Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Chcela by som sa poďakovať kolegovi Petrovi Kremskému za kompliment. Skutočne som veľa hodín venovala týmto zákonom, ale keby nebolo pochopenie vlastne na strane, zase, navrhovateľa a jeho tímu, ktorý sa vlastne tiež venoval každému mojemu pozmeňovaciemu návrhu, tak by sme sa nedopracovali ku kompromisu. Môžem ho ubezpečiť, že pracovný tím v Národnej rade Slovenskej republiky si veľmi dôkladne prečítal každý jeden paragraf a každý jeden odsek tohto paragrafu. Naši právnici, hlavne Martin Kožár, naši asistenti veľmi dôsledne porovnávali pôvodný návrh a každý pozmeňujúci návrh. Rozpravu sme zlúčili z toho dôvodu, že v prvom čítaní sa poslanci vyjadrovali rôzne, teda ku, mali sme vlastne tri rozpravy a každý sa vyjadroval k inému zákonu a k inému vlastne čítaniu, takže z tohto dôvodu bola zlúčená, aby vlastne každý mohol sa vyjadriť v jednej rozprave aj k zákonu o územnom plánovaní a k zákonu o výstavbe. Takže zrejme pán navrhovateľ dá k tomu pripomienky a uvidíme, že ako sa to vyrieši, k tomu, čo povedal pán Kremský.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni. Ťažko sa rozpráva k prázdnym sedačkám, ale verím, že aj za (povedané so smiechom), za nimi sa skrývajú ľudia, ktorí počúvajú a ktorých zaujíma táto téma. (Reakcia z pléna.) Jasné. Som rád, že sú v kanceláriách v bezpečí, ale potom odtiaľ sa ťažko dávajú faktické poznámky.
V prvom rade chcem vyjadriť moju radosť, že po 50 rokoch sa hádam podarí zmeniť stavebný zákon, územné, územné konanie. Myslím si, že naozaj ten zákon, ktorý tu bol dlhé roky, je už veľmi ťažko použiteľný v praxi, prináša veľmi veľa problémov, a svedkami toho sme, keď vidíme, ako rastú ceny bytov na Slovensku, za prvý štvrťrok tohto roka v Bratislave napr. o 25 % medziročne. A myslím si, že je to veľmi ťažké pre ľudí, ktorí si hľadajú hlavne prvé bývanie, ktorí sa musia zaviazať na celý život, splácať úvery, a myslím si, že jedným z dôvodov tejto situácie je aj to, že stavebná legislatíva je veľmi nepružná, skostnatená, zaostalá, prekonaná. A pripraviť vôbec projekty a povoľovanie na to, aby sa konečne mohlo začať stavať, trvá roky, a zatiaľ sa tá situácia výrazne zmení a je niekde úplne inde.
Takže to k tomu, že naozaj som veľmi rád, že takáto legislatíva sa podarila pripraviť a že nejakým spôsobom sa dostane hádam cez tento parlament, keď teda ho schváli.
Má to však svoje "ale". Určite viete, že som bol jeden z hlasných kritikov týchto zákonov ešte predtým, ako prišli do parlamentu, a myslím si, že naozaj stav, v akom prišli do parlamentu, nie je dôstojný Národnej rady Slovenskej republiky. Dôkazom toho sú spoločné správy, stovky, stovky novelizačných bodov, a myslím si, že naozaj to, čo som navrhol v prvom čítaní, aby sa tieto zákony vrátili a prepracovali a tak znova predložili do parlamentu, by bola asi tá jednoduchšia cesta. Napokon sa to ukázalo, aj časovo by to zrejme znamenalo to isté, keďže sa tie zákony aj tak posunuli na ďalšiu schôdzu, minulý mesiac. Čiže nechcem sa teraz tváriť, že však ja som to hovoril, ale niekedy aj je dobré dvakrát merať a raz rezať, takže myslím si, že naozaj je to škoda, že takáto legislatíva sa trošku šije takto horúcou ihlou, a že tie stovky novelizačných bodov, neviem, kto z nás mal čas si preštudovať a naozaj sa nad nimi zamyslieť, porovnať ich s pôvodným návrhom zákona, porovnať ich s terajším stavom, to je naozaj práca na hodiny a dni. A myslím si, že pán podpredseda vlády Štefan Holý trošku s tým aj počítal, že sa mu podarilo tak nás trošku ukonať a povedať si, jak, už nech to ide, jak to ide. A myslím si, že to nie je dobré. Myslím si, že to nie je dôstojné Národnej rady a nemalo by sa to tak robiť.
