Ďakujem pekne. Výborne, včera sme tu mali také, také pokojné, skoro až nudné, ešte dobre, že tu boli niektorí kolegovia s faktickými poznámkami, dneska sa nám to začína komplikovať. No pozrite sa, ja, ja zopakujem, ja zopakujem toto, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Ja absolútne beriem námietky, ktoré tu boli povedané aj zo strany SaS. Ale SaS jasne povedala aj na rokovaniach pred schôdzou, že tento zákon nepodporí. Takže...
Ďakujem pekne. Výborne, včera sme tu mali také, také pokojné, skoro až nudné, ešte dobre, že tu boli niektorí kolegovia s faktickými poznámkami, dneska sa nám to začína komplikovať. No pozrite sa, ja, ja zopakujem, ja zopakujem toto, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Ja absolútne beriem námietky, ktoré tu boli povedané aj zo strany SaS. Ale SaS jasne povedala aj na rokovaniach pred schôdzou, že tento zákon nepodporí. Takže tam je to také, že počúvam tie niektoré kvázi ekonomické alebo kvázi sociálne dôvody, verím, že sú myslené úprimne, dobre, zapisujem si ich a budeme sa ich snažiť riešiť nejakým spôsobom v druhom čítaní, nejaké nápady k tomu sú.
Teraz je to tu pre mňa novinka, pretože ja som úplne jasne povedal včera, že aké znenie má tento zákon. Na rovinu som povedal, že sú tam tie výnimky, aj prečo sú tam. Nie je to moja myšlienka, tento návrh bol koaličný, nie sú na ňom podpísaní len poslanci z poslaneckého klubu OĽANO a bol to kompromis, pre mňa (reakcie z pléna), pre mňa je, nie je žiaden dôvod, aby som nenavrhol čisté, čisté riešenie.
Ak si pamätáte, zájdem teraz ja trošku, trošku do takej nie dávnej parlamentnej histórie, lebo je dobré, že máme tu tú politickú pamäť, aj pán Blanár to pripomenul, pripomeniem aj ja, napríklad s kolegyňou poslankyňou Ankou Verešovou sme predkladali v minulom volebnom období návrh zákona práve o voľnej nedeli bez výnimiek. Vtedy sme, samozrejme, rokovali a boli sme v komunikácii so zástupcami napríklad obchodu, odborov atď. Čiže toto máme absolvované a pokračujeme v tej komunikácii ďalej. Vtedy ten návrh zákona neprešiel, boli sme v opozícii, koalícia mala iné dohody, politicky to absolútne chápem. Boli, boli presadené štátne sviatky, voľno v štátne sviatky, ktoré podporujem.
Prvá vec, ktorú chcem povedať. V žiadnom prípade v tomto zákone nehovoríme o tom, že by sme nejak akýmkoľvek spôsobom znižovali význam ktoréhokoľvek štátneho sviatku. My nehovoríme o zákone o štátnych sviatkoch, my hovoríme o Zákonníku práce. A je otázka, že či je súčasťou, nevyhnutnou súčasťou pripomínania si a oslavy štátnych sviatkov ako takých vo všeobecnosti absencia maloobchodného predaja. Nedeľa je pravidelný rytmus. To je každý týždeň. Raz v nedeľu sú na to naviazané, je na to naviazané školské vyučovanie a pracovný režim väčšiny, drvivej väčšiny obyvateľstva. Štátne sviatky sú rozložené v rámci roka veľmi nepravidelne.
