Videokanál poslanca

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo a najmä za pochopenie, lebo máte pravdu, akože keď človek príde ráno, tak si to musí ešte raz najprv zapnúť, to som si neuvedomil, keď som to stláčal divoko ten gombík. Takisto, kolegyne, kolegovia, nebudem naťahovať dlho diskusiu, vystupujem kvôli dvom veciam v rámci rozpravy.
Prvá je tá, že chcem zareagovať na teda pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený nie priamo k samotnej téme, nakoniec aj ja budem mať pozmeňujúci návrh, ktorý neni priamo k samotnej téme, keďže je otvorená ústava, tak je možnosť riešiť aj veci, ktoré sú predmetom verejného záujmu, tak by som to zjednodušil.
A začnem teda najprv tou, nejakým takým krátkym komentárom k tomu, čo bolo predložené k tým európskym záležitostiam zo strany SME RODINA, že, súhlasím s tým, že tú tému treba riešiť. Ja pôvodne som predpokladal, že ju ideme riešiť nejakým pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní k ústavnému zákonu, ktorý máme otvorený teraz v prvom čítaní, dnes budeme o ňom hlasovať, čo stále sa dá urobiť, samozrejme, lebo nevieme, že aká bude ochota podporiť túto novelu ústavy, čiže nie sme teraz v stave, že by ako proti sebe tieto veci bojovali, len myslím si, že by bolo o niečo lepšie, mali by sme viacej času si to v kľude prečítať, porozprávať sa o tom, podľa mňa by bolo vhodnejšie to riešiť až, až v druhom čítaní v tom ako pozmeňujúci návrh k novele ústavného zákona, ktorý sme predložili na túto schôdzu, ale v poriadku, keď už je to podané, tak si myslím, že je to dosť vážna téma, a jedna vec je to, čo je tam navrhnuté, druhá vec je, že sa ruší aj celý ústavný zákon, a to treba posúdiť, lebo možnože v tom ústavnom zákone sú ešte nejaké veci, ktoré by sme potrebovali mať, lebo on sa, on sa celý nepreklápa do novely ústavy, len časť sa z neho preklápa do novej ústavy.
Čiže jedna otázka je, že či nám vyhovuje to, čo sa preklápa teraz do novely ústavy, to tak na prvý pohľad sa mi zdá, že by sme sa tu asi viacerí vedeli zhodnúť, ale naozaj na prvý pohľad, chcelo by to trochu viac času na naštudovanie si. Ja sa pokúsim ešte v priebehu dneška sa na to vrhnúť, jak sa povie, ale, ale neviem, či sa mi to podarí úplne komplexne posúdiť.
A druhá vec je, či naozaj je šťastné, že ideme rušiť aj celý ten ústavný zákon. No a tak je podľa mňa ešte ďalšou alternatívou to, že by sme nejakým spôsobom sa zhodli povedzme aj pri tvorbe programu na júnovú schôdzu, že to pôjde povedzme ako prvý bod na júnovú schôdzu, nech si trochu času vytvoríme na to, nech si pozrieme, čo sa tam vlastne navrhuje. To hovorím v dobrom, aby sa nám potom nestalo, že kvôli tomu nám tu dnes padne celá novela ústavy, ktorá nejakú relevanciu má. Určite je legitímnou témou rozprávať o, o tom, aby sa dalo platiť hotovosťou, to vôbec nespochybňujem. Čiže toto naozaj len predkladateľom dám na zváženie, že aby sme nešli do toho tak strmhlav, a ten ústavný zákon o... teda novela ústavného zákona, ktorý máme v prvom čítaní, by som momentálne videl z tohto pohľadu ako nejak, nejakú rezervu, ktorú máme ešte navyše ,a tiež by som apeloval na poslancov, že nech si tú rezervu necháme a nech ju, nech to postúpime do druhého čítania. Navyše máme tam ešte dvojičku novelu rokovacieho poriadku, o ktorej budeme tiež dnes hlasovať, pretože táto novela ústavy o tých európskych záležitostiach sa nedá spraviť bez novely rokovacieho poriadku. My máme, my máme naviazané ustanovenia z ústavného zákona v rokovacom poriadku, ktorý musíme určite opraviť, inak to nebude fungovať. Čiže to je ďalšia veľká vec, že musíme vyselektovať v rokovacom poriadku to, čo treba nevyhnutne upraviť, keď chceme prijať takúto novelu ústavy.
Čiže naozaj apelujem na to, že buďme v tomto rozumní, a jedna vec je teda táto novela ústavy, ale bezprostredne musíme naozaj riešiť aj ten samotný ústavný zákon a rokovací poriadok a máme to, zhodou okolností to máme v prvom čítaní dnes na hlasovaní. Bez ohľadu, čo tam iné, bez ohľadu na to, čo iné tam je, takže toto naozaj je taký vážny apel na všetkých, ktorí, ktorí majú záujem niečo riešiť aj expresne, ale aby sme neurobili nakoniec nejaký, nejaké nešťastné kroky, no, z hľadiska legislatívneho a ústavnoprávneho.
No a teraz k tomu, čo sa chystám navrhnúť ako pozmeňujúci návrh. Samozrejme, dalo by sa všetko možné navrhovať, keď máme otvorenú ústavu, ja, ja si to uvedomujem. Ja som sa snažil obmedziť v tomto pozmeňujúcom návrhu len na tie veci, ktoré, ktoré judikoval Ústavný súd, alebo na také veci, ktoré povedzme boli, boli predmetom určitej zhody s tým, že tam robím isté korekcie, a teraz vysvetlím, lebo niektoré veci sa aj názorovo potom u... aj u bývalých koaličných partnerov menili, čiže poviem, čo by som rád upravil v tomto pozmeňujúcom návrhu, potom ho nakoniec prečítam.
Prvá otázka, je to, mám to upravené v dvoch bodoch, súvisí s tým, že síce máme v ústave povedané, akou väčšinou poslanci hlasujú o určitých veciach, ale dlhú dobu máme aj mimo ústavy ústavné zákony, ktoré upravujú inú väčšinu, či už je to ústavný zákon o ochrane verejného záujmu a ďalšie zákony, ústavný zákon o bezpečnosti štátu a podobne. A mali sme túto tému aj na Komisii pre tvorbu práva, ktorá to tiež vyhodnotila ako nešťastné, lebo jednoducho pokiaľ v ústave nemáme, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu pri hlasovaní poslancov, tak je to ako keby nepriama novela ústavy v tomto smere a dlhodobo sa odporúča, aby sa v ústave upravilo jednoduchý odkaz na to, že aj ústavný zákon môže upraviť inú väčšinu, pokiaľ ide o, na schválenie určitého rozhodnutia alebo, alebo opatrenia, pokiaľ to ustanovuje ústavný zákon. Čiže nehovorím v tomto pozmeňováku nič iné, ako to, čo už je reálne, že to, čo už existuje, to, čo je, dlhodobo existuje, len sa to jednoducho formálno-legislatívne nezakotvilo do ústavy.
Druhú otázku, ktorú riešim, je to, čo povedal Ústavný súd už v posledných troch judikátoch, že referendová otázka musí mať normatívny charakter. Neviem, či tu je pán predseda (rečník sa obrátil dozadu), podpredseda výboru ústavnoprávneho Susko, škoda, ale ak ma počúva, tak si rozpomenie na našu debatu na ústavnoprávnom výbore, kde sme konštatovali, že tie posledné judikáty Ústavného súdu z tých posledných dvoch-troch rokov v princípe znegovali ustanovenie ústavy, ktoré hovorí, že predmetom referenda môže byť aj iná a dôležitá otázka verejného záujmu. To bol nakoniec aj dôvod, prečo, myslím si, že to bolo to druhé Ficovo referendum, bolo čiastočne vyhodnotené ako protiústavné jednoducho, lebo nemalo normatívny charakter. Svojím spôsobom Ústavný súd a ja som konzultoval s viacerými poradcami Ústavného súdu, či toto bol zámer dosiahnuť, a potvrdili mi, že naozaj sa intenzívne posledné roky pracovalo na tom, aby Ústavný súd judikoval, že predmetom referenda môže byť len otázka, ktorá má normatívny charakter, že takto sa to naozaj chcelo, a tým pádom to ustanovenie ústavy už dnes je znegované a je obsolentné, a preto navrhujem, aby sa do ústavy aj výslovne zakotvilo to, čo povedal Ústavný súd, že referendová otázka musí mať normatívny charakter.
