Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh zákona reaguje okrem iného aj na aktuálny celospoločenský problém, ktoré, ktorým obezita a nadváha u detí nepochybne je. Súčasne platí, že nadváha je najčastejšie metabolické ochorenie súčasného sveta. Množstvo detských lekárov sa domnieva, že ak je nadváha prítomná v detskom veku, existuje vysoká pravdepodobnosť, že tento problém pretrvá až do dospelosti. A čo je najhoršie, prispieva k zvýšenej chorobnosti. Ako sa môžeme dočítať aj v odbornej literatúre, hlavnou príčinou obezity je nerovnováha v energetickom príjme a výdaji. Toto tvrdenie zastrešuje nesprávne stravovacie návyky a nedostatok pohybu. Pri výskume sa zistilo, že obezita rodičov je jedným z predpokladov na jej vznik aj u dieťaťa, hlavne ak sú obézni obaja rodičia. Ak je obézny jeden rodič, tak je riziko trojnásobné, pri oboch rodičoch stúpa desaťnásobne, čím sa vlastne vytvára toto nebezpečné perpetuum mobile.
Čo sa týka stravovacích návykov, tie ako poslanci Národnej rady ovplyvniť, samozrejme, nevieme a na to sú tu rodičia. Avšak nám poslancom, ktorí tento návrh zákona predkladáme, je zdravie našich, zdravie našich detí nie je ľahostajné, a preto sa týmto návrhom snažíme aspoň takto upraviť druhú stranu rovnice a tým je výdaj energie. Ja osobne zastávam aj názor, že prevencia je lepšia ako represia, že je jednoduchšie problémom prechá... predchádzať, ako ich následne riešiť. Práve zvýšenie pohybovej aktivity je jednou z kľúčových zložiek v tejto prevencii a je to najmenej to, čo môžeme pre túto spoločnosť urobiť.
Opierame sa zároveň o rezolúciu Európskeho parlamentu ešte z roku 2007, ktorá vyzýva všetky členské krajiny, aby prijali také zásady, podľa ktorých by učebný plán zaručoval pre predmet telesná a športová výchova najmenej tri vyučovacie hodiny týždenne. Niektoré štáty Európskej únie majú dokonca päť hodín telesnej výchovy – Nórsko, Francúzsko či Maďarsko. Pohyb prospieva nielen fyzickému, ale aj psychickému zdraviu a až pre 30 % detí je telesná a športová výchova jediným predmetom, kedy sa deti hýbu a majú, ak nemajú inú mimoškolskú činnosť, často je to práve taká činnosť, ktorá sa nevenuje pohybu.
Návrh zákona pomáha napĺňať aj cieľ koncepcie športu na roky 2022 až ´26, ktorá bola schválená vládou 9. marca 2022, kde v bode 1.1 je cieľ definovaný nasledovne: skvalitnenie telesnej výchovy za súčasného zvyšovania rozsahu pohybu žiakov na školách a postupného zvyšovania podielu času, ktorý žiaci trávia na hodinách telesnej a športovej výchovy s cieľom dosiahnuť jednu hodinu pohybu denne. Taktiež Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vo svojom stanovisku z mája 2022 podporuje navýšenie povinnej časovej dotácie pre predmet telesná a športová výchova a poukazuje na nedostatok pohybovej aktivity ako kľúčového rizikového faktora pre vznik obezity, diabetes, srdcovocievnych ochorení, osteoporózy a iných chronických neprenosných ochorení. Viaceré prieskumy tiež dokázali, že deti na školách s vyšším počtom hodín telesnej a športovej výchovy dosahovali lepšie výsledky vo vzdelávaní. Deťom s nedostatkom pohybu sa, s dostatkom pohybu sa lepšie vyvíja aj časť mozgu hipokampus. Hipokampálna neurogenéza sa vo veľkej miere spája s pohybovou aktivitou, vďaka čomu majú takíto jedinci lepšie predpoklady na zapamätávanie si, učenie sa, ako aj na priestorovú orientáciu či elimináciu úrazu. Faktom je, že aj pandémia COVID-19 obmedzila výučbu predmetu telesná a športová výchova, čo rozšírilo spomínané problémy aj v oblasti duševných a psychických diagnóz.
