Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

23.6.2021 o 9:17 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 23.6.2021 9:17 - 9:42 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už pán predseda hospodárskeho výboru na úvod svojho vystúpenia uviedol, že medzi prvým a druhým čítaním sme mali možnosť sa stretnúť s viacerými subjektmi, ktorých sa priamo tento návrh zákona týka. Mali sme rokovanie jednak so Zväzom výrobcov tepla. Mali sme tak isto rokovanie stým s malými teplármi teda, s podnikateľmi, ktorí nie sú združení v Zväze výrobcov tepla. Hovorili sme aj so zástupcami Ministerstva životného prostredia, so zástupcami Ministerstva hospodárstva. Výsledkom stretnutia so zástupcami Ministerstva hospodárstva aj vzhľadom na to, že boli zo strany týchto subjektov, ktoré som uviedol, zaslané pripomienky a podnety na vylepšenie návrhu zákona, tak niektoré sme akceptovali s tým, že táto akceptácia je aj po dohode s príslušným Ministerstvom hospodárstva. Ja na konci svojho vystúpenia aj preto prečítam pozmeňujúci aj doplňujúci návrh, ale skôr než tak urobím, by som vás chcel informovať čo sa udialo medzi prvým druhým čítaním a z akého dôvodu sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podáva, pretože tento návrh nie je jednoduchý, je pomerne rozsiahly a treba vysvetliť, že prečo to tak je. Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ani nesmeruje k tomu, že by sme opravovali nejaké chyby z toho prvého čítania, ale jednoducho je to téma, a tepelná energetika je téma, ktorá je veľmi kontroverzná. Je, v podstate tie skupiny podnikateľov, ktoré podnikajú na tom regulovanom trhu a ich záujmy sú tak protichodné, že v princípe urobiť návrh zákona, ktorý by vyhovoval obom skupinám je v zásade nemožné. Takých tém je viacero a nakoniec budeme mať na tejto schôdzi aj návrh, ktorý sa bude týkať národných parkov a tam tak isto vidíte koľko listov dostávame od zástupcov lesníkov napríklad a ako to vnímajú ochranári. Takže sú určité témy kde neviete nájsť také znenie návrhu zákona s ktorým by boli všetci spokojní. Ale hovorí sa, že aj dobrý zákon je vtedy, keď nikto s tým nie je spokojný alebo každý s ním je spokojný trošku, tak by som povedal alebo trochu. A toto je ten prípad, ktorý vlastne vyústil aj do pozmeňujúceho návrhu, že tak jedni ako aj druhí si tam vedia nájsť niektoré pripomienky, ktoré z ich pohľadu smerujú k vyváženiu situácie pri podnikaní na trhu v oblasti tepelnej energetiky.
Pokiaľ ide o tie konkrétne otázky, ktoré sme riešili medzi prvým a druhým čítaním. V zásade ten návrh upravuje dve veci. Prvá je zákaz reťazenia cien. Prostredníctvom tohto zákazu by sme chceli dosiahnuť primeranejšie ceny energií pre konečného spotrebitelia, pre bežných ľudí. A na to, aby sme tak spravili sme v tom návrhu zákona aj zadefinovali určité, určité, vymedzili sme určité pojmy a zaregulovali sme spôsob akým by sa mohol dosiahnuť zákaz reťazenia cien. Samotný zákon nedoťahoval tú koncovku toho zákazu, pretože tá koncovka bude dotiahnutá prostredníctvom predpisu ÚRSA, teda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale vytvára rámec preto, aby ÚRSO tak mohlo spraviť. Ale keďže tie pojmy teda boli predmetom kritiky najmä zo strany Zväzu výrobcov tepla, tak sme sa nakoniec a samozrejme ešte tam potom bola aj taká pripomienka, že by bolo dobré zadefinovať priamo v zákone čo je to primárny a sekundárny okruh, tak sme sa nakoniec rozhodli takým spôsobom, že aby sme sa vyhli nejakým siahodlhým diskusiám a zdržiavali prijatie tohto návrhu zákona, tak sme tie sporné pojmy odtiaľ vypustili a vypustili sme aj všetky súvisiace ustanovenia, ktoré teda boli naviazané na tieto pojmy s tým, že tie pojmy sa dostanú do veľkej novely zákona, ktorú Ministerstvo hospodárstva pripravuje v najbližšom období v priebehu najbližšieho polroka. A dohodli sme sa, že tú ďalšiu diskusiu so Zväzom výrobcov tepla ohľadne týchto pojmov ako boli, ako je prípojka a tie ďalšie pojmy, ktoré tam boli zadefinované bude viesť už Ministerstvo hospodárstva a v tej veľkej novele sa bude snažiť dosiahnuť nejakú názorovú zhodu so Zväzom výrobcov tepla. Na druhej strane primárny sekundárny okruh my prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu chceme zadefinovať priamo do zákona. Sú to pojmy, ktoré vychádzajú z praxe a bežne ich používal ÚRSO vo svojich rozhodnutiach a nie je to niečo, čo by sme teraz vymýšľali a pôvodne to Ministerstvo hospodárstva tieto dva pojmy chcelo včleniť do veľkej novely zákona o tepelnej energetike. Ale keďže teraz sme dostali pripomienku zo strany Zväzu výrobcov tepla, aby takéto niečo bolo zadefinované, tak sme im vyšli v ústrety a urobili sme to už v predstihu v tomto návrhu zákona prostredníctvom pozmeňujúce návrhu, ktorý nakoniec prečítam.
Čiže toto sú všetko pripomienky, ktoré vychádzajú zo záverov diskusie, ktorý sme mali so Zväzom výrobcov tepla a ktorý sme akceptovali a to je v podstate podstatná časť toho pozmeňujúceho návrhu, pretože tam tých ustanovení, ktoré boli priamo naviazané na tie sporné pojmy, kde to bola naozaj hra o slovíčka bolo viac.
Na druhej strane sme sa snažili reflektovať aj v určitej miere aj na pripomienky, ktoré prichádzali z druhej strany a to boli pripomienky zo strany podnikateľov v oblasti teplárenstva, ktorí nie sú združení vo Zväze výrobcov tepla a sú skôr takými menšími podnikateľmi, strednými podnikateľmi a že tí sa nám dlhodobo sťažujú na to, že pokiaľ chce niekto ukončiť odber tepla, tak v princípe to môže urobiť len na základe zákona, čo sú veľmi výnimočné, vzácne situácie, keď sa mení teda látka, keď sa mení látka, ktorá, ktorá slúži na vykurovanie. To znamená, keď idete možno z horúcovodu na teplovod a opačne. Ale to sú veľmi vzácne situácie. A potom je to už len na základe dohody s doterajším dodávateľom, čo v praxi bolo zvyčajne tak alebo takmer vždy, že ten doterajší dodávateľ tú dohodu jednoducho uzavreť nechcel. Čiže my teraz dopĺňame do návrhu zákona možnosť výpovede, ale s tým, že musia byť striktne dodržané podmienky, ktoré aj doterajší zákon uvádza a to, že nový zdroj tepla, ktorý nahradí ten zdroj, ktorým disponoval doterajší dodávateľ musí byť jednak technologicky lepší, musí byť samozrejme aj priaznivejší voči životnému prostrediu čo vyplýva aj z toho, že musí využívať o dvadsať percent viac tepla z obnoviteľných ...