Ďalšia vec, ktorú navrhujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, neupresňujem aký, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie, pokiaľ nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, tak by sa referendum konalo vždy v spojení s nejakými celoštátnymi voľbami alebo ľudovými hlasovaniami, čiastočne aj kvôli nejakej ekonomike, aj keď teda asi nejaká obrovská úspora tam nebude, lebo sa musia tlačiť listy aj pre jedno, aj pre druhé, ale čiastočná úspora tam bude, s tým, že sa mi to zdá aj z praktického hľadiska lepšie na podporu vyššej účasti v samotnom referende. Nakoniec asi nie som prvý, kto si to myslí, veď väčšinou tu bol pokus už aj v minulosti, aby sa referendum spojilo s nejakými celoštátnymi, celoštátnymi, a teraz nemyslím celoštátne voľby, ale povedzme môžu to byť aj komunálne voľby, ktoré sa konajú na území celého Slovenska. Čiže nie tie dodatkové voľby, ktoré sú len v pár obciach. A dávam tam dôvetok oproti minulosti, kedy OĽANO, kedy sme ako OĽANO presadzovali veľmi striktne toto pravidlo, že ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, čiže je to pomerne flexibilné ustanovenie.
Takisto niečo, čo už dávno malo byť v ústave a Ústavný súd to od 90. rokov judikuje priebežne, že výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady rovnako ako zákon. To už, to už nakoniec čiastočne mala aj SME RODINA v tom návrhu novely ústavy, ktorý ešte máme v druhom čítaní stále v parlamente, teda ten dôvetok, že sa to vyhlási rovnako ako zákon, a to, že to má právnu silu ústavného zákona, to, to Ústavný súd dlhodobo judikuje.
Potom takisto navrhujem ohľadne prezidentských volieb, ale nie tých najbližších, na to upozorňujem, nie tých najbližších, ale až tých ďalších, aby sa mohli konať aj poštou. Čiže chcem, nechcem zasahovať už do blížiacej sa prezidentskej kampane, nakoniec prezident môže byť najviac dvakrát po sebe, čiže to už bude musieť byť tie ďalšie prezidentské voľby niekto iný, aj keby to terajšia prezidentka vyhrala znovu, a teda hovorím, že poštou by sa mohlo dať voliť od tých ďalších prezidentských volieb.
No a posledná vec, ktorú nám ukladá alebo ktorú nám vytýka Európska komisia dlhodobo, je to, že sme zakotvili v ústave odvolateľnosť členov Súdnej rady kedykoľvek bez uvedenia dôvodu. Európska komisia nám to vytýka ako jednu z troch zásadných výhrad vo svojej správe o právnom štáte na Slovensku. Preto navrhujem, aby členovia Súdnej rady, je to od 1. januára budúceho roka by tu bola platnosť, aby členovia Súdnej rady nemohli byť odvolaní kedykoľvek, ale iba na základe dôvodov ustanovených v zákone a ten zákon bude potom potrebné ešte náležite upraviť, preto to dávam od 1. januára budúceho roka, že ešte nejaký termín na konci roka bude na úpravu príslušného zákona.
Idem prečítať pozmeňujúci návrh. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Nech sa páči.

Vetrák, Milan, poslanec NR SR
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miloša Svrčeka, Borisa Kollára, Ľudovíta Gogu a Petra Pčolinského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb... teda v znení neskorších predpisov, Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1472).
Tento uvedený návrh ústavného zákona sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I sa doterajší text označuje ako bod 1 a dopĺňa sa bodmi 2 až 8, ktoré znejú:
2. V čl. 84 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov je potrebný aj v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.“
3. V čl. 84 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov alebo aspoň trojpätinovej väčšiny prítomných poslancov je potrebný tiež v prípade, ak tak ustanoví ústavný zákon.“
4. V čl. 93 odsek 2 znie:
„(2) Referendová otázka musí mať normatívny charakter.“
5. V čl. 97 odsek 2 znie:
„(2) Ak nie je dôvod na skoršie vykonanie referenda, referendum sa po jeho vyhlásení prezidentom Slovenskej republiky vykoná v deň konania najbližších volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov a do orgánov samosprávy obcí, ak sa konajú na celom území Slovenskej republiky.“
6. V čl. 98 odsek 2 znie:
„(2) Výsledok referenda má právnu silu ústavného zákona a návrhy prijaté v referende vyhlási predseda Národnej rady Slovenskej republiky rovnako ako zákon.“
7. V čl. 101 ods. 5 a čl. 103 ods. 3 druhej vete sa číslo „60“ nahrádza číslom „110“.
8. V čl. 141a ods. 5 tretej vete sa slová „predsedu, podpredsedu a člena“ nahrádzajú slovami „predsedu a podpredsedu“ a na konci sa pripája táto veta: „Člena Súdnej rady Slovenskej republiky možno pred uplynutím jeho funkčného obdobia odvolať len v zákonom ustanovených prípadoch.“
No a ešte na záver, novovložené body 2, 3, 5 a 6 nadobúdajú účinnosť 1. júla 2023, novovložený bod 8 nadobúda účinnosť 1. januára 2024 a novovložený bod 7 nadobúda účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne v článkoch o účinnosti pri spracovaní čistopisu schváleného ústavného zákona.
Ďakujem za pozornosť a chcel by som všetkých požiadať, aby zvážili, či aj tieto veci si nezaslúžia podporu v rámci rokovania o tomto návrhu novely ústavného zákona.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, a tento výbor navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane určenia tohto výboru ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Tak, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, pozdravujem pána, pána predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií (rečník zamával rukou), ktorý nás už opúšťa, hoci je to Trestný zákon, mohol by si dať Trestný poriadok, vlastne mohol by si zostať, ale želám pekný deň a ďakujem za výbornú diskusiu k predchádzajúcemu zákonu.
Nebudem o tomto hovoriť veľa. Rozmýšľam, či to všetko, ako sa povie, spláchnem v úvodnom slove. Urobím to asi tak, aj pán predsedajúci sa poteší, nebudem potom vystupovať v rozprave, v každom prípade, keď vzniknú nejaké veľké polemiky, tak vystúpim, ale dúfam, že nie. Tie pozície sú jasné. Ja myslím, že z tých pozícii sa nikde nepohneme. Tak ako niekto chce posilniť 363, tak iný chce oslabiť 363, niekto by ju najradšej vypustil z Trestného poriadku. Nejdeme sa tu presviedčať. Ja si myslím, že sme tu toľkokrát o tom debatovali, že tie pozície sú úplne jasné.
Ja vám poviem, čo je naša pozícia. Po šiestich mesiacoch prichádzame znovu s tým, čo, ako bola 363 zavedená do právneho poriadku v roku 2005. A tá 363 v 2005. roku bola zavedená do slovenského právneho poriadku tak, že sa netýkala vecí, ktoré sa považujú za... alebo sa týkala len vecí, ktoré sa považujú za, za meritórne rozhodnutia, a netýkala sa určite uznesení o vznesení obvinenia.
A práve tie uznesenia o vznesení obvinenia sú dneska jediným takým kameňom úrazu, ktorý sa medializuje, ktorý sa označuje za kauzy. Niekde to kauza je, niekde sa ukáže, že to kauza nie je. Proste to tú spoločnosť strašne akože naozaj rozorváva. Stálo to veľké konflikty a kontroverzie. A my len hovoríme, že tak vráťme sa k tomu, ako to bolo v roku 2005, lebo 363 sa používa asi v 15 rôznych situáciách. Upravuje to ešte presnejšie interný pokyn generálneho prokurátora. Tých 14 situácií nie je nijako konfliktných. Nikto sa im nevenuje. A venuje sa len tej jednej konkrétnej a to sú tie uznesenia o vznesení obvinenia a to, že keď sa to zruší. Tak to ani nebolo myslené. To potom len bývalá vláda, teda a poslanci SMER-u, keď aj Ústavný súd povedal, že sa to nemá týkať uznesenia o vznesení obvinenia, lebo to tam jeden poverený generálny, poverená osoba vo funkcii generálneho prokurátora, pán prokurátor Tichý to tam doplnil do interného pokynu, potom to bolo napadnuté na Ústavnom súde. Ústavný súd povedal, že to sa nemá týka uznesenia o vznesení obvinenia. A nakoniec teda poslanci SMER-u to dali priamo do zákona, že my ideme prelomiť judikatúru Ústavného súdu a dáme to tam. A nie je to správne. A my len hovoríme, že to nemá patriť medzi tie úkony a tie rozhodnutia v trestnom konaní, ktoré by mohol rušiť 363 generálny prokurátor. Samozrejme, sú na to iné názory. Niekto by to chcel, ako som povedal, upraviť širšie, niekto užšie. My sme išli do veľmi jednoduchej úpravy. Poďme sa vrátiť do roku 2005, keď to bolo nekonfliktné. Odstránime tým tie najväčšie polemiky, ktoré v spoločnosti existujú. A z nášho pohľadu aj zabránime tomu, aby sa 363 v niektorých prípadoch, poviem to diplomaticky, nadužívala. Poviem to diplomaticky, lebo nechcem teraz vyvolávať nejaké konflikty, len hovorím náš postoj, ktorý je. Samozrejme, niekto by mohol povedať aj iné slová ako nadužívala, ale snažím sa byť diplomatický.
