Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kuffa, nezvyknem na teba reagovať a určite nie nejak útočne alebo kriticky. Neurobím to ani teraz, ale keďže si ma oslovil, tak sa vyjadrím k dvom veciam.
Prvá vec je, ja budem veľmi rád, keď sa bude hovoriť aj v parlamente, aj v spoločnosti o ochrane života stále, na každej schôdzi, každý mesiac, pre mňa za mňa aj každý deň, ak to pomôže veci. Ide o to, že niekedy používame štýl, ktorý je skôr medveďou službou tejto veľmi vážnej, veľmi citlivej záležitosti. A myslím, že už máš aj skúsenosti v politike, že vieš, že tie niektoré veci sú spôsobené aj tým, ako s tými témami zachádzame napríklad aj tu v parlamente, o tom sme sa rozprávali. To sa týkalo aj vášho procedurálneho návrhu, aby ste preložili váš návrh zákona na september. Ešte raz, budem rád, keď sa o tejto téme bude hovoriť aj v septembri, ale sú dôležité ešte aj iné okolnosti.
Druhá vec týkajúca sa zvierat. No, ja nejak tak vnímam, že zvieratá patria k živej prírode, sú teda živé bytosti, sú cítiace bytosti. To asi každý z nás vieme, keď prichádzame do kontaktu so zvieratami. Ale ja som to použil práve ako pa-ra-dox, že ak teda zviera považujeme za živú bytosť, za cítiacu bytosť a, presne s tebou súhlasím, pritom je to bytosť, ktorú môžme vlastniť, môžme ju predať, môžme ju aj zabiť podľa určitých podmienok, ak chováš zviera na mäso, tak ho zabiješ. Tak ak chránime takéto zviera, tak o to viac je normálne, že máme chrániť nenarodené dieťa, ktoré je tiež určite živou a cítiacou bytosťou.
A ešte jedna poznámka. Ja som taký návrh nepredložil a myslím, že treba chrániť zvieratá, ale tiež si myslím, že ľudí treba chrániť viac ako zvieratá.

Ďakujem pekne za slovo. Musím povedať, že pán Kuffa bol skutočne veľmi emocionálny vo svojom vystúpení. Ja si však myslím, že princíp, ktorý zakotvuje právo žien na kontrolu tehotenstva, by mal zostať právom každej ženy a jej osobným rozhodnutím. Myslím si, že to rozhodnutie ženy je veľmi zložité. Ide tam o zváženie jej komplikovanej životnej situácie. Ale hlavne je to rozhodnutie veľmi intímne, do ktorého každý externý zásah sa vníma veľmi citlivo. Tehotná žena aj dnes má možnosť poradiť sa s lekármi, so svojimi blízkymi, ak to považuje za dôležité. Viem, že jej rozhodnutie sa určite nerodí ľahko a už vôbec nie zo dňa na deň.
Aj preto v tejto súvislosti odporúčam snažiť sa o predchádzanie interrupcií preventívne, napríklad aj skvalitnením výchovno-vzdelávacieho procesu na školách, zintenzívnením gynekologickej starostlivosti o takéto ženy aj finančnou podporou matiek, ktoré sa nachádzajú v zložitej životnej situácii a rozhodnú sa dieťa si nechať. Som presvedčená o tom, že povinnosťou každého demokratického štátu je vytvárať kvalitné životné podmienky a určite nezasahovať do základných práv a slobôd žien.
Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem za slovo aj za všetky reakcie. Chcem povedať jednu vec, tento zákon je zameraný na pomoc ľuďom, ktorí očakávajú narodenie dieťaťa, ktorí počali dieťa. Chcem vidieť ale obidve strany, aj rodičov dieťaťa, otca a matku, ale aj to dieťa. Podobne ako v prípade nejakého násilia v rodine, týrania, riešime aj otca, aj matku, aj dieťa, tak aj v prípade potratu treba hovoriť o tom, že to, pre to dieťa to má fatálne následky. A preto nemôžme zostať nejakí ľahostajní.