Ako sme prišli k týmto sviatkom, som už vysvetľoval, ale chcem napríklad spomenúť to, že žiaden z tých sviatkov nepokladám, a už som to včera povedal, vyslovene som to povedal a znova to zopakujem, nepokladám za žiadnym spôsobom menej významný alebo menej dôležitý, alebo že jeho obsah nejakým spôsobom si nectíme. Sú to štátne sviatky Slovenskej republiky a preto si ich máme pripomínať, máme si ich ctiť. A vychádzalo to z toho, že pripadajú do obdobia, kedy ten zákaz maloobchodného predaja by mohol byť, nazvem to takto, vymenený za ten pracovný režim tej voľnej nedele. Napríklad 29. august - Slovenské národné povstanie, veľmi dôležitý sviatok, samozrejme, ctím si ho, ale zároveň v našom zákone predkladáme, že štyri nedele v roku budú otvorené, a to budú tri pred Vianocami, pretože je Zlatá, Strieborná a Bronzová nedeľa, ľudia zvyknú v tom čase nakupovať, je to proste na Slovensku zaužívané. Nie preto, že ja by som to robil. Napríklad ja to nerobím, ale obchodníci o to majú záujem. A potom na príklade Nemecka napríklad, nieže by sme si to tu my vymysleli od zeleného stola, aj napríklad poslednú nedeľu pred začiatkom školského roka. Nie je to nevyhnutné. Keď sa zhodneme ako snemovňa v diskusii cez, buď rovno na výbore, nemusíme ani do pléna s tým ísť, a keď chceme do pléna, môžme ísť s tým do pléna, vyriešiť to pozmeňujúcim návrhom. Nie, nechceme dávať takéto výnimky. Ja som s tým úplne spokojný. Ja to nerobím kvôli sebe ani kvôli nejakej záujmovej skupine, ide nám len o tie zamestnankyne a zamestnancov, na tom sa zhodneme.
A práve 29. august a 1. september sú presne v období tesne pár dní okolo tej poslednej augustovej nedele, preto nám to dávalo logiku, že v tom čase teda obchody nebudú zatvorené, aj keď pripadnú na štátny sviatok alebo nedeľu. To bol dôvod, hej?
Ja navrhujem, aby sme, a budem o tom rokovať s vami ešte, alebo predpokladám, že o jedenástej o tom hlasovať už nebudeme, keď pozerám na rozsah prihlásených do rozpravy, aby sme o tom rokovali a dohodli sa. Moja ponuka je, aby sme s prísľubom a ja ten prísľub vybavím, neviem, či zoženiem 78 alebo 76 hlasov, podpis do toho utorka, prípadne môžme dať procedurálny návrh, že presunieme hlasovanie ešte na neskorší dátum, to nie je tiež problém, ak bude, ak budú súhlasiť kolegovia z poslaneckých klubov, a dohodneme sa, ak sa dohodneme. Ja som za to, aby sme to neodkladali, máme odhlasovaný koniec volebného obdobia, skrátené volebné obdobie, aby sme to neodkladali na neviem kedy, nevracali na dopracovanie, ale aby sme sa naozaj gentlemansky aj kľudne s podpismi, ak to teda bude, bude potrebné, dohodli, pustili do druhého čítania a tam, samozrejme, toto urobíme, pretože mňa by naozaj mrzelo, ak by sme sa na to pozerali nejako úzkoprso a išli len svoje, že zavrime obchody v nedeľu, zakážme alebo zabráňme nedeľnej práci a to, čo sa im nepáči tým zamestnancom, zamestnankyniam a zároveň by sme, bol čo len tieň pochybnosti, že chceme znevažovať nejaké štátne sviatky. To vám dávam čestné slovo, že ani, ani tieň takého podozrenia nielenže tam nie je v úmysle, ale nechcel by som, aby ani zostal ani v dojme.
Takže ja dávam takú ponuku, odložme teda hlasovanie o tomto návrhu a dosiahnime dohodu. A takisto to, že ten pozmeňujúci návrh, hovorím, nemusíme čakať ani do pléna, hneď sa ho pokúsme na výbore, ktorý by bol ešte skôr, niekedy možno koncom februára, začiatkom marca, to tam presaďme. Nakoniec rovnaký, rovnaký návrh na dopracovanie môžte dať aj v druhom čítaní a ak máte dosť hlasov, tak či tomu zabránite v prvom alebo v druhom čítaní, zabránite tomu rovnako. A ak nemáte ani teraz dosť hlasov, tak či tak tomu nezabránite. Ale mohli by sme, mohli by sme kvôli časovým okolnostiam znemožniť prijatie toho zákona.
Toľko k tomu. Ak budete mať k tomu nejaké otázky alebo navrhujete iný postup, nech sa páči, som na to otvorený. Bavme sa o tom, aby sa dosiahla táto vec.
Teraz by som chcel reagovať na tie námietky, ktoré boli najmä zo strany pána predsedu finančného výboru Viskupiča, ktoré boli teda k obsahu toho zákona. Robil som si poznámky, na niečo som reagoval vo faktickej poznámke, ale, samozrejme, tá je krátka.
