Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Skúsim takto, nie cez faktickú. Možno to budú tri minútky. Ďakujem pekne za vystúpenie pána podpredsedu školského výboru pána poslanca Habánika. Tie otázky sú úplne legitímne.
No, poviem to takto. To, že sme rokovali o týchto veciach so ZMOS-om, zástupca Únie miest sa nemohol dostaviť vtedy, ale oslovili sme ho a takisto som, sme komunikovali, ja som tak po osobnej línii aj so zástupcami županov. Minimálne s dvoma županmi sme hovorili, tak, samozrejme, ako som spomenul, že väčšine sam... alebo mnohým samosprávam to vyhovuje, aby to zostalo tak, ako je to teraz.
A čo sa týka tých rozpočtov, poviem k tomu jednu poznámku len. Vlastne predsedníčka alebo riaditeľka Asociácie súkromných škôl tanečné kon... súkromné tanečné konzervatórium v meste Liptovský Hrádok, kde je primátorom pán Tréger, ktorý je predseda ZMOS-u. Ona hovorila, že s pánom Trégerom nemajú absolútne žiaden problém, všetko financovanie O. K. Lenže, bohužiaľ, nie všetci postupujú tak ako v Liptovskom Hrádku, a preto teda je navrhovaná zmena. Samozrejme, ako reprezentanti ZMOS-u, tak zastávajú záujmy obcí. A ja tu práve vidím ten problém, že ono to vyzerá možno ako keby, ako spor, ale ja verím tomu, že primátori a starostovia to nerobia preto, že chcú niekomu poškodiť, ale preto, že často majú napäté rozpočty z rôznych dôvodov, hej. Samozrejme, korona je jeden z nich, ale môže to byť aj prevzatie plne po nehospodárnom riadení po predchádzajúcej nejakej samospráve, predstaviteľov samosprávy v minulých volebných obdobiach. Takže kde ma... keď majú niekde možnosť nejaké finančné prostriedky pre rozvoj tej obce, toho mesta využiť, tak to využijú. Toto vlastne akoby odstraňuje také to nerovné postavenie alebo keby také podriadené postavenie v tejto jednej konkrétnej veci, lebo vlastne prakticky to vzniklo tak, že zriaďovatelia alebo predstavitelia tých neštátnych škôl boli v tých, v tejto veci, ktorá bola, vlastne bola navyše dotácia podriadených zriaďovateľom tých štátnych škôl. Toto chceme odstrániť.
O svojich školách, keď to tak poviem, tak vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ďalej budú rozhodovať samosprávy prijatím VZN-ka, ale s inými zriaďovateľmi budú uzatvárať tú zmluvu. Zmluva je stanovená, jej návrh je priamo súčasťou návrhu zákona, teda ako má vyzerať presne, aby neboli pochybnosti. To sme, to sme tam riešili a, samozrejme, je to zákonná povinnosť, za ktorou nasleduje sankcia, podobne ako keby, napríklad ja som sa na to priamo tiež pýtal, mňa napadlo, čo ak niekto nebude chcieť podpísať zmluvu, no tak podobne, ako keby nechcel prijať v rámci VZN-ka tú povinnosť napríklad dať tých 88 %. To je, to sme na tom istom.
Tá zmluva má jednu zásadnú výhodu, ak ju podpíšete, je dvojstranná a nemôžu byť jednostranne vypovedaná, kdežto VZN-ko sa mohlo aj viackrát počas roka zmeniť nejakým, nejaké rozpočtové opatrenia. Čiže bola tam istá, istá forma neistoty pre tie, pre tie financie.
