sme neboli na konci volebného obdobia, by bolo lepšie, keby sa to v kľude spravilo mimo parlamentu a prišlo to znovu a nejakým spôsobom bola ja väčšia spokojnosť, lebo rozhodne to, čo zaznelo aj zo strany pána predsedu výboru pána Karahutu, včera to, myslím, bolo, tak boli tam aj isté oprávnené otázky, ktoré, dúfam, predkladatelia riadne zvážili, aby sme nakoniec neschválili náhodou niečo, čo by v praxi nefungovalo. To len dopredu upozorňujem, lebo naozaj som sa nepozeral na tento zákon z pohľadu jeho aplikácie, ale skôr tých konkrétnych otázok, ktoré by som chcel riešiť. No a tie konkrétne otázky sú nasledovné.
V prvom rade je tam časť, ktorá sa týka náhrad, ktoré by mali, ktoré patria vlastníkom za to, že bude cez ich pozemok viesť turistická trasa, a tak ako je to nakoncipované, tak vidím tam isté rezervy, ktoré podľa mňa by bolo treba korigovať. Konkrétne nikde sa v tom návrhu nehovorí, že tá náhrada, ktorá sa má poskytnúť, má byť primeraná. Odkazuje sa tam na nejakú podzákonnú normu, ktorú vydáva ministerstvo, ktorú nemáme priloženú, teda neviem posúdiť, že aké vysoké sú tie náhrady, koľko je to za kilometer a všetko ostatné. A pokiaľ by to teda aj nezodpovedalo našim predstavám, tak nevieme do toho ani zasiahnuť, lebo ako poslanci môžeme meniť len zákon, a v zmysle ústavy, pokiaľ obmedzujeme vlastnícke právo, tak tá náhrada by mala byť naozaj primeraná. Čiže rád by som spresnil v návrhu zákona samotnú náhradu spôsobom, že ju budeme označovať ako primeranú, ako tá, ktorá patrí tomu samotnému vlastníkovi. A potom teda naozaj nech sa to ministerstvo vysporiada s tým aj pod hrozbou prípadného, prípadných súdnych sporov na porušenie vlastníckeho práva, či tá náhrada je naozaj primeraná. To už nechám na to ministerstvo, pretože ani samotný zákon tú náhradu ako takú podrobnejšie neupravuje a odkazuje práve na podzákonnú právnu normu.
Ďalšia vec, ktorú riešim, tá je skôr potom ešte taká legislatívnotechnická, že ak sme vylúčili zo zákona tú možnú dohodu o tom, že vlastník nemusí požadovať žiadnu finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, tak by sa to malo robiť vo všetkých ustanoveniach zákona, kde sa taká vec upravuje. A nám sa to, alebo teda predkladateľom sa to nepodarilo urobiť vo všetkých ustanoveniach, takže ja som tam našiel ešte jedno ustanovenie, kde je to potrebné vypustiť.
Pri tej náhrade ďalej sa hovorí, že vlastník by sa mal, by si mal uplatniť túto návrhu alebo nárok na túto náhradu v lehote do jedného roka od určitých skutočností, ktoré tam nastanú. Možno sa pamätáte, že sme tu mali viacero zákonov, či už z oblasti energetiky, vodovodov, kanalizácií, elektronických komunikácií, diaľnic a tak podobne, kde všade sme opravovali náhrady vlastníkom za obmedzení vlastníckeho práva, a vo všetkých týchto zákonoch sme počas tohto volebného obdobia predlžovali tú jednoročnú lehotu na dvojročnú. Všade sme to robili týmto spôsobom. Je to aj praktickejšie z pohľadu toho vlastníka, lebo teda neviem, ako vy často si kontrolujete v katastri listy vlastníctva, ja to robím väčšinou počas vianočných sviatkov, keď mám konečne na to čas, ale zoberte si, že niekedy sa môže stať, že vám ani vtedy nevyjde čas, lebo idete niekde na dovolenku, a už prešvihnete ten rok a stratíte nárok na, na, na náhradu za to obmedzenie vlastníckeho práva.
Čiže nemyslím si, že niekto utrpí tým, že vlastníkovi predĺžime tu tento čas na dva roky, samozrejme, vždy je na diskusiu, že koľko je ten správny čas, keďže sme to počas tohto volebného obdobia dávali vo všetkých zákonoch na dva roky, tak aj v tomto návrhu zákona by tom to rád týmto spôsobom chcel upraviť pozmeňujúcim návrhom. No a to je vlastne z toho prvého pozmeňujúceho návrhu.