Zopakujem to, čo som povedal, ako takú dôležitú, najdôležitejšiu myšlienku: Potrat je zlý. Dobré je, ak sa ľudský život chráni a dieťatko sa narodí. A preto je úplne normálne a prirodzené, že chceme ľudí od potratov odrádzať. Aj keď náš právny systém v súčasnosti potrat umožňuje, chceme, aby si ho ľudia rozmysleli, aby mali dostatok informácií o tejto zlej možnosti. Nechceme, aby sa naň robili reklamy.
Tento náš zákon nezakazuje ani nemoralizuje, ale otvorene hovorí, aj keď máš tú možnosť, nechoď na potrat, nemusíš, máš aj iné možnosti, pomôžeme ti. Lebo týmto zákonom chceme pomôcť ľuďom, aby dieťa prijali a tešili sa z neho. Preto ponúkame v našom zákone silnú podporu najmä v komplikovaných situáciách. Je to motivácia a prevencia. A budeme v tom pokračovať, tak ako je to v programovom vyhlásení tejto vlády i v koaličnej dohode, aby si ľudia vybrali život a nie smrť dieťaťa.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. A ďakujem, Rišo, za tvoje vystúpenie. Som rád, že v tejto sále sa nachádzajú chlapi a poslanci, ktorí sú za ochranu nenarodených detí, aj keď to bolo vyčítané, že nemali by sa do toho miešať, ale, naopak, ja oceňujem, že sú tu chlapi, ktorí cítia zodpovednosť za každý nenarodený život a ktorí sa postavia na ochranu tehotných žien.
Ja tento zákon podporím, pretože nejde cestou príkazov, zákazov a obmedzení, ale, práve naopak, podáva tehotným ženám pomocnú ruku, adekvátnu odbornú pomoc, lepšie finančné a materiálne zabezpečenie. Nesnaží sa tehotným ženám niečo diktovať, ale, naopak, dáva im väčšiu možnosť chrániť ich dieťatko a samých seba. Preto tento zákon podporím.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústava Slovenskej republiky hovorí: "Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá." Zákon teda umožňuje právo voľby. Žena, ktorá si sama alebo s partnerom naozaj naplánovala rodičovstvo, ani náhodou nepomyslí na umelé prerušenie tehotenstva. Avšak žena, ktorá bola znásilnená a ostala tehotná, zvažuje aj túto možnosť. Keď žena alebo mladý pár nie je pripravený na zodpovedné rodičovstvo, keď žije v chudobe, keď sa nevie postarať o dieťa, zvažuje aj prerušenie tehotenstva. Zákon dáva žene na výber, na výber o vlastnom živote. Na výber cesty, ktorou sa jej život má a bude uberať. Štát nevie o pocitoch ženy v tejto ťažkej situácii nič. Nemôžeme, nemôže sa stavať do pozície rozhodcu o živote a rozhodnutí ženy alebo partnerov. Som za, pomáhajme týmto ženám v správnom rozhodnutí, ochráňme život dieťaťa a ponúknime zákon, ktorý nájde podporu u konzervatívnejších aj liberálnejších poslancov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja chápem, že toto je veľmi citlivá téma, ktorá rozdeľuje našu spoločnosť. Mrzí ma, že pri tejto diskusii zaznelo veľmi veľa invektív a delíme sa na ako keby dva extrémy. A tá debata môže byť oveľa civilnejšia a citlivejšia, hej?
