Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja vítam každý jeden návrh zákona, ktorý prispeje k tomu, aby sa menej plytvalo potravinami, a tu aj na tomto mieste chcem povedať, že je to aj o výchove a zmene myslenia aj v domácnostiach, ale aj, aj to, ako sa správajú firmy, ktoré tieto potraviny vyrábajú, dodávajú. Takže čo sa týka plytvania potravín, tak neviem, či mám úplne aktuálny údaj, ale na Slovensku sa vyhadzuje viac ako 160 kg potravín na obyvateľa ročne, čo je veľmi veľké číslo. A údajne Slováci míňajú až, teda čo minú za potraviny, tak až 50 % z tých peňazí – v úvodzovkách – skončí v koši. Takže každý jeden krok, každý jeden zákon, ktorý prispeje k tomu, aby tie potraviny nekončili v koši, ale zasýtili niekoho, vítam a budem hlasovať za.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pán spravodajca, kolegyňa, kolegovia, kolegyne, teda, aj ja trošku by som chcel prispieť do rozpravy k tomuto bodu.
Vítam tento zámer ministerstva, pretože pokiaľ tu budeme sa živiť potravinami, ktoré dorábame, tak stále budeme mať nejakú tú minimálnu trvanlivosť alebo dátum spotreby, alebo nejakú tú... ten limit, kedy tie potraviny už začínajú podliehať skaze a nie sú možné ich konzumovať, takže ďakujem veľmi pekne, že znovu otvárate ďalšiu možnosť viac ich využiť, pretože ako hovorila aj pani kolegyňa Halgašová, keď 30-40 % plytváme potravinami, tak to je neskutočné, viete ako.
A ja by som chcel na začiatok, hneď teraz ma napadlo ďalšie, že mali sme to trošku aj u nás na ministerstve, keď som tam bol, že s tým niečo budeme robiť, a síce pre mňa logickú neuzáveru, ktorá prakticky vychádza z odpadu z potravín. Veď predsa keď niečo teraz konzumuje človek a nedoje obed a ostane na tanieri určitý neskonzumovaný produkt, tak teraz mi povedzte, aké kritéria ohrozujú spracovanie ďalšie tohto produktu živočíšnou výrobou, to nech mi niekto vysvetlí. Že už nie sú pre tú živočíšnu výrobu spôsobilé na konzumáciu!
Ja som bol na tejto zemi vhodený tak, že polovicu života som prežil v socializme, druhú polovicu v demokracii, a vyzerá, že stále si spomínam, keď som bol na vojne, my sme mali PRH, tí, čo ste boli na vojne, asi viete, čo to je, a tam prakticky sme zásobovali kuchyne ošípanými, normálne, to bolo neskutočné proste, to bolo, by som povedal, že uzavretý cyklus, že nikde sa nič nevyhadzovalo, všetko išlo tam a fungovalo to, takže apeloval by som na ministerstvo, samozrejme, na Európsku úniu a ďalšie pravidlá, ktoré fungujú. Nie som potravinár, takže aj tak to hovorím, ale toto ma stále štve, že nemôžme toto spracovať.
Ale poďme k tomuto návrhu novely zákonu, ktorú tu máme. Ďakujem veľmi pekne za to prídomové hospodárstvo, pán minister, už som vám to aj spomínal, že keďže v tom, tým prídomovým hospodárstvom hovoríme iba o spracovaní produktov živočíšnej výroby a chovu. Nedalo by sa dať tam aj rastlinnej výroby a pestovaniu? Pretože keď už niekto proste má tú nejakú živočíšnu, predpokladám, že nie všetko kupuje, a má tam aj nejakú tú rastlinnú výrobu v tom. A ja do dneska vidím, keď sme my ako chlapci si chceli zarobiť, tak sme išli oberať viničky, jahody, egreše, hrušky, jablká a neviem, všetko možné a sme to dávali do spracovania niekde. Bola niekedy Frucona, veľký podnik, ktorý všetko spracovával. Teraz prakticky veľa tohto ovocia ide navnivoč a ja by som bol veľmi rád, keby v tom prídomovom hospodárstve napríklad sa aj toto mohlo umožniť, aby to spracovával, keď už spracúva živočíšnu výrobu, aby tam tie ingrediencie, ktoré možno potrebuje z tej rastlinnej, prípadne nejakú kombináciu toho produktu, ktorý vyjde, živočíšna a rastlinná výroba, aby aj toto tam bolo, takže prípadne aj nad tým by som chcel, aby sme sa nejako zamysleli, či sa to nedá rozšíriť, lebo tým pádom by sme tie minipodniky, ktoré môžme a u nás absentujú, by sme im tiež dali nejakú takúto pomocnú ruku.
