Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ak si správne pamätám, tak my sme spojili vlastne rozpravu o tomto bode s tým nasledujúcim, lebo ja teraz predstavím krátko novelu ústavy, ktorá by mala zabezpečiť jednak princíp duálneho systému vysielania verejnoprávnych vysielateľov a súkromných vysielateľov, a jednak zabezpečenie prostredníctvom garancie v ústave financovania RTVS po tom, ako sme zrušili koncesionárske poplatky, a následne by mal prísť bežný zákon, ktorý z veľkej časti tento, túto novelu ústavy vykonáva. Takže ja teraz sa sústred... nebudem nejak podrobne hovoriť, to už nechám na tých, ktorí, ktorí predkladajú ten bežný zákon.
Poviem len, že všetci sa asi pamätáme na diskusie, ktoré sa tu viedli v decembri minulého roka, keď sa schvaľoval rozpočet. A jednou z požiadaviek pri tom rozpočte, aby bol schválený, bola aj požiadavka strany SaS, aby sa zrušili koncesionárske poplatky. Tým, že neboli nejaké silné výhrady voči tomu, hoci, samozrejme, dá sa to riešiť rôznymi spôsobmi (reakcia z pléna), a ten, no neboli teda na tej, ospravedlňujem sa, neboli na tej, na tej platforme bývalej vládnej koalície žiadne výhrady. Tak. Ospravedlňujem sa. Máte pravdu, pán poslanec. Aby som nezavádzal. Tak, tak sa nakoniec prijalo takéto riešenie, hoci, samozrejme, tých riešení je viac. To doterajšie podľa mňa nebolo úplne najšťastnejšie, pretože nezabezpečovalo dostatok finančných prostriedkov, ak to porovnáme napríklad s Českou republikou, tak tam televízia z koncesionárskych poplatkov má oveľa väčšie príjmy. Čiže tým druhým riešení, ktoré tu v prvom čítaní naznačil napríklad pán poslanec Valášek, by bolo, aby sa povedzme zdvojnásobili koncesionárske poplatky, to navrhoval pán Valášek, keď to tu hovoril. Áno, aj to by bolo riešenie, ale si myslím, že to treba zvážiť, či ideme zaťažovať ľudí cez pomerne náročnú byrokraciu koncesionárskych poplatkov dvojnásobnou platbou, keď svojím spôsobom aj tie platby, ktoré ľudia na to platia, nakoniec dostane verejnoprávna televízia, čiže keď jej to štát zagarantuje, že jej to dá v nejakej výške, tak si myslím, že vieme dosiahnuť to isté a odbremeníme ľudí od toho, aby, aby aj celú tú administratívu okolo toho, aby, aby sa tým museli zaoberať oni.
Čiže my hovoríme, že do budúcna by malo byť v ústave zagarantované, že verejnoprávny vysielateľ bude dostávať z verejných prostriedkov sumu zodpovedajúcu najmenej 0,15 % hrubého domáceho produktu vyjadreného v bežných cenách za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku. A že podrobnosti o tomto pravidle upraví zákon s tým, že ja som deklaroval tak v pléne v prvom čítaní, ako aj na príslušných výboroch, že nebránim sa prípadnému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý by ešte priaznivejšie nejakým spôsobom podporil verejnoprávneho vysielateľa z hľadiska finančnej podpory z verejných prostriedkov.
Toľko na úvod. Ja nejakým spôsobom ani sa nemienim hlásiť do rozpravy, pokiaľ to nebude nevyhnutné. Tá novela ústavy je veľmi stručná, takže ani netreba o tom nejak veľa rozprávať. Myslím si, že v prvom čítaní sme si o tom povedali pomerne dosť. Ale, samozrejme, ak budú nejaké otázky alebo podnety do diskusie, tak budem na to reagovať.