Pozriem ešte, som si robil poznámky, aha, ten termín. Je tam prechodné obdobie vzhľadom nato, že účinnosť je od 1. januára 2022, tak je za normálnych okolností, keď ten zákon bude platiť ďalej, bude vždy povinnosť do 31. decembra túto zmluvu uzatvoriť. Tento rok to bude do 31. januára s tým, že keď to tak poviem, že v Liptovskom Hrádku nebudú mať problém, lebo dávali v plnej výške, a tam, kde, to tak nazvem, možno to znie tak zle, že, že brali z tých peňazí, no tak budú musieť opraviť rozpočet, hej. Ak, ak sa to tak stane, predpokladám, že ak ten zákon prijmeme, tak to bude niekedy začiatkom decembra, takže ešte na tie korekcie, na tie korekcie bude čas. Celkovo bude rok 2022 prechodný a tie počty, nápočty žiakov s tým posunom veku z 15 na 25, teda vyrovnaním toho veku, ako je to u štátnych zariadení, ako ZUŠ-ky alebo jazykovky, tak sa bude počítať s tým, čo sa napočítalo k 15. septembru tohto roka. Čiže 2022 bude vychádzať z toho a až potom od ďalšieho školského a rozpočtovo kalendárneho roka, čiže od 1. 1. 2023 sa budú rátať tie počty už s tými posunutými vekmi.
Posledná vec, ktorú by som povedal, že, že má to negatívny vplyv. No negatívny vplyv to má v tom slova zmysle, že tam kde, tam kde tie, v tých rozpočtoch sa teda tie prostriedky, ktoré boli pridelené na vzdelávanie a na konkrétne deti, ktoré chodia na tie neštátne školy, tak sa jednoducho tam vrátia. Čiže áno, v tomto slova zmysle, že tam, kde bolo z tých rozpočtov brané, to bude mať negatívny vplyv, tam kde to bolo vyrovnané, tak to negatívny vplyv nebude mať.
Čiže to, čo som vedel, čo som zachytil, tak to sú moje odpovede.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja som tak aj čakal, že či bude záujem o rozpravu. Ja by som teda na začiatok povedal zopár takých základných vecí a potom som pripravený odpovedať na otázky.
Ako, opakujem znova, máme prvé čítanie. Čo sa týka genézy tohto návrhu tak jednoducho v programovom vyhlásení vlády už v roku 2020 sme si aj na základe aplikačnej praxe, na základe podnetov z prostredia, zo školského prostredia zadefinovali v programovom vyhlásení vlády, že chceme napraviť túto nerovnosť vo financovaní, a ktorá spočíva v tom, že nie každé dieťa dostáva na svoju hlavu v tom zariadení, ktoré navštevuje, rovnakú sumu. Samozrejme, závisí to aj od spolupráce s zriaďovateľmi, zriaďovateľmi štátnych škôl, teda obcí alebo regionálnych samospráv, ktoré, mnohé z nich to robia veľmi férovo, a nie je s tým problém, ale, bohužiaľ, v niektorých konkrétnych samosprávach s tým problém je a vzniká tam nerovnosť.
Ten základný princíp, o ktorom hovorím a teraz som aj spomenul, ta je práve to, že aby teda bola rovnosť medzi tými deťmi, ktoré navštevujú rôzne druhy škôl štátnych alebo neštátnych. Tie neštátne sa teda štandardne delia na súkromné a cirkevné a je tam, je tam vlastne taký, ja by som povedal, že možno nechcený konflikt záujmov (ruch v sále a zaznievanie gongu), kde zriaďovatelia ako samosprávy, miestne samosprávy, regionálne samosprávy sú zriaďovateľmi vlastných škôl vo svojej pôsobnosti a zároveň cez nich prechádzajú finančné prostriedky aj k zriaďovateľom neštátnych škôl. Ešte možno, aby sme vedeli, v akom zhruba okruhu sa pohybujeme, tak približne 92 % škôl sú školy štátne, resp. na... v 92 % v samosprávach sú to štátne školy a 8 % - hovoríme o tých neštátnych cirkevných a súkromných, čiže nehovoríme o nejakom rov... nejakom rovnakom pomere nejak jedna k jednej zhruba, ale naozaj v podstate o školstve, ktoré je menšinové, ale zároveň je v ústave dané ako možnosť slobodného výboru, výberu pre rodičov. Čiže na prvom mieste sú tie deti, nech navštevujú akúkoľvek školu v regionálnom školstve, na druhom mieste sú potom rodičia, ktorí si môžu slobodne voliť medzi týmito zriaďovateľmi. Ja osobne to vnímam ako veľký prínos. Zároveň to nevnímam a bol by som veľmi nerád, keby to vznikalo