Videokanál klubu

Ďakujem, pán predsedajúci.
Zrýchlenie povoľovacích procesov je veľmi dôležité pre všetkých aktérov či investorov, alebo zhotoviteľov stavieb, neúmerným predlžovaním posudzovaní vplyvov na životné prostredie prichádzame o investície, ktoré znamenajú pracovné príležitosti pre stavebné firmy a rovnako po zrealizovaní stavieb aj pre záujemcov o zamestnanie. Aj tento poslanecký návrh prešiel neľahkými, mnohohodinovými konzultáciami medzi ministerstvami. Som rada, že sa našiel kompromis v podobe pozmeňovacieho návrhu, ktorý si, pán navrhovateľ Peter Kremský, práve prečítal v pléne. Som za to, aby verejnosť mala priestor v súlade s Aarhuským dohovorom vzniesť svoje pripomienky, avšak nesmie zneužívať svoje možnosti na neúmerné predlžovanie povoľovacích procesov.
Vítam tento poslanecký návrh, aj keď je pozmeňovacím návrhom veľmi zjemnený. No radšej malý krok v odstránení byrokracie administratívnych prekážok ako žiadny.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Rád by som bol prvý, aby som predniesol ten pozmeňujúci návrh, aby už sme potom hovorili o tom, že ako bude vyzerať reálne ten zákon. Čiže poviem k tomu len pár drobných komentárov. Poviem niekoľko bodov, ktoré vlastne sa týmito ustanoveniami zmenia.
Prvý bod, ktorý je veľmi dôležitý, je ten, že vlastne obmedzujeme pripomienky v kolaudačnom konaní. V minulosti alebo doteraz sa v podstate bežne stáva, že aj v kolaudačnom konaní ešte vlastne ľudia zastupujúci akože verejnosť vznesú pripomienky, ktoré už vzniesli dajme tomu v stavebnom konaní, a napriek tomu, že sa teda stavba uskutočnila podľa stavebného povolenia, ešte aj v kolaudačnom konaní vznášajú tie isté pripomienky, znova sa s nimi musia orgány vysporiadavať, zdržuje to celý proces, je tam veľa byrokracie opäť a zbytočná práca aj týchto orgánov. Čiže, čiže toto vlastne sa zamedzí. Samozrejme, pokiaľ je to, pokiaľ je to v spojenom konaní s konaním o zmene stavby, čiže ten, tá stavba sa nepostaví podľa projektu, ktorý bol predmetom alebo teda podkladom k stavebnému povoleniu, tak toto neplatí. Čiže môžu byť účastníkmi aj ďalšie osoby, ktoré boli zúčastnené v rámci procesu EIA. To je prvý bod.
Body 2 až 4. Navrhuje sa tam úprava posudzovania strategického dokumentu. Dnes musí aj strategický dokument teda ísť aj cez zisťovacie konanie. Tu navrhujeme, aby sa zisťovacie konanie preskočilo a išlo sa priamo na posudzovanie. Čiže opäť je to skrátenie procesov.
Body 5 až 7. Tam sa rieši problém, že veľmi často vypracovanie odborného posudku sa veľmi zdržuje, keďže sa vlastne osloví nejaký znalec, ten nezareaguje, potom neskôr sa zistí, že si to neprečítal alebo niečo podobné, prípadne to odmietne a tak ďalej. Čiže dokonca sa stali prípady, že ten znalec zomrie medzi tým. Čiže riešime, prípadne sa nevie dohodnúť na cene medzi navrhovateľom a spracovateľom odborného posudku, čiže vlastne riešime tú cestu ako určiť nového spracovateľa odborného posudku pri posúdení strategických dokumentov. Zase cieľom je urýchlenie, zjednodušenie procesov.
Body 8 a 9. Takisto ide o skrátenie procesov posudzovania vplyvov tým, že sa vlastne uvádza nasledujúci krok. Navrhovaná činnosť sa tak nemusí, nemusí ísť od začiatku, ale preskočí do rozsahu hodnotenia, čo je výrazná časová úspora.
Bod 10. Je tam, sú tam určité terminologické spresnenia a nové nastavenie pravidiel, ktoré upravujú postup práve pri týchto šikanóznych pripomienkach, ktoré napĺňajú znaky zneužitia práva, tzv. zjavne neodôvodnené pripomienky.
Body 11 až 13. Ide o to, že nie vždy sú jednotlivé dokumenty procesu EIA aj riadne zverejňované, nie vždy má verejnosť zabezpečený včasný prístup k nim, preto sa navrhuje pôvodné znenie nahradiť novým znením, ktoré zruší povinnosť predkladať zámery vo variantoch. Táto povinnosť vlastne viedla len k predĺženiu toho konania, pretože tam potom prišli žiadosti o bezvariantnosť, čím sa konanie predlžovalo o 3-4 týždne. Teraz sa povinnosť variantnosti podľa tohto ustanovenia zachováva len pri líniových stavbách, čiže tam je reálne významné zrýchlenie povoľovacích procesov.
Bod 14. Možnosť neprihliadať alebo teda presadzuje sa možnosť neprihliadať na podanie doručené po lehote a zavedenie povinnosti dotknutého orgánu uplatňovať pripomienky len v rozsahu jeho kompetencie. Tam takisto ide o zrýchlenie celého procesu.
Legislatívne úpravy, to nebudem spomínať.
Bod 18. Takisto možnosť neprihliadať na podanie doručené po lehote, zavedenie povinnosti dotknutého orgánu, uplatňovať pripomienky len v rozsahu jeho kompetencie.
Bod 20. Oprávnenie verejnosti, dotknutej obce, dotknutého samosprávneho kraja predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny do 10 pracovných dní od jeho zverejnenia a takisto sa navrhuje zakotviť, že na pripomienky doručené po lehote sa nemusí prihliadať s cieľom zrýchlenia konania.
Takisto ďalšie body, je tam obmedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov, bod 22 takisto rieši patovú situáciu so znalcami a ďalej už sú to, pokiaľ vidím, skôr technické úpravy alebo takisto nejaké vecne súvisiace s predchádzajúcimi bodmi a vlastne posledný bod - navrhuje sa posun účinnosti návrhu tohto zákona od 1. februára 2023, keďže skôr vlastne do konca decembra by tento návrh neprešiel jednotlivými procesmi, čiže posudzovaním u pani prezidentky a zverejnením v Zbierke zákonov.
Čiže dovolím si teraz prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Milana Kuriaka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Milana Kuriaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1253.
1. Čl. I až III znejú:
"Čl. I
Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 275/2007 Z. z., zákona č. 454/2007 Z. z., zákona č. 287/2009 Z. z., zákona č. 117/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 448/2012 Z. z., zákona č. 39/2013 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 128/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 312/2016 Z. z., zákona č. 142/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 363/2021 Z. z., zákona č. 372/2021 Z. z. a zákona č. 172/2022 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 písm. j) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "za povolenie sa nepovažuje kolaudačné rozhodnutie, povolenie na užívanie, ani ich zmena; to neplatí, ak povolenie bolo vydané v kolaudačnom konaní, ktoré bolo spojené s konaním o zmene stavby,"
2. V § 4 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Po vydaní odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny^8a) sa ďalej v konaní postupuje podľa § 8."
