Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona v poslednej dobe vyvolal asi také najväčšie diskusie, polemiky či už v médiách, aj vo vašich radoch. Budem teda v tom úvodnom slove trochu obšírnejší viac ako pri tých prvých dvoch návrhoch, ktoré sa týkali zdanenia alkoholu, resp. zdanenia liehu a zdanenia plynovodu.
Znova len pripomeniem, že mali sme tu výzvy zo strany medzinárodných...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona v poslednej dobe vyvolal asi také najväčšie diskusie, polemiky či už v médiách, aj vo vašich radoch. Budem teda v tom úvodnom slove trochu obšírnejší viac ako pri tých prvých dvoch návrhoch, ktoré sa týkali zdanenia alkoholu, resp. zdanenia liehu a zdanenia plynovodu.
Znova len pripomeniem, že mali sme tu výzvy zo strany medzinárodných organizácií alebo Európskej komisie, aby sme v čase, keď je rozsiahla kríza, intenzívna kríza keď pretrváva, aby sme nejakým spôsobom sa snažili zdaniť nadmerné zisky tých, ktoré z tejto krízy profitujú. Rozbehla sa tu diskusia, že či to mala... či to má byť len postavené tak, že to majú profitovať len z tej energetickej krízy alebo majú profitovať aj z krízy ekonomickej, teda tej inflačnej. To bola taká jedna rovina, keď som absolvoval diskusiu so subjektami, ktorých sa tento návrh týka. Ja mám za to, že sa to týka krízy ekonomickej ako takej, čiže nemusí ísť len vyslovene o to, či niekto priamo benefituje na, na... či má zisky z energetickej krízy.
Rovnako prebiehala veľmi rozsiahla diskusia, či je správne tam všetky tie typy subjektov do tohto návrhu zákona zaradiť. V princípe treba povedať, že zákon ako taký, ktorý prijala ešte bývalá Ficova vláda v roku 2012, je spochybňovaný ako niečo, čo by tu už dávno nemalo byť, ako niečo, čo je veľmi neštandardné. Pripomeniem len, že ten zákon v tom 2012 roku, keď zavádzala teda tá bývalá Ficova vláda, tak ho zavádzala ako dočasný zákon, na to sa možno pamätáte, len tá dočasnosť už pôvodne na dva roky, ak sa nemýlim, a už, už je to desať rokov odvtedy, tak to ako sa hovorí, že ako ruské vojská, nie, že keď je niečo dočasne, tak je to vždy dlhšie, ako keď je to natrvalo. Ale v každom prípade ja súhlasím s tým, že toto nie je zákon, ktorý je štandardný. Je to zákon, ktorý je neštandardný, slúžil na to, aby sa nejakým spôsobom ešte sanovali, sanovali hospodárske škody, ktoré vznikli, ktoré vznikli ako dôsledok hospodárskej krízy, ktorá pretrvávala od približne od roku 2008, a tie dozvuky boli v roku 2012. No ale tie bývalé vlády, ktoré sme tu mali pred nami, ten zákon sa im nejako zapáčil, lebo však prináša príjem do štátneho rozpočtu, no tak ten zákon tu pretrval až dodnes. No a skutočne je veľmi ťažké, lebo aj takéto úvahy boli, je veľmi ťažké uvažovať nad tým, že práve, keď je kríza, keď je niekoľko kríz za sebou alebo aj súbežne, že budeme tento návrh zákona práve v tomto čase my rušiť. No tak to jednoducho si nemôžeme skutočne ani z toho rozpočtového, alebo finančného hľadiska dovoliť.
