Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, spolunavrhovateľ kolega Mičovský, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, to, čo spomínal kolega Mičovský, nebudem opakovať. Poviem iba jedno, že do budúcna, a budem to tvrdiť stále, že prioritou bude na našom území tých 49-tisíc kilometrov štvorcových, čo tu máme, prioritou bude jedna vec, a to udržať tú vodu maximálne čo najdlhšie na našom území, aby sme nezahynuli suchom. Či sa...
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, spolunavrhovateľ kolega Mičovský, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, to, čo spomínal kolega Mičovský, nebudem opakovať. Poviem iba jedno, že do budúcna, a budem to tvrdiť stále, že prioritou bude na našom území tých 49-tisíc kilometrov štvorcových, čo tu máme, prioritou bude jedna vec, a to udržať tú vodu maximálne čo najdlhšie na našom území, aby sme nezahynuli suchom. Či sa to niekomu páči, alebo nepáči. A práve jedna z možností, ako túto, ja hovorím, katastrofickú situáciu odvrátiť zo Slovenska, je aj spriechodnenie projektov pozemkových úprav. Komplexných, ako to stále vo všetkých správach uvádzame alebo uvádzali minulí, minulé vlády, že ako boli robené. A prakticky vyzerá, že z tých 430 katastrálnych území, ktoré máme, z tých 3 557, ktoré sú... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, chcem poprosiť kolegov v zadných radoch, ak majú záujem zapojiť sa do rozpravy, tak aby na to využili potom príslušné zariadenie, keď budem vyzývať na prihlásenie sa ústne do rozpravy. Písomne to už možné nie je.
Ďakujem.
Fecko, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže chcem, aby sme ukázali, že sme kultúrny národ, ktorý keď už ide do toho územia raz za 200 rokov, aby to územie bolo spravované a pripravené tak, aby ďalšie generácie mali udržateľne aj pitnú vodu a ďalšiu úžitkovú vodu a ďalšie benefity, ktoré z pozemkových úprav vyplývajú, a prípadne zo spravovania poľnohospodárskej a lesnej krajiny, aby sme im to zabezpečili.
Keďže som tu s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k nášmu spoločnému návrhu, ktorý má päť bodov, neni to po prvýkrát, dával som to aj na minulej schôdzi, respektíve na predchádzajúcej, kde mi to bolo vytknuté, že je to ako prílepok, tým pádom áno, dobre, opravujem sa a dávam to do zákona, ktorý je plnohodnotne ten zákon, ktorý aj ja novelizujem, a je to zákon 330 o pozemkových úpravách.
Chcel by som vyzvať aj z tohto miesta, pretože budem to neustále opakovať, že musíme si vážiť pracovníkov, ktorých chceme, aby nám tieto pozemkové úpravy robili, pretože oni budú garanti. Oni sú tým správnym orgánom, neni je tam správny orgán ani kataster, ani Slovenský pozemkový fond, správnym orgánom v tomto konaní je okresný úrad, odbor pozemkový a lesný. Máme ich na Slovensku 49. Aby bolo jasné národu slovenskému, že koľko, v jakom rozsahu sa pohybujeme, a prakticky na odborníkoch, tých štátnych úradníkoch, ktorí musím povedať, že sú poddimenzovaní, či už personálne, materiálne a ináč a takisto by mohli ísť do štrajku, že chcú mať zvýšenie platov a všetkého možného, ktoré sa im nedostáva a momentálne sú pod ministerstvom vnútra. Tak, samozrejme, nezabudnime na nich, že na nich bude stáť, aké, ako tie pozemkové úpravy, hovorím nie o komasácii, ale pozemkové úpravy, to znamená komasácia a krajinotvorba, budú v budúcnosti vyzerať.
Nebudem sa opakovať, asi viete, že máme rozbehnutých teraz 146 katastrálnych území, v ktorom idú, 130 sme sa snažili s pánom Mičovským, 16 sme zdedili, ktoré boli už urobené predtým. Veľká oblasť sú oblasť Tokaja, kde veľa obcí je tam, tam sú, samozrejme, vinice. Tokaj, to je naša perla, ktorú máme. Takže bolo to ako prednostne dané, takže nechcem sa rozvíjať aj v tejto téme, ale každopádne nezabudnime, že ak chceme mať kvalitu prác, musíme tú kvalitu práce z tých príslušných úradníkov, áno, štátnych úradníkov, to nerobí samospráva, robí to väčšinou, hovorím o tých veľkých pozemkových úpravách, nehovorím o jednoduchých pozemkových úpravách, tak štát garantuje aj výsledok tejto činnosti.