Takže zaznamenal som si citát, že "pokiaľ nikomu neubližujeme", no veď o tom hovoríme, že toto nie je zákon o zákaze na-ku-po-va-nia v nedeľu. Pretože ako sme si spomenuli, pani spravodajkyňa veľmi, veľmi rozumne povedala, že veď toto je otázka zamestnávania. To je Zákonník práce, keď niekto chce, nejaký živnostník, tak môže. Ľudia budú mať potom kde nakupovať. Sú, sú rôzne prevádzky, ktoré sú priamo už teraz spomenuté v zákone ako výnimky. Keby niekto strašne chcel na-ku-po-vať, tak môže ísť z našich okolitých krajín, Rakúsko a Poľsko, tam to využiť nemôžu, lebo tam budú tiež v nedeľu alebo tam sú v nedeľu zatvorené obchody, ale prípadne do Česka alebo Maďarska by teda mohli. Predpokladám, že pri Ukrajine je to jasné, že teda tam asi pravdepodobne nikto nakupovať v týchto podmienkach nechodí. (Reakcia z pléna.) Takže týka sa to... Ako? Týka sa to teda týchto štyroch krajín, ktoré som spomenul.
A keď sme pri tých krajinách, pardon (rečník odstúpil od rečníckeho pultu, aby si z miesta pre navrhovateľov zobral podklady), tak, tak zopakujem na úvod, že tento návrh zákona je európsky. Ja mám taký aktuálny zoznam teda, keď sme zostavovali návrh tohto zákona, krajiny ako Rakúsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko, Nórsko, Grécko, Malta, Španielsko či Poľsko majú nedeľný predaj alebo nedeľnú prácu v maloobchode obmedzenú alebo zakázanú a znova nemyslím si, že je to známka nejakej, nejakej nevyspelosti. Sú tam jednoznačne najvyspelejšie štáty, štáty G, G7, G8, ako to zoberieme, ktoré vedia, prečo to robia. A je to známka toho, že toto je cesta k vyspelosti. Takisto tento návrh zákona sa týka veľmi týchto, ako tu spomenul, som si veľmi dával pozor aj na tie termíny multikríza, čo spomenul pán predseda finančného výboru. No to sa toho priamo dotýka. Veď aj odporúčania Európskej únie hovoria o tom, aby sme, aby sme nejakým spôsobom obmedzili energie. Viete, vaša strana, teraz myslím SaS sa volá Sloboda a Solidarita. Spomenuli ste slobodu, že je to pre vás dôležitá hodnota, a ja sa veľmi často zamýšľam a tak v dobrom, ale tak politologicky, že, že či sa, či naozaj ste sa nemali volať len Sloboda, ktorú je, ktorá je dôležitá hodnota, lebo naozaj tú solidaritu, napríklad v tomto prípade s tými zamestnancami, príliš nevidím. Vidím, vidím tu, vidím tu takú, takú životnú filozofiu, že ja si chcem žiť takto a ostatní sú povinní mi v tom neprekážať. Nebudú predsa nejaké, nejaké predavačky chcieť byť doma, keď ja mám rád nedeľné nakupovanie.
Ale skutočne, ja absolútne nechcem nikoho moralizovať ani kázať do toho, ako má využívať nedeľu alebo ktorýkoľvek deň v týždni. Ak to robí v rámci zákonov, tak je to v poriadku. Ale ja nevidím dôvod, prečo by sme mali brániť životný štýl, ktorý ubližuje istej skupine obyvateľov. A nie, nie je pravda, že trh všetko vyrieši. Ja som zástanca trhového hospodárstva. V Ústave Slovenskej republiky je napísané, že áno, máme trhové hospodárstvo, ale zároveň je tam veľmi priamo v jednej vete s tým, v jednom odseku s tým spomenuté aj sociálne, sociálne hospodárstvo, sociálna, sociálne cítenie. A o to práve ide. O to práve ide. Takže Sloboda a Solidarita. Nie len Sloboda, bezbrehá sloboda.
Tento návrh zákona podporujú aj odbory, respektíve obmedzenie, obmedzenie nedeľného predaja. Takisto hovorím, ako sme aj v minulosti komunikovali so Zväzom obchodu a s ďalšími zástupcami, chceme sa dohodnúť aj s obchodníkmi priamo na nejakých úpravách do druhého čítania. Tak ako to my hovoríme, tak politicky medzi, medzi poslancami a tak ako SMER ukázal, že je preňho neprijateľné, aby bol, boli otvo... boli otvorené obchody v tie konkrétne štátne sviatky, tak takisto chceme hovoriť o odborných veciach, na ktoré sme mohli zabudnúť. Na to je práve aj druhé čítanie. Na to sú výbory, kde si to, nie v pléne, nie pred médiami, aj keď sú verejné aj výbory, ale v takom internom odbornom kruhu preberieme a povieme si ešte aha, dobre, takáto vec, aby sme nezabudli na to, na tamto, pretože môžu byť rôzne situácie obchodné, v ktorých sa to, v ktorých sa to objaví.