Ďakujem pekne za úvodné slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Nemyslím si, že ten procedurálny alebo ten návrh, ktorý dal na zaradenie do, na doplnenie do programu pán predseda, je protiústavný a je veľmi sporné, či je protizákonný, podľa mňa je v súlade s rokovacím poriadkom z nasledovných dôvodov. Po prvé, my sm... legisla... skrátené legislatívne konanie prebieha úplne inak. My tu máme tieto návrhy už dva mesiace v legislatívnom procese, dva mesiace sa mali možnosť s nimi všetci oboznámiť, čiže to je ten základný rozdiel medzi skráteným a riadnym. Ďalšia vec, výbory majú do... výbory majú čas do 30 dní alebo do 32, čiže to môže byť aj kratšie. Spomeňte si na americkú zmluvu obrannú, ako rýchlo sme ju rokovali. Tretia vec, my tu naprávame aj určitú krivdu, lebo porušením zmyslu rokovacieho poriadku bolo to, čo sa stalo na záver májovej schôdze, takže to, čo ste si navarili, si teraz pekne aj vy zjedzte, ktorí ste si to navarili! (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som rád predniesol procedurálny návrh, ktorý má dve časti. Začnem tým, teda vysvetlením, o čom to je, krátkym.
Už sme trikrát počas tohto roka prehadzovali tie hlasovania, tých päť hlasovaní na konci schôdze na ďalšiu schôdzu, takže by sme si to zopakovali na júnovú schôdzu. To sú tie tlače 1178, 1230, 1259, 1401, 1322. Ja len priblížim, to sú tie tlače, kde je registračná pokladnica, dva trestné zákony. Už sme to trikrát robili, čiže nepredpokladám, že s týmto zrovna by mal byť problém, ale, samozrejme, nech sa o tom hlasuje, je to na základe troch klubov.
A potom druhá časť tohto procedurálneho návrhu. Včera alebo naposledy sme boli svedkami, že sa tu obštruovala schôdza, a myslím si, že väčšina poslancov si neželá, aby sa obštruovala schôdza a aby sme tomu zabránili, tak jednoducho asi neni iná možnosť, ako niektoré body, kvôli ktorým sa obštruuje schôdza alebo by sa zobštruovala schôdza pravdepodobne, predpokladám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kollár Boris, predseda NR SR
Prosím, dajte ešte minútu pánovi poslancovi. Prosím, dajte ešte čas.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Keďže sme tu už boli svedkami, tak aby sa nám to neopakovalo, takže ja dávam návrh, aby sme tlač, aby sme hlasovanie o parlamentných tlačiach 1697, 1391 a 1678, v tomto poradí, zaradili až po hlasovaní o parlamentných... po parlamentnej tlači 1609. Pôvodne tam mala byť aj tá tlač, ktorú už Juraj Šeliga presadil procedurálnym návrhom, tak tú som odtiaľ vypustil.
Čiže tie tri tlače na záver po... teda na... po hlasovaní o tlači 1609.

Dobre, aby sme ešte stihli niekoľko zákonov, lebo teda toto nie je posledný v rade, máme ich tam ešte dosť. Nie, určite nie je problém, keď to tak zhrniem, v prvom rade ďakujem všetkým za pripomienky aj za, za podnety a vôbec za celú tú diskusiu.
Ja som preto... zhodou okolností nerobil som tú dôvodovú správu, ale som spolupredkladateľom, vôbec sa od toho neodťahujem. Ja si myslím, že tá vláda je tam spomenutá dobre, a my vôbec nehovoríme, že iba ministerstvo spravodlivosti, ktoré podľa môjho názoru primárne by sa tomu malo venovať, že to bolo jediné, ktoré bolo pasívne. Určite bolo pasívne ministerstvo vnútra, mohli by sme si povedať, že taký zákon, ako je preukazovanie pôvodu majetku, by mohol riešiť aj premiér. Jasné, poďme si o tom všetkom hovoriť, však ja sa od toho neodťahujem. Aj v tej dôvodovej správe je napísané vláda, ale ten zákon má viacero nedostatkov a primárne nedostatok už bol pomenovaný jednak pánom poslancom Mazurekom, že je tá výška sumy, o tom sa hovorí dlhodobo, ale keď si to porovnáme s daňovou správou, tak druhým z takých nedostatkov je aj to, že isté trestné činy sa premlčujú v kratšej, napríklad sa premlčujú v kratšej lehote, v kratšej dobe, ako viete požadovať dokumentáciu a riešiť daňové úniky. Čiže aj to je výhoda ísť cez daňovú správu, že máte dlhšiu dobu, kedy to viete riešiť.