Čiže táto úvaha tu je na mieste ako celková, že čo s týmto zákonom do budúcna, že koľko rokov by ešte mal týmto spôsobom byť v platnosti a či chceme týmto spôsobom pristupovať k subjektom, ktoré zasahuje a zasahuje pomerne citeľne, a to treba povedať a, samozrejme, nikoho to neteší, lebo ak zasahujeme tieto subjekty, tak oni potom majú aj menej investícií, menej investujú do infraštruktúry, menej celkovo investujú na Slovensku, menej, ako by mohli. Čiže táto diskusia je určite relevantná, len myslím si, že počas krízy je ťažko s tým niečo urobiť. No a, samozrejme, k tomu patrí, patria aj súvisiace otázky, napríklad či tá hranica, tie 3 mil. zisku alebo hospodárskeho výsledku, ktorý musíte presiahnuť, aby vás ten zákon reálne aj zasiahol, či 3 mil. je už nadmerný zisk alebo niečo, čo my voláme nadmerný zisk. To nie je zase až taká veľká suma, ale my sme si, keď sa tento zákon zavádzal, tak sa povedalo, že 3 mil. je tá hranica. A je tam aj určitá ďalšia parametrizácia, ktorá je, takisto je predmetom diskusie. Ale obávam sa, že ak by sme išli do tej parametrizácie, tak tento zákon tu budeme prerokovávať ešte ďalšieho pol roka a možno by sme sa na ničom nakoniec nedohodli, lebo ona sa dá nastaviť na desať možných spôsobov.
No a nakoniec je to, samozrejme, otázka tých subjektov ktorých sa to týka, pretože niektoré sú pre takúto právnu úpravu relevantnejšie a niektoré sú menej relevantné, a ukazuje sa nám už aj po tých stretnutiach s dotknutými subjektami, že niektoré subjekty podľa všetkého ani nie sú relevantné pre úpravu, ktorá spadá pod tento zákon. Ja len uvediem, lebo to bolo také najcitlivejšie v poslednej dobe, a sú tu, sú tu aj subjekty, ktoré podliehajú regulácii, resp. ktoré áno, svojím spôsobom podliehajú regulácii Rady pre vysielanie a retransmisiu, to znamená médiá. To bolo také najcitlivejšie.
Musím povedať, že podľa môjho názoru to niektoré médiá naozaj skutočne preháňali s tou kritikou, a ja aj odmietam, takto to aj poviem, odmietam akékoľvek úvahy, lebo vôbec nesúvisia s týmto návrhom zákona, že tuná sa ide robiť nejaká orbanizácia alebo proste že ideme, máme nejaké krvavé oči voči médiám. Nemáme.
Ale čisto formálne aj médiá dnes už majú autorizáciu na to, na čo predtým mali licenciu, ale ešte stále majú aj licenciu, ktorá sa týka frekvenčného spektra, čiže nejakým spôsobom sú aj tie médiá regulované zo strany štátu, ale beriem, že tá predchádzajúca licencia, ju bolo pomerne oveľa náročnejšie získať ako dnešnú autorizáciu, a teda už z tohto pohľadu regulácia médií týmto zákonom sa nejaví byť veľmi vhodná. A preto je to niečo, čo, myslím, bude aj znamenať úpravu, ak prejde tento zákon do druhého čítania v tom zmysle, že by, že by médiá najmä kvôli prijatiu nového mediálneho zákona s účinnosťou od 1. augusta, čo teda bude znamenať, že médiá by nakoniec v tomto zákona byť nemali. To avizujem aj voči, vo vzťahu k tým poslancom, ktorým sa to jednoducho nepozdávalo od začiatku. My sme skôr uprednostňovali ten formálny prístup, lebo skutočne nejaká licencia tam zostala, ale to, čo predtým bolo licencované, už prešlo na systém autorizácie a tiež mal som možnosť sa stretnúť s vysielateľmi na rokovaní u pani ministerky kultúry a uviedli tam ešte ďalšie argumenty a aj z pohľadu toho výnosu dane, ktorý by sa u nich očakával v pomere z toho celkového výnosu, ktorý by sa mal týmto dosiahnuť, ktorý sa blíži niekde k 100 mil., tak výnos tých médií by nebol až taký alebo nie je ten kľúčový.
