Videokanál klubu

Tak hlasovanie o 17.00 h.

Vďaka. Len toľko, že som spravodajca, takže vlastne môžem vystúpiť hocikedy, takže skrátim to, aby sme skončili teraz o 17. Takže podstatné veci som povedal a toto je výsledok dlhodobých jednaní,

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o chvíľočku pokoja ešte. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec, NR SR
... a je to dobrý kompromis a vlastne defakto sa kopíruje to, čo je vládnej novele a je ...

===== týmto, aby sme skončili teraz o 17.00 h, takže podstatné veci so povedal a toto je výsledok dlhodobých jednaní (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím, o chvíľočku pokoja ešte. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
A je to dobrý kompromis a vlastne de facto sa kopíruje to čo je vo vládnej novele a je to aj výsledok nejakých tých našich medzinárodných záväzkov. Vďaka a čo sa týka tej výšky škody, keby sme išli tým spôsobom, ktorý bol do 1. 1. 2026 tak momentálne by tá výška škody základná bola určená tuším okolo 770 eur alebo tak nejak, takže tých 500 eur je tiež vhodný kompromis. Vďaka.

Vďaka. Len toľko, že som spravodajca, takže vlastne môžem vystúpiť hocikedy, takže skrátim to, aby sme skončili teraz o 17. Takže podstatné veci som povedal a toto je výsledok dlhodobých jednaní,

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím o chvíľočku pokoja ešte. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec, NR SR
... a je to dobrý kompromis a vlastne defakto sa kopíruje to, čo je vládnej novele a je ...

===== týmto, aby sme skončili teraz o 17.00 h, takže podstatné veci so povedal a toto je výsledok dlhodobých jednaní (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím, o chvíľočku pokoja ešte. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
A je to dobrý kompromis a vlastne de facto sa kopíruje to čo je vo vládnej novele a je to aj výsledok nejakých tých našich medzinárodných záväzkov. Vďaka a čo sa týka tej výšky škody, keby sme išli tým spôsobom, ktorý bol do 1. 1. 2026 tak momentálne by tá výška škody základná bola určená tuším okolo 770 eur alebo tak nejak, takže tých 500 eur je tiež vhodný kompromis. Vďaka.

Vďaka. No, už to asi nestihneme do sedemnástej, ale nevadí...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Máme poslanecké grémium 16.45, kedy prerušíme rokovanie. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
V krátkosti. Túto problematiku sme otvárali aj na Ústavnoprávnom výbore, keď došli tie podania na Ústavný súd. Tam sme to podržali. Podali sme stanovisko na Ústavný súd v tom smere, že tá obligatórnosť ukladania trestu prepadnutia majetku je v poriadku, ale sú tam aj iné zásady z ktorých možno konštatovať, že naozaj ten Ústavný súd rozhodne, že tá obligatórnosť nie je celkom kóšer. Keď si zobereme napríklad zásady ukladania trestu, ktorý je v Trestnom zákone, tak ten sudca je momentálne pri druhom odseku, jak sa hovorí, automat. Tam hovorí: "Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy." Takže, keď tu je sudca automat, dostane podľa odseku 2 obligatórnosť, všetok majetok, ktorý je identifikovaný má povinnosť zhabať. Napriek tomu, že to je v zákone, už sú dva rozsudky súdov aj na Slovensku, že sudca neakceptoval odsek 