Osobne si myslím, že lepšia telesná kondícia žiakom pomôže pri dosahovaní lepších výsledkov. Dostala som tiež k tomuto návrhu niekoľko podnetov, hlavne čo sa týka realizácie tejto novely. Samozrejmé, že sme pripravení o podnetoch a pripomienkach rokovať a v prípade potreby v druhom čítaní predložíme aj spoločný pozmeňovací návrh tak, aby došlo k rozumnému kompromisu medzi všetkými zainteresovanými stranami.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne za rozpravu. Ty vždy vystúpiš tak fajn, konštruktívne, takže žiadne osobné útoky, to sa mi veľmi páči.
Áno, spomínal si ten problém ohľadom telocviční, že nie je taký, by som povedal, ako, ako bod číslo jedna. Ja sa k tomu ešte vyjadrím určite v rozprave, mám tu pripravené naozaj nejaké materiály, ktoré by som rád povedal potom k tomu.
A hovoril si potom o predmetoch do zákonov, že možno to nie je taký, by som povedal, taká normálna vec úplne, ale vidíme, že tie ostatné štáty tiež k tomu pristupujú a majú rozpracované vlastne v školských zákonoch práve, som to včera aj spomínal, práve telesnú a športovú výchovu a majú ju zaradenú v zákone a rozpracovanú ešte viacej, ako je to teraz, vlastne ako v tomto návrhu novely, takže je to, áno, je to len základný kameň, je tam pomenované, pomenovaná tá minimálne časová dotácia na tri hodiny, ale existuje naozaj veľa riešení, ako sa s tým vysporiadať v rámci teda toho nového štátneho vzdelávacieho programu aj v, v tej RUP-ke - rámcovom učebnom pláne -, takže, takže tam naozaj, či to už presne bude na úkor nejakého iného predmetu, alebo z disponibilných hodín, alebo či sa pridá teda tá jedna hodina navyše, tam je naozaj tých riešení veľa a do tohto vlastne sa starať v tom zákone si myslím, že neprináleží úplne. To práve by mal robiť ten odbor kurikul na ministerstve školstva. Ale určite sa vieme pobaviť o rôznych situáciách, čo to robí, vycibrili to ešte, vylepšili, aby ten základný kameň bol lepšie, by som povedal, ukotvený.
Ďakujem.

No ja ďakujem ako kolegom. Chcem len podotknúť jednu vec, že včera tu rozprave zaznela ešte jedna vec, že keď teraz sa zaplatí tá zvyšná hodina, takže sa už bude môcť teda cvičiť a bude môcť byť tá tretia hodina. A ja som sa len tak chcel spýtať, lebo argument bol, že nemáme telocvične, nemáme priestory, tak teraz keď sa zaplatí tá hodina, tak už budú tie priestory, už bude. No nehľadajme to, ako sa to nedá, ale opakujem, hľadajme to, ako sa to dá.
Lebo ja rozumiem aj mojim kolegom matematikárom, fyzikárom a dejepisárom, že chcú mať viac tých hodín. Ale čo je dôležité, čo je naozaj najdôležitejšie pre to dieťa, je to zdravie. Je to zdravie. A vždy sa to dá. Keď ministerstvo školstva vydá smernicu a bude vysoko špecifikovaná na jednotlivé tie školy, keď tie, keď tie školy budú si môcť prispôsobiť aj tú telesnú výchovu svojim podmienkam, tak sa to vždy bude dať.
No a zo včerajška ešte jedna taká vec, že naozaj tam bolo, že veľa, veľa detí je zdravotne oslabených v súčasnej dobe. No ja som mal diplomovú prácu na vysokej škole Kritériá klasifikácie pohybovej výkonnosti zdravotne oslabených žiakov a robili sme to, naozaj celoštátny výskum sa robil, pretože nebolo vtedy, neboli tie kritériá dané. Takže nie kotúľ vpred a kotúľ vzad, ako to Suja na svojej stránke prezentuje, ale, ale takúto celoštátnu prácu som mal. Ale chcem povedať, že, a treba zapojiť aj zdravotne oslabených, lebo naozaj aj zdravotne oslabené deti môžu športovať v rámci svojich možností. A aj to je veľmi dôležité, veľmi dôležité, veľmi.