A z toho druhého to budú štyri body, teda z ktorých dva sú legislatívnotechnické a dva sú také, také vecné, ako som popísal. A ten druhý návrh je vlastne reakciou a určitým doladením toho, čo tu už predniesol pán poslanec Kuriak. Popíšem, o čo ide. Nehovorím, že to čo on navrhol je zlé, určite nie, a nemyslím teraz vecný zámer, ale aj tá formulácia, len po tom, ako predniesol svoj poslanecký návrh, tak tu vznikli isté pochybnosti, že by sa to dalo vykladať aj širšie, ako je to, ako je to myslené. A troška sa teda vrátime k tomu, čo pán poslanec tu navrhol a chce dosiahnuť, on chce v zásade len posunúť alebo upraviť inak časové obdobie, kedy by neplatila sezónna uzávera v národných parkoch. Dneska je to... kľudne ma potom, Milan, oprav vo faktickej, ak by som sa pomýlil. Dnes je, dnes je to teda od 15. júna až do konca októbra a pán poslanec Kuriak to navrhoval o dva týždne posunúť smerom dopredu, čiže tá uzá... tá uzávera by musela končiť 31. mája a bola by teda od 1. novembra do 31. mája, to bol zmysel jeho pozmeňujúceho návrhu.
Ale je to formulované spôsobom, že pri istých, by som povedal, takých extrémnych výkladoch zákona by, by si to mohol niekto vykladať, že nejde len o to samotné časové ohraničenie, ktoré chceme posúvať, ale ide aj o vôbec celé, celé to konanie tej osoby alebo pohyb tej osoby, keď vstúpi do národného parku. To sme nechceli, nechceli sme, aby osoba, ktorá, alebo zámerom to nebolo pána poslanca Kuriaka, nechceme, aby tá osoba, ktorá vstúpi do národného parku mohla robiť činnosti, ktoré budú nadradené ochrane prírody a krajiny, pretože podľa zákona práve ochrana prírody a krajiny je nadradená tomu, čo tam sa v tom národnom parkom... národnom parku udeje, keď do neho vstúpime. Čiže aby toto bolo jednoznačné, aby nevznikali nejaké pochybnosti, tak prednesiem pozmeňujúci návrh, ktorý bude vecne hovoriť síce to isté, čo povedal pán poslanec vo svojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý medzitým stiahol, pretože ho predkladám, tento nový pozmeňujúci návrh spolu s ním, ale budeme len spresňovať, že ide v zásade o to, že sa len ohraničí časové obdobie, kedy nebude platiť sezónna uzávera. O tom to celé je, je to najmä na podporu turizmu, vychádza sa tým v ústrety aj rôznym školám, ktoré chodia do prírody, teda učitelia s deťmi, jednoducho spoznávanie prírody a tak ďalej. Je to vlastne, ide to smerom tým istým, ako je koncipovaný samotný návrh zákona, že chceme podporovať rozvoj turistických trás, turistických chodníkov. Chceme, aby viacej ľudia objavovali prírodu, spoznávali ju a boli v nej častejšie a dlhšie.
Takže toľko na spresnenie.
Nechcem naťahovať už ďalej čas, len som chcel vysvetliť, o čom sú pozmeňujúce návrhy, ktoré teraz takto na, na záver môjho vstupu aj prečítam.
Takže prvý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1391). Uvedený návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 12 ods. 1 sa za slová „Nárok na“ vkladá slovo „primeranú“.
2. V čl. I v § 12 ods. 6 písm. a) sa vypúšťajú slová „vo verejnom záujme“.
3. V čl. I v § 12 ods. 8 sa slová „v jednoročnej lehote“ nahrádzajú slovami „vo dvojročnej lehote“.
4. V čl. I v § 12 ods. 10 sa vypúšťa písmeno b) a súčasne sa zrušuje označenie písmena a).
To bol ten prvý pozmeňujúci návrh.
A druhý, pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Kuriaka, Petra Vonsa. Jany Majorovej Garstkovej, Lukáša Kyselicu, Mareka Šefčíka, Marcela Mihálika a Milana Vetráka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o turistických trasách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1391).
Uvedený návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. IV sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:
4. V § 19 ods. 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „obmedzenia týkajúce sa vstupu verejnosti sa nemôže vzťahovať na časové obdobie mimo sezónnej uzávery, ktorá nemôže trvať dlhšie ako od 1. novembra do 31. mája kalendárneho roka.“
Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť aj by som vás takto na záver chcel poprosiť, aby ste zvážili podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov, ktoré vylepšujú samotný návrh zákona. Predkladatelia s ním aj súhlasia, je tu aj určitý kompromis medzi, medzi tými, ktorí majú prioritne za cieľ ochranu prírody a krajiny, a medzi tými, ktorí chcú podporovať troška viacej turizmus, čiže nie sú to konfliktné veci a naozaj ten zákon môže byť zase o niečo lepší.
Ďakujem pekne za pozornosť.