Ďalšia vec, a preto hovorím o ministerstve spravodlivosti, že nie je ani tak problém v tej fáze, keď to riešia policajti, problém je potom v tých ďalších fázach, kde narážame na obrátené dôkazné bremeno, kde konajú už justičné orgány a aké majú právomoci a ako konajú, a tam to patrí do tej sféry ministerstva spravodlivosti. Čiže aj hoci... hocijako to mohlo byť pod Policajným zborom, bez toho, aby sa spojili v úsilí ministerstvo vnútra a ministerstvo spravodlivosti, tak povedzme si, že povedzme na polovicu, hoci si myslím, že troška väčšiu mieru má tá, má tá justícia v tom mať, tak bez toho to nedokáže ani jedno ministerstvo dobre spraviť. A podľa mňa, aj keby sa to snažili dobre spraviť, tak osobne si myslím, sú aj iné názory, že prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní to bude menej efektívne ako cez tú daňovú, daňovú správu.
Toho, že by to nefungovalo, by som sa až tak neobával, samozrejme, treba si to ešte raz určite prejsť, ak to prejde do druhého čítania so šéfom Finančnej správy, aby nám to tam niekde náhodou na nejakých detailoch nevybuchovalo, ale určite by to nemalo byť nefunkčné už len z dôvodu, že sedem rokov to úplne bez problémov funguje v Českej republike. Aj v Českej republike sú určité problémy, aj oni a sú známe, sú o tom odborné články, proste niektoré parametre v tom zákone nenastavili dobre. Snažia sa to aj oni meniť. Jedným z tých parametrov je presne tá suma, o ktorej hovoril pán poslanec Mazurek, tú treba trafiť, tú treba trafiť pred každú krajinu špecificky, lebo každá krajina má troška iné zákonitosti iné, iné, iné podmienky. Čiže vôbec by som sa neobával toho, že by to nefungovalo. To fungovať bude, len sa musí chcieť. A podľa mňa tu neplatia tie výhovorky, či je to začiatok, koniec volebného obdobia. Máme tu úplne, že dve relevantné čítania k dispozícii, vieme to dať do MPK-áčka, vie sa to spripomienkovať, vie sa to vylepšiť. Vôbec by som sa toho nebál. Teraz naozaj stojíme pred tou otázkou, že chceme ešte aspoň my ako poslanci niečo preto spraviť, lebo naozaj vláda, nech už v nej bol ktokoľvek, to neurobila.
Tak ak chceme niečo preto spraviť, dajme tomu šancu, ak sú relevantné pripomienky, lebo ja som tu úplne že konkrétnu výhradu nepočul, tak dajme ich na stôl, poďme a o nich baviť, prejdeme si to s Finančnou správou, lebo teraz je to naozaj len o tom, chcete sfunkčniť systém preukazovania pôvodu príjmového majetku alebo nechcete. O tom budeme rozhodovať dnes o 17.00 hod.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. No, ja nevidím nič zlého na tej vete, že keďže vláda nebola doteraz schopná novelizovať tento zákon. A kľudne aj tá vláda, ktorá tu bola, aj tá, ktorá tu je teraz, je to, je to pravda. No tak proste niečo sa podarilo, niečo sa nepodarilo, ten zákon treba v prvom rade zlepšiť v tej časti, ktoré sa týka justičných orgánov, čiže tam jednoznačne to smeruje na ministerstvo spravodlivosti a ja som nemal možnosť byť členom vlády ani členom vedenia nejakého ministerstva a naozaj som to nechcel ťahať v tejto rovine, a teda keby sme to mali ťahať v tejto rovine, tak už pán Kuriak hovoril, že teda vieme, kto bol na ministerstve spravodlivosti aj počas tejto vlády. Ale nechcem to ťahať v tejto rovine práve kvôli tomu, že iné je podstatné.
