Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán riaditeľ, že ste predniesli správu, ktorá nemôže alebo váš ústav nemôže skončiť, pretože my chceme hovoriť o pamäti, nie o nepamäti národa, a tá pamäť sa musí aj ďalším generáciám stále a stále pripomínať. A veľmi som sa potešil, lebo za ten čas, čo som tu v parlamente, tak stále Ústav pamäti národa bol prehadzovaný po adresách hore dole, kade tade, všetci ministri ho chceli nejakú budovu mu dať, ďalší mu vzal a naspäť. Takže teraz registrujem, že ste na Krížnej, tak verím, že to je konečne nejaká inštancia a stanica, kde už zakotvíte a budete môcť teda rozvíjať to, čo máte vo vašom kréde, resp. v náplni práce.
Držím palce, samozrejme, ja som tiež jeden teda pravnuk gulaga alebo vnuk gulaga, ktorý tiež zažil tieto veci, a v rámci reštitučných konaní, keď sme išli vracať majetky v deväťdesiatych rokoch, tak to niečo neskutočné, ešte v ´92 roku policajt pred môjho otca postavil pištoľ, keď sme išli preberať hospodársky dvor, všetko v zmysle zákona, tak postavil v roku ´92 v novembri pištoľ pred môjho otca, že to sabotáž, a ja som myslel, že môj otec dostane infarkt vtedy. Mal som vtedy 30 rokov, tak som pozrel, to neni, neni možné v novembri ´92. Takže toto musíme hovoriť, aby sa to už viacej nezopakovalo, pretože ten, kto sa nepoučí, tak si to bude musieť zopakovať. Takže držím palce a verím, že tá stanica konečná vašim umiestnením bude konečná.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Teším sa, že môžem byť súčasťou vlastne tejto rozpravy, som dcéra človeka, ktorý bol nevinne odsúdený a bol teda na 25 rokov a 10 rokov strávil v ruských gulagoch, a vždycky mi hovoril, že národ, ktorý sa nevysporiada so svojou minulosťou, nezaslúži si ani svoju budúcnosť. Tak aj mysliac na takýchto ľudí, ktorí boli nevinne odsúdení, trpeli, sa teším, že máme tu taký úrad, ktorý vlastne sa stará o týchto ľudí a verím, že budete mať veľa sily a veľa aj možno dobrých nápadov, ako sa skutočne s tou minulosťou vysporiadať. Takže prajem vám teda všetko dobré.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem kolegovi Marekovi Šefčíkovi, že otvoril v podstate rozpravu, chcela som ísť osobne teda za pánom predsedom Ústavu pamäti národa, ale viac by som to chcela odprezentovať takto verejne, ak teda môžem. Aj keď nie na kolegu Mareka Šefčíka, len vo všeobecnosti pre ľudí, občanov, ako môžu postupovať, keď by chceli zistiť o svojich spoluobčanoch, o ľudí, ktorí z minulosti im spáchali na nich, ich rodinách, na spoločnosti veľké krivdy. A v podstate či sa dá dostať k týmto informáciám, ako sa dá dostať k informáciám, či teda naozaj spolupracovali s ŠtB, či to je pravda, že v podstate či mali spoluprácu, nemali spoluprácu, tie krycie mená. Mnohokrát, aby sa aj oslobodili a očistili svoje mená, ale mnohokrát, aby sme práve preto, že sme sa nevysporiadali s tou minulosťou, aby sme sa už raz a navždy vysporiadali s tými ľuďmi, ktorí toto zlo páchali a mnohokrát ešte dnes v tejto spoločnosti pod rúškom takej tej empatie páchajú naďalej tieto svoje neprávosti, intrigy, konšpirácie a ubližujú ľuďom napriek tomu, že si myslia, že asi všetci sme zabudli, čo robili predtým.
Ďakujem veľmi pekne a budem veľmi rada keď to možnože aj v rozprave alebo takto verejne poviete, že aké sú teda tie možnosti, aby tej spravodlivosti bolo zadosťučinené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Ja som toto prihlásenie do rozpravy spravil iba preto, aby odznelo poďakovanie šéfovi Ústavu pamäti národa, pretože on nevystúpil v rozprave len v úvodnej reči a sme nemohli reagovať faktickými poznámkami.
Takže dnes sme tu mali správy Slovenského pozemkového fondu, tam sa hovorilo o korupcii. Mali sme tu správu, správu ústavu, úradu, pardon, na ochranu oznamovateľov protispoločenskej korupčnej činnosti, no a teraz tu máme správu Ústavu pamäti národa. No a poviem také slovné spojenie, že stále sme sa nevysporiadali so svojou minulosťou. Toto tu počúvame 30 rokov, viac jak 30 rokov.