To, čo ja ako predseda hospodárskeho výboru považujem za veľký prínos týchto zákonov, je zrýchlenie procesov. Dúfam, že sa to aj potvrdí v praxi. Niektorí primátori mi hovoria, že to tak nebude, že to bude naopak, ale ja sa skôr prikláňam k tomu, že to hádam tie procesy zrýchli. Súvisí to hlavne s tým, že sa zlúči územné stavebné konanie, pretože toto vlastne veľmi zdržovalo celé stavebné zámery.
Čo ja považujem za prínos, je aj elektronizácia. Samozrejme, tá elektronizácia sa teraz trošku zredukovala práve našimi návrhmi, pretože hnať to do absurdnosti pri elektronizácii alebo do nepripraveného stavu pre veľmi veľa obyvateľov tejto krajiny by bolo, by bolo asi veľmi nevhodné. Mohlo by sa tak stať, že napr. niekomu vedľa domu niečo vyrastie, čo, o čom vôbec nevie, pretože jednoducho sa nepozerá do svojej elektronickej schránky, ktorú možno ani nevie, že ju má, a asi by to nebolo niečo, čo by bolo v prospech občanov. Takže vlastne trvali sme na tom, že tieto procesy by mali prebiehať tak, aby sa ten človek mohol dostať k tej stavebnej dokumentácii aj v papierovej podobe alebo minimálne mať nejaký bod, kde sa môže s ňou oboznámiť, pokiaľ teda nie je zbehlý v používaní počítačov a v digitálnych rôznych programoch, ako aj tu poniektorí poslanci Národnej rady. Čiže sme sa snažili vyjsť v ústrety.
Myslím si, že podarilo sa nám presadiť zmeny, ktoré tie zákony posunú dopredu a posunú ich v tom, aby boli lepšie zrealizovateľné. Ja by som chcel znovu tu vyzdvihnúť kolegyňu Zitku Pleštinskú, ktorá na tom strávila hodiny a hodiny a hodiny. Ja som ju naozaj obdivoval, že ešte vládala a že vlastne dokázala mať prehľad v tom, čo všetko už sa schválilo, čo sa dohodlo, čo ešte nie a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že to bola naozaj veľká práca, a myslím si, že tuto pán podpredseda vlády by jej mal kúpiť jednu obrovskú kyticu za to všetko, pretože to bolo ako, veľkú, veľmi veľkú časť práce urobila za neho. Čiže myslím si, že to, to bola naozaj veľká práca.
Ja mám, k čomu mám ja výhrady, teda ktoré neboli rozptýlené, ktoré som aj komunikoval, je informačný systém. Myslím si, že ten informačný systém nového úradu bude pekelne drahý, a chcel by som naozaj vyzvať aj vás ako poslancov, aj médiá na to, aby sme sledovali tento proces, pretože myslím si, že to, že dnes sa o tom ani vlastne nehovorí, koľko peňazí to bude stáť, to je niečo, čo je veľmi nebezpečné pre rozpočet tejto krajiny, a myslím si, že sa to môže veľmi, veľmi zvrhnúť a rozbehnúť do netušených rozmerov, pokiaľ to nebudeme strážiť. Vlastne poplatky na tento systém, alebo teda tento systém sa má financovať z poplatkov z každej stavby v tejto krajine, a myslím si, že výška týchto poplatkov by mala byť naozaj niečím, o čom sa bude tvrdo rokovať a tvrdo vyjednávať, pretože ak každý, kto bude niečo stavať, zaplatí z toho poriadnu sumu, tak vlastne to bude mať vplyv na všetkých nás, budeme to platiť v poplatkoch za služby, za tovary, za rôzne činnosti a jednoducho zaplatíme to všetci z našich vlastných peňaženiek. Takže ja v tom budem veľmi opatrný a budem od pána podpredsedu vlády si pýtať veľmi jasné čísla, kým akékoľvek financie sa na toto vyčlenia.
