Opäť ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, máme tu núdzový stav a predloženú požiadavku vlády, ktorá sa obracia na nás na zákonodarcovský zbor, ktorý máme sa vyjadriť k opakovanému predĺženiu, nie predlžovaniu, ale k predĺženiu núdzového stavu, ktorý je v súčasnosti na Slovensku z dôvodu pandémie COVID-19, ochorenia vírusového, závažného, smrtiaceho, neviditeľného a v...
Opäť ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, máme tu núdzový stav a predloženú požiadavku vlády, ktorá sa obracia na nás na zákonodarcovský zbor, ktorý máme sa vyjadriť k opakovanému predĺženiu, nie predlžovaniu, ale k predĺženiu núdzového stavu, ktorý je v súčasnosti na Slovensku z dôvodu pandémie COVID-19, ochorenia vírusového, závažného, smrtiaceho, neviditeľného a v konečnom dôsledku fatálneho.
Sme jedenásť mesiacov v parlamente a jedenásť mesiacov tu naozaj okrem zákonov, parlamentných diskusií, rokovaní výborov zvádzame ten najväčší boj, a to je boj ako pomôcť tejto krajine a občanom, ktorí tu žijú.
Krajinu tvoria ľudia a bez ľudí by nebola krajina, nebol by štát. Je to veľmi ťažké. Vidíme v dnešnej dobe, aká je spoločenská situácia napätá. Ľudia sú nervózni, vystrašení, nahnevaní. Mnohokrát strácajú cit, strácajú sebakontrolu, strácajú mnohí aj pudy a strácajú aj dôstojnosť a pokračovala by som ďalej možno aj v tých ekonomických otázkach. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, aby ste netelefonovali v rokovacej sále počas schôdze, ďakujem.
Kavecká, Monika, poslankyňa NR SR
Do určitej miery to nie je spôsobené len pandémiou. Pandémia je ochorenie a ja sa chcem k tomuto ochoreniu postaviť ako zdravotník. Aj k tomu predĺženiu núdzového stavu sa chcem postaviť ako zdravotník. Ako zdravotník, ako pracovník v zdravotníctve, ako človek, ktorý prežil veľa rokov tým, že chcel pomáhať a stále pomáha a pomáha v akejkoľvek oblasti, kde sa to vyžaduje aj z titulu toho, že teraz som v samospráve. Ale takisto aj tá samospráva jej neoddeliteľnou súčasťou je v podstate starostlivosť o zdravie, ochranu života, ochranu zdravia. Pretože tá samospráva naozaj má 4 200 kompetencií. Je to
===== ... kde sa to vyžaduje aj z titulu toho, že teraz som v samospráve, ale tak isto aj tá samospráva a jej neoddeliteľnou súčasťou je v podstate starostlivosť o zdravie, ochranu života, ochranu zdravia. Pretože tá samospráva má 4200 kompetencií. Je to multifunkčný orgán, ktorý zabezpečuje bio, psycho, socio-ekonomický, spirituálne určité potreby obyvateľstva a toto je základ napríklad ošetrovateľstva. Brať človeka ako jedinca so svojimi potrebami. Brať človeka ako človeka ľudského a prístup ku nemu, aby bol holistický. Nie len taký unitárny, biomedicínsky, že v podstate človek je bytosť biologická, kde my kauzálne vyriešime nejaký stav a tohoto človeka v podstate posúvame ďalej, do iného ako keby odvetvia. Tak ako pani ministerka predložila tento návrh vlády s prepracovaním, s odôvodnením, kde sa venuje viac menej tej legislatívnej téme, tak ja sa opäť budem sa snažiť vám vysvetliť z toho zdravotníckeho hľadiska a z môjho takého pohľadu. Nechcem na nikoho útočiť a ani vyvodzovať zodpovednosť ako to mnohí robia z toho politického hľadiska. Viete, je tu pandémia, kto ju spôsobil? Nie vláda, nie poslanci, nie ľudia, spôsobil ju vírus. Vírus ako nejaká mini molekula, ktorá je neviditeľná a ktorá má takú obrovskú moc, že dokáže človeka zasiahnuť a nepýta sa ho na to, či sa mu páči, že teda bol postihnutý týmto ochorením alebo nepáči. Budem sa snažiť vám tak ľudsky vysvetliť, prečo napríklad ja som za predĺženie núdzového stavu, ale celkovo by som to nenazvala, že predĺžením núdzového stavu, ale nastavenie opatrení a dodržiavanie ich a celkovo spoločenskej normy, aby sme sa neupínali na to alebo, aby sme neskĺzavali do takej, do takej anarchie, že v podstate, aby sme tu nedovolili tú jednu vec a to je čím horšie, tým lepšie. Pre koho? Určite nie pre tých ľudí a ich pozostalých a z úcty, z úcty aj k týmto ľuďom aj k našim kolegom, k mojim kolegyniam, ktorí skutočne by som povedala, že položili život v prvej línii za to, že chceli pomáhať.