Prvé čítanie v parlamente je otázka filozofie zákona, či s ňou súhlasíme alebo nesúhlasíme. Deklarovali ste, že súhlasíte, v tom prípade navrhujem, podporme to a poďme do druhého čítania, prípadne, ak, ak budeme potrebovať viac času, tak preložme druhé čítanie nie na marcovú schôdzu, ale napríklad na májovú schôdzu. Podľa harmonogramu schôdzí, tak ako sme hovorili na grémiu, by zhruba do júna mali pokračovať schôdze podľa harmonogramu tak, ako sme sa dohodli na grémiu v minulom roku. Nejde o to, aby sme teraz niečo pretlačili za každú cenu, ale aby sme dosiahli výsledok. Dobrý výsledok aby sme dosiahli reálne.
K tej ešte, pardon, tu mám poznámku, som si všimol, k Sloboda a Solidarita. Keď sme hovorili o, o energetických úsporách, tak si pamätám, ako niekedy pán predseda Sulík povie také, asi mu to pripadá vtipné, ale mnohým to nemusí pripadať úplne vtipné a, a sociálne a empatické, že tak znížme, znížime spotrebu energie tak, že vyšróbujeme žiarovku niekomu v izbe. No my hovoríme o tom, že sa vypnú jeden deň v týždni silné svietidlá v obrovskej prevádzke, čo teda jednoznačne ušetrí obrovské množstvo len v jednej tej prevádzke elektrickej energie, čo znamená automaticky aj ekonomicky, ekonomický dopad pre toho prevádzkovateľa. Aj pre toho prevádzkovateľa objektu, ak sú prípadne v prenájme, že to nie je ich vlastný objekt. A teda buďte si istí, že hovoríme o výrazne, o výrazne väčš... vyšších, vyšších spotrebách energie ako v bežnej domácnosti. Takže ak chceme byť solidárni, tak tuto máme veľkú príležitosť byť zároveň aj ekonomickí a pôsobiť proti, proti kríze.
Bolo tu takisto spomenuté, že trh to vyrieši, že vyrieši to tak, že, že keď to teda bude, bude neekonomické, nerentabilné, tak tie obchody sa zavrú. No len problém je v tom, a to o tom sa rozprávame s obchodníkmi, že riešenie je buď všetci alebo nikto, zvlášť tam, kde je veľká migrácia obyvateľstva, to sú najmä, najmä mestá. V obciach to trh už vyriešil, lebo tam nie je konkurencia, tam sú tie obchody proste zavreté. V sobotu na obed, boli sme v lete na dovolenke, dovolenkovali sme na Slovensku, boli sme v krásnej malebnej dedinke na juhu stredného Slovenska. Samozrejme, bol tam obchod ako bežne býva obchodná sieť v týchto malých obciach, samozrejme, že som musel rýchlo zbehnúť ešte v sobotu, aby som stihol dokúpiť veci, lebo sa zavrelo a v nedeľu bolo zatvorené. Ale v mestách, v tej je tá konkurencia, že keď jeden zavrie, ostatní nie, tak tomu jednému by sa to ešte mohlo rentovať, keď všetci z tých okolitých obchodov prídu tak tam. A tak sa bránia všetci tomu zatvoreniu, lebo hoci sa im nedeľná, otvorený obchod v nedeľu vlastne ekonomicky nevypláca, tak to neurobia, pretože by stratili tie ostatné dni, pretože v nedeľu by si nejaká časť ľudí, ktorí sa, ktorá sa riadi len čisto subjektívne, subjektívnymi nejakými okolnosťami alebo potrebami, minula svoje prostriedky tam a nie v tomto obchode.
Čiže ak chceme, aby, ak chceme, aby tento zákon bol spravodlivý, spravodlivý, to je ďalšie slovíčko na ´S´ - sloboda, solidarita, spravodlivosť - tak musí platiť princíp všetci alebo nikto, že buď to teda nezatvárajme vôbec alebo teda nariaďme ten zákaz nedeľnej práce všetkým maloobchodom. Snáď je to zrozumiteľné.