Áno, dali ste tam, že najviac po dobu 45 dní po tej minimálnej trvanlivosti, ona tam musí byť nejaká lehota, lebo ináč to by bolo do nepríčetna, a to by si, myslím, že nikto si nevezme na svoje svedomie, aby sme takto ohrozili zdravie našich obyvateľov a všetkých, ktorí to budú konzumovať.
Pristavil by som sa ešte pri jednej stati tejto novely, a síce pri pokutách, lebo ja som stále zástanca, že pokuty by mali byť aj výchovné, ale mali by byť aj primerané, ktoré sú tam. A pokiaľ ten rozptyl pokút je od jedna do milión, obrazne povedané, tak dosť ťažko - a tam je ten zdroj korupcie, že prídem ku tomu štátnemu úradníkovi, počúvaj, nevidel si, dávaš dve eurá, nie 20-tisíc euro, obrazne povedané. A tu by som chcel upozorniť na novelu, kde hovoríme v § 28 ods. 5, že podľa § 26 ods. 3 pokuta od výšky 100 eur do 5-tisíc. U mňa to je veľmi veľký diapazón, ktorý proste hovorí o tom, že kedy sa prikloním, ku 4-tisíc a kedy 100 eurám, a tieto pokuty sa týkajú obciam, teda obcí, ktoré nahlásia predaj potravín našej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a nesplnia si svoje podmienky, takže môžme dať od 100 do 5-tisíc, takže, pán minister, tu by sme, možnože stálo za uváženie trošku zvážiť, či by sme teda nejaké tie limity, alebo nejak, takto nejak neskrátili proste, aby to bolo nejak dané, lebo hovorím, že tá korupcia, robil som v štátnej správe, som prakticky štátny zamestnanec, ktorý je uvoľnený na výkon mandátu poslanca Národnej rady, viem, aké sú tam možnosti korupcie našich štátnych úradníkov. A nehovorme si, že štátny úradník, ktorý je zakategorizovaný v zákone, v štátnej správe nemá plat taký, ktorý by neviem koľko tam bolo, takže v mnohých prípadoch ľudia podľahne tomuto pokušeniu.
Takže, pán minister, ja vítam tento návrh, dám asi aj nejaký pozmeňovák, ktorý, samozrejme, odkonzultujeme, aby to bolo v súlade s ministerskými zámermi, ktoré tu má, a verím, že spoločnými silami ho vypracujeme tak, aby aj, tak ako povedal pán kolega, aby to malo hlavu a pätu a aby sme prakticky, žiadny zákon neni ideálny, vyšperkovať ho môžme, život prinesie možno ďalšie úlohy, ktoré bude treba ešte v ňom ďalej dopracovávať, ale aby to bolo tak, že aby sme sa nemuseli hanbiť, keď, keď začne byť účinný a začne pomáhať ľuďom riešiť problémy, ktoré tento život pri spracovaní a potravina... v potravinovom reťazci fungujú.
Takže naši predkovia nám odkazujú: „Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.“
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za rozpravu, hlasovanie bude dnes o 17.00 hod. Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja by som sa pána Suju chcel opýtať, kto vám písal vašu rozpravu. Ja som videl, že faktické poznámky vám asi píše pani kolegyňa Vaľová, keďže vám chodí k nim rozprávať, a potom čítate, čo vám posunie.
