Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dúfam, že po tejto prestrelke slovnej dostanem teda priestor relevantný na to, aby som sa mohla vyjadriť.
Skutočne, pán poslanec Svrček, ďakujem ti za obšírne legislatívne alebo teda aj právne poňatie tejto problematiky, pretože túto problematiku skutočne riešime už dlho. Ja takisto v svojej rozprave uvediem ďalšie veci, ale naprieč politickým spektrom tu, ako sme, si myslím, že na jednej strane sa majú ctiť aj dohody, čo teda ja plne rešpektujem, a na druhej strane sa máme rozprávať o veciach, ktoré naozaj trápia naše samosprávy.
Táto téma je veľmi závažná. (Ruch v sále.) Ak by som mohla poprosiť aj trošku teda kľudu. (Zaznievanie gongu.) Ďakujem veľmi pekne. Pretože ak sa máme zodpovedne správať k tejto téme, tak poprosím aj rešpekt ostatných kolegov poslancov, ktorí majú teda enormný záujem na tom, aby v samosprávach prebiehali procesy také na zveľaďovanie samospráv, na dodržiavanie právnych predpisov. A keď raz štát urobil v minulosti chybu, toto nie je chyba, ktorá sa udiala teraz, ale v minulosti. A keď to nedokážeme napraviť, tak potom to smerovanie samosprávy bude veľmi zlé, a to z toho titulu, že nájomné bývanie sa úplne zastaví, respektíve ľudia v regiónoch, a hlavne teda na vidieku, nebudú mať dostupné nájomné bývanie. Čiže nie komerčného charakteru, ale za reálne sumy, ktoré si môžu dovoliť slušne bývať a vytvárať hodnoty.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Miloš Svrček, spolu sme sa stretli na mnohých stretnutiach s predstaviteľmi dotknutých samospráv, ktorým boli vyrubené pokuty v oblasti nájomného bývania. Je neprípustné, aby obce a mestá boli šikanované Úradom pre verejné obstarávanie za to, že postupovali v zmysle platnej legislatívy a podľa pokynov iných štátnych orgánov, lebo inak by nedostali dotáciu na nájomné byty zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Je pre mňa nepochopiteľné, keď sa inštitúcie verejnej správy stretávajú ako protistrany na súdoch, platia si právne zastúpenie a výsledkom má byť pokuta, ktorá bude mať dopad len a len na občanov obcí a vrhne obce aj do nútenej správy.
Očakávala by som, že po mnohých stretnutiach, ktoré sme absolvovali s predstaviteľmi dotknutých samospráv a tiež aj so zástupcami Úradu pre verejné obstarávanie, že s odpustením pokút, prípadne s iným riešením príde samotný úrad. Keďže sa tak nestalo, je potrebné takéto konanie napraviť z pozície parlamentu, je potrebné zabezpečiť súlad postupov pre získanie dotácie. Verím, že spolu nájdeme spôsob, ako dotknutým samosprávam pomôcť.
Ďakujem pekne.

Veľmi sa ospravedlňujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 724. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 754 zo 4. októbra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia poslanci, želám vám všetkým príjemné dobré ráno. Priznám sa, že som mala pripravený úplne iný prejav, kratší prejav, poviem ho na konci tohto príhovoru, ale po včerajšej debate tu v pléne som sa rozhodla inak a nemôžem mlčať. Ako žena, občianka a poslankyňa sa musím postaviť proti demagógii, ktorá tu zaznela. Dokonca sme boli svedkami tanca na hrobe mladej poľskej ženy Izabely, ktorá v septembri zomrela, všetko v mene ideológie páčikov na facebooku, rozdeľovania spoločnosti, koalície tohto parlamentu. Žiaľ, musím to povedať, v mene hesla čím horšie, tým lepšie.
Keby toto nebol záverečný prejav, hneď ako by som skončila, by sa spustila lavína faktických poznámok a pripomienok, že som to ja, kto rozdeľuje spoločnosť, lebo predkladám zákon, ktorý ubližuje ženám. Nie, nie a nie. Nie som to ja, kto ubližuje ženám. Sú to tí, ktorí tu mesiace blokujú legislatívu, ktorá im má pomôcť. Však ako najväčšia tyrania žien sa tu opakuje, o jeden deň, o jeden jediný deň je dlhšia lehota na premyslenie o potrate či zákaz komerčnej reklamy na potraty. Teda nie na prístup k informáciám, ale na komerčnú reklamu, že vám to kdesi urobia rýchlo, bezbolestne, ako v kruhu rodiny. To bol citát, páni a dámy, z jednej reklamy, ktorú som pred pár dňami našla na internete.
