Videokanál klubu

Ďakujem, pán kolega Miloš Svrček, za predstavenie návrhu zákona. A dúfam, že v druhom čítaní sa ešte doprecizuje. Vieme, že veľká väčšina vodičov sa správa voči cyklistom rozumne a ohľaduplne. Nájdu sa však aj vodiči, ktorí sú neohľaduplní.
Asi 86 % Slovákov by podporilo zákon o 1,5-metrovom odstupe pri predbiehaní, zaznel však aj názor, že je to nekontrolovateľné a tým pádom aj zbytočné. Ale napríklad v Španielsku je však bežné, že polícia kontroluje šoférov, či jazdia pri cyklistoch opatrne. Ak je niečo zákonom stanovené, už len podvedome si na to budeme dávať pozor. Ak by ešte pribudli na cestách aj značky, určite by si dávali vodiči väčší pozor a cyklisti by sa cítili bezpečnejšie. Ak sa aj cyklista náhodou vyhýba rozbitej krajnici, môže vodič na pár sekúnd spomaliť, počkať a predísť ho, keď to bude bezpečné.
Naše cesty sú však úzke a dodržať 1,5 meter bude v každom prípade asi nemožné. V prípade, že nepôjde žiadne auto oproti pri predchádzaní, predchádzaní mohol vodič teda prejsť aj do protismeru, ale, samozrejme, toto bude treba ešte možno v zákone doprecizovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 730). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Termín hlasovania navrhujem zajtra o 11.00 hod.

Ďakujem veľmi pekne za konštruktívnu debatu aj pani primátorke, akceptujem to a týmto aj vyhlasujem, keďže však sme aj vo vysielaní, sme na verejnom mieste, že dvere aj pre Úniu miest, aj pre ZMOS, aj pre kohokoľvek sú otvorené, poďme hľadať spôsoby. A súhlasím aj s tým, že cez tie podielové dane, ja to beriem, beriem tak, že teraz je to medzikrok. Vyrovnajme to medzi všetkými školami, evidentne je to, ale nie je, a školskými zariadeniami, nie je to teraz dostatočné.
My to naozaj vnímame ako, ako taký istý medzikrok, ktorý niektoré problémy vyrieši, ale niektoré nevyrieši, a hľadajme teda spôsob ako toto financovanie nastaviť inak. Ale toto bol krok, ktorý môže pomerne jednoduchým a priamym spôsobom vyriešiť tú nerovnosť medzi tými neštátnymi a štátnymi školami. To, že bude mať nejaké následky na rozpočty obcí a ďalších samospráv, tak áno, to je, to je fakt, ale dosiahne sa to vyrovnané, vyrovnané financovanie na každé dieťa a hovorím, moje ucho je otvorené, poďme rokovať ďalej, 18. septembra pravdepodobne budem, pardon, septembra, novembra bude výbor a potom to bude v druhom čítaní, ak sa rozhodnete to podporiť, predpokladám, že budeme hlasovať asi zajtra o 11.00 hod., však povie pán spravodajca.
Ďakujem veľmi pekne.

Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som poďakovať kolegyne Janke Garstkovej za jej vystúpenia a za zhrnutie takej aplikačnej praxe, ako sa to vlastne deje, a čo je problém v podstate aj na tých mestských zastupiteľstvách, kde vlastne mestá hľadajú finančné prostriedky, ale aj skutočne zrovnoprávniť financovanie cirkevného a... školstva vlastne je veľmi dôležitou, tým signálom vlastne pre tieto školy.
Dôležité, dôležitý je vlastne, dôležité je dieťa a myslím si, že dať mu kvalitné vzdelávanie v školách, ktoré si vlastne vyberú pre neho rodičia, je veľmi dôležité, preto som za to, aby bolo zrovnoprávnené vlastne financovanie všetkých škôl, rovnako štátnych, a tak isto aj cirkevných.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je problém, ktorý ja osobne dlhodobo vívam... vnímam. (Povedané so smiechom.) V meste Kežmarok, odkiaľ pochádzam, sa každoročne vedú búrlivé diskusie na pôde mestského zastupiteľstva práve na túto tému.
