Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v rámci prvého čítania teda stručne vystúpila k vášmu návrhu zákona. Asi ako spravodajca som mohla aj trochu skôr, ale zrejme by sme potom čiastočne prišli o túto psychologicky nesmierne zaujímavú diskusiu.
Ja sa nechcem na ten návrh zákona pozerať len politickou optikou. Vnímam ho ako hodnotový a týkajúci sa predovšetkým práv rodičov. Práv...
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega predkladateľ, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v rámci prvého čítania teda stručne vystúpila k vášmu návrhu zákona. Asi ako spravodajca som mohla aj trochu skôr, ale zrejme by sme potom čiastočne prišli o túto psychologicky nesmierne zaujímavú diskusiu.
Ja sa nechcem na ten návrh zákona pozerať len politickou optikou. Vnímam ho ako hodnotový a týkajúci sa predovšetkým práv rodičov. Práv rodičov na rodičovskú výchovu, práva rodičov vychovávať svoje dieťa v súlade so svojím filozofickým presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj samotná ústava. Takže by som prešla k detailom.
Ja som si ho pozrela, ten zákon, a teda možno pár takých momentov, ktoré vnímam ako trochu problematické. Napriek všetkým tým témam, ktoré tu zazneli, eticky, morálne, kde, samozrejme, že s tým zákonom sa môžme len stotožniť, ale v čl. I je, kde hovoríte o novele ústavy, teda novele zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, je úplne zrozumiteľné, že sa snažíte zabezpečiť bezúhonnosť osôb, ktoré dochádzajú do kontaktu s deťmi, ale tak ako už bolo konštatované, dávame do pozornosti, aby ste sa možno inšpirovali už platnou normou v rámci samotného tohto zákona.
On ten zákon 305 už dnes v § 79 ods. 4 definuje osobu, ktorá nie je bezúhonná, ako osobu, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin alebo bola právoplatne odsúdená za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti proti rodine a mládeži podľa § 204 až 211 Trestného zákona a to aj vtedy, ak jej bolo odsúdenie za uvedené trestné činy zahladené alebo sa na ňu hľadí, akoby nebola za takýto čin odsúdená podľa osobitného predpisu.
V tomto vašom návrhu chýba práve právny základ, ako sa dostanú vymenované subjekty, teda espeočka, čiže orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne cédeerká alebo teda, alebo Centrum pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže, obec alebo aj vyšší územný celok, ako sa dostanú k výpisom z registra trestov. Tam by sme potrebovali nastaviť zmeny v zákone o registri trestov, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky týmto subjektom vydala výpis z registra trestov. Je to technická otázka, dá sa to, samozrejme, dopracovať.
Čo sa týka bodu 2 v čl. II, štát chráni právo detí na vlastnú identitu podľa pohlavia ich narodenia. Tu máme tiež trochu otáznik, že ak dáme povinnosť štátu v zákone, tak aký bude mať štát na to nástroje, aké nástroje? Tuto to trochu tak akoby zaváňa tým, že je to norma, ktorá je v tejto chvíli nevykonateľná. Možno by sme mohli teda ešte viac hovoriť o tom, že čo ste v tejto časti mali na mysli, lebo v dôvodovej správe sa o tom bližšie nehovorí.
V čl. II, kde hovoríme o novele zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci, kde, rovnako ako som spomínala, s celým zákonom aj tu súhlasím s obsahom, ale platí to, čo som uviedla v čl. I o potrebe zmien zákona o registri trestov, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vydala výpis z registra trestov.
No a k čl. III a k čl. VI uvediem spoločnú pripomienku. Považujem za správne, že v zákone o rodine, ako aj v novele zákona o výchove a vzdelávaní sa snažíte posilniť práva rodičov na rodičovskú výchovu a právo rodičov vychovávať dieťa v súlade so svojím filozofickým a náboženským presvedčením. Je to právo, ktoré garantuje tak zákon o rodine, ako aj samotná ústava, a teda návrh vašej legislatívnej zmeny čítam ako reakciu na trendy, ktoré sa aktuálne pri sexuálnej výchove na školách presadzujú.
Prípady, kedy sa rodičia dostávajú do sporov alebo rozporov s obsahom vzdelávacích aktivít týkajúcich sa sexuálnej výchovy, sa nám množia a sú reálne. To nie sú vymyslené veci. Svedčí o tom aj skutočnosť, že týmito prípadmi sa zaoberá aj Európsky súd pre ľudské práva a slobody v Štrasburgu. Už teraz sa tam eviduje mnoho podobných prípadov. Jeden za všetky sa odohral vo Švajčiarsku, kde matke dcéry, ktorá si neželala, aby sa jej dcéra zúčastňovala sexuálnej výchovy, vlastne nepomohol ani Európsky súd pre ľudské práva a slobody. Zamietol jej sťažnosť s odôvodnením, že švajčiarska právna úprava vzdelávania spadá pod národnú otázku a je nastavená tak, že škola je tá, ktorá prioritne zodpovedá za obsah vzdelávania. Švajčiarska úprava neobsahovala obdobnú normu, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu zákona, a náš školský zákon, rovnako ako ten švajčiarsky, nedáva škole konkrétne mantinely na rozsah sexuálnej výchovy. Riaditeľ školy u nás na Slovensku aj samospráva školy má tiež voľnú úvahu, ako tomu bolo v prípade rozhodovania vo Švajčiarsku. No a, takže vo svetle aj týchto výrokov európskeho súdneho, Európskeho súdu pre ľudské práva si myslím, že by bolo potrebné aj v školskom zákone nastaviť práve na národnej úrovni limity pre riaditeľov škôl a zvýšiť tak ingerenciu rodičov.
Takže aj kvôli týmto pripomienkam a teda v tomto zmysle si teda dovoľujem podať v tejto chvíli procedurálny návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona jeho navrhovateľovi na dopracovanie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