ako nejaké súperenie alebo dokonca, nedajbože, nepriateľstvo medzi štátnymi, neštátnymi školami, prípadne zriaďovateľmi týchto, týchto škôl. My sme teda si vypočuli všetky zúčastnené strany. Ja som sám organizoval a podnietil stretnutie, ktoré sa udialo na školskom výbore, niekto by povedal, že také historické, že v takom zložení sa ešte nikdy nestretli za stolom, okrem teda predstaviteľov školského výboru boli aj zástupcovia ZMOS-u, dokonca pán predseda Tréger tam bol, boli tam zástupcovia súkromných škôl, zástupcovia cirkevných škôl - aj katolíckych, aj evanjelických napríklad, ale boli tam aj zástupcovia ministerstva, kde sme si tieto veci prediskutovali. Fakt je taký, že zo strany samospráv je viac-menej taký prístup, že im, im daný daná situácia plus-mínus vyhovuje, ale nevyhovuje, nevyhovuje tým menšinovým neštátnym školám, tak sme hľadali riešenie a pripravili sme riešenie, ktoré teraz tu ponúkame v prvom čítaní a ktoré vlastne hovorí o tom, že by sa táto, táto nerovnosť odstránila takým spôsobom, že nejakým spôsobom nezasahujeme do právomoci obce alebo sam... alebo VÚC-ky v zriaďovateľskej pôsobnosti voči svojim školám, tam to stále zostane vlastne tak, ako je to doteraz, to znamená, na základe VZN-ka budú prideľovať tieto finančné prostriedky. Ale so zriaďovateľmi tých súkromných a cirkevných škôl by podpisovali podľa tejto novely zmluvu, kde by sa zaviazali v plnej výške transponovať finančné prostriedky, ktoré dostávajú z podielových daní prepočítané na, na, na hlavu.
Rozmýšľam, že čo z toho zákona. Ešte je tam jedna nerovnosť, je to skôr nerovnosť takého charakteru, by som povedal, štatisticko-, resp. napočítavacieho, kde sa posúva rok pri niektorých druhoch, ako sú základné umelecké školy alebo jazykové školy z 15 na 25 rokov, čiže sa to vyrovnáva, že je to rovnako u štátnych aj neštátnych škôl, lebo to je vlastne základný princíp, aby štátne a neštátne školy boli financované na základe rovnakého princípu a bola zachovaná tá autonómia tých zriaďovateľov. A je tam ešte jedna drobná vec, že sa to, nepoužíva sa odteraz alebo nebude sa používať po prijatí tohto zákona výraz dotácia, ktorý vyzerá ako keby obec alebo VÚC-ka dotovala tú súkromnú alebo cirkevnú školu, ale finančné prostriedky, ktoré dostávajú, ktoré dostávajú od... (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktoré dostávajú od štátu z tých podielových daní a majú vlastne prejsť do, do tých, k týmto zriaďovateľom, k týmto školám, a skončím tam, kde som začal, že preto, aby každé dieťa dostalo rovnakú podporu z tých daní, na ktorú má nárok, a aby tí rodičia si mohli slobodne vybrať školu a nemuseli, nemuseli vychádzať z toho, že niekde ich deti dostanú menej peňazí z tých daní.
Teraz som sa to snažil priblížiť tak skôr ľudovejšie. Ak budete mať nejaké otázky, tak som pripravený na debatu, tak ako sme zvyknutí na školskom výbore. Predpokladám, že to bude veľmi konštruktívne. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, kolegyne kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 720). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Ďakujem, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za pochopenie. Aj pre váš komfort som žiadal prestávku, aby sme sa mali čas utíšiť, doriešiť si ešte veci.
Ako spolupredkladateľ s ďalšími kolegami spomedzi koaličných poslancov predkladáme návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a takisto sa dopĺňa aj zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Vychádza z programového vyhlásenia vlády, ktorá hovorí o potrebe upraviť financovanie školstva tak, aby bola rešpektovaná autonómia zriaďovateľov neštátnych škôl a školských zariadení, to znamená cirkevných a súkromných škôl, a takisto aj je to ako opatrenie vo vzťahu k princípu rovného financovania každého dieťaťa a žiaka bez ohľadu na zriaďovateľa školy a školského zariadenia.