Áno, toto sú moje hriechy, pre toto sa roztočilo koleso nenávisti, pre toto pod oknami Národnej rady demonštrovalo niekoľko žien. Áno, už vidím vlnu v laviciach, vraj zopár. Ale použijem vašu logiku, páni a dámy oponenti, koľko je na Slovensku žien? Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky 2 793 295. A koľko ich tu bolo? Možno tisíc. To je koľko? Áno, ani nie zlomok promile žien Slovenska.
Rovnako by som mohla spochybňovať čísla vášho prieskumu, ktorým sa oháňate. Keď položíte manipulatívne otázky, pred ktorými vystríhajú už študentov prvákov na sociológii, nebuďte prekvapení, že dostanete zvláštne odpovede, doslova hausnumerá a to hlavne v porovnaní s ostatnými prieskumami, ktoré ste si neobjednali. Alebo to bol zámer položiť také otázky a použiť ich v politickom boji? Však načo sa zapodievať pravdou? Taká zvláštna kategória je pravda. Načo komu ešte dnes v 21. storočí vlastne nejaká pravda je? Stačí byť vo svojej facebookovej bubline, drukovať si v kaviarňach, ako sme tej Záborskej naložili. Čo tam po pravde, po ženách, po deťoch a ich osudoch.
Vrátim sa k smutnému príbehu pani Izabely z Poľska. Áno, je pravda, že zomrela v nemocnici v 22. týždni tehotenstva. Je pravda, že jej dieťatko bolo postihnuté, čo nie je v Poľsku legálny dôvod na umelý potrat. Je ale zároveň pravda, a teraz dobre počúvajme, že poľské právo umožňuje život zachraňujúcu operáciu, ak je matka v ohrození života či zdravia. Jej dôsledkom môže byť aj smrť nenarodeného dieťaťa. Toto bolo potvrdené viacerými rozhodnutiami poľských súdov. To, čo sa v Poľsku stalo, teda nie je otázka poľskej legislatívy, ale zanedbania zdravotnej starostlivosti. A áno, je to hrozné. Ale nikoho to neoprávňuje pani Izabelu zneužívať, nikoho.
A ešte k pani Mesochoritisovej, ktorej stanovisko nám tu bolo prečítané k pozmeňovaciemu návrhu a tvrdí, že rozširujeme čakaciu lehotu aj na potraty zo zdravotných dôvodov. Len odcitujem dôvodovú správu k pozmeňovaciemu návrhu, čo, ako mi tu prítomní zamestnanci odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky potvrdia, je interpretačný kľúč k akémukoľvek právnemu textu vzhľadom na legislatívne pravidlá Národnej rady Slovenskej republiky. Citujem: "Prvou vetou sa má zachovať platná právna úprava. Má sa zvýrazniť, že navrhovaná právna úprava § 6b ods. 3 sa vzťahuje len na umelé ukončenie tehotenstva na žiadosť, t. j. tak, ako ho vymedzuje ustanovenie § 4 zákona Národnej rady, Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom ukončení tehotenstva v znení zákona č. 419/1991 Zb. Zároveň sa skracuje lehota z 96 hodín na 72."
A ešte odcitujem § 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb.: "Žene sa umelo preruší tehotenstvo, ak o to písomne požiada, ak tehotenstvo nepresahuje 12 týždňov a ak tomu nebránia jej zdravotné dôvody." Toto je text, ktorý navrhujeme v zákone, ktorý práve preberáme.
Neviem, či to stačí, či už je to jasné. Obávam sa, že pre našich odporcov nebude stačiť nič menšie ako stiahnutie tohto návrhu a zavedenie potratovej tabletky a to budú nazývať pomocou ženám. Nechať ženu sa samu vytrápiť s umieraním svojho dieťaťa v jej lone, ktoré môže trvať dni. To ja považujem za psychické týranie žien. Je to proti všetkému, na čom stojí naša civilizácia.
Posledná vec, ktorú ešte spomeniem, pani predsedníčka zdravotného výboru sa cítila dotknutá slovami môjho úvodného prejavu. Neviem, kde počula slová vrah a podobne. Určite to v mojom prejave nezaznelo, ale evidentne sa našla v slovách: "Opäť sa tu objavili ľudia, ktorí tvrdia, že ľudský život v istej fáze je iba zygota."