2 a odôvodnil to tou ústavnosťou a prešlo mu to. Keby sme vychádzali z tých medzinárodných regulí alebo aj tých smerníc EÚ, tak, tak by sme mali ísť naozaj tým smerom, že tá fakultatívnosť by mala byť pri každom trestnom čine a sudca by mal rozhodnúť podľa zásad trestného konania, teda podľa zásad ukladania trestu. Jasné, že advokáti sa vyjadrovali v tomto smere všetci, to je samozrejmé. Moment, takto, ešte momentálne je tá obligatórnosť napríklad pri trestnom čine pri odseku 3 pri úkladnej vražde. Tam je len, že kto spácha je súdený za odsek 3, tak tam len sudca rozhoduje o vine alebo nevine. Tam je len, že odsúdi sa na doživotie. Tam nemá inú možnosť sudca, ale to je proste v odseku 3. Ale pri prepadnutí, keď sme mali jednu konferenciu, tak nám tam namodelovali jeden príklad, že napríklad nejaký kachličkár vám dôjde vykachličkovať celý dom, dajme tomu väčší, aj podlahy, aj dlažby, Dajme tomu zaplatíte mu štyridsaťtisíc, on to dá niekde manželke na účet a trebárs by mu mohli dať ako predikatívny trestný čin daňový a k tomu legalizáciu v tom odseku, kde by mu mohli zhabať celý majetok, no tak vtedy je to neprimerané. Ale samozrejme sú tam aj niektoré iné trestné činy, ktoré by neboli takto akože vrcholovo neprimerané. Keď si zobereme nielen advokátov, ale zobereme si konferenciu právnickej fakulty a generálnej prokuratúry, tak je článok zo zborníku z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum, ktoré pod názvom Primeranosť trestu prepadnutia veci a ochranného opatrenia zhabania veci, ktoré robil doktor Csentés, Andrej Beleš, Ján Šanta, teda prokurátori alebo ľudia, ktorí nestáli len na strane advokácii a títo tiež hovoria o fakultatívnosti. A tú fakultatívnosť momentálne nastavujeme. Boli tu niektoré návrhy zákonov alebo niektoré snahy akým spôsobom túto fakultatívnosť upraviť s tým, že by sa posudzoval inak legálny majetok a inak nelegálny. Ja som hneď od začiatku tvrdil, že prepadnutie majetku je trest, teda sú sankcie tresty a ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia sú v súvislosti s trestným činom a trest ako samotný nemusí byť v súvislosti s trestným činom. Takže práve preto prepadnutie veci nemá žiadny súvis, že by to bol nejaký výnos z trestnej činnosti alebo tak. Preto som hovoril, že nie je to možné takto upraviť, lebo de facto by trest prepadnutia majetku stratil svoj význam, ak by sa diferencovalo medzi legálne a nelegálne nadobudnutým majetkom. V prvom rade skúmanie pôvodu majetku je veľmi obtiažne, pretože majetkové hodnoty sa dynamicky zväčšujú, zmenšujú, podľa konkrétnej situácie páchateľ môže napríklad spoluinvestovať sumu, ktorá pochádza z časti z nelegálnych príjmov a z časti legálnych. Zhodnotenie tejto investície potom predstavuje legálny alebo nelegálny majetok? Ako určiť potom hranicu medzi nelegálnym a legálnym? Takže toto sú také otázky, ktoré budú, boli, sú a budú stále otvorené. Ale to sa týka hlavne preukazovania pôvodu majetku. Ale čo sa týka trestu ako pri odsúdení páchateľa, tak trest prepadnutia majetku sa uloží. Polícia čo spraví? Identifikuje ten majetok, ten majetok je celý spísaný a sudca už rozhodne potom podľa povahy kedy a čo berie. Keď si zobeme ten zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, tak...