Veď všetci si spomínate, určite dobre viete, že aj Al Caponeho neodsúdili za vraždy, odsúdili ho za daňové úniky. Jednoducho tak to v tom svete je nastavené, že tie daňové úrady sú z nejakého dôvodu oveľa efektívnejšie a funkčnejšie a skôr cez nich dostanete sa k tým nelegálnym príjmom a, a majetku, a nie tak cez orgány činné v trestnom konaní, lebo tam je napríklad už to samotné obrátené dôkazné bremeno veľký problém. A keď nevi... nebol by som taký skeptický, lebo však ja si pamätám, že tuším sv. Augustín mal takú, taký princíp, že spochybnil všetko okrem toho, že Boh existuje, a neviem prečo aj vy všetko spochybňujete. Veď od 2016. roku funguje, fungujú české daňové úrady. Dobre, nie sú tam nejaké závratné výsledky, ale, ale funguje to. Odhaľujú tam tieto nelegálne príjmy a majetok a toto je urobené v podstate rovnocenným spôsobom, môžeme tam niečo doladiť. Prečo spochybňujeme to, čo funguje už dnes sedem rokov v susednej krajine? Veď máme podobnú právnu úpravu, a ja by som touto cestou nešiel.
Skôr by som sa na to díval optimisticky, lebo potom mi je záhada, že prečo vy hľadáte len potom výhovorky, aby ste nepodporili tento návrh zákona, pritom hovoríte, že ste antikorupční, to, to nejde dokopy potom.

Toho by som až tak nebál, pani poslankyňa, lebo v princípe my využívame, my sme spravili nový návrh zákona, v Čechách to robili ako novelu zákona o dani z príjmov. Dá sa to aj tak urobiť.
Ale my tým, že sme robili nový návrh zákona, tak sme tie štandardné procesy, ktoré už dnes pozná daňová správa v zmysle zákona o dani z príjmov, využili aj v tomto zákone. To znamená, že aj dnes viete upozorniť daňovú správu na základe podnetu týmto spôsobom. Čiže tak ako vyhodnocuje dnes podnety, budú vyhodnocovať aj tieto podnety. Dôležité, že vždy musí ísť o dôvodné podozrenie. To neznamená, že oni automaticky ten podnet zoberú a idú riešiť. Oni zoberú ten podnet. Musia sa dopracovať svojimi znalosťami k dôvodnému podozreniu a až potom vedia najprv vyzvať, potom požiadajú o ten súpis, čiže to má niekoľko stupňov. To nebude tak ľahko, že dneska si povieme, že aha, henten má nejaké podozrenie, tak možno o tri roky bude mať nejaký výsledok, že ono... ja dúfam, že skôr, ale to bude asi skôr, ale ten proces bude nejaký. A nemám zatiaľ signály z daňovej... z finančnej správy, že by tu bol nejaký závažný problém. Ale pôjdeme ešte raz za šéfom finančnej správy, aj na základe tých podnetov, ktoré zaznejú v diskusii, alebo mi ich poviete medzi prvým a druhým čítaním a budeme ich všetky riešiť so šéfom finančnej správy, ak to prejde do druhého čítania, lebo neviem, či to prejde do druhého čítania. Ja by som bol rád, samozrejme.

Tak som sa poberal, že ešte mobil si pôjdem zobrať, ale to teraz nepotrebujem. Začnem teda... (Reakcia z pléna.) Netreba, netreba, potom si ho pôjdem zobrať.
Tak ešte raz. Hovoríme o novom zákone o preukazovaní príjmov a pôvodu príjmov a majetku. Novým preto, lebo ide o alternatívny spôsob, akým je možné sfunkčniť inštitút preukazovania pôvodu príjmov a majetku. Tí, ktorí sa o to viac zaujímate, viete, že dnešný zákon je postavený na, na tom, že ten pôvod alebo pátranie po tom pôvode majetku a príjmov sa robí prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní, ale to nie je jediný spôsob, akým sa to dá robiť. Aj v štátoch, alebo teda v Európskej únii je viacero štátov, ktoré, ktoré vlastne pátrajú po pôvode alebo vyšetrujú pôvod príjmov a majetku prostredníctvom daňových úradov.
