Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Igor Matovič, ďakujem pekne za návrh a za rozpravu. Teda za prednesenie. Mňa len osobne vyrušuje, že riešime akurát vlastné výplaty a z radou opozície tu sedia traja. A tí ľudia, ktorí pred troma rokmi takéto podobné riešenie chceli, chceli riešiť a chceli navrhnúť a šírili s tým len nenávisť. A teraz je možnosť, teda v utorok bude možnosť o jedenástej o tomto hlasovať. Som veľmi, veľmi zvedavý ako budete hlasovať. Ukážete vašu skutočnú tvár. A ešte raz, hovoríme o vlastných výplatách a dokopy nás tu je okolo 13 poslancov. Hanba, ale už vidím, že tuto pán kolega menovite pán Milan Mazurek o chvíľočku vystúpi v rozprave ako tu bude šíriť nenávisť. Ako si urobí na to obrovský PR. Ako kopne do všetkého, ale o jedenástej v utorok, že ako bude hlasovať, to už je ďalšia vec.
Ďakujem za slovo. Mám čo mám povedať, a viete, skutek utek. Ďakujem pekne.

Nech zverejnia kritériá, na základe čoho teda si budú posudzovať kvalitu práce svojich poslancov, a na základe čoho budú doplácať príspevky poslancom. Lebo jednoducho si myslia, že tú svoju prácu vykonávajú záslužne, plnia to poslanie, ktoré, ktoré tu sľubovali keď prisahali na ústavu. A z tohto dôvodu chcú zo svojich peňazí, ktoré pochádzajú zo štátneho príspevku prispieť poslancom na ich vyššie platy.
Čiže je to to zavedenie spravodlivejšieho systému odmeňovania poslancov preto, aby ľudia mali pocit, že poslanci nie sú alebo Národná rada nie je nejaký systém, ktorý je úplne odtrhnutý od reálneho života. Zároveň s cieľom, aby sme nabudili tých poslancov, ktorí si v podstate im stačí, že boli zvolení, a že stláčajú tlačítka, ktoré im možno povie ich predseda politickej strany, ale v skutočnosti nie sú ochotní ani nejako ani sa stretávať s ľuďmi. Analyzovať problémy ľudí, prichádzať s riešeniami pre ľudí. A v podstate zlyhávajú z pohľadu práce, ktorá alebo poslania ktorá, ktoré by malo byť cieľom samotných poslancov.
V tom prípade by politické strany mali, mali možnosť alebo teda hovorím jak som povedal predtým. Možnosť nie, nie povinnosť odmeňovať poslancov ak teda uznajú za vhodné zo štátneho príspevku. Čiže v úvodzovkách z vlastného, čiže nie zo štátnych prostriedkov. Tým pádom by sme ušetrili. Veľmi zjednodušene, keď si povieme dvojnásobok priemernej mzdy krát tristo poslancov, to znamená tristo priemerných platov by sme ušetrili každý jeden mesiac. Krát dvanásť mesiacov, to je 3 600 platov krát štyri roky, tak sme niekde okolo 14 400 platov. Pri priemernom plate, ktorý máme plus, plus odvody výhľadovo na nasledujúce tri, štyri roky by to bola suma niekde medzi 25 až 30 000 000 eur.
Čiže ušetrili by sme v spoločnej kase 25 až 30 000 000 eur a tieto prostriedky ak by chceli v plnej výške politické strany nahradiť môžu, nech sa páči, nech to nahradia z vlastného rozpočtu z príspevku na činnosť svojej politickej strany. Za naše politické hnutie chcem povedať, že príspevok, ktorý dostávame od štátu tým, že zodpovedne hospodárime, že každé euro otočíme aj štyrikrát v ruke. Nesnažíme sa tie prostriedky tunelovať cez nejaké spriaznené reklamné agentúry a podobne. Máme dostatok prostriedkov na to, aby sme z toho čo nám zostáva aj takto na sklonku volebného obdobia boli schopní financovať prípadné doplatky pre poslancov, našich poslancov podľa aktivity.