Takže ďakujem pekne za pozornosť v tomto úvodnom slove. A nebudem sa hlásiť do rozpravy. Ale, samozrejme, keď niekto chce ísť do nejakej polemiky, diskusie, tak sa tomu nebudem vyhýbať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som sa nehlásil teraz do faktických, ani už ďalej do rozpravy, aby som to nejakým spôsobom uzavrel. No mohli by sme o tom rozprávať hodiny, veď Tomáš Lehotský je tu ako člen výboru, tiež sa nehlásil do rozpravy, tak však chceme byť kolegiálni, ja rozumiem, ale niektoré témy sú také, že, že treba si to vyjasniť, lebo máme jednu príležitosť za celé volebné obdobie a, a mne, len zopakujem, že je skutočne ľúto, že sme sa nedopracovali teda aj k nejakému výborovému spoločnému riešeniu, a to teraz poukážem na, na, na teda to, čo hovoril aj pán predseda výboru Susko, že ja si to pamätám z minulého volebného obdobia tak, že teda hlavne gestorov, ale tú pracovnú skupinu bývalý predseda výboru, ale s tým, že keďže podpredseda bol zároveň právnik, tak bol takisto súčasťou tej skupiny ako, ale to bola skôr zhoda okolností, že proste v tých rukách to držal ten predseda výboru, a myslím, že vždy je čas, aj keď je koniec volebného obdobia, sa venovať tejto téme z jediného dôvodu, že nikto za nás iný to neurobí, lebo vždy sa malo za to, že ide o ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, kde to, to líderstvo v tom celom pri tých manuáloch, ako sa tvoria, má výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, a my tým, že vláda má obmedzené právomoci alebo teraz sme v inej situácii, alebo aj keby bola zrovna ústavná kríza, tak to nemá dopad na kompetencie samotného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, čiže my nie sme nijako obmedzení v tom, či ideme ten zákon vylepšiť na začiatku volebného obdobia, ku koncu alebo v strede. Nakoniec aj tá skupina, ktorá sa vytvorila v minulom volebnom období, prijala tú úpravu tak, že začala platiť, jednak sa robila ku koncu toho volebného obdobia tiež a začala platiť vlastne až od toho nasledujúceho volebného obdobia alebo od roku 2020, ale aj vo februári 2020 boli voľby, čiže vlastne platila pre tých ďalších, neplatila pre tých funkcionárov, ktorí v tom období boli funkcionármi. Čiže sa to pripravovalo pre tých ďalších a toto by bola veľmi obdobná situácia, ja by som sa tomu nebránil.
Pokiaľ ide o tie jednotlivé ustanovenia, tak áno, to, čo povedal pán poslanec Dostál, sú tam ďalšie otvorené otázky, ktoré by sa dali riešiť aj medzi prvým, druhým čítaním a nebolo by to nič zložitého. Poviem ešte nad rámec toho, tá reklama sa nám tu opakuje, médiá sa najviac zaujímajú o reklamu v tomto volebnom období, pretože mnoho tých konaní úplne zodpovedá tomu, čo si bežný človek predstavuje pod reklamou, ale keďže postupuje výbor prísne v duchu zákona o reklame, tak nevieme tam jednoducho nájsť nikdy všetky tie prvky, ktoré v zmysle zákona o reklame reklama má. Ja si myslím, že je tiež otázne, že či je to správny výklad a správny postup, lebo ústavné zákony neobsahujú odkazy na osobitné zákony, a my teda nevieme, čo zákonodarca kedysi myslel pod tým, keď hovoril o reklame. Len má sa dneska za to, že tým myslel odkaz na zákon o reklame, ktorý tam ale v tom zákone nie je, to je jeden možný výklad, druhý možný výklad je taký, ktorý nám hovoria aj niektoré mimovládne organizácie, že to sa má vysvetľovať širšie, že to nemá byť striktne iba tak, ako to definuje zákon o reklame, a sú aj nejaké rozhodnutia Ústavného súdu, ktoré skôr smerujú k tomu, že to má byť širšie ako len striktne podľa zákona o reklame, a o tom by sme sa vedeli baviť na výbore, ja som to tu zámerne nedával, lebo keby som to tu dal, tak podľa mňa sa budeme baviť hodinu len o tom, že či som to trafil. Takže ja som to naschvál nedal, lebo som si myslel, že medzi prvým a druhým čítaním by mohlo dôjsť k tomu, že sa na niečom dohodneme, ak nie, tak potom naozaj zostane na ďalšie volebné obdobie.
No v každom prípade, pán predseda, ten bod 1, čo si hovoril, že veď nechajme to na tú judikatúru alebo teda, že v zásade by mohla stačiť tá judikatúra, ono podľa mňa to nie je celkom tak, lebo potom v praxi ja som to už aj myslím, že na jednom výbore spomínal, v praxi sa nám stáva, že tie, jednoducho tie okresné súdy, tie všeobecné súdy, kde sa potom verejný funkcionár odvolá, keď dostane pokutu, a teda chcú ju od neho vymáhať, tak on sa odvolá na všeobecný súd a všeobecný súd jednoducho neprihliada na judikatúru Ústavného súdu a iba sa tým kopia komplikácie. Čiže ja si myslím, že je oveľa jednoduchšie, keď to naozaj napíšeme presne do toho zákona tak, ako to ten judikát formuloval, a vyhneme sa mnohým problémom a poďme do iných vyjasnení, ako hovorí pán poslanec Dostál. Máme judikatúru, ktorá hovorí, že ten funkcionár má podávať oznámenie za časť roka aj v tom ďalšom roku, kedy už neni verejný funkcionár, to tam tiež hovorí judikatúra a súhlasím s tebou, pán poslanec Dostál, že dajme to tiež do toho zákona, aby to bolo jasné, lebo nie každý má v hlave judikatúru Ústavného súdu, to nemôžeme tiež od bežného funkcionára, najmä na komunálnej úrovni očakávať, že má naštudované desiatky judikatúr Ústavného súdu.
Pokiaľ ide o, ďakujem pekne, že sa vieme zhodnúť na tom, na tých malých pochybeniach, ktoré by sme už za porušenie zákona, ústavného zákona nemuseli požadovať, a to trošičku rieši aj tú situáciu, ktorú si, pán poslanec Dostál, ty naznačil, že ak by sme išli do takejto úľavy v prospech verejných funkcionárov, tak už by im nehrozilo, že prídu o mandát v týchto situáciách, lebo už by o také porušenie ani nešlo. Čiže vieme, vieme to jednoducho v tomto kontexte, tak ako je to naformulované jedno aj druhé v jednom návrhu zákona,. hravo vyriešiť.