Cieľom návrhu zákona je zmena financovania súkromných škôl a školských zariadenia... zariadení a cirkevných škôl a školských zariadení, tak aby sa odstránilo nerovné postavenie zriaďovateľov týchto škôl v porovnaní so zriaďovateľmi škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov, ak ide o prerozdeľovanie podielových daní.
Návrh zákona má, má všetky náležitosti, sme teraz v prvom čítaní. Ja by som teraz na úvod len tak krátko a potom sa do rozpravy hlásim, pán predseda, ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel len zareagovať, lebo nemal som možnosť na faktickú pána Suju a pána Mazureka.
Pán Suja, uvedomte si, že kulturistika, áno, sme jeden z najúspešnejších športov, ale dopujú, a to je problém. Je to dovolené, jasné, ja im gratulujem za to, ničia sa, nech sa ničia ďalej. Táto vláda vyčlenila po druhej vlne 9,5 mil. na podporu fitnescentier a športovísk, tak aby sa im preplatili aspoň tie náklady, ktoré mali stratu v COVID-e. Tak nerevte tu jak splašený. (Reakcia z pléna.)
Tá výzva sa teraz... (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím, zachovajte pokoj!

Nemec, Richard, poslanec NR SR
Tá výzva sa teraz spracováva, tá výzva sa teraz na fonde spracováva, áno, bude vyhlásená a tie fitnescentrá, ktoré nie sú v pivnici, a cvičili v COVID-e celý čas - a vy to dobre viete, lebo vám tie anaboliká asi prerážajú cez hlavu. (Ruch v sále a potlesk.)
A pánovi Mazurekovi, pánovi Mazurekovi nebudem komentovať, lebo si len kopne. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci!

Nemec, Richard poslanec NR SR
Beriem výzvu, môžme ísť!

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Kočiš, ďakujem veľmi pekne za pochvaly, aj všetci predkladatelia. Samozrejme, my si to uvedomujeme, samozrejme, je táto novela, ide, smerovaná je do budúcna na to, aby, aby sme motivovali tých podnikateľov a ten štát, aby naozaj tie športoviská, kde nie sú a kde, kde je naozaj potreba ich vystavať, tak aby sa vystavili, aj čo sa týka národnej infraštruktúry.
To, že obce, mestá financujú tie športy, samozrejme, pripravuje sa aj novela zákona o športe, ktorá tým zväzom, ktoré by vám mali pomáhať, v prvom rade by vám mali pomáhať, lebo ony dostávajú tie štátne peniaze a rozdeľujú na tie dané športy, takže aj v tomto sa ide pomáhať, takže to je taký prísľub do budúcna.
A ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja rozumiem kolegovi primátorovi z Liptovského Mikuláša. V podstate mnohí sme tuná aj poslancami a sú tu aj kolegovia primátori, starostovia, ktorí, samozrejme, rozmýšľajú, ako ten rozpočet nejakým spôsobom naplniť, a tuná cítia nejakú takú, nebezpečenstvo, že sa zníži príjem ako taký. Ale už to tu spomenuli aj moji kolegovia, áno, bude to na poslancoch hlavne, že či zvážia, či ten daný subjekt, ktorý o to požiada, je v tom meste alebo v tom regióne taký, že vedia, že naozaj robí prospešnú prácu pre obyvateľov, samozrejme, v tých službách, ktoré má a za ktoré, samozrejme, aj platí. Ale zoberte si, že my ako poslanci máme už aj teraz právo rušiť, teda nedať súhlas na otvorenie herní. A tam takisto sú mestá, ktoré prichádzajú o značné peniaze, myslím si, že oveľa väčšie, a majú tú odvahu zrušiť tie herne aj kvôli tomu, že vedia, že to berie peniaze z vrecák práve tých ľudí, ktorým tie peniaze nakoniec potom veľmi chýbajú.
