Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.3.2022 o 9:55 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 18.3.2022 9:55 - 10:10 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže budem hlasom v tomto pléne tých poškodených občanov socializmom a nedám si za túto vieru, že demokracia im má tie krivdy odčiniť.
Takže poďme na to. Táto sieň zákonnosti, ako hovorí môj kolega Mičovský, túto novelu zákona už mala tú česť počuť z mojich úst v apríli 2013, v januári 2014, v decembri, v novembri 2014, v auguste 2015, v máji 2017 a v januári 2018. Keďže sme bol, keďže som bol opozičný poslanec, samozrejme, demokratická vtedajšia vlád... verchuška povedala, že toto neni s jej zmýšľaním a nemal som šancu. Takže dneska to dávam po siedmykrát a verím, že v súčasnosti zloženie tohto parlamentu bude sa správať demokraticky a povie, že áno, dáte mi šancu, aby som mohol občanom, ktorí takto boli, by som povedal, doteraz a sú doteraz utláčaní, by som povedal, alebo lynčovaní zákonom, ktorý im nedovoľuje sa odčleniť, aby sme im to umožnili.
Aj súčasný zákon 369/1990 umožňuje, ako zlučovať, tak aj rozlučovať obce. A musím povedať, že plne s tým súhlasím, s podmienkami, ktoré dáva tento zákon, ako sa môžu obce rozdeľovať. Hovorí to § 2a a budem ho citovať, aby bolo každému jasné aj slovenským občanom, akým spôsobom sa môže teraz odčleniť obec: "Obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec." Koniec citácie § 20, § 2a ods. 5.
Plne s tým súhlasím, kolegyne a kolegovia, aby ste si nemysleli, že idem toto nabúravať. Súhlasím, aby takto nevznikali u nás menšie komunity ako pod 3 000 obyvateľov. Zároveň však v súčasnom platnom zákone hovoríme v § 11, že referendum, respektíve petícia predtým, aby referendum vôbec mohlo byť, lebo musí sa to riešiť referendom, sa musí robiť v celej obci. Týmto pádom hovorím, že tento zákon v tejto časti spôsobuje, respektíve vyzýva ľudí, aby boli v buričskej nálade, pretože kedy sa oddelí miestna časť, ktorá má dajme tomu 3 500 obyvateľov od 70-tisícovej obce, keď bude sa robiť referendum a petícia v tej veľkej obci? No v živote sa neodčlení, pretože väčšinou sú to okrajové časti týchto okresných a krajských miest, a prakticky tento zákon hovorí o rebélii občanov. Lebo musíte liezť tak na nervy tej väčšine, aby povedali, že konečne bude referendum, aby od nás odišli, pretože už ich mám plné zuby. Ospravedlňujem sa za tento expresívny výraz, len musím takto povedať. Pretože toto ja vnímam, že je momentálne k dispozícii pre občanov, ktorí v takýchto častiach žijú a nemajú právo alebo možnosť sa odčleniť.
Keď si pozrieme do histórie, ako zhruba po revolúcii sa naše, naša samospráva vyvíjala, respektíve akým spôsobom sme zdedili obce, tak áno, je pravda, že z tých 2 891 obcí, ktoré teraz máme mimo Bratislavy a Košíc, je 70 % do 1 000 obyvateľov, 40 % do 500 obyvateľov. Áno, všetko beriem. Hovorím to, táto možnosť odčlenenia hovorí Slovenskej republike, že životaschopná časť je 3 000. Beriem, uznávam, nemám s tým žiadnu pochybnosť.
Koľko si myslíte, že je obcí a miest, ktoré spĺňajú kritérium toto, že musí to byť teda minimálne 6 000, lebo aj tá odčleňovaná časť, ktorá sa odčleňuje, aj tá, čo ostáva, musí mať minimálne 3 000 obyvateľov? Tak z tých 2 891 obcí, viete, koľko je takých, čo má nad 6 000 obyvateľov? 112. Stodvanásť. Hovorím aj o okresných mestách, krajských mestách aj obciach. Stodvanásť takýchto samospráv máme. Keď si začnete jednotlivé selektovať tieto obce podľa kritérií, ktoré hovoria, jak som teraz čítal ten § 2a, ktorý hovorí, aké musí spĺňať podmienky, tak vám poviem iba jedno. Že pokiaľ to budeme brať podľa počtu obyvateľov, hovorím, nehovorím o Bratislave a Košiciach, lebo stále mi to vyhadzujú na oči, že odtrhne sa Rusovce, Devínska Nová Ves a odtrhne sa nejaká, možnože Luník IX. No nie. Mojím pozmeňovákom sa to neodtrhne, lebo vôbec ho neriešim.