Samozrejme, že sú poslanci, ktorým sa tento návrh véľmi nepáči, lebo jasné, že je pre nich omnoho pohodlnejšie, aby, aby mali nalinajkované, aby sa mohli vyhovoriť, že však vlastne ja s tým nemám čo urobiť. Jednoducho dostanem päť tisíc, tak mi zaplatia. Ale nie každý jeden poslanec bude mať možnosť, myslím teda, že v utorok budúci týždeň o jedenástej hodine zahlasovať aby, aby aspoň v tejto veci ste pravidlá boli ako tak spravodlivé v porovnaní s bežnými zamestnancami, ktorí si to naozaj musia v tej svojej práci odmakať. A keď aj chcú dostať nejaké odmeny, tak tie odmeny musia byť zaslúžené.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené dámy, vážení páni, pán predkladateľ, pán spravodajca, vždy, keď sa rieši tepelná energetika, tak nejakým spôsobom je snaha sa dohodnúť najmä v trojici Kremský, Galek, Vetrák, to je moja skúsenosť. Ale samozrejme sú tú aj ďalší poslanci, ktorí sa o to zaujímajú, ako pán spravodajca a teda viacerí. A každý návrh je taký, že sa ešte vždy dá o niečo vylepšovať alebo dá sa tam zachytiť ešte nejaká ďalšia téma, ktorá môže byť predmetom jeho úpravy. A tak sa to stalo aj teraz. Veď nakoniec o malú chvíľu ja prečítam už v poradí 5 pozmeňujúci návrh, ak sa nemýlim, k tomuto návrhu. A to neznamená, že ten pôvodný návrh bol nejaký zlý, ale jednoducho vždy sa dá každý návrh o niečo vylepšiť, zachytiť určitú situáciu, ktorá, ktorá alebo spresniť určitú situáciu, ktorá vyvoláva určité výkladové nejasnosti. A to je aj prípad môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude veľmi krátky, ale poviem, čo sa rieši.
My sme v roku 2021, teda v tomto volebnom období, v tomto parlamente, schválili novelu zákona o tepelnej energetike, ktorá vtedy zohľadňovala určitú špecifickú situáciu vo vzťahu k tým menším zdrojom, o ktorých rozhoduje obec. Lebo sú väčšie zdroje, veľké zdroje teda, kde to osvedčenie na výstavbu nových tepelných zariadení vydáva ministerstvo. A sú tie menšie, nie tie úplne malé, lebo tie majú výnimku, ale sú aj tie menšie, o ktorých rozhoduje samospráva. A my sme v roku 2021 povedali, že to množstvo kritérií, ktoré posudzuje samotné ministerstvo pri tých veľkých zdrojoch, ktoré sú uvedené v § 12 ods. 4 zákona, predtým to bolo inak usporiadané v inom paragrafe, v tom istom paragrafe v inom odseku, tak z toho množstva kritérií, ktoré posudzuje pri vydávaní osvedčenia ministerstvo, bude môcť samospráva tieto kritériá posudzovať len primerané. To sme zaviedli v roku 2021, ale minulý rok prijatá ďalšia novela o tepelnej energetike, ktorá iným spôsobom toto isté vyjadrila v odseku 4 § 12. Ale vyjadrila to spôsobom, ktorý už nie je takto jednoznačne ako sme to spravili v roku 2021, najmä pokiaľ ide o jedno konkrétne kritérium, a to je kritérium, ktoré hovorí o hospodárnosti a efektívnosti toho doterajšie tepelného zariadenia, od ktorého sa niekto chce odpojiť, prípadne o dopadoch na tých, ktorí zostali pripojený na ten doterajší zdroj tepla.
Vychádzame pri tomto pozmeňujúcom návrhu aj z odpovede európskeho komisára, ktorý reagoval na otázky niektorých europoslancov, ktorí sa ho pýtali na túto konkrétnu záležitosť a odpovedal im v duchu, ktorý je v súlade so znením tohto pozmeňujúceho návrhu. Výsledkom je to, že nebude možné nevydať osvedčenie výlučne len z dôvodu, že by samotné odpojenie sa od sústavy tých tepelných zariadení malo buď negatívny dopad na hospodárnosť toho doterajšieho zariadenia alebo na tých samotných, samotné osoby, ktoré sú pripojené, a to z jednoduchého dôvodu. Pokiaľ prevádzkovateľ toho doterajšieho zariadenia neurobí nič a bolo by možné odmietnuť osvedčenie len výlučne z tohto dôvodu, tak by sa v zásade objektívne nikdy nedalo od toho doterajšieho zariadenia odpojiť. Čiže vyvoláva to aj určitý tlak na toho doterajšieho prevádzkovateľa, aby sa zamyslel nad tým, povedzme, či tá variabilná zložka nákladov, ktorú vynakladá na teplo je správna a či nemôže s ňou niečo robiť, keď by sa mu náhodou niekto z toho jeho zdroja odpojil. A rovnako či nemôže niečo urobiť aj s hospodárnosťou toho samotného zdroja tepla, ktorý prevádzkuje.