===== ... pri odsúdení páchateľa, tak trest prepadnutia majetku sa uloží. Polícia, čo spraví. Identifikuje ten majetok, ten majetok je celý spísaný a sudca už rozhodne potom podľa povahy, kedy a čo berie. Keď si zoberieme ten zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, tak aj autori poukazujú, že vzhľadom na totožné ústavnoprávne základy ochrany základných práv a slobôd Slovenskej republike a Českej republike v predmetných prípadoch práva vlastniť majetok, práva na ochranu súkromného života, prípadne práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. kontext práva EÚ je nevyhnutné, aby orgány aplikácie práva, teda najmä súdy pri ukladaní trestov a ochranných opatrení vnímali povinnosť zvažovať primeranosť trestných sankcií hoci explicitná právna úprava na úrovni slovenského trestného zákona absentuje. To bolo v roku 2020. My to meníme až teraz je tok 2023, ale hovorím, nebola tam dlho zhoda a ešte je tam to podanie na ústavný súd. S výnimkou úzkou, vymedzených korektív podľa § 60 ods. 6 písm. b) a 80 3, 3b Trestného zákona. Samy písali - pre zákonodarcu predstavujú tieto závery námet na ustanovenie výslovnej povinnosti zohľadnenia primeranosti sankcií vo vzťahu k závažnosti činu, prípadne ďalším skutočnostiam, dovetkom, že sankcie nesmú spôsobovať zásah do základných práv, slobôd nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie účelu, teda individuálnej represie a individuálnej generálnej prevencie. Teda tresty, resp. ochrany spoločnosti, ochranu opatrenia. Vylúčenie posudzovania primeranosti ochranných opatrení by mohlo byť nahradené obsahovo adekvátnym ustanovením voči § 96 českého trestného zákona. Pri ochranných opatreniach je potrebné primeranosť skúmať osobitne, dôkladne vzhľadom na rozdielny účel ochranných opatrení od účely trestov, prípadne ochranné opatrenia nesme trest nahrádzať a nesmie byť likvidačné. Napĺňanie uvedených ideí má ambíciu posilniť realizáciu účelu trestu a posilňovanie dôvery v trestnú spravodlivosť, čo je až v súčasnosti mimoriadne aktuálna otázka. Takže vtedy to písali odborníci už v roku 2020. Poukazovali na to, že aj tie obligatorne dané trestné činy by mali byť posudzované fakultatívne. Podobný záver je možné vyvodiť aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa vyjadrovali k proporcionalite. Je tam rozhodnutie SLP v prípade Džordžovič verzus Francúzsko. Ide o namietané porušenie článku I. protokolu, I dohovoru ohľadom ochrany majetku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vďaka. No, už to asi nestihneme do sedemnástej, ale nevadí...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Máme poslanecké grémium 16.45, kedy prerušíme rokovanie. Nech sa páči.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
V krátkosti. Túto problematiku sme otvárali aj na Ústavnoprávnom výbore, keď došli tie podania na Ústavný súd. Tam sme to podržali. Podali sme stanovisko na Ústavný súd v tom smere, že tá obligatórnosť ukladania trestu prepadnutia majetku je v poriadku, ale sú tam aj iné zásady z ktorých možno konštatovať, že naozaj ten Ústavný súd rozhodne, že tá obligatórnosť nie je celkom kóšer. Keď si zobereme napríklad zásady ukladania trestu, ktorý je v Trestnom zákone, tak ten sudca je momentálne pri druhom odseku, jak sa hovorí, automat. Tam hovorí: "Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy." Takže, keď tu je sudca automat, dostane podľa odseku 2 