3. V § 7 ods. 1 sa slová "§ 4 ods. 2 a 3" nahrádzajú slovami "§ 4 ods. 2".
4. V § 8 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová "a ak bolo vydané odborné stanovisko podľa § 4 ods. 3 do desiatich pracovných dní od doručenia návrhu strategického dokumentu obstarávateľom."
5. V § 13 sa za odsek 4 vkladajú nové odseky 5 a 6, ktoré znejú:
"(5) Spracovateľ odborného posudku môže od jeho vypracovania odstúpiť len na základe odôvodnenia zaslaného v písomnom vyhotovení a to najneskôr do 14 dní od doručenia oznámenia o určení spracovateľa odborného posudku príslušným orgánom.
(6) Príslušný orgán môže od určenia spracovateľa odborného posudku upustiť a určiť iného spracovateľa odborného posudku na základe písomného odôvodnenia navrhovateľa zaslaného do 14 dní od doručenia oznámenia o určení spracovateľa odborného posudku alebo ak zistí nové závažné skutočnosti odôvodňujúce zmenu."
Doterajšie odseky 5 až 9 sa označujú ako odseky 7 až 11.
6. V § 14 ods. 1 sa slová "§ 13 ods. 6" nahrádzajú slovami "§ 13 ods. 8".
7. V § 17 ods. 12 sa slová "§ 13 ods. 5" nahrádzajú slovami "§ 13 ods. 7".
8. V § 18 sa dopĺňa odsek 6, ktorý znie:
"(6) Ak ide o navrhované činnosti alebo ich zmeny podľa § 18 ods. 1 písm. g), po vydaní odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny^8a) sa ďalej v konaní postupuje podľa § 30."
9. V § 19 odsek 6 znie:
"(6) Príslušný orgán pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, použije kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10. Ak príslušný orgán rozhodne, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena má podliehať posudzovaniu vplyvov podľa tohto zákona, určí na základe prerokovania rozsah hodnotenia a postupuje sa ďalej v konaní podľa § 30."
10. § 20 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Ak pripomienky dotknutej verejnosti uvedené v odôvodnenom písomnom stanovisku k zámeru podľa § 23 ods. 4, v odôvodnených pripomienkach k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, v odôvodnenom písomnom stanovisku k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, alebo v odôvodnenom písomnom stanovisku k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9 smerujú proti obsahu písomného stanoviska dotknutého orgánu, príslušný orgán konanie nepreruší, ale pri odôvodnení svojho rozhodnutia stanoviská vyhodnotí na základe správnej úvahy. Na zjavne nedôvodnú pripomienku sa neprihliada. Pripomienka je zjavne nedôvodná, ak sa zjavne netýka navrhovanej činnosti, zmeny navrhovanej činnosti alebo jej vplyvov na životné prostredie. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, na základe akých dôvodov neprihliadol na pripomienky verejnosti."
11. V § 22 odsek 1 znie:
"(1) Ak je predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5, ktorý obsahuje nulový variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť alebo zmena navrhovanej činnosti nerealizovala a aspoň jeden variant navrhovanej činnosti; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29."
12. V § 22 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) Pre navrhovanú činnosť, ktorej predmetom je líniová stavba,^22c) je navrhovateľ povinný doručiť príslušnému orgánu zámer podľa odseku 1, ktorý okrem náležitostí podľa odsekov 3 až 5 obsahuje nulový variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť nerealizovala a najmenej dva realizačné varianty navrhovanej činnosti. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby."
Poznámka pod čiarou k odkazu 22c znie:
"^22c) § 139 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.
13. V § 22 ods. 6 sa slová "odsekov 3 a 4" nahrádzajú slovami "odsekov 4 a 5".
14. V § 23 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto vety: "Na stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť."
15. V § 24 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Na odôvodnené písomné stanoviská a pripomienky podané v konaní podľa tretej časti tohto zákona o ktorých už bolo rozhodnuté, sa nemusí prihliadať v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti."
16. V § 29 ods. 1 písm. a) sa slová "§ 22 ods. 3" nahrádzajú slovami "§ 22 ods. 4".
17. V § 29 ods. 4 sa slová "§ 22 ods. 5 a 6" nahrádzajú slovami "§ 22 ods. 6 a 7".
18. V § 29 ods. 9 sa na konci pripájajú tieto vety: "Na stanovisko doručené po lehote sa nemusí prihliadnuť. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť."
19. V § 30 ods. 2 písmeno c) znie:
"c) od doručenia odborného stanoviska podľa § 18 ods. 1 písm. g) a podkladov týkajúcich sa navrhovanej činnosti navrhovateľom,"
20. V § 30 ods. 8 sa na konci pripája táto veta: "Na pripomienky doručené po uplynutí tejto lehoty sa nemusí prihliadať."
21. V § 35 ods. 4 sa na konci pripája veta: "Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko je povinný odôvodniť."
22. V § 36 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Príslušný orgán môže od určenia spracovateľa odborného posudku upustiť a určiť iného spracovateľa odborného posudku na základe písomného odôvodnenia navrhovateľa zaslaného do 14 dní od doručenia oznámenia o určení spracovateľa odborného posudku."
Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 4 až 9.
23. V § 36 ods. 4 sa slová "odseku 4" nahrádzajú slovami "odseku 5".
24. V § 38 ods. 6 znie:
"6) Rozhodnutie povoľujúceho orgánu musí obsahovať podmienky, ktoré určil príslušný orgán v rozhodnutí vydanom zisťovacom konaní, alebo v záverečnom stanovisku."
25. V § 46 ods. 1 písm. a) sa slová "§ 22 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 22 ods. 5".
26. V § 54 ods. 2 písm. i) a § 55 písm. g) sa slová "§ 22 ods. 2" nahrádzajú slovami "§ 22 ods.3".
27. V § 64 písm. c) sa slová "§ 22 ods. 6" nahrádzajú slovami "§ 22 ods.7".
28. V § 65g ods. 1 znie:
"(1) Počas mimoriadnej situácie núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú, ak je vykonanie, prerokovanie, alebo konzultácie v súlade s opatreniami podľa osobitného predpisu.^40aa Ak nie je možné vykonať tieto úkony v súlade s opatreniami podľa osobitného predpisu, vykonajú sa písomne v listinnej podobe, alebo v elektronickej podobe. Príslušný orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote je možné podávať pripomienky k dokumentácii, alebo rozsahu hodnotenia."
29. Za § 65g sa vkladá § 65h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§65h
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2023
Konania začaté a právoplatne neukončené do 31. januára 2023 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. januára 2023."