Už len keď sa pozrieme k našim susedom do Českej republiky, tak tam to robia práve prostredníctvom daňových úradov a nimi je aj inšpirovaná, primárne nimi je inšpirovaná táto novela zákona, ale ak by sme chceli mať troška si rozšíriť obzory a mať troška lepší prehľad, tak rovnako je to aj v Bulharsku, Dánsku, Estónsku, Litve, Lotyšsku, Maďarsku, Nemecku a Poľsku. V Španielsku takisto poznajú inštitúty pomôcok a rôzneho... metód kontumačného stanovenia dane, teda inými slovami, pokiaľ sa nevedia dopátrať k základom dane, z ktorého by vyrátali výšku, tak idú na tie špecifické spôsoby prostredníctvom pomôcok alebo odhadu. Akurát, že v Španielsku sa to nevyužíva na, na šetrenie o pôvode príjmov a majetku, ale poznajú tam takisto tieto techniky. Bez ohľadu na to: raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem... osem krajín plus Česká republika, čiže deväť štátov Európskej únie v Únii rieši pôvod príjmov a majetku, pokiaľ sú tam nejaké podozrenia a vážne dôvodné podozrenia, prostredníctvom daňových úradov, nerobí to prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. A takýmto spôsobom je nastavený aj návrh zákona.
Bol už predkladaný aj počas minulých volebných období. Žiaľ, a môžme sa domnievať, že prečo tomu tak bolo. Bývalá vládna koalícia či už SMER, resp. HLAS, alebo aj tie ďalšie strany, SNS a podobne, nemali k tomu buď vzťah, alebo aj zámerne takýto návrh zákona nechceli prijať. Pritom bol to práve pán Fico, ktorý v roku 2010 s veľkou pompou ohlasoval, že prijali sme nový zákon o pôvode, o preukazovaní pôvodu majetku, akurát na základe toho zákona sa v zásade nič významné nikdy nezistilo. A žiadny, žiadna osoba, ktorá aj mala nelegálne príjmy a majetok, podľa toho zákona nikdy nebolo potrestaná.
Je nám jasné, že toho roku 2010 a ten stav pretrváva, je tu niečo nesprávne nastavené, je tu niečo nefunkčné. Takto sa aj tento zákon zvykne označovať, ako nefunkčný. A hovorí sa o sfunkčnení. Otázka je, či má zmysel sfunkčňovať ten zákon z roku 2010, ktorý ide cez orgány činné v... teda ktorý rieši tie veci prostredníctvom orgánov činných v trestnom konaní. My si myslíme, že je namieste vyskúšať tú cestu, ktorá zvolila, ktorú zvolila Česká republika a ktorá celú problematiku rieši prostredníctvom daňových úradov.
Ako by to teda v praxi vyzeralo? Pokiaľ podáte daňové priznanie a daňový úrad buď na základe podnetu, tu ale upozorňujem, že ten podnet nemôže byť anonymný, to musí byť riadny podnet, aby teda sa nám tu nestalo, že (povedané so smiechom), že si tu budú vypisovať ľudia, milióny ľudí na druhý milión ľudí, že podali zlé daňové priznanie. Jednoducho musí to byť riadne odôvodnený podnet a musí byť jasné, kto ho podáva a voči komu smeruje. Tak to je prvý prípad, kedy daňový úrad začne šetrenie. A druhý prípad je vtedy, keď to urobí z vlastnej iniciatívy. Nakoniec všetci vieme, že daňové úrady si pozerajú tie daňové priznania. Mnohým z nás z času na čas aj príde nejaká nezrovnalosť, ktorú treba dotiahnuť. Niekto nezaplatí preddavok, niekto iný tam povedzme neuhradí nejak, nejak tú daň, ktorú mal, alebo iné nezrovnalosti. Čiže máme tu už funkčnú štátnu správu, ktorá vie, čo s tým má robiť, keď dostane daňové priznanie.
