Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Pellegrini, človek, ktorý sa možno teraz ocitol na Slovensku po 30 rokoch, by vám možno uveril tie slová, ktoré ste tu tak vehementne odprezentovali ako čistú pravdu. No ale, bohužiaľ, len tú vašu niekoľkoročnú pravdu. No my žijeme tu na Slovensku, my sme neodišli zo Slovenska, lebo ho máme radi, a urobíme všetko pre to, aby sa nám tu žilo lepšie.
Tieto slová, ktoré ste tu tak predviedli, mali určitý váš tón. Alebo hlas, alebo tón v hlase. Ja vám pripomeniem prierez posledných rokov v zdravotníctve. Kto koho klamal. Kto oklamal sestry, pacientov, kto im vzal dôstojnosť, kto ich systematicky ponižoval a týmto postupom tak dramaticky znížil počet týchto obetavých povolaní na úroveň, ktorá teraz je, bohužiaľ, hrozná. Vážne ste tým ukrivdili pacientom, zobrali ste im právo na kvalitnú starostlivosť. A skutočne by som mohla právom zvýšiť tón a hlas, no my chceme ľudí zachraňovať a náš premiér Igor Matovič to počas týchto dramatických dní naozaj dokázal.
A dokazuje to stále a má aj výsledky. A som vďačná, že máme takéhoto premiéra. Ďakujem za každý jeden ľudský život. Ešte raz vďaka. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Budem teraz hovoriť priamo z pôsobiska územnej samosprávy. Som starostka obce. Keď som bola poslankyňa obecného zastupiteľstva, bola som osem rokov, takisto som organizovala ja petíciu proti hazardu v našej obci, aby sme tento hazard zakázali, pretože naozaj tie lobistické skupiny a tie klamstvá, ktoré sa ponúkali typom, dáme vám peniažky, obec na tom zarobí, tak je to lákavé aj pre tých poslancov, ale tie dôsledky musíte každému jednému potom individuálne vysvetľovať. Je to veľmi náročné.
Takisto tá problematika toho prijímania takýchto uznesení, VZN-iek, je tam, jasne sú stanovené pravidlá. VZN sa prijíma trojpätinovou väčšinou. Áno, súhlasím, tak ako povedali predrečníci, takisto ako navrhovatelia, zmeňme kvóry, zmeňme proste spôsoby hlasovania. Je výborné, že sa zrušia petície, pretože tie petície boli napádané, tí ľudia si dali nenormálnu námahu a všetka tá dobrá práca vyšla navnivoč.
Čiže toto vnímame ako prvý, zásadný krok, počiatok toho, ako sa táto krajina vysporiada s hazardom. Preto si myslíme, že máme podporiť tento zákon a ísť ďalej. Áno, máme na to priestor, ale urobme ten začiatočný krok v tom, aby sme zlepšili naše prostredie v našich samosprávach, v našich krásnych obciach a aby aj tí poslanci obecného zastupiteľstva si uvedomovali tú svoju zodpovednosť. A myslím si, že to bude dobré.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia poslanci, dlho som si pripravovala túto reč, ale všetky témy mi už boli zobrané. Všetky slová, ktoré povedala moja predrečníčka pani kolegyňa Anka Záborská, už povedala za mňa. A viete prečo? Pretože takisto je v srdci zdravotník ako aj ja. A zdravotníci majú to poslanie zachraňovať ľudské životy. Neviem, koľkokrát v živote ste sa vy stretli s tým, že vám zomrel pod rukami človek, vyhasol ľudský život. Verte, že je to veľmi, veľmi ťažká situácia. A to nemusel byť váš príbuzný, to nemusel byť váš blízky človek, váš milujúci človek. Človek, ktorý bol živý. Tá najvyššia forma života.
A tu si uvedomme, že tak ako povedala pani Anka Záborská, že my začíname od začiatku. Od začiatku tento zákon ja vnímam ako veľmi podporujúci. Podporujúci opatreniami, ktoré vieme my z tejto sály zabezpečiť pre nový život, pre matky, ktoré sú v ťažkej životnej situácii. Strach je emócia, ktorá dokáže na jednej strane pomáhať, ale na druhej strane ale aj zabíjať. V nevedomosti. A uvedomme si, že keď urobíme jedno rozhodnutie, ktoré sa už nedá vrátiť späť, vieme tým pokaziť možno celý život nie jedného človeka, ale komunít, spoločností. A ak chce táto spoločnosť mať budúcnosť, musí mať naozaj jednu prioritu – a to je život.
Ďakujem veľmi pekne každému jednému poslancovi, ktorý je v tejto sále, ktorý sa stal poslancom, chce napĺňať mandát a chce podporovať to najdôležitejšie, a to je budúcnosť tejto krajiny. Zároveň určujem vlastne to hlasovanie na utorok na sedemnástu hodinu. A teda vás prosím, aby sme to takto mohli odhlasovať to prvé čítanie. A ešte raz, zo srdca vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 154). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo.
Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. septembra 2020 a gestorský výbor do 14. septembra 2020.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

... veľmi pekne za slovo. To ja sa nebudem vyjadrovať k tomuto tu, čo tu práve bolo akože teda odprezentované z titulu farmafiriem, dopadov financií a dopadov rôznych generík. Polovica sály alebo, si myslím, že aj 90 % ľudí naozaj tomu neporozumela.
Ja sa chcem vrátiť k prvotnému a základnému faktu, a to je to, že týmto zákonom my vlastne umožňujeme pacientom prejsť bez dopadu, akéhokoľvek ich dopadu na zdravie a ich liečbu, aby sme mohli proste ochrániť tých ľudí, ochrániť tých pacientov. Ja z praxe môžem povedať, že v podstate prechod z jedného liečiva na druhé liečivo, keď to poviem tak laicky, nie je také jednoduché a potrebuje určitý čas. A tento čas je v súvislosti s COVID-om.
A ak má náš minister zdravotníctva vlastne potrebu, nie potrebu, povinnosť chrániť pacientov, tak toto je presne ten zákon, a nemiešajme tu farmafirmy, financie a rôzne iné veci. Práve pre toto možnože ste to nepochopili alebo proste máte iných názor v tomto, ale to je jednak nevhodné, lebo naozaj toto je pre pacienta.
A ja, tento zákon určite podporíme všetci, pretože by to malo dopad práve na zdravie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Vážená pani generálna riaditeľka, podotýkam, že budem teda reagovať aj na moju kolegyňu pani Pleštinskú, ktorá to úplne perfektne povedala v tom zmysle, že Slovenský pozemkový fond nie je len o sídle v Bratislave, ale sú to vlastne regionálne zastúpenia, kde naozaj tí ľudia mnohokrát pracujú, avšak majú zviazané ruky aj s tými legislatívnymi zákonmi, ktoré sú mnohokrát nezmyselné. Ako jeden z predstaviteľov územnej samosprávy teda podotýkam, že súhlasím aj teda so slovami pána poslanca Blanára, že my sa brodíme na územnej samospráve s takými z pohľadu možno niekoho triviálnymi problémami, ale na našej úrovni sú to obrovské problémy hlavne nevysporiadaných pozemkov pod cestami, budovami, dokonca na cintorínoch, na plochách verejného záujmu. A tu narážame na neskutočnú jednak byrokraciu, neústretovosť a v mnohých prípadoch až na takú sabotáž, kde vlastne na základe toho, že nemáme vysporiadané pozemky, nemôžeme sa uchádzať o projekty, o granty a je to dookola začarovaný kruh. A keďže vy ste predkladali teraz tú správu a vidíme vo vás ten entuziazmus, ktorý máte, že chcete meniť toto prostredie, tak verím, že sa nám to podarí spoločne a my vám budeme určite nápomocní, ale budeme sa z toho tešiť, že tu zavládne aj poriadok a bude to mať zmysel.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani Stavrovská, milé kolegyne, kolegovia, ja som veľmi podrobne počúvala už pri výklade správy na zdravotníckom výbore pani Stavrovskú a skutočne tá správa obsahuje strašne veľa vecí a faktov, argumentov, životných príbehov, takého životného bôľu. A mňa ako zdravotníka, ako človeka, ktorý dlhodobo pôsobil v zdravotníctve a stále pôsobí, v podstate trápia veci, ktoré síce boli poukázané, ale na ktoré by takisto sme nemali v budúcnosti zabúdať. A to je prípad toho, že v podstate, tak ako ste aj spomínali, že máme tu proste ľudí, ktorí nemajú tie odľahčovateľské pomocné služby, ľudia, ktorí sa starajú o svojich blízkych, hendikepovaných, nejako zdravotne znevýhodnených, opatrovatelia, ošetrovatelia, príbuzní, ktorí sú vôbec neni erudovaní v tejto oblasti, a nám už v minulosti, sme vlastne počas mojich dlhoročných štúdií, vyskočil jeden závažný problém, nová diagnóza v podstate, ktorá sa už teraz naozaj prejavuje vo veľkej miere, a to je syndróm chorého opatrovateľa.