===== ... a to, že nový, nový zdroj tepla, ktorý nahradí ten zdroj, ktorým disponoval doterajší dodávateľ musí byť jednak technologicky lepší. Musí byť samozrejme aj priaznivejší voči životnému prostrediu čo vyplýva aj z toho, že musí využívať o 20 % viac tepla z obnoviteľných zdrojov energie ako ten doterajší zdroj tepla. A keďže doteraz sa to veľmi nekontrolovalo, či to je naozaj tak, že sú tam splnené tieto podmienky tak, aby sme to vyvážili, tak na druhej strane dávame povinnosť samospráve, aby pri odpojení sa od doterajšieho zdroja tepla, aby tieto podmienky skontrolovala, aby sa nám nestalo, že si niekto bude chcieť vybudovať zdroj, ktorý je horší vo vzťahu k životnému prostrediu alebo, ktorý je technologicky menej vyspelý a to je teda druhá časť toho pozmeňujúceho návrhu. Bola veľká diskusia aj o tom, že či je šťastné vkladať slovíčko do § 12 myslím ods. 9, ods. 10 je to slovo "primerane", pretože aj v zmysle legislatívnych pravidiel by sa slovo "primerane" malo používať len výnimočne. K tomu sa dá uviesť najme to, že slovo "primerane" bolo v texte návrhu zákona od jeho prijatia v roku 2004 až do roku 2014 a nespôsobovalo nejaké zásadné problémy. Dokonca aj vláda, keď prišla, bývalá vláda keď prišla s novelou toku 2014, tak nenavrhovala to slovo "primerane" v tom odseku vypustiť. Totiž dneska alebo dnes nie je problém v tom, že keď to slovo "primerane" vypadlo, tak niektorí si ho vysvetľujú ako rovnako, že sa má použiť ustanovenie § 12 ods. 1 až x rovnako aj na tie menšie zdroje tepla, tak ako platia pre veľké a výkonnejšie zdroje tepla a niektorí si to vysvetľujú stále ako primerane. Čiže jednak je to nejednotné to, že to slovíčko vypadlo pozmeňujúcim návrhom poslaneckým v tom roku 2014 nebolo šťastné, pretože to bolo aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami, lebo vzťahy sa majú upravovať buď rovnako alebo primerane, keď sa odkazuje na iný odsek. Aj v praxi to spôsobovalo problémy. Takže sme stáli pred tou otázkou, že ako to napraviť. Vrátili sme tam to slovíčko "primerane" a hlavne návrh zákona upravuje aj to, že sme spresnili, že doterajší dodávateľ sa nebude vo svojich záväzných stanoviskách vyjadrovať ku všetkému, čo ho napadne, tak ako to často robil, ale ako dotknutý subjekt len k tomu, čo je vo verejnom záujme. Vo verejnom záujme v zmysle zákona o tepelnej energetike je to, aby sa nezasahovalo do tepelnej sústavy spôsobom, ktorý je neprijateľný a ktorý by ohrozil celú tú infraštruktúru, celú tú tepelnú sústavu ako takú, aby sa nerobili zásahy do ochranného pásma tej tepelnej sústavy a k týmto dvom otázkam sa aj v zmysle tohto zákona už bude odteraz ten dodávateľ vyjadrovať. A k tomu zvyšnému to, že či to má dopady na cenu za teploty ostatných, ktorí zostanú na tej sieti, či to má dopad na životné prostredie, to bude riešiť obec, ktorá alebo okresný úrad, hlavne obec, ktorá má na to príslušné oddelenia, ktoré sa k tomu majú vyjadrovať a tá rozhodne v zmysle koncepcie tepelnej energetiky príslušnej obce, či vôbec je možné sa odpojiť, lebo niektoré koncepcie obecné to ani nepovoľujú a ak to povoľujú za akých podmienok. Veď preto sa aj robia tie koncepcie a schvaľujú sa obecnými a mestskými zastupiteľstvami, aby to malo nejaký dosah, lebo žiaľ terajší zákon je nastavený tak, že obce si môžu prijímať, čo chcú v koncepciách alebo terajší dodávateľ to môže celé zablokovať práve pretože v tom svojom záväznom stanovisku sa vyjadruje ku všetkému od ovzdušia, cez ochranné pásma až po ceny, ktoré samozrejme majú dopad aj priamo na neho. Čiže v podstate sa vyjadruje sám k sebe a to nie vo verejnom záujme a nehovorím to, že si to myslím, ale v roku 2014, vlastne v roku 2015 Najvyšší súd, keď sa zaoberal touto problematikou, tak to presne takto aj konštatoval, že dodávateľ sa nemá vo verejnom záujme ako dotknutý orgán prečo vyjadrovať k inému, ale má sa vyjadrovať len k tým dvom otázkam, ktoré my teraz v zákone spresňujeme to znamená k ochranným pásmam a zásahom do tepelnej sústavy a minuloročné rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré riešilo túto problematiku konštatovalo, že tak ako je definované dnes v § 12 ods. 10 veľmi neštandardne to ustanovenie, tak nie je z toho zrejmé, či sa dodávateľ má vyjadrovať len k tým dvom otázkam, teda k ochranným pásmam a k zásahom do tepelnej sústavy alebo, či sa má vyjadrovať aj širšie a že je na zákonodarcovi, tak sa priamo v tom odôvodnení píše, aby to v zákone spresnil. Takže my vlastne robíme to, čo chce Ústavný súd, ktorý minulý rok toto konštatoval a my to spresňujeme tak, ako to tvrdí od roku 2015 aj najvyšší súd, že dodávateľ tepla sa má vyjadrovať len k dvom otázkam, ktoré sú vo verejnom záujme a ktoré od neho štát, ktorý mu dáva takéto oprávnenie od neho očakáva. K tomu ostatnému sa už bude vyjadrovať po správnosti obec, pretože obec si musí zvážiť, či si môže dovoliť zasiahnuť tak do svojej sústavy tepelnej, že povolí odpojenie a nezničí si ju tým a či sú aj splnené ďalšie štandardy ochrany životného prostredia, lepšie technológie, tak aby boli splnené nielen záujmy obce, ale tak, aby v celkovom dôsledku aj štát plnil povinnosti, ktoré má vo vzťahu k Európskej únii z hľadiska emisií, z hľadiska ďalších parametrov a pokiaľ by to tá obec nejakým spôsobom takto nechcela pochopiť, tak ten doterajší dodávateľ vždy prostredníctvom toho záväzného stanoviska od zostane nakoniec aj účastníkom konania vie tieto veci namietať a nad obcou je vždy ako odvolací orgán a to zostáva okresný úrad a v prípade územného konania ešte ministerstvo hospodárstvo, ktoré má sledovať práve záujmy štátu, aby tie parametre a tie prísľuby, ktoré štát, ku ktorým sa štát zaviazal aj v oblasti tepelnej energetiky boli splnené.
