Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Pán minister, aj ja by som sa vám chcel poďakovať nielen za tento prejav, v ktorom ste pomenovali veci pravdivo a úderne, niektoré trafené husi zagágali, ale ja vám ďakujem aj za to celé úsilie, lebo vieme, čo ste spravili aj počas leta. Vieme, že ten zákon tu mal byť dávno, dávno pred pár mesiacmi a vy ste chodili do regiónov, do tých národných parkov s ľuďmi diskutovať.
Ja som si pozrel údaje z Národného lesníckeho centra, čiže nie nejaká organizácia ochranárska, a je tam uvedené, že čo sa týka ťažby v národných parkov, iba národné parky sú vyňaté. V rokoch 2012 až 2019 sa priemerne ročne vyťažilo v tých národných parkoch 1,03 milióna metrov kubických dreva a ja nie som odborníkom, ale niekde som našiel, že na jeden kamión to pripadá asi takých 30 metrov kubických a keď si to prepočítate, tak je to asi, alebo viac ako 33 400 kamiónov ročne. To hovoríme len o národných parkoch. Tak nech, samozrejme, poznámka jedného média, ktoré spracovávalo o tom článok, je, že nie je tam započítaná tzv. nelegálna ťažba. Samozrejme, zneužívanie povolení na kalamitnú ťažbu sa často dialo a deje aj v zdravých porastoch, aj v chránených územiach. Tak nech mi nikto nehovorí, že toto je normálne; 54 254 je presne to číslo ľudí, ktorí podpísali už petíciu do dnešných dní.
Ďakujem.

Pán minister, ja ti veľmi pekne ďakujem, že si začrel aj do minulosti a že si pomenoval presne, že kto je kto. Teraz sme presne videli na reakciách, že naozaj tu je, tu začína boj medzi starým a novým. Staré, bohužiaľ, už stratilo všetky argumenty, tak sa usiluje a uchyľuje sa k osobným útokom, k osobným nadávkam, k osočovaniu. Ja si myslím, že argumenty, ktoré sú dávané našou stranou, sú absolútne pádne, nikoho neurážame na rozdiel od vás, ale som rád, že ste sa prejavili. Aspoň ľudia vidia, že o čom vlastne je vaša kvázi záchrana vidieka. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým kolegom aj z koalície, aj z opozície, za príspevky, ktoré tu tieto dva dni sme počúvali. Mnohé boli vecné.
Čo sa týka pána Kuffu, chcem mu povedať, že správy národných parkov fungujú už teraz, akurát sú bez právnej subjektivity. Ja osobne pochádzam z okresu Kežmarok, v ktorom sa nachádza Pieninský národný park a susedí s ním Tatranský národný park. Čiže ráno, keď otvorím okno, tak vidím celú panorámu Tatier. V minulosti som absolvovala množstvo služobných ciest do Poľska, keďže som pracovala v cezhraničnom združení a skutočne mi bolo veľmi ľúto, keď som videla tie desiatky, stovky kamiónov, ktoré vyvážajú naše drevo do Poľska aj z národných parkov. Takže ja osobne dúfam, že sa to do budúcnosti zmení.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som len chcel upresniť jednu informáciu, ktorá odznela v príspevku pani poslankyne, a to, že predchádzajúci zákonodarcovia, exekutíva nevenovali tejto problematike dostatočnú pozornosť. V skutočnosti takáto iniciatíva alebo táto iniciatíva nie je prvým pokusom o reformu národných parkov v tomto zmysle, ako to predkladáme. Jeden z pokusov nedávnych uskutočnila aj predchádzajúca vláda ku koncu volebného obdobia, minulého, kde predložila návrh novely zákona 543/2002 o ochrane prírody a krajiny, súčasťou ktorého bol aj prevod štátnych pozemkov v národných parkoch z rezortu pôdohospodárstva do rezortu životného prostredia a tak isto právna subjektivita, zavedenie právnej subjektivity správ v národných parkoch. Viaceré, viaceré body z tejto navrhovanej novely vtedy prešli a bol zákon o ochrane prírody a krajiny novelizovaný. Tento bod z nejakých dôvodov, ktoré pre krátkosť času tu teraz nebudem bližšie špecifikovať, neprešiel, čiže nedostal sa do tej výslednej novelizácie, ale každopádne takýto pokus už tu bol, bol tu pomerne nedávno a ku koncu minulého volebného obdobia. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Janka, chcem sa ti veľmi pekne poďakovať za tvoje vystúpenie. Rád by som zopakoval tvoje, teda to, čo si tu povedala, že bavíme sa tu o 6,48 % územia, teda tvoria to, tvorí to tie národné parky; 6,48 %. A bavíme sa o tom, ako keby sa tu na Slovensku išlo zobrať ľuďom celý svet. Tu je taká obrovská diskusia o tom, a teda toľko hejtu potom, že sa tu naozaj vytvára ten dojem, že tu sa hádam ide ukradnúť celý svet.