My tu máme jeden fakt, ktorý je veľmi vážny a to je to, že v podstate o našich zdravotne znevýhodnených, postihnutých, chorých v dlhodobej chronickej starostlivosti sa starajú ľudia, v podstate stále tí istí ľudia, ktorí okrem toho, že majú na 24 hodín náplň práce sa starať o svojich blízkych alebo osobu zverenú, musia zároveň zabezpečovať aj základný chod domácnosti, musia sa starať o seba, musia zháňať finančné prostriedky a mnohokrát – aj štúdie to potvrdili – sa stáva ten jediný fakt a to je to, že opatrovateľ nám v podstate doslova zomiera skôr ako opatrovaný. Je tam množstvo faktov, je tam množstvo ukazovateľov a na tento fakt by som ja teda chcela poukázať, že v podstate nám sa stávajú opatrovatelia takisto pacientami postihnutými a stávajú sa chorými. Čiže v budúcnosti určite musíme urobiť jednotlivé kroky a opatrenia a proste založiť naše pôsobenie na tom, čo nám v štúdiách vyšlo.
Ďalšia taká závažná téma, ktorú ste veľmi pekne popísali, s takým citlivým príbehom, s takými citlivými jednotlivými otázkami a to je, mňa čo teda trápi, je, sú domovy sociálnych služieb, zariadenia dlhodobej chronickej ošetrovateľskej starostlivosti a používanie sieťových postelí. Táto problematika je naozaj veľmi obšírna a ku každému jednotlivému prípadu treba prihliadať s takými individualitami. A tu opäť vyvstáva problém personálu, personálneho obsadenia, pretože mnohokrát v týchto zariadeniach je pracovná sila, personál tak poddimenzovaný, že opäť sa nám stáva to, že v podstate naši klienti, prijímatelia zdravotníckej, ošetrovateľskej a sociálnej starostlivosti sú zabezpečení, avšak ľudia, ktorí im pomáhajú, doslova opäť trpia diagnózou syndrómom chorého opatrovateľa. Preto na to treba pozerať komplexne.
A vy ste to veľmi dobre na to poukázali, skutočne ako vďaka za takýchto ľudí, ktorí svojím prínosom, svojou prácou v teréne, lebo tá správa nebola písaná od stola, ale bola písaná z jednotlivých pôsobísk a to je veľmi dôležité.
Ja vám chcem skutočne poďakovať a verím, že tieto všetky pripomienky, ktoré tu máme, že vďaka vám a vďaka vašej práci naozaj budú implementované do praxe. A teším sa teda na spoluprácu. A takisto my v zdravotníckom výbore sme túto správu podporili a myslím si, že sa môžete na nás obrátiť a budeme radi, keď tie vaše postrehy, pripomienky, pripomienky z pléna sa implementujú do praxe.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Nedá mi iba doplniť o pár viet našu kolegyňu poslankyňu pani Majorovú, ktorá tu krásne teda v skratke takéto obsiahnuté programové vyhlásenie vlády dala do jedného uceleného celku, kde chcela vyjadriť tým, že v podstate naozaj sa musíme pozerať na to globálne, naozaj záleží od toho rozvinutia toho nášho regiónu a regiónov jednotlivých a rôznych iných súvzťažností, kde naozaj tá doprava je v súčasnej dobe, bohužiaľ, zdecimovaná, a pokiaľ sa my nepohneme ďalej v rámci rozvoja dopravy, tak ani tie rozvoje tých regiónov nebudú, ale celkovo na území, či už je to v samosprávach, územných správach, štátnych správach.
Takže skutočne podporujeme to programové vyhlásenie a som rada, že teda aj opoziční poslanci sa pridali a podporia takéto programové vyhlásenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Viete, budem sa vyjadrovať k oblasti zdravotníctva a ohľadom teda pána predsedu Trenčianskeho samosprávneho kraja. Bohužiaľ, máte pravdu, pán predseda, zamýšľate sa, že teda kde zoberieme ten personál. Viete, ja si pamätám vaše rokovania už v roku 2016 pri výpovediach sestier, kedy tieto slová neboli také povzbudivé, a vtedy ste sa vôbec nebáli, keď sestry odídu, že kto ich nahradí, a to nechcem byť osobná, naozaj že nechcem proste na vás útočiť, ale zoberme si tú jednu jedinú vec, že, bohužiaľ, my musíme napraviť to, čo sa tu v minulosti udialo, a plne si uvedomujeme, že z večera do rána to nebude, napriek tomu to programové vyhlásenie vlády je napísané tak, že zabezpečíme tú zdravotnícku starostlivosť, aby naozaj nám tu ľudia zbytočne nezomierali, a od tohoto očakávam, že vlastne nám budete aj vy pomáhať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá kolegynka, naozaj si to zhrnula úplne, síce v krátkosti času, ale oduševnele a tá radosť toho tvojho hlasu bola naozaj cítiť, že sa dostalo do programového vyhlásenia vlády v oblasti sociálu tak veľa povzbudzujúcich a výborných vecí, a mňa najviac teší, že v tomto programovom vyhlásení vlády je zvlášť ešte aj tá opodstatnenosť spájať odbor sociálnych vecí, rodiny so zdravotníctvom, ktoré v minulosti dosť absentovali, skutočne vďaka za tvoj prínos.
Ďakujem.