Takže v prípade, že vezmeme kritérium počet obyvateľov, tak z tých 114 obcí, ktoré máme, a miest na Slovensku, ktoré spĺňajú kritérium nad 6 000, tak iba 35 obcí môže spĺňať toto kritérium. Keď k tomuto kritériu dáme ďalšie, lebo to musí platiť súbežne, to nemôže byť alebo. Tieto podmienky platia a, a, a, a. Tak keď pridám ďalšie, ktoré hovorí, že musí existovať katastrálne územie historicky, to nemôže byť, že teraz sa tam odčlení nejaká nová časť, ktorá v živote nefungovala. Takže hovoríme o katastrálnom území alebo súbore katastrálnych území, tak z tých stodvanástich dostaneme iba 22. A z tridsiatich piatich, ktoré som uviedol na prvé. A keď dáme ešte k tomu, že nemôže byť, teda musí, keď zrástla alebo je pevne zrastené urbanisticky, tak že nemôže sa odtrhnúť, tak dostávame sa na cifru zhruba do deväť takýchto obcí, ktoré by sa mohli odtrhnúť.
A keďže áno, po roku 1990 sa mohli obce odtrhnúť a ktoré to stihli, stihli, ale, žiaľ, nie všetky sa to podarilo a v roku 2002 vlastne bola prijatá tá novela, ktorá hovorila o tom, akým spôsobom sa obce, by som povedal, teraz môžu odčleňovať.
Myslím si, že čo môžte mať lepšie, ako keď môžte vy ako samospráva s vlastnými ľuďmi, máte vlastné územie, máte vlastné financie, máte vlastné talenty vašich obyvateľov, lebo každý človek má nejaký talent, je jedno, jednoznačný. Čo môžete mať lepšie, keď môžte spravovať takúto komunitu v prospech cieľa, za ktorý tú komunitu presvedčíte, že za tým cieľom pôjdeme? Tak sa pýtam, prečo by sme nemali dať šancu týmto ľuďom, ktorí boli za socializmu pričlenení iba rozhodnutím ministerstva vnútra napríklad Slovenskej republiky, ktorým, mám tu úradný vestník, ktorým sa napríklad vyhlásili územné zmeny uskutočnené v okresoch Senica, Martin a Prešov, kde jednoznačne sa povedalo, že ONV a ministerstvo vnútra dnešným dňom pričleňuje tieto obce a ste zabetónovaní.
Takže, vážení, myslím si, že dozrel čas, aby sme dali šancu aj týmto občanom, a myslím si, že je to naša psia povinnosť, aby sme povedali, že nie sme v socializme ani v komunizme, ale budujeme demokraciu. A keďže mňa najviac vytáča ten spôsob robenia toho referenda, kde to je, pretože sa pýtam, keď sa Veľká Británia necítila komfortne v Únii, kde bolo referendum? Veď to ich ani nenapadlo, že by to malo byť v Európskej únii. Veď predsa ona sa cíti nekomfortne. Predsa vo Veľkej Británii musí byť referendum. Veď to je princíp demokracie u mňa. Keď Škótsko sa necíti komfortne vo Veľkej Británii, tak kde budeme mať referendum? Vo Veľkej Británii alebo v Škótsku? No v Škótsku. Veď to je ten základný princíp demokracie, že aj ten malý má svoje práva. A preto dávam, že nechcem, aby sa vyčlenili nové obce, ale tie, ktoré už mali svoju históriu, ktoré boli, žiaľ, socializmom alebo iným režimom, ktorý tu bol, môžem ho nazvať, ako chceme, boli takto zlikvidované a ich identita prakticky ostala iba niekde v archívoch, že tak sme niekedy fungovali.
A musím povedať, že áno, bol som aj v takýchto častiach, a musím povedať, že mnohé dokonca nemajú už ani ihrisko, nemajú kanál, nemajú určité vymoženosti, pretože predsa len tie financie idú skôr do toho centra mesta a tie okrajové časti v mnohých prípadoch, žiaľ, ťahajú za kratší koniec. Ale hovorím opäť, neni to o Bratislave a Košiciach, o tých ostatných mestách, kde prakticky nemajú samostatný rozpočet tie časti. Proste tam to je tak, že máte v tridsaťčlennom parlamente jedného za tú oblasť. Tak mi povedzte, čo on vydobyje v tejto, v tomto parlamente mestskom.
Takže myslím si, vážení, že pokiaľ si dáme na misku váh, či sme demokratickí, alebo ostávame v socialistickom myslení, tak myslím si, že každý by mal mať v svojom svedomí odpoveď jasnú.