Čl. II
Zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 139/1982 Zb., č. 103/1990 Zb., zákona č. 262/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 136/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z., zákona č. 229/1997 Z. z., zákona č. 175/1999 Z. z., zákona č. 237/2000 Z. z., zákona č. 416/2001 Z. z., zákona č. 553/2001 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2002 Z. z., zákona č. 103/2003 Z. z., zákona č. 245/2003 Z. z., zákona č. 417/2003 Z. z, zákona č. 608/2003 Z. z., zákona č. 541/2004 Z. z., zákona č. 290/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 24/2006 Z. z, zákona č. 218/2007 Z. z., zákona č. 540/2008 Z. z., zákona č. 66/2009 Z. z., zákona č. 513/2009 Z. z., zákona č. 118/2010 Z. z., zákona č. 145/2010 Z. z., zákona č. 547/2010 Z. z, zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 300/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 219/2013 Z. z., zákona č. 368/2013 Z. z., zákona č. 293/2014 Z. z., zákona č. 314/2014 Z. z., zákona č. 154/2015 Z. z., zákona č. 247/2015 Z. z., zákona č. 254/2015 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 93/2019 Z. z., zákona č. 279/2019 Z. z., zákona č. 90/2020 Z. z., zákona č. 145/2021 Z. z., zákona č. 149/2021 Z. z., zákona č. 172/2022 Z. z., sa dopĺňa takto:
1. V § 140b ods. 6 sa za slovo "preruší" vkladajú slová "najviac na 30 dní a v odôvodnených prípadoch najviac na 60 dní."
2. V § 140c ods. 8 sa za slová "kolaudačnému rozhodnutiu" vkladajú slová "vydanému v spojenom konaní podľa § 81 ods. 4".
3. Za § 142i sa vkladá § 142j, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§142j
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2023
Konania začaté a právoplatne neukončené do 31. januára 2023 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. januára 2023."
Čl. III
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 484/2013 Z. z., zákona č. 58/2014 Z. z, zákona č. 79/2015 Z. z., zákona č. 262/2015, zákona č. 148/2017 Z. z., zákona č. 292/2017 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 193/2018 Z. z., zákona č. 312/2018 Z. z., zákona č. 460/2019 Z. z., zákona č. 74/2020 Z. z., zákona č. 218/2020 Z. z., zákona č. 46/2021 Z. z. a zákona č. 372/2021 Z. z. sa mení takto:
1. V § 13 ods. 3 znie:
"(3) Ak pripomienky účastníkov konania smerujú proti skutočnostiam, o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté v záverečnom stanovisku podľa osobitného predpisu,^46c alebo proti rozhodnutiu vydanému v zisťovacom konaní podľa osobitného predpisu,^46d inšpekcia konanie preruší najviac na 30 dní a v odôvodnených prípadoch najviac na 60 dní. V rámci tejto lehoty o pripomienkach rozhodne a svoje rozhodnutie zahrnie do záverečného rozhodnutia."
Poznámky pod čiarou k odkazom 46c a 46d znejú:
"^46c § 37 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
^46d § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov."
2. Za § 40h sa vkladá § 40i, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 40i
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2023
Konania začaté a právoplatne neukončené do 31. januára 2023 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. januára 2023."
2. V čl. 4 sa slová "1. januára 2023" nahrádzajú slovami "1. februára 2023".
Ďakujem, pán predsedajúci, to je všetko, skončil som.

Ďakujem.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1771 z 8. novembra 2022 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského a Milana Kuriaka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1253, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady nebol uznášaniaschopný.
Výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 381 z 28. novembra 2022 s poslaneckým návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor k návrhu spoločnej správy výborov o prerokovaní návrhu predmetného zákona neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.
Uznesením výboru č. 255 z 12. októbra 2022 ma výbor poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Príjemné dobré ráno.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegyňa a kolegovia, som rád, že je tu aspoň niekto, že nebudem hovoriť k prázdnym stoličkám, to je veľmi nepríjemné.
Chcel by som odôvodniť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, jaj, prepáčte, chcel by som odôvodniť novelu zákona, zákona o vplyvoch na životné prostredie. Poviem na začiatku trošku takú históriu toho alebo ako k tomu došlo, pretože prednesiem neskôr aj pozmeňujúci návrh k tejto novele.
Pôvodne táto novela mala riešiť špeciálne prípady, keď sa geotermálne vrty a využité plynové vrty môžu neskôr využiť na vykurovanie objektov cez tzv. suchú geotermálnu energiu. To znamená, že sa geotermálna voda nečerpá vlastne z podzemia, ale teplo, ktoré je v podzemí, sa využíva na vloženie takého prietokového ohrievača, dá sa povedať, bez toho, aby sa vlastne tieto vrty rozširovali a menil, menil sa nejak vplyv na životné prostredie. Navrhovali sme takéto aktivity vlastne vybrať z riešenia EIA. Nakoniec po dohode s ministerstvom životného prostredia došlo k tomu, že celá táto úprava sa vloží do špeciálneho zákona, ktorým sa znížia nároky na environmentálne posudzovanie pre všetky obnoviteľné zdroje. Je to aj v súvislosti so smernicou Európskej únie, ktorá bola vydaná v posledných mesiacoch a ministerstvo takýto zákon pripravuje a ako mi prisľúbili, buď tento týždeň, alebo hneď po novom roku by sa mal dostať do vlády a mal by byť schválený v skrátenom legislatívnom konaní tak, aby už budúci rok vlastne takéto aktivity mohli mať výrazne rýchlejšie vybavovanie a výrazne jednoduchšie, jednoduchší povoľovací proces. Takže to je ten, táto prvá vec.
Na druhej strane, pred časom sme s viacerými kolegami - s pani Annou Zemanovou, s Ľubošom Krajčírom a s Jurajom Šeligom predložili zákon o zrýchlení konaní, v ktorých, v ktorom sme priniesli niekoľko ustanovení, ktoré by mali zabrániť tzv. šikanóznym podaniam pri povoľovacom konaní, a mali by urýchliť vlastne konania, ktoré sa teraz nezmyselne predlžujú. A tento zákon vlastne bol prerokovaný v prvom aj druhom čítaní. K tomuto zákonu sme vlastne podali aj pozmeňujúci návrh, ktorý ho mierne upravil, ale nedošlo k úplnej dohode s ministerstvom životného prostredia vtedy, ktoré namietalo niektoré konkrétne veci, a preto vlastne sme sa rozhodli ustanovenia z tohto zákona, o ktorých sme nakoniec našli dohodu s ministerstvom životného prostredia, vložiť cez pozmeňujúci návrh práve do tohto zákona o úprave zákona o vplyve na životné prostredie, pretože tam to patrí.