No a v prípade, že koná úrad z vlastnej iniciatívy na základe podnetu a zistí, že ten rozdiel medzi príjmami toho daného človek, tej danej osoby, či už fyzickej, alebo právnickej, a medzi tým, čo vykázala v tom daňovom priznaní, viac ako 133-tisíc eur, v Čechách je to 5 mil. českých korún, na porovnanie. Čiže ak je to viac ako 133-tisíc eur tak vyzve danú osobu, aby sa vyjadrila k tým dôvodným podozreniam, ktoré daňový úrad má.
Môže tak spraviť daňový úrad aj v prípade, že zistí u danej osoby tie tzv. neobvyklé obchodné operácie alebo nejaké finančné operácie. To je pojem, ktorý všetci asi dobre poznáme zo zákona o praní špinavých peňazí, že v takom prípade tam nemusí byť ten rozdiel 133-tisíc eur, ale vždy to musí byť dôvodné podozrenie. Dôvodné podozrenie nie je neznámy pojem, nie je to nikde definované, ale nemôže to byť hocijaké podozrenie. Je to inštitút, s ktorým daňový úrad aj orgány činné v trestnom konaní pracujú veľmi dlhodobo. Čiže musí ísť o dôvodné podozrenie. Nepôjde o čokoľvek, čo si niekto zmyslí, a aby ne... aby sa nekonalo svojvoľne.
Pokiaľ sa stane, že na základe tej výzvy ten daňový subjekt nedokáže hodnoverne preukázať, že to, čo tvrdí v daňovom priznaní, je pravdivé, legitímne, a tu len pripomínam, že v daňovej, v daňovom konaní platí obrátené dôkazné bremeno, to je niečo, čo je výhoda daňového konania oproti trestnému konaniu, keďže aj v trestnom konaní je to možné, ale vždy je to spochybňované. Pri tom daňovom konaní to spochybňovanie nikdy nebolo a platí, platilo tam vždy obrátené dôkazné bremeno, teda ten daňový subjekt musel preukazovať to, čo tvrdil, takže pokiaľ sa to nepodarí daňovému subjektu preukázať, tak môže, môže daňový úrad vyzvať tú osobu, alebo nieže môže, ale vyzve ju na dodanie súpisu majetku. My to voláme súpis majetku. V Českej republike sa to volá prehlásenie o majetku. V zásade ide o také, ide o takú obdobu majetkového priznania, ktorú podávajú verejní funkcionári. Ale nejde o plošný, nejde o plošný inštitút. Ide o selektívne vybraný inštitút voči tým, ktorým, voči ktorým je dôvodné podozrenie, že nadobudli nelegálny majetok alebo príjem. No a po tom, ako ten súpis bude odovzdaný daňovému úradu, tak daňový úrad celú vec prešetrí. Pokiaľ sa stane, že... alebo pokiaľ všetko beží tak, ako má, že daňový subjekt spolupracuje, ale teda zistilo sa, že tam boli nezrovnalosti, na ktorý prišiel ten samotný úrad, no tak dostane penále vo výške 60 % z tej sumy, o ktorú ide. Tu len upozorňujem, že penále je penále a, samozrejme, ten daňový subjekt si do musí dodaniť, tú sumu. To znamená, že ak je napríklad 19 % daň a dostane k tomu 60-percentné penále, tak jednoducho z tej sumy príde o... o ten súčet.