A teraz ešte prirovnám, aby bolo jasné, že to, čo nastavili kolegovia v roku 2002, áno, nastavovali to kvôli tomu, aby sa nedrobili na menšie obce. Súhlasím, nič s tým nemeňme, ešte to pritvrdzujem, hovorím. Hovorím, že musela to byť obec, ktorá už mala nejaký ten štatút a má svoju históriu, tak potvrdilo sa to, že áno, nebolo drobenie. Súhlasím. Súhlasím, nemám s tým problém. A teraz poďme si to porovnať, ako to majú inde v Európskej únii. Pri našom počte 5,4 milióna obyvateľov, 5,5, keď to zaokrúhlime, tak musím povedať, že máme jeden z najprísnejších režimov, čo sa týka veľkostného objemu, tých 3-tisíc obyvateľov, ale dobre, beriem, tak sme to postavili, nemám s tým problém. Takže berte na vedomie, vážení, kolegyne a kolegovia, že Taliansko, ktoré má 60 miliónov obyvateľov, hovorí o tom, že sa môže odčleniť iba nad 10-tisíc. Pri šesťdesiatich miliónoch obyvateľov nad desaťtisíc. Samozrejme, referendum v miestnej časti, nie v celej. Nemecko, ktoré má 83 miliónov, takisto minimálne 10-tisíc. Okej, beriem. Česi, naši kolegovia, bratia, s ktorými sme ešte pred tridsiatimi-štyridsiatimi rokmi boli spolu, ktorí majú teraz 10,7 milióna obyvateľov plus-mínus, si povedali, že minimálna obec musí mať komunitu o počte tisíc obyvateľov. O počte tisíc obyvateľov, Česi. Maďari, ktorí sú naši tu najbližší, ktorí majú 9,7 milióna obyvateľov, si povedali, že iba 300 im stačí. Iba tristo. Samozrejme, referendum sa robí v tej nespokojnej časti. Veď to je demokracia, ľudia boží! Veď sa preberme z toho šoku! Takže berte tak to normálne, že mňa to, hovorím, že my sme dali, pri našom 5,5-miliónovom sme dali tritisíc. Dobre, beriem, nenapadám to, tak to malo alebo má byť.
Takže, vážení kolegovia a kolegovia, kolegyne, toto ma, by som povedal, tak trošku akože znervózňuje, že prečo by sme nemali dať šancu tým ľuďom, ktorí, áno, v 90. rokoch, hlavne tí, čo ste tu mladší a ste možnože v desiatom roku mali päť rokov, desať rokov, dvanásť rokov, tak, samozrejme, neviete, ako to prebiehalo. Ja som mal tú česť byť pol života v socializme, pol života v demokracii, takže prakticky vtedy som už bol akože nejaký tridsaťročný, resp. dvadsaťosemročný, takže berte tak to, že áno, už som to vnímal, čo sa deje na tomto slovenskom území, a musím povedať, že mnohí ani nevedeli, by som povedal, sa dlho spamätovať, že áno, máme tu už demokraciu a sme sa už zas učili žiť slobodnejšie v tých 90. rokoch a prakticky tí, ktorí, hovorím, jak som deklaroval, že hovorím o nejakých, do deviatich obcí, ktorých by sa to týkalo, že by sa mohli odtrhnúť.
Myslím si, že sme to dlžní našim občanom, aby sme im umožnili dobehnúť, by som povedal, tú dobu, kedy ešte neboli až tak rozhľadení, nevedeli, akým spôsobom sa môžu/nemôžu etablovať. A hovorím, že som za sprísnenie týchto podmienok, ktorý, aj mojím zákonom tieto podmienky sprísňujeme. Takže verím, že keď sa každý zamyslí, občania Slovenskej republiky, verím, že vaši zástupcovia, ktorých ste v tomto volebnom období namiešali do parlamentu, jednotlivé strany, tak verím, že vám budú dávať dobrý odpočet, ako sa k tomuto zákonu postavili, a chcem veriť, že týmto nieže znevážime demokraciu, ale posilníme demokratické zmýšľanie slovenského parlamentu aj v tejto otázke týkajúcej sa odčleňovania obcí a možnosti dania tých podmienok, ktoré máme v zákone. A ja ich nespochybňujem, aby sme im dali, občanom, nie iba de iure, ale aj de facto, lebo o tom to je, lebo ináč, hovorím, že sme nepochopili, čo je demokracia, a ja sa budem veľmi hanbiť, že sme nezvládli proces, ktorý hovorí o tom, že tá samospráva, ktorá, hovorím, že chcem, aby sme aj to spájanie zrealizovali, takže kľudne môžte dávať rôzne pozmeňovacie návrhy, ja budem veľmi rád, keď sa dajú a zrealizujú, nemám s tým problém, ale hovorím, dajme šancu tým, ktorí to nestihli za tých desať rokov v 90. rokoch prevažne, kedy vyslovene sme žili v chaose, však viete, boli aj kadejaké nebankovky, všecko možné, a ľudia nevedeli pomaly, sa ako volajú, takže dajme ešte šancu, aby sme mohli demokraticky aj tento, by som povedal, takýto biľag a prenos socializmu v našom zákone demokratickom odstrániť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.3.2022 9:55 - 10:10 hod.