Jednu vec, ktorú ja pokladám za veľmi dôležitú, kde teda som bol ochotný ísť na barikády, bola certifikácia subdodávateľov, tam vlastne pôvodné znenie tohto zákona žiadalo, aby vlastne každý subdodávateľ, teda nielen generálny dodávateľ, ale aj subdodávatelia pri vyhradených stavbách boli certifikovaní na tomto novom úrade. Ja to pokladám za zbytočnú byrokraciu a za zbytočné otravovanie podnikateľov, pretože oni vlastne už pri vydávaní živnosti musia doložiť svoju odbornosť, čiže napríklad vodár musí mať určitú odbornosť, elektrikár, tak isto kominár napríklad a tak ďalej a tak ďalej. Čiže chcieť od nich, aby ešte raz išli na nejaký úrad a ešte raz si vybavovali certifikát, je podľa mňa nadbytočná byrokracia, a som veľmi rád, že nakoniec sme sa dohodli na tom, že takáto certifikácia zo zákona vypadne. Je, samozrejme, povinnosťou generálneho dodávateľa takúto odbornosť si skontrolovať, dbať na ňu, overovať si ju, a myslím si, že je zbytočné, aby sme tým otravovali ešte podnikateľov.
Čo tak isto pokladám za veľmi zvláštne a myslím si, že naozaj zbytočné, je posúvanie vzniku tohto nového úradu na skorší termín, ako je 1. 1. 2023. Keďže celé zákony vlastne majú platiť od 1. 4. 2024, tak sa mi zdá úplne nezmyselné, aby takýto úrad vznikol už od 1. 6. 2022, prípadne 1. 7. 2022. Myslím si, že je to úplne zbytočné, a vlastne toto zavádza pozmeňujúci návrh alebo pozmeňujúce návrhy, ktoré sú aj v spoločnej správe, a preto navrhujem, aby pri tlači 832 sme vyňali body 1, 2 a 4 na osobitné hlasovanie, a bol by som rád, aby tieto pozmeňujúce návrhy sme neschválili a osobne budem hlasovať proti.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, chcela by som ubezpečiť kolegov, že nikto si tu neuzurpuje nejako, akože sme najmúdrejší, ale skutočne na základe tých, tej praxe, ktorú sme vlastne dlhé roky robili, tak sme sa snažili ten zákon vylepšiť a podľa, nehovorím, že ten zákon bol zlý, ale bol možno neaplikovateľný na tie podmienky Slovenska. A všetci poslanci, ktorí vlastne tvorili alebo vylepšovali ten zákon, tak si neuzurpujú, teda že nie sú najmúdrejší, ale skutočne, ako na základe tých svojich skúseností ten zákon vylepšili tak, aby sa dal vlastne aplikovať v praxi.
Máme tu jednu technickú pripomienku, v spoločnej správe máme bod 104 a bod 109, ktorý je identický, a z toho dôvodu by som navrhla, aby sme bod 109 vyňali zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi Jožkovi Lukáčovi, nášmu predsedovi výboru, za prednesenie tohto pozmeňujúceho návrhu.
Tiež môžem konštatovať, že bol odsúhlasený pánom predkladateľom. A ešte raz by som teda chcela vyzdvihnúť prácu parlamentnej legislatívy, pani kolegyni, ktorá sedí tu v tomto pléne, že skutočne v tej hektickej chvíli a hektickej dobe, skutočne sme chceli kolegov ušetriť od dlhého pozmeňovacieho návrhu, ktorý by sme možno čítali tu tri-štyri hodiny, a sme ho vlastne dali do výboru a takto sme vlastne ušetrili možno našim kolegom prečítanie tohto dlhého pozmeňujúceho návrhu, a tak len vlastne týmito drobnými úpravami, ktoré ešte sme v podstate zakomponovali. No a takisto kolegyne naše vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj mali, mali hektické chvíle, takže chcela by som sa poďakovať, že sme to všetko nejakým spôsobom zvládli.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Chcela by som poďakovať kolegovi Karahutovi za prednesený pozmeňujúci návrh, ten je, myslím, už diskutovaný a schválený aj pánom, pánom podpredsedom, navrhovateľom tohto, týchto zákonov.
Možno by som chcela tak ubezpečiť, že vlastne máme tam posun účinnosti zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe až od apríla 2024 a dovtedy určite sa ešte nájde veľa, veľa vecí, ktoré bude treba vyriešiť, hlavne s tým súvisiace zákony, ktoré sa vlastne zmenou tejto legislatívy budú musieť upraviť a zmeniť.