Ale prejdem k veci. Asi ten, kto vám tú vašu rozpravu písal, asi vidí v tom problém, že chceme stransparentniť to písanie záverečných prác, aby nebolo toľko sfalšovaných záverečných prác, ako je v súčasnosti. Kritizujete úroveň školstva, ale povedzme si popravde, kto je zodpovedný za stav školstva na Slovensku, aký v súčasnosti je. Táto vláda alebo predchádzajúca vláda, ktorá tu bola vyše 16 rokov? Aké zmeny v školstve spravila? Ja nejaké tam zásadné nevidím, študenti odchádzajú, školstvo je podvyživené, takto to naďalej pokračuje.
A áno, ja s vami súhlasím, sú v tomto zákone aj nejaké nedostatky, ktoré treba zmeniť, veď to asi všetci vieme, ale o tom bude druhé čítanie a pozmeňujúce návrhy, aby sme tieto všetky nedostatky možno aj spoločne vylepšili a upravili zákon do dokonalej miery. Všetci sa zhodneme v tom, že súčasná legislatíva je zlá, tak ju poďme opraviť, participujte aj vy na tých pozmeňovákoch a snáď ten zákon bude komplexný a pomôže študentom. A o to všetkým nám ide.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Odpoveď pre pána Kočiša, poslanca Kočiša, vlastne sú to štatistiky Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky a je to vlastne priamo riadená organizácia ministerstva školstva.
A odpoveď pre pána Valášeka alebo reakcia naňho. Stále je tu čas a priestor na diskusiu, na poctivú diskusiu a áno, máte pravdu, chybu určite urobili aj vysoké školy, každý si pozametajme pred svojím vlastným prahom a nájdime tú chybu, ale dohodnime sa, sadnime si za jeden stôl a vydiskutujme si to.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, úplne súhlasím s väčšinou tvojho príspevku. Reforma je nevyhnutná a je potrebná. Samozrejme, vieme sa baviť o tom, s čím máme v rámci tejto reformy začať, a ja chcem pevne veriť a dúfam, že tento zákon, ktorý máme momentálne v Národnej rade v prvom čítaní, nie je jedným jediným krokom, ktoré chce ministerstvo poskyt... podstúpiť, pardon, na ceste ku lepšiemu vysokému školstvu na Slovensku.
Na stranu druhú, priznám sa, ja som do značnej miery fanúšikom zmien, ktoré ministerstvo realizuje, a ja vidím isté riziká. Áno, vidím isté riziká, a preto sa chcem baviť o vyváženosti, pretože ako pre právnika je pre mňa veľmi dôležitá rovnováha, a veľmi rád sa zúčastním rokovaní, ktoré by viedli ku potenciálnym a možno už aj avizovaným pozmeňujúcim návrhom, ale na druhú stranu ten stav, v akom sa v súčasnosti nachádza akademická samospráva, a príklady z praxe, ktoré hovoria o tom, ako na niektorých školách dopadá táto akademická samospráva, akú má reálnu podobu, jednoznačne hovoria v prospech toho, že súčasný stav nie je dobrý, že súčasný stav treba aspoň v niektorých jeho aspektoch zmeniť a upraviť.

Vážený pán predseda... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, nechceme sa pozerať na vaše zadky, buďte takí láskaví! (Ruch v sále.)

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
... vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, o vysokých školách a kvalite vysokoškolského štúdia na Slovensku prebieha niekoľkoročná verejná diskusia. K vysokým školám sa vyjadrujú rôzni ľudia s rôznymi záujmami. Z mnohých vystúpení sa neraz bez hlbšej analýzy dozvedáme, že vysoké školy sú nekvalitné a produkujú nezamestnaných alebo osoby, ktoré sa neuplatnia vo svojom odbore. (Ruch v sále.)