Ja som išla do politiky v minulosti z toho, že som sa začala zaujímať o verejné dianie. Keď som sa začala trošku viacej venovať k tomu aj k postaveniu, že čo to vlastne politika v preklade je, tak tam bol krásny taký názov, že alebo také vyjadrenie, ktoré mne utkvelo v pamäti a to je konanie verejného blaha. Tak robme toto verejné blaho s tým, že ja vám teraz ponúkam vysvetlenia, aby sme lepšie pochopili, prečo zo zdravotníckeho hľadiska som za to, aby ten núdzový stav pokračoval, aby sme mali normu na to, aby sme dokázali zlepšiť a zefektívniť v tej najhoršej situácii to zdravotníctvo, aby nám úplne neskolabovali nemocnice, aby sme zachránili, čo najviac životov na tej báze momentálnej, v ktorej sa nachádzame. Aké máme možnosti, aké máme stavy a ako z historického hľadiska sme do tohto stavu sa dostali. Príčinou pandémie nie je vláda, ale vírus. Príčinou kolabovania zdravotníctva je skutočne súčasný stav z predchádzajúcich skúseností a z predchádzajúceho stavu vyplynutý do dnešnej podoby, kedy najviac čelí tomu náporu. My sme sa nepripravili do tohto stavu, že sme v minulosti riešili veci, na ktoré sme poukazovali. Veci, ktoré sme dlhodobo riešili. V mierovom stave sme riešili veci s predpokladom, že toto nás očakáva. Očakáva nás, že budeme mať chorejšiu spoločnosť, že chceme viac ísť do preventívy, že chceme viac riešiť chronickú zdravotnú starostlivosť, že chceme viac riešiť paliatívnu zdravotnú starostlivosť a na toto potrebujeme v podstate to najcennejšie, čo teraz v súčasnosti v nemocniciach máme a to nie sú budovy a prístroje, ale to je ten ľudský potenciál, ktorý dokáže jediný zachraňovať tie ľudské životy. Nechcem to hovoriť ani s pátosom, ani s emóciami, ani s ničím, pretože ja som si spätne prierezovo za posledných 10 rokov zažila iné rôzne situácie, kedy sme takto bohužiaľ, bohužiaľ museli riešiť tú situáciu mnohokrát do krajnosti. A keď si zoberieme, že zdravotníctvo za tie posledné roky iba z médií, čo vieme ako teda sa šafárilo, mnohých ľudí to v tej spoločnosti alebo tých zdravých ľudí nikdy nezaujímalo ako to vyzerá v nemocniciach. Keďže ste tam mnohí z vás nikdy neboli alebo ste to nezažili na vlastnej skúsenosti, tak sa to tak bagatelizovalo. Čo tie sestry rozprávajú, to nie je pravda, prečo sa to takto rozpráva, prečo sa to takto deje, veď to by sa takto nemalo rozprávať. Veď tie nemocnice v podstate fungujú, hej a v takom tom dobrom každá jedna vláda to tak v dobrom vysvetľovala, že viete to vy takto nerozprávajte, toto nie je dobré.
Počty zdravotníkov, sestier, sanitárov, ale aj pracovníkov pracujúcich v zdravotníctve klesali. Zatvárali sa nám oddelenia, zatvárali sa nám rôzne kliniky a dialóg tu nebol. Keď sme sa dožadovali nie pre seba lepších podmienok, ale pre našich pacientov, lebo aj my sme pacienti. Ja sama som pacient, vy všetci okolo, tí ľudia, ktorí sú v tej spoločnosti. Každý jeden z nás má príbuzného, každý jeden v tom svojom regióne nejako žije a očakáva, že v tej nemocnici bude ten priestor, kde je ten život zachraňujúci priestor, že tam budú tí najlepší odborníci, že tam bude dostatok personálu, že tam bude vybavenie špičkové, perfektné a všetci za svoje peniaze tomuto štátu dostaneme to, čo nám je garantované. Lebo máme na to právo a tu sa vraciam opäť možno aj k núdzovému stavu, že mnohokrát do spoločnosti je prezentované to, že núdzový stav je obmedzenie ľudských práv. Našich základných práv a slobôd. Ja som sa vždy učila v zdravotníctve, ale aj výchovu od malička, vychovávali ma rodičia konzervatívne. Naozaj s tým, že človek je tvoj blížny. Miluj blížneho svojho ako seba samého a tu v tom núdzovom stave si ľudia zamieňajú práva na slobody s právom na život. Kde končí právo na slobodu a my ju obmedzujeme do určitej miery, je právo na život a právo na život by malo byť to najvyššie právo. Naozaj máme tu zákony rôzne. Predkladáme aj na ochranu života počatého. Ochrana života má byť od počiatku až po prirodzenú smrť.
