Videokanál poslanca

Zajtra o jedenástej.

Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, aby ako navrhnutému spravodajcovi výboru predniesť spooločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch v znení neskorších predpisov (tlač 1209a) v druhom čítaní.
Výbor pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov.
Národná rada republiky uznesením č. 1736 z 20. októbra 2022 rozhodla o tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a pridelila ho na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre kultúru a médiá.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a v stanoviskách poslancov odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona (tlač 1209) schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením č. 198 z 29. novembra 2022.
Gestorský výbor ma určil poslanca za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte prosím rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Saloň, vy ako predseda výboru na preskúmavanie činnosti SIS máte veľmi dobrý prehľad o bezpečnostnej situácii a sám veľmi dobre viete, že tento problém nelegálnej migrácie je problémom celej Európskej únie, ktorá fatálne zlyháva pri riešení tejto problematiky. Európska únia sa nepoučila od roku 2015, kedy bola tá veľká nelegálna migrácia, tá krízová vlna, kedy prešlo do Európy približne 1,5 milióna utečencov a nelegálnych migrantov. Vtedy mala agentúra Frontex, čo je európska agentúra na kontrolu schengenského priestoru hraníc, pohraničná stráž, mala rozpočet okolo 140 mil. eur, od tej doby sa ich rozpočet nevýšil takmer na 600 mil., viac ako pol miliardy, Zvýšil sa aj počet týchto zamestnancov a vidíme, že vonkajší priestor európskej hranice najmä s Maďarskom a Srbskom je stále deravý ako rešeto. To znamená, že jednotlivé členské štáty si teraz môžu týchto migrantov pohadzovať ako horúci zemiak, pokiaľ Európska únia nebude striktnejšia pri riešení a ochrane vonkajších hraníc, tak tento problémy my vo vnútrozemí neodstránime.
Čo sa týka zabezpečenia slovensko-maďarskej hranice, vy sám veľmi dobre viete, že z technického a personálneho hľadiska by to bolo veľmi náročné. Nejde len o hraničné priechody. Keď na východnú hranicu potrebujeme 90-kilometrový úsek, 800 policajtov ich stráži 24 hodín. Sú tam, je tam veľmi dobré technické zabezpečenie čo sa týka perimetrické káble, je tam kamerový reťazec. S Maďarskom máme takmer 600-kilometrovú hranicu, teda 650 kilometrov. Potrebovali by sme tam 5 000 policajtov, ak by sme to chceli zabezpečiť 24 hodín. Nejde len o hraničné priechody, ale celú zelenú hranicu. To znamená a máme na Slovensku 20 tisíc policajtov. To znamená, išlo by o veľmi náročnú technickú a personálnu operáciu, ktorú by Slovensko nezvládlo, a pritom máme teraz nápor na slovensko-ukrajinskej hranici, keďže máme tu migračnú krízu kvôli vojne. To je ďalší problém.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja mám k predmetnému návrhu zákona tiež jeden doplňujúci návrh. Najprv vám prečítam dôvody, ktoré ma k tomuto viedli, a potom samotné znenie toho pozmeňujúceho návrhu.
Ako bývalý novinár, ktorý žiadosti na základe infozákona využíval pri svojej práci, som pozorne sledoval avizované novely tohto zákona, ktoré v posledných rokoch pripravovalo ministerstvo spravodlivosti. Osobitne ma zaujímala otázka rozšírenia personálnej pôsobnosti tohto právneho predpisu na nové subjekty a jasné a jednoznačné vymedzenie rozsahu ich informačnej povinnosti. Prvú zásadnú zmenu infozákona v tomto smere ministerstvo posunulo do pripomienkového konania už v roku 2017, bohužiaľ, dodnes sa nedostala do parlamentu. Preto som rád, že kolegovia poslanci predložili vlastnú novelu, ktorá okrem iného prináša novú definíciu tzv. povinnej osoby.
Po konzultáciách s nimi som sa rozhodol podať doplňujúci návrh. Jeho účelom je vyplniť jednu dieru infozákona, ktorú povinné osoby často využívali na odmietnutie žiadosti občanov a mimovládnych organizácií o sprístupnenie informácií. Ide o ustanovenie o obmedzenej informačnej povinnosti limitovanej iba na informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami. Problém je v tom, že niektoré povinné osoby, a to aj obchodné spoločnosti v stopercentnom vlastníctve štátu alebo samospráv, vykladajú pojem verejné prostriedky tak úzko, že žiadateľom nesprístupňujú skoro žiadne informácie. Navrhujem preto, aby si túto výnimku už povinné osoby vo výlučnom vlastníctve štátu, obce alebo územného celku, vyššieho územného celku nemohli uplatňovať. V ich prípade má totiž požiadavka na ich úplnú transparentnosť a posilnenie verejnej kontroly silnú legitimitu, ktorá nemôže byť rozumne spochybňovaná.
Zmyslom môjho návrhu je odstrániť hlbokú priepasť medzi možnosťami verejnej kontroly a objemom verejných prostriedkov, s ktorými nakladajú verejné podniky. Mal by tak skončiť absurdný stav, v ktorom sa občan môže dostať k akejkoľvek informácii o obchodných spoločnostiach, teda k akejkoľvek informácii o hospodárení malých obcí s rozpočtom v tisíckach eur, ale sú mu utajené obdobné informácie o obchodných spoločnostiach v spoločnom vlastníctve obcí, napríklad vodárenských spoločností, ktoré majú výnosy v desiatkach miliónov eur.
Môj návrh vychádza z jednoduchého princípu, že v odôvodnenom zmysle je vlastníkom, resp. akcionárom podniku so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo samospráv každý občan a má preto plné právo na informácie o nakladaní s jeho prostriedkami. Moja legislatívna iniciatíva ale nie je len politickým rozhodnutím o tom, že takáto právna úprava je spoločensky potrebná. Podnetom k nej sú aj viaceré rozhodnutia súdov, podľa ktorých majú verejné podniky podľa infozákona plnú informačnú povinnosť. Tieto súdne rozhodnutia aj ďalšie motívy, ktoré ma viedli k doplneniu novely skupiny poslancov, vyššie uvádzam v odôvodnení k doplňujúcemu návrhu.
Teraz, pán predsedajúci, prečítam doplňujúci návrh.
Takže, doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Potockého k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1173).
V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
„3. V § 3 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na povinné osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť."."

Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Podobne ako to, na čo to pán poslanec Gyimesy vo svojej debate, takisto ja som zaregistroval nejaké slovné ataky aj na svoju adresu. Je pravda, že po tejto tragédii, po tejto odpornej vražde boli určité slovné útoky adresované väčšine mnohým kresťanským aj konzervatívnym politikom. Ja som veľmi rád, že teraz títo ľudia, ktorí zostali v tejto miestnosti veľmi konštruktívne a citlivo debatujeme o tejto téme a snažíme sa nájsť určitú zhodu a kompromis a upokojiť situáciu, a to si veľmi cením, pretože my politici, by sme mali v tejto dobe veľmi vážiť slová a nepodnecovať rôzne nenávistné prejavy voči akejkoľvek komunite. Takže ďakujem za váš prístup a za túto diskusiu vďaka.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Podobne ako načrtol pán poslanec Gyimesi vo svojej debate, tak isto ja som zaregistroval nejaké slovné ataky aj na svoju adresu, je pravda, že po tejto tragédii, po tejto odpornej vražde boli určité slovné útoky adresované...
=====

Ja budem veľmi stručný. Ďakujem všetkým, ktorí ste zostali až takto do neskorého večera. Chcem len povedať, že si veľmi vážim politikov, ktorí vecne diskutujú o týchto otázkach, pretože je tu veľa pokrytcov, farizejov, či už na jednej strane, ktorí sa tvária ako konzervatívci, ale aj na strane liberálneho spektra. Máme tu ľudí, ktorí používajú kresťanské hodnoty a obhajobu kresťanstva len ako záštitu, pritom žijú úplne iným životom a využívajú to len ako nejaký štít v politike, aby si nazbierali nejaké percentá a body. A to isté, sú tu aj niektorí liberálni politici, ktorí úplne kašlú na tú komunitu, ale vedia, že im to nahrá nejaké politické body, tak sa tvária, ako ich obhajcovia. A títo ľudia sa podobajú ako nejakým obieleným hrobom, ktorí navonok vyzerajú fajn, úžasne, ale popritom zvnútra sú plní hniloby. Takže ja si vážim každého politika, ktorý dnes vecne diskutoval o tejto téme, bez urážok, takže chcem sa vám poďakovať.
A hlasovanie, pán predsedajúci, zajtra o 11. hodine.

Ja doplním poslanca Gyimesiho, že návrh tohto zákona, to nejde len o nejaký politický rozmar predkladateľov, ale naozaj na Slovensku je veľká skupina ľudí, ktorým sa nepáči, ak sú takéto symboly sexuálnych menšín vešané na štátne budovy.
Ja vám uvediem aj príklad, keď raz bol deň, nedávno Deň otvorených dverí v Národnej rade a prišli niektorí obyvatelia Slovenska tak na Hrad a boli tam z niektorých kancelárií vyvesené vlajky LGBTI, títo ľudia, sa im to nepáčilo, že vlastne na takýchto miestach sú tieto vlajky vyvesené. A ja si myslím, že treba akceptovať, Slovensko je prevažne kresťanské a konzervatívne, je to proste fakt. Ja so tu už hovoril aj niekedy v predchádzajúcich rozpravách, si vezmete, na Slovensku máme len jeden liberálny dom, a ten je v Bratislave. Ale máme vyše 3 700 obcí a miest a v každom je nejaký kostol, a tieto kostoly sú každú nedeľu plné tisíckami ľudí a veriacich. A my hájime záujmy týchto ľudí. Takže treba to tiež rešpektovať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Lehotský, vy aj podobní ľudia, ktorí obhajujete tú LGBTI komunitu, sa snažíte navodiť dojem, že táto komunita na Slovensku je prenasledovaná a utláčaná a žije v katastrofálnych podmienkach, že nie je tu tolerancia voči tejto komunite, ale sám dobre viete, že to nie je pravda. Všetci vieme, že ináč orientovaní ľudia sedia aj v parlamente, zaujímajú vysoké štátne posty, títo ľudia sú úspešní v kultúre, sú úspešní aj na iných pozíciách a spoločnosť je voči nim tolerantná.
Naopak sa dostávame do fázy, že ľudia, ktorí bránia tradičné hodnoty, ktorí bránia kresťanské hodnoty, sú zosmiešňovaní, čelia útokom, sú ponižovaní. Úplne sa to otočilo a je to kryté mnohými liberálnymi médiami. Takže čo sa týka tých vlajok, naozaj na štátnych budovách majú byť štátne symboly. Tam nemajú byť žiadne vlajky ani kvôli sexuálnej menšine. Nemajú tam jednoducho čo hľadať.
Ďakujem.