Takisto je to aj zákon o hlavnom meste Bratislava, kde sa potom presne určí, že kto bude vydávať záväzné stanoviská. Takže ja verím, že vlastne aj takýmto spôsobom budú uspokojení aj tí kolegovia, ktorí mali hlavne k tomuto bodu svoje pripomienky.
Takže účinnosť zákona je od apríla 2024, akurát zákon, teda vytvorí sa úrad už v júni 2022, takže bude mať priestor na to, aby hľadal ešte veci, ktoré treba vylepšiť, aby skutočne keď príde k implementácii tohto, týchto zákonov, boli sme tak pripravení, aby nevznikli vlastne nejaké problémy v praxi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tiež by som sa chcela poďakovať za všetko, čo moji kolegovia a takisto opozícia povedala k tomuto zákonu. Skutočne, tá práca bola veľmi náročná, zložitá. Chcela by som poďakovať aj kolegyni Anke Zemanovej za SaS, čiže bola tam vlastne taká široká, široká diskusia, snažili sme sa vlastne zakomponovať všetky pripomienky, takisto aj kolegyni Pivkovej, a takisto môjmu tímu a mojim kolegom, ktorí vlastne pomáhali a prinášali rozličné podnety z regiónov, ktoré sme sa snažili, a tie obavy, lebo vždycky, samozrejme, keď sa tvorí nová legislatíva, tak sú od nej veľké očakávania, ale aj veľké obavy, ako sa bude implementovať v praxi. No vlastne zákon stavebný, päťdesiatka z roku ´76, platí už skoro 45 alebo možno už viac rokov, bol 33-krát novelizovaný. Bol pokus vlastne novelizovať ho veľkou novelou ešte za čias pána ministra Počiatka. Bol schválený vlastne v prvom čítaní a potom z druhého čítania bol schválený. A po preštudovaní tejto novely som vlastne bola taká prekvapená, lebo tá novela stavebného zákona bola dobre spracovaná, takže zrejme asi developeri a vlastne tí ľudia, ktorí možno nechceli tú zmenu, tak bojovali proti nej.

A preto aj, samozrejme, pri týchto troch zákonoch, ktoré sme vlastne robili, tak bola práca veľmi, veľmi ťažká len z toho dôvodu, že sme vlastne všetky tie obavy, či ZMOS-u, či Únie miest, či všetkých týchto profesných organizácií, ktoré podnikateľov v stavebnej oblasti, stavebných inžinierov, architektov sme chceli eliminovať, a verím, že sa nám podarilo spraviť tým pozmeňovacím návrhom, kde bolo veľmi veľa tých pozmeňujúcich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milá naša kolegyňa, pani starostka obce Chmeľnica, človek, ktorý naozaj je veľmi erudovaný zvlášť v tej oblasti stavebníctva, pretože vyše dvadsať rokov bola gestorkou v podstate v tom svojom regióne na stavebnom úrade. Vyšla, ako sa hovorí, z tej praxe. A ja za starostov, primátorov, možno tých, ktorých sa na začiatku tohto zákona alebo, by som povedala, teda už spoločne všetkých troch zákonov, sme sa obávali tej ťažkopádnosti, tej nezrozumiteľnosti a proste tých všetkých zákutí a úskalí, ktoré by mohli byť zneužité, že sme dokázali spoločnými silami a myslím si, že je to naprieč celým politickým spektrom, keďže vidíme, že aj opozícia jednoducho priložila tú chválu ku tomuto zneniu v súčasnej podobe, tak máme nádej, že napriek tomu, že nás čakajú veľké zmeny, nebude to určite jednoduché, ale len keď nič stojí nič, samozrejme, takže toto bude asi dobrý zákon a dúfajme, že teda sa dá vylepšovať aj do budúcna, stále môžeme na tom pracovať.
A keďže sú to tri v podstate zákony a v zlúčenej rozprave, viem, koľko práce si konkrétne ty na tom proste nechala, a ja mám teda pevnú vieru, že to bude veľmi dobré a stále môžeme na tom systematicky pracovať a že sa to v tom časovom horizonte ukáže, že to bude teda dobré. A ubezpečujem aj všetkých starostov, že ten úmysel náš zjednodušiť, zrýchliť, ale aj dať priestor tým ľuďom, tým účastníkom konania.