Na druhej strane vôbec nezasahujeme do kritérií, ktoré sa týkajú životného prostredia, nejaké technickej spôsobilosti toho zariadenia. To musí byť lepšie, ako to od ktorého sa človek chce odpojiť. A celkovo ideme v tom duchu, v akom sme prijali túto právnu úpravu v roku 2021, hoci prísnejšie. Vtedy sme ju prijali trochu benevolentnejšie. Dneska je o niečo prísnejšia, ale chceme zachovať samotný zmysel toho, čo sme prijali v roku 2021, aby niekto jednoducho umelo neblokoval, umelo neblokoval tých, ktorí sa chcú odpojiť len z dôvodov, ktoré vie on sám výlučne ovplyvniť. A chceme, aby toto bolo fér a samozrejme, aby boli splnené všetky tie kritériá, ktoré sa týkajú životného prostredia, technickej spôsobilosti a tých ďalších
=====

Vážené dámy, vážení páni, pán predkladateľ, pán spravodajca, vždy, keď sa rieši tepelná energetika, tak nejakým spôsobom je snaha sa dohodnúť najmä v trojici Kremský, Galek, Vetrák, to je moja skúsenosť. Ale samozrejme sú tú aj ďalší poslanci, ktorí sa o to zaujímajú, ako pán spravodajca a teda viacerí. A každý návrh je taký, že sa ešte vždy dá o niečo vylepšovať alebo dá sa tam zachytiť ešte nejaká ďalšia téma, ktorá môže byť predmetom jeho úpravy. A tak sa to stalo aj teraz. Veď nakoniec o malú chvíľu ja prečítam už v poradí 5 pozmeňujúci návrh, ak sa nemýlim, k tomuto návrhu. A to neznamená, že ten pôvodný návrh bol nejaký zlý, ale jednoducho vždy sa dá každý návrh o niečo vylepšiť, zachytiť určitú situáciu, ktorá, ktorá alebo spresniť určitú situáciu, ktorá vyvoláva určité výkladové nejasnosti. A to je aj prípad môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý bude veľmi krátky, ale poviem, čo sa rieši.
My sme v roku 2021, teda v tomto volebnom období, v tomto parlamente, schválili novelu zákona o tepelnej energetike, ktorá vtedy zohľadňovala určitú špecifickú situáciu vo vzťahu k tým menším zdrojom, o ktorých rozhoduje obec. Lebo sú väčšie zdroje, veľké zdroje teda, kde to osvedčenie na výstavbu nových tepelných zariadení vydáva ministerstvo. A sú tie menšie, nie tie úplne malé, lebo tie majú výnimku, ale sú aj tie menšie, o ktorých rozhoduje samospráva. A my sme v roku 2021 povedali, že to množstvo kritérií, ktoré posudzuje samotné ministerstvo pri tých veľkých zdrojoch, ktoré sú uvedené v § 12 ods. 4 zákona, predtým to bolo inak usporiadané v inom paragrafe, v tom istom paragrafe v inom odseku, tak z toho množstva kritérií, ktoré posudzuje pri vydávaní osvedčenia ministerstvo, bude môcť samospráva tieto kritériá posudzovať len primerané. To sme zaviedli v roku 2021, ale minulý rok prijatá ďalšia novela o tepelnej energetike, ktorá iným spôsobom toto isté vyjadrila v odseku 4 § 12. Ale vyjadrila to spôsobom, ktorý už nie je takto jednoznačne ako sme to spravili v roku 2021, najmä pokiaľ ide o jedno konkrétne kritérium, a to je kritérium, ktoré hovorí o hospodárnosti a efektívnosti toho doterajšie tepelného zariadenia, od ktorého sa niekto chce odpojiť, prípadne o dopadoch na tých, ktorí zostali pripojený na ten doterajší zdroj tepla.