Dobeš Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona (tlač 927). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.3.2022 9:55 - 10:10 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, úvodom chcem povedať, že nechcem, aby na Slovensku vznikali stočlenné, tristočlenné, päťstočlenné, tisícčlenné komunity, obce, a táto novela nespôsobí chaos a vzburu v veľkostnom objeme našich obcí, ktoré máme na Slovensku, iba zdemokratizuvávam proces v zákone o obecnom zriadení, akým spôsobom sa môže realizovať odčlenenie alebo pričlenenie obcí. Ja sa budem venovať iba tomu odčleneniu, pretože žijeme už v demokracii a verím, že socialistické princípy už máme za sebou a máme povinnosť všetky krivdy, ktoré boli v socializme spáchané a občania sa cítia byť ukrivdení, v demokracii Slovenskej republiky teraz odčiniť.
V kocke musím povedať, že mnoho obcí v socializme bolo pričlenených hlavne ku bližším mestám z titulu, aby mali mestá viacej občanov. Nie tým, že zvýšim pôrodnosť, ale tým, že pričlením susedné obce a mesto bude mať príslušný počet obyvateľov. Takže keď sa chceli oddeliť, tak do roku 2002 to ešte bolo možné, po roku 2002 to už nebolo možné. To viac vysvetlím v rozprave.
A v súčasnosti môj pozmeňujúci návrh, ktorý máte pred sebou, v prvom rade bude riešiť a sprísňovať podmienky odčleňovania obce, pretože v mojom pozmeňujúcom návrhu ešte dávam do podmienok na odčlenenie históriu obce. Nemôže to byť, že by to bola časť územia, ktorá v živote nefungovala, obec tam nebola a zrazu chceme, aby tam obec bola. No nedá sa v mojom pozmeňujúcom návrhu.
Za ďalšie, petíciu na rozdelenie obce, ktorú musia, musí sa, samozrejme, urobiť, musia podporiť minimálne 70 % oprávnených voličov v odčleňovanej časti obce. Miestne referendum sa bude robiť v tej nespokojnej odčleňovanej časti obce.
A po ďalšie, všetkých štyridsiatich piatich poslancov z Košíc a šiestich, teda štyridsiatich piatich poslancov z Bratislavy a šiestich z Košíc a poslankýň, ktorých tu máme v našom pléne, hovorím, že táto moja novela sa netýka Bratislavy a Košíc, nakoľko tieto mestá majú samostatné zákony a idú svojou legislatívnou filozofiou. Takže mimo týchto miest, Bratislavčania a Košičania, nebojte sa, ani Rusovce, ani Devínska Nová Ves sa v mojom, mojím, mojou pozmeňovacím návrhom nebudú môcť odčleniť.
Toľko zatiaľ z mojej strany a viac vysvetlím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.3.2022 9:10 - 9:25 hod.

Marcinčin Radovan Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby aspoň v krátkosti som vystúpil v rozprave a prejavil vďaku vláde Slovenskej republiky a všetkým, ktorí nepretržite pracovali na príprave predloženého návrhu zákona. Je to už v poradí druhý návrh zákona, ktorým vláda reaguje na aktuálne dianie na krízu na Ukrajine. Keďže Slovenská republika z pohľadu európskeho priemeru nepatrí medzi krajiny s vyššou mierou migrácie, náhly príchod väčšieho počtu cudzincov so sebou prináša nové sociálne javy, na ktoré zákonodarca, ale i vláda museli rýchlo normotvorne reagovať.
Prvá reakcia slovenskej vlády a následne Národnej rady nastala pár dní po prepuknutí krízy. Dňa 25. februára 2022 bol prijatý zákon č. 55/2002 Z. z. o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine. Novela sa dotkla zákona o azyle, v ktorom bolo ukotvené oprávnenie vlády Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska. Rovnako sa vláde zverila právomoc vyhlásiť poskytovanie dočasného útočiska aj bez rozhodnutia rady Európskej únie.
