Videokanál poslanca

Ja len krátku reakciu na pani poslankyňu Zemanovú. Samozrejme, súhlasím s ňou, že v ideálnom svete by bolo správne tento návrh zákona predkladať ako vládny návrh. Žiaľ, teda vzhľadom na situáciu, ktorá je veľmi dynamická a stáli sme pred len dvomi možnosťami, alebo predložíme tento návrh zákona ako poslanecký návrh, alebo ho nepredložíme vôbec. Vybrali sme si formu poslaneckého návrhu, ktorú považujeme vzhľadom na závažnosť problematiky za v danej situácii oprávnenú a legitímnu. Ďakujem a budeme sa uchádzať o vašu podporu pri hlasovaní.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Jaromír Šíbl, Tomáš Šudík, Anna Mierna, Vladimír Zajačik, Kristián Čekovský a Monika Kozelová predkladajú do legislatívneho procesu návrh zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Iniciatíva predloženia návrhu zákona vznikla z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom bolo prijatie vnútroštátnej legislatívy v oblasti územného plánovania, ktorá posilňuje význam územného plánovania a zavádza okrem iného povinnosť mať územný plán obce pre všetky obce a takisto nadobudnutie platnosti nového zákona o výstavbe, ktorý zefektívnil proces prípravy a realizácie stavieb. Ďalším dôvodom je vznik povinností vyplývajúcich z nesprávnej transpozície smernice. To znamená upravenie transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Európska komisia po overení súladu právnych predpisov toto identifikovala nesúlad ako v doručenom infringemente.
Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie. Návrh zákona má pozitívny vplyv informatizáciu a na životné prostredie. Návrh zákona nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana, manželstvo, rodičovstvo, rodinu, ani sociálne vplyvy. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Toľko na úvod. Ďakujem. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni. Ja na tomto mieste tiež by som len chcel poďakovať kolegom pánovi poslancovi Kuriakovi a pánovi poslancovi Vetrákovi za ústretovosť pri dopracovaní tohoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý naozaj ukazuje to čo mnohí tu z kolegov v tomto parlamente občas majú tendenciu spochybňovať a to, že naozaj tá dohoda medzi záujmami ochrany prírody a rekreácie a turizmu je možná. Skutočne ten potenciál na dohodu nielen pokiaľ ide o predĺženie toho času, respektíve o skrátenie času sezónnej uzávery, že je tá dohoda možná, ale tak ako je možná v tomto prípade, dá sa tá dohoda, dajú sa tie dohody hľadať aj v mnohých ďalších prípadoch pri zachovaní toho princípu, ktorý pán poslanec Vetrák tu spomenul a ktorý vyplýva priamo zo zákona 543/2002 Z. z., že ochrana prírody v národných parkoch je nadradená iným ľudským činnostiam a tento princíp, keď rešpektujeme, tak si myslím, že je tam oveľa väčší potenciál ako v súčasnosti na ústretovosť voči tým mäkkým formám využívania vrátane turizmu a rekreácie. Takže ešte raz ďakujem. Skončil som.

Ďakujem, pán predseda. Žiadam hlasovanie o bode 74 programu (číslo parlamentnej tlače 1503), ide o zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde, presunúť hlasovanie na základe dohody troch poslaneckých klubov, SME RODINA, OĽANO, SaS, presunúť hlasovanie na nasledujúcu novú schôdzu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No ja nebudem vo svojom príspevku hovoriť o medveďoch, aj keď je mi to veľmi blízka téma a naozaj sa jej mienim aj naďalej venovať, ale budem hovoriť o v podstate príspevku pána kolegu poslanca Karahutu. Pán poslanec a ostatní kolegovia, ktorí namietali, že ideme vytvárať nejaké ozbrojené zbory v rámci rezortu životného prostredia. Ja by som vás chcel upozorniť len na skutočnosť, že stráž prírody vo svojej súčasnej podobe existuje už vyše dvadsať rokov. To znamená konkrétne od doby prijatia zákona 543/2002 a predtým, samozrejme, existovali obdobné zložky. Takisto, takisto vlastne ako aj ostatné stráže, ktoré majú iné rezorty, či už je to lesná stráž, poľovná stráž, rybárska stráž alebo vodná stráž, tak, samozrejme, aj stráž prírody má možnosť v zmysle zákona za presne zákonom vymedzených okolností