Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 393). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia zákona, zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja tak isto chcem, už tu veľa bolo povedané o tom zákone a zrejme možno nejaké drobné veci ešte budú vychytané, ale chcem pochváliť ten zákon tak isto a bola tu spomenutá na záver, ja už som sa nechcel potom ozývať, ale na záver bola spomenutá tká vec, že maličkosť. Tá anonymizácia tých značiek, ja si nemyslím, že to je maličkosť, pretože mám aj osobné skúsenosti, ale aj od iných ľudí, že skutočne taká nenávisť napríklad medzi regiónmi alebo medzi mestami a tak, je a zažil som aj skalu v aute, takže viem čom hovorím. Ďakujem za celý ten zákon.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem veľmi pekne kolegom poďakovať za predloženie tohto návrhu zákona. Viem, ako intenzívne ste na ňom pracovali. Motoristom prináša možnosť prenositeľnosti EČV a možnosť ponechania si pôvodných tabuliek pri predaji vozidla týmto návrhom zákona a jeho aplikáciou v praxi ušetríme financie štátu aj občanom. Prinášame ekologický efekt, znížime byrokraciu. Veľmi rada tento návrh zákona podporím. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Myslím si, že už v tejto chvíli by sme mohli za všetkých motoristov poďakovať predkladateľom zákona, lebo niekedy úplne jednoduché riešenia sú tie najlepšie riešenia, hlavne v tejto dobe, a zároveň som rád, že napĺňame programové vyhlásenia vlády, či na poli ekológie, či na poli odburovania byrokracie a takisto na poli šetrenia financií pre občanov, ako aj pre štát.
Takže určite tento zákon má zmysel a plne ho podporujem a sa s ním stotožňujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Táto téma je paradigmou v oblasti značiek automobilov aj u nás na Slovensku. Možno sa treba v rámci bag market-u pozrieť aj do iných štátov, ako to tam funguje. Občania túto zmenu veľmi vítajú, pretože ušetrí čas aj peniaze a samozrejme aj naše životné prostredie. Určite treba odstrániť, prípadne minimalizovať všetky administratívne a byrokratické postupy pri prihlasovaní značiek a j automobilov. Ďakujem pánovi kolegovi Viskupičovi, za veľmi jasné zdôvodnenie návrhu. A možno tak otázka Marián. Chcela by som sa ťa spýtať. V čom bol problém, že v minulosti nebola ochota prijať tento návrh zákona? Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, poslanci a predsedajúci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 383). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Zo znenia uvedeného návrh zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský návrh navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbor prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní. Prosím, pani predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Chvíľu som nadobúdal pocit, že to začína tak trocha zvrhávať alebo kazíme si náladu a zvrháva sa to na taký súboj medzi Bratislavčanmi a mimobratislavskými obyvateľmi Slovenska. Tak to nie je. Máme tri mestá na Slovensku, ktoré sú trochu iné od iných obcí a miest, pretože majú samostatný zákon. Máme zákon, ktorý upravuje Bratislavu, zákon, ktorý upravuje Košice a zákon, ktorý upravuje Martin. To je teda už prvá taká odlišnosť. Ďalšia odlišnosť je, že máme dve mestá Košice a Bratislavu, kde okrem hlavného mesta, ktoré má právnu subjektivitu, majú aj mestské časti právnu subjektivitu. A to je ten hlavný problém, ktorý potom, ktorý spôsobuje, že vznikajú aj určité špecifické problémy pri zavádzaní parkovacej politiky. Pretože ak majú aj mestské časti parkovaciu službu, sú im zverené cesty III. a IV. triedy, tak tam mesto, hlavné mesto nemá kompetenciu a treba to riešiť inak ako pri všetkých ostatných mestách s výnimkou ešte Košíc, lebo tam je asi takisto ten problém mohol vzniknúť. Na o, samozrejme, potom Bratislava ako taká je aj hlavným mestom, takže plní určité funkcie, ktoré iné mestá neplnia. Ale to už je iná téma. To je skôr téma, ktorá sa týka financovania samosprávy, a to či Bratislava by mala mať aj na výkon funkcie hlavného mesta nejaké osobitné peniaze alebo nemala, ale to teraz nie je témou tohto zákona. Čiže ja sa vrátim k tomu, čo je podstatou tohto zákona.