Ďalšia vec je, že my týmto návrhom zákona novelizujeme Zákonník práce, toto nie je žiaden nový zákon. My nezavádzame nejakú voľnú nedeľu. Nedeľa je voľná, nedeľa je deň pracovného pokoja. Tak je to v zákone o štátnych sviatkoch, tak je to v Zákonníku práce. Takže naozaj v tieto dni má byť práca vykonávaná len vtedy, keď je to nevyhnutné, tak ako citoval pán kolega Čepček, ktorý je spolupredkladateľ tohto návrhu zákona, že, že naozaj aj zväz obchodu hovorí o tom, že táto práca nie je nevyhnutná na naplnenie nejakých životných potrieb, zdravia alebo iných, iných inak nezabezpečiteľných potrieb obyvateľstva. Tie sa dajú zabezpečiť za, za tých šesť zvyšných dní.
Keď sme hovorili o prieskumoch a o číslach. Pán, pán podpredseda, pán predseda Viskupič spomenul, že 300 000 ľudí pracuje v obchode. Dobre? Dobre som to? Tristotisíc. Neviem, koľko z toho, či, či je to, či je do toho zahrnutý aj maloobchod, alebo či je to ako, ako je to vyčlenené. Ale ak by sme zobrali to číslo 300-tisíc ako ľudí pracujúcich v obchode, tak 88 % ľudí pracujúcich v maloobchode, neviem, neviem to vyrátať, ak by to bolo z tých 300 000, tak by to bolo 264 000, ale to nie je podľa mňa z tých 300 000. Ale v každom prípade sú to stá, desaťtisíce a státisíce ľudí si praje, aby ten obchod bol zavretý.
Stanovisko ministerstva financií, ktoré je podľa mňa prehnane prísne, to som si nejak nevybavoval to stanovisko, naopak ja som, ja, ja si myslím, ja s ním nesúhlasím, tak hovorí, že tisíc a dokonca ja som konzultoval s inými ľuďmi na ministerstve financií, oni hovoria, že je to príliš pesimistické. Oni tvrdia, že 1 700 ľudí stratí, môže, môže stratiť prácu v prípade zatvorenia obchodov v nedeľu. Viete, koľko je to percent z tých 300 000? Pol percenta, 0,5, 99,5 % sa to netýka. Takže aby sme si, aby si porovnali porovnateľné.
Opakujem znova. Sú to, sú to odhady. Prieskumy sú prieskumy. Ale ak je prieskum, v ktorom sa 88 % zamestnancov vyjadrí, že chce, aby bolo zatvorené, no tak asi to nebude úplne niekde na opačnom spektre. To neni, že 51 : 49. To je, to je veľmi veľký rozdiel. To je 88 : 12., no nech by sa to aj posunulo. My sme ten prieskum nerobili, ani sme, ani sme si ho neplatili, ani žiaden iný nikdy prieskum som neplatil. Vychádzam z dát, ktoré sú voľne dostupné.
Ďalšia vec je, že pán predseda Viskupič vo svojom vystúpení hovoril o tom, že možno prídu, môžu prísť. Áno, ale niektoré argumenty už tu boli spomínané ako, ako dôchodci. Viete čo, u nás som, ja rád nakupujem zvlášť také bežné rodinné nákupy robím. Vďaka tomu som ako politik veľmi rád, že mám úplne presný prehľad o cenách tovarov a viem presne, za aké ceny ľudia nakupujú. A ja som tam žiadnych dôchodcov nevidel. Myslím teraz zamestnancov, že by za pokladňou sedela nejaká stará pani, ktorá by mala opretú paličku a blokovala. Videl som tam študentov cez týždeň, ale zase teraz som si uvedomil, že to je pravda, že ja vlastne možnože v nedeľu robia dôchodcovia, lebo ja tam, ja som tam v nedeľu nebol. Tak, prosím vás, zistite to niekto, ale v pondelok až sobotu, keď nakupujem, tak tam žiadnych dôchodcov brigádovať nevidím. Takže možno ak v nedeľu, tak to, to som si teraz uvedomil, že to priznávame. To treba urobiť prieskum.
Ale ako viem od mladých ľudí zase, s ktorými komunikujem, ktorí pracujú, brigádujú cez víkendy, tak sú to väčšinou študenti, ktorí tam brigádujú, tak ako to bolo spomenuté. A to je tiež otázka. Včera mal k tomu vyjadrenie pán poslanec Šudík. Je tu otázka, že ako by sme riešili a pomohli týmto študentom.
Ďalšia vec, je pravda, že, že môže byť strata zamestnania, lebo jedna, 1/7 pracovného času sa stratí. Ale nestratí sa jedna sedmina pracovného výkonu. Ten tovar sa predá zhruba v rovnakom objeme a ten tovar treba vyložiť. Rozprával som s jedným brigádnikom a hovoril, že je to celkom makačka, že ich posielajú, že sú veľmi radi, keď sú na pokladni a keď ich nepošlú dozadu vykladať tovar. A ten tovar treba v rovnakom objeme vyložiť či za šesť alebo za sedem dní do tých regálov, lebo sa ho predá rovnako. Ten objem predaja je rovnaký. Ten sa neznižuje. Takže nie je pravda, že sa stratí sedmina pracovnej príležitosti.
Potom tam bola taká zaujímavá poznámka, že, že veď niekto môže byť rád, že jeho manželka ide v nedeľu do práce, zarobí si a deti postráži manžel. Viete, že toto je jedna vec, pri ktorej asi prichádzame k takému stretu filozofie vôbec, ako sa pozeráme na spoločnosť.
Prvá vec, ja, ja sa niekedy z toho smejem, že ale ja ako manžel ako otec, ja nie som ten, ktorý stráži deti (povedané so smiechom.). To sú, to sú naše deti úplne rovnako ako, ako manželkine, tak aj moje. A my chceme spolu stráviť ten čas s deťmi. Nie postrážiť deti. Ja sa, ja vôbec nie som nadšený, že idem do práce od svojej rodiny. Práca je dôležitá, ale jednoznačne má pre mňa prioritu rodina. Takže ja nepotrebujem postrážiť deti, aby manželka mohla ísť do práce a už vôbec nie teda v nedeľu. Hovoríme o nedeľnom predaji.
Ešte jedna taká, taká zaujímavá vec, že hovorí sa o tom, že ľudia stratia prácu. Ja chodím pravidelne, aj keď som tu v Bratislave, nakupovať do jedného obchodného centra, a stále tam visí bilbord ´zamestnajte sa u nás, nástupný plat toľko, bonus taký´, prečo to tam dávajú? Veď platiť si reklamu, platiť si bilbord je drahé. Lebo robia nábor do práce, lebo nemajú dosť zamestnancov. To znamená, nieže je tam prezamestnanosť a keď zrušíme prácu v nedeľu, tak vypadnú ľudia jak z preplneného vlaku niekde v niektorej krajine. Jednoducho tam je nedostatok tých zamestnancov, čiže nie je pravda, že je to tak.
Ďalšia vec je, prečo to podporujú, prečo odborári podporujú tieto, tieto opatrenia? Prečo sociálni demokrati, ako bolo povedané, podporujú tieto opatrenia? No preto, lebo je to v prospech tých zamestnancov. Lebo to nie je proti nim, ale za nich.
Napadlo mi, keď som počúval pána predsedu Viskupiča, taká otázka, že prečo je vlastne v nedeľu ten stopercentný príplatok? Skúste sa nad tým fakt zamyslieť, že prečo máme v nedeľu pri práci stopercentný príplatok? Že je to azda tak, že aby si ľudia mohli dobre zarobiť, tak my sme takí dobrí, že my sme určili, že v nedeľu všetci tí, ktorí si chcú ísť zarobiť, tak sa môžu zamestnať. Ale to je nelogické. Dajme to radšej na pondelok ten stopercentný príplatok, lebo to robí oveľa viacej ľudí predsa. Je to hlúposť? Samozrejme. Lebo to nebolo určené pre to, aby si ľudia zarobili, ale aby dostali odškodné za to, že robia v deň, keď drvivá väčšina spoločnosti je doma, lebo to nie je prirodzené, nie je to normálne nútiť niekoho pracovať v nedeľu, mimo toho rytmu. To je odškodné. A v nedeľu je vyššie, lebo nedeľa je najprirodzenejším tým dňom. A keď teda ťa už tlačíme do práce, tak sme my tu prijali v Národnej rade, to je zákon, aby im dali za to odškodné. To nebolo, nebol, nie je opatrenie na zvýšenie mzdy, to je opatrenie na kvalitu života zamestnancov. To znamená, že to je v istom zmysle, poviem "pokuta" pre zamestnávateľa, že zamestnáva ľudí v nedeľu. Nie to, že nechajme to, nech ich nútia, aspoň si zarobia. To sa rieši inými spôsobmi. Bola tu spomenutá minimálna mzda. Všetkým.