Takže ďakujem a ešte raz chcem poprosiť všetkých kolegov naprieč celému politickému spektru, čo tu sedia, že tá telesná výchova pre naše deti a zvýšenie jej počtu je veľmi, veľmi dôležité.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďakujem, kolegovia, že ste dali, samozrejme, tento zákon, pretože som tiež z tej generácie, kde sme ani nemali možnosť ísť do nejakej telocvične, ale my sme sa tešili normálne na deň, keď budeme mať telesnú výchovu cez ten týždeň a pokračovalo sa to ešte aj po škole. A keďže my sme postavení ľudia, však si uvedomte, sme postavení ako v telesnej schránke, ktorá musí míňať energiu a energia sa nemíňa tým, že budeš klikať do mobilu alebo pozerať na Facebook alebo na iné nejaké médiá, ale to, že sa pohybuješ a musíš to spaľovať. Veď to je základný princíp a hovorme si, čo chceme, ale nič nepreskočíme. Stále musíme žiť ten život človeka na zemi, kde je aj zemská príťažlivosť, kde máte aj svoju telesnú schránku, kde máte aj svoj talent, ktorí ste dostali od vašich rodičov a práve tento talent možnože pri týchto telesných výchovách sa môže aj prejaviť, že áno, mám ešte aj talent na takýto šport a nie iba myslieť rozumom a stále iba tú psychiku zaťažovať ako rozumovú, ale aj fyzická kondícia, ktorá sa, je to vlastne relax, ktorý sa robí a už aj nás v socializme učili, že sa to musí kompenzovať, aj to, aj to. Nemôžme ísť jednostranne a ja by som bol tiež, ako hovoril pán Osuský, keď si ho spomínal, pán predkladateľ, že každý deň, keby bola telesná výchova, tak bol by som veľmi rád. A myslím si, že deti, ktoré športujú, si nastavujú svoj režim aj dýchania, aj celého funkčného usporiadania tela do budúcnosti. Na základe toho potom uvidíš, či budeš, dostaneš infarkt v štyridsiatke alebo až v sedemdesiatke možno, pretože tvoja, tvoj organizmus to zvládne.
Máme teraz veľký problém s Alzheimerom, jedna choroba, ktorá je tu. Áno, mám tú skúsenosť, kde prakticky môj otec na ňu odišiel a do neba mu dávam odkaz, že ďakujem, ako si ma vychoval a musím povedať, čo mi lekár povedal, že, pán Fecko, akú má telesnú schránku, tak dlho vydrží voči tejto chorobe. Takže verte takto, že aj toto, keď bude mať telesnú schránku lepšiu, tak aj táto choroba ho nezasia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, Jozef, za príjemnú rozpravu. Spomínal si, že pán exminister vlastne, áno, ide proti tomu. Aj keď možnože v niektorých situáciách by to, by to aj povolil, dá sa povedať, ale povedal si, aj trošku si vyzval možno poslancov SaS, teda ostatných, ktorí by to radi možno podporili. A ja tu vidím pána Osuského pred sebou, ktorý mi tu nedávno rozrozprával veľmi pekný príbeh práve o telesnej. Dal som mu dokonca klobúk dole pred tým, keď hovoril, že by bol veľmi rád, aby aj každý deň bola telesná. A naozaj, bol to veľmi pekný príbeh, si pamätám, už nepamätám si tie detaily, ale pamätám si tú dobrú emóciu, ktorú mi sprostredkoval, a preto by som bol naozaj veľmi rád, keby v tejto téme, ktorá sa týka v podstate zdravia, dá sa povedať, a pohybu detí, sme mohli tak nejak slobodnejšie rozhodovať a možno pár poslancov teda zo SaS-ky by za to zahlasovalo, aj keď teda pán exminister to explicitne nechce.
Ďakujem.

Milá jedna kolegyňa a deviati kolegovia, desiati, jedenásti kolegovia, pardon, aj pán právnik. Pekné dobré ráno, vám všetkým želám.
Ja nebudem dlhý, ja len chcem povedať, že aj ja som, teda už som to hovoril, aj ja som jeden z tých, ktorí učili telesnú výchovu, skončil som fakultu telesnej výchovy a športu a nieže som hlboko presvedčený, ale je to naozaj veľmi dôležitá vec, aby sme dali tri hodiny telesnej výchovy. Ja som za päť hodín telesnej výchovy. Máme päť hodín slovenčiny na základných školách (reakcia z pléna), deväť, pardon, áno, v prvom ročníku, deväť, v prvom stupni (reakcia z pléna), v prvom ročníku, tak. Takže ja som naozaj za to, aby sme mali telesnú výchovu, pretože ten zdravotný faktor, o ktorom tu hovorila kolegyňa Horváthová, je veľmi dôležitý. Sami dobre viete, aké máme deti, ako nám deti vyrastajú, v akom prostredí, ako sú ovplyvnené technológiami, ktoré namiesto toho, aby ich dali, alebo aby, namiesto aby športovali, tak tie deti sa venujú mobilom, počítačom a činnosti okolo týchto nových technológií.