Pokiaľ by nespolupracoval, napríklad nedal by súpis alebo inak by obštruoval celé to konanie, tak je mu možné udeliť pokutu, udeliť penále vo výške 80 %. To znamená, že pokiaľ je tam dodanenie 19 % a je tam 80 % penále, tak z tej sumy, ktorú nepriznal pôvodne, a navyše nespolupracoval, tak z tej sumy príde o 99 % tej sumy. Pokiaľ by to daňové zaťaženie bolo vyššie, tak sa uplatní korekčný mechanizmus a, samozrejme, zoberie sa mu tá suma celá, lebo viac ako 100 % asi ťažko by niekto vedel zobrať. To len na vysvetlenie toho mechanizmu, ako by fungoval. Nie je to žiadna novinka. Funguje to tak aj v Českej republike, akurát tam nie sú nastavené tie sumy penále na 60 a 80, ale na 50 a 100 %, čiže... a platí to tam niekoľko rokov.
Čo ešte v zákone upravené, a teda ak by bol prijatý takýto zákon, a teda aby nedochádzalo k dvojitému trestaniu v tej istej veci, tak, samozrejme, by sa muselo upustiť od terajšej metódy preukazovania pôvodu majetku, a teda ten terajší zákon z roku 2010 by musel byť zrušený, a preto ho aj rušíme. Teda navrhujeme zrušiť. To znamená, že by sa len prešlo na inú metódu preukazovania pôvodu majetku.
No a posledná vec, ktorú chcem ešte uviesť, že v Českej republike v prípade, že sú nejaké nepravdivé údaje v tom samotnom prehlásení o majetku, u nás sa to teda volá súpis majetku, tak je možné v zmysle, je možné začať aj trestné stíhanie. Je to, ak sa nemýlim, paragraf... buď 227, alebo 277, nemám to teraz pri sebe, českého trestného zákona, ktorý za také konanie daňového subjektu, teda ak klame v tom súpise majetku alebo prehlásení o majetku podľa českej právnej úpravy, tak je možné udeliť trest odňatia slobody do jedného roka alebo zákaz činnosti. To my tuná, to my tu neupravujeme. Ale v prípade, že by väčšina parlamentu sa zhodovala na tom, že treba aj túto vec nejakým spôsobom dotiahnuť, ako je to v Českej republike, tak nám nič nebráni pozmeňujú... dať pozmeňujúci návrh k novele Trestného zákona, ktorá prešla do druhého čítania, a upraviť to tam. Zatiaľ, jak som to len tak rýchlo prehliadačom prebehol dneska, že či tam také niečo je v tej novele Trestného zákona, nevidel som to tam. Asi ani nebol dôvod, keďže ministerstvo spravodlivosti neriešilo sfunkčnenie zákona o preukázaní pôvodu majetku.
A naozaj som sa snažil v tomto svojom prejave sústrediť na... vec... vecne komunikovať, lebo, samozrejme, táto téma by sa dalo aj čisto politicky rozoberať, ale nechcem to robiť, lebo chcem vás jednoducho presvedčiť o tom, že toto je aj odborne spracovaný materiál. Samozrejme, dá sa dolaďovať, ak by prešiel do druhého čítania, tak si ešte riadne raz sadneme so šéfom Finančnej správy, prejdeme si to, aby to aj v praxi náhodou niekde nám nevystreľovalo, že by to tam niekde vybuchovalo. Ja zatiaľ také informácie nemám. A že tá, že... a myslím si, že všetci chceme, aby sme tu mali nejaký funkčný nástroj na zisťovanie pôvodu príjmov a majetku, tých nelegálnych príjmov a majetku. Je to aj záujem Európskej únie, je to záujem aj Slovenska. Nechceme, aby sa tu prali špinavé peniaze a podobne, a môžme si teraz úplne dať preč tú politiku, lebo áno, aj medzi politikmi môžu byť ľudia, ktorí sa dopúšťajú takejto činnosti. A nechcem to teraz personifikovať, lebo neprospelo by to veci, ak chceme naozaj mať funkčný nástroj, tak to chcem viesť vo vecnej rovine a by som vás chcel preto požiadať, hlavne tých, ktorí máte k tomu vzťah, aby ste podporili postúpenie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak znovu pri legislatívnych návrhoch a zhodou okolností pri návrhu, ktorý, ktorým by sa malo sfunkčniť preukazovanie pôvodu príjmov a majetku.
