Videokanál klubu

Milé kolegyne, milí kolegovia, rada by som vám komplexnejšie, rada by som vás komplexnejšie oboznámila s problematikou domáceho vzdelávania, preto bude moje vystúpenie o niečo dlhšie.
Téma domáceho vzdelávania žiakov začína opätovne rezonovať aj v stredoeurópskom priestore azda i v kontexte vývoja spoločnosti súvisiaceho s pandémiou COVID-19, keď mali tisíce rodičov možnosť vyskúšať si svoje vzdeláva..., vzdelávanie svojich detí v domácom prostredí. Ukázalo sa v praxi mnoho pozitívneho či negatívneho pri tejto výučbe. Prítomné sú teda úsilia posilniť daný inštitút na jednej strane, na druhej strane sa však ozývajú aj kritici uprednostňujúci učenie detí v sústave výchovno-vzdelávacích inštitúcií. V Slovenskej republike existuje možnosť domáceho vzdelávania od roku 2008, zákon ho v § 23 nazýva individuálnym vzdelávaním, pričom jeho podrobnosti ustanovujú najmä § 24 a 25. Aby sme mali čo najviac informácií, požiadali sme odbor Parlamentného inštitútu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky (ruch v sále a zaznievanie gongu) o vypracovanie štúdie na tému... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Poprosím, panie kolegyne, kolegovia, ešte pokoj do 11.00 hod., kedy preruším rokovanie a budeme hlasovať. Ďakujem.

Šofranko, Mária, poslankyňa NR SR
... na tému domáce vzdelávanie v krajinách Európskej únie, USA a Kanady. Z 29 skúmaných štátov je domáce vzdelávanie právne ukotvené až v 23 krajinách vrátane Slovenskej republiky. Legislatívne neukotvené je len v šiestich krajinách, a to: v Bulharsku, Holandsku, Chorvátsku, Nemecku, Rumunsku a Španielsku. Pri ostatných 23 štátoch, ktoré majú legislatívne, legislatívne zakotvenú právnu úpravu týkajúcu sa domáceho vzdelávania, sa inštitút rozhodol rozlišovať medzi konzervatívnym a liberálnym prístupom k aplikovaniu individuálneho vzdelávania.
V prípade prvej skupiny ide o štáty, ktoré majú domáce vzdelávanie vekovo, ročníkovo či inak limitované. Napríklad... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pani navrhovateľka, navrhujem, aby sme prerušili vystúpenie, budete komfortnejšie sa cítiť po hlasovaní, pretože už sa schádzajú poslanci na hlasovanie, čiže prerušujem rokovanie a budeme hlasovať o 11.05 hod. Poprosím všetkých poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Páni poslanci, panie poslankyne, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 381). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú do legislatívneho procesu poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mária Šofranko, Peter Kremský, Richard Vašečka.
Cieľom predloženého návrhu zákona je vyriešenie doterajšieho stavu, v ktorom nie je umožnené individuálne vzdelávanie žiakom, žiakov na druhom stupni základných škôl. V doterajšej právnej úprave štát umožňoval plniť povinnú školskú dochádzku formou individuálneho vzdelávania doma iba v prípade žiakov prvého stupňa základných škôl.
Z pedagogickej praxe vyplýva, že individuálne vzdelávanie na druhom stupni je spôsobilé naplniť ciele štátneho vzdelávacieho programu pre sekundárne vzdelávanie rovnako, ako individuálne vzdelávanie na prvom stupni napĺňa ciele štátneho vzdelávacieho programu pre primárne vzdelávanie. Existuje teda dôvod pre možnosť individuálneho vzdelávania doma aj na druhom stupni základnej školy.
Viac sa k tomu zákonu vyjadrím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Ďakujem.

Nechcem reagovať, iba chcem navrhnúť, aby sa o tomto návrhu zákona rokovalo dnes o 17. 00 hod. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Kolega Peter, v skratke si to dobre zhrnul, o akú hodnotu ide, čo sa týka pitnej vody. O zdroje pitnej vody na Slovensku je veľký záujem aj zo strany niektorých špekulantov. Mnohí by sa k tomuto nášmu jednému z najväčších pokladov a veľkej vzácnosti dostali a urobili si z pitnej vody dobrý biznis. S touto vzácnou tekutinou a surovinou za žiadnych okolností nemôžeme dovoliť obchodovať ziskuchtivým špekulantom.
Zdroje pitnej vody musia patriť štátu. Kvalitnú pitnú vodu nedokážeme ničím nahradiť a malo by byť samozrejmosťou pre každého z nás zákonodarcov, aby, aby sme sa za ochranu zdrojov pitnej vody postavili.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega, áno, ďakujem ti aj za tvoj pohľad. Tento zákon, ktorý tu prekladáme, je pre mňa naozaj takou veľkou radosťou a povzbudením aj z toho dôvodu, že sme počas leta absolvovali množstvo stretnutí, rozhovorov so starostami, primátormi a s takými obavami sme prijímali tie informácie, ktoré nám dávali. A chcem teda poďakovať, že aj s kolegami zo SaS-ky, aj spolu s mojimi kolegami sa nám podarilo teda pripraviť túto veľmi potrebnú zmenu.
Myslím si, že najhoršia vec sa môže človeku stať, ak mu niečo zovšednie. Je také staré porekadlo, že človek si neváži to, čo má, až kým to nestratí. A keď som bol malý a moja babka mi rozprávala o tom, že k obyčajnému večernému kúpeľu musela nanosiť asi tak 30 vedier vody, celý deň ho v nejakom kotli, proste to množstvo vody variť a až potom sa mohla umyť, tak som si povedal, že pánečky, dnes jeden obyčajný teplý kúpeľ stojí človeka možno tak päť minút a je to vďaka tomu progresu, ktoré ľudstvo proste aj v rámci budovania vodovodov už ukázalo. A myslím si, že práve to, že nám takéto veci zovšedneli, sa snažia využiť takéto rôzne špekulatívne skupiny ľudí.
Takže ja som naozaj veľmi rád, že toto bude jasným signálom, že voda nie je všednou vecou, ako som to zažil v Austrálii v roku 2008, kde v štáte Viktória máte povolených 7 l teplej vody na hlavu v rodine na deň.
Takže skutočne voda je komodita, ktorú si musíme vážiť a ktorá je našou budúcnosťou.
Tak ďakujem veľmi pekne za slovo.

Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, voda je určite surovina, ktorá si zaslúži takúto diskusiu, a evidentne vidno, že v pohľade na ten, na túto zmenu zákona by nemal byť nejaký problém. Cítim aj z tej debaty, ktorá tu prebieha, že sa vieme na tom zjednotiť, a verím, že tak ako bola tá výzva, že poro..., urobíme v tom ešte oveľa viacej.
Dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Vlastníctvo strategickej infraštruktúry v podobe vodovodov a verejnej kanalizácie je už dlhé roky v hľadáčiku rôznych podnikateľských skupín, tak ako to tu aj odznelo. Ovládnuť vodárenské spoločnosti na úkor štátu, samosprávnych krajov či miest a obcí nabrala v poslednom čase takú intenzitu, že je nutné legislatívne zabrániť prevodu tohto majetku zo štátu a samosprávy do súkromných rúk. Budovanie vodovodov, kanalizácií a ich prevádzka sú už od čias starého Ríma v gescii štátu. Je to jeden z najdôležitejších prvkov vyspelosti krajiny. Do rozvoja, rekonštrukcie, obnovy, budovania novej siete a vodovodov a kanalizácií štát aj Európska únia investovali už státisíce miliónov eur.
Štát sa na túto problematiku teda musí pozerať komplexne, strategicky, ale aj takticky. Musíme myslieť aj na to, že je potrebné nastaviť jasné podmienky a jasné pravidlá, a o to sa aj týmto zákonom snažíme. Aj vyslanie jasného signálu zákazu, ktorý je zrozumiteľný, je dobrý krok. Štát má právo rozhodnúť o svojom charaktere a určiť pravidlá hry, pretože háji záujmy svojich občanov. V tomto prípade je to preukázateľne verejný záujem.
Vlastníctvo vodovodov a kanalizácii bez súkromného sektora je vecou dlhodobých strategických cieľov pre rozvoj Slovenska. Verím, že tu vzíde konsenzus bez ohľadu na politickú stranu, tak ako to cítiť aj z tejto diskusie. Na celú túto problematiku sa pozerám práve z tohto hľadiska. Štát, ktorý by nevedel dlhodobo garantovať tieto dôležité, strategické veci, by ekonomicky išiel proti svojim vlastným záujmom a na úkor budúcnosti svojich občanov.
Prijatý zákon neumožňuje priamo vstúpiť podnikateľským subjektom do tohto biznisu. Majetkovú účasť štátu, samosprávneho kraja alebo obce na podnikaní a vlastníka verejného vodovodu, vlastníka verejnej kanalizácie, prevádzkovateľa verejného vodovodu a prevádzkovateľa verejnej kanalizácie bude možné previesť len na štát, samosprávny kraj alebo obec.
Keďže prevádzka vodovodov a kanalizácie je určitým spôsobom monopolizovaná, kontrola prostredníctvom štátu a samosprávy je dlhodobo najlepšia forma spravovania verejného majetku. V meste Martin sme pred pár rokmi tiež museli riešiť ochranu akcií Turčianskej vodárenskej spoločnosti, a to bolo v súvislosti so súdnym sporom známym ako kauza Martinské hole, lyžiarske stredisko. Hrozilo, že protistrana bude chcieť exekvovať akcie mesta Martin vo vodárenskej spoločnosti, tak ako ste to tu spomínali, aj vtedy sa hovorilo o zlatom vajci. Takéto a podobné hrozby sa, takéto a podobné hrozby sa objavujú v rámci celého Slovenska, tak ako sme to počuli aj naposledy tuná, na východnom Slovensku, ale aj v Bratislave. A preto treba vyslať jasný legislatívny signál, že štát ochráni verejnú infraštruktúru v prospech občanov.
Chcem zároveň povzbudiť všetky samosprávy, ktoré sa poctivo a dlhodobo starajú o rozvoj vodovodov a kanalizácií, že ich práca má zmysel, ale možno, aj ako to tu odznelo, že v niektorých častiach nášho štátu a krajiny je potrebné urobiť určite oveľa viac.
Doplnenie § 3 do predmetného zákona je v súlade s ochranou verejného záujmu. Je možné, že postupom času pribudnú aj ďalšie štátne, obecné či mestské firmy s označením nepredajné z dôvodu verejného záujmu.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. V tomto sa aj ja s pánom kolegom poslancom Cmorejom nezhodnem. Tiež som presvedčený o tom, že ten lepší verejný záujem zabezpečí len štát, a súhlasím s tým, že dnešné vodárenské spoločnosti mnohé plytvajú s peniazmi daňových poplatníkov. Naozaj sa tam šafári.
A to bude druhý krok, ktorý urobíme ďalej. To znamená, že zmeníme infozákon a pozrieme sa na prsty bližšie týmto vodárenským spoločnostiam, ktoré narábajú so stovkami miliónov eur. To znamená, že budú môcť, budú musieť zverejňovať svoje hospodárenie, a to, ako s týmito miliónmi nakladajú, pretože vieme, že sú rôzne kauzy najmä na východnom Slovensku.
Niektoré vodárenské spoločnosti nechcú novinárom poskytovať informácie aj v rámci infozákona, tvrdia, že nie, im to zo zákona nevyplýva. To znamená, že ďalší krok bude zmena infozákona, aby sme sa týmto vodárenským spoločnostiam pozreli na prsty. A tým pádom bude štát v týchto vodárenských spoločnostiach postupovať efektívnejšie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tak, ako ste uviedol, cieľom aj tohto zákona je vlastne zabrániť aj tomu, ak by vstúpila do vodárenských spoločností nejaká finančná skupina, potom by to mohlo ovplyvňovať aj ceny vody, samozrejme. A pitná voda patrí všetkým, nielen nejakým vybraným spoločnostiam a oligarchom.
A na vašu otázku, pán poslanec Suja, áno, máte pravdu. Akcie obcí, miest a samosprávnych krajov nebudú môcť získať súkromné skupiny alebo súkromné firmy. Obec, ktorá sa rozhodne svoje akcie alebo svoju majetkovú účasť, sa jej vzdať alebo preniesť, môže len na inú obec alebo aj na vodárenskú spoločnosť, ale, samozrejme, jej akcie, tej vodárenskej spoločnosti môže vlastniť len samosprávny kraj a obce. Takže môžu len obce medzi sebou alebo vodárenskou spoločnosťou.

Milan, vystihol si úplne presne podstatu veci v rozprave.
Ja aj keď som zástancom súkromného vlastníctva, tak v tomto prípade, vlastne pri tejto strategickej surovine bolo potrebné pripraviť tento zákon a zabrániť špekulatívnemu charakteru vstupu súkromného investora do týchto vodárenských spoločností. Ja som rád, že sa nám vlastne podarilo poslancom rýchlo a promptne zareagovať, a tým by som chcel poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tomto zákone, a verím, že vlastne ochránime ten verejný záujem, ktorý tu je naozaj pri tejto strategickej surovine nad tým súkromným záujmom.
Ďakujem.