Novelou zákona o azyle Slovenská republika vyslala deťom, rodinám z Ukrajiny a medzinárodnému spoločenstvu signál, že sa napĺňajú medzinárodné záväzky v oblasti práv detí, ktoré utekajú pred vojnovým konfliktom. Slovenská republika tým prispela k splneniu záväzku, ktorý vyplýva z čl. 22 dohovoru OSN o právach detí. Tento článok sa venuje deťom na úteku pred vojnou z domovskej krajiny. Podľa uvedeného článku platí, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, majú uskutočniť opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby dieťa žiadajúce o priznanie postavenia utečenca alebo ktoré sa v súlade s platným medzinárodným alebo vnútroštátnym právom a postupom považuje za utečenca, nech už je v sprievode svojich rodičov, iných osôb alebo bez sprievodu, dostalo potrebnú ochranu a humanitárnu pomoc pri využívaní práv ustanovených týmto dohovorom.
Prvá novela odbúrala administratívne cudzinecko-právne prekážky v pomoci deťom a vo svetle čl. 22 Dohovoru OSN o právach dieťaťa zaviedla konanie o poskytnutie dočasného útočiska. Dočasné útočisko sa podľa zákona poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu. Novelou sa zjednodušili podmienky konania o poskytnutie dočasného útočiska.
V nadväznosti na novelu vláda dňa 28. februára ´22 rozhodla, že od 1. marca môžu Ukrajinci žiadať o poskytnutie dočasného útočiska v Slovenskej republike. Na to postačuje, aby cudzinec vyhlásil na polícii, že žiada o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky. Na rozdiel od azylového konania, ktoré je administratívne zdĺhavejšie a môže trvať aj šesť mesiacov, dočasné útočisko je najjednoduchší spôsob ochrany pre osoby utekajúce pred vojnou. Ukrajinským občanom sa umožňuje rýchly a neobmedzený prístup na trh práce, k zdravotnej starostlivosti a ich deťom prístup k vzdelaniu.
V dnešnom návrhu vláda špecifikuje rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti. To je osobitne významná zmena, keďže vojnová traumatická situácia zasahuje tak fyzické, ale i duševné zdravie. Ako učiteľ oceňujem, že prvou novelou, ale aj touto novelou podporujete právo dieťaťa na vzdelanie. Podľa čl. 28 dohovoru OSN o právach detí sa stanovuje, že všetky deti majú právo využívať bezplatnú povinnú školskú dochádzku. Zákonodarca upravil osobitné pravidlá v školskom zákone pre osoby, ktoré z rôznych humanitárnych dôvodov prekročia hranice Slovenskej republiky, pričom sú v Slovenskej republike často bez dokladov, ktoré by identifikovali ich totožnosť a preukazovali ich stupeň alebo úroveň doterajšieho vzdelávania. Podľa § 146 ods. 4 školského zákona platí, že deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy. Zákon odbúrava administratívnu prekážku spôsobom, že neupravuje proces prijímania do školy, ale hovorí o priamom zaradení. Podľa školského zákona platí, že pre deti cudzincov sa na odstránení jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka. Tieto jazykové kurzy organizačne a finančne zabezpečuje regionálny úrad školskej správy v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy alebo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak ide o deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, v ktorých školská dochádzka je povinná.
Považujem za prezieravé od vlády, že už v prvej novele počítala aj s matkami, ktoré tehotné odídu z Ukrajiny a dieťa porodia na území Slovenskej republiky. Podľa § 31 ods. 3 zákona o azyle platí, že dieťa narodené na území Slovenskej republiky cudzinke žiadajúcej o poskytnutie dočasného útočiska alebo odídenkyni, ktoré narodením nenadobudne štátne občianstvo Slovenskej republiky, považuje sa za cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska. Oceňujem, že narodenému dieťaťu zákon garantuje začatie konania o poskytnutie dočasného útočiska, a to momentom narodenia dieťaťa.
Dnes vláda predloženou novelou zachádza ďalej. Osobitne významné je, že vláda zavádza príspevok za ubytovanie pre odídencov. Je praktické, že pomáhate ubytovateľom, ako má vyzerať zmluva o poskytnutí ubytovania odídencovi. Je veľmi prospešné, že vzor zmluvy o poskytnutí ubytovania odídencovi je zverejnený na webovom sídle, ktoré určí nariadenie vlády.