Povedal si peknú vetu, že príroda nás nepotrebuje. Skutočne nás nepotrebuje. Tuto kým sa ľudstvo stvorilo, tak tá naša planéta fungovala úplne, úplne bez problémov. Ale my potrebujeme prírodu. Presne tak. A preto si ju musíme chrániť a musíme si dávať na to pozor.
Ďakujem, Janka, ešte raz za tvoje vystúpenie.

Janka, ja ti veľmi pekne ďakujem za ten príspevok, ktorý naozaj pripomenul, že také isté ťažkosti, ako sú dnes, v podstate vznikali aj v minulosti pri zakladaní parkov, kde sa tiež rôzne skupiny snažili nejak sabotovať vzniknuté parky. Báli sa o to, čo si všetko pomenovala.
A toto presne ukazuje na to, že aj dnes sa tu stretla v podstate minulosť s budúcnosťou. A je to tam, budúcnosť je podľa mňa úplne jasne zreteľná práve z príkladu minulosti. A tí zástupcovia minulosti, bez ohľadu na vek, už by mali byť poučení práve tou minulosťou, že budúcnosť vždy zvíťazí. Nikdy nezvíťazí minulosť. A budem rád a som pevne presvedčený, že tento zákon o reforme národných parkov bude schválený a naši potomkovia budú žiť omnoho zdravší život, ako žijeme my, aj vďaka reforme národných parkov.
Ešte raz ti ďakujem, Janka.

Ďakujem, Janka, že si urobila práve aj ten historický exkurz, lebo vždy je dôležité aj z môjho pohľadu ako vidieť to aj v historickom kontexte, že to nie je niečo, čo sme si práve my vymysleli z nejakého kapricu, alebo že nás to práve napadlo, aleže aj tie národné parky u nás majú aj so všetkými, všetkými svojimi nedostatkami a všetkým tým okolo, čo sa počas histórie udialo, svoje opodstatnenie, svoju tradíciu, svoju históriu. A tiež súhlasím s tým, že je čas na zmenu.
Je potrebné najmä z toho pohľadu, ako si aj zdôraznila to, aby národné parky získali reálnu právomoc, reálnu právnu subjektivitu, aby mohli v tom regióne reálne spolu pôsobiť aj s ostatnými tými záujmovými združeniami, skupinami, ľuďmi, ktorí tam žijú, aby práve cez to, že ten národný park bude mať právnu subjektivitu, tá správa bude tam a bude aj vlastne ten poradný orgán, kde budú všetci tí ľudia tam, ktorí majú nejaké záujmy v národnom parku, združení, tak môžu to reálne ovplyvniť. A to vidím za veľmi dôležitý krok, aby bol urobený aj cez túto reformu, aj cez tento zákon, aby národné parky skutočne sa aj priblížili k ľuďom a aj mohli reálne rozhodovať o tom území, na ktorom majú chrániť prírodu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za vašu ochotu.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme pred sebou návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého cieľom je zjednodušiť a hlavne zefektívniť Správu národných parkov, ale nie samoúčelne.
Národné parky majú svoje poslanie a aj v zákone vymedzený účel a cieľ. Predstavujú len 6,48 % výmery Slovenska, ale v otázkach boja s klimatickými zmenami zadržiavania vody v krajine a ochrany biodiverzity vedia zohrať kľúčovú úlohu.
Kolegovia, kolegyne, diskutujeme tu o budúcnosti a vízii týchto vzácnych území, pričom niektorí, či už z neznalosti alebo cielene, sa snažia podsúvať mnohé klamlivé a zavádzajúce informácie a strašia obyvateľov vidieka zánikom života a prosperity. V tomto kontexte je zaujímavé pozrieť trochu do histórie, napríklad vzniku národných parkov na hranici s Poľskom, či už Tatranského národného parku alebo Pieninského národného parku.
Prvé snahy o ochranu vzácnych stanovíšť živočíchov a rastlín a aj po vzore vzniku Yellowstonského národného parku sa datujú v Tatrách na koniec 19. storočia. Prvý návrh na komplexnú ochranu Tatier vznikol v Poľsku v roku 1888, ale snahy o ochranu flóry či fauny boli známe na slovenskej strane už oveľa skôr, napríklad lokalita Kvetnica vo Velickej doline v roku 1876.
Snaha o vytvorenie národného parku na území Tatier súvisela so vznikom Československa a v tomto období sa zniesla vlna protestu miestnych obyvateľov urbárskych obcí chovateľov dobytka, ktorí sa obávali, že vyhlásenie národného parku bude znamenať ekonomický úbytok, úpadok územia a iniciátorov smerovali s takými myšlienkami na území nižších Tatier, Ďumbier. Asi sa zhodneme, kolegyne, kolegovia, že obce v podhorí TANAP-u dlhodobo prosperujú z cestovného ruchu viac ako z iných odvetví.
Súčasťou týchto snáh na Slovensku, ale aj v Poľsku bolo nielen územie Tatier, ale aj Pienin. Pieninský národný park je síce najmenším národným parkom na Slovensku, ale za to s Poľským národným parkom Pienińsky park Narodowy 1930 predstavuje PIENAP prvý a teda najstarší cezhraničný národný park v Európe1932.