Pre tých, ktorí majú v sebe aspoň trochu taký vnútorný pocit, alebo teda vnútorné videnie sveta, že by mal byť to svet bez korupcie, ideálne úplne s odstránenou korupciou, si myslím, že je to zákon, ktorý, ktorý jednoducho musia takíto ľudia podporiť, a ja teda poviem potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, trochu podrobnejšie, nebudem, samozrejme, nepôjdem do detailov, na to bude čas v druhom čítaní, ak to prejde do druhého čítania, poviem podrobnejšie, v čom, v základe v čom spočíva tento návrh zákona.
Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.

No pánovi predsedovi finančného výboru, veď ja sa vôbec nebránim tomu, aby sme teraz sa sústredili na hotovosť, a vystúpil som s tými ďalšími témami aj preto, že už predtým bol podaný pozmeňujúci návrh s inou témou, tak som mal pocit, že nejaká vôľa ísť troška širšie, ale pokiaľ nie je, tak si sadnime všetci, ale bavme sa aj o tých ďalších témach, nielen o tej hotovosti, lebo, viete, pre niekoho tá hotovosť je teraz kľúčová téma, pre niekoho je to taká téma, ktorá môže byť, nemusí byť, niekto by to ani nedával do tej ústavy, čiže aj na to sú rôzne názory, a teda má to určite aj politický rozmer, nielen odborný a právny, no a keď sa teda chcete, aby my sme, a cítil som, že pre vás je to taká veľmi dôležitá téma, no tak sa o tom rozprávame, lebo pre nás sú tam iné témy, ktoré sú dôležitejšie ako hotovosť, hoci nehovorím, že ani hotovosť nie je dôležitá, tak si sadnime, bavme sa o tom, že čo sa podporí potom niekde v tých iných novelách ústavy, aby, aby sme vyriešili všetky problematické veci, lebo jediná... hotovosť neni jedinou problematickou vecou. Aj tá tichá procedúra je problematická vec, aj to, akým spôsobom nemáme zohľadniť judikatúru, aj to, že Európska komisia nám ako v správe o právnom štáte vytýka, že máme zásadný nedostatok. Ja tiež neviem, čo mám hovoriť ako predseda ústavnoprávneho výboru tej Komisii, keď každý rok príde a pýta sa ma, že čo ste vlastne s tým spravili, vám to vytýkame, takže poďme sa baviť o všetkých veciach, dohodnúť sa.
A nemusí byť všetko v tejto novele ústavy, ale dohodnime sa, kde to dáme ešte do konca júna.

Ďakujem pekne. No budem hlavne na Miloša Svrčeka. Ja som ani to moje vystúpenie v nijakom zmysle nemyslel ako výčitku. Nakoniec myslím si, že do tej piatej si vieme naštudovať aj ten samotný návrh ohľadne tichej procedúry. V tom vidím menší problém, lebo to neni nejaké, neni toho veľa, hej, to sa dá do piatej stihnúť pozrieť. A navyše tu veľa ľudí chce aj niečo robiť s úpravou tej tichej procedúry.
Len obávam sa toho rušenia toho ústavného zákona, lebo to si treba prejsť postupne a vyhodnotiť situá... a to neviem, že či sa nám podarí, že preto som radšej hovoril, že bolo by možno lepšie, že buď teraz riešiť naozaj iba tie veci ohľadne hotovosti, a to ostatné potom buď v tej ďalšej, aj to, čo ja navrhujem, v ďalšej novele ústavy, ktorá je otvorená, a to z vašej zase, v tom ústavnom zákone, prípadne ho aj zrušiť, keď teda sa dohodneme, to je tiež možné, alebo to dať aspoň úplne na začiatok júnovej schôdze, nech si vyhodnotíme tieto iné veci, nie tú tichú procedúru, ale zrušenie toho celého zákona, lebo mám tu aj informácie, že sú tam ustanovenia, ktoré niektorí aj vyslovene chcú, aby zostali, a tam vidím skôr problém, v tom, nie v tej úprave tichej procedúry.