Na tomto mieste chcem poďakovať samospráve, že bude vykonávať vyplácanie príspevku. Vážim si, že popri ich právomoci a kompetencii budú plniť aj túto úlohu. V § 36a ods. 3 sa dbá na to, aby odídenci, ktorí dostanú ubytovanie, neboli zneužívaní na nekalé kšefty s ubytovaním. Garantuje sa minimálny štandard ubytovania. Je dobré, že vláda myslela na už ubytovaných odídencov v minulosti. V návrhu zákona sa uvádza, že príspevok možno poskytnúť aj najviac za sedem nocí poskytovania ubytovania predchádzajúcich dňu poskytnutia dočasného útočiska odídencovi, najskôr však od 26. februára 2022.
Vláda myslí aj na to, aby sa efektívne narábalo s verejnými financiami. Preto je dobré, že vláda zavádza povinnosť predkladať obci výkaz, ktorý obsahuje počet nocí, počas ktorých bolo odídencovi skutočne poskytované ubytovanie, a ďalšie údaje uvedené vo vzore výkazu. Rovnako aj obce budú musieť reportovať ministerstvu podrobné údaje o ubytovaní a ubytovaných.
V závere mi ešte dovoľte vyzdvihnúť činnosť úradov vo vzťahu k ukrajinským deťom, ktoré nie sú sprevádzané rodičmi. Za tieto deti podáva vyhlásenie o útočisku súdom ustanovený opatrovník. V danej situácii zohráva veľkú úlohu opatrovník, ktorý je orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Ten podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí vykonáva opatrovníctvo pri maloletých bez sprievodu.
Katka Hatráková, moja kolegyňa, vo faktickej poznámke na schôdzi, kde sme rokovali o prvej novele, zvýraznila rolu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý má dôležitú úlohu aj vo vzťahu k zabezpečeniu právnych a životných potrieb dieťaťa. Musí v mene dieťaťa podať súdu návrh na vydanie neodkladného opatrenia, zabezpečiť uspokojenie základných životných potrieb dieťaťa a zabezpečiť jeho prijatie do centra pre deti a rodiny.
Ďakujem za pozornosť, za tento návrh zákona budem hlasovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.3.2022 9:10 - 9:25 hod.

Krúpa Juraj
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17.3.2022 18:57 - 18:57 hod.

Kozelová Monika
Ja budem krátka. Matica slovenská má určite veľa pozitív, veľa pozitív, ale Národné noviny to nie sú. Takže toľko k tomu.
Poprosím, hlasovanie v utorok o 11.00 hod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2022 18:48 - 18:49 hod.

Gyimesi György Zobrazit prepis
Ďakujem. Tak ja len tak v skratke kolegovi Tomášovi Lehotskému, áno, veď presne o tom som hovoril, že tie Slovenské národné noviny, alebo voči Slovenským národným novinám môžme mať výhrady, ale nemôžme posudzovať Maticu slovenskú ako celok len z pohľadu národných novín. Dokonca ministerstvo kultúry má v Matici slovenskej svojich nominantov, tak štát môže nejakým spôsobom zasahovať aj do, aj do týchto záležitostí. Čiže je vlastne aj úlohou štátu, aby to kontroloval, keď sa mu to nepáči. Ale posudzovať celú Maticu len v rá... len v súvislosti s jednými novinami, si myslím, že sa nezdá až také celkom korektné.
Kolegyni Pleštinskej veľmi pekne ďakujem. Vie presne, o čom hovorím. Máme, zdieľame ten istý názor a som veľmi rád, že si ho povedal aj nahlas. Kolegovi Dostálovi sa ospravedlňujem, že som dezinterpretoval jeho slová o tom, že chce zrušiť Maticu slovenskú, pardon, chce zrušiť financovanie štátne Matici slovenskej a naviazať ho len na nejaké projektové granty, čo, si myslím, že vo veľkej miere, ak by takýto návrh niekedy v budúcnosti prešiel, by znamenal likvidáciu tej inštitúcie alebo aspoň jej veľkej časti.
A pokiaľ som hovoril o, o tom, že Matica slovenská je organizáciou, ktorá skutočne presadzuje národno-konzervatívne hodnoty, tak to je fakt. To, že to robí aj Csemadok, je tiež fakt a to, že v Kultminore, a na to som upozornil už asi minulý rok, čo sa dialo, teraz hovorím len o maďarskej národnostnej menšine, pretože ostatné som neskúmal, tak to prirovnanie, ktoré som, som použil, je viac ako namieste.