Vychádzame pri tomto pozmeňujúcom návrhu aj z odpovede európskeho komisára, ktorý reagoval na otázky niektorých europoslancov, ktorí sa ho pýtali na túto konkrétnu záležitosť a odpovedal im v duchu, ktorý je v súlade so znením tohto pozmeňujúceho návrhu. Výsledkom je to, že nebude možné nevydať osvedčenie výlučne len z dôvodu, že by samotné odpojenie sa od sústavy tých tepelných zariadení malo buď negatívny dopad na hospodárnosť toho doterajšieho zariadenia alebo na tých samotných, samotné osoby, ktoré sú pripojené, a to z jednoduchého dôvodu. Pokiaľ prevádzkovateľ toho doterajšieho zariadenia neurobí nič a bolo by možné odmietnuť osvedčenie len výlučne z tohto dôvodu, tak by sa v zásade objektívne nikdy nedalo od toho doterajšieho zariadenia odpojiť. Čiže vyvoláva to aj určitý tlak na toho doterajšieho prevádzkovateľa, aby sa zamyslel nad tým, povedzme, či tá variabilná zložka nákladov, ktorú vynakladá na teplo je správna a či nemôže s ňou niečo robiť, keď by sa mu náhodou niekto z toho jeho zdroja odpojil. A rovnako či nemôže niečo urobiť aj s hospodárnosťou toho samotného zdroja tepla, ktorý prevádzkuje.
Na druhej strane vôbec nezasahujeme do kritérií, ktoré sa týkajú životného prostredia, nejaké technickej spôsobilosti toho zariadenia. To musí byť lepšie, ako to od ktorého sa človek chce odpojiť. A celkovo ideme v tom duchu, v akom sme prijali túto právnu úpravu v roku 2021, hoci prísnejšie. Vtedy sme ju prijali trochu benevolentnejšie. Dneska je o niečo prísnejšia, ale chceme zachovať samotný zmysel toho, čo sme prijali v roku 2021, aby niekto jednoducho umelo neblokoval, umelo neblokoval tých, ktorí sa chcú odpojiť len z dôvodov, ktoré vie on sám výlučne ovplyvniť. A chceme, aby toto bolo fér a samozrejme, aby boli splnené všetky tie kritériá, ktoré sa týkajú životného prostredia, technickej spôsobilosti a tých ďalších
=====

Ďakujem, pán predseda. Rád by som povedal svoj názor a nejaký komentár k tomuto návrhu zákona, ktorým kolegovia Karol Galek a Tomáš Šudík chcú zmeniť zákon o tepelnej energetike a regulácii v sieťových odvetviach. Myslím si, že v čase energetickej krízy, ktorú zažívame a v podstate vojnovej situácie v energetike, ktorá sa prejavuje najmä posledný rok, ale už aj predtým. Vidíme stále viac dôležitosť legislatívnych úprav, ktoré majú dopad na každodenný život ľudí, ktorí sú odkázaní na centrálne zdroje tepla. Stále viac sa dostáva do popredia potreba obnoviteľných zdrojov pri týchto centrálnych zdrojoch tepla. A myslím si, že práve tento návrh zákona tento smer podporuje a túto tendenciu vlastne ešte posilňuje. Myslím si, že tieto úpravy, ktoré tu aj kolega Karol Galek spomínal, prispejú k tomu, aby práve tie veľké centrálne zdroje tepla boli stále viac motivované, stále viac a viac spoliehať na obnoviteľné zdroje a presúvať akoby ťažisko tej výroby tepla práve do oblasti obnoviteľných zdrojov. A to si myslím, že je veľmi pozitívne a niečo, čo by sme mali podporiť napriek tomu, že v podstate je to teraz návrh, ktorý prichádza čiastočne z opozície. Ale myslím si, že keď je to rozumný návrh, o ktorom aj kolega Karol Galek diskutoval s nami, tak keď nájdeme v tej diskusii rozumné riešenia, tak si myslím, že je v poriadku, keď to podporíme. A tak to má byť, aby rozumní ľudia našli aj rozumnú reč.
Ja k tomuto zákonu mám dva pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali riešiť práve možnosť rozširovania využívania týchto obnoviteľných, teda centrálnych zdrojov tepla, ktoré sú hlavne z obnoviteľných zdrojov. A dôvodom je najmä to, aby v praxi sa nové objekty a a rekonštruované objekty pripájali k tomu, k týmto centrálnym zdrojom tepla.