Najväčším problémom zákona v jeho súčasnej podobe je, že samospráva je povinná neštátnym, teda súkromným a cirkevným zriaďovateľom poskytnúť len 88 % finančných prostriedkov napočítaných na jedného žiaka oproti žiakovi v mestskej škole či škôlke. Konkrétne v meste Kežmarok sa v minulosti, asi do roku 2019, kedy sa prvýkrát podarilo vybojovať podľa mňa spravodlivé financovanie, takýmto spôsobom ukrátili súkromní a cirkevní zriaďovatelia o čiastku v priemere 200-tisíc eur ročne. Tieto peniaze samospráva zapojila do rozpočtu a financovala aktivity, ktoré so vzdelávaním nemali nič spoločné.
Druhým problémom je nejednotnosť výpočtu koeficientu a jeho následného použitia, kde taktiež dochádza ku kráteniu finančných zdrojov pre tieto zariadenia zo strany samosprávy. Tento zákon podľa môjho názoru vyrieši nespravodlivosť, ktorá sa deje na rodičoch a deťoch, ktoré navštevujú školy a školské zariadenia u súkromných a cirkevných zriaďovateľov. Všetci platíme rovnaké dane, tak nerozumiem, prečo jedni dostanú príspevok viac a iní menej. Je potrebné si uvedomiť, že toto sú finančné prostriedky na prevádzku a mzdy, a pod pojmom prevádzka ja osobne chápem aj materiálno-technické vybavenie škôl, škôlok, detských klubov, družín a podobne. Všetci predsa chceme, aby naše deti vyrastali v prostredí, v ktorom sa môžu plnohodnotne vzdelávať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja vás ako spolupredkladateľka chcem aj touto cestou požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja budem len tak krátko reagovať na pána poslanca Čepčeka, ktorý vystupoval v rozprave.
Úprimne sa priznám, že, tak keďže som nikdy neviedol centrum voľného času, tak úplne všetky podrobnosti neviem, ale jedna zásadná vec. Táto novela primárne nerieši financovanie centier voľného času, ale škôl a ďalších zariadení, napríklad ako sú základné umelecké školy. Čiže tie otázky, ktoré sa týkajú toho, sú tiež vážne a tiež ich treba riešiť, tiež je to, beriem to ako podnet do druhého čítania a tie otázky, však ja si to, ja si to pozriem aj z rozpravy, budeme sa pýtať tých, ktorí sú naozaj do detailu, do šrôbiku vedia presne, čo sa týka toho financovania školstva a budem na ne hľadať odpovede.
Na pani poslankyňu Pivkovú nebudem reagovať, lebo mám reagovať na predrečníka. (Povedané so smiechom.)
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec, za poznámky. Možno dve veci.
Jednu, ktorú som zabudol ešte doplniť, že okrem toho, že sme rokovali teda so samosprávami, tak aj na tom veľkom stretnutí, ale aj pri podrobnej tvorbe a pripomienkovaní tvorby tohto zákona bola aj pani riaditeľka zo sekcie financovania regionálneho školstva, kde sme to všetko dopodrobna prebrali, niekoľkokrát sa to aj upravovalo. Čiže tie veci by mali byť naozaj veľmi tak prakticky s ľuďmi, ktorí tomu rozumejú a ktorých sa to dotýka, vychytané. Je tam možno filozoficky, filozofická otázka, hej, že akým spôsobom sa na to pozeráme.
Poviem vám takú zaujímavú vec (povedané so smiechom), že keď sme mali to stretnutie so ZMOS-om prvýkrát, ešte kým sme to odštartovali vlastne celé, tak oni povedali, že my máme taký návrh, že veď zoberte si, že ministerstvo, štát, zoberte si tie neštátne školy, nám nechajte celý balík tých peňazí na tie deti, koľko ich je všetkých, aj tie, čo chodia na tie cirkevné a súkromné školy, no a vy si nájdite niekde financie na cirkevné a na súkromné školy, čo, samozrejme, zobrali sme ako teda... (povedané so smiechom), však dobre, hej návrh, ale nie reálny.