A všetkým ostatným kolegom ďakujem za faktické poznámky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2022 18:41 - 18:43 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďak... (Reakcie z pléna a zaznievanie gongu.) Ďakujem, pán predsedajúci. Vítam, že sa urobil kompromis a finančné prostriedky budú, sa pridelia všetkým organizáciám, Matici slovenskej, Csemadoku, a konečne sa schvália aj financie pre fond Kultminor, fond národnostných menšín, ktorý nemôže robiť svoje projekty, pretože nemá dostatočné financovanie. Verím, že všetci budú spokojní a všetci si budú u nás robiť aktivity, ktoré prispejú k národnému povedomiu a takisto budú pomáhať aj v oblasti kultúry národnostných menších.
Vďaka prostriedkom z Fondu národnostných menších sa v našej obci Chmeľnica uskutoční už 29. ročník Dní nemeckej kultúry 5. júna 2022, ktorý je zaujímavou medzinárodnou akciou karpatských Nemcov. Verím že Kultminor bude konečne fungovať tak, ako má, určite spravilo veľa chýb a ono závisí vždycky od ľudí, ktorí vedú tieto organizácie, a ja verím, že všetci si uvedomia, že skutočne tieto organizácie treba vrátiť tým myšlienkam, pre ktoré boli založené a pre ktoré vznikli.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.3.2022 18:32 - 18:39 hod.

Gyimesi György Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni, patrí sa, aby som sa k návrhu tohto zákona vyjadril aj ja ako jeden zo spolupredkladateľov a ako jeden z tých, ktorý túto inštitucionálnu pomoc, fixnú inštitucionálnu pomoc Matici slovenskej presadzoval už od začiatku. A dovoľte mi aj, aby som vniesol trošku svetla do, do celej tej genézy, že ako k tomu vlastne došlo, pretože ak niekto hovorí to, že Matica slovenská sa nedá porovnávať so žiadnou inou inštitúciou a že nesúvisí absolútne ani s Csemadokom, ani s Kultminorom, pretože ten má svoje problémy, tak to celkom pravda nie je.
Totižto tak ako spomínal pán kolega Dostál, áno, Fond na podporu kultúry národnostných menšín má svoje technické problémy, to znamená tých 5 % z 8 mil. euro, ktoré dostáva ročne, mu nestačí, aby pokryli tie jeho výdavky, a tá technická norma, o ktorej hovoril pán kolega Dostál, mala zvýšiť tú, tých 5 % na 6 % a zvýšiť celkovú dotáciu na 8,2 mil., zákon, ktorý je v parlamente, je v druhom čítaní a o ktorom budeme hovoriť v apríli, tak tam sa navýši pozmeňujúcim návrhom táto dotácia na 8,3 mil., aby všetky ostatné národnostné menšiny, tak ako aj spomínala pani kolegyňa Vaňová, a tak ako to chceli aj, aj poslanci zo strany Sloboda a Solidarita, a ktorí podmienili podporu Csemadoku navýšením tejto dotácie, aby boli spokojní, aby sa im vyšlo v ústrety. Zároveň takáto istá požiadavka vyšla aj zo strany Matice slovenskej, a to musím podotknúť, že v tomto má pravdu pán kolegu Svrček aj pán kolega Taraba, a dokonca aj pán kolega Podmanický, ktorí ma s týmto problémom konfrontovali už v roku dvetisíc... myslím, že dvadsať, kedy došlo k prvému kráteniu finančných prostriedkov vo vzťahu k Matici slovenskej.
Ja osobne Maticu slovenskú nevnímam len cez Slovenské národné noviny, samozrejme, ja som si tam užil tiež od prívlastkov šovinista a neviem čo všetko, to je historický fakt, ono to tam ostane, je to tam dodnes. Ale ja Maticu slovenskú nevnímam len cez prizmu Slovenských národných novín, ale aj cez množstvo kultúrnych akcií, ktoré robia aj v... na južnom Slovensku a ktoré sme aj my v meste Veľké Kapušany, pokiaľ som tam bol prednostom, za osem rokov každoročne podporovali. Boli to vždy slušné akcie, na ktorých sme sa stretávali zástupcovia maďarskej národnostnej menšiny spolu so Slovákmi, a nikdy v živote medzi nami žiaden problém nebol, preto nevidím najmenší dôvod, aby Matica slovenská na svoju činnosť a na všetky tie úlohy, ktoré jej štát zveruje v rámci svojho, v rámci jej zákona, neprispieval fixnou sumou 1,5 mil. euro.