Počul som tu od pána bývalého ministra Gröhlinga, ako sa to nedá. Naozaj ma to veľmi, veľmi iritovalo, pretože ja som učil telesnú výchovu a chcem vám povedať príbeh. Ja som vyrastal ako syn školníka a určite mnohí z vás si pamätajú, ako sa vtedy učila telesná výchova. My sme mali telesnú výchovu pod bránou v škole, v starej škole, nemali sme telocvičňu. Vtedy telocvične vôbec neboli a ak boli, tak len naozaj vo vybraných mestách, krajských, dokonca ani okresné mestá niektoré nemali telocvične, a tá telesná výchova sa učila. Nie je pravda, čo hovoril pán Gröhling, a zavádzal, ale zavádzal naozaj na základe informácií, ktoré si ministerstvo vypracovalo, tak ako si ministerstvo vypracovať informácie, ktoré budú rozprávať, že inštitúcie a školy nechcú telesnú výchovu, tak keby som bol ja minister školstva, tak si vypracujem, vypracujem informácie, ktoré budú rozprávať, že školy chcú telesnú výchovu. Ale tu nejde o to, že či tí riaditelia chcú telesnú výchovu, tu ide o to, čo chcú, čo chceme my pre naše deti. Ak chceme, aby naše deti boli zdravé, aby naše deti boli životaschopné, aby nemali skoliózy, ako sa to tu hovorilo, aby nemali rôzne obezity a cukrovky, tak tá telesná výchova je potrebná. Je potrebné viesť naše deti k športu a urobiť všetko pre to, nie rozprávať o tom, ako sa to nedá, ale urobiť všetko pre to.
Ja keď som učil telesnú výchovu, tak mne na prvú hodinu telesnej výchovy prišli tri dievčatá a ostatné mali problémy, nemohli, lebo mali buď svoje dni, alebo ich bolela ruka, hlava a mali, mali rôzne problémy. Ja som tú telesnú výchovu učil spôsobom, že na ďalšie hodiny mi chodili všetky žiačky a všetky žiačky cvičili tú telesnú výchovu. Keď som sa ich spýtal, veď dievčatá, vy máte svoje dni, nie? "Ale nie, nie, nie, my budeme cvičiť." Je to aj o tom, o tom prístupe toho človeka a toho pedagóga a s Karolom sme sa o tom rozprávali, že naozaj tí telocvikári možno to kedysi bolo trochu iné a ja si tiež pamätám svojich kolegov, keď som učil, ktorí dali loptu žiakom a tí žiaci zobrali loptu a kopali si. Je to o prístupe, ale to nie je len o prístupe telocvikára, ale aj o prístupe matematikára, fyzikára. Keď vie ten fyzikár zaujať, tak je to dobré. Ja keď som na základnej škole, ja som na základnej nemal matematiku, lebo ma učila moja triedna a tá učila tak matematiku, že som mal čisté jednotky.
Na strednej škole som miloval biológiu, lebo môj triedny profesor bol biológ a tiež učil biológiu spôsobom, že som hltal tú biológiu. Ale ja som vo svojom živote mal šťastie na telocvikárov, ktorí ma priviedli k športu. Ja som aktívne športoval, ktorí ma priviedli k športu a aj vďaka nim, aj vďaka nim som vyštudoval fakultu telesnej výchovy a športu a chcel som ísť učiť telesnú výchovu.
Ja chcem povedať len jedno. Plne podporím, plne podporím a podporujem od začiatku to, čo robí Karol, to, čo robil aj Rišo Nemec, to, čo robila Mária Šofranko, to, čo robil Šefčík, Vons a ďalší naši, Garstková, ospravedlňujem sa. To, čo robili aj kolegovia, Kašper, ako to podporujú, takže veľmi, veľmi, veľmi kvitujem prácu mojich kolegov poslancov a som plne presvedčený, že aj saskári podporia tento zákon a nájdeme spoločnú cestu na to, aby naše deti cvičili tri hodiny telesnej výchovy. Nie sú problémy a všetky problémy, ktoré sú, sa dajú nádherne vyriešiť, či už sú to telocvične, či už je to nedostatok pedagógov, všetko sa dá vyriešiť, všetko sa dá. A ako Karol povedal, ja tiež, od malička ja nemám rád, keď niekto rozpráva, že to sa nedá, to sa nedá, to nevieme. Toto keď mi niekto povie, tak s takým človekom ja nechcem spolupracovať. Dá sa.