Sú tu aj viaceré ďalšie otázky, ktoré my neriešime v tejto novele zákona a budú riešené vo veľkej novele zákona o tepelnej energetike, ktorá by mala v priebehu najbližšieho polroka byť predložená samotným ministerstvom a do toho sme sa púšťať nechceli. Ja ešte na záver tohto vstupu, kým prečítam pozmeňujúci návrh, tak by som sa rád vyjadril, lebo viacerý ste to zaregistrovali. Ja som aj viacerým z vás sľúbil, že sa k tomu vyjadrím. Bol publikovaný článok teda, ktorý sa týkal tejto novely zákona, teda vyjadroval sa v tom článku v návrhu zákona ministerstvo životného prostredia. Nebolo z toho článku jasné, teda takto vyjadroval sa spôsobom, že nesúhlasí s týmto návrhom zákona, lebo by to mohlo nejakým spôsobom ohroziť životné prostredie. Nebolo v tom článku uvedené, kto sa za ministerstvo vyjadroval. Ja som sa stretol s vedením ministerstva a zistil som, že to bola iniciatíva úradníkov ministerstva, ktorí boli oslovení novinármi a vedenie ministerstva o tom ani nevedelo. My sme si to vysvetlili, takže nejaký zásadný súhlas zo strany ministerstva nie je a navyše tak ako to pochopili úradníci na ministerstve životného prostredia ani nezodpovedá obsahu toho návrhu. Ja len uvediem, že bolo kritizované, že sa nesúhlasí s tým, aby bol vylúčený dodávateľ ako účastník konania. My vôbec do účastníctva v tomto návrhu zákona nezasahujeme. My riešime dodávateľa len v tej skoršej fáze, keď sa vyjadruje ako dotknutý orgán a to je rozdiel, lebo medzi dotknutým orgánom v zmysle stavebného zákona je rozdiel, medzi účastníctvom je rozdiel. Čiže aj tie samotné pripomienky, ktoré boli publikované v článku nevychádzajú ani zo znenia ani toho pôvodného návrhu, ktorý bol predložený. Ja samozrejme som aj tento pozmeňujúci návrh poskytol ministerstvu, aby si robili predstavu a v zásade nemám od nich momentálne nejaké negatívne reakcie. Ja len k tomu ovzdušiu, lebo na to sa ma viacerí pýtate. Aj tie malé zdroje, ktoré dnes produkujú určité emisie, lebo všetci produkujú emisie aj tie veľké zdroje, aj tie malé zdroje. Tie malé zdroje sú v tých väčších mestách. V Bratislave je to tak, neviem, či aj v Košiciach, ale v Bratislave je to tak, že magistrát, magistrátu sa nahlasujú emisie a magistrát vyrubuje aj poplatky za emisie. Čiže je to pod kontrolou aj keď samozrejme nekontroluje sa každý prípad jeden po druhom a v ostatných mestách a v obciach to robia príslušné oddelenia životného prostredia na okresných úradoch. Takže tento článok o tom nehovorí, ale častokrát zas nemajú takéto výhrady, že nie sú vôbec pod kontrolou emisie. U tých menších zdrojov sú, ale samozrejme nie sú na pravidelnej báze. Na druhej strane pravidelne sa nekontroluje ani to, že či sú zdroje tepla účinnými zdrojmi tepla. Jednoducho dnes tá kontrola tiež nie je v tomto. Ak príde prevádzkovateľ zdroja tepla, ktorý predloží dokumentáciu, že povedzme má kogeneračnú jednotku vybudovanú, ktorá ani nemusí byť v praxi zapojená, lebo to nikto nekontroluje, tak mu URSO vystaví potvrdenie, že účinný zdroj. Kedysi na to existovala energetická inšpekcia, ktorá bola zrušená zhodou okolností práve ľuďmi, ktorí dnes pracujú pre zväz výrobcov tepla. Takže nechcem sa do toho viacej púšťať. Pokiaľ by tu o tom vznikla debata, tak by sa dalo aj o tom rozprávať o tých rôznych prepojeniach atď., ale nemyslím, že to je kľúčové. Len, keď to kontexte o tom rozprávame, tak si treba aj toto uvedomiť, že dnes nemáme ani energetickú inšpekciu, ktorá kontrolovala ako účinné sú aj doterajšie zdroje tepla a na druhej strane nekontrolujeme ani jeden po druhom tie menšie zdroje tepla. Takže tie nedostatky sú na oboch stranách a myslím si, že primárne na ministerstve hospodárstva by aj v tej veľkej novele sa s týmto popasovalo, lebo to je určité bremeno, ktoré si nesieme so sebou roky. To sa aj ťažko rieši poslaneckým návrhom zákona, lebo ak by tu mal vzniknúť nejaký subjekt, ktorý bol obdobný energetickej inšpekcii, mal by to prevziať tie úlohy iný orgán. Tak to poslanci nedokážu efektne spraviť bez toho, aby pretože to ponesie so sebou aj finančné dopady, aj personálne dopady, aj administratívu toho celého. Tieto veci si musí zvážiť ministerstvo hospodárstva. Ja verím, že sa s tým popasujú v tej veľkej novele, pretože tá veľká novela bude zohľadňovať aj tú najnovšiu smernicu Európskej únie, ktorá tiež upravuje podmienky za akých sa možno odpájať od zdrojov a tá smernica hovorí, že sa možno odpájať len od účinných zdrojov. Takže tá kontrola tých účinných zdrojov bude podstatná, aby sme vedeli odlíšiť účinné od neúčinných, lebo v zmysle smernice Európskej únie sa v budúcnosti bude možno pár noviel účinných a od neúčinných, ale od účinných zdrojov by sa odpájať nemalo. Tak toľko k tým diskusiám a k tomu, prečo sme sa dopracovali k tomuto pozmeňujúcemu, doplňujúcemu návrh a ja to teraz prečítam. To odôvodnenie už čítať nebudem, lebo som ho tak svojimi slovami zhrnul v tomto svojom vystúpení. Takže prečítam už len paragrafové znenie, lebo ten normatívny text pozmeňujúceho doplňujúceho návrhu.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 657/ 2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. I sa body 1a 2 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V Čl. I bode 3 v § 2 písm. ac) sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.
3. V Čl. I bode 3 v § 2 písmená ad) a ae) znejú:
„ad) primárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla zo zariadenia na výrobu tepla alebo z odovzdávacej stanice tepla do odovzdávacej stanice tepla,
ae) sekundárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla z odovzdávacej stanice tepla do zariadenia na spotrebu tepla.". Koniec toho bodu pozmeňujúceho návrhu.
4. V Čl. I sa body 4 a 5 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V Čl. I sa za bod 7 vkladajú nové body 8 až 11, ktoré znejú:
„8. § 12 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Osvedčenie podľa odseku 1a záväzné stanovisko obce podľa odseku 8 možno vydať iba v prípade, ak sú splnené podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20.".
9. § 20 ods. 2 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.".
10. V § 20 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.".
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.
11. V § 20 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta.". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V Čl. I sa body 8 až 10 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bode 11sa číslo „25" nahrádza číslom „24" a táto úprava sa urobí v danom texte 3x.
8. Čl. I sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
„12. Za § 38ac sa vkladá § 38ad, ktorý
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 23.6.2021 9:17 - 9:42 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, už pán predseda hospodárskeho výboru na úvod svojho vystúpenia uviedol, že medzi prvým a druhým čítaním sme mali možnosť sa stretnúť s viacerými subjektmi, ktorých sa priamo tento návrh zákona týka. Mali sme rokovanie jednak so Zväzom výrobcov tepla. Mali sme tak isto rokovanie stým s malými teplármi teda, s podnikateľmi, ktorí nie sú združení v Zväze výrobcov tepla. Hovorili sme aj so zástupcami Ministerstva životného prostredia, so zástupcami Ministerstva hospodárstva. Výsledkom stretnutia so zástupcami Ministerstva hospodárstva aj vzhľadom na to, že boli zo strany týchto subjektov, ktoré som uviedol, zaslané pripomienky a podnety na vylepšenie návrhu zákona, tak niektoré sme akceptovali s tým, že táto akceptácia je aj po dohode s príslušným Ministerstvom hospodárstva. Ja na konci svojho vystúpenia aj preto prečítam pozmeňujúci aj doplňujúci návrh, ale skôr než tak urobím, by som vás chcel informovať čo sa udialo medzi prvým druhým čítaním a z akého dôvodu sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh podáva, pretože tento návrh nie je jednoduchý, je pomerne rozsiahly a treba vysvetliť, že prečo to tak je. Je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ani nesmeruje k tomu, že by sme opravovali nejaké chyby z toho prvého čítania, ale jednoducho je to téma, a tepelná energetika je téma, ktorá je veľmi kontroverzná. Je, v podstate tie skupiny podnikateľov, ktoré podnikajú na tom regulovanom trhu a ich záujmy sú tak protichodné, že v princípe urobiť návrh zákona, ktorý by vyhovoval obom skupinám je v zásade nemožné. Takých tém je viacero a nakoniec budeme mať na tejto schôdzi aj návrh, ktorý sa bude týkať národných parkov a tam tak isto vidíte koľko listov dostávame od zástupcov lesníkov napríklad a ako to vnímajú ochranári. Takže sú určité témy kde neviete nájsť také znenie návrhu zákona s ktorým by boli všetci spokojní. Ale hovorí sa, že aj dobrý zákon je vtedy, keď nikto s tým nie je spokojný alebo každý s ním je spokojný trošku, tak by som povedal alebo trochu. A toto je ten prípad, ktorý vlastne vyústil aj do pozmeňujúceho návrhu, že tak jedni ako aj druhí si tam vedia nájsť niektoré pripomienky, ktoré z ich pohľadu smerujú k vyváženiu situácie pri podnikaní na trhu v oblasti tepelnej energetiky.