Ja s tebou s jednou vecou súhlasím a s jednou nesúhlasím. Súhlasím s tým, že liberáli aj konzervatívci netvrdia, že potrat je niečím dobrým. Nesúhlasím ale s tým, čo si hovoril o slobode. Povedal si, že sloboda je možnosť vybrať si medzi dobrým a dobrým, ale to podľa mňa nie je ten fundament slobody. Pretože sloboda je aj možnosť vybrať si medzi dobrým a zlým, medzi dobrým a dobrým, ale aj medzi zlým a zlým. A ako liberál sa na potrat pozerám ako na krízové riešenie ženy, ktorá si vyberá medzi dvoma zlami. Jedným je potrat a druhým je donosiť to dieťa a jednoducho tá predstava, že by bola nútená to dieťa porodiť. A preto by som túto slobodu chcel ponechať na rozhodnutí ženy a verím, že štát by túto možnosť mal aj naďalej tolerovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja podporím akýkoľvek návrh zákona, ktorý zlepší súčasný stav. Je mi však ľúto, že za obdobie, čo tu sedíme, zomrie každý deň 20 detí. Určite som za prísnejšiu legislatívu, ako je tento návrh zákona. Hlavne kvôli tomu, že mám osobnú skúsenosť. Vôbec som nemusel mať môjho najstaršieho 13-ročného syna, ktorého nám genetici odporúčali, aby sme ho dali preč, lebo bola tam nejaká mizivá pravdepodobnosť, že bude mať Downov syndróm. My sme sa s manželkou rozhodli, že to nespravíme. A dnes môj syn má 13 rokov, má, ešte nemal dvojku na vysvedčení, chodí na osemročné gymnázium a hrá na klavír. To znamená, vidíte, čo všetko môže spôsobiť potrat, ak by sme boli slabí a neodolali, toto by sa kľudne mohlo stať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pozdravujem vás, vážení kolegovia, kolegyne, aj ja som jedným z predkladateľov tohto zákona o ochrane života, ktorý nezakazuje a nemoralizuje, ale ponúka riešenia. Tie riešenia už predstavili najmä pani predkladateľka Anna Záborská, ale aj napríklad pani poslankyňa Lucia Drábiková, ktorým ďakujem za toto.
Cieľom tohto zákona je, aby nenarodené deti nezomierali, ale aby sa narodili a žili dôstojným životom. Vďaka románu Georgea Orwella 1984 je rok 1984 jedným z najznámejších rokov 20. storočia, ale ja by som dneska chcel upriamiť na rok 1986, ktorý nasledoval krátko, dva roky po tomto slávnom roku. Z globálneho hľadiska je rok 1986 azda najznámejší černobyľskou haváriou, ktorá bola 26. apríla. Pre našu rodinu to malo aj veľmi osobný rozmer. Naša mamina bola totižto v treťom mesiaci s našou najmladšou dcérou a napriek tomu, že komunisti teda, čo sa dalo, tajili informácie o tejto havárii, tak niečo sme vedeli a z toho logicky aj naša maminka mala obavy o zdravie našej, našej sestry, ktorá v tom čase teda bolo, bola malé niekoľkotýždňové bábätko v jej lone. Našťastie, Bohu vďaka, sestra sa 16. novembra 1986 narodila úplne zdravá, dnes je sama matkou troch detí, a teda vďaka našej sestre moji rodičia majú ešte aj tri vnúčatká, teda nielen dcéru, ale aj tri vnúčatká okrem ďalších, ktoré majú, ďalších detí.
V roku 1986 sa ale okrem černobyľskej katastrofy, tragédie udiala aj iná, iná katastrofa, iná tragédia. Desať dní pred narodením našej najmladšej sestry, teda 6. novembra 1986, prijal komunistický parlament hanebný a extrémistický zákon, ktorý zapríčinil smrť a vážne poškodenie zdravia neporovnateľne väčšieho množstva ľudských životov ako černobyľská havária. Zákon o tzv. umelom prerušení tehotenstva. Hovoríme tu o státisícoch zmarených ľudských životov, pretože potrat je nenávratné prerušenie, teda de facto ukončenie ľudského života. Odvtedy prešlo 34 rokov, veda výrazne pokročila aj jadrová energetika, ale aj napr. pôrodníctvo. Sme dnes niekde úplne inde než v roku 1986. Ako odvtedy ale pokročila legislatíva?
Prišiel rok 1989, koniec komunistickej totality. Potom rok 1993, vznik modernej, samostatnej Slovenskej republiky, ale u nás v roku 2020 stále platí ten nemoderný, zaostalý, barbarský, komunistický zákon, ktorý umožňuje zabíjať deti na požiadanie.
Treba povedať, že tento zákon nevznikol na základe nejakého spoločenského konsenzu alebo na základe najmodernejšieho vedeckého výskumu, ale na základe komunistického diktátu a zaostalosti. Istým skupinkám ľudí to vyhovuje aj dnes, preto si zakrývajú oči pred faktom, že ten komunistický zákon je zaostalý, nemoderný, barbarský, komunistický. Argumentujú tzv. slobodou. Slobodu si však nemožno zamieňať so svojvôľou či bezuzdnosťou. Sloboda znamená možnosť vyberať si medzi dobrým a dobrým. Nie medzi dobrým a zlým. Možnosť vyberať si zlé, to nie je sloboda, to je iba možnosť. Človek má možnosť chcieť a vykonať aj zlé, ale nie je to jeho sloboda či právo, je to len možnosť a vybrať si zlé je zlá možnosť. Starý, zaostalý, komunistický zákon dáva takúto zlú možnosť. Potrat nie je riešenie, potrat nie je slobodná voľba, potrat je zlá voľba, pretože nerešpektuje najzákladnejšie ľudské právo, právo na život.
Naše zákony umožňujú ľuďom konať aj zlé veci, napr. fajčiť, tuho fajčiť, ale snažia sa ich od toho odradiť a obmedzujú ich tak, aby neškodili druhým. Dovoľujú im to, ale odrádzajú ich a obmedzujú ich v tom. A treba povedať, že pri fajčení odrádzajú aj dosť drsne. Spomeňte si napr. na drastické obrázky na krabičkách od cigariet, a pritom tu hovoríme o dospelého človeka, ktorý ak dodržiava tie obmedzenia, tak vlastne poškodzuje len vlastné zdravie, ale nikto neakceptuje námietky typu, je to moje telo, môžem si robiť s ním, čo chcem, zbytočne ma traumatizujete, teda aspoň pokiaľ ide o fajčenie.
Ja sám som nefajčiar, ale z času na čas sa dám dohromady s nejakým fajčiarom a raz som sedel s jedným z nich a padla, padol mi zrak na krabičku cigariet, ktorú tam mal a veľmi ma prekvapila. Zobral som si ju do rúk, potom som si ju aj vypýtal, aby som si ju mohol nechať, lebo tam bol obrázok malého poškodeného dieťatka a k tomu nápis: "Fajčenie môže poškodiť vaše nenarodené dieťa." Je to drsné, takéto zobrazenie, takýto nápis, ale je to úplná pravda. Prečo si teda zatvárame oči pred skutočnosťou, že potrat nielenže môže poškodiť vaše nenarodené dieťa, ale potrat vaše dieťa na 100 % zabije? Potrat má neporovnateľne vážnejšie následky ako fajčenie.
Potrat je zlý. Mal som pocit, že donedávna všetci – aj liberáli – tvrdili, že na tomto sa zhodneme, teraz začínam už niekedy trocha pochybovať pri niektorých, pri niektorých vyjadreniach. Potrat je zlý, dobré je, ak sa ľudský život chráni a dieťatko sa narodí, a preto je úplne normálne a prirodzené, že chceme ľudí od potratov odrádzať. Aj keď náš právny systém v súčasnosti potrat umožňuje, chceme, aby si ho ľudia rozmysleli, aby mali dostatok informácií o tejto zlej možnosti. Nechceme, aby sa naň robili reklamy. Tento náš zákon nezakazuje ani nemoralizuje, ale otvorene hovorí, aj keď máš túto možnosť, nechoď na potrat, nemusíš, máš aj iné možnosti, pomôžeme ti. Lebo týmto zákonom chceme práve pomôcť ľuďom, aby dieťa prijali a tešili sa z neho, preto ponúkame v našom zákone silnú podporu najmä v komplikovaných situáciách. Je to motivácia a prevencia. A budeme v tom pokračovať. Tak je to aj v programovom vyhlásení tejto vlády i v koaličnej dohode, aby si ľudia vybrali život a nie smrť dieťaťa.
A chceme tiež, aby sa o potratoch prestalo zavádzať, preto chceme o nich oveľa presnejšie štatistické údaje, samozrejme, anonymizované. Už o rok môžeme vedieť, či sú pravdivé niektoré srdcervúce príbehy, že za potraty sú zodpovedné len násilie a extrémna chudoba. Budeme mať dáta, budeme mať fakty.
Hoci náš zákon potraty priamo nezakazuje, krátko sa vyjadrím aj k zákazu potratov. Niekto totiž môže povedať, prohibícia nikdy nepomohla, cigarety alebo alkohol sa šírili prostredníctvom čierneho trhu. V prípade fajčenia či alkoholu to azda platí, ale náš právny systém má mnoho zákazov najmä vo veciach, ktoré vážne obmedzujú životy iných alebo im vážne ubližujú. Znásilnenie, týranie detí, nehovoriac o zabití, neriešime ich len prevenciou, ale aj prísnymi zákazmi. Samozrejme, tieto hrozné veci sa nevyriešia len zákazmi, ale to, že sú zakázané, jasne hovorí o ich vážnej spoločenskej škodlivosti. Hovorí, že tieto veci sú zlé a neprijateľné, a to o potratoch bezpochyby platí. Potrat je zlá vec a násilne ukončiť život nevinného človeka je spoločensky neprijateľné. Nenarodené dieťa je bezpochyby človek, ibaže by sme tvrdohlavo zotrvávali na pozíciách komunistickej zaostalosti a bludov z roku 1986. Ak sme tolerantní voči zvieratám, ktoré nepokladáme za vec, ale za živú bytosť, za cítiacu bytosť, o to viac by sme mali prejaviť súcit aj s nenarodenými deťmi.
Azda sa môžeme odvážiť zastávať názor, že nielen zviera, ale aj nenarodené dieťa je živá a cítiaca bytosť a potrat ho bolí a zabíja, bolí a zabíja tisíce detí. A to je teda veľmi vážna vec, ktorej sa chceme venovať. Potrat je zlý, podľa mňa by mal byť zakázaný. My však neprinášame zákaz, prinášame pomoc a konkrétne riešenia. Ak vám teda záleží na ľudskom živote aspoň tak ako na zvieracom, prosím vás o podporu tohto zákona, ktorý chráni a pomáha. Ako človeku a otcovi štyroch detí mi na životoch detí záleží a vždy bude. Keď dáte svoj hlas tomuto zákonu, dáte hlas životu, bude to hlas za život. Veľmi vás o to prosím a zároveň vám za to ďakujem.

No podávam procedurálny návrh, aby voľba členov Regulačnej rady prebehla tajným hlasovaním.

Ďakujem za slovo. Ja by som iba touto cestou chcel poďakovať pánovi predrečníkovi za jeho názor a podporu nášho návrhu, pretože návrh OĽANO nikoho neobmedzuje. Práveže tento návrh len ľuďom pomáha. A príde mi to, že poslanci, ktorí tento návrh kritizujú, ho možno ani nečítali, pretože častokrát o ňom šíria nepravdivé informácie.
A neviem, čo je zlé na tom, ak chceme pomáhať zdravotne ťažko znevýhodneným deťom napríklad. Čo je na tom také zlé, že sa proti tomu bojuje? Práve títo ľudia si našu pomoc zaslúžia. A mám aj množstvo kolegov, kamarátov, ktorí sú liberáli, ale aj konzervatívci, a všetci mi povedali, že to znenie, ktoré predložilo OĽANO, je skvelý zákon a mali by ho podporiť všetci a sa s ním sami aj liberáli častokrát stotožňujú.
Ďakujem krásne.