Takže, milé vy oklieštené plénum, milí Slováci, ktorí si pozriete tento môj vstup, ja som hlboko presvedčený, že každý jeden človek, normálny človek na Slovensku, otec, matka chce, aby jeho deti boli zdravé. A telesná výchova a zvýšenie počtu telesných, hodín telesnej výchovy toto zaručí. Robme všetko pre to, aby sme mali zdravé deti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za možnosť aj v tejto hodine ešte reagovať. Tak nečakal som to, ale budem pánovi poslancovi Pročkovi a pánovi poslancovi Gröhlingovi odpovedať naraz. Čo sa týka tej sexuálnej výchovy, ja som to vôbec nechcel nijak na tú tému, aby sa to zvrhlo, ale považoval som za potrebné, aby som to tam povedal.
Ja viem, pán Gröhling, pán poslanec Gröhling, že sa to učí, o vývine plodu a tak. Mne prišlo ale zvrátené, že vy v súvislosti s treťou hodinou telesnej výchovy na základných školách s pohybom, hovoríme tu o pohybe a vy si zažartujete takýmto spôsobom. Dobre, tak to nechajme tak. Hovorili ste, že jednu hodinu navyše z disponibilných hodín, že to je problém, ale keby sme tu dali navyše z rozpočtu a navyše nad ten plán pôvodný, takže to už je bez problémov. Ale znova tu opakujem jednu vec, že vy vlastne idete proti sebe, lebo už potom nebudú chýbať telocvične? To proste odbúravate jeden argument druhým argumentom. Čiže dobre, v poriadku, verím, že sa nejakým spôsobom dohodneme.
Karol Kučera, ja som nepovedal, kolega, že netreba tú tretiu hodinu telesnej výchovy, my ju potrebujeme, ale ja som za postupnosť. Postupne sa dopracovať k tomu a spravme taký krok, ktorý bude realizovateľný v praxi.
Kolegyňa Maťa Šofranko, ďakujem za ochotu nájsť kompromis aj ja sa pridávam.
Pán poslanec Kuffa a Vons, to iba všetko potvrdzuje, že nemusíme mať telocvične nutne, aby sme tú tretiu hodinu navýšili.
Ďakujem pekne aj ostat... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Škoda, že si to nestihol.
Ja budem reagovať, nechcel som teda, dvakrát som sa odhlásil, dvakrát prihlásil, ale keď si tam spomenul tú sexuálnu výchovu, v prvom rade chcem povedať, že naozaj, ja som to počul, ten žart, aby si teda ľudia nemysleli, že si vymýšľaš, ale ja, vieš, Marek, ja som človek, ktorý verí v Boha, ja som aj liberál, ja som aj demokrat, dokonca sociálny demokrat, neziskovku mám dlhé roky, som aj učiteľ telesnej výchovy a myslím si, že tá sexuálna výchova by mala byť zaradená do vyučovacieho procesu, pretože naozaj v súčasnej dobe internet a prístup mladých ľudí k internetu je tak devalvujúci, ich názory a naozaj tí mladí ľudia by mali dostať informácie od svojho pedagóga, ktoré budú láskavé, ktoré budú milé, aby naozaj tá sexuálna výchova a ich postoj k tomu sexu bol veľmi, veľmi pozitívny a veľmi kladný a nebolo to len naozaj o tom, že vieme si niečo pozrieť na internete. Takže ja naozaj, ja chválim za toto ministerstvo školstva, že toto chcelo zaviesť spôsobom, aký je naozaj pre mladých ľudí veľmi v súčasnej dobe potrebný, ale chcem reagovať aj na tú disponibilnú hodinu. Vieš, Marek, trošku tiež to chcem odľahčiť, že aj ja viem, že o čom ste sa rozprávali s Karolom a nechceš, aby tých hodín ubudlo, ale napríklad aj na náboženstve sa dá robiť telesná výchova, veď môžme ísť vonku, ako si povedal, a naozaj toho Boha môžeme spomínať pri športovom výkone. Takže, Marek, kľudne sa dá zladiť aj náboženstvo so športom. Nielen sexuálna výchova.