Ja si myslím, že nebolo šťastné, keď je tu nejaký prevládajúci názor, že nemá poslanec prichádzať o mandát alebo volený funkcionár o mandát len preto, že formálne poruší zákon, tak ja sa zamýšľam celý čas nad tým, lebo som prvýkrát poslanec Národnej rady, že prečo, keď sa to považovalo za nespravodlivé, tak prečo sa potom ešte urobil druhý stupeň, že sa to má potvrdzovať v pléne, tak potom sa mala urobiť novela zákona tak, že by sa v nejakom podobnom duchu, ako to teraz ja robím, že tie malé pochybenia sa vylúčia z pokutovania zákona, a nedávať tam ešte druhý stupeň v pléne, lebo zbytočne tým zaťažujeme celé plénum a vždy ten verejný funkcionár sa má možnosť odvolať s odkladným účinkom. Čiže tomu celkom nerozumiem, že podľa mňa sa zvolilo veľmi nešťastné riešenie na problém, ktorý sa pociťoval, a ešte viac sa ten problém skomplikoval, lebo dneska už naozaj je problém aj predložiť, my máme niekoľko funkcionárov, ktorí, výbor rozhodol, že majú prísť o mandát, a nemáme ich stále predložených do pléna. Čiže ten zákon jednoducho ani nefunguje v praxi, tak ako je nastavený.
Čiže buď to chceme rešpektovať a potom si to zaraďujme do pléna a bavme sa o tom, čo teda neni podľa mňa úplne najšťastnejšie, alebo to, čo navrhujem, to vypusťme a skôr poďme tou cestou, že tie malé porušenia nebude možné postihnúť stratou mandátu, alebo dohodnime sa ešte aj na ďalších iných ako malých porušeniach, aby to bolo primeranejšie, že ani vtedy nebude môcť prísť o mandát, ale nerobme dvojstupňový proces, vlastne trojstupňový, lebo ešte po rozhodnutí pléna sa ten funkcionár zase bude môcť odvolať na Ústavný súd.
A teda nakoniec ešte k tomu, alebo teda ešte k tej hodnote užívania veci a užívanej veci. No dneska už sa môžme len domnievať, že čo myslel zákonodarca. Mne sa, mne sa to skôr vidí tak, že nemá veľmi zmysel písať hodnotu užívania veci, lebo aj tak sa jej ťažko vieme domôcť a teraz to neberte, prosím, osobne, ale viete, že koľko sme riešili prípad pána Fica, a teraz naozaj to, to je len zhoda okolností, lebo myslím, že sa to tu hodí ako príklad, že my by sme sa nevedeli aj tak domôcť od toho poskytovateľa tej služby, že k čomu tam vlastne, čo tam vlastne prebehlo, že aké služby tam boli poskytované, teda vlastne v čom spočívalo to užívanie. Jednoducho my nevieme od tej tretej osoby sa domôcť, domôcť tej informácie, že aká bola vlastne hodnota užívania tej nehnuteľnosti, aj v ktorej napríklad sa tento pán poslanec nachádzal, čiže neviem, či naozaj toto bol ten úmysel zákonodarcu, čiže skôr si myslím, že dáva väčší zmysel, aj preto to navrhujem, že bavme sa o hodnote užívanej veci, lebo, lebo jednoducho je... nie je úplne jedno, či ja si zaplatím dovolenku cez cestovnú kanceláriu a idem bývať do nejakého apartmánu v komplexe, kde býva tisíc ľudí, alebo že či si užívam vilu proste nejakého finančného oligarchu, alebo jachtu proste na, na Azúrovom pobreží, lebo je z tej druhej situácie jasné, že len tak niekto asi, pokiaľ to neni kamarát od narodenia, nedá zadarmo politikovi užívať takú určitú lukratívnu nehnuteľnosť, alebo určite nejaké podozrenie to navodzuje, aj keď teda, samozrejme, nemuselo, môžu byť výnimky, že sa nemusí nič stať, že aby sme zase nepodozrievali úplne každého.
No a navyše sa to dá riešiť aj kompromisne, pán predseda Susko, že by sme povedali, že sa uvá... že sa uvádza to vtedy, ak hodnota užívanej veci alebo aj hodnota užívania, čiže cez to alebo by sme vedeli vyriešiť obidve situácie a nemusíme sa potom sporiť, že čo myslel zákonodarca, a teda sa to bude uvážať... uvádzať aj v prvom prípade, aj v druhom prípade majetkovom priznaní. Aj to je napríklad kompromis, o ktorom by sme sa vedeli, o ktorom by sme vedeli diskutovať na výbore a potom to nejakým spôsobom upraviť v tomto zákone.
A v tej najvážnejšej veci, ktorá sa, ste pomenovali, že je absurdná, ja by som to nepovedal, že to, že je to absurdná, určite o tom treba diskutovať a poviem, prečo to nie je absurdné. Veď dneska výbor, keď chce niečo opravovať po sebe, tak si opraví tou tzv. autoremedúrou, lebo primerane koná podľa Správneho poriadku. Aj my sme si opravovali veci na výbore, keď sme zistili, že tá judikatúra Ústavného súdu sa už vyvinula nejak v jednom prípade, že v jednom prípade nejak rozhodol, a mali sme troch ďalších funkcionárov v obdobnej situácii, tak sami sme išli jednoducho alebo sme sa rozprávali o autoremedúre a myslím, že sme išli do autoremedúry, že sme si to sami po sebe opravili. Čiže dneska si výbor po sebe opravuje veci. Ale súhlasím s vami a s ďalšími, ktorí hovoria, že nedá sa vylúčiť, že sa ten výbor bude cykliť, že jednoducho nebude akceptovať rozhodnutie Ústavného súdu a bude stále zastavovať to konanie, alebo jednoducho nedôjde k rozhodnutiu a tým sa konanie zastaví.
A preto hovorím, že to riešenie spočíva v tom, že teda nechajme rozhodnúť Ústavný súd definitívne. Že máme otvorený ústavný zákon, zákon o konaní pred Ústavným súdom, už som dneska ho prezentoval. Je to vlastne vykonávací predpis k tejto novele ústavného zákona. A teda neupravme to tak, že bude to Ústavný súd vracať naspäť výboru alebo tej komisii zastupiteľstva, ale povedzme, že ten Ústavný súd to aj rozhodne. A tým pádom to máme vyriešené, nebude sa nič cykliť. To riešenie existuje. Nie je to ani také náročné.
Ale, samozrejme, treba upraviť jednu vec, a to je to, na čo ste tu už niektorí narážali, že to rozhodnutie o zastavení konania bude musieť mať odôvodnenie, lebo dneska nemá, a pokiaľ ho nemá, tak by bolo nepreskúmateľné, čo, samozrejme, navyšuje aj určitú administratívnu záťaž pre, pre sekretariát výboru, áno, uvedomujeme si to všetci. Otázka je, o čo nám ide. Ide nám o to, aby sme sa v tejto agende niekde posunuli. Ak sa máme posunúť, tak potom môže byť kľudne ten sekretariát aj šesťčlenný namiesto trojčlenného. Ak hovorím zlé čísla, tak sa ospravedlňujem. Ale jednoducho je prioritná viac ochrana verejného záujmu alebo to, že či, či nevieme nájsť dvoch-troch ľudí navyše, ktorí by sa tomu vedeli venovať.
Čiže toto sú riešiteľné veci. A ja len opätovne vyzývam k tomu, a to je už záver, že nikto to za nás nevyrieši. Toto je vec, ktorú vždy musia riešiť poslanci. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu je vždy na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, príp. na jeho členov alebo poslancoch. Žiadna vláda sa do tohto púšťať nebude. Žiadny úrad tu nie je na to vytvorený, aby niečo také pripravil pre vládu alebo pre poslancov. Jednoducho pokiaľ si to my nejakým postupom nevylepšíme postupne aspoň raz za štyri roky, no tak sa to nikdy nepohne a budeme si len hovoriť o tom, aké tu máme nedostatky, a mohli by sme tu menovať ďalších desať, ktoré neboli spomenuté, nechcem, lebo vieme o tom, sme tu viacerí členovia výboru. Ja vás poprosím, že zamyslime sa nad tým takto, že my sme za štyri roky v tejto agende sa neposunuli, a vieme, že sa musíme, a viacerí sa chceme posunúť, že dajme tomu šancu a potom v druhom čítaní sa dohodnime na tom, čo je, čo je priechodné. Budeme mať dva-tri týždne na to, aby aj zasadol, minimálne jedenkrát a možno aj dvakrát zasadne výbor, máme tam nejaké otvorené konania, je na to na to určite priestor. Poďme do toho. Podľa mňa to je tá správna cesta. Nebuďme takí alibisti, že však už teraz končíme, tak už vlastne nerobme nič. No to podľa mňa správna cesta nie je, aj keď niekomu to, samozrejme, môže vyhovovať. A niekto môže mať aj taký názor, je to úplne legitímne, ja mám ten názor iný, preto som aj navrhoval tento návrh ústavného zákona.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, ja teda na spresnenie. Ja som sa tak opatrne snažil rozprávať o tom rozpade, alebo teda, aby to nevyplývalo z toho to, že by som vás chcel z toho nejako obviňovať. Ja som to povedal kvôli tomu, že celkove opadol záujem riešiť túto problematiku, celkove, že to bola taká, zrazu bola taká atmosféra, že už sa nám nepodarí nájsť deväťdesiatku, a teda aj za seba poviem, že aj moja motivácia proste pracovať na niečom a venovať tomu hodiny na úkor svojej rodiny a energiu vyplýva z toho, že či ten záujem je, alebo nie je, že ak ten záujem reálne nie je, tak potom aj ja zvažujem, že sa budem venovať radšej veciam, kde stačí na priechodnosť 76 hlasov, nie 90.