používať pri výkone svojej služby aj tie tzv. donucovacie prostriedky, medzi ktoré patrí aj zbraň, ale, samozrejme, rozsah vybavenia jednotlivých príslušníkov, členov stráže prírody určuje v súčasnosti príslušný okresný úrad a tu sa len navrhuje vlastne tohoto, tohoto pozmeňovacieho návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Zemanová, presunúť tieto kompetencie z okresného úradu, a nielen tieto, ale aj ďalšie kompetencie vo vzťahu k stráži prírody na Slovenskú inšpekciu životného prostredia, ktorá je na to podstatne lepšie technicky, odborne, personálne a dokonca aj finančne vybavená a navyše je v rezorte životného prostredia na rozdiel od okresných úradov, ktoré, ako iste viete, sú v rezorte vnútra a ochrana prírody je u nich na jednom z posledných miest pri výkone... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Len na záver by som chcel zhrnúť, že nakoľko skutočne tento návrh zákona výrazne uľahčuje život a znižuje náklady podávateľom žiadostí, ktorými sú najmä obce a mestá Slovenskej republiky bez ohľadu na politickú príslušnosť starostov, primátorov, tak dovoľujeme sa uchádzať o podporu pri hlasovaní naprieč politickým spektrom a naozaj myslíme si, že bude to všeobecne dobrý zákon, ak bude prijatý. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, skupina poslancov predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Dôvodom predloženia návrhu zákona je úsilie o zefektívnenie a urýchlenie niektorých procesov v rámci činnosti Environmentálneho fondu ako štátneho účelového fondu zriadeného na uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie. Považujeme za nevyhnutné, aby verejné prostriedky, s ktorými disponuje Environmentálny fond, boli najmä v dnešnej situácii, kedy sa kladie osobitný dôraz na ochranu životného prostredia, využívané efektívne a aby bol zabezpečený rýchly a transparentný proces poskytovania podpory z prostriedkov Environmentálneho fondu vo forme dotácií a úverov.
Hlavným cieľom predkladanej úpravy je zakotvenie pravidla, na základe ktorého bude možné v rámci zverejnenej špecifikácie činností upraviť proces predkladania žiadostí o podporu, ako aj samotný proces hodnotenia podaných žiadostí o podporu. Toto sa zakotvuje z dôvodu možnosti prispôsobovať predmetné procesy v závislosti od osobitných potrieb v rámci každej jednej oblasti podpory s cieľom tento proces urýchliť a sprehľadniť.
Cieľom úpravy je tak možnosť zavedenia tzv. dvojkolového spôsobu podávania a hodnotenia žiadostí o podporu tak, aby v prvom kole bol rozsah žiadosti jednoduchší aj oproti súčasnému stavu, čo do obsahu a príloh a až tí žiadatelia, ktorí na základe určených kritérií úspešne postúpia do druhého kola hodnotenia žiadostí, tieto svoje žiadosti v druhom kole doplnenia do finálnej podoby vrátane všetkých relevantných príloh. Toto všetko smeruje k zjednodušeniu podávania žiadostí pre žiadateľov a k zníženiu ich nákladov s tým spojených. Žiadatelia v rámci prvého kola podávania a hodnotenia žiadostí vyšpecifikujú tzv. zámer projektu. Až následne úspešní žiadatelia v prvom kole doplnia žiadosť o relevantné prílohy, ako napríklad projektová dokumentácia, podrobný rozpočet projektu a iné. Náklady na predmetnú dokumentáciu tak budú vynakladať len tí žiadatelia, pri ktorých je vysoký predpoklad úspešného získania podpory.
Ďakujem, toľko na úvod.

Hlasovanie určujem na budúci týždeň v utorok o sedemnástej.

No, páni, môžme tu, samozrejme, súťažiť, že kto bol a kto je a kto bude väčší ochranca prírody, či inštitúcie v rezorte životného prostredia na čele, samozrejme, so samotným ministerstvom životného prostredia a či už so súčasným ministrom, alebo s predchádzajúcimi ministrami, alebo nejaký novovznikajúci úrad, hej, ktorý práve v rozpore s tým, čo tvrdíte, tie odborné kapacity nemá. Ministerstvo životného prostredia, samozrejme, tie odborné kapacity má na aplikáciu legislatívy a disponuje pomerne výkonným odborným orgánom, ktorý už dvadsať rokov povoľuje za všeobecnej akceptácie investorov aj tie najväčšie priemyselné prevádzky, a to je, samozrejme, Slovenská inšpekcia životného prostredia.
