Videokanál klubu

Ďakujem. Ja len veľmi krátko, keďže myslím si, že Janka ozrejmila, o čo ide.
Situácia, ktorá sa týka vlastne opatrovania ľudí v domácom prostredí, tzv. neformálneho opatrovania, je veľmi náročné. To sú ľudia, ktorí vlastne sa obetujú a zostávajú doma so svojimi blízkymi rodinnými príslušníkmi. Tie príspevky, ktoré za to dostávajú, sú naozaj veľmi nízke. Na druhej strane vo veľkej miere šetria štátny rozpočet a náklady na prevádzku sociálnych zariadení. Ďalším výrazným benefitom je to, že ľudia majú možnosť zostať so svojimi blízkymi v domácom prostredí, čo je podľa môjho názoru veľmi dôležité. A myslím si, že spoločnosť by to tam mala veľmi výrazne podporovať, čo sa stále nedeje.
Možno ideme takými jednotlivými krokmi a cez poslanecké návrhy. Na druhej strane, ako už Janka spomenula, taká nejaká výrazná reforma, je možno veľmi ťažké ju presadiť, bola by asi veľmi nákladná. Na druhej strane by, myslím si, že priniesla veľmi veľa dobrého. Mali sme na ministerstve už aj viac rozhovorov o tom a môj názor je taký, že domáci opatrovatelia a takisto osobní asistenti by mali mať status zamestnanca. Mali by požívať podľa môjho názoru benefity, ktoré z toho plynú, pretože častokrát sa stane naozaj, že človek, o ktorého sa starajú, zomrie a oni zostanú bez podpory v nezamestnanosti, bez, nemajú nárok na dovolenku, nemajú nárok na péenku.
V podstate ich práca je nonstop, sama som si to dva a pol roka zažila, viem presne, o čom to je a je to sťažené aj zo strany úradov, aj možno tým nedostatočným ohodnotením. Preto som veľmi rada, som stotožnená s týmto návrhom, pretože napriek tomu, že oni dostávajú ten nízky opatrovateľský príspevok, ktorý sa trošku zlepšil, priznávam, lebo pár rokov dozadu ja som poberala 30 euro mesačne za opatrovanie, teraz je to možno že 200 euro, neviem presne. Ale napriek tomu je to stále málo a zarátava sa aj ten príjem a ako už spomenula Janka Žitňanská, ten príjem sa následne kráti. Čiže som presvedčená, že toto je dobrý krok, ktorý nám napomôže tomu, aby mohli dôstojnejšie žiť aj tí opatrovaní, aj vlastne tí ich blízki príbuzní, ktorí ich opatrujú, a aby sme možno aj napomohli tomu, aby nám čoraz menej ľudí išlo do týchto zariadení. Čo si myslím, že je dobré aj pre ich duševné zdravie, aj celkovo pre súdržnosť rodín. A myslím si, že aj pre celú spoločnosť to má veľký význam.
Druhý návrh zákona je dobrý a potrebný v tom, nám ako keby chýba nejaký algoritmus, že ako postupovať. Častokrát aj tie návštevy na UPSVaR-och a podobné vybavovačky, ktoré som si bohato zažila, sú o tom, že pokiaľ človek nie je dostatočne asertívny alebo informovaný, tak sa mnoho vecí ani nedozvie. A napríklad toto, čo už bolo spomenuté, že môžu žiadať o toho asistenta až potom, čo odídu z toho, im nesmierne sťažuje situáciu, pretože mnohí títo ľudia sú vo finančne zlej situácii a bolo by naozaj veľmi dobré, keby mohli to obdobie preklenúť a už priamo prejsť z jednej formy do druhej. Z toho zariadenia vlastne do domáceho prostredia, kde budú mať niekoho, kto im bude pomáhať a bude ich sprevádzať. Myslím si, že to je veľmi dobrý krok a potrebný. A nakoniec je to dobrý krok aj preto, lebo myslím si, že aj pre tých ľudí samotných, aj pre spoločnosť je lepšie, ak im dokážeme podať ruku a dokážeme im aspoň v nejakej miere sa zapojiť do života v spoločnosti, osamostatniť sa.
Takže ja som veľmi za to a ja teda dúfam, že sa tieto návrhy podporia a že urobíme postupne aj ďalšie kroky, ktoré by pomohli rodinám so zdravotne ťažko postihnutým. Ale aj, ako už bolo spomínané, pri tej predĺženej materskej, lebo ide o naše rodiny, ide o ľudí, ktorí si inak sami pomôcť nevedia. Ďakujem.