obligatórnosť, všetok majetok, ktorý je identifikovaný má povinnosť zhabať. Napriek tomu, že to je v zákone, už sú dva rozsudky súdov aj na Slovensku, že sudca neakceptoval odsek 2 a odôvodnil to tou ústavnosťou a prešlo mu to. Keby sme vychádzali z tých medzinárodných regulí alebo aj tých smerníc EÚ, tak, tak by sme mali ísť naozaj tým smerom, že tá fakultatívnosť by mala byť pri každom trestnom čine a sudca by mal rozhodnúť podľa zásad trestného konania, teda podľa zásad ukladania trestu. Jasné, že advokáti sa vyjadrovali v tomto smere všetci, to je samozrejmé. Moment, takto, ešte momentálne je tá obligatórnosť napríklad pri trestnom čine pri odseku 3 pri úkladnej vražde. Tam je len, že kto spácha je súdený za odsek 3, tak tam len sudca rozhoduje o vine alebo nevine. Tam je len, že odsúdi sa na doživotie. Tam nemá inú možnosť sudca, ale to je proste v odseku 3. Ale pri prepadnutí, keď sme mali jednu konferenciu, tak nám tam namodelovali jeden príklad, že napríklad nejaký kachličkár vám dôjde vykachličkovať celý dom, dajme tomu väčší, aj podlahy, aj dlažby, Dajme tomu zaplatíte mu štyridsaťtisíc, on to dá niekde manželke na účet a trebárs by mu mohli dať ako predikatívny trestný čin daňový a k tomu legalizáciu v tom odseku, kde by mu mohli zhabať celý majetok, no tak vtedy je to neprimerané. Ale samozrejme sú tam aj niektoré iné trestné činy, ktoré by neboli takto akože vrcholovo neprimerané. Keď si zobereme nielen advokátov, ale zobereme si konferenciu právnickej fakulty a generálnej prokuratúry, tak je článok zo zborníku z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum, ktoré pod názvom Primeranosť trestu prepadnutia veci a ochranného opatrenia zhabania veci, ktoré robil doktor Csentés, Andrej Beleš, Ján Šanta, teda prokurátori alebo ľudia, ktorí nestáli len na strane advokácii a títo tiež hovoria o fakultatívnosti. A tú fakultatívnosť momentálne nastavujeme. Boli tu niektoré návrhy zákonov alebo niektoré snahy akým spôsobom túto fakultatívnosť upraviť s tým, že by sa posudzoval inak legálny majetok a inak nelegálny. Ja som hneď od začiatku tvrdil, že prepadnutie majetku je trest, teda sú sankcie tresty a ochranné opatrenia. Ochranné opatrenia sú v súvislosti s trestným činom a trest ako samotný nemusí byť v súvislosti s trestným činom. Takže práve preto prepadnutie veci nemá žiadny súvis, že by to bol nejaký výnos z trestnej činnosti alebo tak. Preto som hovoril, že nie je to možné takto upraviť, lebo de facto by trest prepadnutia majetku stratil svoj význam, ak by sa diferencovalo medzi legálne a nelegálne nadobudnutým majetkom. V prvom rade skúmanie pôvodu majetku je veľmi obtiažne, pretože majetkové hodnoty sa dynamicky zväčšujú, zmenšujú, podľa konkrétnej situácie páchateľ môže napríklad spoluinvestovať sumu, ktorá pochádza z časti z nelegálnych príjmov a z časti legálnych. Zhodnotenie tejto investície potom predstavuje legálny alebo nelegálny majetok? Ako určiť potom hranicu medzi nelegálnym a legálnym? Takže toto sú také otázky, ktoré budú, boli, sú a budú stále otvorené. Ale to sa týka hlavne preukazovania pôvodu majetku. Ale čo sa týka trestu ako pri odsúdení páchateľa, tak trest prepadnutia majetku sa uloží. Polícia čo spraví? Identifikuje ten majetok, ten majetok je celý spísaný a sudca už rozhodne potom podľa povahy kedy a čo berie. Keď si zobeme ten zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, tak...