Bratislava chce zaviesť od októbra parkovaciu politiku a potrebuje okrem toho, že už má zriadení mestský podnik, ktorý by vykonával odťahy, lebo odťahy sú súčasťou parkovacej politiky, potrebuje mať pravidlá, ktoré by umožňovali, aby sa aj mestské časti mohli pripojiť do tohto podniku a aby sa mohli tak odťahovať vozidlá, ktoré porušujú pravidlá cestnej premávky nielen na cestách I. a II. triedy, ale na cestách III. a IV. triedy. To, čo chcem primárne riešiť so ZMOS-om a s Úniou miest, nemám veľmi záujem nejako priliepať sem ďalšie témy. Však poznáte môj názor, že ja nie som nejakým veľkým zástancom prílepkov, ale čo by som chcel riešiť je to, že či aj iné mestá a obce majú záujem, aby ak sa vytvoria takého komunálne podniky na odťahy vozidiel, aby mohla byť v nich majetková účasť výlučne týchto verejných subjektov. Pretože v tomto zákone my zakazujeme, aby súkromné subjekty mohli mať majetkovú účasť v takejto odťahovej službe. Máme v Bratislave s tým neblahé skúsenosti a myslíme si, že ak toto je výkon vo verejnom záujme a odťahovka by mala byť výkonom vo verejnom záujme, teda výkon, za ktorý sa platí iba náhrada nákladov a nerobí sa z toho biznis, tak by mal byť z toho súkromný biznis vylúčený. A to je to, čo sa chcem spýtať aj ostatných obcí a miest. V spolupráci alebo v súvislosti s rokovaniami s ich zástupcami ZMOS-om a Úniou miest, či chcú, aby keď si vytvoria taký komunálny podnik, aby zákon, a nie tento, ale zákon o pozemných komunikáciách ustanovoval, že ak sa vytvorí taký komunálny podnik odťahová služba, tak nebude môcť mať majetkovú účasť súkromnú. To neviem, či budú chcieť. A všetky ďalšie témy, samozrejme, ktoré s tým súvisia patria na rokovanie, ale ja nie som veľkým zástancom toho, aby sme nabaľovali témy, rozširovali. Pretože máme tých termínov počas roka na podávanie legislatívnych návrhov dosť, ale tie rokovania nám budú slúžiť na to, že si ešte budeme vedieť dohodnúť ďalšie témy, tak sa nebránim tomu, aby sme to v najbližšej dobe predložili ako ďalší legislatívny návrh. A uvidíme, čo z tých rokovaní vzíde. Toľko na vysvetlenie. A som rád, že potom sa tá debata upokojila, lebo toto je naozaj o pomoci Bratislave. Je to o plnení Programového vyhlásenia vlády, ktoré chce riešiť dopravnú situáciu v aglomerácii Bratislavy. A nie je to naozaj o tom, že kto na koho dopláca, kde aké ŠPZ-ky sa pohybujú a podobne. Takže som rád, že tá diskusia sa potom zase vrátila tam kam patrí do takej odbornejšej roviny. Ďakujem pekne.

Môžem zareagovať, ono ..
=====

Môžem zareagovať. Ono niekedy sú také situácie len úplne nevyhnutné, že vlastne do obci ide napríklad autobus. Dneska mi hlásili, že bola dopravná nehoda, lebo bolo vlastne veľa tých automobilov zaparkovaných, čiže je niekedy situácia, a to je vlastne to rokovanie s tými predstaviteľmi miest a obcí, ktorí vlastne povedia tú špecifickú svoju situáciu, ktorá sa možno prenesie do zákona 369. V prípade, že to nebude možné tak, ako povedal pán navrhovateľ, tak možno bude treba sa pozrieť na tú 369 a niektoré tie veci, ja by som sa vrátila možno úpravu chodníkov cez cestný zákon, ktorý vlastne novelizoval a dal túto kompetenciu mestám a obciam. Takže to bude v rokovaní. Ako ťažko je povedať, každá obec a každé mesto je špecifické, má svoju parkovaciu politiku. A myslím si, že to rokovanie vlastne s predstaviteľmi ZMOS-u, aj Únie miest vlastne prinesie určite nejaké riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre všetky mestá a obce. No, ťažko je teraz povedať. Je to vlastne prvý ten nastreľ toho návrhu a bude sa ešte o ňom rokovať na výboroch. Určite tam vlastne prídu ešte nejaké riešenia, príp. pozmeňujúce návrhy. Pokiaľ by boli ochotní predstavitelia miest a obcí riešiť vlastne v tomto alebo pri tomto zákone aj otvorenie tej 369.