Súčasťou, súčasťou rokovania o tom, že či vôbec môžme predložiť tento návrh zákona, bolo aj sedenie s ministrom financií na ministerstve financií, kde sme si tieto veci tiež prebrali. Bola tam napríklad jedna vec, ktorá, ktorá by bola tiež istým zrovnoprávnením, týkala sa dopravného u súkromných škôl, ktoré nie je na rozdiel od štátnych a cirkevných, a odhadli sme, stálo by to zhruba okolo 500-tisíc eur, pol milióna eur, a ministerstvo financií nám to stoplo a to sme napríklad stade vyhodili. Čiže vopred sme si ako keby urobili my také pripomienkové konanie s tým ale, že očakávam, tak ako ste povedali, pán poslanec, že sa nám ozvú znova samosprávy a budú chcieť, budú chcieť teda pripomienkovať.
Máme na to vyše mesiac, predpokladám, že 18. novembra by mal byť asi školský výbor, a potom ten ďalší týždeň by sa to malo prerokovať, takže moje dvere sú otvorené, resp. aj ďalších kolegov, ktorí sú spolupredkladatelia.

Ďakujem pekne. Skúsim takto, nie cez faktickú. Možno to budú tri minútky. Ďakujem pekne za vystúpenie pána podpredsedu školského výboru pána poslanca Habánika. Tie otázky sú úplne legitímne.
No, poviem to takto. To, že sme rokovali o týchto veciach so ZMOS-om, zástupca Únie miest sa nemohol dostaviť vtedy, ale oslovili sme ho a takisto som, sme komunikovali, ja som tak po osobnej línii aj so zástupcami županov. Minimálne s dvoma županmi sme hovorili, tak, samozrejme, ako som spomenul, že väčšine sam... alebo mnohým samosprávam to vyhovuje, aby to zostalo tak, ako je to teraz.
A čo sa týka tých rozpočtov, poviem k tomu jednu poznámku len. Vlastne predsedníčka alebo riaditeľka Asociácie súkromných škôl tanečné kon... súkromné tanečné konzervatórium v meste Liptovský Hrádok, kde je primátorom pán Tréger, ktorý je predseda ZMOS-u. Ona hovorila, že s pánom Trégerom nemajú absolútne žiaden problém, všetko financovanie O. K. Lenže, bohužiaľ, nie všetci postupujú tak ako v Liptovskom Hrádku, a preto teda je navrhovaná zmena. Samozrejme, ako reprezentanti ZMOS-u, tak zastávajú záujmy obcí. A ja tu práve vidím ten problém, že ono to vyzerá možno ako keby, ako spor, ale ja verím tomu, že primátori a starostovia to nerobia preto, že chcú niekomu poškodiť, ale preto, že často majú napäté rozpočty z rôznych dôvodov, hej. Samozrejme, korona je jeden z nich, ale môže to byť aj prevzatie plne po nehospodárnom riadení po predchádzajúcej nejakej samospráve, predstaviteľov samosprávy v minulých volebných obdobiach. Takže kde ma... keď majú niekde možnosť nejaké finančné prostriedky pre rozvoj tej obce, toho mesta využiť, tak to využijú. Toto vlastne akoby odstraňuje také to nerovné postavenie alebo keby také podriadené postavenie v tejto jednej konkrétnej veci, lebo vlastne prakticky to vzniklo tak, že zriaďovatelia alebo predstavitelia tých neštátnych škôl boli v tých, v tejto veci, ktorá bola, vlastne bola navyše dotácia podriadených zriaďovateľom tých štátnych škôl. Toto chceme odstrániť.
O svojich školách, keď to tak poviem, tak vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ďalej budú rozhodovať samosprávy prijatím VZN-ka, ale s inými zriaďovateľmi budú uzatvárať tú zmluvu. Zmluva je stanovená, jej návrh je priamo súčasťou návrhu zákona, teda ako má vyzerať presne, aby neboli pochybnosti. To sme, to sme tam riešili a, samozrejme, je to zákonná povinnosť, za ktorou nasleduje sankcia, podobne ako keby, napríklad ja som sa na to priamo tiež pýtal, mňa napadlo, čo ak niekto nebude chcieť podpísať zmluvu, no tak podobne, ako keby nechcel prijať v rámci VZN-ka tú povinnosť napríklad dať tých 88 %. To je, to sme na tom istom.