Vieme všetci veľmi dobre, že ministerstvo financií vykonávalo ako jedna z mála z takýchto inštitúcií aj audit, ktorý mal za úlohu si posvietiť na všetky výdavky, ktoré Matica slovenská má, a či tie výdavky sú plne v súlade s tým, čo jej zákon ukladá. Pokiaľ viem, došlo tam k nejakým menším pochybeniam, ale k nejakej závažnej po... závažnú pochybnosť vládny audit Matici slovenskej nezistil. Je na zvážení samotnej Matice, je na zvážení nás, či táto dotácia 1,5 mil. euro jej stačí na to, čo robí. Je na zvážení nás, aby sme, teda štátu, aby sme možno lepšie kontrolovali niektoré jej aktivity, niektoré jej výstupy, ale nikdy nemôžem súhlasiť ja ako Maďar žijúci na Slovensku s tým, aby sa Matica slovenská zrušila, to sa mi zdá skutočne pritiahnuté za pačesy, že najstaršiu inštitúciu Slovákov zrušiť, hovorím to - ešte raz - ako Maďar žijúci na Slovensku.
Tento problém ohľadom Matice slovenskej a podpory napr. Csemadoku alebo Kultminoru ja vnímam aj ako zrážku liberálneho a národno-konzervatívneho sveta, pretože pokiaľ Matica slovenská celý svoj... počas celého svojho trvania alebo počas celej svojej existencie práve presadzovala tieto národno-konze... národno-konzervatívne hodnoty, tak napr. taký Kultminor je trošku stavaný, stavaný ináč, ale napr. Csemadok je tiež národnokultúrnou inštitúcio... národno... je to kultúrnou inštitúciou Maďarov a je národno-konzervatívnou. Nepočul som zo strany konzervatívne naladených poslancov alebo poslancov vyznávajúcich konzervatívne hodnoty, hovoriť o tom, aby Matica slovenská nebola financovaná alebo aby bola zrušená, alebo sa jej akýmkoľvek iným spôsobom malo ublížiť, alebo jej zasahovať do jej, do jej činnosti. Je možné s týmto názorom nesúhlasiť, je možné s týmto názorom polemizovať a bol by som rád, keby, keby aj táto debata sa niesla aj v tomto duchu, pretože jednoducho z tohto pocitu sa ja osobne zbaviť nemôžem.
A na záver by som asi uviedol uviedol aj to, že ten, tá trojička tých zákonov, to znamená podpora národnostných menšín všetkých cez Kultminor, podpora Csemadoku a podpora Matice slovenskej, sú tri prsty jednej ruky, ktoré sa nedajú oddeliť, pretože v tejto koalícii platia aj dohody, a ja som všetky tieto dohody splnil do poslednej bodky, všetkých poslancov, ktorí mali akékoľvek požiadavky, všetkých poslancov, ktorí mali svoje požiadavky, ktorí mali svoje prosby, sú splnené a sú v Národnej rade. To znamená všetky tri inštitúcie dostanú svoj podiel peňazí a všetky tri by mali byť spokojné, alebo ak nebudú celkom spokojné, tak by mali byť uspokojené aspoň čiastočne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17.3.2022 18:28 - 18:30 hod.

Vaňová Jarmila Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Taraba, ja by som v podstate ani nereagovala, ale oceňujem, samozrejme, historickú, historický význam Matice slovenskej, ale vy ste hovorili aj o iných menšinách a ja, keďže som tá iná menšina, tak mi príde trošku nefér, ak jedna menšina má viac, samozrejme, sa to odvíja od rôznych faktorov, ale ja som za to, aby sa určite nejaká taká proporcio... proporcionalita udržala aj pri iných menšinách. Som rada, že ste spomenuli to, že nemáte problém podporiť aj, aj aktivity v tomto smere aj ohľadom iných menšín.
Za mňa keď spomeniem napr. len rómsku národnostnú menšinu, tak my máme na Slovensku len jednu profi inštitúciu, a to je divadlo Romaton v Košiciach, ktoré stále bojuje s prežitím, a keď sa len tak porovnávam napr. s Českou republikou, tak to je diametrálny, veľký rozdiel, pretože tam to má úroveň, tam to má kvalitu a my tu stále na Slovensku bojujeme s tým, že je ťažko vlastne profesionalizovať aj tie inštitúcie, nehovoriac o tom, že štát nás tlačí stále do tancovania, spievania, mrhania peňazí, kultúrnych vecí, ktoré vlastne ani, ani tou hodnotou trvalou nie sú.
Takže ja verím, že ak v budúcnosti bude nejaká možnosť podporiť aj iné menšiny, a to nielen rómsku myslím teraz, takže zaujímame... zaujmeme nejaké také stanovisko a dúfam, že podporíte.
Ďakujem.
Skryt prepis