Prečo to spomínam? Dnes sme tu, kolegovia a kolegyne, takmer po sto rokoch a diskutujeme, ako posunúť ochranu týchto vzácnych území ďalej, ako reflektovať nielen vývoj v spoločnosti, ale predovšetkým hrozby, ktorým čelíme a súvisia napríklad so zvyšovaním odtoku vody z krajiny aj v dôsledku necitlivých a zbytočných zásahov v lesoch, kedy ekonomické a krátkodobé záujmy v týchto vzácnych územiach prinášajú dlhodobé poškodenia pôdneho krytu biodiverzity a odolnosti ekosystémov.
Niektorí z kolegov tvrdia, že je potrebné mať na zreteli predovšetkým človeka. S tým ja súhlasím. Akurát je potrebné mať na zreteli naozaj toho človeka, nielen krátkodobý zisk jedinca, nakoľko ak si niekto myslí, že bez vody, stabilnej klímy a biodiverzity a iných pridaných hodnôt, ktoré nám príroda ponúka, vieme prosperovať alebo vôbec existovať, tak si neuvedomuje, že to všetko robíme pre nás. Príroda nás nepotrebuje, ale my prírodu áno. Sme závislí dennodenne na jej produktoch, ale aj na jej vrtochoch.
Naši predkovia, ktorí sa zasadili za vznik národných parkov a ďalších chránených území, určite nepredpokladali, že národné parky budú v 21. storočí výrazným zdrojom ťažby dreva, ktorej spôsob sa s rozvojom technológií zmenil a dokáže v krátkom období napáchať množstvo škôd. Verím, že osud národných parkov bude aj naším pričinením iný. Rozhodujeme tu relatívne o malej výmere z celkovej plochy lesov, ale z hľadiska funkcií, ktoré tieto najstaršie veľkoplošné a najvzácnejšie chránené územia vedia priniesť, je to dôležité.
Potreba reformy národných parkov sa diskutuje na Slovensku už od roku 1990. Ide pritom o štandardný postup riadenia národných parkov v takmer každej krajine Európskej únie, resp. sveta. Naopak, Slovensko bolo a stále je v spôsobe riadenia národných parkov istou anomáliou. V roku 2021, po tridsiatich rokoch váhania a diskusií, je potrebné sa posunúť od diskusií k reálnym činom a v čase krízy biodiverzity a klimatickej krízy je potrebné prijímať opatrenia a riešenia, ktoré nás odbremenia od zbytočnej byrokracie. V niektorých národných parkoch správy prostredníctvom troch štátnych subjektov, ktoré medzi sebou veľmi komplikovane komunikujú, aj vzhľadom na ich rôzne úlohy definované ich podstatou a zriaďovateľom ani nenachádzajú spoločnú reč.
Vo svete veľmi funguje model, ktorý sa aj my touto novelou snažíme uviesť do života. Programové vyhlásenie vlády si dalo za cieľ, že správa týchto chránených území bude jednotná a v gescii rezortu životného prostredia. Je teda prirodzené, že dochádza k napĺňaniu týchto vládou a Národnou radou Slovenskej republiky schválených cieľov.
Každá reforma prináša so sebou aj množstvo odporcov a negatívnych postojov či emócií. Je to síce prirodzené, avšak potrebné je zachovať si zdravý úsudok a hľadieť na celkový prínos a cieľ. Preto verím, že nikto z vás nepochybuje, že hlasovať za túto reformu je nevyhnutné. Je to krok, ktorý, bohužiaľ, predchádzajúci zákonodarcovia neiniciovali alebo nepodporili a ďalšie odkladanie riešenia, ktoré máme na stole, bude stáť všetkých občanov značné negatívne dôsledky, ktoré sa napokon prejavia aj ekonomicky.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za vaše poznámky. Ja si myslím, že môžeme mať rozdielne názory, ale mali by sme sa všetci snažiť a chcieť nájsť tú spoločnú reč a hlavne takým kultivovaným spôsobom. Takže ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo.
Milá kolegyňa, chcem sa ti poďakovať za tvoj príspevok a zároveň ti ďakujem aj za poskytnuté informácie, ktoré si tu podala v súvislosti s úbytkom lesa za posledné roky, za posledných dvadsať rokov z lesa ubudlo v priemere 0,46 % lesa ročne, pričom ročná strata lesa v rokoch 2017 až 2020 sa v porovnaní s predošlým časovým obdobím v rokoch 2001 až 2016 v priemere zvýšila približne o 3-tisíc hektárov na 0,57 % ročne. Najvyššia strata lesa, ak, samozrejme, nerátame kalamitný rok 2004, nastala v roku 2018, čo bola strata 17 694 ha. Aj keď v roku 2000 u nás podľa údajov zo satelitov ubudlo podobné percento pokrytia lesa ako u našich susedov, strata lesa bola v priemere takmer dvakrát väčšia v národných parkoch, oproti iným územiam dvojnásobná. O najviac lesa prišiel TANAP a NAPANT, kde do roku 2016 zmizlo 30 %, resp. 16 % plochy. Takže ďakujem ti aj za to, že si pripomenula tieto čísla.