Ďakujem za slovo.
Marek, tvoja rozprava ma zaujala, lebo bol si vecný a počas rozpravy aj s troškou humoru, tak rád som počúval dokonca tvoju rozpravu. Vo faktickej som chcel reagovať inak, inými slovami, ale to, čo si spomenul na záver, že ako sa, síce tiež humorne, ale ako sa pri tejto téme vyjadril pán exminister aj s pánom poslancom Sulíkom s posmeškom, že sex je šport, áno, sex je súčasťou pre niekoho každodenného života, ale aj pre nás veriacich je normálnou súčasťou života, hej? Berieme to ako normálnu vec, len mňa zaráža pohľad niektorých liberálov k tejto téme a hlavne, keď sa zo sexu robia nejaké posmešky, a nedá mi, som si, spomenul som si na jedno vaše vyhlásenie, pán exminister, koncom roka, čo sa týka, k tej vašej prílišnej iniciatíve, čo sa týka sexuálnej výchovy v školách, preto ste nemali čas sa venovať tretej hodine telesnej výchovy a tak som si vygúglil, citujem, reagujem na pána Šefčíka, ale citujem, ako ste sa vyjadrili: "Ešte aj v štátnom vzdelávacom programe v dokumente, ktorým sa školy riadia, nemáme prierezovú tému sexuálna výchova, ale nazýva sa to výchova k manželstvu a k rodičovstvu. Nazvať to takto je klamanie žiakom. Hlavným cieľom sexuálnej výchovy je predsa informovať vás, podporiť zdravý vzťah k sebe samému a naučiť vás, ako sa stať rodičom, až keď to chcete a máte na to podmienky. Preto som navrhol, aby sexuálna výchova bola povinnou súčasťou učiva, aby sme sa na to, aby sme na to pripravili aj učiteľov." Samozrejme, že progresívne zvrátených učiteľov, česť výnimkám. Vo filme Láska nebeská zaznelo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Aj tebe, Marek. Samozrejmé, že ti rozumiem. My sme na tých stretnutiach preberali a aj to oceňujem, že si tú tému zase nerozvinul až natoľko, že aby sa tu zase zbytočne nerozvírilo, o ktoré hodiny ti ide atď. My o tom vieme a, samozrejme, v tej, v tom druhom čítaní, verím, že sa tam dostaneme, načne sa aj toto.
Ale zároveň si vlastne, by som povedal, ukázal alebo dal dôkaz toho, že i na tých školách, kde tie telocvične nie sú, sa dá robiť tá telesná výchova. Spomenula to tuná aj Maťa Šofranko, ktorá povedala, že tiež učila tak, že nemala tie podmienky. Ja som napríklad na základnej škole bol v takej škole, kde sa nedalo cvičiť, my sme v triede, na chodbe a, samozrejme, keď bolo pekné počasie, na školskom dvore, resp. na nejakých tých ihriskách, čo sme vtedy mali. Čiže keď sa chce, sa dá.
A čo je dôležité, síce to už nepovedal si ty, ale povedal nám to Karol Kučera, že vlastne 85 % detí má prístup k telocvični. Čiže vlastne ide o tú takú kreativitu a ochotu a schopnosti tých telocvikárov, alebo tých telocvikárov alebo učiteľov, aby pre tých 15 % si dokázali nájsť ten program, aby sa tie deti hýbali, či to už budú tie prechádzky alebo čokoľvek iné, ale nech majú ten pohyb, pretože ten pohyb im žalostne v dnešnej dobe chýba. Vieme sami, že čo to robí.
Zoberte si aj mnohí z vás, ktorí tu sedíme prvé volebné obdobie, čo robí ten nepohyb a to sedenie tuná s nami. A teraz si zoberte, čo to robí s tými deťmi, ktoré takto sedia a nemajú ani ten pohyb, keď prídu domov, taký, aký mali, pretože opäť idú k notebookom, k počítačom, k mobilom a ten pohyb chýba. Takže my im ho "musíme nanútiť" a musíme ich viesť k tomu a vieme dobre, že keď chce rodič, tak to dokáže, má na to schopnosti. Ale zopakujem to znova, len keď je dieťa, v dospelom veku to už nejde. Som za tú tretiu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)