Ale bolo mi veľmi ľúto, že sme sa k ničomu nedopracovali, a viem, že v minulom volebnom období tuším tú pracovnú skupinu, ktorú spomínaš, nejako, nejakým spôsobom zastrešoval gestor a práve predseda toho príslušného výboru. A teda pán predseda, terajší predseda výboru bude ešte vystupovať, tak asi povie, že prečo on nejako neinicioval tú pracovnú skupinu. Priznám sa, že úplne teda nepoznám tie dôvody. Verím, že sa dozvieme.
No a toto je v zásade ako keby záložné riešenie, že keď sa výbor... s ničím neprišiel, tak ja som teda nastrelil tie veci, ktoré z praxe a z judikatúry Ústavného súdu vyplývajú, nie všetky, ale viaceré, že poďme sa o tom rozprávať a prípadne poďme to aj upraviť. Ak chceme niečo vypustiť, aby sme, aby to bolo priechodné, vypustime, ak chcem niečo doplniť, kľudne doplňme. Máme ešte čas medzi prvým druhým čítaním. A určite my sa vieme na veľa veciach zhodnúť. Určite ty, ja alebo OĽANO, SaS, pri ochrane verejného záujmu sa vieme.
Veď nakoniec aj tá úprava, ktorá by mala zabraňovať zametaniu káuz pod koberec, to nie je môj výmysel. To už bolo predložené Veronikou Remišovou v minulom volebnom období. Ja som s ňou na tom pracoval, kým ona to predložila tej pracovnej skupine. Čiže ja si ani nepripisujem nejaké prvenstvo v tom, práve mi je ľúto, že sa to ťahá už šesť rokov (povedané so smiechom) a nevieme to presadiť, či sme boli v opozícii, koalícii, a však poďme sa o to pokúsiť. Ale keď je to kameň úrazu, tak to budem musieť zase asi odložiť na ďalšie volebné obdobie.

Ďakujem pekne a ďakujem pekne aj za slovo. Ja začnem tým, že môj názor na aplikáciu ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je taký, že viac ako vylepšovanie toho samotného formulára majetkových priznaní je väčší problém v tom, akým spôsobom sa kontroluje dodržiavanie tohto zákona.
Vidíme to najmä v oblasti komunálu, kde niektoré obce a mestá ani neotvárajú obálky s majetkovými priznaniami, a čakajú, kým príde nejaký podnet, pričom sa zväčša ani nedočkajú nejakého podnetu, lebo keď neviete, čo máte namietať, keď niečo nie je zverejnené, tak potom asi ani nebudete písať podnety. Aj keď dneska sa to už teda musí zverejňovať, to, to bolo, to bol veľký prelomový úspech, ktorý sa dosiahol, teda až na, až na výnimky tých obcí, ktoré nemajú webové sídlo.
Ale aj keď teda dochádza k tej kontrole, tak tá kontrola je častokrát formálna, pretože potom je ešte spor o to, že či má byť ten samotný výbor taký iniciatívny a má si došetrovať niektoré veci a oslovovať tie ďalšie orgány príslušné a, a naozaj robiť riadne tú kontrolu, teda tak v takom väčšom rozsahu, alebo má byť skôr pasívny, a teda úplne sa spoliehať na to, čo ten, čo ten podávateľ podnetu napíše v podnete a potom sa dožaduje donekonečna ten podávateľ, aby to ešte spresnil, hoci v jeho možnostiach často neni spresnenie toho podnetu.
Čiže aj, aj toto sú také veľké otázky, ktoré nás viedli k tomu, aby sme do programového vyhlásenia vlády uviedli, že mal by sa v budúcnosti zriadiť nejaký úrad na ochranu verejného záujmu, aby teda to chytil pevne do rúk a aby tá kontrola či už majetkových priznaní, alebo pokiaľ ide o vyhlásenie o nezlučiteľnosti funkcií, prebiehala riadne, aby na to nejaký úrad mal kapacitu, aby využívala informačnú techniku, prepojenie určitých informačných systémov, registrov a podobne. Takýto úrad už dnes funguje veľmi dobre napríklad vo Francúzsku alebo v Írsku.
My sme to síce dali do toho programového vyhlásenia vlády, ale tým, že v lete minulého roka došlo k tomu, že jeden z členov bývalej koalície opustil koalíciu, a na ústavný zákon treba ústavnú väčšinu a toto bola naozaj zásadná veľká zmena, tak tým pádom v tom lete táto predstava už prestala byť reálnou. A jediné, čo môže byť ešte ako-tak reálne, sú určité vylepšenia tohto ústavného zákona a ja sa teraz v krátkosti, je ich tam asi päť, budem venovať jednotlivým tým vylepšeniam, aby bolo jasné, o čo ide. Ony sú to v zásade nie nejako rozsiahle, rozsiahlo formované vylepšenia, ale nazdávam sa, že vedia pomôcť veci.
Čiže v prvom rade, judikatúra Ústavného súdu sa tiež nejakým spôsobom vyvíja a v poslednom období máme viaceré judikáty Ústavného súdu, ktoré hovoria, že tá jednoročná lehota, počas ktorej sa verejný funkcionár má považovať za verejného funkcionára, by mala byť len poriadkovou lehotou. To konštatoval Ústavný súd a to je dosť zásadná zmena, ktorú by sme mali zohľadniť aj v ústavnom zákone, pretože inak nám vznikajú spory najmä na komunálnej úrovni, či možno začať konanie voči verejnému funkcionárovi, keď už prešiel rok odvtedy, ako ukončil funkciu verejného funkcionára. Bol, bolo, boli veľmi ne... bola veľmi nejednotná prax najmä v oblasti komunálu, niekedy sa tie konania začínali, inde sa povedalo, že už prešiel rok, potom sa malo za to, že keď začne to konanie, až po tom, ako rok uplynie, nakoniec Ústavnú súd to vysvetlil tak, že je to len poriadková lehota. Čiže dnes platí, že to konanie možno začať aj neskôr ako po jednom roku, ale náš Ústavný zákon túto judikatúru ešte nezohľadňuje a o tom je to prvé vylepšenie a tá prvá korekcia, ktorá je v tom bode číslo jedna.
Potom je tu návrh, aby, keďže ústavný zákon je naozaj veľmi ťažké novelizovať, aby sme umožnili, tak ako už to na dvoch iných miestach v ústavnom zákone je, že niečo nám dopovie aj obyčajný zákon, a v tomto prípade by dopovedal aj určité konanie, alebo áno, určité konanie, ktoré by sa považovalo nie podľa tohto ústavného zákona, ale, ale aj podľa bežného zákona za konanie, kde sa uprednostňuje osobný záujem pred verejným záujmom.
Dnes už máme takéto dve odchýlky v samotnom ústavnom zákone, ktorý hovorí alebo ktorý odkazuje na bežný zákon. To znamená, že nie vždy sa postupuje podľa ústavného zákona, ale za určité porušenie toho ústavného zákona sa považuje aj to, čo, aj to, čo teda hovorí osobitný zákon. Že nešlo by o prvú takúto odchýlku a odkaz na osobitný zákon, ktorý nie je ústavným zákonom, a myslím si, že by to bolo na prospech veci, pretože naozaj ústavný zákon je niekedy veľmi ťažké zmeniť, pritom vieme o konaniach, ktoré by bolo potrebné postihovať, a nevieme sa k tomu nejakým spôsobom dopracovať formou novely ústavného zákona, pričom je aj väčšinová zhoda, ale nie, nie je ústavná väčšina.
