Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážení kolegovia, poslankyne, poslanci, keď sa v našej spoločnosti zmenili politické pomery, volalo sa po tom, aby sme sa nejakým spôsobom vysporiadali s našou minulosťou. Môžeme polemizovať o tom, či sa nám to podarilo, alebo nie. Nejaké kroky sa spravili, ale z môjho pohľadu nie dostatočne. To však teraz rozoberať nechcem. Hodnotím vysoko...
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vážení kolegovia, poslankyne, poslanci, keď sa v našej spoločnosti zmenili politické pomery, volalo sa po tom, aby sme sa nejakým spôsobom vysporiadali s našou minulosťou. Môžeme polemizovať o tom, či sa nám to podarilo, alebo nie. Nejaké kroky sa spravili, ale z môjho pohľadu nie dostatočne. To však teraz rozoberať nechcem. Hodnotím vysoko pozitívne, že aj napriek odporu niektorých ľudí, aj politikov, napokon demokraticky zmýšľajúci ľudia presadili, aby vznikla inštitúcia, ktorú poznáme ako Ústav pamäti národa. V roku 2002 sa podarilo schváliť zákon o pamäti národa, za ktorý vďačíme jeho autorovi prvému predsedovi Správnej rady Ústavu pamäti národa Jánovi Langošovi. Dovoľte mi, prosím, aby som z jeho preambuly časť, ktorú vytiahol ÚPN aj na svoju webovú stránku, zacitoval. Nachádza sa tam zmienka o povinnosti štátu "sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody 1939 až 1989 a určiť zodpovednosť za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie, ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciu tradičných princípov vlastníckeho práva a zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely, ako aj učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony.".
Aj súčasnosť, keď sa deformuje verejná mienka pochybnými výkladmi našej vlastnej histórie, dáva za pravdu tomuto kroku, teda vzniku Ústavu pamäti národa. Tento ústav je potrebný a je povinný vo vzťahu k našej histórii pracovať čo najobjektívnejšie, bojovať aj súdnymi spormi za pravdu, za spravodlivosť všetkými svojim možnosťami a schopnosťami za to, aby nielen my dnes, ale aj naši potomkovia mali neskreslené informácie o tom, čo sa v našej histórii dialo. Nejde však len o historické pravdy o udalostiach, ale ide o konkrétne osudy mnohých našich predkov či už zosnulých alebo tiež ešte žijúcich.
Ďakujem Ústavu pamäti národa za jeho činnosť a za všetko dobré, čo pre našu spoločnosť vykonal aj za uplynulý rok. Vyzdvihujete v správe napríklad aj veci ako potrebu osvety, čo je chvályhodné. Je množstvo ďalších tém, ktoré si aj verejnosť môže vo vašej viac ako 70-stranovej správe pozrieť a zhodnotiť.
Žiaľ, nemôžem ostať len pri pozitívnych a povzbudivých slovách. Dovoľte mi vzniesť námietky či otázky, ktoré vyvstali z predloženej správy.
V mojom príspevku sa obmedzím na štyri body alebo štyri veci, ktorých sa postupne dotknem.
Prvý som si nazval Ústavný súd a súdne spory. Bolo to tu už spomínané pánom Dostálom, ja to zdupľujem, pretože si myslím, že to je veľmi podstatná vec. Viete, čo bolo judikátom roka 2018? Bola to kauza Andrej Babiš a ÚPN. Na dokreslenie spomeniem niektoré médiá a ich články, ktoré zarezonovali v naše spoločnosti a hovorili o víťazstve Ústavu pamäti národa. Napríklad Trend napísal: "Judikát roka vyhrala kauza Andrej Babiš a ÚPN.". SME napísalo: "Babiš definitívne prehral súd s Ústavom pamäti národa o tom, či ho môže evidovať v zväzkoch ŠTB.". Denník N vyšiel s článkom: "Babiš definitívne prehral spor s ÚPN o agenta Bureša.". A Denník Pravda predostrel situáciu svojim čitateľom článkom: "Najvyšší súd zamietol dovolania Andreja Babiša v kauze ÚPN." Paráda!