Takže poďme teraz k tomu môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý som si dovolil predložiť už v legislatívnom procese, ako to má vyzerať. Takže čo vlastne sa tam ide pozmeňovať. V definícii pôvodnej zákona 330/1991 sa hovorí v § 2, akým spôsobom je zadefinované osídlenie. Budem citovať: "Osídlením sa na účely tohto zákona rozumie sídelná koncentrácia obydlí obývaných prevažne priestorovo alebo sociálne vylúčenými skupinami obyvateľstva."
Toto sme si uvedomili, že pri pozemkových úpravách máme teraz jednoduché pozemkové úpravy, ktoré musíme riešiť, a naši kolegovia z tejto komunity v parlamente, poslanci a poslankyňa mi to môžu aj dosvedčiť, že prakticky je to pálčivá otázka, ak chceme s touto, s týmto etnikom ďalej pracovať a urobiť tak, ako to má mať, aby tam mali aj tú, to zázemie sociálne a aby mali, by som povedal, vytvorené podmienky, tak sme, v mojom pozmeňujúcom návrhu budem dávať, že k tomu sa doplní, že toto osídlenie, ktoré bolo zadefinované, ktoré som teraz citoval, sa dopĺňa s tým, že "s prihliadnutím na jeho súčasné využitie a budúce hospodárenie". To znamená, že chceme, aby sa aj rozvíjalo, pretože toto je zmyslom jednoduchých pozemkových úprav v týchto územiach, ktoré na Slovensku vyzerá, že máme tisíc osád plus-mínus. Takže viac-menej je pred nami veľký balík peňazí, ktorý musí sa nejakým spôsobom skumulovať do výsledného efektu, ktorý bude mať nejakú hlavu a pätu. Keď to nebude mať hlavu a pätu, ani radšej do toho nejdime, hovorím, a počkajme a pripravme to tak, aby to malo zmysel. Pretože ináč, hovorím, je, sú to zbytočne vynaložené peniaze, čas a energia, ktoré nemá budúcnosť. Takže dávame tak, aby to bolo na súčasné a budúce využitie.
Potom, na druhej strane máme tu ešte aj zadefinované v tomto § 2 aj hospodárske dvory. Viete, akože naše hospodárske dvory, ktoré, hovorím teda o poľnohospodárskych hospodárskych dvoroch, ktoré vznikali ku prvému, k dvadsiatemu štvrtému... 1991, kedy bol zákon prijatý o pôde, zákon 229, tak ako viete, za socializmu, keď sa išli etablovať hospodárske dvory, tak nebol potrebný žiadne majetkoprávne vysporiadanie. Žiadne majetkoprávne vysporiadanie, kde budeme stavať maštale, či to bude mať pol hektára, dva hektáre, päť hektárov, jedno, pretože z titulu, hovorím o 50. rokoch, tí starší niečo možnože budeme ešte registrovať, že sme možnože trošku tak lízli ten čas, ktorý toto tam vznikalo a prakticky pri kolektivizácii sa hovorilo, že na pozdvihnutie živočíšnej výroby sa musia tie hospodárske dvory etablovať v území, a začali sa budovať maštale, senníky, hnojiská, silážne žľaby a ďalšie veci, ktoré prakticky boli bez majetkoprávneho vysporiadania.
V súčasnosti veľa tých hospodárskych dvorov vlastne už je v intraviláne. Prakticky možnože aj niektoré sú aj obostavané, proste je teraz tam problém, respektíve sú na okraji intravilánov a je problém s, by som povedal, ľuďmi, ktorí sa sťažujú, ako to tam všecko nejakým spôsobom im to životné prostredie nejak naburáva, tak preto sme viac-menej prijali z praxe nejakú výzvu, aby sme prakticky tie hospodárske dvory udržali v tomto nejakom objeme, aký tam ony teraz majú, aby sme to ďalej nerozširovali. A ja by som povedal, že by sme mali ešte znižovať, lebo veľa hospodárskych dvorov má také preluky, ktoré by mohli byť využité na iné, je to niekde za nejakou ohradou. Takže beriem tak, že dávame aj to, aby to budúce využitie týchto bolo zaetablované do rozmerov, ktoré boli k tomu 24. júnu ´91. To znamená, ten ďalší rozvoj nejako veľmi nepredpokladáme.
Samozrejme, nehovoríme o tom, že keby niekto tam chcel byť, nejaký nový hospodársky dvor nemôže založiť. To je, samozrejme, blbosť. Ale hovorím, že momentálne chceme, aby sme maximálne sa vyhli tým rôznym sťažnostiam vlastníkov, že nie sú, nemajú nájomné zmluvy na tých hospodárskych dvoroch, ide im to cez maštaľ, on si to nevie vysporiadať, sú tam naťahovačky. Takže nechceme, aby ďalšie vznikali takéto nejaké boje. Ale myslím si, že toto, to je iba taký, by som povedal, 10 % z toho všetkého toho problému, ako si vysporiadať hospodárske dvory. Máme tam možnosť cez § 8, ktorý hovorí, že jednoduché pozemkové úpravy môžeme robiť aj na hospodárskych dvoroch a vysporiadať si to cez toho, kto bude iniciovať, či už vlastník, alebo obec, alebo samospráva. Takže to je môj druhý bod.