Pokiaľ ide o tie konkrétne otázky, ktoré sme riešili medzi prvým a druhým čítaním. V zásade ten návrh upravuje dve veci. Prvá je zákaz reťazenia cien. Prostredníctvom tohto zákazu by sme chceli dosiahnuť primeranejšie ceny energií pre konečného spotrebitelia, pre bežných ľudí. A na to, aby sme tak spravili sme v tom návrhu zákona aj zadefinovali určité, určité, vymedzili sme určité pojmy a zaregulovali sme spôsob akým by sa mohol dosiahnuť zákaz reťazenia cien. Samotný zákon nedoťahoval tú koncovku toho zákazu, pretože tá koncovka bude dotiahnutá prostredníctvom predpisu ÚRSA, teda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale vytvára rámec preto, aby ÚRSO tak mohlo spraviť. Ale keďže tie pojmy teda boli predmetom kritiky najmä zo strany Zväzu výrobcov tepla, tak sme sa nakoniec a samozrejme ešte tam potom bola aj taká pripomienka, že by bolo dobré zadefinovať priamo v zákone čo je to primárny a sekundárny okruh, tak sme sa nakoniec rozhodli takým spôsobom, že aby sme sa vyhli nejakým siahodlhým diskusiám a zdržiavali prijatie tohto návrhu zákona, tak sme tie sporné pojmy odtiaľ vypustili a vypustili sme aj všetky súvisiace ustanovenia, ktoré teda boli naviazané na tieto pojmy s tým, že tie pojmy sa dostanú do veľkej novely zákona, ktorú Ministerstvo hospodárstva pripravuje v najbližšom období v priebehu najbližšieho polroka. A dohodli sme sa, že tú ďalšiu diskusiu so Zväzom výrobcov tepla ohľadne týchto pojmov ako boli, ako je prípojka a tie ďalšie pojmy, ktoré tam boli zadefinované bude viesť už Ministerstvo hospodárstva a v tej veľkej novele sa bude snažiť dosiahnuť nejakú názorovú zhodu so Zväzom výrobcov tepla. Na druhej strane primárny sekundárny okruh my prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu chceme zadefinovať priamo do zákona. Sú to pojmy, ktoré vychádzajú z praxe a bežne ich používal ÚRSO vo svojich rozhodnutiach a nie je to niečo, čo by sme teraz vymýšľali a pôvodne to Ministerstvo hospodárstva tieto dva pojmy chcelo včleniť do veľkej novely zákona o tepelnej energetike. Ale keďže teraz sme dostali pripomienku zo strany Zväzu výrobcov tepla, aby takéto niečo bolo zadefinované, tak sme im vyšli v ústrety a urobili sme to už v predstihu v tomto návrhu zákona prostredníctvom pozmeňujúce návrhu, ktorý nakoniec prečítam.
Čiže toto sú všetko pripomienky, ktoré vychádzajú zo záverov diskusie, ktorý sme mali so Zväzom výrobcov tepla a ktorý sme akceptovali a to je v podstate podstatná časť toho pozmeňujúceho návrhu, pretože tam tých ustanovení, ktoré boli priamo naviazané na tie sporné pojmy, kde to bola naozaj hra o slovíčka bolo viac.
Na druhej strane sme sa snažili reflektovať aj v určitej miere aj na pripomienky, ktoré prichádzali z druhej strany a to boli pripomienky zo strany podnikateľov v oblasti teplárenstva, ktorí nie sú združení vo Zväze výrobcov tepla a sú skôr takými menšími podnikateľmi, strednými podnikateľmi a že tí sa nám dlhodobo sťažujú na to, že pokiaľ chce niekto ukončiť odber tepla, tak v princípe to môže urobiť len na základe zákona, čo sú veľmi výnimočné, vzácne situácie, keď sa mení teda látka, keď sa mení látka, ktorá, ktorá slúži na vykurovanie. To znamená, keď idete možno z horúcovodu na teplovod a opačne. Ale to sú veľmi vzácne situácie. A potom je to už len na základe dohody s doterajším dodávateľom, čo v praxi bolo zvyčajne tak alebo takmer vždy, že ten doterajší dodávateľ tú dohodu jednoducho uzavreť nechcel. Čiže my teraz dopĺňame do návrhu zákona možnosť výpovede, ale s tým, že musia byť striktne dodržané podmienky, ktoré aj doterajší zákon uvádza a to, že nový zdroj tepla, ktorý nahradí ten zdroj, ktorým disponoval doterajší dodávateľ musí byť jednak technologicky lepší, musí byť samozrejme aj priaznivejší voči životnému prostrediu čo vyplýva aj z toho, že musí využívať o dvadsať percent viac tepla z obnoviteľných ...
===== ... a to, že nový, nový zdroj tepla, ktorý nahradí ten zdroj, ktorým disponoval doterajší dodávateľ musí byť jednak technologicky lepší. Musí byť samozrejme aj priaznivejší voči životnému prostrediu čo vyplýva aj z toho, že musí využívať o 20 % viac tepla z obnoviteľných zdrojov energie ako ten doterajší zdroj tepla. A keďže doteraz sa to veľmi nekontrolovalo, či to je naozaj tak, že sú tam splnené tieto podmienky tak, aby sme to vyvážili, tak na druhej strane dávame povinnosť samospráve, aby pri odpojení sa od doterajšieho zdroja tepla, aby tieto podmienky skontrolovala, aby sa nám nestalo, že si niekto bude chcieť vybudovať zdroj, ktorý je horší vo vzťahu k životnému prostrediu alebo, ktorý je technologicky menej vyspelý a to je teda druhá časť toho pozmeňujúceho návrhu. Bola veľká diskusia aj o tom, že či je šťastné vkladať slovíčko do § 12 myslím ods. 9, ods. 10 je to slovo "primerane", pretože aj v zmysle legislatívnych pravidiel by sa slovo "primerane" malo používať len výnimočne. K tomu sa dá uviesť najme to, že slovo "primerane" bolo v texte návrhu zákona od jeho prijatia v roku 2004 až do roku 2014 a nespôsobovalo nejaké zásadné problémy. Dokonca aj vláda, keď prišla, bývalá vláda keď prišla s novelou toku 2014, tak nenavrhovala to slovo "primerane" v tom odseku vypustiť. Totiž dneska alebo dnes nie je problém v tom, že keď to slovo "primerane" vypadlo, tak niektorí si ho vysvetľujú ako rovnako, že sa má použiť ustanovenie § 12 ods. 1 až x rovnako aj na tie menšie zdroje tepla, tak ako platia pre veľké a výkonnejšie zdroje tepla a niektorí si to vysvetľujú stále ako primerane. Čiže jednak je to nejednotné to, že to slovíčko vypadlo pozmeňujúcim návrhom poslaneckým v tom roku 2014 nebolo šťastné, pretože to bolo aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami, lebo vzťahy sa majú upravovať buď rovnako alebo primerane, keď sa odkazuje na iný odsek. Aj v praxi to spôsobovalo problémy. Takže sme stáli pred tou otázkou, že ako to napraviť. Vrátili sme tam to slovíčko "primerane" a hlavne návrh zákona upravuje aj to, že sme spresnili, že doterajší dodávateľ sa nebude vo svojich záväzných stanoviskách vyjadrovať ku všetkému, čo ho napadne, tak ako to často robil, ale ako dotknutý subjekt len k tomu, čo je vo verejnom záujme. Vo verejnom záujme v zmysle zákona o tepelnej energetike je to, aby sa nezasahovalo do tepelnej sústavy spôsobom, ktorý je neprijateľný a ktorý by ohrozil celú tú infraštruktúru, celú tú tepelnú sústavu ako takú, aby sa nerobili zásahy do ochranného pásma tej tepelnej sústavy a k týmto dvom otázkam sa aj v zmysle tohto zákona už bude odteraz ten dodávateľ vyjadrovať. A k tomu zvyšnému to, že či to má dopady na cenu za teploty ostatných, ktorí zostanú na tej sieti, či to má dopad na životné prostredie, to bude riešiť obec, ktorá alebo okresný úrad, hlavne obec, ktorá má na to príslušné oddelenia, ktoré sa k tomu majú vyjadrovať a tá rozhodne v zmysle koncepcie tepelnej energetiky príslušnej obce, či vôbec je možné sa odpojiť, lebo niektoré koncepcie obecné to ani nepovoľujú a ak to povoľujú za akých podmienok. Veď preto sa aj robia tie koncepcie a schvaľujú sa obecnými a mestskými zastupiteľstvami, aby to malo nejaký dosah, lebo žiaľ terajší zákon je nastavený tak, že obce si môžu prijímať, čo chcú v koncepciách alebo terajší dodávateľ to môže celé zablokovať práve pretože v tom svojom záväznom stanovisku sa vyjadruje ku všetkému od ovzdušia, cez ochranné pásma až po ceny, ktoré samozrejme majú dopad aj priamo na neho. Čiže v podstate sa vyjadruje sám k sebe a to nie vo verejnom záujme a nehovorím to, že si to myslím, ale v roku 2014, vlastne v roku 2015 Najvyšší súd, keď sa zaoberal touto problematikou, tak to presne takto aj konštatoval, že dodávateľ sa nemá vo verejnom záujme ako dotknutý orgán prečo vyjadrovať k inému, ale má sa vyjadrovať len k tým dvom otázkam, ktoré my teraz v zákone spresňujeme to znamená k ochranným pásmam a zásahom do tepelnej sústavy a minuloročné rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré riešilo túto problematiku konštatovalo, že tak ako je definované dnes v § 12 ods. 10 veľmi neštandardne to ustanovenie, tak nie je z toho zrejmé, či sa dodávateľ má vyjadrovať len k tým dvom otázkam, teda k ochranným pásmam a k zásahom do tepelnej sústavy alebo, či sa má vyjadrovať aj širšie a že je na zákonodarcovi, tak sa priamo v tom odôvodnení píše, aby to v zákone spresnil. Takže my vlastne robíme to, čo chce Ústavný súd, ktorý minulý rok toto konštatoval a my to spresňujeme tak, ako to tvrdí od roku 2015 aj najvyšší súd, že dodávateľ tepla sa má vyjadrovať len k dvom otázkam, ktoré sú vo verejnom záujme a ktoré od neho štát, ktorý mu dáva takéto oprávnenie od neho očakáva. K tomu ostatnému sa už bude vyjadrovať po správnosti obec, pretože obec si musí zvážiť, či si môže dovoliť zasiahnuť tak do svojej sústavy tepelnej, že povolí odpojenie a nezničí si ju tým a či sú aj splnené ďalšie štandardy ochrany životného prostredia, lepšie technológie, tak aby boli splnené nielen záujmy obce, ale tak, aby v celkovom dôsledku aj štát plnil povinnosti, ktoré má vo vzťahu k Európskej únii z hľadiska emisií, z hľadiska ďalších parametrov a pokiaľ by to tá obec nejakým spôsobom takto nechcela pochopiť, tak ten doterajší dodávateľ vždy prostredníctvom toho záväzného stanoviska od zostane nakoniec aj účastníkom konania vie tieto veci namietať a nad obcou je vždy ako odvolací orgán a to zostáva okresný úrad a v prípade územného konania ešte ministerstvo hospodárstvo, ktoré má sledovať práve záujmy štátu, aby tie parametre a tie prísľuby, ktoré štát, ku ktorým sa štát zaviazal aj v oblasti tepelnej energetiky boli splnené.
Sú tu aj viaceré ďalšie otázky, ktoré my neriešime v tejto novele zákona a budú riešené vo veľkej novele zákona o tepelnej energetike, ktorá by mala v priebehu najbližšieho polroka byť predložená samotným ministerstvom a do toho sme sa púšťať nechceli. Ja ešte na záver tohto vstupu, kým prečítam pozmeňujúci návrh, tak by som sa rád vyjadril, lebo viacerý ste to zaregistrovali. Ja som aj viacerým z vás sľúbil, že sa k tomu vyjadrím. Bol publikovaný článok teda, ktorý sa týkal tejto novely zákona, teda vyjadroval sa v tom článku v návrhu zákona ministerstvo životného prostredia. Nebolo z toho článku jasné, teda takto vyjadroval sa spôsobom, že nesúhlasí s týmto návrhom zákona, lebo by to mohlo nejakým spôsobom ohroziť životné prostredie. Nebolo v tom článku uvedené, kto sa za ministerstvo vyjadroval. Ja som sa stretol s vedením ministerstva a zistil som, že to bola iniciatíva úradníkov ministerstva, ktorí boli oslovení novinármi a vedenie ministerstva o tom ani nevedelo. My sme si to vysvetlili, takže nejaký zásadný súhlas zo strany ministerstva nie je a navyše tak ako to pochopili úradníci na ministerstve životného prostredia ani nezodpovedá obsahu toho návrhu. Ja len uvediem, že bolo kritizované, že sa nesúhlasí s tým, aby bol vylúčený dodávateľ ako účastník konania. My vôbec do účastníctva v tomto návrhu zákona nezasahujeme. My riešime dodávateľa len v tej skoršej fáze, keď sa vyjadruje ako dotknutý orgán a to je rozdiel, lebo medzi dotknutým orgánom v zmysle stavebného zákona je rozdiel, medzi účastníctvom je rozdiel. Čiže aj tie samotné pripomienky, ktoré boli publikované v článku nevychádzajú ani zo znenia ani toho pôvodného návrhu, ktorý bol predložený. Ja samozrejme som aj tento pozmeňujúci návrh poskytol ministerstvu, aby si robili predstavu a v zásade nemám od nich momentálne nejaké negatívne reakcie. Ja len k tomu ovzdušiu, lebo na to sa ma viacerí pýtate. Aj tie malé zdroje, ktoré dnes produkujú určité emisie, lebo všetci produkujú emisie aj tie veľké zdroje, aj tie malé zdroje. Tie malé zdroje sú v tých väčších mestách. V Bratislave je to tak, neviem, či aj v Košiciach, ale v Bratislave je to tak, že magistrát, magistrátu sa nahlasujú emisie a magistrát vyrubuje aj poplatky za emisie. Čiže je to pod kontrolou aj keď samozrejme nekontroluje sa každý prípad jeden po druhom a v ostatných mestách a v obciach to robia príslušné oddelenia životného prostredia na okresných úradoch. Takže tento článok o tom nehovorí, ale častokrát zas nemajú takéto výhrady, že nie sú vôbec pod kontrolou emisie. U tých menších zdrojov sú, ale samozrejme nie sú na pravidelnej báze. Na druhej strane pravidelne sa nekontroluje ani to, že či sú zdroje tepla účinnými zdrojmi tepla. Jednoducho dnes tá kontrola tiež nie je v tomto. Ak príde prevádzkovateľ zdroja tepla, ktorý predloží dokumentáciu, že povedzme má kogeneračnú jednotku vybudovanú, ktorá ani nemusí byť v praxi zapojená, lebo to nikto nekontroluje, tak mu URSO vystaví potvrdenie, že účinný zdroj. Kedysi na to existovala energetická inšpekcia, ktorá bola zrušená zhodou okolností práve ľuďmi, ktorí dnes pracujú pre zväz výrobcov tepla. Takže nechcem sa do toho viacej púšťať. Pokiaľ by tu o tom vznikla debata, tak by sa dalo aj o tom rozprávať o tých rôznych prepojeniach atď., ale nemyslím, že to je kľúčové. Len, keď to kontexte o tom rozprávame, tak si treba aj toto uvedomiť, že dnes nemáme ani energetickú inšpekciu, ktorá kontrolovala ako účinné sú aj doterajšie zdroje tepla a na druhej strane nekontrolujeme ani jeden po druhom tie menšie zdroje tepla. Takže tie nedostatky sú na oboch stranách a myslím si, že primárne na ministerstve hospodárstva by aj v tej veľkej novele sa s týmto popasovalo, lebo to je určité bremeno, ktoré si nesieme so sebou roky. To sa aj ťažko rieši poslaneckým návrhom zákona, lebo ak by tu mal vzniknúť nejaký subjekt, ktorý bol obdobný energetickej inšpekcii, mal by to prevziať tie úlohy iný orgán. Tak to poslanci nedokážu efektne spraviť bez toho, aby pretože to ponesie so sebou aj finančné dopady, aj personálne dopady, aj administratívu toho celého. Tieto veci si musí zvážiť ministerstvo hospodárstva. Ja verím, že sa s tým popasujú v tej veľkej novele, pretože tá veľká novela bude zohľadňovať aj tú najnovšiu smernicu Európskej únie, ktorá tiež upravuje podmienky za akých sa možno odpájať od zdrojov a tá smernica hovorí, že sa možno odpájať len od účinných zdrojov. Takže tá kontrola tých účinných zdrojov bude podstatná, aby sme vedeli odlíšiť účinné od neúčinných, lebo v zmysle smernice Európskej únie sa v budúcnosti bude možno pár noviel účinných a od neúčinných, ale od účinných zdrojov by sa odpájať nemalo. Tak toľko k tým diskusiám a k tomu, prečo sme sa dopracovali k tomuto pozmeňujúcemu, doplňujúcemu návrh a ja to teraz prečítam. To odôvodnenie už čítať nebudem, lebo som ho tak svojimi slovami zhrnul v tomto svojom vystúpení. Takže prečítam už len paragrafové znenie, lebo ten normatívny text pozmeňujúceho doplňujúceho návrhu.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 657/ 2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V Čl. I sa body 1a 2 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V Čl. I bode 3 v § 2 písm. ac) sa vypúšťa časť vety za bodkočiarkou.
3. V Čl. I bode 3 v § 2 písmená ad) a ae) znejú:
„ad) primárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla zo zariadenia na výrobu tepla alebo z odovzdávacej stanice tepla do odovzdávacej stanice tepla,
ae) sekundárnym rozvodom tepla časť zariadenia na rozvod tepla, ktorá slúži na prepravu tepla z odovzdávacej stanice tepla do zariadenia na spotrebu tepla.". Koniec toho bodu pozmeňujúceho návrhu.
4. V Čl. I sa body 4 a 5 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V Čl. I sa za bod 7 vkladajú nové body 8 až 11, ktoré znejú:
„8. § 12 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Osvedčenie podľa odseku 1a záväzné stanovisko obce podľa odseku 8 možno vydať iba v prípade, ak sú splnené podmienky skončenia odberu tepla podľa § 20.".
9. § 20 ods. 2 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
„c) odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.".
10. V § 20 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
„(3) Skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ splní podmienky podľa odseku 4 a uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.".
Doterajšie odseky 3 a 4 sa označujú ako odseky 4 a 5.
11. V § 20 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta.". Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
6. V Čl. I sa body 8 až 10 vypúšťajú. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
7. V čl. I bode 11sa číslo „25" nahrádza číslom „24" a táto úprava sa urobí v danom texte 3x.
8. Čl. I sa dopĺňa bodom 12, ktorý znie:
„12. Za § 38ac sa vkladá § 38ad, ktorý
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 23.6.2021 9:06 - 9:07 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, v prvom rade poďakovanie za to, že ste chvíľu počkali. Výnimočne som dochádzal dnes do Bratislavy a zápchy na obchvatoch sú veľké, takže tých 5 minút som, žiaľ, meškal.
No, a k tomuto samotnému legislatívnemu návrhu, v zásade je veľmi stručný. Bol vypracovaný po zhode medzi v podstate poslaneckými klubmi opozície aj koalície a medzi prvým, druhým čítaním vlastne nevzniklo v rámci diskusie nič, čo by bolo potrebné zapracovať priamo do tohto návrhu zákona.
Takže, ak by predsa bolo niečo čo treba vysvetliť, som pripravený na diskusiu, ale inak by som vás chcel požiadať, aby ste tento návrh podporili aj v druhom čítaní. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.6.2021 18:07 - 18:08 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ja by som sa chcel teraz troška pána podpredsedu zastať v tom, že ono sa to väčšinou stáva vtedy, keď príde, prichádza návrh z, teda nie priamo od pána podpredsedu, ale z tých úradov, ktoré ako pod neho, pod jeho pôsobnosť patria. A myslím si, že je to hlavne kvôli tomu, že sa ešte potrebuje, potrebuje zohrať jeho úrad s tými ostatnými úradmi, kde už teraz nemajú tých legislatívcov, lebo prešli pod pána podpredsedu ako. A čiastočne musím povedať, že to je aj kvôli tomu, že parlamentná, legislatívne pravidlá parlamentu nie sú úplne zosúladené, a opačne, s legislatívnymi pravidlami vlády a aj niekedy je to dosť náročné sa zhodnúť v názoroch medzi vládnou legislatívou a parlamentnou legislatívou. Ale áno, ja takisto sa snažím robiť všetko pre to, aby tie návrhy boli dobré, a tak chcel by som sa trošku naozaj zastať aj týmto spôsobom pána podpredsedu, aj keď nie je to asi najšťastnejšie, keď sa tu musíme tým zdržiavať. To súhlasím.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 17.6.2021 17:57 - 18:06 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ústavnoprávny výbor je gestorským výborom k tomuto návrhu zákona a ako to už býva pri takýchto rozsiahlejších návrhoch, prichádza aj parlamentná legislatíva s rôznymi vylepšeniami, ktoré majú často legislatívno-technický charakter, a aj v tomto prípade bolo navrhnutých pomerne dosť rôznych vylepšení, ale následne sme mali aj rokovanie s pánom podpredsedom vlády, s vládnou legislatívou a zhodli sme sa, že z toho množstva návrhov na vylepšenie textu, či už v poznámkach pod čiarou, alebo priamo spresnenia niektorých formulácií, vyberieme trinásť, ktoré majú určitý prínos pre právny predpis, pre jeho lepšiu, lepšiu zrozumiteľnosť a porozumenie a to je aj odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ktorý by som teraz rád v rámci tohto môjho príspevku prečítal, pretože inak v princípe ide o technický predpis, tak ako ho vníma aj Európska komisia a vlastne všetky predpisy, ktoré odkazujú na, alebo zákony, ktoré odkazujú na tento zákon, sa tiež považujú za technické predpisy a nič iné v tomto pozmeňováku nie je ako precizovanie právnej úpravy, zlepšenie formulácie textu, spresnenie poznámok pod čiarou. Čiže budem čítať pozmeňovák tak, ako som ho navrhol.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I bode 2 v § 3 ods. 1 písm. h) sa slovo „autorizovaných" nahrádza slovom „notifikovaných".