Sama veľmi dobre viem, aký je stavebný úrad veľmi dôležitý úrad, tak preto ešte raz veľká vďaka a dúfam, že teda všetci podporia tento zákon.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Pani poslankyňa Zitka, oceňujem, že územná samospráva má v rukách nástroj, akým je územný plán obce alebo vyššieho územného celku, či už je to teda na miestnej alebo regionálnej úrovni.
Tento zákon však je jedna vec, na druhej strane ustanovuje sa tu aj povinnosť zo strany štátu vytvoriť fond na financovanie takýchto dokumentov. Sú to všetko určite otvorené veci, ktoré sa ešte dotiahnu. Tento dokument je dôležitý aj z hľadiska regionálneho rozvoja, z hľadiska životného prostredia, cestovného ruchu a podobne.
Viacerých pracovných stretnutí som sa zúčastňoval a mnohí tu nie sú, ktorí na tom aktívne pracovali, rôzne pracovné tímy, či už zo strany ministerstva, zo strany výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Je priestor, aby sme aj toto pomenovali a hľadali ďalšie možné východiská, pokiaľ niečo život prinesie, že treba vylepšiť. Tie jednotlivé kroky alebo jednotlivé paragrafové znenia, pokiaľ bolo treba zmeniť, neboli jednoduché a oceňujem, že postupne sa nám to darilo.
Územný plán, samotný stavebný zákon je dôležitý pre samosprávu miestnu, regionálnu, ako sme počuli vo viacerých oblastiach, ako si, pani poslankyňa, povedala. Verím tomu, že tieto kroky, ako aj celá elektronizácia pri procese v stavebných konaniach a pri operatívnosti pri vydávaní rozhodnutí v stavebnom konaní pomôžu napredovať v tejto oblasti.
Ako gestorke týchto zákonov ti chcem, pani poslankyňa, poďakovať za celý proces prípravy týchto zákonov.

Ďakujem veľmi pekne.
Musím povedať, že tento zákon naozaj sa rodil veľmi, veľmi ťažko. Pôrod bol veľmi zdĺhavý a u nás v klube to bolo veľmi, veľmi rozdielne, a práve preto chcem povedať, že máme tam takých ľudí, ako je Zita Pleštinská, Zitka Pleštinská, ktorá naozaj tomu venovala strašne veľa času, voľného času, a ja chcem povedať, že aj vďaka nej sa to celé utriaslo. A ja som s tým zákonom spokojný na 80 %, ja si myslím, že, že ešte dotiahneme do konca všetky tie nezrovnalosti, ktoré sú, pretože naozaj tento zákon je veľmi potrebný, veľmi potrebný. A ja dúfam, že všetky veci, ktoré sa ukážu počas ďalšej doby, sa budú rýchle naprávať, ak budú zlé.
Takže ešte raz, ja by som chcel poďakovať našej Zitke, ktorá bojovala za nás všetkých v klube, a chcem poďakovať aj pánovi ministrovi, že to akceptoval a že akceptoval aj životné prostredie a všetky veci, ktoré sme dali. Nie všetky, kýva Monika hlavou, ale bude ich akceptovať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, stavebný zákon 50/1976 Zb. platí už viac ako 45 rokov a určite sa všetci zhodneme, že jeho súčasná úprava je dnes už nedostatočná a naráža na úskalia modernej doby. Svedčí o tom aj štatistika z rebríčka Doing Business z roku 2020, na základe ktorej sme v dĺžke stavebných konaní na tom horšie ako viaceré krajiny subsaharskej Afriky, umiestnili sme sa až na 146. mieste spomedzi 190 krajín sveta.
Nevyhnutnosť úpravy stavebnej legislatívy na Slovensku sa pretavila aj do programového vyhlásenia vlády, pričom nové stavebné predpisy by mali zodpovedať potrebám 21. storočia, so zreteľom na zjednodušenie a urýchlenie výstavby a v neposlednom rade nastolenie transparentnosti v tejto oblasti.
Zastaraný a mnohokrát novelizovaný stavebný zákon majú nahradiť dva nové zákony: zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe. Tieto zákony, ako aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, sa nerodili ľahko. Predchádzali im hodiny rokovaní, preto by som sa chcela poďakovať kolegom, tak isto aj parlamentnej legislatíve, aj našim kolegyniam na výbore pre verejnú správu za prácu, ktorú predviedli vlastne pri tomto návrhu alebo týchto návrhoch zákona, a pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády Štefanovi Holému za ústretovosť a ochotu diskutovať.