Nastal však nečakaný zvrat, ktorý pri všetkej úcte spomínate v nejakej správe len stručne slovami, odcitujem: "V decembri 2019 vydal Ústavný súd nález vo veci sťažovateľa Ing. Andreja Babiša, ktorým rozhodol, že boli porušené práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv. ". Mne nejde do hlavy, čo táto zmienka v správe znamená. Zaujímalo by ma, akým spôsobom sa v tejto veci úst, Ústav pamäti národa, pardon, bráni. A ak sa bráni, prečo to tam nespomínate? Veď Ústav pamäti národa súdny spor s pánom Babišom už raz vyhral. Po tom, čo sa dialo na Ústavnom súde a poznáme mená sudcov, ktorých konanie dnes spoločnosť považuje za korupčné, vy osobne, pán predseda, ste spokojný s tým, že po víťazstve súdnych sporov prišlo takého rozhodnutie? Kto vôbec rozhodol v tejto veci na Ústavnom súde? Pozrime sa. Ústavný súd Slovenskej republiky, senát Mamojka, Laššáková, Baricová. Podľa mojich informácií zrušili rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vec tak vrátili späť na Krajský súd v Bratislave. No a teraz mnohé závisí od toho, ako sa k veci postaví Ústav pamäti národa. Ako sa bránil a ako sa bráni Ústav pamäti národa? Podal, respektíve podá dovolanie a bude bojovať v spore, ktorý už raz vyhral a ktorý sa stal judikátom roka 2018? V agende súdnych sporov vo svojej správe uvádzate menovite len spor s pánom Babišom. Ostatné spory ste popísali len tým, že ide o štyroch zamestnancov ÚPN. Dúfam len, že nejde o historikov, o ktorých už v roku 2018 médiá napísali, že im Ústav pamäti národa vyplatil tisíce eur, citujem: "Nové vedenie Ústavu pamäti národa sa dohodlo s dvomi odvolanými historikmi Martinom Lackom a Jánom Bobákom", atď atď, odstupné dostane kontroverzný historik Ján Bobák, bývalý člen Komunistickej strany Československa mal skúmať pre štát zločiny komunistickej totality.". Je to na aktualitách, Aktuality.sk.
Vo vašom časopise Pamäť národa z januára 2019 pri tom čítame článok pána Jána Bobáka: "Predsedníctvo Ústredného výboru KSS v prvých dňoch okupácie ČSSR vojakmi Varšavskej zmluvy" atď. atď. Ústav pamäti národa sa s bývalým členom komunistickej strany pánom Bobákom súdi a zároveň mu uverejňuje vo vlastnom periodiku článok. Nepripadá vám to ako schizofrénia? Alebo je to skôr zámer, aby sme mu pomohli, aby v súdnom procese vyhral? Neviem. Pýtam sa. Ten prvý menovaný Martin Lacko, ak ide o neho, je historikom podľa mojich informácií Ľudovej strany Naše Slovensko alebo niektorého z ich poslancov, myslím, že bol asistentom alebo niečo také, nemám presné informácie.
Druhý bod, ten som si nazval Generálna prokuratúra, možno veľmi aktuálne. Vo výročnej správe z roku 2017 sa píše: "9. september 2017 - zástupcovia ÚPN sa stretli s námestníkom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pre trestný úsek s Petrom Šufliarskym a rokovali o odtajnení a sprístupnení spisu vyšetrovania Sviečkovej manifestácie v Bratislave. Generálna prokuratúra vyhovela žiadosti ÚPN a pracovníci ÚPN budú môcť dokumenty využiť pri bádaní aj publikovaní ďalšej časti zborníka k Sviečkovej manifestácii." Koniec citátu zo správy z roku 2017.
K téme 30. výročia Nežnej revolúcie som nie tak dávno moderoval diskusiu, na ktorú prijal pozvanie František Mikloško. Tieto veci ma dlhodobo zaujímajú a vieme, čo sa dialo na Generálnej prokuratúre, preto ma zaujíma, či Generálna prokuratúra s vami skutočne v roku 2019 spolupracovala a či už boli Ústavu pamäti národa sprístupnené sľubované odtajnené dokumenty.