Zachytila som, že vo verejnej diskusii sa napríklad používa myšlienka, že len približne polovica absolventov robí to, čo vyštudovala. Pritom podľa štatistiky Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republike, republiky na základe dát z roku 2020 takmer 83 % absolventov vysokých škôl pracuje vo svojom alebo v príbuznom odbore.
Veľa sa tiež hovorí o tom, že mnoho talentovaných absolventov stredných škôl ide študovať do zahraničia. Čo hovoria dáta? Na zahraničných vysokých školách študuje 17 % absolventov stredných škôl zo Slovenska, z toho približne dve tretiny v Českej republike. Dôvodov, prečo je to tak, je určite viacero.
Česká republika dlhodobo investuje do svojich vysokých škôl viac, ako investujeme na Slovensku, a to práve aj preto, aby prilákala zahraničných, predovšetkým slovenských študentov, pretože tí sa najrýchlejšie asimilujú, a tak si Česi predovše... a tak si Česi vlastne riešia aj dôsledky vlastnej demografickej krízy. (Neutíchajúci ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR

Pani poslankyňa, prosím, pre... prerušte vystúpenie, lebo vaši vlastní kolegovia sa k vám nesprávajú korektne.
Prosím všetkých poslancov, ktorí chcú diskutovať, nech opustia sálu! A nevytvárajte tuná hlúčiky, jak to vyzerá?! Chrbtami, zadkami sa otáčate pani poslankyni.

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pán predseda.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Ďakujem pekne.
Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete pokračovať.

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem. V Českej republike funguje podpora pre štúdium zahraničných študentov, sú im poskytované nové alebo špičkovo zrekonštruované internáty. Vieme, že v predpandemických časoch, v predpandemických časoch robievali české vysoké školy prezentácie na slovenských stredných školách, a tak by som mohla pokračovať ďalej v analýze dôvodov odlivu mladých ľudí zo Slovenska. Ide však o širokú problematiku, ktorú v tejto chvíli nevyriešime, hoci by sme jej mali venovať dlhodobú pozornosť.
Jedným z dôležitých faktorov riešenia tejto otázky je bezosporu aj nastavenie vysokoškolského prostredia. Nemôžem sa celkom stotožniť s generalizovaním problému, že slovenské vysoké školy sú nekvalitné a tie zahraničné sú a priori lepšie. Ak chce niekto robiť porovnávania kvality výučby, musí sa pozrieť na jednotlivé študijné programy v odboroch na rôznych školách, musí analyzovať metódy výučby. Som presvedčená, že aj na slovenských vysokých školách máme množstvo kvalitných študijných programov. Samozrejme, potom máme aj vysoké školy, resp. odbory, ktoré majú od ideálu poriadne ďaleko a ich kvalita nie je dostatočná.
Už som hovorila o financiách a opäť si pomôžem dátami. Priemerné financovanie vzdelávacích inštitúcií na jedného vysokoškolského študenta bez sociálnej podpory študentov je v krajinách OECD 15 518 eur, zatiaľ čo na Slovensku je to len 9 619 eur, čiže na Slovensku je takmer o 6 000 eur menej na jedného vysokoškolského študenta.
Dámy a páni, asi sa všetci zhodneme, že reformu vysokých škôl potrebujeme, lebo potrebujeme držať krok, resp. dobre... dobiehať zahraničie tam, kde zaostávame, aj v školstve. A my všetci, politici, vysokoškolskí učitelia, zamestnávatelia potrebujeme pridať v komunikácii, v lepšej prezentácii inovácií či zlepšení, ktoré sú súčasťou života vysokých škôl, ale pridať aj v komunikácií so zamestnávateľmi pri nastavovaní študijných programov či metód výučby.