A pokiaľ teda spomínate stále len tú Demänovskú dolinu, samozrejme, ten prípad ešte nie je u konca, takže ja som tiež sám zvedavý, že ako, ako to dopadne a či sa to nakoniec definitívne povolí, alebo nepovolí, ale určite, určite vám pripomeniem také pomerne známe prípady, s ktorými toto ministerstvo pod súčasným ministrom nemá teda absolútne nič spoločné, ako sú napr. zjazdovky v oblasti Skalnatého plesa alebo zjazdovky v oblasti Chopku, hej, kde v tom čase, keď sa budovali a dodnes vlastne tá oblasť výstavby v tejto, v týchto dvoch lokalitách a aj ďalších lokalitách sú značne zdevastované z hľadiska prírodného prostredia, keď použijem eufemizmus a môžme, môžme sa zamýšľať nad tým, že kto za to nesie zodpovednosť. Ale tým, že to zoberiete z ministerstva životného prostredia a zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia, určite k ničomu neprispejete, skôr naopak.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem, ďakujem za slovo. Vzhľadom na pokročilý čas pokúsim sa obmedziť len na časť z výhrad, z ktorých mnohé už zazneli v predchádzajúcej rozprave a takisto zazneli už vo verejnom priestore, odkedy sa tento zákon dostal sem na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Čiže zameral by som sa len na problematiku nahradenia rozhodnutí a súhlasu podľa osobitných predpisov takzvanými stanoviskami.
Uvedený zákon v rámci návrhu čl. IV, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zásadným spôsobom obmedzuje či skôr znemožňuje uplatňovanie záujmov ochrany prírody a krajiny v chránených územiach vo vzťahu k aktivitám spôsobujúcim poškodzovanie prírodných hodnôt. Konkrétne v rámci navrhovaného § 39, ktorý upravuje tzv. spojené povoľovacie konanie podľa tohoto zákona, sa ustanovuje, že, citujem: "Ak podľa osobitných predpisov vrátane zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je podmienkou povolenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorou je stavba, vydanie záväzného posudku, súhlasu, stanoviska, rozhodnutia alebo vyjadrenia, je táto podmienka považovaná za splnenú vydaním záväzného stanoviska dotknutého orgánu alebo dotknutej právnickej osoby podľa všeobecného predpisu o výstavbe, integrovanom konaní, alebo márnym uplynutím lehoty na jeho vydanie."
Z uvedeného vyplýva, že v konaní o povolení sa už nebudú musieť uplatňovať ustanovenia zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktoré viažu napr. povolenie výnimiek zo zakázaných činností na splnenie podmienok ochrany prírody, keďže tieto sa na vydané záväzné stanoviská nevzťahujú. Takisto v prípade nestihnutia lehoty, napr. z dôvodu zlyhania ľudského faktora, môžu potom byť stavby povoľované bez ohľadu na úpravu zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny.
Uvedené nahradenie rozhodnutí a súhlasov takzvanými záväznými stanoviskami je prakticky z hľadiska záujmu ochrany prírody neakceptovateľné, nakoľko mnohé rozhodnutia potrebné pre stavbu sú vyžadované smernicami a majú len dočasnú platnosť, napr. povolenie na osobitné užívanie vôd.
Ďalej, samostatné konania pre vydanie jednotlivých povolení zabezpečujú priamu a efektívnu komunikáciu medzi stavebníkom a úradom, kedy si úrad vie vyžiadať doplňujúce informácie, pokiaľ napr. je ten podklad nedostatočný a v podobných prípadoch. V prípade akýchkoľvek neúmerných, neúmerne stanovených podmienok dáva samostatné rozhodnutie možnosť stavebníkovi sa odvolať. Fikcia súhlasu pri ochrane prírody nie je možná a nie je prípustná z hľadiska európskej legislatívy a v minulosti bola opakovane prelomená aj niekoľkými rozsudkami súdov na úrovni Európskej únie. Takisto fikcia súhlasu môže viesť k tomu, že ak budú orgány preťažené, môžu preventívne vydávať záporné stanoviská, aby získali čas, čím by sa dosiahol presný opak toho, čo chceme; namiesto skrátenia povoľovacieho konania by sa povoľovacie konanie mohlo ešte naďalej predĺžiť.
Tak toľko aspoň za mňa. Ďakujem, skončil som.