===== ... pri odsúdení páchateľa, tak trest prepadnutia majetku sa uloží. Polícia, čo spraví. Identifikuje ten majetok, ten majetok je celý spísaný a sudca už rozhodne potom podľa povahy, kedy a čo berie. Keď si zoberieme ten zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie, tak aj autori poukazujú, že vzhľadom na totožné ústavnoprávne základy ochrany základných práv a slobôd Slovenskej republike a Českej republike v predmetných prípadoch práva vlastniť majetok, práva na ochranu súkromného života, prípadne práva na súdnu a inú právnu ochranu, resp. kontext práva EÚ je nevyhnutné, aby orgány aplikácie práva, teda najmä súdy pri ukladaní trestov a ochranných opatrení vnímali povinnosť zvažovať primeranosť trestných sankcií hoci explicitná právna úprava na úrovni slovenského trestného zákona absentuje. To bolo v roku 2020. My to meníme až teraz je tok 2023, ale hovorím, nebola tam dlho zhoda a ešte je tam to podanie na ústavný súd. S výnimkou úzkou, vymedzených korektív podľa § 60 ods. 6 písm. b) a 80 3, 3b Trestného zákona. Samy písali - pre zákonodarcu predstavujú tieto závery námet na ustanovenie výslovnej povinnosti zohľadnenia primeranosti sankcií vo vzťahu k závažnosti činu, prípadne ďalším skutočnostiam, dovetkom, že sankcie nesmú spôsobovať zásah do základných práv, slobôd nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie účelu, teda individuálnej represie a individuálnej generálnej prevencie. Teda tresty, resp. ochrany spoločnosti, ochranu opatrenia. Vylúčenie posudzovania primeranosti ochranných opatrení by mohlo byť nahradené obsahovo adekvátnym ustanovením voči § 96 českého trestného zákona. Pri ochranných opatreniach je potrebné primeranosť skúmať osobitne, dôkladne vzhľadom na rozdielny účel ochranných opatrení od účely trestov, prípadne ochranné opatrenia nesme trest nahrádzať a nesmie byť likvidačné. Napĺňanie uvedených ideí má ambíciu posilniť realizáciu účelu trestu a posilňovanie dôvery v trestnú spravodlivosť, čo je až v súčasnosti mimoriadne aktuálna otázka. Takže vtedy to písali odborníci už v roku 2020. Poukazovali na to, že aj tie obligatorne dané trestné činy by mali byť posudzované fakultatívne. Podobný záver je možné vyvodiť aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa vyjadrovali k proporcionalite. Je tam rozhodnutie SLP v prípade Džordžovič verzus Francúzsko. Ide o namietané porušenie článku I. protokolu, I dohovoru ohľadom ochrany majetku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja by som reagoval hlavne pre tých, ktorí tiež až teraz v poslednej chvíli mali možnosť sa oboznámiť s tým pozmeňujúcim návrhom, lebo ten samotný návrh zákona bol veľmi stručný. Tak dve veci. My sme mali ambíciu ísť aj do tej úpravy škody, len to bližšie vysvetlí pán poslanec Kyselica vo svojom vystúpení, len ak by sme to chceli spraviť poriadne, tak by sme museli pootvárať viacero trestných činov a skutkových podstát trestných činov a ono k návrhu zákona, ktorý má jednu stranu by sme sem priniesli pozmeňovák s tridsiatimi stranami a to sa nám zdalo naozaj neprimerané, takže to je dôvod prečo sme od toho upustili a inak sme to mali urobené úplne rovnako ako to má pán, teda v tom základe, ako to má pán minister v tom vládnom návrhu, ktorý príde v máji.
A tá druhá vec, lebo teraz by ste sa mohli pýtať, tak prečo sme to už celé nenechali na ministra aj prepadnutie majetku. No jednoducho preto, že je tam podané konanie na Ústavnom súde, ktoré má podľa mňa dosť veľkú šancu proste byť úspešné zo strany tých predkladateľov a je iné niečo rozhodnúť a schváliť úpravou trestu prepadnutia majetku teraz a o tri mesiace na konci júna. Aj to je otázne, že ako bude priechodný celý ten veľký Trestný zákon, Trestný poriadok, lebo keď tam máte deväťdesiat strán, tak tam bude možno dvestosedemdesiat strán pozmeňovákov k tomu. Takže, ak sa chceme vyhnúť ďalším nepríjemnostiam, keby to konanie náhodou bolo úspešné vo vzťahu k tým, ktorým aj obligatórne prepadol majetok, tak je lepšie to upraviť teraz. A inak to upravujeme presne tak isto ako to minister má v tom svojom vládnom návrhu. Takže ho len predbiehame, ale naozaj z hľadiska a kvôli tomu konaniu na Ústavnom súde, inak on to má úplne rovnako pripravené. Dneska sme to s ním ešte konzultovali a sme si zosúlaďovali to znenie.