V treťom bode, tam, samozrejme, to je iba legislatíva, že ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dáme do skratky pod ministerstvo, to myslím, že to je logické, nejaké us... logická úvaha, ktorá, sme tam zabudli v minulosti dať tú skratku.
No a najdôležitejšie, najdôležitejším bodom je asi bod, ktorý hovorí o § 8g ods. 2, kde hovoríme o tých, vysporiadanie tých osád, skupín a vyzerá, že tam tie obce, ktoré nemajú územný plán, a to sú u nás do 2 000 obyvateľov, ktorých tých obcí majú, možnože 80 % je takto postavených. Tak takticky aby ten územný plán garantoval nejaké vyjadrenie obce, že bude v súlade s, by som povedal, zabezpečením všetkých povinností zo zákona 369 o obecnom zriadení, že obec má vytvárať priaznivé podmienky pre svojich obyvateľov, či už na bývanie, športovanie, kultúru, na všecko možné. Takže dávame tak, že keďže naši pracovníci, ktorí dostanú projekt jednoduchých pozemkových úprav na vysporiadanie marginalizovanej nejakej osady prakticky, aby neboli vo vzduchoprázdne, takže obec bude garantovať, že všetky, by som povedal, že ten obvod, ktorý bude mať určiť on zo zákona, tá obec, keďže nemá územný plán, že ten obvod je v súlade s bezpečnosťou hlavne týchto obyvateľov, ktorí tam potom majú v tejto osade bývať a rozvíjať alebo nerozvíjať. To už nechávam na jednotlivé obce. Tak v takomto duchu dáme ďalší pozmeňujúci návrh.
No a posledný je, ktorý tam dám, jednoducho je to 60 na 30. Áno, je to pri, projekt pozemkových úprav má niekoľko etáp, okolo osem etáp a v druhej etape sa dotýkame tzv. všeobecných zásad funkčného usporiadania územia. To znamená, povieme, čo v tom území môžme mať, respektíve na čo to územie je spôsobilé, a tam prakticky dávame to na nástenku obecnú, samozrejme, aj verejnou vyhláškou, ako to hovorí zákon, aby sa mohli ľudia oboznámiť, ako je toto územie teraz rozškatuľkované. A bolo tam 60-dňová lehota. Keďže pozemkové úpravy sa konajú 3 až 7 rokov, takže prakticky každý mesiac a týždeň je dobrý, ak môžme to nejakým spôsobom skrátiť, pretože budeme to ešte robiť nie 30 rokov, budeme ešte 50 rokov robiť pri súčasnej nejakej, by som povedal, nastavenej finančnej možnosti tohto štátu. Vyzerá, že máme pripravených nejakých 150 mil. na tých päť rokov, každý rok 30 mil., ako to pani Matečná schválila ešte, myslím, že pred tromi-štyrmi rokmi ako to tam bolo, takže áno, táto vláda tiež v tom pokračuje. Takže berme takto, že chceme skrátiť to konanie, a preto tie všeobecné zásady funkčného hospodárenia nechávame, že budú iba 30 dní na tej obci visieť, pretože z doterajšej skúsenosti vieme, že najviac pripomienok prišlo v tých prvých dňoch a tam ten ďalší mesiac, prakticky tam to bolo možno nejaká jedna desatina z tých pripomienok. Takže beriem takto, že tu skracujeme aj tú lehotu na 30 dní.
Toto by bolo tak v skratke zdôvodnenie, akým spôsobom sa teraz môj pozmeňujúci návrh teda dotkne zákona 330.
Chcem ešte povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, prepáčte, že vám do toho skáčem, ale v zmysle schváleného programu aj dohody na poslaneckom grémiu, o 10.30 h budem musieť prerušiť schôdzu. Ak ten pozmeňujúci návrh máte na viac ako štyri minúty, myslím, že by nebolo dobré prerušiť v priebehu čítania pozmeňujúceho návrhu, takže urobme to pravdepodobne teraz, ak to máte dlhšie ako na štyri minúty.
Fecko, Martin, poslanec NR SR
Viete čo, máme ešte faktické k tomu (rečník ukázal rukou na elektronickú tabuľu v sále), takže berem takto, že asi, asi to prerušíme a hotovo, bude to rozumnejšie.
Skryt prepis