Ale ja verím, že tento Ústav pamäti národa aj pod novým vedením práve na tomto pracuje a toto krôčik po krôčiku, lebo je to dlhá a ťažká cesta, posúva vpred. Takže ja by som bol rád, keby sme raz mohli povedať, že konečne sme sa s tou temnou minulosťou komunizmu alebo socializmu, alebo keď chcete totality vysporiadali.
Ďakujem vám, pán riaditeľ, za vašu prácu, nech sa vám darí aj celému Ústavu pamäti národa v tomto napĺňaní tohto poslania.
Ďakujem ešte raz.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložil správu o prerokovaní predmetného materiálu v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím pridelil Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa na prerokovanie výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že ako gestorský výbor podá správu o prerokovaní materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.
Výbor o výročnej správe rokoval 15. júna 2022 a prijal k nej uznesenie č. 113. Týmto uznesením zobral výročnú správu na vedomie a odporúčal aj Národnej rade zobrať ju na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe k tlači 1029a.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pani predsedníčka, tiež ďakujem za správu a že dávame nádej našim občanom, že táto republika sa raz dostane do stavu, ktorý povie, že, áno, má tu zmysel žiť, má tu zmysel sa ohlásiť, má tu zmysel upozorňovať na korupciu a nekalé praktiky, pretože aj u mňa ako poslanca Národnej rady počas tých nejakých 12 rokov do kancelárie mi chodilo tisícky ľudí a riešili sme mnohé prípady. A mnoho mi povedalo, pán Fecko, nemôžem teraz povedať nič, ale počkajte dva roky. Hovorím, prečo, lebo budem na dôchodku a budem mať svoj príjem a nikto mi nebude môcť nič povedať. A musím vám povedať, že splnili svoje slovo a mnoho ľudí sa mi v dôchodkovom veku prichádza znovu do kancelárie a hovorí, čo pred troma, piatimi, desiatimi rokmi nemohlo povedať. Takže ja som veľmi rád, že máme takúto inštitúciu.
A ja som si pozrel tam, že prakticky musím povedať, že oboznamujem sa s vašou kompetenciou a všetkými týmito činnosťami, ktoré robíte. A som si tam pozrel, že je tam odmeňovanie oznamovateľov. A konštatovali ste, že mali ste dva prípady, ktoré neboli teda, nie je to nárokovateľné, ale môže úrad rozhodnúť. Takže či by ste vedeli povedať, že v akých prípadoch by to teda reagovalo, pretože musím povedať, že pokiaľ stratí nejaký človek robotu kvôli tomu, že oznámi, ale zistí, že aha, ale pozor, možno úrad ma ocení, pretože to bolo tak vážne, tak možno aj toto bude zmyslom pre niektorých, aby sa prejavili tak, ako sa prejaviť majú.
Najlepšie by bolo, keby ten, kto povie o nekalých praktikách, aby nebol zanálepkovaný, že je udavač, lebo o tom to je teraz, hej, že ty udávaš, pretože chrániš verejný majetok a upozorníš na nejakú nekalú činnosť. Takže, žiaľ, dostali sme sa do tohto štádia a musím konštatovať, keďže som mal tú česť 30 rokov žiť v socializme a 30 rokov v demokracii, že tie praktiky, že neokradneš štát, okrádaš vlastnú rodinu naďalej platia. A to je hanba.

Ďakujem pekne za slovo.
Pani predsedníčka, ja to poviem tak možno menej tradične. Ja by som bol rád, keby ste tu neboli. Ja by som bol rád, keby tu váš úrad nebol. A vieme, ako to myslím. Ja by som bol veľmi rád, keby naša spoločnosť sa nachádzala v stave, že také úrady nie sú potrebné. Ale, žiaľ, vieme v akom stave sa naša spoločnosť nachádza, že je dobré, že tento úrad, ktorý je nový, fungujete asi rok, je dobre, že takýto úrad vznikol. A dnes je piatok, ja viem, niektorí poslanci museli odísť, ale od rána sme tu mali dve také podobné správy v istom zmysle.
Jedna, bol tu úrad, bol tu generálny riaditeľ Slovenského pozemkového fondu, a to je úrad, ktorý tu funguje dlho a tam priamo sa diala obrovská korupcia. A my sme Janka Marosza pochválili za to, ako funguje tento úrad teraz, ako bojujú proti korupcii. A vy by ste si s ním asi mali ruky podať, pretože ste na rovnakej lodi a fungujete podobne. Bojujete takisto proti korupcii a takisto ako môj predrečník Milan Potocký povedal, ja som to tiež chcel zdôrazniť, že je super, že vzniká taká kampaň, že tí ľudia vás spoznajú, že budú môcť vedieť alebo budú vedieť tie cestičky, ako sa k vám dostať a riešiť problémy, ktoré túto spoločnosť trápia. Dobre.
Janko Mičovský povedal, že on sa chce dožiť toho, aby tento úrad zanikol. Tak skončím tak aj ja, kiežby sme boli v takom stave, že by ten úrad sme nepotrebovali.

Vážená pani predsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som pani predsedníčke veľmi pekne naozaj poďakovať za prácu, ktorú urobila pri rozbiehaní úradu, za osvetu, ktorú v rámci úradu a v rámci jej činnosti medzi ľuďmi snaží aj šíriť v oblasti boja proti korupcii, nástrojov nahlasovania korupcie, nástrojov potierania korupcie a za vôbec všetku činnosť, ktorá je spojená s odkrývaním korupcie, s posmeľovaním ľudí k tomu, aby v rámci zákonných intencií nahlasovali a pobádali zákonné orgány a dávali im podnety k tomu a štátne orgány, pardon, aby konali v zmysle zákona.
Chcem povedať, že robíte v istom zmysle sizyfovskú prácu, ktorá ešte nejaká čas, bohužiaľ, na Slovensku sizyfovská bude. A nie preto, že nemá zmysel, ale preto, že, bohužiaľ, sme spoločnosťou, ktorá si stále vo veľkej miere neváži pravidlá, nemá k nim úctu, nemá rešpekt ku zákonu. A skôr hľadáme spôsob, akým pravidlá obchádzať a akým si uľahčovať život možno aj za cenu nezákonnosti, čo je veľmi smutnou správou v našej spoločnosti. A je hanbou aj nás verejných predstaviteľov, ak v niektorých momentoch našich funkcií a volených, volebných období, pardon, nevenujeme dostatočnú pozornosť tejto agende.
Preto vám ešte raz chcem poďakovať. Prosím, neprestávajte, vytrvajte v dobrom boji. Tento boj je správny a aj keď to budete mať možno ťažké, robíte záslužnú činnosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Boj proti nekalým praktikám a trestnej činnosti je v dnešnej spoločnosti veľmi dôležitý a tak ako ste povedala aj vo svojej úvodnej reči, že korupcia je ako znečistené ovzdušie, ktoré trápi celú spoločnosť. Ja som mal na vás pripravené dve otázky, ale dnes ste aj odpovedali na to, lebo málo ľudí zatiaľ váš úrad pozná. Ako ste aj vy hovorili, ste si urobili štatistiky, je to len necelých 7 % obyvateľstva. Som preto veľmi rád, že rozbiehate celonárodnú kampaň Nemlčať je zlato, aby vlastne tí ľudia našli tú odvahu v tých štátnych inštitúciách a vlastne prehovorili, keď dôjde o tých nekalých praktikách a trestnej činnosti.
A ďalšia dôležitá vec čo je, ste hovorili, že ani v samotných štátnych inštitúciách, ktoré deklarujú, že vlastne presadzujú tie princípy, aby vlastne oznamovali zamestnanci tieto nekalé praktiky, tak vlastne fungujú tieto inštitúcie štátne len formálne. Ako ste uviedli, tam bolo nejakých 320 inštitúcií a len 21 vlastne odpovedali na tieto veci. Takže aj tam ste hovorili, že ste pripravili nejaký manuál, ktorý očakávate, že sa to vlastne rozhýbe.
Takže za mňa ďakujem za vašu činnosť a som rád, že pracujete tak poctivo a svedomito. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani predsedníčka, veľmi vám ďakujem za vašu prednesenú správu. Spomínali ste transpozíciu smernice Európskej únii. Viem len potvrdiť, že je to veľmi dôležité, aby sme ju prijali čo najrýchlejšie, pretože by nám hrozilo, zo strany Európskej únie by nám hrozili sankcie.
Tí, ktorí sa rozhodnú urobiť správnu vec za nekalé praktiky oznámia, čelia aj dnes mnohým tlakom, vyhrážkam či nespravodlivým sankciám. Mali by byť podporovaní aj nami politikmi. Môžem vám za seba sľúbiť, že tak urobím. Nebola tu takáto podobná inštitúcia, ktorá by sa za nich postavila, preto vytvorenie takéhoto úradu je veľkou výzvou.
Bojovať proti korupcii je čestné, spravodlivé a som veľmi rada, že v tomto kontexte vznikol aj Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Želám vám vo vašej práci veľa zdravia, veľa sily a vašim kolegom veľa úspešných príbehov, ktoré budú mať teda úspešný koniec.
Ďakujem pekne.