Nové zákony prichádzajú s prísľubom mnohých zmien. V návrhu zákona o územnom plánovaní by som chcela vyzdvihnúť posilnenie významu územného plánovania s rozšírením povinnosti mať územný plán obce na všetky obce a jednotnú metodiku územných plánov, ktorú tento zákon prináša. Obciam sa tak dáva možnosť regulovať si vlastné územie cez územné plánovanie, čo je úplne štandardný nástroj. Prízvukujem, že územné plánovanie, prirodzene, ostáva v originálnej kompetencii územnej samosprávy. Bohužiaľ, v dôsledku dnešného nesprávneho nastavenia stavebnej legislatívy tak mnohé obce nerobili. Totižto obce do tisíc obyvateľov nemuseli mať územné plány a ani neboli schopné zo svojho rozpočtu územný plán financovať. Až 42 % obcí, teda 1 686 obcí z 2 926, nemá územné plány.
Nový zákon o územnom plánovaní túto povinnosť ustanovuje, pričom, samozrejme, nutnosťou bude vytvoriť fond na financovanie územnoplánovacích dokumentácií. Taktiež musíme rátať s faktom, že aj v dôsledku súčasných stavebných predpisov nám dnes na Slovensku chýba celá generácia územných plánovačov.
Z vlastnej vyše 20-ročnej praxe dobre poznám náročnosť procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, preto pozmeňujúcim návrhom zreálňujeme prechodné ustanovenia. Navyše, ak obec nemá územný plán, nie je možné zabezpečiť ani súlad s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou. Dnes sa často stretávame s problémom, že obce nerešpektujú územné plány samosprávnych krajov a povoľujú individuálnu výstavbu, najmä rodinných domov, na územiach, kadiaľ majú prechádzať napríklad líniové stavby, čím sa následne konania predlžujú a komplikujú.
Ďalším diskutovaným bodom a obavou pri návrhu zákona o územnom plánovaní bol § 34, kde sa upravuje obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má záujem v území. Takáto osoba bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech, ale len so súhlasom obce. Takúto možnosť má vlastne už aj dnes. Problém je ale v tom, že obec v súčasnosti nie je povinná sa predmetom zaoberať. Takéto prostredie nespĺňa požiadavku transparentnosti a môže vytvárať priestor na korupciu. Preto nová stavebná legislatíva tento problém eliminuje.
Cieľom návrhu je tiež profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, pričom v rámci zodpovednosti za územný rozvoj majú obce možnosť až povinnosť vyjadriť svoje požiadavky na rozvoj svojho územia. Hovorím zo skúseností mojej profesionálnej praxe architektky, od roku 1985 som pracovala na útvare hlavného architekta, potom stavebnom úrade, ktorý bol súčasťou špecializovanej štátnej správy pod ministerstvom životného prostredia. Potom boli v rámci projektu ESO stavebné úrady súčasťou okresných úradov. Štát preniesol výkon štátnej správy zákonom 416/2001 Z. z. z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Prenesený výkon štátnej správy na všetky obce, hlavne mám na mysli malé obce, sa ukázal problematický.
Dnes je najväčším kameňom úrazu financovanie úradov, keďže tento prenesený výkon štátnej správy štát nezabezpečil finančne a obce ho protizákonne dofinancovávajú zo svojich originálnych kompetencií.
Spomeniem príklad, naša obec Chmeľnica vytvorila spolu s ďalšími obcami okresu Stará Ľubovňa stavebnú úradovňu, ktorú metodicky usmerňuje Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, pod gesciu ktorého stavebný poriadok patrí, zriadilo ju mesto Stará Ľubovňa a financujú ju obce zo štátnych peňazí určených na prenesený výkon štátnej správy. Čiže súhlasím s vytvorením špecializovanej štátnej správy, keďže absentuje hlavne výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý obce nevykonávajú.
Z mojich skúseností v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku som v priebehu 20 rokov zažila rôzne modely štátnej správy v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku a môžem konštatovať, že špecializovaná štátna správa pod ministerstvom životného prostredia bola podľa mňa najlepším modelom z nich.
Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov, ktoré mali obce, prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Obce, samozrejme, budú príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska a budú mať v procese povoľovania stavby postavenie dotknutého orgánu. Záväzné stanovisko bude podkladom na vydanie stavebného rozhodnutia podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie činnosti podľa osobitných predpisov.
Proces povoľovania stavieb by sa tým mal zjednodušiť. Prispieť má k tomu zjednodušenie samotných procesných postupov a tiež elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov v území. Postup povoľovania stavieb sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému zriadeného na účely územného plánovania a výstavby a odborne spôsobilých osôb, ktoré budú procesne zabezpečovať povoľovanie stavieb pre stavebníka. Tu by som chcela poznamenať, že elektronizácia celého procesu je v teórii vynikajúca myšlienka, no v skutočnosti mám však určité obavy o jej implementácii na celom území Slovenska. Samozrejme, proces digitalizácie je v ponímaní úradu 21. storočia základnou, prioritnou paradigmou.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, teraz by som chcela nadviazať na ďalší zákon, to je zákon o stavebnom, teda o výstavbe. Pozmeňujúci návrh upravuje oproti pôvodnému zneniu návrhu zákona aj napr. postavenie pamiatkových úradov. V tejto téme sme mali silnú diskusiu a hľadali sme vlastne v diskusii ten najlepší model. Na základe pôvodného návrhu zákona mali mať krajské pamiatkové úrady postavenie špecializovaného stavebného úradu pre národné kultúrne pamiatky, stavby v pamiatkovej rezervácii aj tie na území zapísanom do zoznamu svetového dedičstva.
Cieľom predkladateľov a ministerstva kultúry bolo zvýšenie kontroly nad budúcou výstavbou v záujme ochrany a udržateľnosti pamiatkových rezervácií, ako aj samotných pamiatok. Viaceré subjekty však namietali, že na rozhodovanie podľa zákona o výstavbe nemajú odborné ani personálne kapacity. V spolupráci s ministerstvom kultúry, pani ministerkou Natáliou Milanovou, nakoniec došlo k vzájomnej dohode a status quo zostáva zachovaný.
Intenzívne rokovania prebiehali aj s ministerstvom životného prostredia a jednotlivé pripomienky sa pretavili do znenia pozmeňujúceho návrhu. Jedným z diskutujúcich výsledkov alebo diskutovaných je, že kompetencia orgánov v pôsobnosti ministerstva životného prostredia sa na základe pozmeňujúceho návrhu bude vzťahovať aj na zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
V pozmeňujúcom návrhu ďalej upravujeme aj situáciu, ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti stavebného úradu na konanie medzi stavebným úradom a špeciálnym stavebným úradom; tu určí príslušnosť na konanie špeciálny stavebný úrad do 30 dní od vzniku kompetenčného sporu. Ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti na konanie medzi špecializovanými stavebnými úradmi, určia špeciálne stavebné úrady príslušnosť na konanie vzájomnou dohodou. Ak nedôjde ku vzájomnej dohode o príslušnosti na konanie medzi špeciálnymi stavebnými úradmi, rozhodne sa o príslušnosti na konanie do 15 dní od oznámenia kompetenčného sporu v rámci zriadeného úradu.
V § 2, ktorý vymedzuje stavebnú terminológiu, sme v pozmeňujúcom návrhu vyprecizovali definíciu susedného pozemku, vypustili sme reštriktívne ustanovenie pri líniových stavbách, ktoré potenciálne umožňovalo okruh účastníkov konania obísť s tým, že by si stavebník oddialil stavebný pozemok pásom pozemku vo svojom vlastníctve a tým by znemožnil akémukoľvek vlastníkovi pozemku či stavby byť účastníkom konania z titulu toho, že ide o susedov.
V terminológii sme trvali na návrate k zaužívanému pojmosloviu, čo však z kompetenčných dôvodov nebolo úplne možné. Som preto rada, že sa do pozmeňujúceho návrhu dostalo všeobecne zrozumiteľnejšie a zaužívanejšie spojenie "rozhodnutie o povolení stavby" namiesto "rozhodnutia o stavebnom zámere".
V § 2 upravujeme aj problematiku tzv. stavieb a stavbárskej mafie, kde sa stavba považuje za zmenu účelu užívania stavby, keďže ide zväčša o stavebnú úpravu, ktorou sa mení podkrovie na trvalé bývanie. Taktiež sa upravilo aj vymedzenie účastníkov konania v zmysle Aarhuského dohovoru, ktorého garantom je ministerstvo životného prostredia.
Aj z programového vyhlásenia vlády vyplýva, že sa zabezpečí transformácia súčasnej stavebnej legislatívy tak, aby boli rešpektované a vyvažované záujmy všetkých zúčastnených aktérov, ale súčasne sa snaží významne eliminovať administratívne bariéry a byrokraciu.
V pozmeňujúcom návrhu reflektujeme aj na obavy, ktoré vznikli v súvislosti s postavením projektanta plateného stavebníkom, ktorý vypracuje podľa požiadaviek stavebníka stavebný zámer, vypracuje pre stavebníka správu o výsledku prerokovania stavebného zámeru a neskôr vypracuje projekt stavby podľa výsledku prerokovania stavebného zámeru a rozhodnutia o povolení stavby, a to všetko na základe zmluvného vzťahu so stavebníkom.
V § 36 upravujeme proces vypracovania správy o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Z prerokovania je stavebník alebo ním poverený projektant povinný vypracovať správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Správa o prerokovaní návrhu stavebného zámeru musí obsahovať najmä všetky uplatnené pripomienky, údaje o osobe, ktorá pripomienku uplatnila, a spôsob vysporiadania sa s uplatnenou pripomienkou. Ak sa pri prerokovaní návrhu zákona zámeru obsah záväzného stanoviska zmení, dotknutý orgán je povinný bezodkladne vydať nové záväzné stanovisko, ktoré sa uvedie v správe o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Vypúšťame taktiež ustanovenie, ktoré obsahovalo vysporiadanie sa s tzv. neodôvodnenou pripomienkou, nakoľko nie je v našej legislatíve definovaná a mohlo by dôjsť k zneužitiu tohto ustanovenia.
Najväčším problémom súčasného stavebného poriadku a preneseného výkonu štátnej správy je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu, alebo nevykonávajú vôbec. V súčasnosti je konanie podľa § 88 stavebného zákona 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, teda konanie o dodatočnom povolení stavby, a takmer vždy sa nájde cesta, ako stavbu povoliť. Ja za svojej dvadsaťročnej éry si nepamätám, že by sme nejakú stavbu odstránili. Navrhovaná reforma by teda mala posilniť stavebnú inšpekciu, v súčasnosti má len 27 ľudí. Samotné vydávanie rozhodnutia o odstránení čiernych stavieb bude vydávať orgán štátnej správy.
V pozmeňujúcom návrhu ďalej upravujeme § 11, ktorý sa týka nepovolených stavebných prác. Stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o hlásení, bez rozhodnutia o povolení k stavbe alebo rozpore s ním, ak ide o jednoduchú stavbu a ak sa vyžaduje overenie projektu stavby bez overenia projektu stavby alebo v rozpore s overeným projektom stavby, sú nepovolené stavebné práce.
Vypúšťame odsek 2, ktorý nepovažoval stavebné práce za nepovolené, ak počas zhotovenia stavby alebo zmeny stavby bolo rozhodnutie o stavebnom zámere stavebného úradu zmenené alebo zrušené.
Taktiež upravujeme sporný § 31 ods. 6, teda ak stavebník plánuje odchýlky od overeného projektu stavby ešte neskolaudovanej stavby v rozpore s rozhodnutím o povolení stavby a s požiadavkami v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov.
Čiže vidíme, že, že tieto legislatívy sú veľmi, veľmi náročné, ale verím, že spoločnými silami sa nám podarilo pozmeňujúcimi návrhmi tieto zákony upraviť tak, aby sa dali implementovať v praxi. Verím, že sa odstráni byrokracia, zdĺhavé konania a široké možnosti robenia obštrukcií, ktoré majú za následok to, že Slovensko sa v tejto oblasti nachádza na chvoste Európy. Verím, že výsledkom uvedenia novej stavebnej legislatívy do praxe bude rýchlejší ekonomický rozvoj, efektívnejšia správa územia, lepšia odolnosť mesta voči klimatickej zmene, vyššia kvalita životného prostredia a zvýšená atraktivita územia. Benefitovať budú podnikatelia, verejný sektor aj obyvatelia.
Ďakujem pekne za pozornosť.