A dobre, tie príplatky áno, však my vieme, že ľudia niektorí sú radi, zvlášť tí brigádnici boli spomenutí, keď si zarobia. Ale filozoficky si uvedomme, že to nie je o tom, že my to robíme kvôli mzde. Bola spomenutá suma 43 eur, že ak teda má nejakú službu v nedeľu, že si môže privyrobiť 43 eur. No my sme pridali len, alebo respektíve len na jednom, na detskom prídavku na jedno dieťa dostane, dostanú rodičia s deťmi len na detskom prídavku na jedno dieťa viac, ako je tých 43 eur. A to nehovoriac o tom, že ak majú dve, tri deti, ak majú daňový bonus, ak sa im podarí získať, čo sa drvivej väčšine občanov zamestnaných podarí získať oveľa viacej, než stratia. To znamená, áno, my chceme dať rodinám s deťmi, ktoré majú vyššie sociálne náklady, vyššie ekonomické náklady, dať peniaze, ale zároveň, aby mohli byť aj v nedeľu spolu.
Ešte, ešte sa pozastavím, že prečo predkladáme návrhy, ktoré polarizujú spoločnosť. Ja vychádzam z prieskumu, ktorý hovorí, že 80 % ľudí je za to, alebo si to vie predstaviť, to znamená, nie je to znova 51 : 49, 88% zamestnancov si to praje, a ja sa chcem opýtať aj pána predsedu Viskupiča, že či keď podávala SaS návrh zákona o registrovaných partnerstvách, ktorý nemal väčšinu spoločnosti a nemal väčšinu v parlamente, či si to brala k srdcu, že nebudeme dávať tento zákon, lebo polarizuje spoločnosť. Vôbec vás to nezaujímalo. Takže nepoužívajte ten argument. To, že máte rozdielny názor vy, to neznamená, že teraz nemôžme ho podávať, lebo to polarizuje spoločnosť. Ak ste si všimli, nepodávame ho takým spôsobom, že by sme na niekoho útočili, snažíme sa dohodnúť, ak tu boli námietky, povedzme kľudne aj oprávnené námietky zo strany sociálnej demokracie, dobre, bavme sa o tom. My nejdeme hlavou proti múru. My naozaj chceme pomôcť tým zamestnancom.
A keď sa hovorí o tom, že zákazy, zákazy sú zlé, a to vy, vy chcete zakazovať. Veď my tu prijímame príkazy a zákazy pre občanov každý deň, na jednej schôdzi desiatky. Prepáčte, je konkrétny príklad, ktorý mne teda naozaj rval srdce, bolo, keď sme, keď podmienka SaS k tomu, aby zahlasovala za štátny rozpočet, boli, boli vysoké registračné poplatky pri autách. A dôvod? Nemyslím, že ten dôvod bol zlomyseľný. Bol, bol zameraný na ekológiu. A ekológia je dobrá. Ale aj tento návrh je zameraný na ekológiu, ale ja si myslím, že ste zabudli na sociálny rozmer pri tých poplatkoch za autá a preto aj dávame, dávame návrh, ktorým to chceme zmeniť, a rokuje sa o tom.
A nehovorím, že ste to urobili zo zlej vôle, vôbec nie, len netvrďte, že vy nerobíte takéto regulácie, zásahy, príkazy, zákazy. A ďalšia vec, že zákazy nič nevyriešili? Ja som absolútny nefajčiar, nikdy som nefajčil a chápem, že časť populácie, časť populácie fajčí alebo ešte fajčí. A napriek tomu, napriek tomu dávame zákazy, čo sa týka fajčenia na verejnosti, fajčenia v nejakých prevádzkach, to výrazne obmedzuje tých fajčiarov. Je to zákaz? Ja s ním súhlasím. A aký má dôsledok na spoločnosť? Myslím, že sa fajčenie znižuje a minimálne prestáva byť spoločensky prijateľné.
Ja si myslím, že aj nedeľná práca by mala byť spoločensky neprijateľná, pokiaľ nie je nevyhnutná.
Ďakujem.
Skryt prepis