Tá zmluva má jednu zásadnú výhodu, ak ju podpíšete, je dvojstranná a nemôžu byť jednostranne vypovedaná, kdežto VZN-ko sa mohlo aj viackrát počas roka zmeniť nejakým, nejaké rozpočtové opatrenia. Čiže bola tam istá, istá forma neistoty pre tie, pre tie financie.
Pozriem ešte, som si robil poznámky, aha, ten termín. Je tam prechodné obdobie vzhľadom nato, že účinnosť je od 1. januára 2022, tak je za normálnych okolností, keď ten zákon bude platiť ďalej, bude vždy povinnosť do 31. decembra túto zmluvu uzatvoriť. Tento rok to bude do 31. januára s tým, že keď to tak poviem, že v Liptovskom Hrádku nebudú mať problém, lebo dávali v plnej výške, a tam, kde, to tak nazvem, možno to znie tak zle, že, že brali z tých peňazí, no tak budú musieť opraviť rozpočet, hej. Ak, ak sa to tak stane, predpokladám, že ak ten zákon prijmeme, tak to bude niekedy začiatkom decembra, takže ešte na tie korekcie, na tie korekcie bude čas. Celkovo bude rok 2022 prechodný a tie počty, nápočty žiakov s tým posunom veku z 15 na 25, teda vyrovnaním toho veku, ako je to u štátnych zariadení, ako ZUŠ-ky alebo jazykovky, tak sa bude počítať s tým, čo sa napočítalo k 15. septembru tohto roka. Čiže 2022 bude vychádzať z toho a až potom od ďalšieho školského a rozpočtovo kalendárneho roka, čiže od 1. 1. 2023 sa budú rátať tie počty už s tými posunutými vekmi.
Posledná vec, ktorú by som povedal, že, že má to negatívny vplyv. No negatívny vplyv to má v tom slova zmysle, že tam kde, tam kde tie, v tých rozpočtoch sa teda tie prostriedky, ktoré boli pridelené na vzdelávanie a na konkrétne deti, ktoré chodia na tie neštátne školy, tak sa jednoducho tam vrátia. Čiže áno, v tomto slova zmysle, že tam, kde bolo z tých rozpočtov brané, to bude mať negatívny vplyv, tam kde to bolo vyrovnané, tak to negatívny vplyv nebude mať.
Čiže to, čo som vedel, čo som zachytil, tak to sú moje odpovede.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som tak aj čakal, že či bude záujem o rozpravu. Ja by som teda na začiatok povedal zopár takých základných vecí a potom som pripravený odpovedať na otázky.
Ako, opakujem znova, máme prvé čítanie. Čo sa týka genézy tohto návrhu tak jednoducho v programovom vyhlásení vlády už v roku 2020 sme si aj na základe aplikačnej praxe, na základe podnetov z prostredia, zo školského prostredia zadefinovali v programovom vyhlásení vlády, že chceme napraviť túto nerovnosť vo financovaní, a ktorá spočíva v tom, že nie každé dieťa dostáva na svoju hlavu v tom zariadení, ktoré navštevuje, rovnakú sumu. Samozrejme, závisí to aj od spolupráce s zriaďovateľmi, zriaďovateľmi štátnych škôl, teda obcí alebo regionálnych samospráv, ktoré, mnohé z nich to robia veľmi férovo, a nie je s tým problém, ale, bohužiaľ, v niektorých konkrétnych samosprávach s tým problém je a vzniká tam nerovnosť.