Kontroly štátu v minulosti a dodržiavanie personálnych normatív. Neboli kontrolami, ale boli to smiešnymi pokusmi zahladiť to v akom stave sa zdravotníctvo nachádza. Budem sa vám takto vracať späť do tých stavoch nemocníc ako to tu pôsobí, keď sa nám vyľudňuje tento rezort čo do počtu personálnych otázok. Normatívy mnohí z vás neviete, čo to je. To je to, že máme určitý počet pacientov a na počet týchto pacientov je pridelený určitý počet personálu. Či sa to týka lekára, sestry, sanitára, fyzioterapeuta, ale tak isto tam musí byť zabezpečený aj pracovník pracujúci v zdravotníctve a to sú tie pomocné služby, ako sú upratovačky, zásobovači, kuchyňa a rôzne iné veci. A na toto všetko máme normu, aby sme my zdravotnícku starostlivosť poskytovali bezpečne, v súlade so zákonom a aby bola, čo najviac efektívna z toho titulu, aby sme zachránili, čo najviac ľudských životov a aby sme nerobili chyby a aby bola tá starostlivosť hlavne kvalitná, pretože jeden človek nemôže predsa poskytnúť takú zdravotnú starostlivosť určitému počtu napríklad 20-tim pacientom, ako traja zdravotnícky pracovníci v danom odbore napríklad ošetrovateľstvo, kde sa to prejaví samozrejme na tom uspokojovaní tých potrieb tých pacientov. Pretože tí pacienti majú obrovské potreby v uspokojovaní, pretože to nie je len o tom, aby dýchali, bilo im srdce, prijímali a vylučovali, ale je to celkový holistický prístup ku človeku, aby nestratil tú svoju človečenskosť a tú ľudskosť.
Mnoho, mnoho krívd sa narobilo a na mnoho krívd sme poukazovali. Naozaj mi verte, že som si nikdy neplánovala, že v podstate ja v zdravotníctve, kde som sa opakovane kontinuálne, celoživotne vzdelávala práca sestry ma napĺňala, bola som vždy hrdá na to, že som sestrou a pomáham, lebo je to obetavé povolanie. Od malička som chcela byť človekom, ktorý bude pri chorých ľuďoch a pri ľuďoch, ktorí potrebujú pomoc. Takto by som sa možno teraz pozerala na to aj vo funkcii v samospráve, že aj ten starosta alebo primátor alebo aj tí poslanci, majú byť tí ľudia, ktorí pomáhajú, ktorým naozaj záleží na tých ľuďoch, lebo im povedali, že áno skúsim to pre vás pracovať a uvidíte, či som teda dobrý, či vám to vyhovuje. To je tá funkcia tých volených zástupcov, ale funkcia zdravotníka je úplne iná, pretože on musí získať tú odbornú spôsobilosť určitým vzdelaním. Je to regulatíva. Preto zdravotnícke povolania sú regulatívne povolania. My nemôžeme pustiť človeka, ktorý nemá dostatočnú odbornú spôsobilosť k výkonom, ktoré nemôže vykonávať.
Možno sa vám to zdá zdĺhavé, čo to tu rozprávam, ale mám tu vnútornú potrebu vám to vysvetliť a to z toho titulu, ako to v tých nemocniciach naozaj funguje. Lebo mnohí neveria, že ľudia ležia v nemocniciach na umelých pľúcnych ventiláciách, neveria tomu, že nemocnice nám kolabujú. Neveria tomu, že tam ľudia zomierajú húfne, neveria, lebo neveria a ja im to neberiem. proste nevideli, nezažili, neuverili. Ja bohužiaľ tú skúsenosť mám a môžem o tom rozprávať a bez emócií, bez akýchkoľvek nátlakov, útokov a osobných invektív vám iba chcem priblížiť tú situáciu, čo tí mnohí chorí ľudia a tí zdravotnícki pracovníci od nás ako od zákonodarného zboru, ktorý má im pomáhať očakávajú.
Písal sa rok 2011 a už po, od roku 2001 v Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek, ale celkovo v sesterských organizáciách alebo celkovo v komunite sestier ako predstaviteliek ošetrovateľstva, keďže sestry zastávajú, čo do počtu percent tohoto ľudského potenciálu najviac. Naozaj tvoria až 80 % celého systému, vzrastala obrovská nespokojnosť s ohodnotením, s postavením, s dodržiavaním proste zákonov, zákonníkov práce, so zlými pracovnými podmienkami. Táto nespokojnosť narastala. V roku 2011 243 tisíc občanov podpísalo petíciu organizované a iniciované Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek. To bolo viac podpisov ako niektoré politické strany vtedajšie, ktoré pôsobili v parlamente získali vo voľbách. Názov petície bolo "Keď sa my nepostaráme o seba, kto sa postará o nás a o vás." O nás celkovo ako o vás ako o tých, ktorým sme vlastne iniciovali túto petíciu. V tom čase prebiehal zároveň aj výpovede lekárov. Bolo to naozaj obdobie, keby bol vyhlásený núdzový stav na Slovensku pre oblasť zdravotníctva, pretože naozaj tá situácia bola kritická a lekári riešili svoj stav radikálnejšie ako sestry, ktoré zmierlivou...
=====
Skryt prepis