Bod 2. V čl. I bode 5 (poznámke pod čiarou k odkazu 16), bode 24 (poznámke pod čiarou k odkazu 54), bode 27 (poznámke pod čiarou k odkazu 69) a bode 36 (poznámke pod čiarou k odkazu 81) sa za slová „2017/ 746" vkladajú slová „v platnom znení".
Bod 3. V čl. I bode 6 v § 4 ods. 5 sa slová „hospodárskeho subjektu, tam je zavedený odkaz 16a), alebo podľa osobitného predpisu, tam je zavedený odkaz 16b), len počas mimoriadnej situácie, odkaz 17), z dôvodu nevyhnutnej ochrany oprávneného záujmu." nahrádzajú slovami „hospodárskeho subjektu, 16a), počas mimoriadnej situácie, 17), z dôvodu nevyhnutnej ochrany oprávneného záujmu alebo podľa osobitného predpisu.17a)" a na konci sa pripája táto veta: „Úrad informuje Komisiu podľa osobitného predpisu, 17b).''
Poznámky pod čiarou k odkazom 16a,17a a 17b znejú:
"16a) Čl. 3 ods. 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 z 20. júna 2019 o dohľade nad trhom a súlade výrobkov a o zmene smernice 2004/42/ ES a nariadení (ES) č. 765/2008 a (EÚ) č. 305/ 2011 (Ú. v. EÚ L 169, 25. 6. 2019).
17a) Napríklad čl. 59 nariadenia (EÚ) 2017/745 v platnom znení, čl. 54 nariadenia (EÚ) 2017/746, odporúčanie Komisie (EÚ) 2020/403 z 13. marca 2020 o postupoch posudzovania zhody a dohľade nad trhom v kontexte hrozby súvisiacej s ochorením COVID-19 (Ú. v. EÚ L 791, 16. 3. 2020).
17b) Čl. 59 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/745 v platnom znení.
Čl. 54 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2017/746."
Poznámka pod čiarou k odkazu 16b sa vypúšťa.
Bod 4. V čl. I bode 8 v § 6 ods. 4 sa za slovo "splnomocnenia" vkladajú slová "alebo jeho preklad".
Bod 5. V čl. I bode 9 v § 9a sa za slovo "subjekt" vkladá slovo "určený".
Bod 6. V čl. I bode 27 poznámka pod čiarou k odkazu 65 znie:
"65) Čl. 16 ods. 2 až 4 nariadenia (EÚ) 2019/1020."
Bod 7. V čl. I bode 27 v § 27 ods. 1 písm. e) sa slová "umožniť prijať hospodárskemu subjektu" nahrádzajú slovami "uložiť opatrenie hospodárskemu subjektu prijať", vypúšťajú sa slová "pričom upozornenia a označenia určeného výrobku podľa osobitného predpisu, 66), musia byť v štátnom jazyku," a na konci sa čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "orgán dohľadu je oprávnený určiť, že upozornenia a označenia určeného výrobku podľa osobitného predpisu, odkaz 66), musia byť v štátnom jazyku,".
Bod 8. V čl. I bode 27 v § 27 ods. 1 písm. f) sa slová "písmena d)" nahrádzajú slovami "písmen d) a e)".
Bod 9. V čl. I bode 27 v § 27 ods. 1 písm. k), l) a m) sa slovo "c)" nahrádza slovom "d)".
Bod 10. V čl. I bode 27 v § 27 ods. 4 písm. g) sa slová "vzoriek, uchovávania a skúšok" nahrádzajú slovami "na činnosti podľa odseku 1 písm. c)".
Bod 11. V čl. I bode 36 poznámke pod čiarou k odkazu 71 sa vypúšťajú slová „ods. 3".
Bod 12. V čl. I bode 36 v § 29 ods. 4 písm. b) sa slovo „h)" nahrádza slovom „i)".
Bod 13. V čl. I bode 36 v § 29 ods. 4 písm. d) sa slovo „g)" nahrádza slovom „h)".
No a na záver ešte navrhujem, aby sa bod 3 zo spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie. Hlavne pre pána spravodajcu.
Takže to bol celý pozmeňujúci návrh, ako ste počuli, v podstate legislatívno-technické záležitosti alebo ustanovenia, návrhy, na ktorých bola zhoda aj medzi vládnou a parlamentnou legislatívou, takisto so súhlasom pána podpredsedu vlády. Ja by som vás všetkých chcel požiadať, aby ste najmä s cieľom lepšej zrozumiteľnosti toho návrhu a lepšieho porozumenia pre adresátov právnej normy podporili aj tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh a následne aj celý predpis.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 27.5.2021 19:40 - 19:41 hod.

Milan Vetrák
Ďakujem za slovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Prosím, utíšime sa v sále.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Prosím všetkých členov ústavnoprávneho výboru, aby sa zišli v rokovacej miestnosti výboru o ôsmej hodine. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2021 17:24 - 17:25 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dve poznámky k tomu, čo bolo povedané.
Áno, budem rád, ak sa aj po dohode s Úradom verejného zdravotníctva a s ministerstvom zdravotníctva dopracujeme k tomu, že aj kapacitne to bude tak posilnené, že budú vedieť štandardne zabezpečovať proces tvorby vyhlášok. Je to, považujem to nedostatok aj súčasnej právnej úpravy. Ale nechcel som tento nedostatok ani ja povyšovať nad to, aby tieto úrady a najmä tie regionálne pracoviská nemohli pomáhať v prvom rade pri prekonávaní pandémie. Čiže v tomto ani ja nie som z hľadiska tvorby práva nejaký nadšený, ale, ale niečo muselo dostať prioritu.
No a druhá poznámka, že neustupujeme pri tom koncepte náhrady škody od toho, čo sme tu svojho času hovorili, že za, za prijatie legislatívy by mal niekto dostať náhradu škody. Ten koncept je tam stále zachovaný, ale spresňuje formulačne to ustanovenie práve kvôli tomu, že pôvodne sme, alebo stále zastávame názor, že sa to dalo prekonať aj výkladovo a že to tam uvedené nemuselo byť, ale vzhľadom na to, že sudcovia Ústavného súdu dospeli k záveru, že je potrebné, aby to tam formulačne doplnené bolo, tak sme tento iný názor akceptovali a to ustanovenie len spresňujeme. Ale ten základný koncept ponechávame.
To znamená za prijatú legislatívu v tomto ohľade nebude možné mať náhradu škody, teda za takú, ktorá je zákonná.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2021 16:55 - 17:10 hod.

Milan Vetrák
Vymazať rámček!!!
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.5.2021 16:53 - 17:01 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako to už býva, čas medzi prvým, druhým čítaním slúži najmä na to, aby sa niektoré veci v predloženom legislatívnom návrhu vždy vylepšili, ak je taký priestor a možnosť, a takisto aby sa aj prehodnotili niektoré ustanovenia, pokiaľ určité procesy ešte stále prebiehajú a neboli ukončené, a ak by sa taký návrh zákona prijal, tak by potom spolu, ako sa povie, tieto veci nehrali alebo neharmonizovali.