V podstate to je zákon, ktorý chceme meniť, budú sa tam meniť aj niektoré súvisiace zákony, čiže vlastne cez tento pozmeňujúci návrh tie ustanovenia, ktoré boli v tom pôvodnom zákone o zrýchlení procesov, vložíme do tohto zákona a ten pôvodný zákon bude potom stiahnutý z hlasovania. Čiže keď neskôr prednesiem pozmeňujúci návrh, tak budú v ňom tieto ustanovenia.
A ešte raz sa vrátim k tomu, čo je cieľom. Cieľom tohto, tohto, týchto ustanovení je to, aby sa, aby sa procesy zrýchlili, aby sa odstránili zbytočné dvojnásobné alebo dvojité posudzovania, aby niektoré námietky, ktoré už boli raz vznesené a orgány sa s nimi vysporiadali, nemohli byť znova vznesené a tak ďalej. Ide nám proste o to, aby rôzne šikanózne tzv. občianske združenia a organizácie bytových samospráv a podobné v podstate zjavne šikanózne organizácie, ktoré ja nazývam - takí novodobí výpalníci, ktorí už nenosia samopaly, ale v podstate vypaľujú svojou znalosťou právnych predpisov, využívaním medzier v nich a organizáciou niekoľkých sekretárok, ktoré v podstate periodicky posielajú rovnaké námietky alebo mierne pozmenené na všetky možné konania na Slovensku a čakajú teda, kto sa bude chcieť dohodnúť a kto vstúpi do ich klubu akože, čo stojí niekoľko tisíc eur, a tak vlastne takýchto ľudí jednoducho, ak nie vypojiť z toho systému, tak aspoň obmedziť ich vplyv a sťažiť im vlastne takéto konanie.
Pre mňa je stále obrovskou otázkou, prečo orgány činné v trestnom konaní nedokážu takéto účelové konania postihnúť a nedokážu vlastne vstúpiť do tohto a vlastne dokázať to, že ide naozaj o účelové, šikanózne konania, pretože keď to dokážu urobiť pri skutočných výpalníkoch, ktorí tiež sa skrývajú za rôzne fitneskluby a súkromné bezpečnostné služby a podobné veci, tak by to mali dokázať aj v takýchto prípadoch.
Takže zatiaľ len toľko k vysvetleniu tohto procesu celého a k jednotlivým opatreniam, k jednotlivým ustanoveniam tohto zákona, aj potom neskôr predneseného pozmeňujúceho návrhu, samozrejme, som k dispozícii pre vaše otázky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážení páni kolegovia, v poslednej dobe evidujem, že viacerí poslanci parlamentu majú vstupovať do trestnoprávnych kódexov z rôznych dôvodov. A niektoré sú viac či menej objektívne, ale nie o všetkých sa to dá takto povedať. Máme aj na tejto schôdzi návrhy povedzme pána poslanca Tarabu, ktoré sú už v druhom čítaní, ktoré pomerne rozsiahlo prepracúvajú viaceré ustanovenia Trestného zákona, trestného kódexu. Ja som takúto ambíciu nemal. Snažím sa v tejto novele Trestného zákona reagovať na dve konkrétne otázky, ktoré, o ktorých sa diskutuje už dlhodobo.
Prvou z nich je, či je vhodné mať v Trestnom zákone obligatórne prepadnutie majetku ako trest. Aj vzhľadom na ten posledný vývoj, ktorý je či už na domácej, ale aj medzinárodnej úrovni a aj pred Ústavným súdom nakoniec.
A druhá otázka, ktorá, o ktorej sa takisto dlhodobo diskutuje, je, či je hranica alebo suma, ktorú, kedy sa konanie považuje za trestný čin, či tá suma je stanovená vhodne, keďže bola alebo v hodnej výške, keďže bola stanovená už v roku 2005, odkedy platí Trestný zákon a máme rok 2022 a predsa len všetky parametre, ktoré sú určujúce pre ekonomiku, ale nakoniec aj ten základný parameter, cez ktorý sa prepočítavala tá výška, odkedy sa určité konanie považuje za trestný čin, už sa od tej doby zvýšila a zmenila.
K tej prvej otázke krátko uvediem, že máme aktuálne na Ústavnom súde podanie zo strany opozičných poslancov, ktoré z môjho pohľadu nie je motivované len výlučne odborne. Je motivované aj tým, že odkedy nastúpila táto vláda alebo odkedy prevzala moc táto vláda v roku 2020, tak sa naozaj uvoľnili ruky vyšetrovateľom, prokurátorom, a teda reálne aj hrozí rôznym nominantov bývalých vlád, či už to boli, bol SMER alebo v zásade aj HLAS, reálne hrozia tresty prepadnutia majetku.
Druhá vec je, že aj na medzinárodnej úrovni, keď Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu preskúmaval smernicu pri jednom z podaní zo strany dotknutého subjektu zo zahraničia, tak uviedol, že nie je správne a nezodpovedá to celkom účelom smernice Európskej únie, keď trestný čin prepadnutia majetku je obligatórny a keď nemôže sudca posúdiť, či má dotknutému, alebo či má páchateľovi trestného činu prepadnúť celý majetok, alebo má prepadnúť iba časť majetku. Náš zákon, náš Trestný zákon je postavený pomerne prísne a to tak, že sudca nemá na výber. Ak spácha, ak je spáchaný určitý trestný čin, ide najmä o korupčné trestné činy alebo aj ďalšie ekonomické trestné činy, ale aj drogové trestné činy, tak za určitých podmienok je povinný obligatórne rozhodnúť o prepadnutí majetku. A takto to, takto to za, by som povedal, spravodlivé nepovažuje ani Súdny dvor Európskej únie. A v rozhodnutí, ktoré vydal minulý rok, konštatoval, že by trestné poriadky alebo trestnoprávne kódexy členských štátov mali byť nastavené trochu, nazvem to, mierumilovnejšie. Ale mierumilovnejšie v tom zmysle, že sudca by mal byť ten, ktorý rozhoduje o tom, či má prepadnúť celý majetok alebo len časť. A v tomto duchu je formulovaný aj návrh, ktorý predkladám. A to tak, aby naozaj záležalo na sudcovi, či páchateľovi trestného činu prepadne celý majetok alebo iba jeho časť.
Ja to robím aj z dôvodu, že ak by Ústavný súd sa stotožnil s tou argumentáciou, ktorú nám ponúka Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu, tak by a zrušil by alebo vyhlásil príslušné ustanovenia Trestného zákona za protiústavné, tak by sme sa dostali do stavu, kedy by platila oveľa horšia úprava ako tá, ktorú navrhujem. A navyše by mohli aj páchatelia, a teda už odsúdení páchatelia trestných činov, požadovať odškodnenie za to, že im v minulosti bol uložený neprimeraný test.
Ja, samozrejme, sa nebránim diskusiám. Nemyslím si, že je to až také horúce, že to musíme hneď na najbližšej schôdzi schváliť. Ale nedá sa úplne predpokladať, kedy by Ústavný súd o tom mal rozhodnúť. Ja vychádzajúc aj z toho, že je to podanie už na súde takmer dva roky, mám obavu, že by to mohlo byť v blízkej budúcnosti, a teda som predložil takýto návrh zákona.