Tretí bod je veľmi krátky, nazval som si ho Múzeum obetí komunizmu. Na strane 12 vo vašej správe konštatujete: "Ústav pamäti národa taktiež podporil iniciatívu na založenie Múzea obetí komunizmu na Slovensku, ktorú pripravil Jozef Hájko a František Mikloško.". Spomenuli ste to aj pred chvíľou. Rád by som sa dozvedel, akým konkrétnym spôsobom ste túto vec podporili. Je to len alebo bola to len ústna podpora? Ako ste sa pričinili pre získanie priestorov pre Ústav pamäti národa či konkrétne pre toto múzeum v roku 2019?
No a štvrtý, posledný bod som si nazval politickí väzni. Vrátim sa k správe z roku 2017. To preto, lebo sa tam uvádza podobný text ako v dvoch ďalších výročných správach vrátane tejto, od ktorého sa odrazím. Píše sa tam: "ÚPN pokračoval aj v spracovaní registra súdne rehabilitovaných osôb", atď. atď., a zakončuje sa to: "konsolidované údaje databázy sa priebežne dopĺňajú do informačného systému. Za rok 2017 spracoval ÚPN 166 spisov a zaznamenal informácie o 253 stíhaných osobách.". No, a teraz toto je dôležité: "Stav celkového spracovania projektu k 31. decembru 2017 je 3 641 súdených osôb.". V správe o rok neskôr, teda za rok 2018 sa k podobnému textu iba prilepila veta: "V roku 2018 bola databáza doplnená o 233 záznamov.".
Ak sa dostaneme k správe, ktorú máme na stole teraz, správe za rok 2018, pardon 2019, tak takmer identický text z predchádzajúcich správ zakončený rovnakým konštatovaním, a to, že konsolidované údaje databázy sa priebežne dopĺňajú do informačného systému a uzatvára to veta: "K 31. decembru 2019 obsahuje databáza údaje k 3 360 súdeným osobám.".
Takže ešte raz zopakujem, toto je veľmi dôležité, pretože tento "preklep" sa mi nepozdáva. V roku 2017 evidencia vedie záznamy o 3 641 súdených osobách a o dva roky neskôr, keď správa spred roka tvrdí, že sa dopĺňala, sa scvrkla, sa databáza scvrkla a obsahuje údaje k 3 360 súdeným osobám. To je o 281 súdených osôb menej. Strácajú sa nám časom politickí väzni, alebo ako to je? Vy osobne, pán predseda, ste nominantom Slovenskej národnej strany. Väčšinu členov správnej i dozornej rady tvoria nominanti bývalých vládnych strán. Pýtam sa, o koľko ešte znížia počet politických väzňov títo ľudia?
A dovoľte mi ešte záver. Začal svoj príhovor tým, že som vyzdvihol, že Ústav pamäti národa ako inštitúcia vôbec vznikla. Spomínam si na aktivity a nadšenie už nebohého Janka Langoša, ktorého si navždy zapamätáme ako toho, ktorý so vznikom zákona i Ústavu pamäti národa ako-takého je úzko spojený. Je to jeho dielo. Ak vidíme, ako strana SMER či SNS v spoločnosti napokon ukázali v plnej kráse, ako sa odhalili ich motivácie, ich konanie, ich nominácie, nie som si istý, či sa na to Jánovi Langošovi dobre pozerá. Naša budúcnosť je dôležitá. Bude však mimoriadne pokrivená, ak budeme kriviť minulosť, ak nezáleží na konkrétnych rozsudkoch súdov, lebo vplyvní ústavní sudcovia to zmenia, ako chcú, ak sa bavíme o súdoch, o Generálnej prokuratúre, o justícii, o očiste celého systému je to legitímna potrebná diskusia, ktorá by mala byť podporená konkrétnymi zákonmi.
Pokiaľ ide o Ústav pamäti národa, tak si to predstavujem podobne ako Ján Langoš. Žiadna vlažnosť, ale urputný boj za očistenie nespravodlivo odsúdených, trpiacich, za hľadanie historickej pravdy a vyvodenie spravodlivosti. Mali by ste sa za to biť ako levy, lebo vašou vlažnosťou a nedôslednosťou, ktorú cítiť z tejto správy, nevyrovnáte našu minulosť a krivíte tým našu budúcnosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