Ten základný princíp, o ktorom hovorím a teraz som aj spomenul, ta je práve to, že aby teda bola rovnosť medzi tými deťmi, ktoré navštevujú rôzne druhy škôl štátnych alebo neštátnych. Tie neštátne sa teda štandardne delia na súkromné a cirkevné a je tam, je tam vlastne taký, ja by som povedal, že možno nechcený konflikt záujmov (ruch v sále a zaznievanie gongu), kde zriaďovatelia ako samosprávy, miestne samosprávy, regionálne samosprávy sú zriaďovateľmi vlastných škôl vo svojej pôsobnosti a zároveň cez nich prechádzajú finančné prostriedky aj k zriaďovateľom neštátnych škôl. Ešte možno, aby sme vedeli, v akom zhruba okruhu sa pohybujeme, tak približne 92 % škôl sú školy štátne, resp. na... v 92 % v samosprávach sú to štátne školy a 8 % - hovoríme o tých neštátnych cirkevných a súkromných, čiže nehovoríme o nejakom rov... nejakom rovnakom pomere nejak jedna k jednej zhruba, ale naozaj v podstate o školstve, ktoré je menšinové, ale zároveň je v ústave dané ako možnosť slobodného výboru, výberu pre rodičov. Čiže na prvom mieste sú tie deti, nech navštevujú akúkoľvek školu v regionálnom školstve, na druhom mieste sú potom rodičia, ktorí si môžu slobodne voliť medzi týmito zriaďovateľmi. Ja osobne to vnímam ako veľký prínos. Zároveň to nevnímam a bol by som veľmi nerád, keby to vznikalo ako nejaké súperenie alebo dokonca, nedajbože, nepriateľstvo medzi štátnymi, neštátnymi školami, prípadne zriaďovateľmi týchto, týchto škôl. My sme teda si vypočuli všetky zúčastnené strany. Ja som sám organizoval a podnietil stretnutie, ktoré sa udialo na školskom výbore, niekto by povedal, že také historické, že v takom zložení sa ešte nikdy nestretli za stolom, okrem teda predstaviteľov školského výboru boli aj zástupcovia ZMOS-u, dokonca pán predseda Tréger tam bol, boli tam zástupcovia súkromných škôl, zástupcovia cirkevných škôl - aj katolíckych, aj evanjelických napríklad, ale boli tam aj zástupcovia ministerstva, kde sme si tieto veci prediskutovali. Fakt je taký, že zo strany samospráv je viac-menej taký prístup, že im, im daný daná situácia plus-mínus vyhovuje, ale nevyhovuje, nevyhovuje tým menšinovým neštátnym školám, tak sme hľadali riešenie a pripravili sme riešenie, ktoré teraz tu ponúkame v prvom čítaní a ktoré vlastne hovorí o tom, že by sa táto, táto nerovnosť odstránila takým spôsobom, že nejakým spôsobom nezasahujeme do právomoci obce alebo sam... alebo VÚC-ky v zriaďovateľskej pôsobnosti voči svojim školám, tam to stále zostane vlastne tak, ako je to doteraz, to znamená, na základe VZN-ka budú prideľovať tieto finančné prostriedky. Ale so zriaďovateľmi tých súkromných a cirkevných škôl by podpisovali podľa tejto novely zmluvu, kde by sa zaviazali v plnej výške transponovať finančné prostriedky, ktoré dostávajú z podielových daní prepočítané na, na, na hlavu.
Rozmýšľam, že čo z toho zákona. Ešte je tam jedna nerovnosť, je to skôr nerovnosť takého charakteru, by som povedal, štatisticko-, resp. napočítavacieho, kde sa posúva rok pri niektorých druhoch, ako sú základné umelecké školy alebo jazykové školy z 15 na 25 rokov, čiže sa to vyrovnáva, že je to rovnako u štátnych aj neštátnych škôl, lebo to je vlastne základný princíp, aby štátne a neštátne školy boli financované na základe rovnakého princípu a bola zachovaná tá autonómia tých zriaďovateľov. A je tam ešte jedna drobná vec, že sa to, nepoužíva sa odteraz alebo nebude sa používať po prijatí tohto zákona výraz dotácia, ktorý vyzerá ako keby obec alebo VÚC-ka dotovala tú súkromnú alebo cirkevnú školu, ale finančné prostriedky, ktoré dostávajú, ktoré dostávajú od... (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktoré dostávajú od štátu z tých podielových daní a majú vlastne prejsť do, do tých, k týmto zriaďovateľom, k týmto školám, a skončím tam, kde som začal, že preto, aby každé dieťa dostalo rovnakú podporu z tých daní, na ktorú má nárok, a aby tí rodičia si mohli slobodne vybrať školu a nemuseli, nemuseli vychádzať z toho, že niekde ich deti dostanú menej peňazí z tých daní.
Teraz som sa to snažil priblížiť tak skôr ľudovejšie. Ak budete mať nejaké otázky, tak som pripravený na debatu, tak ako sme zvyknutí na školskom výbore. Predpokladám, že to bude veľmi konštruktívne. Ďakujem vám veľmi pekne.