Pokiaľ ide o tú sumu, od ktorej sa má určité konanie považovať za trestný čin, tak tam je to jednoducho určitý matematický prepočet, ktorý keby sme boli dôsledný, tak by sme nezvyšovali tú dolnú hranicu na 500 euro, ale by sme ju zvyšovali ešte vyššie na 700 euro, pretože kedy, odvíja sa to od určitého ekonomického parametra, ktorý sa odvtedy už takto podstatným spôsobom navýšil a dnes by to zodpovedalo sume 700 euro. Ale zobrali sme si za príklad Českú republiku, kde v Českej republike takisto sa určité konanie považuje za trestný čin až od sumy, ktorá zodpovedá 500 eurám, takže sme si za vzor zobrali Českú republiku. A myslím si, že to je, je to primera, primerané aj kvôli tomu, že skutočne inflácia a ďalšie ekonomické parametre sa už zmenili od roku 2005, a treba na to prihliadnuť, čím sa zároveň, ale to nie je primárnym cieľom, čím sa zároveň aj odbremenia určitým spôsobom hlavne policajti, vyšetrovatelia, že nebudú už zaťažovaní určitými, vyšetrovaním určitých činov, ktoré v zásade podľa dnešných parametrov by sa mali považovať za priestupky, nie za trestné činy.
Takže tam ide skôr o naozaj objektívnu určitú valorizáciu tej, tej sumy, ktorá v roku 2005 bola nastavená určitým spôsobom, ktorý zodpovedal vtedajším, vtedajšiemu vývoju ekonomiky, ekonomickým parametrom a dnes už v roku 2022 to tak nie je. Takže to sú dve také základné úpravy a, samozrejme, Trestný poriadok ja som novelizoval alebo navrhujem novelizovať kvôli tomu, aby sme v situácii, kedy zvyšujeme sumu, od kedy sa určité konanie bude považovať za trestný čin, nespôsobili to, že by špeciálna prokuratúra bola vynechaná z teda, z, ako orgán činný v trestnom konaní pri ekonomických trestných činoch a trestných činoch korupcie. Čiže zachovávame aj naďalej pôsobnosť špeciálnej prokuratúry pri riešení tých trestných činov v trestnom konaní, ktoré má aj dnes napriek tomu, že tú sumu od kedy sa určité konanie považuje za trestný čin zvyšujeme. Takže to je jediný dôvod, prečo otvárame aj Trestný poriadok. Je to určite je to taká minimalistická novelizácia, ktorá bude, by mala byť ešte medzi, prvým, druhým čítaním vylepšená o to, o určité špecifické situácie. Napríklad pri prepadnutí majetku, poviem, aby sme si to vedeli lepšie predstaviť, že ak máte príjem alebo majetok, ktorý bol nadobudnutý čiastočne z legálneho príjmu a čiastočne z nelegálneho, tak treba to nejakým spôsobom vyriešiť aj zákone, ktorá časť bude posudzovaná v prípade, že by mal byť uložený trest za tak, za ako, ako vhodná primeraná z hľadiska prepadnutia majetku a podobné špecifické situácie, s ktorými sa už vysporiadava aj medzirezortné pripomienkové konanie k vládnemu návrhu zákona, takže malo a bolo už aj skončené. Teraz prebiehajú rozporové konania. Čiže ja sa rád nechám inšpirovať aj tým, čo vyvstane z tohto pripomienkového konania ako ustálená dohoda medzi tými, ktorí sa zúčastňovali tohto pripomienkového konania tak, aby to bolo aj odborne doladené. A to by som medzi prvým, druhým čítaním ešte o to by som vylepšil tento návrh zákona. Teda určite tie špecifické situácie, ktoré treba zohľadňovať pri ukladaní trestu prepadnutia majetku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážení páni poslanci, ako som vysvetľoval už v prvom čítaní, keď som predstavoval tento návrh zákona, keď sme v marci tohto roka schvaľovali novelu zákona o konkurze a vyrovnaní, pomerne rozsiahlu novelu, tak sa stalo, že pri určitých korekciách, ktoré boli vykonané, sa nie všetky podarilo spraviť spôsobom, ktorý by bol adekvátny. A táto novela zákona, ktorú predkladám, jej účelom je opraviť veci, ktoré sa buď v tom marci nejakým spôsobom nepodarilo opraviť, alebo sa tam vyskytli aj určité preklepy v zákone, kedy povedzme namiesto veriteľa je tam uvedený dlžník a podobne. Čiže je to taká skôr technická novela, ktorá má dať na pravú mieru tie ustanovenia, ktoré v marci neboli spravené tak, ako by sme si predstavovali. Samozrejme, výkladom by sa dalo prekonať. To uznávam, ale je lepšie, keď je to naformulované v zákone tak, ako má byť.
Medzi prvým a druhým čítaním ešte došlo k tomu, že sme si spoločne aj s bývalou pani ministerkou a terajšou poslankyňou ten zákone spoločne prebehli a objavili sme tam ešte dve ďalšie veci, ktoré je treba dať na pravú mieru. Ja by som sa chcel aj poďakovať poslaneckému klubu SaS, aj tým poslancom, ktorí sú napísaní na pozmeňujúcom návrhu ako predkladatelia, že sa spolupodieľali na tom, aby bol tento zákon urobený kvalitne a predpokladám, že aj prídu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý tento návrh zákona ešte vylepší. A som tomu rád, pretože smeruje to k lepšej vymožiteľnosti práva, keď budú pojmy a vzťahy v zákone upravené jasne a jednoznačne.
A takisto odstraňujeme v jednom z tých bodov novely zákona aj ten tzv. golplating teda prísnejšiu úpravu, ako od nás požaduje Európska únia, ktorá tam v jednej konkrétnej veci boli v marci tohto roka nedopatrením zavedená.
Takže svojím spôsobom aj vychádzame v ústrety programovému vyhláseniu vlády a k tomu, čo, na čom primárne záležalo strane SaS a, samozrejme, aj nám ostatným, ktorí sme sa spolupodieľali na programovom vyhlásení vlády.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Áno, hlasovali by sme o tomto návrhu zákona pri najbližšom hlasovaní, ktoré bude tu pléne Národnej rady. Takže zajtra o jedenástej.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.
Som úprimne rád, že máme tento návrh zákona v Národnej rade. Je za ním veľmi veľa roboty a chcem poďakovať aj pánovi ministrovi, aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za naozaj dni a týždne prípravy tohto návrhu zákona.
Z môjho pohľadu ide síce nie o to najdôležitejšie, čo v zdravotníctve musíme riešiť, na druhej strane o principiálne veľmi dôležitú vec, ktorú riešime.
