Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

9.11.2021 o 11:47 hod.

Mgr.

Marek Šefčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.11.2021 11:47 - 11:49 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Ďakujem, tak ja zareagujem aspoň na niektorých. Všetkým ďakujem za faktické poznámky. No pán Taraba, nebudem sa vyjadrovať ohľadom farizejstva, to nechám tak. Každý vie, kto je pán Taraba. Vy hovoríte o tom, že máme dohodnuté cvičenia s Cagánikovou. No tak, akože Janka je v tomto na inom brehu ako ja a keď je tu teraz určite mi potvrdí, že my žiadne cvičenia dohodnuté nemáme. Vy si vymyslíte niečo a fuknete to tam do tej faktickej. Ďalšia vec, vy hovoríte o tom, že Jaro Šíbl sa bavil s Čepčekom, možno ho presvedčial aby podporil národné parky a označujete to za korupciu a hneď v zapätí mi poviete, že máme ísť za našimi liberálmi, že im podporíme národné parky, ak oni podporia tento zákon, veď vy mňa ku korupcií čo označujete za korupciu nabádate, tak vy si protirečíte v jednej faktickej viackrát. K Markovi Krajčímu, Marek, dokonca pani poslankyňa označila ako zygotu a embryo aj dieťa v 12 týždni tehotenstva. Ja som si zapísal, takže to, už je úplne cez. no a pán Cmorej alebo teda Peter, schvaľovanie zákona je predsa proces a k tomu procesu patrí aj hlasovanie a vy keď takýmito pozmeňovákmi zneprehľadnite tak vlastne sa nám môže stáť to čo minule, že niektorí poslanci nebudú vedieť za čo ani hlasujú. Hej. Čiže navrhnite vlastný zákon..
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.11.2021 11:46 - 11:47 hod.

Krajčí Marek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Marek, ďakujem Ti za príspevok v rozprave. Na začiatku si spomenul, argument našej kolegyne Jany Bittó Cigánikovej o tom že zygota nie je dieťa. Ja sa priznám, že opäť si ma vyrušil, pretože tento argument som aj ja počul veľakrát z jej úst. Musím povedať, že ma to vyrušuje, nakoľko takýto argument pri obhajobe umelých potratov, absolútne pramení z hrubej neznalosti danej problematiky. Totiž nie je ani teoreticky možné, aby život v počiatočnom štádiu kedy vzniká zygota, vieme, že to vzniká vlastne spojením pohlavných buniek, ani potom následne keď vznikajú blastomérie alebo keď dokonca vznikne morula mohol byť umelo potratený. Teda rozprávať o tom, že zygota nie je dieťa, alebo aj aj vlastne následné počiatočné štádiá života pri obhajobe umelého potratu je absolútnou neznalosťou problematiky. Tieto počiatočné štádia života, žena ani netuší, že je tehotná a teda nikdy nemôžu byť umelo potratené. Bolo by fajn, keby si to pani poslankyňa uvedomila a keď bude nabudúce obhajovať vôbec nespomínala takúto terminológiu, ktorej žiaľ nerozumie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.11.2021 11:44 - 11:46 hod.

Kuriak Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Je dokázané, že od začiatku, od počatia od momentu keď sa spojím spermia vajíčkom vzniká nový život, nie ako tvrdí odborníčka na zdravotníctvo, že je to zhluk buniek, či plod. Treba pomenuvávať pravdivo, že v lone matky sa od začiatku vyvíja dieťatko, vytvára sa nový život, človek. Nie iba nejaký plod či zhluk buniek. Tak Marek, ako si spomenul vie o tomto už tvoj malý syn Ruden. je zarážajúce, že v tejto pokrokovej dobe, okrem odborníčky Janky, sa nájdu aj niektorí ďalší odborníci, ktorí v lone matky vidia všetko možné len tvoriaci sa život človeka nie. Toto u mňa odborníci nie sú, oni najlepšie vedia prečo a pre koho svoju odbornosť zapredávajú. Ja som vďačný za skutočných odborníkov, nielen medzi lekármi, ale aj v iných oblastiach, ktorí sú na strane života. Ďakujem všetkým lekárom, ktorí odmietajú vykonávať potrat a privádzajú deti na svet. Ospravedlňujem sa za všetkých potratárov, ktorí deti zabíjajú. som rád, že na Orave ani v jednej nemocnici sa potraty nevykonávajú. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.11.2021 11:43 - 11:44 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pán predseda, Inštitút pre ľudské práva, rodinnú politiku, občianske združenie nám poslal výzvu, ktorú podpísalo 12 tisíc občanov, čiže nie sme my tu poslanci osamotení a dovoľte, aby som citoval a niektoré pasáže. Dnes sú na Slovensku najviac diskriminovanou skupinou nenarodené deti aj im vieme pomôcť ak sa zamierame na ich matky, ktoré neraz čelia finančným, sociálnym či psychologickým problémom, tieto matky v núdzi a ich deti potrebujú našu solidaritu. Želáme si, aby boli nenarodené deti chránené rovnako ako každý iný človek, hoci navrhovaný zákon diskrimináciu voči nim neruší, obsahuje viaceré opatrenia ktoré môžu pomôcť pri ochrane konkrétnych detí a ich matiek pred potratom, zákon pomôže rodinám s postihnutým dieťaťom, zákon konečne zakáže reklamu na umelé potraty, táto reklama je roky prítomná tam kde tehotné matky tak často hľadajú informáciu o tehotenstve na internete. Zákon predĺži lehotu na rozmyslenie, mnohé matky žiadajú o potrat strese a pod tlakom iných ľudí, alebo nečakanej situácie. pred potratom majú dostať informácie, ktoré im pomôžu sa nad situáciou lepšie sa zamyslieť. Aj vďaka tomuto zákonu bude Slovensko aspoň o kúsok ľudskejšie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.11.2021 11:20 - 11:38 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, keď bol zákon predložený v prvom čítaní pohovorilo sa o ňom z jednej i z druhej strany od podporovateľov i odporcov dosť. Predkladatelia majú svoje argumenty, ku ktorým sa pridávajú podporovatelia zákon, odporcovia predkladajú svoje námietky, ktoré ale vychádzajú podľa všetkého zo zavádzaní, ktoré sa o zákone na verejnosti rozšírili. Z môjho pohľadu ako spolupredkladateľa zákona bude jeho prijatie malým ale predsa krokom k zlepšeniu z pohľadu pomoci tehotným ženám. Tento zákon pritom mamičke, ktorá sa rozhodne ísť na potrat v dokonaní svojho činu nezabráni. Zmysel zákona je však v tom, že podáva pomocnú ruku tým, ktoré váhajú a nie sú rozhodnuté. Tento zákon má ambíciu zachraňovať životy detí, ktoré nosia práve tieto mamičky pod srdcom. Dovoľte mi jednu takú vsuvku, predrečníčka moja predrečníčka jedna z najväčších odporcov toho zákona a bojovníčka zato, aby boli potraty prístupnejšie legálnejšie alebo legálne vystúpila s tým, že povedala ja som si to zapísal "do 12 týždňa náš zákon neuznáva v zygote a embryu rovnaké práva, nie je to dieťa".
Ja som v piatok prišiel domov, mám štyri deti a najmladší mám aj dospelé deti ale najmladší má rok a pol. A ja som si zaobstaral takú figúrku, ktorá, ktorá presne je kópiou dieťaťa v 12 týždni tehotenstva. A keď som ju vybral z tašky tak Ruben stál pri mne, zobral mi ju z rúk a on ešte nehovorí ale keď sa na ňu pozrel utekal do spálne a máme tam taký obraz kde je svätá rodina a Mária drží v náručí svojho syna. A Ruben nič nepovedal, on vydáva len také zvuky alebo hlásky a postavil sa pod dvere, nad ktorými visí ten obraz a ukázal, že aha. Aj to malé dieťa, ktoré ešte ani nehovorí vie, že táto figúrka, ktorá, ktorá je napodobeninou alebo presnou kópiou dieťaťa v 12 týždni tehotenstva nie je žiadna zygota ani embryo ale je to dieťa. Predkladatelia zákona sú motivovaní pomocou ženám a áno, berú ohľad aj na deti, ktoré sa majú ešte len narodiť. Niekto tomu hovorí ideológia, nech sa páči. Na druhej strane je tu tiež nejaká povedzme liberálna ideológia. Tieto sa nikdy nezhodnú a môžu len najideálnejšie v pokojnom duchu bez urážok zavádzaním a klamstiev pomocou argumentov dospieť k nejakému rozumnému kompromisu. Myslím si, že vždy bude prístup k tejto téme len a len o našom hlbokom vnútornom nastavení. Nebudem rozoberať všetky jednotlivé body predloženého zákona ale dotknem sa aspoň niektorých.