Keď som povedala, že mentálny komunizmus je späť, je to pravda. 30 rokov po tom, čo sme si mysleli, že sme ho porazili, sa opäť ozýva nielen na uliciach, ale dostal sa aj do parlamentu. A čo k tomu dodať? Nemyslela som to ako urážku, ale ako konštatovanie faktu. Toto sa hovorilo za komunizmu a dúfali sme, že sa to už nestane, a je to tu opäť. Dokonca ešte v agresívnejšej verzii, ako bol úpadkový komunizmus 80. rokov zaznávaného 20. storočia. Nuž, vývoj nejde iba dopredu.
Nerobím si žiadne ilúzie o poslaneckej práci komunistov pred rokom 1989. Nasledujúce slová poslankyne Fabušovej však považujem za platné aj dnes: "Sama som skúmala názory žien rôznych vekových kategórií, žien nábožensky založených vo svojom volebnom obvode na navrhovanú právnu úpravu. (Jedná sa o právnu úpravu z roku 1986.) Všetky bez rozdielu uvítali možnosť slobodného rozhodovania ženy za podmienok lekárskeho tajomstva a neškodnosti zákroku. Ide o riešenie na vyššej spoločenskej a medicínskej úrovni." Tieto, vyhláška... tieto slová potvrdzujú, že ak chceme zvýšiť ochranu života pred narodením, nemôžeme sa nechať viesť žiadnou legislatívou či politickou skratkou. Náš politický zápas o ľudský život musíme viesť s ľuďmi, ženami aj mužmi, dospievajúcimi deťmi, voličmi. Tým treba pomôcť.
Vyhláška prijatá v roku 1961 obsahovala zoznam dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré bolo možné požiadať o potrat. Tieto dôvody môžu byť pre nás cenným podnetom na zamyslenie. Pretože ak dnes, pretože ak chceme presadiť väčšiu ochranu nenarodeného života, musíme odstrániť obavy, ktoré ženu vedú k úvahám o potrate. Strach z toho, že ďalšie dieťa nezvládne, že sa nemôže spoľahnúť na pomoc partnera, že vzťahy v rodine sa ešte zhoršia a dieťa bude trpieť, že nebudú stačiť peniaze, že ju okolie odsúdi alebo že nedokáže milovať dieťa, ktoré bolo počaté násilím. Odstrániť tieto obavy znamená ponúknuť riešenia od poradenstva až po dôveryhodnú politiku zodpovednej podpory matiek nielen formou dôstojných sociálnych dávok, ale aj podporou služieb pre rodiny s malými deťmi, bývanie a väčšej flexibility práce.
Milí priatelia, vrátim sa k tomu, čo som mala pripravené včera. Máme za sebou vášnivú debatu. Nielen tu v pléne, ale aj na stránkach médií, na sociálnych sieťach, v rodinách, medzi priateľmi. Bola to zvláštna debata, akosi prázdna. Chýbal jej skutočný záujem o matky a ich deti. Bolo tu viac fráz o slobode, zabránenie tyranizovania žien a podobne, ale to hlavné, čo bolo cítiť, bola ignorácia osudov iných, nezáujem, ľahostajnosť, proste prázdnota.
Nechcem už hovoriť dlho. Zaťatých oponentov nepresvedčím, ale aj tak chcem ponúknuť iný uhol pohľadu. Pomôžem si filmom, ktorý všetci poznáte. V Oscarovom filme Schindlerov zoznam sa pýta Oskar Schindler veliteľa koncentračného tábora: "Nakoľko si ceníš človeka?" A ten mu odpovedá protiotázkou: "Nakoľko si ho ceníš ty?"
Akú cenu má ľudský život? Sú to státisíce dolárov, ktoré stojí súdny proces a odvolania tých, ktorých americké súdy odsúdili na trest smrti? Sú to desaťtisíce eur, ktoré niektorí ľudia platia náhradným matkám v Indii za vynosenie dieťaťa? Sú to tisíce, ktoré zaplatí zdravotná poisťovňa za život zachraňujúcu operáciu? Alebo sú to len stovky eur, ktoré si za zdravého dospelého človeka vypýtajú novodobí otrokári na líbyjských trhoch? A možno má život človeka hodnotu dokonca len desiatok eur, za ktoré dokáže tropický tím lekárov z vysokej školy sv. Alžbety zachrániť životy detí v krajinách Ázie a Afriky.