V praxi to občas býva tak, že, že keď je tam nejaká nevraživosť poviem to alebo nie dobré vzťahy medzi výrobcom tepla a trebárs vedením mesta, vedením obce, že pri nových zdrojoch vlastne stavebný úrad často nezohľadní v stavebnom povolení a v povoľovacom mechanizme, že tu existuje nejaký centrálny zdroj tepla. A podľa legislatívy je takýto nový objekt pripojiť k takémuto centrálnemu zdroju tepla, ktorý vyrába z obnoviteľných zdrojov. A potom samozrejme aj tá účinnosť nie je taká, aká by mala byť a musia to platiť vlastne všetci ostatní odberateľa. Keď by sa tam pripojilo viac nových objektov, ako sú napríklad školy alebo, alebo nejaké verejné budovy, príp. aj hoci nákupné centrá alebo kancelárske budovy, tak by tento centrálny zdroj tepla mohol fungovať a vyrábať efektívnejšie.
Takže odôvodním prvý pozmeňujúci návrh a potom ho prečítam. Tento pozmeňujúci návrh najmä upresňuje pojmy v tomto zákone, pretože v praxi sa často stáva, že stavebné úrady nesprávne vyhodnocujú vymedzené územie ako časti územia, na ktorých sa nachádza technológia vo vlastníctve držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla. Je preto dôležité odstrániť pochybnosti aj v prípade právnických osôb jednoznačne určiť spôsob definovania vymedzeného územia rovnakým spôsobom, ako je to zákonom určené pre fyzické osoby. Teda tým prvým bodom v tomto pozmeňujúcom návrhu sa odstraňujú tieto nejasnosti.
Druhý bod sa týka takisto upresnení využívanie energie z domácich obnoviteľných zdrojov bez produkcie skleníkových plynov CO₂ je vo verejnom záujme. Aktuálne znenie zákona určuje povinnosť pripojenia k účinnému centralizovanému zásobovaniu teplom z obnoviteľných zdrojov energie len pre objekt, ktorý uskutočňuje hĺbkovú obnovu. Nevzťahuje sa však na nový objekt spotreby tepla, ktorý sa plánuje vybudovať na vymedzenom území držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla. Práve preto vlastne tento druhý bod upravuje tento § 21 a vkladá tam slová alebo rozširuje túto povinnosť aj na nový objekt spotreby tepla. Čiže teraz prečítam, poprosím o zastavenie času. Prečítam teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Bod 1. V čl. 1 sa pred bod 1 dopĺňajú nové body 1a 2, ktoré znejú:
„1. V § 5 odseku 5 písmene g) sa za slovo „územie" vkladajú slová „s jeho vyznačením na katastrálnej mape".
2. V § 7 odseku 2 písmene j) sa za slovo „územie" vkladajú slová ,,na podnikanie" . Doterajšie body 1 až 3, 1 až 2 sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V článku 1 sa za bod 3 vkladá bod 4, ktorý znie: „4. V § 21 odseku 5 sa za slová „na území bezprostredne nadväzujúcom na vymedzené územie" vkladajú slová „plánuje vybudovať nový objekt spotreby tepla alebo".".
Čiže to bol prvý pozmeňujúci návrh. Teraz odôvodním druhý pozmeňujúci návrh. Tento pozmeňujúci návrh upravuje aktuálneznenie zákona v tom, že umožňuje zjednodušenie stavebného procesu rozvodov tepla iba pri, iba vtedy, keď sú vedené na pozemkoch mimo zastavaného územia obce. Je však vo verejnom záujme, ktorým je nepochybne tepelné hospodárstvo, teda, ak je to vo verejnom záujme, ktorým ej aj tepelné hospodárstvo sa navrhuje zjednodušenie tohto procesu aj na pozemky nachádzajúce sa v intraviláne obce, pokiaľ ide o verejné priestranstvá. Tie predmetné pozemky sú v zásade verejným majetkom a majú byť prioritne užívané práve vo verejnom záujme. V územnom ani stavenom konaní tým nebudú dotknuté práva vlastníkov pozemkov vznášať námietky a uplatňovať svoje práva. Takže teraz prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Petra Kremského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Tomáša Šudíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1371).
V návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. 1 sa pred bod 1 dopĺňa nový body 1, ktorý znie: „1. V § 10 odseku 1 písmene d) sa za slová „zastavaného územia obce, poznámka 12a)" vkladajú slová „alebo na cudzích pozemkoch v zastavanom území obce, pokiaľ ide o verejné priestranstvo, poznámka 12ac)".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 12ac) znie: § 2b ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Doterajšie body 1 až 3 sa primerane prečíslujú.