Asi najväčšiu polemiku vyvolalo zavedenie 96 resp. 72 hodinovej lehoty, ktorá je teraz 48 hodinová na vykonanie potratu vlastne od rozhodnutia, ktoré žena lekárovi oznámi. Zoberiem si ako príklad liberálne Holandsko. 120 hodín teda päť dní, zrejme aj liberáli v Holandsku argumentujú tým, že sa v takomto prípade treba rozhodnúť nie skratovite čo najrýchlejšie, ale s rozvahou premyslene po dôkladnej porade s viacerými
=======
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.11.2021 11:20 - 11:38 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Dobre, pán predseda prosím vás, vráťme mi čas ja so tu riešil nejaké technické ešte veci, ďakujem.
... zoberem si ako príklad liberálne Holandsko. 120 hodín, teda 5 dní, zrejme aj liberáli v Holandsku argumentujú tým, že sa v takomto prípade treba rozhodnúť nie skratovite čo najrýchlejšie, ale s rozvahou, premyslene, po dôkladnej porade s viacerými odborníkmi, s partnerom, hľadaním iných, lepších riešení, aj s organizáciami, ktoré priamo takýmto ženám pomáhajú v praxi. Odporcovia návrhu argumentujú tým, že žena môže byť stresovaná a pod psychickým tlakom, keď bude na vykonanie potratu dlhšie čakať. Podporovatelia však vravia, že sa takéto rozhodnutia nesmú robiť skratovo a rýchlo, lebo sú nezvratné a tiež, že psychické problémy žien, ktorým hovoríme postabortívne, trvajú často neporovnateľne dlhšie dokonca života a sú omnoho mučivejšie s množiacimi sa výčitkami a niekedy končia fatálne.
Polemiku spôsobilo aj to, že ak sa narodí dieťa s postihnutím, mamička dostane finančnú injekciu, ktorá jej má aspoň trocha pomôcť, pretože všetci vieme, že nie je jednoduché starať sa o takéto dieťa a stojí to nemálo peňazí a obetí. Napriek tomu si myslím, že je neľudské povedať, ako to jedna poslankyňa už spomínaná povedala, načo máme motivovať ženy, aby rodili postihnuté deti. Áno, je to neľudské alebo také sparťanské, zvieracie, kde slabší nemá šancu prežiť. Zarážajúce je aj to, že sa takto vyjadruje poslankyňa zo strany, ktorá má priamo v názve strany slovo solidarita. Zákon má pomôcť všetkým váhajúcim ženám, ktoré sa rozhodujú, či darovať život alebo nie. Ale zvlášť v jednom bode je tá pomoc smerovaná práve mamám, ktoré sa rozhodnú pre život, aj keď ich dieťa bude mať nejaký hendikep. Tu by som zopakoval, že sa dva spomínané svety nestretnú a je to o vnútornom nastavení. Zastavím sa pri tomto trochu a spomeniem dva názory, ktoré som si nedávno prečítal a potom ešte jeden príklad svedectvu.
Vo verejnom komentári pod jedným mojim príspevkom som si prečítal aj toto. Aj keď je to verejný komentár podpísaný autorom, nebudem uvádzať jeho meno.
Ti na týždeň požičiam moju ťažko postihnutú sestru, aby si sa o ňu staral a chodil s ňou na verejnosť, ty chudák. Za týždeň mi daruješ svoj ročný plat, lebo stratíš nervy. Lebo milión je málo za také postihnuté dieťa, ty dezolát. Celé detstvo, mladosť stratená, lebo ako súrodenec som sa musel starať na rozdiel od rovesníkov a to tu ešte nepíšem vzťahy, aké nastali medzi manželmi skrz také dieťa.
Neviem, aké trápenia, traumy prežíva taký človek, z čoho skutočne pramení jeho frustrácia, súhlasím s tým, že je to mimoriadne ťažké a ďakujem jeho rodičom, že sa rozhodli darovať život jemu i jeho sestre. A neodsudzujem ho za to, že pri svojom zranení to vníma takto negatívne. Dovolím sa však opýtať, čo je iným riešením v takom prípade. Buď sa rozhodnú rodičia pre život so všetkými, ťažkosťami, problémami, obeťami alebo pre zabitie toho dieťaťa. Ja ďalšiu možnosť nepoznám. Uvediem však pár vetami aj iný pohľad súrodenca postihnutej sestry.