Ďalšia vec, a to sa týka už samotného formulára, je otázka, či máme pri posudzovaní majetku, majetku posudzovať, a pokiaľ ide o užívanie veci, či máme prihliadať na hodnotu tej samotnej užívanej veci, alebo hodnotu toho užívania. My dnes postupujeme podľa toho, lebo zákon je tak naformulovaný, že pozeráme na hodnotu užívania. To znamená, že ak si dohodnem prenájom vo vile v Cannes za jedno euro, tak to nemusím uvádzať v majetkovom priznaní, lebo hodnota užívania je jedno euro. Mohol by som to uvádzať až... alebo musel by som to uvádzať až vtedy, keby som platil za to viac ako 20-tisíc. Teraz hovorím ilustratívny príklad. Myslím si, že to nebol úmysel zákonodarcu.
Myslím, že úmysel zákonodarcu bol v tom, a tak by to podľa mňa bolo správnejšie, ak by sa to uvádzalo do majetkového priznania vtedy, ak hodnota tej užívanej nehnuteľnosti je väčšia ako tých plus-mínus 20- alebo 22-tisíc. Čiže tou ďalšou zmenou, ktorú navrhujem, je, aby v majetkovom priznaní sa uvádzali teda aj nehnuteľnosti, ktoré sú užívané, ak hodnota tej užívanej nehnuteľnosti presahuje ten limit, nie ak hodnota užívania, lebo to je veľmi ľahké, to je veľmi ľahko možno obísť, aj to sa obchádza, preto aj v tých majetkových priznania častokrát vôbec tie lukratívne nehnuteľnosti nevidíme a potom ani nevidíme tie prepojenia medzi niektorými politikmi a finančnými oligarchami povedzme.
Potom je tu ďalšie vylepšenie, ktoré, ktoré ja som zaz... označil v tom samotnom podaní ako... alebo to poviem nakoniec.
Teda je tu ešte jedno vylepšenie, ktoré zase ide opačným smerom, nejde smerom k sprísňovaniu, ale smerom k takej, takému nor... takej normálnej kontrole majetkových priznaní. Dnes tie majetkové priznania väčšinou končia a tá kontrola končí na tom, že, že väčšinou trestáme ľudí, ktorí zabudli podať majetkové priznanie o jeden deň, o tri dni, o týždeň a tak ďalej, a je podľa mňa všeobecná zhoda aj na výbore, asi nie sme jediný výbor, asi to aj v minulosti bolo tak, že tieto porušenia, že mali by sme byť troška tolerantnejší k týmto porušeniam, lebo malo by ísť o to, či ten verejný funkcionár sa chce, alebo či chce priznať majetok a príjmy, či chce urobiť tú deklaráciu, to vyhlásenie o majetkoch, o príjmoch a o nezlučiteľnosti funkcií, alebo či sa to snaží obísť. A to nám nerieši to, že on to podá o jeden deň neskôr, lebo je jasné, že on sa nechcel vyhýbať tomu priznaniu. Čiže zavádzam tu mechanizmus, kedy by v prípade, ak pôjde o takéto naozaj že pochybenia zo zábudlivosti alebo z omeškania, alebo je naozaj nejaký objektívny dôvod, že by sme k tomu pristupovali tolerantnejšie a tá pokuta by sa za určitých okolností neudelila. Myslím si, že je to aj fér, lebo malo by nám ísť o to, či sa ten funkcionár, či chce deklarovať svoje príjmy a pomery, alebo nechce, nie o to, či to zmešká o deň alebo o dva.
Potom je tu aj vypustenie mechanizmu preto, že ho považujem, asi nie som jediný, za nadbytočný, ak výbor pre nezlučiteľnosť funkcií konštatuje tými tromi pätinami, že došlo k porušeniu ústavného zákona, tak považujem za nadbytočné, aby sme s tým ešte chodili do pléna, ešte aby aj tu museli tri pätiny poslancov, teda hovoríme povedzme o strate mandátu, deklarovať, že áno, výbor má pravdu. Že prečo by tam malo byť dvojstupňové potvrdenie, keď ten verejný funkcionár sa môže odvolať na Ústavný súd, a to konanie je zas, to konanie má odkladný, alebo to odvolanie jeho má odkladný účinok. Čiže jemu sa nič nestane, keď sa odvolá na Ústavný súd a počká si na rozhodnutie Ústavného súdu. On o ten mandát nepríde. Takto zbytočne zaťažujeme plénum, potom sa tu z toho zbytočne stáva politická otázka, nie, nie vždy aj ten predsedajúci je úplne rád tomu, že to musí predkladať do pléna, však hovorme, ako to z praxe poznáme, myslím, že keď je na to výbor určený, tak ten výbor to má konštatovať, verejný funkcionár nech sa odvolá na Ústavný súd a nebude tým zaťažovať jednoducho plénum. Dnes to máme nastavené tak, že zaťažujeme plénum, podľa mňa to nie je úplne najšťastnejšie.
No a nakoniec to, čo v návrhu zákona označujem ako taký, by som povedal, najväčšiu vymoženosť, aj keď teda je to relatívne, a vôbec sa nebránim ani ďalším veciam, ak by sme na nich vedeli dohodnúť, a vôbec sa nebránim ani tomu, ak niečo z toho, čo som povedal, je veľký problém, aby sme to nakoniec z toho zákona vypustili, pretože potrebujeme aj vylepšovať ten zákon z času na čas, aspoň raz za štyri roky by sme sa mali niekam posúvať aj pri ochrane verejného záujmu.
A teda tá posledná vec spočíva v tom, že častokrát - a nemusíme hovoriť hneď len o celoštátnej úrovni, môžeme hovoriť aj o komunálnej úrovni, ja som zažil veľa, oveľa flagrantnejších porušení ústavného zákona alebo ochoty kontrolovať majetkové priznania skôr na parla... na komunálnej úrovni, ale dajme tomu, že všade, tak je, je to zametanie káuz pod koberec spôsobom, že častokrát z kolegiality, hoci je jasné porušenie ústavného zákona, tak poslanci sa v danej komisii alebo u nás na výbore dohodnú, že zastavia to konanie. Proste zastavia, pretože nechcú to tomu kolegovi spraviť. No né, nedajme mu tú pokutu, tie tri platy, však chudák, že čo on potom bude robiť, však umre. Alebo bude bezdomovec z neho. No to teraz preháňam troška, ale jednoducho sú aj takéto chvíle a myslím si, že by mala byť možnosť ako, keď dochádza k takýmto účelovým zastaveniam konania, aby bola možnosť teda dať tej tretine členov výboru alebo tretine členov toho orgánu, ktorý posudzuje ten daný prípad, aby sa mohlo odvolať na Ústavný súd, ktorý by preskúmal, či to zastavenie nebolo účelové. Ja tú koncovku toho konania robím tak, že teda Ústavný súd to rozhodnutie vie zrušiť a vrátiť späť tomu výboru na opätovné preskúmanie a rozhodnutie v súlade s tým, s tým ako keby usmernením Ústavného súdu, teraz budem zjednodušovať, hoci teda vidím, že alebo viem, že to nie je jediná alternatíva, a viem, že teda to nemá len samé pozitíva, pretože uznávam, že môže sa nám stávať, že sa ten kolobeh bude stále cykliť, že výbor nebude rešpektovať Ústavný súd, znova sa to dostane na Ústavný súd, znova to nebude rešpektovať.
Potom tá druhá alternatíva, ktorá sa dá upraviť aj v druhom čítaní, je taká, že ten Ústavný súd by priamo rozhodol tú vec a už by to nevracal výboru. Aj to sa dá urobiť. Ja som do toho nechcel ísť, lebo to by, samozrejme, primárne navyšovalo administratívnu záťaž pre Ústavný súd, ale pokiaľ teda voči tomuto sú najväčšie výhrady, že, že tuná nevieme donútiť poslancov na výbore, aby hlasovali tak, ako povie Ústavný súd, hoci v zákone hovoríme, že sa má aj ten výbor správať primerane s právnym poriadkom, teda robíme z neho nejaký kvázi správny orgán, no tak potom asi nám nič iné nezostane len ísť do tej alternatívy, že ten Ústavný súd bude priamo o tej veci rozhodovať sám a už nebude vracať výboru naspäť, aby sme nezasahovali teda do vedomia a svedomia nejakej slobody poslancov. To je riešiteľné, aj keď takto to tu nenavrhujem. Ja skôr chcel ísť tou menšou administratívnou záťažou pre súd, ale vôbec sa nebránim tomu, aby sme teda išli aj tou väčšou administratívnou záťažou pred súd a povedzme odbremenili poslancov od toho, že by museli, nebodaj by museli prihliadať na to, čo hovorí Ústavný súd.