Zoberme si ale aj situáciu, že keby naše mestá mali len tie športoviská, ktoré majú, a neboli by ďalšie, súkromné, tak myslím si, že to poskytovanie tej, tej služby, ktorá má prispievať, samozrejme, k zdraviu, kondícii, dá sa povedať, k aktívnemu tráveniu času, by to nezvládali. Takže práve títo súkromníci, ktorí tieto služby poskytujú, by mali pocítiť nejako na tom, že to mesto vie oceniť tú službu, hej, a vie to aj posúdiť, že do akej miery je prínosná. Mnohé tie prevádzky, môžem hovoriť aj z vlastných skúseností, poskytujú aj zvýhodnené služby napríklad pre seniorov alebo zdravotne oslabených a nemajú nejakú, nejakú vďaku za to a aj týmto prostredníctvom, veď to nie sú veľké peniaze, im môžu ukázať, že sú radi, že tí, že, že to športovisko tam existuje, aspoň takto ho podporia, takže ja ďakujem predkladateľom, že tento zákon tuná pri... prinesú.

Ďakujem za slovo. Tak ja takisto, pán Blcháč, v podstate chcem povedať to, že ste si to sám pomenoval, že naozaj budú rozhodovať o tom mestá a obce, nakoniec možno ste chceli prezentovať viacej Liptovský Mikuláš, ako podporuje v regióne šport, ale v praxi to bude znamenať aj to, že, že prinesie to určitú pomoc vlastne aj pre možné situácie, ktoré, ktoré napríklad nastávali aj teraz v COVID-e, že niektorí prevádzkovatelia sa dostali do veľkých problémov, teda nielen akože za bežných prevádzok, ale aj teraz v COVID-e sú tie situácie určite vyhrotenejšie. Vieme, že mestá a obce majú rôzne zmluvy, rôzne formy zmlúv s prevádzkovateľmi infraštruktúry a častokrát sa dostávajú do problémov v podstate aj športové kluby alebo jednoducho nejaké tímy, napríklad kde, samozrejme, sú aj deti, a nakoniec medzi mestom a prevádzkovateľom sú tie deti, sa stanú nakoniec rukojemníkmi a kvôli nejakým financiám vlastne nastáva problém a tu vlastne budú môcť využiť aj túto možnosť nejakej odpustenie dane v podstate a ten problém sa môže vyriešiť ľahšie.
Takže hovorím, že bude to na jednotlivých poslancoch v danom meste, a pevne verím, že sa táto zmena využije.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Blcháč, ja vás rozumiem. Je super a pochvala, ako v Liptovskom Mikuláši sa staráte o športoviská, ako ich máte veľa, čo je super, a už ste to tu, už ste to tu spomínali.
Tu hlavne ide o to, že sme to vyňali preto, tú motiváciu, lebo máme tuná fond na podporu športu, kde štát chce pomáhať na výstavbu, nové výzvy na výstavbu malej infraštruktúry, národnej infraštruktúry, kde ten pán Sloboda tu už spomenul ten veľký dlh, ktorý máme voči mestám, čo sa týka športovísk, a vravím, je to na dobrovoľnej báze, kde vy si to môžete, naozaj to tam poznáte, a keď máme zmapovať celé Slovensko, tak, tak to, že na základných školách nemáme, a vy dobre asi viete, tým, že, tým, že ste v Liptovskom Mikuláši, viete, že keď vlastníte vy nejaké športovisko, tak si neuplatňujete daň z nehnuteľnosti, takže sú to, sú to, len naozaj zhodnotiť tak, aby ste ich mohli motivovať tých vašich podnikateľov v tom danom meste, ktorí vám vedia pomôcť zveľaďovať tieto športoviská.
Samozrejme, a máte pravdu, my sme oslovili ZMOS, Úniu miest, SK 8, kde sme zo ZMOS-u dostali negatívne stanovisko, napriek, napriek tomuto sme to aj preto, preto zarad... preto spravili, aby naozaj tie mestá si s tým mohli, mohli to riadiť, aby to nemali riadené niekým, preto to je na dobrovoľnej báze, takže myslím si, že budúcnosť ukáže, že ten ZMOS to celé prehodnotí.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Radovan, ja ti chcem poďakovať a hlavne, čo si tu naznačil. Všetci dobre vieme, že samotné tie športoviská nie sú nejaký biznis, ktorý, ktorý by prinášal, ale tie športoviská prinášajú veľký osoh pre tých obyvateľov tých obcí a miest, takže v tomto preto takáto pomoc a je to dobrovoľné pre tie obce, lebo tie obce samotné to poznajú, poznajú tie športoviská, poznajú tých ľudí, ktorí tam chodia športovať, a je to na dobrovoľnej báze. Ďakujem.