Ja sa dostanem aj k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol avizovaný, a na úvod ešte poviem krátke odôvodnenie k nemu, lebo práve s tým, čo som povedal, to súvisí. Už v stanovisku odboru parlamentnej legislatívy bolo odporúčané, aby bod 1 predloženého legislatívneho návrhu nebol formulovaný ako teda čiastková novela toho ustanovenia, ale aby sa dalo plné znenie ustanovenia § 58 ods. 5 do tohto legislatívneho návrhu, a to aj z dôvodu, že k nemu prebieha na Ústavnom súde konanie a v závislosti od toho, ako by bolo ukončené, by sa mohlo stať, že potom by následne ten zvyšok ustanovenia nedával zmysel. My sme to teda spolu s predkladateľom, s pánom poslancom Dostálom vyhodnocovali a nakoniec sme sa zhodli, že odbor parlamentnej legislatívy to vo vzťahu k tomuto ustanoveniu myslí s vylepšením návrhu zákona správne, a preto aj v bode 1 pozmeňujúceho návrhu, ktorý budem čítať, dávame celé znenie, celé nové znenie toho § 58 ods. 5. (Ruch v sále.)
Ešte ako na doplnenie na doplnenie k tomuto ustanoveniu uvediem, že to, čo sa tam teraz dopĺňa, bolo tak aj pôvodne navrhovateľmi myslené a očakávali sme, že sa to dá vysvetliť tým tzv. ústavne komfortným výkladom. Vzhľadom však na to, čo bolo uvedené v odôvodnení (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) Ústavného súdu v konaní, ktoré prebieha práve vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, sme nakoniec akceptovali iný výklad, ktorý má Ústavný súd, a to, že toto ustanovenie sa nedá do vysvetľovať komfortným výkladom, a preto je ho potrebné dať výslovne do textu samotného zákona. To je teda druhý dôvod, pre ktorý spresňujeme ustanovenie § 58 ods. 5.
No a potom ten samotný návrh zákona obsahoval dva ďalšie body, prvý sa týkal možnosti udeľovať výnimky zo strany hlavného hygienika, ktorý, ktoré boli napadnuté na Ústavnom súde generálnym prokurátorom, my sme ponúkli v tom návrhu zákona aj určité riešenie situácie, ktoré čiastočne, čiastočne sa zhoduje s tým, čo aj generálny prokurátor vo svojom podnete tvrdil, čiastočne nie. Ale vzhľadom na to, že ešte na vládnej úrovni prebieha diskusia k tomu, akým spôsobom sa postaviť k výnimkám, k udeľovaniu výnimiek z tohto zákona, a neradi by sme tento proces nejako predbiehali predtým, než je na vládnej úrovni medzi jednotlivými príslušnými štátnymi úradmi nedokončený, tak sme sa rozhodli, že celú tú časť o výnimkách vypustíme z tohto návrhu a budeme sa ňou opätovne zaoberať v prípade, že by vláda neponúkla lepšie alebo vôbec nejaké riešenie.
No a tretí bod toho návrhu sa zaoberal odôvodnením vyhlášok, ktoré po novom od minulého roka vydáva Úrad verejného zdravotníctva, už keď sa to prerokovávalo v Národnej rade v tom skrátenom legislatívnom konaní, tak sme viacerí členovia ústavnoprávneho výboru vyjadrili nespokojnosť s tým, že na tie vyhlášky ako také sa nevzťahujú aj určité náležitosti, ktoré sú úplne štandardné pre každý iný druh všeobecne záväzného právneho predpisu, a takou najcitlivejšou otázkou z tých náležitostí je práve odôvodnenie. A preto sme v tomto návrhu zákona chceli doplniť aspoň odôvodnenie ako štandardnú náležitosť vyhlášky, ktorú vydáva Úrad verejného zdravotníctva, len na to, aby sa tak mohlo stať aj v praxi, aby to nebolo svojim spôsobom také obsolentné ustanovenie, tak je potrebné navýšiť, alebo teda potrebné riešiť kapacity aj Úradu verejného zdravotníctva, lebo ten sa primárne venuje práci v teréne, keď ľudia zachraňujú zdravie a životy ľudí počas pandémie (ruch v sále), čiže znovu, pôvodne sme si mysleli že túto záležitosť už vláda vyriešia spolupráci s úradom skôr, ale keďže stále ešte nie je doriešená, tak sme nakoniec, teda poviem tak, že dočasne s pánom predkladateľom poslancom Dostálom ustúpili, a rozumieme racionalite argumentov zo strany vlády, že nie je dobré takisto predbiehať v tomto ohľade procesy, ktoré sa dejú na úrovni vlády, a vypúšťame takisto (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) túto tretiu časť zákona s tým, že že do budúcnosti budeme chcieť určite doriešiť tak aby to bolo štandardné.
Čiže na záver tohto celého odôvodnenia si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh poslancov Milana Vetráka, Ondreja Dostála k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 460, ktorý sa, ktorý sa mení takto.
1. V čl. I bod 1 znie:
„1. V § 58 odsek 5 znie:
(5) Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení osobami, ktorým sú uložené, podľa tohto zákona a na jeho základe, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb...“

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prepáčte, chcem sa len spýtať, máte ten pozmeňovák dlhší?

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Tak asi 2-3 minúty. (Ruch v sále.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Ak je všeobecný súhlas, necháme prečítať, aby to bolo. (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pán predseda, ospravedlňujem sa. (Ruch v sále.)

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Ďakujem pekne a ďakujem za pochopenie všetkým.
Čiže bodkočiarka: „; tým nie je dotknuté právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa osobitného predpisu 67a) ani právo na primeranú náhradu za vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 67a znie:
„67a) Napríklad zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Koniec za tú časť o poznámke pod čiarou a koniec úvodzoviek za celý novelizačný bod 1.
Novelizačný bod 2.
„2. V Čl. I sa vypúšťajú body 2 a 3. V súvislosti s touto zmenou sa zruší označenie bodu 1.“
A na záver hlavne pre pána spravodajcu, v súvislosti s týmto pozmeňovacím návrhom žiadam vyňať body 1 a 2 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Za mňa všetko a chcem vás požiadať o podporu tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.5.2021 16:34 - 16:36 hod.

Milan Vetrák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ono keby sa asi išlo do podstaty veci, čo, samozrejme, je vždy namieste, tak... a nedávno sme tu mali iný problém, ktorý je dlhotrvajúci a ktorý súvisí s tým, že povedzme ľudia, ktorým boli obmedzené vlastnícke práva, dostávajú náhradu len za zriadenie vecného bremena, a nie aj za samotné obmedzenie vlastníckeho práva, a nakoniec keby sme išli k podstate veci a budeme to riešiť, tak zistíme, že sú to také veľké finančné náklady, že treba premyslieť, že akým spôsobom kedy a ako v čase to rozložiť. Asi aj tuná, keby sme išli do podstaty veci, tak zistíme, že tým, že sa to dlhodobo neriešilo a predchádzajúce vlády na to postupne nevyčleňovali financie, lebo áno, keď sa dáva samosprávam, malo by sa dať aj peniaze na to, aby to mala z čoho plniť, tak keď sa dostaneme k podstate veci, tak by sme zistili, že asi tiež na to nie sú peniaze.
Čiže svojím spôsobom taká tá urgentná záležitosť sa dá vyriešiť aj tým, že si zváži samotná obec, či v nejakom menšom rozsahu na to peniaze má, nemá, a zhostí sa toho, že bude financovať aj do majetku, ktoré, ktorý nie je vysporiadaný, ale povedzme tam hrozí nejaké poškodenie zdravia, života tých ľudí obyvateľov obce.
No a ešte taká skôr technická poznámka, že je možné, že niektorá časť toho pozmeňováku bude aj prijateľná povedzme pre samotných predkladateľov a iné zase nie, tak otázka je, či teda máme hlasovať o tom pozmeňujúcom návrhu ako o celku, alebo, toto ste nejako nespresňovali, čiže z toho vychádzam alebo o jednotlivých bodoch samostatne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis