Videokanál klubu

Vážený pán predseda, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol túto správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tlač 962, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady pridelil návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu do určeného termínu konania schôdze Národnej rady. Zároveň určil, aby výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch.
Predložený návrh prerokovali: 25. marca 2022 ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. 30. marca 2022 výbor pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport, výbor pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory neprijali uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.
Zahraničný výbor, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre kultúru a médiá, výbor zdravotníctvo a výbor pre sociálne veci o predmetnom návrhu nerokovali, pretože neboli uznášaniaschopní.
Správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov prerokoval výbor pre obranu a bezpečnosť na 68. schôdzi 30. marca 2022. Podpredseda výboru pre obranu a bezpečnosť Peter Pčolinský, poverený riadením výboru predsedom výboru, ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a poslancov Marcela Mihalika, Jána Benčíka a Annu Zemanovú, aby plnili úlohu spravodajcov spoločne so mnou.
Ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu, prosím.

Vážený pán predsedajúci, chcel by som oznámiť, že pri hlasovaní č. 215 ohľadne návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k 80. výročiu začatia deportácie Židov zo Slovenska, tlač 960, som hlasoval „za“, no systém ma vykázal, že som nehlasoval. Prosím opraviť toto hlasovanie, lebo na ostatnej schôdzi som to už nestihol. Ďakujem.

Pán predseda, prosím vás, pri hlasovaní som hlasovala „za“ a vykázalo ma ako „proti“.

Ďakujem pekne. Chcem informovať členov ľudskoprávneho výboru, že výbor bude o 10.00 v miestnosti č. 149. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ctená snemovňa, práve dnes 25. marca je smutné výročie, ako už bolo spomínané, 80 rokov, odkedy bol z Popradu vypravený prvý transport slovenských Židov, išlo najmä o ženy a deti, do nacistického koncentračného, vyhladzovacieho tábora Auschwitz v dnešnom Poľsku, dnes sa vlastne toto miesto volá Osvienčim, a do týchto vagónov, v ktorých sa bežne prepravoval dobytok, muselo nastúpiť tisíc osôb z vtedajšej Šarišsko-zemplínskej župy a Tatranskej župy. Vlak cez obec Skalité cez Kysuce prišiel do cieľa svojej cesty 26. marca 1942. Tým sa začala prvá vlna deportácií Židov zo Slovenska.
Neskôr pokračovala deportáciami Rómov, Slovákov, Maďarov, dokonca aj Nemcov, ľudí, ktorí vtedajšiemu režimu sa priečili, mali iný názor, bojovali proti nemu, nejakým spôsobom boli nepohodlní.
Deň pred začatím týchto neľudských deportácií schválila vláda vtedajšej Slovenskej republiky návrh ústavného zákona o vysťahovaní Židov. Presne takto sa to volalo. Vtedajší parlament Snem Slovenskej republiky ho v modifikovanej podobe schválil ako ústavný zákon č. 68/1942 o vysťahovaní Židov dňa 15. mája 1942. Je veľmi zaujímavé, že to bola vlastne dodatočná legalizácia deportácií. V čase schválenia tohto zákona už hranice Slovenska prekročilo 28 transportov. Až potom to vlastne prešlo v parlamente.
Ústavný zákon o vysťahovaní Židov obsahoval sedem paragrafov, ktoré nielenže vytvorili právny rámec týchto deportácií, ale zároveň dotknuté osoby zbavovali občianstva a majetku v prospech štátu.
Do 20. októbra 1942, keď sa skončila prvá vlna deportácií zo Slovenska, bolo násilne vyvezených takmer 58-tisíc osôb. Je to vlastne jedno veľké mesto na Slovensku, alebo také väčšie, väčšie okresné mesto.
Celkovo bolo do konca marca 1945 zo Slovenska deportovaných viac ako 71-tisíc obyvateľov židovského pôvodu, pričom drvivá väčšina z nich bola zavraždená, prípadne zomrela na následky útrap v nacistických koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Zachránil sa iba zlomok z nich.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodla pri príležitosti 80. výročia deportácií Židov zo Slovenska týmto vyhlásením odsúdiť udalosti, ktoré sa pred ôsmimi desaťročiami na Slovensku odohrali. Vyjadriť ľútosť, ospravedlniť sa židovským obyvateľom za činy vtedajšej štátnej moci a zdôrazniť neprijateľnosť akejkoľvek legislatívy, ktorá vedie k diskriminácii alebo k porušovaniu ľudských a občianskych práv.
Týmto vyhlásením vo svetle slobodného historického výskumu po roku 1989 nadväzujeme na iniciatívu slovenských disidentov a aktivistov z októbra 1987, venovanú 45. výročiu transportov židovských spoluobčanov do koncentračných táborov, ktorá sa neskôr stala základom vyhlásenia Slovenskej národnej rady a vlády Slovenskej republiky k deportáciám Židov zo Slovenska po prvých slobodných, demokratických voľbách v roku 1990.
Dámy a páni, národ, ktorý nepozná, nepripomína si svoju históriu, je odsúdený si ju zopakovať. Toto je časť histórie Slovenskej republiky, je to smutná a bolestná história, ale je to niečo, čo, čomu sa potrebujeme pozrieť do očí a s čím sa potrebujeme vyrovnať.
Každá totalita, či je to nacistická, fašistická, komunistická alebo akákoľvek iná, vždy prenasleduje svojich odporcov, vždy prenasleduje ľudí, ktorí sú iní, majú iný názor a dovolia si ho vyjadriť. Slovensko musí rásť na iných hodnotách, na hodnotách priateľstva, otvorenosti, tolerancie a prijímania ľudí, ktorí sú iní, majú iný názor a vidia veci v inom svetle.
Práve preto skupina spojencov Izraela iniciovala toto uznesenie a žiadame o, žiadame vás o jeho podporu. Ja si dovolím ho teraz prečítať.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 25. 3. 2022 k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k 80. výročiu začatia deportácií Židov zo Slovenska.
Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný orgán Slovenskej republiky, pevne stojac na hodnotách slobody, demokracie a ľudskej dôstojnosti, ani dnes nezabúda na príkoria a zločiny, ktorých sa dopustila štátna moc v období rokov 1939 až 1945. Za zvlášť odsúdeniahodné považuje násilné deportácie občanov židovského pôvodu z územia vtedajšej Slovenskej republiky, ku ktorým došlo od 25. marca 1942 do 20. októbra 1942. Po tom, ako štát obral vlastných občanov o majetok a zbavil ich občianskych a ľudských práv, pristúpil v uvedenom období k ich deportáciám do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov. Drvivá väčšina deportovaných bola v týchto táboroch zavraždená alebo zahynula v dôsledku útrap. Za deportáciu každej osoby vtedajší štát hanebným spôsobom zaplatil nacistickému Nemecku 500 ríšskych mariek.
Ďalšia vlna deportácií Židov zo Slovenska prebiehala od septembra 1944 do konca marca 1945 počas okupácie Slovenska nemeckými jednotkami. Za asistencie slovenských bezpečnostných zložiek boli zo Slovenska deportované ďalšie tisíce židovských spoluobčanov.
Konanie vtedajšej štátnej moci odsudzujeme a vyjadrujeme hlbokú ľútosť nad tragédiou, ktorá zasiahla nevinné obete. Dnes, v čase smutného 80. výročia vypravenia prvého transportu do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov, si spytujeme svedomie a vyjadrujeme ľútosť nad zločinmi, ktoré boli spáchané vtedajšou štátnou mocou na našich židovských spoluobčanoch. Prosíme tiež o odpustenie všetkých, ktorí prežili, ako aj príbuzných a potomkov obetí.
Následky holokaustu pociťuje slovenská spoločnosť dodnes. Napriek jeho verejnému schvaľovaniu sa však našli statoční občania, ktorí ukrývali prenasledovaných Židov a pomáhali im. Vyjadrujeme preto úctu všetkým, ktorí riskovali vlastný život, aby svojich spoluobčanov zachránili pred prenasledovaním.
Tragické skúsenosti z našej minulosti nás utvrdzujú v presvedčení, že len pluralitná demokratická spoločnosť je skutočne schopná garantovať dodržiavanie ľudských a občianskych práv.
Ďakujem za vašu podporu.

Ďakujem. Ďakujem za slovo. Pri hlasovaní o tlači 942 ma vykázalo ako neprítomného. Chcel som hlasovať za.

Ďakujem pekne. Ja chcem informovať členov ľudskoprávneho výboru, že zajtra o 8.30 h bude zasadať výbor, schôdza, bude teda schôdza výboru o 8.30 h v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Na základe dohody troch poslaneckých klubov – OĽANO, SME RODINA a SaS – sťahujem návrh poslanca Národnej rady Juraja Krúpu na prijatie uznesenia NR SR k zmene smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov NR SR a zamestnancov kancelárie (tlač 959).
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo.
Pýcha predchádza pád. Ja som počul, ako pán Tomáš hovorí, že HLAS je najsilnejšia politická strana. Ja si naozaj nepamätám, ktorými voľbami strana HLAS prešla, že sa takto titulujete. Chápem, že v tých prieskumoch vám to teraz vychádza, no ako sa hovorí, netreba vlka krájať ešte pred lovom. To som teraz povedal veľmi zle, nevadí. Každopádne vy ste boli doteraz v SMER-e, potom vám to marketingovo vyšlo, že bude lepšie, keď sa odtrhnete, a zrazu ste najsilnejšia strana, ktorá neprešla žiadnymi voľbami (zaznievanie gongu), takže s týmto treba ešte trošku dávať pozor.
A ďalšia vec. Ja keď počúvam všetky tie návrhy, tristo miliónov tu, tristo miliónov tam, tristo miliónov tam, dôchodcom tu, tu-tu-tu-tu-tu, normálne ja žasnem, že za tých dvanásť rokov vašich vlád tu ešte nevzniklo nejaké dôchodcovské a sociálne eldorádo, kde všetci žijú s pätnástymi dôchodkami, kde sa všetci majú skvele, a napriek tomu tu všetci majú také platy, také dôchodky a také dávky, ako majú. A je to asi ako s tými vašimi 13. dôchodkami, ktoré ste desať rokov sľubovali, ktoré boli iba na bilbordoch a na konci ste ich schválili dva týždne pred voľbami ako volebnú korupciu. Takže toľko k tomu. (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán Erik Tomáš, vy sa tvárite, jak keby ste teraz spadli tu jak Majka z Gurunu. Veď ste radili Ficovi do uška a ďalším smerákom, boli ste tam desať rokov, opatrovateľky sa sťažovali aj vtedy. Čo ste to vtedy, keď ste mali jednofarebnú vládu SMER-u, čo ste si nepoprijímali také zákony, aby opatrovateľky boli spokojné?!
A hovorí sa, že hluchým a nechápavým treba ešte raz povedať, tak vám ešte raz zopakujem, že my sa snažíme aj v tejto ťažkej dobe pandémie tie opatrovateľky podporiť. 28. 7. 2021 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny odmení poskytovateľov sociálnych služieb a zamestnancov v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za ich nasadenie v druhej vlne pandémie. Šlo na to 31,5 milióna eur. Nárok má 46 463 ľudí. Od začiatku pandémie to bolo k tomuto dňu 136 miliónov eur. 24. 10. 2021 60 miliónov ďalších! Šesťdesiat miliónov eur vyčlenilo ministerstvo práce pre opatrovateľov v obciach a domovoch dôchodcov. 19. 1. 2022 minister práce, sociálnych vecí a rodiny hovorí o tom, že na platy zamestnancov v zariadení sociálnych služieb prispeje štát v roku 2022 o 20 % viac ako minulý rok! To hovorí minister práce. Hovorí aj o tom, že v roku 2021 sa vyplatilo 159 miliónov dohromady. Vyplatilo sa približne 29-tisíc zamestnancom, ktorí, hovoríte, že nás teraz sledujú, v sociálnych službách dve odmeny celkovo vo výške 850 eur.
Ďakujem.