V krajinách Európskej únie je súkromné podnikanie vo verejných službách obmedzené, ceny a zisky súkromných firiem sú regulované. Áno, treba si uvedomiť, že poistný systém, ktorý nám tu ešte exminister Zajac nastavil, je z tohto pohľadu európskym unikátom. Žiaľ, v tom negatívnom slova zmysle. Systém, náš poistný systém, ktorý v podstate nie je ani poistením, keďže občania odvádzajú na účty zdravotných poisťovní v podstate daň, ktorá sa im zráža z ich platu vo výške 14 %, je to u aktívnych poistencov alebo teda ľudí, ktorí zarábajú, a potom áno, bol tu donedávna určité percento, ktorým mal prispievať za kvázi poistencov štátu samotný štát, čo sú v podstate peniaze, ktoré vyberá štát z daní. Z toho pohľadu je logické, že naše zdravotné poisťovne nemôžu súťažiť možno v tej najdôležitejšej forme a to ponúkať poistencom rôzne produkty poistenia, ktoré, ktoré by teda vytvárali poistné produkty, za ktoré by si mohli poistenci za rôzne financie nakupovať zdravotnú starostlivosť. Ale je to logické, pretože náš systém je solidárny systém a takýto solidárny systém je v podstate naprieč celou Európskou úniou. Žiaľ, u nás, tak ako je nastavený, bol nastavený tak, že tento systém verejného zdravotného poistenia umožňoval súkromným zdravotným poisťovniam generovať zisk a ten zisk sa generoval veľmi jednoduchou rovnicou, veľmi zjednodušene povedané, to, čo ušetríš na zdravotnej starostlivosti, to si následne môžeš vykázať ako zisk a tento zisk nebol žiadnym spôsobom obmedzený. Teda, samozrejme, zdravotné poisťovne z tohto jednoduchého hľadiska boli motivované ušetriť na zdravotnej starostlivosti čo najviac, pretože čím viac na nej dokázali ušetriť, tým potom väčšie zisky mohli vykázať, ktoré si naše zdravotné poisťovne súkromné aj vyplácajú a vyplácajú ich najmä cez dividendy svojim akcionárom.
Je to zaujímavé, ale v celej Európskej únii je iba Nemecko a Holandsko, ktoré si vpustili do systémov verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov, no, samozrejme, za prísnej regulácie a ani v jednej z týchto krajín si súkromníci zisk z verejného zdravotného poistenia, ktorý osciluje okolo jedného percenta, nevyplácajú. Takže ešte raz. Aj tam, kde si krajiny Európskej únie pustili do systému verejného zdravotného poistenia súkromných hráčov, títo súkromní hráči si z verejného zdravotného poistenia zisk nevyplácajú.
A teraz zoberte si, aká je tá situácia u nás. U nás poisťovňa Dôvera podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za roky 2010 až 2020, teda za desať rokov, dosiahla hrubý zisk z poskytovania zdravotnej starostlivosti a teraz tipnite si, v akej výške. Vo výške viac ako 900 mil. eur a vyplatila si čistý zisk po zdanení vo výške 700 mil. eur. Takže za desať rokov si jedna súkromná poisťovňa, ktorá obsahuje zhruba 30, 35 % nášho trhu alebo má zhruba 30, 35 % poistencov, si vyplatila za desať rokov, vyplatila si zisk po zdanení vo výške 700 mil. eur. Z toho bola v rokoch 2011 až 2015 vyplatená aj mimoriadna dividenda vo výške približne 200 mil. eur pre cyperskú schránkovú firmu Prefto, ktorá, ako bolo známe, je spájaná s oligarchom známym z rôznych káuz bývalých vlád Jurajom Širokým.
Treba si uvedomiť, že tieto peniaze nie sú peniaze, ktoré by mali patriť alebo ktoré sú majetkom akcionárov zdravotnej poisťovne Dôvera. Sú to peniaze, ktoré do tejto zdravotnej poisťovni vložili jej poistenci a nie preto, že by sa tak rozhodli urobiť, ale preto, že im to prikazuje zákon, ako som spomenul, pretože u nás zdravotné poistenie v podstate nie je poistenie, ale je to len zdravotné poisťovne spravujú určitým spôsobom daň, ktorú občania odvádzajú nie do štátu, ale na účty zdravotných poisťovní.
A takisto zaujímavosťou je a teraz dobre počúvajte, že hoci ide o verejné zdroje, teda verejné zdravotné poistenie, tieto verejné zdroje sa na účtoch súkromných poisťovní vďaka Zajacovým zákonom de facto stávajú ich vlastníctvom a súkromné poisťovne nemusia pri ich používaní dokonca ani obstarávať svoje tovary a služby. Takže verejné zdroje, ktoré majú na svojich účtoch, tak ich nemusia používať tak, ako Všeobecná zdravotná poisťovňa musí, teda keď ich chce použiť, musí verejne obstarávať, tak ako to musia robiť všetky štátne podniky a všetci, ktorí spravujú verejné zdroje, tak tieto súkromné zdravotné poisťovne nemusia verejne obstarávať svoje tovary a služby. Keď si to zoberiete, tak už len v tomto je ten trh medzi zdravotnými poisťovňami úplne deformovaný, pretože ako môžte súťažiť, keď v súčasnosti dvaja hráči obstarávať nemusia a tretí štátny hráč obstarávať musí. Veľmi dobre vieme, že pri obstarávaní to chce určitý čas, ale, samozrejme, ide aj o to, že aj tie prostriedky sa využívajú transparentne alebo transparentnejšie a samozrejme, keď tu ide o určitú časovú tieseň, tak ten verejný obstarávateľ je vyslovene hendikepovaný voči tým, ktorí obstarávať nemusia.
Teraz otázka je, že či nám vôbec táto súťaž poisťovní o klienta je pre náš zdravotný systém zmysluplná. Ročne nás správa poisťovní z verejného zdravotného poistenia stojí okolo 300 mil. eur. Napríklad minulý rok to bola suma 290 mil. eur, ktorú zdravotné poisťovne minuli na iné výdavky ako zdravotnú starostlivosť a k tomu si ešte súkromné poisťovne vyplatili aj zisk viac ako 20 mil. eur.
Ja som preto rád, že tento návrh zákona nielenže obmedzuje zisk, ale najmä robí jednu veľmi dôležitú regulačnú činnosť, a teda definuje, že každá zdravotná poisťovňa musí aspoň určité percento každoročne odviesť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Doteraz to tak nadefinované nebolo a, samozrejme, je to odstupňované, Všeobecná zdravotná poisťovňa bude musieť odviesť viac ako 95 % svojich tržieb, tu treba, samozrejme, povedať alebo teda tržieb svojho výberu poistného, a treba povedať korektne, že za posledné dva roky Všeobecná zdravotná poisťovňa takmer všetko, čo vybrala od svojich poistencov a od štátu, investovala do zdravotnej starostlivosti, teda viac ako 99 % poistného. Teraz podľa tohto návrhu zákona to bude musieť viac ako 95 %. Menšie poisťovne ako poisťovňa Union aj pozmeňovacím návrhom, ktorý sme na výbore predložili, bude môcť, samozrejme, použiť alebo teda investovať do zdravotnej starostlivosti menšie percento vzhľadom na to, že ide o menšiu poisťovňu, a tým pádom bude môcť použiť viac zdrojov alebo financií percentuálne do správy. Tak ako je to teraz nastavené v tom pozmeňujúcom návrhu, tak jak dobre pozerám, tak malo by to byť, 93,7 % poisťovňa Union by mala investovať do zdravotnej starostlivosti.
Takže vďaka tejto novele prinášame veľmi potrebnú reguláciu do systému verejného zdravotného poistenia, ktorá do veľkej mieri nás robí aspoň v tomto čiastočne európskym. Stále budeme jediná krajina, ktorá umožní si vyplácať zisk z verejného zdravotného poistenia, ale, samozrejme, je tu potom priestor aj v budúcnosti riešiť niečo také ako indikátory kvality, ktoré iste teraz v tom pôvodnom návrhu sú, ale, ale nie sú kvalitne pripravené a trebalo by naozaj investovať minimálne rok času do toho, aby sa indikátory kvality na posudzovanie výšky zisku z verejného zdravotného poistenia boli kvalitnejšie pripravené, aby naozaj tlačili tú poisťovňu do, do, do určitých, by som povedal, kvalitatívne dôležitých výkonov, ktoré potom by mohli byť odmenené povedzme vyšším ziskom. V súčasnosti, žiaľ, to tak pripravené nie je, a preto si myslím, že tak ako je to teraz nastavené, je to nastavené správne a verím, že tento návrh v tejto snemovni získa dostatočnú podporu.
Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý tu odznel aj z úst kolegyne Cigánikovej, ktorá opätovne zavádza percento za poistencov štátu. Ja len pre takú historickú súvislosť chcem pripomenúť, že toto percento za poistencov štátu z tej Zajacovej reformy bolo vypustené ešte predchádzajúcou vládou, ten dôvod bol podľa mňa relatívne jednoduchý. Uvedomovali si, že ten systém, ktorý, ktorým my naše peniaze smerujeme k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti cez poisťovne, nie je dostatočne tesný, je deravý. Povedal som, napríklad len koľko vytieklo cez zdravotnú poisťovňu Dôveru von z tohto systému, a preto sa rozhodli, že jednotlivé rozpočty sa budú pripravovať programovo, aby do systému natieklo toľko peňazí, koľko ten systém reálne potrebuje a tak, aby sa nemohol ten systém deformovať spôsobom, že to, čo tá zdravotná poisťovňa na ňom ešte vie ušetriť, tak to si potom môže vykázať ako zisk. Táto záplata je týmto návrhom zákonu čiastočne eliminovaná, čo si myslím, že je dobrá správa a z toho pohľadu aj keby sa do toho systému lialo viac financií a prejde tento návrh zákona, tak môžu byť občania tejto krajiny spokojnejší, že tie peniaze im minimálne už cez súkromné zdravotné poisťovne len tak ľahko neodplávajú preč.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo.
Ja som sa prihlásil do písomnej rozpravy, aby som podal pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu a je to pozmeňujúci návrh Anny Záborskej a Mareka Šefčíka. Krátko iba odôvodním, pretože ten pozmeňujúci návrh budem ho tu čítať, je dosť dlhý. Ide o stabilizačný príspevok, ktorý bol schválený pre zdravotníckych pracovníkov a ten chceme očistiť od odvodov, zdravotné a sociálne odvody, aby tam neboli. Takže preto potrebujeme podať takýto pozmeňovák.
K jednotlivým bodom sú tu aj odôvodnenia napísané, tak môžem to prečítať predtým, ako budem čítať samotný pozmeňovák. V súvislosti s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 762/2022 sa navrhuje, aby jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vlády u zamestnávateľa, ktorý je poskytovateľ sociálnej služby alebo ktorý je subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nebol vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poisteného na sociálne poistenie. Jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca nie je vymeriavacím základom na platenie poistného na sociálne poistenie v prípade, ak náklady na jeho poskytnutie sú zamestnávateľovi uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023.
Ďalej sa navrhuje, aby stabilizačný príspevok podľa zákona č. 578/2004 Z. z. vyplatený do 31. januára 2023 nebol vymeriavacím základom zamestnanca na platenie poistného na sociálne poistenie.
Ešte k ďalšiemu bodu odôvodnenie. Z dôvodu nedostatku zdravotníckych pracovníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach na základe pokračujúceho trendu poklesu záujmu o štúdium jednotlivých zdravotníckych profesií zo strany študentov, odchodu zdravotníckych pracovníkov zo systému zdravotníctva, prípadne ich presunov do iných štátov, kedy je ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti najmä v ústavných zdravotníckych zariadeniach, prípadne zníženie kvality jej poskytovania sa vkladá a upravuje inštitút stabilizačného príspevku.
K ďalšiemu bodu. Stabilizačný príspevok vyplatený do 31. januára 2023 sa nepovažuje za zárobkovú činnosť pre účely platenia zdravotného odvodu, t. j. zo stabilizačného príspevku vyplateného zamestnávateľom zdravotníckemu pracovníkovi definovanému v osobitnom zákone sa neplatí zdravotné poistenie ani za zamestnanca a ani za zamestnávateľa. Súčasne sa v súvislosti s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 762/2022 navrhuje, aby sa jednorazový príspevok na stabilizáciu zamestnanca ustanoveného všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vlády u zamestnávateľa, ktorý je poskytovateľ sociálnej služby alebo ktorý je subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nepovažoval za zárobkovú činnosť pre účely platenia zdravotného odvodu.
No a k štvrtému bodu to už je len legislatívno-technická úprava. Takže prečítal som všetky odôvodnenia k jednotlivým bodom. Aby som dodržal legislatívny proces, ktorý je potrebné dodržať, tak teraz prečítam samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Záborskej a Mareka Šefčíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1217.
1. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Čl. III
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona č. 338/2013 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 183/2014 Z. z., zákona č. 195/2014 Z. z., zákona č. 204/2014 Z. z., zákona č. 240/2014 Z. z., zákona č. 298/2014 Z. z., zákona č. 25/2015 Z. z., zákona č. 32/2015 Z. z., zákona č. 61/2015 Z. z., zákona č. 77/2015 Z. z., zákona č. 87/2015 Z. z., zákona č. 112/2015 Z. z., zákona č. 140/2015 Z. z., zákona č. 176/2015 Z. z., zákona č. 336/2015 Z. z., zákona č. 378/2015 Z. z., zákona č. 407/2015 Z. z., zákona č. 440/2015 Z. z., zákona č. 125/2016 Z. z., zákona č. 285/2016 Z. z., zákona č. 310/2016 Z. z., zákona č. 355/2016 Z. z., zákona č. 2/2017 Z. z., zákona č. 85/2017 Z. z., zákona č. 184/2017 Z. z., zákona č. 264/2017 Z. z., zákona č. 266/2017 Z. z., zákona č. 279/2017 Z. z., zákona č. 63/2018 Z. z., zákona č. 87/2018 Z. z., zákona č. 177/2018 Z. z., zákona č. 191/2018 Z. z., zákona č. 282/2018 Z. z., zákona č. 314/2018 Z. z., zákona č. 317/2018 Z. z., zákona č. 366/2018 Z. z., zákona č. 368/2018 Z. z., zákona č. 35/2019 Z. z., zákona č. 83/2019 Z. z., zákona č. 105/2019 Z. z., zákona č. 221/2019 Z. z., zákona č. 225/2019 Z. z., zákona č. 231/2019 Z. z., zákona č. 321/2019 Z. z., zákona č. 381/2019 Z. z., zákona č. 382/2019 Z. z., zákona č. 385/2019 Z. z., zákona č. 390/2019 Z. z., zákona č. 393/2019 Z. z., zákona č. 466/2019 Z. z., zákona č. 467/2019 Z. z., zákona č. 46/2020 Z. z., zákona č. 63/2020 Z. z., zákona č. 66/2020 Z. z., zákona č. 68/2020 Z. z., zákona č. 95/2020 Z. z., zákona č. 125/2020 Z. z., zákona č. 127/2020 Z. z., zákona č. 157/2020 Z. z., zákona č. 198/2020 Z. z., zákona č. 258/2020 Z. z., zákona č. 275/2020 Z. z., zákona č. 296/2020 Z. z., zákona č. 330/2020 Z. z., zákona č. 365/2020 Z. z., zákona č. 372/2020 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 388/2020 Z. z., zákona č. 426/2020 Z. z., zákona č. 126/2021 Z. z., zákona č. 130/2021 Z. z., zákona č. 215/2021 Z. z., zákona č. 265/2021 Z. z. a zákona č. 283/2021 Z. z., zákona č. 355/2021 Z. z., zákona č. 397/2021 Z. z., zákona č. 412/2021 Z. z„ zákona č. 431/2021 Z. z., zákona č. 454/2021 Z. z., zákona č. 92/2022 Z. z., zákona č. 125/2022 Z. z., zákona č. 248/2022 Z. z., zákona č. 249/2022 Z. z., zákona č. 350/2022 Z. z., zákona č. 352/2022 Z. z., zákona č. 399/2022 Z. z. a zákona č. 421/2022 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 293ftb sa vkladá § 293ftc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 293ftc
Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022
Súčasťou vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138 ods. 1 nie je
a) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
1. je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je
1a. poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,
1b. subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády, a
2. náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023,
b) príspevok podľa osobitného predpisu.¹³⁸⁾ "
Poznámka pod čiarou k odkazu 138 znie:
"¹³⁸⁾ § 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."."
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Tento článok nadobúda účinnosť 31. decembra 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
2. Čl. V sa dopĺňa bodom 15., ktorý znie:
"15. Za § 102as sa vkladá § 102at, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 102at
Prechodné ustanovenia účinné od 31. decembra 2022
(1) Ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, zdravotníckemu pracovníkovi podľa § 27 ods. 1 písm. c) až v) a ods. 2 patrí stabilizačný príspevok vo výške 5 000 eur, ak
a) jeho pracovný pomer u poskytovateľa, ktorý prevádzkuje zdravotnícke zariadenie podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) začal do 22. novembra 2022 a vykonáva zdravotnícke povolanie v tomto zdravotníckom zariadení,
b) mu neplynie výpovedná doba,
c) uzatvoril do 19. decembra 2022 dohodu o poskytnutí stabilizačného príspevku podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktorým schválila finančné prostriedky na stabilizáciu zdravotníckych pracovníkov v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti a ambulancií záchrannej zdravotnej služby prostredníctvom stabilizačného príspevku, a
d) zaviaže sa zotrvať v pracovnom pomere u toho istého poskytovateľa v zdravotníckom zariadení podľa § 7 ods. 3 písm. a) štvrtého bodu a ods. 4 písm. a) až g) po dobu troch rokov od uzatvorenia dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku.
(2) Ak je zdravotnícky pracovník v pracovnom pomere u poskytovateľa podľa odseku 1 písm. a) na kratší ako ustanovený týždenný pracovný čas, patrí mu stabilizačný príspevok v alikvotnej čiastke v rozsahu jeho pracovného úväzku.
(3) Stabilizačný príspevok vyplatí zdravotníckemu pracovníkovi poskytovateľ do 31. januára 2023.
(4) Do doby zotrvania zdravotníckeho pracovníka v pracovnom pomere podľa odseku 1 sa nezapočítava doba
a) trvania dlhodobej pracovnej neschopnosti a ošetrovania člena rodiny, ak presiahnu dobu 45 dní úhrnne,
b) materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky,
c) neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo výkonu väzby.
(5) Zdravotnícky pracovník je povinný vrátiť alikvotnú časť stabilizačného príspevku za podmienok ustanovených v dohode o poskytnutí stabilizačného príspevku."."
3. V čl. VI sa za 57. bod vkladá nový 58. bod, ktorý vrátane nadpisu znie:
"58. Za § 38ezd sa vkladá § 38eze, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 38eze
Prechodné ustanovenie účinné od 31. decembra 2022
Za zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) sa nepovažuje
a) stabilizačný príspevok,⁷⁷⁾
b) jednorazové peňažné plnenie určené na stabilizáciu zamestnanca, ak
1. je poskytnuté zamestnávateľom, ktorý je
1a. poskytovateľ sociálnej služby, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády,
1b. subjekt vykonávajúci opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zamestnancovi ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom alebo určenom rozhodnutím vlády, a
2. náklady na poskytnutie tohto jednorazového peňažného plnenia sú zamestnávateľovi podľa prvého bodu uhradené z prostriedkov štátneho rozpočtu do 31. marca 2023."
Poznámka pod čiarou k odkazu 77 znie:
"⁷⁷⁾ § 102at zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2022 Z. z."."
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
Tento bod nadobúda účinnosť od 31. decembra 2022, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona.
4. V čl. VI 58. bode sa slová "§ 38ezb" nahrádzajú slovami "§ 38eze" a slová "§ 38ezc" sa nahrádzajú slovami "§ 38ezf".
Koniec pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som sa chcel opýtať, aj keď neviem, že či mám koho, že aká by bola výška platby za poistencov štátu do verejného zdravotného poistenia, ak by prešiel pozmeňujúci návrh Janky Bittó Cigánikovej a o aké navýšenie rozpočtu verejného zdravotného poistenia by išlo v porovnaní so súčasným návrhom štátneho rozpočtu. Ďakujem.