Čiže je tam viacej argumentov, pre ktoré si viem predstaviť ja osobne, a myslím, že aj viacerí z vás, že, že médiá asi nebudú tie, ktoré by mali byť regulované týmto, týmto zákonom. Potom sú tam aj ďalšie subjekty, ktoré ten zákon zasahuje a tiež nie sú úplne, by som povedal, ideálnymi kandidátmi na reguláciu, aj keď je to stále predmetom diskusií. Zoberme si napríklad lízingové spoločnosti, ktoré sú regulované len z 30 % oproti iným, ktoré sú regulované so sto... so 100 %, ale ako protiargument tu slúži častokrát práve koeficient, ktorým sa prepočítava tá výsledná hodnota sadzby toho osobitného odvodu pre regulované subjekty, čiže máme tu aj argumenty, protiargumenty, nie to ešte nejakým spôsobom dodiskutované.
Ďalšia veľká diskusia ohľadne tohto zákona sa viedla v rovine, že či je potrebné už tento rok zdaniť tie subjekty, ktoré sú tam uvedené. Je to predmetom diskusie. Ja osobne si viem predstaviť, že by sme posunuli účinnosť zákona až na 1. januára, 1. január budúceho roka, tým pádom vieme vyjsť v ústrety tým subjektom, ktoré sú zasiahnuté, aby už, keďže oni si robili nejaké plány, najmä investičné plány na tento rok, že už im nebudeme siahať do týchto investičných plánov v tomto roku, ale urobíme to až od budúceho roka. Je to relevantná úvaha aj, aj vieme ísť, vieme, myslím, že vieme ísť týmto smerom, a aj tí, ktorí sa podieľali na tvorbe tohto zákona.
No a potom je tam, samozrejme, aj úvaha, ktorá súvisí s tým, že či je potrebné strojnásobiť výšku toho odvodu oproti dnešku. Ja len pripomeniem, že hnutie OĽANO v minulosti, keď bolo v opozícii, tak predkladalo zákony, ktoré sa týkali osobitného odvodu regulovaných subjektov, kde to nebolo teda trojnásobné navýšenie alebo 30 % plus-mínus, ale kde to bolo, kde to bolo, ak sa, ak sa nemýlim, až 50 %, čiže bolo to oveľa vyššie, čiže nie je to niečo, čo by nás napadlo práve teraz z pohľadu agendy OĽANA, tak zjednoduším to, že zdaňovanie oligarchov, alebo teda tých finančných skupín a v tomto prípade hovoríme tých, čo majú nadmerné zisky, nie je nejaká neznáma téma.
Nie je to téma, s ktorou prichádzame, OĽANO s tým prišlo už v minulosti. Bolo to trochu inak koncipované, ale bolo to koncipované, ak sa pamätáte, na, na základe tom, že zvýšite daň z nadmerných ziskov týchto regulovaných subjektov a, naopak, znížite daň DPH napríklad na potraviny a podobne. Ale niektoré veci už aj v tomto volebnom období boli realizované a máme tu krízu a potrebujeme naozaj pomôcť ľuďom, ktorí tou krízou naozaj trpia. Potrebujeme zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu aj prostredníctvom tohto opatrenia, a preto to len pripomínam, že nie je to niečo, čo by OĽANO teraz vymyslelo. OĽANO s tým prichádzalo aj v minulosti a prichádza s tým aj teraz a v miernejšej forme. Ja ale uznávam, že aj tá miernejšia forma je pre tie subjekty, samozrejme, citeľná, je citeľná a uvedomujem si to. Mňa osobne neteší, že musíme prichádzať s takýmito opatreniami, lebo nemyslím si, že niekto tuná z nás je tak nastavený, že by chcel povedzme likvidovať podnikateľský sektor.