Ďakujem pekne zatiaľ za slovo.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, býva už zvykom, že aspoň raz za volebné obdobie sa novelizuje aj ústavný zákon o ochrane verejného záujmu, niekedy je to aj viacej, ak sa zistí, že sa tam spravili nejaké nezrovnalosti, to sa nám stalo v minulom volebnom období, ak sa dobre pamätám, že sa novelizoval zákon a potom bolo treba niečo ešte doopravovať. Mne je ľúto, že sa nám nepodarilo na výbore toto volebné obdobie dospieť k nejakej dohode, tak aby to bol, bola výborová novela, novela ústavného zákona, pretože aj výbor má možnosť predkladať návrhy zákonov, a neviem, či sa mýlim, ale mám pocit, že toto volebné obdobie tuším žiadny výbor nepredkladal návrh zákona, ale kľudne ma opravte, nejak si nespomínam. A myslím si, že je to škoda, lebo malo by to určite aj väčšiu priechodnosť, takto treba jednoducho viac vysvetľovať, rokovať, a pritom ide o niečo, na čom by nám malo záležať všetkým, pretože ide o ochranu verejného záujmu.
Ja som predložil niektoré úpravy, ktoré považujem za významné, samozrejme, nie je to úplný zoznam, podrobnejšie vysvetlím potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predseda.
Ďakujem zatiaľ pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. K Petrovi Dobešovi, to bude také najrýchlejšie asi. Ja takisto som rád, že sme sa väčšina klubu na tejto novele podieľali, preto sme hovorili, že sme sa snažili o nejaké vyvážené postavenie. My sme aj v tej analýze Parlamentného inštitútu, keď sme ju dávali robiť, sme v zásade položili jedinú otázku, že aká je zodpovednosť starostu, primátora, župana za to, že ak je prijaté uznesenie zastupiteľstva, a on ho odmieta plniť, že čo s ním. Väčšina tých krajín, keďže nemá taký extrém, ako je na Slovensku, nám odpovedala jednoducho, že čo riešite, veď ho odvoláme, veď ho volíme na zastupiteľstve, čiže oni jednoducho tento problém nemajú. A teda to, to je aj na zamyslenie do budúcna, že či ten model je správy.
S Jankou tam, to by sme asi len súhlasili vo všetkom, čo povedala.
A teraz k pánovi poslancovi Dostálovi. Ja som nepovedal, že SK8 sa s nami nechcela baviť. Ja som povedal, že nemali pripomienky. A že keby sme to dali do NPK, tak by povedali to isté, že nemajú pripomienky. Čiže nič iné by sme nezískali z NPK, ako sme za tri mesiace získali opakovane od nich odpoveď, že nemajú pripomienky. A kto sa nechcel baviť, to bol ZMOS, to jediný, a tam je to jasné, lebo tam sme úplne skoro o 180 % v niektorých veciach inak. Pokiaľ ide o to, my sa, že by sme sa s niečím vyhrážali. My sa nevyhrážame, ale táto novela zapracovaná v programovom vyhlásení vlády, ktoré sa týka transparentnosti a otvorenosti samosprávy. Pokiaľ vy sa teraz tvárite, že na transparentnosť samosprávy a otvorenosť je neskoro, lebo končí volebné obdobie, tak je to výhovorka. A to treba otvorene povedať a všetkým komunikovať. Je to vaša výhovorka, vy ste si to tak zvolili a jednoducho to je vaša zodpovednosť. Tak vy vysvetľujte, že jednoducho si myslíte, že príde sem nejaká nová vláda, nejaký, nejaký parlament iný, že sa vzdávate dopredu, že by to hneď zmenili. To vôbec nemusí byť tak pravda. Prečo by sa to malo zmeniť? A ani tak rýchlo to nie je možné, lebo ten legislatívny proces nejako trvá, tu sú aj nejaké finančné korekcie, nastavené mechanizmy, to nie je také jednoduchšie, aby sa to hneď zmenilo. Tomu jednoducho neverím, to je len výhovorka.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, keďže sme naozaj venovali množstvo času tomu, aby sme predložili návrhy zákona, ktoré sa týkajú samosprávy, tak by som rád k tomu uviedol pár poznámok.
To, že prečo sa rieši aj táto alebo prečo sa predkladá aj táto právna úprava, keď dáme si troška odstup od toho celého a pozrieme sa na to trochu z väčšej výšky, súvisí s tým, akým spôsobom je nastavené na Slovensku postavenia, právomoci starostov, primátorov a županov a akým sú upravené právomoci komunálnych zastupiteľstiev. My sme si v tejto veci dali v minulosti spraviť aj analýzu Parlamentného inštitútu, ktorý sa zaoberal zodpovednosťou primátorov, starostov a županov, a z tejto analýzy jednoznačne vyšlo, že Slovenská republika je v otázke postavenia právomocí županov, starostov a primátorov extrém. Jednoducho sme extrémisti, žiadna iná krajina v tejto otázke, žiadna iná krajina v Európskej únii nemá zároveň také silné postavenie, také silné právomoci starostov, primátorov, županov spojené s priamou voľbou týchto funkcionárov, žiadna iná krajina.
Sú krajiny, ktoré keď zaviedli po veľmi dlhej diskusii priamu voľbu, tak drvivú väčšinu tých právomocí a tie kľúčové právomoci nechali zastupiteľstvu, čiže ten starosta, primátor, župan je v pozícii takého ceremoniálneho zástupcu obce, napr. v Poľsku, ale aj niektorých západných krajinách.
No a potom sú to krajiny a niektoré spolkové krajiny Nemecka, kde ak išli, tak išli tak, že tie veci sú vyvážené, že sú právomoci medzi zastupiteľstvami a primátorom, starostom vyvážené, ale nikde to nie je tak spravené, že jednoducho ak si starosta, primátor, alebo župan postaví hlavu, tak si môže dovoliť všetko, pretože tak to, žiaľ, na Slovensku je. Na Slovensku jednoducho zastupiteľstvo ak je, je vo vojne so starostom, primátorom, županom, tak má v zásade len dve možnosti, že neprizná primátorovi, starostovi, županovi odmenu, teda to navýšenie platu, alebo mu jednoducho zoseká možnosť prehadzovať si v rozpočte medzi jednotlivými položkami to percento, ktoré si tam môžu prehadzovať, a tieto nebezpečenstvá sú všetky popísané v odbornej literatúre. Žiadna iná krajina v Európe sa nehrnula do takéhoto extrému, aký my sme zaviedli na Slovensku pred časom, a potom sa čudujeme, že prečo vznikajú rôzne konflikty medzi zastupiteľstvami a starostami, primátormi a županmi. Veď to všetko je v odbornej literatúre napísané od začiatku.
To je jedno z najväčších rizík, pred ktorým sa aj krajiny bránia, aby zaviedli priamu voľbu starostov, primátorov, županov, prípadne ak ju zavedú, aby, aby dali týmto funkcionárom také obrovské právomoci, ako sú na Slovensku.
A druhé najväčšie riziko je v tom, že tieto osoby potom majú tendenciu svoju moc zneužívať a nie je dobre možné zo strany zastupiteľstva tomu brániť.
Čiže nehovorím niečo, čo je môj názor, toto je dávno popísané v rôznych vedeckých prácach, v odbornej literatúre, len my na Slovensku sme tomu nevenovali pozornosť. No a keď sa na to tak pozeráme, tak nejaký stav tu bol do roku 2018. A v roku 2018 prišla tá, ja ju nazývam, novela... alebo paškvil, ktorý tu presadil ZMOS a ktorý jednoducho zaviedol systém, že sa ešte viacej posilní právomoci starostu, primátorov a županov nadmieru na úkor zastupiteľstiev. Všetky právomoci, ktoré mali dovtedy zastupiteľstvá, sa rušili a jednoducho to nie je správna cesta. To nie je správna cesta, a tomu, že sa tomu ZMOS bráni a nechce o tom rokovať, je úplne jedno, kedy by sme o tom rokovali, pán poslanec Dostál a ostatní. Oni by s tým nesúhlasili jednoducho nikdy, pretože si to veľmi precízne v roku 2018 s bývalou vládou SMER-u presadili. Čiže určite by s tým nesúhlasili, jedno či by bolo polovica volebného obdobia, koniec volebného obdobia a začiatok, bolo by to všetko jedno.
A tým, že my sme od januára sa snažili so všetkými rokovať a povieme si, koľko je medzirezortné pripomienkové konanie, to je tri týždne, takže nedostali sme z toho procesu nič viac, pretože my sme s nimi rokovali tri mesiace, nie tri týždne, alebo snažili sa rokovať tri mesiace, nie tri týždne.
A keď hovoríme, že je tu nejaký mandát, alebo nie je mandát, my máme stále mandát v plnej miere ako poslanci. A jednoducho, keď, keď, keď niekto nerešpektuje zo strany samosprávy mandát poslanca Národnej rady, tak naozaj je to na pováženie, ale na pováženie, na zamyslenie sa na ich strane, pretože ministerstvo vnútra áno, niečo by vedelo asi vypomôcť v rámci toho MPK-áčka, toho pripomienkového konania, že by nás upozornili na možno nejaké legislatívnotechnické nezrovnalosti, ale moja skúsenosť z tohto volebného obdobia bola vždy rovnaká. Keď sme za nimi prišli, že poďte, ideme riešiť niečo v samospráve, tak povedali nám, však pokiaľ ide o tieto právomoci, postavenie starosta - zastupiteľstvo, tak je to na vás, ako sa dohodnete, čiže som veľmi skeptický k tomu, ani neverím, že oni by nám do toho vôbec chceli nejakým spôsobom zasahovať alebo dávať nejakú pridanú hodnotu, lebo veci, ktoré my tu riešime, to nie sú veci, ktoré majú nejaký presah na, na štátnu správu alebo majú nejaký presah na množstvo iných zákonov. Tuná my len hovoríme to, že vyvažujeme postavenia právomocí zastupiteľského vzťahu k starostom, primátorom a županom a dostávame to do nejakého čiastočného reverzu z roku 2018.
Navyše my tu máme v novele množstvo vecí, ktoré sme si sami presadili vrátane vás, teda SaS, do programového vyhlásenia vlády. Veď transparentnosť, otvorenosť samosprávy, to je, to je samostatná kapitola, samostatná časť PVV-čka, za tú ste aj vy celý čas bojovali, a teraz hovoríte, že vy nejdete podporiť transparentnosť a otvorenosť samosprávy. No, v poriadku, tak my sa zase postaráme o to, aby o tom ľudia vedeli. Ak to takto, ak to takto staviate, tak je to, samozrejme, vaša voľba. Ale my to chceme presadať, tak ako sme tu sľubovali ľuďom aj v roku roku 2018, kedy správne pán poslanec Dostál povedal, že tuná naozaj sme veľmi protestovali proti tomu, aká novela bola presadená zo strana ZMOS-u.
Na o pokiaľ ide o tie ostatné reprezentatívne organizácie, so ZOMOS-om bola veľmi korektná spolupráca, aj keď teda, samozrejme, nie všetkých otázkach sa aj s nimi zhodneme, že povedzme idú v niektorých veciach veľmi prozastupiteľsky a my sme sa skôr snažili o taký vyváženejší model. A s Úniou miest bola takisto veľké korektná spolupráca, to je, Janka, pani poslankyňa Majorová Garstková spomenula, tam sme sme sa naozaj s nimi vytrápili, tak aby toto bolo pre nich priechodné. Len keď potom jednotliví členovia Únie miest, hoci rokujeme s Úniou miest, povedia, že no ale my nebudeme rešpektovať to, čo ste vyrokovali s Úniou miest, no tak, to naozaj na to, na to nemám už slov potom.
No a pokiaľ ide o SK8, tak SK8 žiadne konkrétne výhrady nevyjadrila a opakovane sme ich k tomu vyzývali. Čiže viete, keď nemému dieťaťu ani vlastná matka nerozumie, a ja jednoducho nebudem niekoho tri-štyrikrát presviedčať, aby sa vyjadril, keď hovorí, že nemá pripomienky a nechce sa k tomu vyjadrovať, no tak jednoducho aj to je, aj to je odpoveď a taká odpoveď by mohla prísť aj v pripomienkovom konaní a bolo by to vyhodnotené ako žiadna pripomienka, lebo pripomienka musí mať aj nejaké, nejaké kvalitatívne parametre, a toto nie je pripomienka keď niekto povie, že jednoducho sa k tomu nebude vyjadrovať.
Pokiaľ ide o tie jednotlivé ustanovenia, tam už nepôjdem do detailov. Ja som všeobecne povedal, že ide o čiastočný reverz 2018. Ide o transparentnosť, otvorenosť samosprávy. Ide aj o to, aby sme dosiahli určité vyvážené postavenie, aby sa mohli realizovať v komunále poslanci a komunálne zastupiteľstvá, tak ako je to všade v iných krajinách Európskej únie. Mne je len ľúto, že na Slovensku je zavedený taký extrém v týchto veciach, a ja dúfam, že ak sa budúci parlament teda nejakým spôsobom kreuje, že tu znova budú ľudia, ktorí si budú tieto veci uvedomovať, a že sa nám raz podarí tento extrém slovenského karpatského typu v postavení primátorov, starostov, županov odstrániť a napraviť, pretože ak si naozaj prečítate tú analýzu Parlamentného inštitútu, tak zistíte, že, že taký spôsob, akým tuná môžu kraľovať starostovia, primátori a župani, nemá obdobu v celej Európe.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál alebo teda Ondrej, tak to bude jednoduchšie, ja rozumiem, že si vo veľmi ťažkej pozícii, lebo keby to záviselo iba od teba, tak si myslím, že ty by si bez problémov túto novelu vedel podporiť, len máte tam vo svojom klube také - v úvodzovkách - hviezdy z radov primátorov, starostov a ďalších členov klubu, ktorí sa zrazu začali starať o samosprávy, že to jednoducho nevieš v tom klube pravdepodobne presadiť, a je mi to ľúto, lebo aj tie informácie, ktoré tu zazneli, neboli úplne korektné, boli takými skôr výhovorkami, že prečo teraz nie, lebo, no moc sa mi do toho nechce, ale už to neni dobré a neviem čo, pritom sám hovoríš, že ten obsah je v poriadku.
Ja len pripomeniem, že nedostal by si iný výsledok z tých rokovaní, ako sme dostali my, pretože my sme od januára rokovali so samosprávami, so všetkými zástupcami samospráv a neverím tomu ani ty tomu neveríš, že ZMOS by niekedy súhlasil s touto novelou, pretože ZMOS má zásadne úplne iný pohľad na svet.
Ministerstvo vnútra by nič neurobilo navyše, pretože ministerstvo vnútra vždy, keď sme chceli riešiť samosprávu, nám povedalo, však ako sa vy poslanci v parlamente dohodnete, tak to bude. Čiže z ministerstva vnútra by som žiadne, žiadnu pridanú hodnotu nečakal, nakoniec sme ju nedostali ani v mnohých iných zákonoch, ale o tom by sme mohli inokedy rozprávať.
Pokiaľ ide o SK8, tá sa k tomu postavila veľmi alibisticky, teda nechcela sa do toho veľmi starať a nevyjadrila žiadne zásadné pripomienky. Možnože od nich by sme niečo dostali, možno. No a pokiaľ ide o Úniu miest, tak s nimi sme to naozaj veľmi poctivo rokovali, a ten výsledok máme na stole. Čiže tak, tak nič iné by sme nedostali v tom MPK-čku, ako to, čo máme.
A pokiaľ ide o to, že prečo to stálo. No stálo to preto, lebo ste vy tlačili na to, že dva roky musí sa urobiť jeden veľký balík, nemusel sa robiť podľa mňa, no a potom niekoľko mesiacov, keď ty si bol štátnym, to stálo preto, lebo sme prihliadli na starostov a primátorov, ktorí nechceli, aby bola ovplvňovaná kampaň pred komunálnymi voľbami. A podľa mňa, nie je neskoro, pretože my nie sme na konci volebného obdobia, my upravujeme komunál a my sme na začiatku komunálneho obdobia, čiže to je úplne v pohode, že by sme to teraz upravili. Upravujeme pre komunál, nie pre nás.