Keď hovorím o komunikácii, mrzí ma, že predkladaná novela vysokoškolského zákona nebola lepšie odkomunikovaná. Chýbala mi väčšia snaha o hľadanie kompromisu v navrhovaných riešeniach, o hľadanie konsenzu. Pritom tak programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ako aj plán obnovy a odolnosti vyžadujú, aby sa reforma riadenia vysokých škôl uskutočnila v spolupráci s vysokými školami.
Znenie novely vysokoškolského zákona, tak ako ho predložilo ministerstvo, má viacero kontroverzných bodov. Počúvam názory, že okliešťuje prvky akademickej samosprávy a demokracie na vysokých školách. Počúvam názory, že vytvára priestor na ich spolitizovanie, prípadne ovládnutie záujmovými skupinami. Aby som bola aj konkrétna, považujem za dôležité diskutovať o tom, aby výber rektorov realizovala akademická obec bez záväzných vonkajších zásahov, čo však nevylučuje kooperáciu so správnou radou vo forme ich stanovísk a odporúčaní. Potrebujeme, aby rektor vedel komunikovať s vonkajším prostredím ako rovnocenný partner.
Na druhej strane niet lepších kontrolórov jeho správania, než sú osoby priamo z vysokej školy, ktoré majú záujem na reputácii vysokej školy a na jej správnom fungovaní a zároveň aj podrobne prostredie poznajú. Preto je relevantná a opodstatnená otázka, aby akademickým senátom vysokých škôl zostali zachované aj kompetencie v oblasti nakladania s majetkom a deľbou finančných prostriedkov. Študijné programy sa realizujú na fakulte a množstvo bežných, praktických problémov preto najlepšie rieši samospráva fakúlt, preto je potrebné zachovať ju aspoň v základoch vrátane existencie akademického senátu a aspoň časti jeho kompetencií vo vzťahu k dekanovi.
Diskutabilné je aj stanovenie kritérií pre výkon povolania vysokoškolského učiteľa, ako aj úplne odstránenie vedecko-pedagogických titulov ako podmienok pre výkon funkcie docenta a profesora, ako aj vhodné nastavovanie financovania individuálne pre každú vysokú školu inak, aj keď majú viaceré vysoké školy tie isté študijné programy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zopakujem, že reforma vysokých škôl je nutná a potrebná. Potrebujeme totiž nový impulz, potrebujeme novú dynamiku, lebo dosť bolo prešliapavania na mieste. Rozvoj slovenských vysokých škôl, ich priblíženie sa európskej úrovni bude znamenať, že naše deti zostanú doma. Poďme však spoločne nájsť najlepšie riešenie pre naše vysoké školy. Som zástancom poctivej diskusie a hľadania kompromisu. Jedine tak môžeme schváliť dobrú reformu so širokou podporou. Som optimisticky nastavená, že ešte nie je neskoro a stále je možné upraviť znenie predkladanej novely takým spôsobom, aby bola v súlade s plánom obnovy a zároveň aby bola v znení, ktoré bude široko akceptované na vysokých školách.
Kolegyne a kolegovia, poďme teda spoločne nájsť najlepšie, najlepšie riešenie pre naše vysoké školy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán Suja, ja som v žiadnom prípade neobhajoval žiadnych plagiátorov, ja hovorím o tom, že súčasná legislatíva je veľmi zlá, pretože vytvára vhodné podmienky na plagiátorstvo, a ak nič nespravíme, to plagiátorstvo bude aj naďalej pokračovať. A ak by plagiátorstvo neexistovalo, tak po mojej pravici väčšina kolegov žiaden titul nemá. Takže to toľko v krátkosti.
A ešte ku pani Vaľovej. V októbri či v novembri, kedy bol odpor k novele najväčší, bol návrh úplne iný, ako je v súčasnosti. Ako, aké je výsledné znenie v parlamente? Väčšina problematických častí, ktoré vo vtedajšej novele boli, boli odstránené a sú zmenené. Tak ja taktiež neviem, akú časť zákona čítate, či ten aktuálny, alebo že ten starý, proti ktorému sa protestovalo.
Ďakujem.