Detský neurochirurg František Horn to tiež vyjadril verejne v jednom nedávnom rozhovore. Mal rovnako tak postihnutú sestru, mala detskú mozgovú obrnu. Hovorí, že vďaka starostlivosti a obetavosti mami sa dožila obdivuhodných 62 rokov. Pričom sestra nedokázala sama fungovať. Potrebovala pomoc, nevedela sa sama ani najesť, ani obliecť a posledných päť rokov iba sedela alebo ležala. Dovoľte, aby som časť z jeho rozhovoru odcitoval. Dostal napríklad otázku, či z toho cíti nejakú ujmu. Vôbec nie. Naučilo ma to, že sa nemusím rozhodovať medzi hlúposťami a riešiť zbytočnosti, vďaka tomu sa rozhodujem normálne, nie, či mám modrú, či červenú košeľu, ale ako mám ísť ďalej so svojim životom, aby dával zmysel. Do toho mi zomrel otec, keď som mal päť rokov, čiže mama bola na nás dvoch sama. Mamin prístup k deťom mám stále pred očami, viem sa dnes pozrieť na svojich pacientov tak, ako sme sa ja i mama pozerali na moju sestru, ktorá prestala hovoriť, keď mala asi štrnásť rokov. Asi preto sa viem pacientom prihovoriť ich rečou a na otázku, či počul doma reči o tom, že keby sa nenarodila, bolo by to jednoduchšie, odpovedal, že nie a dodal, že to bolo rovnaké ako keby sa on po nehode dostal na vozík. Išlo by sa ďalej, dodáva. Aj tento lekár hovorí, že je potrebná viacstupňová diagnostika, že je potrebné, aby ženy v čase, keď sa dozvedia správu o diagnóze dieťaťa, dostali informácie o riešeniach. Nikto nie je stopercentný pri diagnostike, dodáva lekár. Ak sa aj také deti narodia, netreba pripomínať, že sú medzi nimi aj výnimoční ľudia s vysokým intelektom, ktorí mnohé v živote dokázali. V rozhovore pán doktor spomína aj poslanca, ktorý vyštudoval právo, môjho kolegu Dominika Drdula. Spomína v dobrom aj jeho rodičov, s ktorými založili v roku 2004 Slovenskú spoločnosť pre spina bifida (rázštep chrbtice) a hydrocefalus. Dnešná medicína je už na takej úrovni, že dokáže niektoré veci operovať aj vnútromaternicovo.
Povedal som, že uvediem aj jedno svedectvo, ktorého som bol svedkom pred pár týždňami. V miestnosti školského výboru sme mali pracovné stretnutie, na ktorom boli pozvaní hostia z terénu, z praxe a debatovali sme s nimi o témach ako lesné kluby, ako alternatíva k materským školám alebo sieť špeciálnych škôl, poradenstva špeciálnych pedagógov, o stúpajúcom počte autistických detí a potrebe odborníkov, ktorí s nimi pracujú, teda boli tam zástupcovia za jednotlivé témy. Pozorne som ich počúval a premýšľal nad tým, čo nám hovoria. Všimol som si, že na okraji sedí jeden manželský pár. Nepoznal som ich osobne, ale držali sa za ruky celý čas a predpokladal som, že sú manželia. Pre rúška som im nevidel celé tváre, ale z očí im sálal pokoj, spokojnosť a tiež milé úsmevy. Prišiel rad na nich, aby sa vyjadrili. Hovorili o svojej rodine len veľmi okrajovo, popisovali ale skúsenosti so školou, so špeciálnou školou pre nevidomých v Levoči. Už tam som im na tom výbore vyjadril svoj obdiv a podporu a spravím to znova. Žijú pre svojich, pokiaľ si dobre pamätám, sedem detí, z ktorých tri sú postihnuté. Príkladne sa starajú a ja som im vtedy povedal, že sa nemuseli ani ozvať a išla z nich obrovská dávka pozitívnej energie, radosti a dovolím si povedať aj šťastia. Milujú svoje deti, ktoré im úplne zmenili život aj v tom zmysle, že niektoré z nich si vyžadujú omnoho viac starostlivosti a obetí. Takže znova sa vraciam, tieto zákony sú len o našom vnútornom nastavení.
Neverím, že si odporcovia návrhu zákona myslia, že je zlé, ak nečakane tehotná žena má inú možnosť ísť už od dvadsiateho, pardon, má tú možnosť ísť už od 21. týždňa tehotenstva na PN-ku. Požiadať o núdzové sociálne bývanie, na ktoré má mať nárok po dobu troch rokov od narodenia dieťaťa. Chceli by sme viac, ale predkladatelia zákona, hlavne hlavná predkladateľka rokovala s ministerstvom financií, s ministerstvom práce a čo sme vyrokovali, prinášame. Neverím, že je zlé, aby žena dostala čo najviac odborných informácií o tom, ako sa jej situácia dá riešiť aj iným spôsobom, aby sa dozvedela informácie o ľuďoch či organizáciách, ktoré jej vedia pomôcť, veď je to úžasné nie, keď pomáhame takýmto ženám. A treba ďakovať týmto ľuďom a organizáciám za to, že tu pre tie ženy sú. Ak nám ide o pravdu, tak ani s tým, že sa termín prerušenie, zmení na ukončenie, nemôže byť problém. Je zlé, ak chceme pomôcť tým, že sa zozbierajú anonymizované dotazníky, z ktorých bude jasné, prečo sa ženy rozhodujú pre cestu potratu? Ak na základe týchto údajov možno niektorým z nich pomôcť a zamerať politické rozhodnutie a legislatívu tak, aby sa ich deti mohli narodiť, lebo ich mami sa ľahšie rozhodnú pre život, tak je to zlé? Nemyslím si.
Napokon chcem aj z tohto miesta poďakovať všetkým ľuďom a organizáciám, ktoré v teréne pomáhajú tehotným ženám, podávajú im pomocnú ruku a zachraňujú životy detí, ale aj pomáhajú ženám po potrate a snažia sa im pomôcť poradenstvom. Aj s týmito organizáciami predkladatelia zákona komunikovali. Predložený návrh zákona je teda nielen pomocou pre tehotné ženy, ale je aj pomocou pre tieto a ďalšie organizácie, aby mohli v svojej pomoci pokračovať ešte efektívnejšie. Ja spomeniem aspoň niektoré, nemám tu všetky, ale Fórum života. Poradňa Alexis, Áno pre život, projekt Ráchelina vinica, Zachráňme životy, Aliancia za život, Femina, Návrat a tak ďalej. Ďakujem vám všetkým za vašu prácu, ktorú robíte pre ženy, pre detičky aj pre tie, ktoré majú psychické boľačky.
Nebojme sa. Ak progresívno-liberálna úderka kričí a namiesto argumentov manipuluje a zavádza, netreba byť ticho. Zdravotníci, lekári, ktorí vyslovili iný názor ako oni, sú zosmiešňovaní, ale ja im ďakujem, že sa ozvali, že mali tú odvahu. Ozývajú sa aj laici, ktorí túžia po tom, aby sme sa konečne po 35 rokoch v tomto posunuli vpred o pár krokov, možno o jeden. Mimoriadne inšpirujúci a silný aj popísaním vlastných zážitkov je aj čerstvý článok v médiách rozhovor s Božidarou Turzonovovou, ktorý nájdete pod názvom Stojím na strane doktorky Záborskej. Pohár vo mne pretiekol.
Vraciam sa k tomu, čo som spomínal na začiatku. Môžeme sa handrkovať na detailoch z predloženého návrhu zákona, ale je faktom, že má ambíciu pomôcť mamičkám, ktoré váhajú a zopakujem, že vždy to bude o našom vnútornom nastavení, o tom, čo si nosíme v srdci. Náš postoj sa vždy bude odvíjať práve od toho. Ale mali by sme pritom aj poctivo argumentovať a nevyčítať návrhu zákona veci, ktoré v ňom ani nie sú. Predkladať prísne zákony v tejto oblasti, keď vieme, že nevedú k ich schváleniu a majú v Národnej rade Slovenskej republiky nedostatočnú podporu, je iba falošným pohladením svojho svedomia. Omnoho ťažšie, ale politicky korektnejšie je to, čo robíme ako predkladatelia teraz, že chceme predložiť niečo, čo má nádej v tomto pléne, že to prejde. Prosím vás preto, aby sme po 35 rokoch konečne spravili krôčik vpred. Verím, že zákon na pomoc tehotným ženám podporíte. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.11.2021 11:20 - 11:38 hod.

Šefčík Marek Zobrazit prepis
Dobre, pán predseda prosím vás, vráťme mi čas ja so tu riešil nejaké technické ešte veci, ďakujem.
... zoberem si ako príklad liberálne Holandsko. 120 hodín, teda 5 dní, zrejme aj liberáli v Holandsku argumentujú tým, že sa v takomto prípade treba rozhodnúť nie skratovite čo najrýchlejšie, ale s rozvahou, premyslene, po dôkladnej porade s viacerými odborníkmi, s partnerom, hľadaním iných, lepších riešení, aj s organizáciami, ktoré priamo takýmto ženám pomáhajú v praxi. Odporcovia návrhu argumentujú tým, že žena môže byť stresovaná a pod psychickým tlakom, keď bude na vykonanie potratu dlhšie čakať. Podporovatelia však vravia, že sa takéto rozhodnutia nesmú robiť skratovo a rýchlo, lebo sú nezvratné a tiež, že psychické problémy žien, ktorým hovoríme postabortívne, trvajú často neporovnateľne dlhšie dokonca života a sú omnoho mučivejšie s množiacimi sa výčitkami a niekedy končia fatálne.
Polemiku spôsobilo aj to, že ak sa narodí dieťa s postihnutím, mamička dostane finančnú injekciu, ktorá jej má aspoň trocha pomôcť, pretože všetci vieme, že nie je jednoduché starať sa o takéto dieťa a stojí to nemálo peňazí a obetí. Napriek tomu si myslím, že je neľudské povedať, ako to jedna poslankyňa už spomínaná povedala, načo máme motivovať ženy, aby rodili postihnuté deti. Áno, je to neľudské alebo také sparťanské, zvieracie, kde slabší nemá šancu prežiť. Zarážajúce je aj to, že sa takto vyjadruje poslankyňa zo strany, ktorá má priamo v názve strany slovo solidarita. Zákon má pomôcť všetkým váhajúcim ženám, ktoré sa rozhodujú, či darovať život alebo nie. Ale zvlášť v jednom bode je tá pomoc smerovaná práve mamám, ktoré sa rozhodnú pre život, aj keď ich dieťa bude mať nejaký hendikep. Tu by som zopakoval, že sa dva spomínané svety nestretnú a je to o vnútornom nastavení. Zastavím sa pri tomto trochu a spomeniem dva názory, ktoré som si nedávno prečítal a potom ešte jeden príklad svedectvu.
Vo verejnom komentári pod jedným mojim príspevkom som si prečítal aj toto. Aj keď je to verejný komentár podpísaný autorom, nebudem uvádzať jeho meno.
Ti na týždeň požičiam moju ťažko postihnutú sestru, aby si sa o ňu staral a chodil s ňou na verejnosť, ty chudák. Za týždeň mi daruješ svoj ročný plat, lebo stratíš nervy. Lebo milión je málo za také postihnuté dieťa, ty dezolát. Celé detstvo, mladosť stratená, lebo ako súrodenec som sa musel starať na rozdiel od rovesníkov a to tu ešte nepíšem vzťahy, aké nastali medzi manželmi skrz také dieťa.
Neviem, aké trápenia, traumy prežíva taký človek, z čoho skutočne pramení jeho frustrácia, súhlasím s tým, že je to mimoriadne ťažké a ďakujem jeho rodičom, že sa rozhodli darovať život jemu i jeho sestre. A neodsudzujem ho za to, že pri svojom zranení to vníma takto negatívne. Dovolím sa však opýtať, čo je iným riešením v takom prípade. Buď sa rozhodnú rodičia pre život so všetkými, ťažkosťami, problémami, obeťami alebo pre zabitie toho dieťaťa. Ja ďalšiu možnosť nepoznám. Uvediem však pár vetami aj iný pohľad súrodenca postihnutej sestry.
Detský neurochirurg František Horn to tiež vyjadril verejne v jednom nedávnom rozhovore. Mal rovnako tak postihnutú sestru, mala detskú mozgovú obrnu. Hovorí, že vďaka starostlivosti a obetavosti mami sa dožila obdivuhodných 62 rokov. Pričom sestra nedokázala sama fungovať. Potrebovala pomoc, nevedela sa sama ani najesť, ani obliecť a posledných päť rokov iba sedela alebo ležala. Dovoľte, aby som časť z jeho rozhovoru odcitoval. Dostal napríklad otázku, či z toho cíti nejakú ujmu. Vôbec nie. Naučilo ma to, že sa nemusím rozhodovať medzi hlúposťami a riešiť zbytočnosti, vďaka tomu sa rozhodujem normálne, nie, či mám modrú, či červenú košeľu, ale ako mám ísť ďalej so svojim životom, aby dával zmysel. Do toho mi zomrel otec, keď som mal päť rokov, čiže mama bola na nás dvoch sama. Mamin prístup k deťom mám stále pred očami, viem sa dnes pozrieť na svojich pacientov tak, ako sme sa ja i mama pozerali na moju sestru, ktorá prestala hovoriť, keď mala asi štrnásť rokov. Asi preto sa viem pacientom prihovoriť ich rečou a na otázku, či počul doma reči o tom, že keby sa nenarodila, bolo by to jednoduchšie, odpovedal, že nie a dodal, že to bolo rovnaké ako keby sa on po nehode dostal na vozík. Išlo by sa ďalej, dodáva. Aj tento lekár hovorí, že je potrebná viacstupňová diagnostika, že je potrebné, aby ženy v čase, keď sa dozvedia správu o diagnóze dieťaťa, dostali informácie o riešeniach. Nikto nie je stopercentný pri diagnostike, dodáva lekár. Ak sa aj také deti narodia, netreba pripomínať, že sú medzi nimi aj výnimoční ľudia s vysokým intelektom, ktorí mnohé v živote dokázali. V rozhovore pán doktor spomína aj poslanca, ktorý vyštudoval právo, môjho kolegu Dominika Drdula. Spomína v dobrom aj jeho rodičov, s ktorými založili v roku 2004 Slovenskú spoločnosť pre spina bifida (rázštep chrbtice) a hydrocefalus. Dnešná medicína je už na takej úrovni, že dokáže niektoré veci operovať aj vnútromaternicovo.
Povedal som, že uvediem aj jedno svedectvo, ktorého som bol svedkom pred pár týždňami. V miestnosti školského výboru sme mali pracovné stretnutie, na ktorom boli pozvaní hostia z terénu, z praxe a debatovali sme s nimi o témach ako lesné kluby, ako alternatíva k materským školám alebo sieť špeciálnych škôl, poradenstva špeciálnych pedagógov, o stúpajúcom počte autistických detí a potrebe odborníkov, ktorí s nimi pracujú, teda boli tam zástupcovia za jednotlivé témy. Pozorne som ich počúval a premýšľal nad tým, čo nám hovoria. Všimol som si, že na okraji sedí jeden manželský pár. Nepoznal som ich osobne, ale držali sa za ruky celý čas a predpokladal som, že sú manželia. Pre rúška som im nevidel celé tváre, ale z očí im sálal pokoj, spokojnosť a tiež milé úsmevy. Prišiel rad na nich, aby sa vyjadrili. Hovorili o svojej rodine len veľmi okrajovo, popisovali ale skúsenosti so školou, so špeciálnou školou pre nevidomých v Levoči. Už tam som im na tom výbore vyjadril svoj obdiv a podporu a spravím to znova. Žijú pre svojich, pokiaľ si dobre pamätám, sedem detí, z ktorých tri sú postihnuté. Príkladne sa starajú a ja som im vtedy povedal, že sa nemuseli ani ozvať a išla z nich obrovská dávka pozitívnej energie, radosti a dovolím si povedať aj šťastia. Milujú svoje deti, ktoré im úplne zmenili život aj v tom zmysle, že niektoré z nich si vyžadujú omnoho viac starostlivosti a obetí. Takže znova sa vraciam, tieto zákony sú len o našom vnútornom nastavení.
Neverím, že si odporcovia návrhu zákona myslia, že je zlé, ak nečakane tehotná žena má inú možnosť ísť už od dvadsiateho, pardon, má tú možnosť ísť už od 21. týždňa tehotenstva na PN-ku. Požiadať o núdzové sociálne bývanie, na ktoré má mať nárok po dobu troch rokov od narodenia dieťaťa. Chceli by sme viac, ale predkladatelia zákona, hlavne hlavná predkladateľka rokovala s ministerstvom financií, s ministerstvom práce a čo sme vyrokovali, prinášame. Neverím, že je zlé, aby žena dostala čo najviac odborných informácií o tom, ako sa jej situácia dá riešiť aj iným spôsobom, aby sa dozvedela informácie o ľuďoch či organizáciách, ktoré jej vedia pomôcť, veď je to úžasné nie, keď pomáhame takýmto ženám. A treba ďakovať týmto ľuďom a organizáciám za to, že tu pre tie ženy sú. Ak nám ide o pravdu, tak ani s tým, že sa termín prerušenie, zmení na ukončenie, nemôže byť problém. Je zlé, ak chceme pomôcť tým, že sa zozbierajú anonymizované dotazníky, z ktorých bude jasné, prečo sa ženy rozhodujú pre cestu potratu? Ak na základe týchto údajov možno niektorým z nich pomôcť a zamerať politické rozhodnutie a legislatívu tak, aby sa ich deti mohli narodiť, lebo ich mami sa ľahšie rozhodnú pre život, tak je to zlé? Nemyslím si.
Napokon chcem aj z tohto miesta poďakovať všetkým ľuďom a organizáciám, ktoré v teréne pomáhajú tehotným ženám, podávajú im pomocnú ruku a zachraňujú životy detí, ale aj pomáhajú ženám po potrate a snažia sa im pomôcť poradenstvom. Aj s týmito organizáciami predkladatelia zákona komunikovali. Predložený návrh zákona je teda nielen pomocou pre tehotné ženy, ale je aj pomocou pre tieto a ďalšie organizácie, aby mohli v svojej pomoci pokračovať ešte efektívnejšie. Ja spomeniem aspoň niektoré, nemám tu všetky, ale Fórum života. Poradňa Alexis, Áno pre život, projekt Ráchelina vinica, Zachráňme životy, Aliancia za život, Femina, Návrat a tak ďalej. Ďakujem vám všetkým za vašu prácu, ktorú robíte pre ženy, pre detičky aj pre tie, ktoré majú psychické boľačky.
Nebojme sa. Ak progresívno-liberálna úderka kričí a namiesto argumentov manipuluje a zavádza, netreba byť ticho. Zdravotníci, lekári, ktorí vyslovili iný názor ako oni, sú zosmiešňovaní, ale ja im ďakujem, že sa ozvali, že mali tú odvahu. Ozývajú sa aj laici, ktorí túžia po tom, aby sme sa konečne po 35 rokoch v tomto posunuli vpred o pár krokov, možno o jeden. Mimoriadne inšpirujúci a silný aj popísaním vlastných zážitkov je aj čerstvý článok v médiách rozhovor s Božidarou Turzonovovou, ktorý nájdete pod názvom Stojím na strane doktorky Záborskej. Pohár vo mne pretiekol.
Vraciam sa k tomu, čo som spomínal na začiatku. Môžeme sa handrkovať na detailoch z predloženého návrhu zákona, ale je faktom, že má ambíciu pomôcť mamičkám, ktoré váhajú a zopakujem, že vždy to bude o našom vnútornom nastavení, o tom, čo si nosíme v srdci. Náš postoj sa vždy bude odvíjať práve od toho. Ale mali by sme pritom aj poctivo argumentovať a nevyčítať návrhu zákona veci, ktoré v ňom ani nie sú. Predkladať prísne zákony v tejto oblasti, keď vieme, že nevedú k ich schváleniu a majú v Národnej rade Slovenskej republiky nedostatočnú podporu, je iba falošným pohladením svojho svedomia. Omnoho ťažšie, ale politicky korektnejšie je to, čo robíme ako predkladatelia teraz, že chceme predložiť niečo, čo má nádej v tomto pléne, že to prejde. Prosím vás preto, aby sme po 35 rokoch konečne spravili krôčik vpred. Verím, že zákon na pomoc tehotným ženám podporíte. Ďakujem vám pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.11.2021 11:17 - 11:18 hod.

Čekovský Kristián
Ďakujem pekne, ja by som chcel iba poprosiť členov výboru pre kultúru a médiá budeme mať rokovanie výboru po 12.00 hodine najmä teda k rozpočtom, poprosím o účasť. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9.11.2021 11:09 - 11:09 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, podávam so súhlasom ostatných spolupredkladateľov procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o bode 78, tlač 591 presunulo na hlasovanie dnes o 17. Ide o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (Ruch v sále.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Upokojte sa prosím kolegovia.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
....na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Uvedený procedurálny návrh predkladáme z dôvodu, že predkladatelia ešte vedú politické rokovania o podpore tohto poslaneckého návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.11.2021 10:48 - 10:49 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Aj mňa, pán poslanec, trošku mrzí, že ste použili také vyjadrenia, že ľudia, ktorí predkladajú zákon na pomoci tehotným ženám nazývať sadistické monštrá. Ja vidím jeden zásadný problém v tejto otázke prečo nenachádzame v pléne tieto prieniky medzi liberálmi a konzervatívcami a to je v tom, že kým jedna skupina poslancov, ktorá predkladá tento zákon hľadá cesty ako chrániť ľudský život, je tu druhá skupina poslancov, ktorá naopak hľadá všetky možné cesty či už formou potratovej tabletky alebo inými spôsobmi ako tento život čo najrýchlejšie a najefektívnejšie zabiť. Je to proste smutná realita a je to tak. A mňa to mrzí, že nenačúvate ľuďom, ktorí v tomto zákone neobmedzujú ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat, ale naopak hľadajú cesty, spôsoby či už sociálne, ekonomické ako nerozhodnutým ženám pomôcť v ich rozhodnutí. Ďakujem.
Skryt prepis