Nakoniec ale treba povedať, že tie reči, ktoré sa tu vedú, že ak sa zavedie takéto nadmerné zdanenie alebo zdanenie nadmerných ziskov, že by malo sa to prenášať do nákladov, do ceny, tak to nie je podľa mňa relevantná úvaha ani relevantná argumentácia, pretože my hovoríme už o zdanení zisku. To znamená, že všetko, čo sa dalo do nákladov už v tých nákladoch je. Keď sa to odpočíta, tak nám vyjde hospodársky výsledok a zisk, čiže tu hovoríme nie o tom, že by to oni mali prenášať, tie dotknuté subjekty do nákladov, ale hovoríme o tom, že budú zvažovať možno celkovo, či sa im oplatí, tým zahraničným, podnikať na Slovensku naďalej, a budú možno zvažovať to, že, a určite budú zvažovať, že koľko investícií najmä do infraštruktúry povedzme pri telekomunikačných operátoroch do, do optických sietí, že budú zvažovať, koľko investícií budú, budú realizovať na Slovensku.
No len naozaj si potom musíme povedať z tohto pohľadu, že čo je väčšia priorita, že či je väčšia priorita, a teraz to zase zjednoduším, dať ľuďom peniaze, aby mali doma teplo a jedlo, alebo či chceme, aby sme mali namiesto toho vybudované optické siete, ale ľudia budú hladovať a bude im zima, hej, lebo naozaj je to svojím spôsobom až takto niekedy je postavené, a nič neni z toho nejak, by som povedal, nikto to s radosťou nerobí, že sa to musí realizovať, ale jednoducho tú pomoc treba z niečoho zaplatiť, a tak ako aj medzinárodné organizácie vyzývali, že malo by to byť naozaj zdanenie nadmerných ziskov alebo tých, ktorí profitujú počas krízy, tak v zásade asi poruke ani lepšie spôsoby nemáte, ako že zdaníte nejaké negatívne externality, ako je lieh, hazard alebo plynovod, tak tam je to úplne evidentné, alebo teda pôjdete potom do vyššieho, vyššieho osobitného odvodu regulovaných subjektov. Proste to máte, to je niečo, čo máte prirodzene poruke ako prvú voľbu, a... a akurát sa snažíte to korigovať spôsobom, ktorý je, čo, čo možno najspravodlivejší už v tej situácii, ktorá je sama osebe nepríjemná.
No a keď som hovoril o tých subjektoch, tak aby som nezabudol, aktuálne ešte riešime aj to, a je to určitý pozostatok právnej úpravy ešte z čias socializmu, že v rámci poštových služieb sú aj kuriérske služby, a preverujeme to ešte podrobnejšie aj s príslušným ministerstvom. Jednoducho je dosť možné, naozaj, že tie kuriérske služby tiež budú patriť k subjektom, ktoré by nemali byť dotknuté týmto zákonom, ale nechcem predbiehať, bude na to čas medzi prvým, druhým čítaním, aby sme to všetko doladili a ešte, ako sa hovorí, tak vylepšili, aby nebol zasiahnutý niekto, voči komu by to bolo irelevantné alebo nespravodlivé. No a k tomu sa, samozrejme, dostaneme, ak tento zákon prejde do druhého čítania.
Prepáčte za dlhšie úvodné slovo, ale naozaj sa k tomuto zákonu rozpútala pomerne vášnivá a rozsiahla diskusia najmä v médiách a kvôli médiám, ale v tom úzadí tých médií sú aj ďalšie subjekty, ktoré, ktoré riešime a snažíme sa to urobiť, čo najcitlivejšie, ako sa dá, ale jednoducho nie je teraz čas na to, aby sme zákon, ktorý tuná, z ktorého profitovali aj bývalé vlády, keď nebola žiadna kríza, aby sme ho zrovna my počas krízy, keď ho potrebujeme oveľa viac mať k dispozícii, teraz rušili, ale súhlasím, že bude sa treba nad týmto zákonom zamyslieť do budúcnosti.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis