Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ak by som chcel pripraviť zákon, ktorého cieľom je uľahčiť život a výstavbu investorom a developerom, výsledok by nebol veľmi odlišný od toho, čo máme dnes pred sebou. A takýto výsledok zákonite nemôže byť dobrý pre radového občana. Na takúto zásadnú zmenu legislatívy s dopadom na všetkých občanov štátu, s dopadom na prípravu všetkých významných stavieb štátu nám chýba dostatočná analýza, ktorá by pomenovala tie skutočné príčiny dlhého trvania povoľovacích procesov. Hádzať pri tom všetku zodpovednosť na starostov a samosprávy nepovažujem jednoducho za férové a ani to nie je pravda.
Z vlastnej skúsenosti vieme, že častokrát v prípade štátnych stavieb dĺžka procesu je v mnohých prípadoch spôsobená nečinnosťou stavebníka, ktorý tú stavbu pripravuje podľa možností svojho rozpočtu. V iných prípadoch to zdržanie zase môže spočívať v extrémnom preťažení úradov, ktoré nemajú, ako vieme, dostatočné personálne obsadenie. A takto predkladaný zákon by tak skutočné príšiny... príčiny nevyriešil, ale vlastne len nahrubo zaplátal fiktívnym súhlasom v prospech investora. Ten princíp, že ak sa úradník nevyjadrí, znamená, že so všetkým súhlasí, je veľmi nebezpečný v tomto zákone.
K zákonu bolo doručených niekoľko tisíc pripomienok. Väčšina z tých zásadných pripomienok nebola akceptovaná. Ako nám viaceré rezorty hlásia, nedošlo ani k zapracovaniu v mnohých prípadoch absolútne kľúčových požiadaviek.
S návrhom zákona podľa informácií, ktoré mám, nesúhlasí dokonca ani ministerstvo dopravy, ktoré však toto nejako hlasno neprezentuje. Zákon má dopad minimálne na 47 súvisiacich predpisov. Pán podpredseda vlády nám sľubuje, že do pol roka príde k úprave všetkých týchto zákonov. Už dnes však vieme, že rezorty, v ktorých gescii tieto zákony sú, zásadne s týmito navrhovanými úpravami nesúhlasia, a jasne sa vyjadrujú, že mnohé tieto úpravy by znamenali rozpor so smernicami Európskej únie, a teda prakticky istú žalobu a následné sankcie zo strany Európskej komisie. Navyše ťažko môžme s kľudným svedomím hlasovať za tento zákon a tým vlastne prejudikovať naše ďalšie hlasovanie o 47 zákonoch najmenej, keď vlastne ani nevieme teraz, o aké úpravy týchto zákonov sa jedná. Je pre mňa neakceptovateľné, aby ktokoľvek od nás poslancov žiadal vystavenie takéhoto bianco šeku.
Takže namiesto vyváženého zákona, ktorý by skutočne riešil zbytočné prieťahy v konaní, máme dnes na stole zákon, ktorý do značnej miery potláča kompetencie samospráv pri územnom plánovaní, potláča práva verejnosti zapojiť sa do konania a na prvé miesto kladie záujmy developerov.
Niekto by sa mohol aspoň potešiť, že konečne dôjde k urýchleniu stavebných konaní a nejakí občianski aktivisti už nebudú brzdiť potrebnú výstavbu. V skutočnosti sa to však bude týkať každého z nás. Starosta už nebude mať posledné slovo pri vyjadrení, či je stavba v súlade s územným plánom, a vy ako radový občan možno nebudete mať ani možnosť sa k stavbe vyjadriť, možno už len z toho dôvodu, že si nevšimnete elektronicky doručené oznámenie, ktoré sa navrhuje ako jediný spôsob doručovania.
Tieto obidva zákony a najmä tento, ktorý dnes prerokúvame, patria k najdôležitejším pre každodenné fungovanie ľudí, pre vnímanie kvality života a zachovanie pocitu spravodlivosti, preto nie je akceptovateľné pre mňa prijať zákon, kde bolo nevyriešených zatiaľ toľko závažných rozporov a ktorý zavádza nové inštitúty výlučne v prospech investorov. Tých ustanovení zákona, ktoré by mali fatálny dopad na občanov a kompetencie obcí, je veľmi veľa. Pre krátkosť času by som uviedol len niekoľko vybraných príkladov, čo nám nový zákon prináša.
Pokiaľ ide o čierne stavby, všetky stavby postavené do 1. januára 2023 bude možné zlegalizovať, pokiaľ ste vlastníkom pozemku. Táto skutočnosť môže spôsobiť masovú čiernu výstavbu do uvedeného dátumu a umožní legalizáciu všetkých stavieb postavených v rozpore so zákonom a dokonca aj v rozpore s územným plánom, o odstránenie ktorých sa dnes pokúša napríklad Štátna ochrana prírody. Naopak, významne sa zjednoduší vysťahovanie obyvateľstva a odstránenie stavieb v marginalizovaných rómskych komunitách.
Navrhovaný zákon napríklad navrhuje, pokiaľ nie je vlastník stavby známy, zverejní sa nariadenie o odstránení stavby verejnou vyhláškou a vlastníkovi pozemku ju doručí elektronicky. Stavby v rómskych osadách, ktoré častokrát vyrástli bez povolenia a na cudzích pozemkoch, a teda nie sú ani evidované v katastri, majú však takmer zákonite neznámych vlastníkov. Informáciu o nariadení odstránenia budovy, v ktorej bývajú, tak možno ani nedostanú. Ďalej už stavebný úrad môže postupovať skutočne razantne. Citujem z návrhu:
„Ak vlastník stavby alebo prevádzkovateľ stavby neodstráni stavbu v lehote určenej stavebným úradom, stavebný úrad zabezpečí výkon rozhodnutia. Náklady na odstránenie stavby a na odvoz stavebného odpadu má podľa návrhu uhradiť stavebný úrad a následne ich vymáhať od vlastníka odstránenej stavby, hoci aj dodatočne zisteného vlastníka.“
Bez jasného zdôvodnenia sa v navrhovanom zákone zároveň uzákoňuje vypratanie stavieb pri bezprostrednom ohrození zrútenia stavby, hoci ochrana obyvateľstva v mimoriadnych situáciách je už dostatočne riešená v platnej legislatíve. Podľa § 52 návrhu môže nariadenie vypratať stavbu pri bezprostrednom ohrození zrútenia stavby oznámiť stavebný inšpektor aj ústne. Písomné vyhotovenie nariadenia sa musí bezodkladne doručiť do elektronickej schránky. Odvolanie voči nariadeniu vypratať stavbu pri bezprostrednom nebezpečenstve zrútenia stavby však nemá odkladný účinok.
Nie je pritom zrejmé, aká udalosť by mala spôsobiť bezprostredné ohrozenie zrútenia stavby, ani na základe čoho stavebný inšpektor vyhodnotí, že sa o podobné ohrozenie jedná. Na prípadné živelné či iné katastrofy sa už v súčasnosti aplikuje zákon č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva, ktorý pod evakuáciou rozumie odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia a ďalej vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 328/2012 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o evakuácii. Prípadné vysporiadanie sa s rómskymi osadami je potrebné riešiť systémovo a plánovane cez naštartovanie prestupného sociálneho bývania s podpornými sociálnymi službami. Zbúraním nelegálnych stavieb obyvatelia osád nezmiznú a nezmiznú ani tí, čo v nich bývali.
Ďalší problém. Zavádza sa fikcia súhlasu, čo v zásade smeruje len k vyššej možnej miere korupcie a k ďalším medzinárodným žalobám. Pri zavádzanej fikcii súhlasu platí, že pokiaľ sa dotknutý orgán, napríklad orgán ochrany prírody, vôd, pôdy alebo ovzdušia, pokiaľ sa tento orgán nevyjadrí, stanovisko úradu sa považuje automaticky za kladné k akýmkoľvek zásahom do krajiny vrátane napríklad výrubu drevín alebo umiestneniu stavby v chránenom území a podobne. Táto skutočnosť vytvára silne korumpovateľné prostredie, kedy investor už na svoje stavby nebude potrebovať kladné stanovisko, explicitné kladné stanovisko či súhlas, ale postačí pasivita úradníka. Zákon v tomto hovorí jasne.
Fikcia kladného stanoviska je v rozpore s osobitnými predpismi a právne záväznými aktami Európskej únie na úseku ochrany životného prostredia a nekonanie úradu nesmie byť považované za súhlas s akýmkoľvek zásahom do krajiny. Záväzné stanovisko dotknutého orgánu musí byť povinným podkladom pre rozhodnutia o stavebnom zámere a o overení projektu stavby obdobne, ako je tomu v súčasnosti. V opačnom prípade by v praxi dochádzalo k situáciám, že stavby budú povoľované v rozpore s osobitnými predpismi a právne záväznými aktmi Európskej únie. V tomto smere je možné uviesť, že obdobná právna úprava bola namietaná Európskou komisiou v rámci konania o porušení povinností vyplývajúcich pre Slovenskú republiku zo smernice o ochrane biotopov a následne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky muselo takúto právnu úpravu zo zákona vypustiť.
Rovnako sa nezavádza fikcia stavebného povolenia pri nekonaní stavebného úradu, nie je žiaden dôvod takouto fikciou nahrádzať rôzne dôležité súhlasy, napríklad orgánov ochrany prírody.
Prichádzajú nám pripomienky od odborníkov, aspoň od tých, ktorých môžeme považovať za nezávislých, a to, že aj pre odborníkov z oblasti stavebného práva je tento návrh zákona nezrozumiteľný, nejasný a prakticky nevykonateľný alebo vykonateľný len s veľmi vážnymi aplikačnými problémami.
Zákon obsahuje veľké množstvo nelogických a neaplikovateľných postupov, je v ňom množstvo chýb, je poznačený expresne zrýchlenou prípravou a krížovým akceptovaním pripomienok rôznych rezortov, ktoré viedli k jeho pomerne chaotickej štruktúre a k nevykonateľnosti a zároveň opakovane sa menili už raz akceptované pripomienky, ktoré boli nahrádzané novými pripomienkami iného rezortu.
Ako som už uviedol, týmto zákonom budú dotknuté desiatky iných súvisiacich zákonov, čiže okolo 50 zákonov, no zoznam ešte nie je celkom konečný, pretože podľa informácií, ktoré mám, bol len prevzatý z úpravy stavebného zákona z roku 2019. Bez presnej vedomosti o tom, aké všetky zákony budú musieť byť zmenené a o aké zmeny presne pôjde, je prakticky nemožné zaručiť vykonateľnosť tohto zákona. Už dnes hlásia rôzne rezorty nesúhlas s úpravou zákonových gescií v zmysle požiadaviek navrhovaného zákona.
Ďalším problémom je koniec nezávislosti pri odvolaní v stavebnom konaní. Centrálny stavebný úrad má byť odvolacím orgánom pre vlastné detašované stavebné úrady. Tým nie je zabezpečená prakticky žiadna nezávislosť. V odvolaní bude centrálny úrad rozhodovať o napadnutom rozhodnutí ako keby sám sebe, čo zase môže nahrávať vplyvným investorom a developerom.
Ďalším problémom je vzdialenie služby občanom v tejto oblasti. Určite sme zaregistrovali, aké znepokojenie vyvolali návrhy na zrušenie niekoľkých súdov na Slovensku. A teraz si povedzme, koľkokrát za život potrebuje ísť človek na súd a koľkokrát rieši služby stavebného úradu. Bežný občan oveľa častejšie potrebuje riešiť rôzne stavebné úrady, ohlášky či povolenia na stavebnom úrade ako návštevy súdu.
Dnes máme približne vyše 1 100 stavebných úradov. Nový stavebný zákon ich navrhuje všetky zrušiť a ako náhradu zriadiť 8 - slovom osem - nových stavebných úradov v krajských mestách, takže napríklad pre celé východné Slovensko by sme mali dva stavebné úrady: v Košiciach a v Prešove. Toto významné zhoršenie dostupnosti služby bude o to vypuklejšie, že občan bude mať súčasne veľmi obmedzené možnosti zapojiť sa do konaní, nebude mať na rozdiel od v súčasnosti volených starostov dosah ani na obsadenie postu centralizovanej moci v stavebnom konaní na vedúceho prednostu centrálneho stavebného úradu. Uvedená kombinácia v skutočnosti nevyhnutne asi vyústi do pocitu krivdy a presvedčenia, že takto si to občania nepredstavovali.
Za veľmi rizikové možno považovať aj to, že niektoré veľmi dôležité veci ponecháva návrh na doriešenie v následných vyhláškach. Považujem to za veľmi rizikové, keďže na tieto vyhlášky už potom tento parlament nebude mať žiadny dosah a minimálny dosah na nich bude mať vláda. Vyhlášky budú rozhodovať o takých dôležitých veciach, napríklad ako sú administratívne poplatky za stavebné konanie. Pripomínam len, že v pôvodnom návrhu bolo dokonca navrhované, že to má riešiť súkromná spoločnosť, a tá mala inkasovať až 8 % z nákladov investície, čo pri dome v hodnote napríklad 200-tisíc predstavuje sumu, by predstavovalo sumu 16-tisíc.
Pokiaľ ide o výstavbu drobných stavieb bez povolenia, tá navrhovaná kategorizácia stavieb na drobné, jednoduché a ďalej, je veľmi ťažko prijateľná, keď si predstavíme, čo by to mohlo v praxi spôsobovať. Ako príklad možno uviesť, že za drobnú stavbu, na ktorú napríklad by nemalo byť potrebné žiadne povolenie, postačuje ohlásenie, sa označuje napríklad horská útulňa, mobilný dom alebo dom na strome, a to bez akéhokoľvek obmedzenia rozmerov. Takisto by bolo možné postaviť bez povolenia napríklad dvojpodlažnú stavbu pre poľnohospodárske a poľovnícke účely s pôdorysom do 50 m2, žumpu či bilbord o veľkosti do 20 m2.
Naopak, medzi jednoduché stavby je zaradená napríklad aj rekonštrukcia železničnej trate, alebo modernizácia cesty I. triedy a je povoľovaná v jednostupňovom konaní rovnako ako napríklad rodinný dom. Jedná sa pritom o zložité líniové stavby, ktoré obsahujú stovky stavebných objektov a vyžadujú znalosti rôznych expertov. Súčasne zákon hovorí, že zhotovenie jednoduchej stavby a drobnej stavby môže sám pre seba zabezpečiť svojpomocou aj stavebník, ktorý nemá oprávnenie na zhotovenie stavieb. To platí aj pre zmeny a odstránenie.
Ďalším problémom v navrhovanom zákone je otázka účasti verejnosti. Návrh zákona, tak ako je predložený, je v rozpore s platnými medzinárodnými dohovormi, napríklad Aarhuský dohovor, pretože obmedzuje účasť verejnosti len na konanie o stavebnom zámere. To by ešte bolo v poriadku, ak by však zákon neumožňoval následné zmeny projektu. Tieto zmeny sú však možné až do kolaudácie a nejedná sa pritom o zanedbateľné zmeny.
Tento návrh je teda v rozpore s ustanoveniami smernice EIA, ako aj Aarhuského dohovoru, ktoré vyžadujú účasť verejnosti pri každej etape konania , ktoré môže mať vplyv na životné prostredie. V prípade, že prijmeme takýto návrh, budeme prakticky s istotou čeliť aj infringement zo strany Európskej komisie.
Pokiaľ ide o informačný systém, celý systém má fungovať v tzv. informačnom systéme Urbion, do ktorého má investor prispievať určitým percentom z investičných nákladov stavby. Tento systém dnes však nemá ani rámcovú podobu, nie je dnes jasné, kto ho pripraví, kto ho bude vyzerať, ako bude fungovať a za aké náklady. Zákon nijakým spôsobom nerieši proces povoľovania stavieb v prípade, že informačný systém nebude existovať alebo nebude funkčný.
Ďalšia otázka špecializovaných, špeciálnych stavebných úradov. Dovolil by som si odcitovať zo stanoviska Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorý je ako vedecko-výskumná inštitúcia jediným úradom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, aktuálne znenie navrhovanej úpravy je, že špeciálnym stavebným úradom okrem, popri iných špeciálnych stavebných úradoch by mal byť podľa písmena § 65 ods. 1 písm. f), by mal byť aj krajský pamiatkový úrad v prvom stupni a Pamiatkový úrad Slovenskej republiky v druhom stupni pre stavby, ktoré sú národné kultúrne pamiatky, stavby v pamiatkovej rezervácii a pre stavby nachádzajúce sa na území zapísanom do zoznamu Svetového dedičstva za podmienok ustanovených v medzinárodnej zmluve s výnimkou niektorých špeciálnych stavieb.
Ďakujem za pozornosť a z vyššie uvedených dôvodov navrhujem vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie.