Neexistuje cenovka, ktorú by sme mohli nalepiť na človeka, neexistuje žiadna pevná cena. Scenárista, ktorý písal filmový dialóg medzi Schindlerom a dôstojníkom SS, to vystihol tak presne, že z toho až mrazí. Ľudský život má práve takú hodnotu, akú zaň ponúkneme. Akú hodnotu má jeden ľudský život pre nás? Život matky, ktorá sa rozhoduje a ktorá je v ťažkostiach, a život dieťaťa, ktorému ide o život. Mnohé matky túžia po tom, aby mohli priviesť na svet nový život a starať sa oň. Zároveň však majú strach, že to nezvládnu, že nedokážu dieťaťu dať všetko to, čo potrebuje. Zabezpečiť mu strechu nad hlavou, teplo, lásku oboch rodičov, jedlo, plienky, oblečenie. Chceli by, ale nevedia ako. Cena, za ktorú dnes môžeme zachrániť život človeka, je nízka nie preto, že by budúce matky nepoznali jeho skutočnú hodnotu. Práve naopak, v ich očiach je dieťa tým najcennejším. Predstava, že by mu nevedeli zabezpečiť všetko, čo potrebuje, je pre ne nepredstaviteľná.
Keď človek číta príbehy žien na stránke skvelého projektu Zachráňme životy, vidí, aká dôležitá je nielen láska dvoch ľudí, ale aj ich zodpovednosť voči sebe navzájom. Vidí, aké dôležité sú vzťahy medzi deťmi a ich rodičmi a aké ťažké je pre dieťa, ak sa v krízovej situácii nemôže spoľahnúť na ich podporu. No vidí aj to, ako veľa znamená skutočné priateľstvo a pomoc. Tieto príbehy sú svedectvom o láske a odsúdení, nádejach aj zlyhaniach, o ľahkovážnosti aj odvahe. No je dôležité, aby pri ich čítaní mal človek na pamäti jedno. Tí, ktorí ženám ponúkajú potrat, nemajú o ich príbeh záujem, nezaujímajú ich dôvody, pretože nechcú riešiť príčiny. Ich riešenie by bolo totiž oveľa drahšie než približne 400 eur, ktoré stojí potrat. Často hovoria o slobode, ale v skutočnosti je to nezáujem.
Milí kolegovia, zopakujem otázku. Akú hodnotu má ľudský život pre nás, pre každého jedného z nás? Stojí pomoc hoci aj jednej jedinej žene a jej nenarodenému dieťaťu za hlasovanie za tento zákon? Mne to stojí, stojí mi za tie kýble špiny z posledných dní, týždňov a mesiacov. Aj keby to bol hoci len jeden jediný život. A vám na čom záleží?
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda.
Pani predsedníčka výboru, vy ste sa znovu vrátili k tomu Poľsku, tak mi dovoľte len pár poznámok. Nič sa tak ľahko nezneužíva ako interpretácia chorôb či diagnóz. Ide o to, že to vyšetrovanie trvá obyčajne dlho, veľa vecí spadá pod lekárske tajomstvo, trvá to niekoľko dní, ale tá propaganda sa robí v podstate z jedného dňa na druhý.
My podľa správ, ktoré máme z Poľska, išlo o sepsu, čiže otravu krvi počas tehotenstva a skôr ide o neschopnosť, či nekompetentnosť lekárskych tímov liečiť infekcie počas tehotenstva. Došlo nielen v Poľsku, hej, sú rozvinuté krajiny, kde v západnej Európe, kde sa to stalo tiež, kde dochádza k úmrtiam, ktoré boli najčastejšie spôsobené neskorým riešením a nekompetenciou odborných lekárov v antibiotickej liečbe. Ani sepsa, ani septikémia alebo žiadne takéto ochorenie sa nelieči interrupciou. Lieči sa antibiotikami a táto liečba bola zanedbaná.
Ja viem, že je veľmi jednoduché takýto prípad zneužiť ako propagandu. Ja som to zažila v Írsku a v iných krajinách, kde z takýchto diagnóz sa urobila politická záležitosť a nakoniec, keď vyšetrovanie skončilo, tak už potom nikto nestiahol tie reči, ktoré sa predtým rozprávali.
Ďakujem.

Prepáčte, sa mi sníva. Pani Sulanová, treba chrániť aj ženy, nielen deti. Nechajme sa ženy samé rozhodnúť. Ak by sa interrupcie týkali mužov, potratová tabletka by sa predávala na každej pumpe. Ak ide pani Záborskej o pomoc tehotným ženám, lehoty nechá tak. Ja osobne by som tie lehoty zrušila. Žena nepotrebuje zákon na premýšľanie.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dámy a páni, na ženy treba ísť s láskou, nie s predĺženými lehotami. Cítim potrebu objasniť svoj postoj k tejto problematike. Mnohí z vás si určite všimli, že som v prvom čítaní hlasovala za tento návrh zákona. Robila som to vedome, pretože jedna časť návrhu zákona obsahuje reálnu pomoc matkám a tehotným ženám, s ktorou súhlasím.
Žiaľ, na druhej strane sú v návrhu aj reštrikcie, s ktorými súhlasiť nemôžem. Kolegom, ktorí tento zákon predkladali, som po prvom čítaní jasne deklarovala, že s reštrikciami nemôžem súhlasiť, pretože nepomáhajú, ale vytvárajú nové prekážky v prístupe k bezpečnej interrupcii. Ja nemôžem ženám kázať, ako sa majú rozhodnúť alebo čo by mali robiť. Môžem im napríklad odporučiť si vypočuť jednu krásnu pieseň od americkej speváčky Lauryn Hill - Zion, možno sa inšpirujete.
Milé ženy, akokoľvek sa rozhodnete, rozhodnete sa správne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Pán podpredseda Blanár, ja technicky s vami súhlasím. Málokedy asi s vami súhlasím, čo sa týka tých politických vyjadrení a tak, ale v tomto určite áno. Bavili sme sa o tom aj v rámci OĽANO, že to je nedôstojné takýmto spôsobom čítať pozmeňováky a sme pripravení rokovať s Milanom Vetrákom a skúsiť zmenu, navrhnúť zmenu rokovacieho poriadku, ako by to malo byť. Pretože toto sa zaviedlo, vlastne Andrej Danko, keď tu bol, tak sa to zaviedlo, myslím, takéto čítanie pozmeňovákov, ak mám správne informácie (reakcie z pléna), tak neviem.
V každom prípade ja nebudem nadávať takým spôsobom, ako to predviedol pred chvíľkou pán z kultúry, ale súhlasím s tým, že, pán Cmorej, troška úcty by fakt nezaškodilo. Vy sa oháňate tým, slušne-slušne, ale môžete mať iný názor ako my predkladatelia alebo podporovatelia tohto zákona, ale ja si nespomínam, že by na vás niekto takýmto spôsobom útočil, jak ste to spravili vy. Už len z úcty k tomu, vy sa oháňate úctou k žene napríklad, práva žien obhajujete, ale je tu pani poslankyňa Záborská, do ktorej sa takýmto spôsobom a už neraz v tejto diskusii púšťate. Proste prepáčte, ale to je, to je cez. Ja sa jej musím zastať nielen ako ženy, ako človeka, vy si dovoľujete až priveľa.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Možno iba v krátkosti. Dobre, uvedomujem si, je to aj etická otázka, súhlasím. Vraciam sa k tomu, že v tom prípade pred dverami ambulancie by malo byť to, o čom sa rozprávame. To znamená, že materiály rôzne a podobne, ak prejdem ako občan, ako pacient za dvere ambulancie, tak očakávam, aby som dostával do rúk výhradne a výlučne informácie lekárskeho charakteru a na základe toho sa aj potom rozhodol.
Takže asi toľko k tomu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mne teda nevadí, že k tejto téme sa vyjadrujú aj muži. Vadí mi, že tá diskusia je extrémne nedôstojná aj zo strany mnohých žien, aj zo strany mnohých mužov. A nedôstojná je aj v tom, Kristián, že nám unikajú bazálne vedomosti o téme.
Takže ja si len dovolím pripomenúť, že ukončenie tehotenstva nie je len medicínsky zákrok. Preto informácie od lekára, tobôž od ministerstva zdravotníctva, prepánajána, nestačia, pretože ide o etický problém, ktorý hlboko zasahuje osobnosť ženy, jej integritu, jej kontext, a teda je absolútne nutné, aby žena v tomto ťažkom životnom období mala celé penzum informácií, ktoré, žiaľ, do veľkej miery zasahujú alebo teda obsahujú, alebo prinášajú práve neziskové organizácie.
Ďakujem.