Videokanál klubu

Ďakujem pánovi poslancovi Suskovi za prednesené pripomienky ohľadne nastavenej účinnosti zákona. Verím, že ak posunieme návrh do druhého čítania, v rámci druhého čítania bude dostatočný priestor pomocou doplňujúcich a pozmeňovacích návrhov tieto legislatívno-technické záležitosti upraviť tak, aby to bolo v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 787). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 28. januára 2022 a v gestorskom výbore do 31. januára 2022.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a to páni poslanci a poslankyne Šíbl, Halgašová, Čekovský, Šefčík, Šudík, Pleštinská, Pročko, Majorová-Garstková, Kozelová, Brisudová, Tabák, Šipoš, Liba a Vons.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je doplnenie zákona o verejnom obstarávaní o skutočnosť, že na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice a zabezpečovanie starostlivosti o nájdené hendikepované chránené živočíchy sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní.
Predmetná legislatívna zmena je potrebná z dôvodu, že pri zabezpečovaní krmív pre tieto zvieratá, rovnako ako napríklad pri zabezpečovaní potravín, je problematické niekedy správne zadefinovať kritériá na vyhodnocovanie ponúk. Kritériom by totiž nemala byť iba najnižšia cena, ale aj iné kritériá, najmä kvalita, ktoré pri obstarávaní krmív sú objektívne problematicky definovateľné.
Rovnako ako v prípade zabezpečovania krmív pre zvieratá v zoologických záhradách, aj zabezpečovanie krmív pre chovné a rehabilitačné stanice by preto nemalo podliehať verejnému obstarávaniu. Často sa v týchto zariadeniach nachádzajú kriticky ohrozené druhy, napr. mimoriadne vzácne dravce, ktorých početnosť na území Slovenskej republiky vo voľnej prírode sa ráta na niekoľko desiatok kusov, vo výnimočných prípadoch len na niekoľko kusov pri niektorých druhoch. Čiže je spoločenským záujmom, aby naozaj, keď už sa dostanú tieto jedince do rehabilitačných staníc, aby mali zabezpečenú maximálnu možnú úroveň starostlivosti a opatery.
Rovnako sa táto zmena týka doplnenia, obstarávania, zabezpečovania starostlivosti o tieto nájdené hendikepované chránené živočíchy. Je to potrebné z toho dôvodu, že v zmysle platného zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny môže starostlivosť o nájdené hendikepované živočíchy zabezpečovať len chovná alebo rehabilitačná stanica zriadená v zmysle zákona, pričom často zabezpečenie starostlivosti konkrétnou stanicou závisí aj od jej kapacít, dostupnosti a iných subjektívnych skutočností. Navyše získanie štatútu chovnej alebo rehabilitačnej stanice podlieha správnemu konaniu a úhrada výdavkov spojených so zabezpečením starostlivosti o hendikepované živočíchy sa riadi jednotným cenníkom, ktorý stanovuje odborná organizácia ochrany prírody po dohode s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Druhým dôvodom navrhovanej úpravy je potreba riešiť situácie, ktoré niekedy vznikajú v dôsledku namietania niekoľkých skutočností v rámci jedného smerovania námietok podľa § 170 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Riešenie takýchto situácií v prípade, že vzniknú, v súčasne platnom a účinnom zákone o verejnom obstarávaní absentuje. V praxi tak môže pri takýchto situáciách vzniknúť potreba vydať rozhodnutie s kombinovaným výrokom, a to z dôvodu, že časť namietaných skutočností je opodstatnená a časť nie. V takom prípade úrad vydá rozhodnutie s kombinovaným výrokom, teda v časti podaným námietkam vyhovie a v časti námietky zamietne. Pre tieto situácie, kedy má navrhovateľ sčasti úspech v konaní, navrhovaná úprava vo vzťahu ku kaucii upravuje pravidlo, podľa ktorého sa bude navrhovateľovi vracať 50 % zo zloženej kaucie a zvyšná časť kaucie prepadne.
Navrhovaná úprava uplatňuje rovnaké pravidlo aj na situáciu, ak kontrolovaný na základe podaných námietok urobí v priebehu konania sčasti autoremedúru a v časti úrad námietky zamietne. V tejto situácii vzniká potom kombinácia meritórneho a procesného výroku, pričom aj v tejto situácii možno konštatovať, že navrhovateľ bol na základe podaných námietok sčasti úspešný.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá žiadne sociálne vplyvy, pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, žiadne vplyvy na životné prostredie, na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona schválite do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ja len stručne. Som veľmi rád, že pán Suja bude spávať spokojne, že sa dozvedel, že to je v PVV-čku, to som neskutočne šťastný.
Ale chcem povedať, že naozaj niektorí občania budú rozprávať, že by sme sa mali najprv postarať o Slovákov a až potom o Slovákov v zahraničí, ale ja nepoznám na Slovensku dedinu, z ktorej by do zahraničia nešiel nejaký Slovák, kde by ten Slovák tam nežil. Takže toto, čo teraz predkladáme, ale aj tie ďalšie veci, ktoré aj ja chcem predkladať, budú o tej pomoci. A o tú pomoc pre zahraničných Slovákov, našich krajanov, vás chcem poprosiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne aj za všetky konštruktívne poznámky, ktoré zazneli. Myslím, že aj táto diskusia dokázala, že viacerí z nás máme aj osobné skúsenosti či už so životom v zahraničí, alebo minimálne s návštevou niektorých krajanských komunít v zahraničí. Ja verím, že aj viacerým z vás sa podarí počas tohto volebného obdobia navštíviť krajanské komunity, aby ich povzbudili, nech si udržiavajú národné povedomie a kultúrnu identitu a že budeme túto problematiku riešiť priebežne.
Naozaj tento návrh zákona vytvára predpoklady, pretože, predpoklady pre to, aby mohla táto oblasť byť spravovaná dobre. Spravovaná dobre kvôli tomu, že je viacsektorová, viacrezortná a pokiaľ je to len ako taký prívesok k niektorému rezortu, tak ako to bolo niekoľko rokov doteraz pri ministerstve zahraničných vecí, tak to nemá tú silu, nemá to tú razanciu, ktorú by si to vyžadovalo, preto je dôležité a týmto zákonom to urobíme, že znovu posilníme úrad ako koordinačný orgán, ktorý bude sa prioritne a s plnou vervou aj s plnými kompetenciami venovať tejto oblasti aj novým výzvam, ktoré úrad čakajú; nakoniec aj v pláne obnovy máme návratovú politiku, máme pritiahnutie mladých talentov späť zo zahraničia, dostane na to prostriedky aj samotný úrad čiastočne, čiastočne aj ministerstvo zahraničných vecí. Čiže ak chceme, aby to riadne fungovalo, musíme posilniť tie kompetencie a to práve robíme.
A druhým krokom bude schválenie koncepcie starostlivosti na najbližších päť rokov, to by malo byť teda na vláde, sem, tuná v parlamente o tom budeme diskutovať vo februári podľa všetkého, na budúci rok potom aj tá veľká novela zákona o zahraničných Slovákoch. A to budú naozaj z našej strany vytvorené potom všetky tie legislatívne predpoklady na to, aby úrad mohol s plnou vervou sa pustiť do toho, do tých všetkých výziev, ktoré ho čakajú a ktoré bude mať na starosti, a ja verím, že to zvládne, a verím, že to bude oveľa lepšie, ako to bolo za posledné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Tak bola tuná už, bolo tuná spomenuté programové vyhlásenie vlády, dokonca tu bola otázka, že či to tam je a tak ďalej, tak spomenul to aj Milan Vetrák, mal by som reagovať naňho, tak je to na strane 110 a dovolím si to prečítať, ten čas tu mám, aby sa to zopakovalo: "Vláda Slovenskej republiky postupne navýši finančnú podporu slovenskému zahraničiu až na úroveň, v akej ročne podporuje národnostné menšiny žijúce na Slovensku. V kontexte prípravy koncepcie krajanskej štátnej politiky na roky 2021 – 2025 vláda Slovenska prehodnotí fungovanie a kompetencie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí," čo spomenula pred chvíľou aj kolegyňa, "zmodernizuje koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a prijme nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Zároveň vyhodnotí a upraví aj proces doterajšieho udeľovania dotácií vrátane zjednodušenia udeľovania tzv. minigrantov."
Tak toto je v tom programovom vyhlásení vlády, aby bolo jasné. Zároveň sa, samozrejme, pripájam a ďakujem aj ja za to. My v Martine, samozrejme, máme tie dlhoročné tradície, ale mám pocit, že tá spolupráca alebo ten taký život tých zahraničných Slovákov, ktorí vo väčšom množstve prichádzajú na Slovensko, užívali sme si ich tuná, tak nejakým spôsobom ustal.
A mám aj také rodinné väzby, že po, cez moju manželku sú žijúci Slováci priamo z rodiny v Rijeke, kde je veľmi aktívna tá menšina, ktorá tam žije, a z predkov, ktorí kedysi odišli do Kanady, do baní robiť v Ottawe, v Montreale, bola tiež taká moja, cez moju starú mamu známa, ktorá bola dlhé roky aj predsedkyňou týchto Slovákov žijúcich v Kanade a v zahraničí, a ja teda dúfam, že sa to aj vďaka tomu všetko obnoví.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, kolega Milan Vetrák, za citovanie programového vyhlásenia vlády, kde sa problematika zahraničných Slovákov nachádza. Je to dôležitý signál našim zahraničným Slovákom, ktorý je zakotvený v tomto vládnom dokumente. Chcem poďakovať kolegom navrhovateľom, že sa tejto problematike venujú. Mnoho miest na Slovensku má partnerské mestá, kde žijú Slováci, ktorí vlastne prezentujú slovenskú kultúru. A myslím si, že Úrad pre zahraničných Slovákov je jedinečnou inštitúciou, ktorá bude nápomocná našim Slovákom, ktorí žijú v zahraničí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo a ďakujem predkladateľom, pretože Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí je jedinečnou inštitúciou v Európe, ak nie vo svete, a dokonca ani susedné Česko podobný úrad nemá. A verím, že po odstránení legislatívnych nedostatkov, tak ako je uvedené v návrhu novelizovaného zákona, dôjde k skvalitneniu komunikácie medzi materskou krajinou a zahraničím. Musíme si uvedomiť, že uvádzané zmeny nám môžu napomôcť k návratu mladých a perspektívnych Slovákov alebo skvalitniť komunikáciu a návratovú politiku.
Ďakujem veľmi pekne.

Milan, ja sa ti chcem... ďakujem, pán predsedajúci.
Milan, ja sa ti chcem poďakovať za super vysvetlenie, ktoré táto novela bude zahŕňať, a myslím si, že je to taká, taká dobrá tehlička do toho pevného základu, kde táto, tento zákon budúci rok príde a bude tých zahraničných Slovákov upevňovať v tom, aby boli hrdí, že pochádzajú zo Slovenska, a aby sa nehanbili za Slovenskú republiku.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne.
Ja sa chcem obom predkladateľom, jak Milanovi Vetrákovi, tak Jozefovi Pročkovi, ospravedlňujem sa, aj Milanovi Laurenčíkovi, veľmi pekne poďakovať, ale ja chcem vyzdvihnúť práve poslancov za OĽANO, ktorí sú autentickí s touto témou, treba povedať, že už pri tvorbe kandidátky vlastne mysleli na zahraničných kandidátov a to tým, že nominovali a teda kandidovali za stranu OĽANO aj zahraniční Slováci a už v tom čase vlastne sme rozprávali o tom, že treba posilniť, samozrejme, kompetencie zahraničných Slovákov.
My takisto v predchádzajúcom volebnom období sme navštevovali týchto zahraničných Slovákov a treba povedať aj to, že veľa Rómov je v zahraničí a my sme presne v Anglicku navštívili komunity Rómov, ktorí sa jednoducho naučili žiť v tom systéme. Treba povedať aj to, že ak im je ponúknutá možnosť pracovať, tak sa tej práce chytia, samozrejme, a pracujú, čo na Slovensku im nebolo umožnené, čo ma naozaj veľmi mrzí.
Ešte raz vítam tento návrh a chválim všetkých poslancov, ktorí vlastne s touto témou prišli.
Ďakujem.