Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.11.2021 o 16:25 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 16:25 - 16:27 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Jaro, mňa mrzí, že počúvam tu o tom ako ty ideš zlikvidovať chov oviec, ideš zlikvidovať poľnohospodársku výrobu, pretože aj okolo mňa je toľko náletovej hmoty, ktorú nikto neobhospodaruje a je toľko lúk, ktoré nikto nekosí a naozaj na Slovensku je toľko nevyužitých plôch kde by sa mohli chovať ovce, kde by sa mohli riešiť naozaj poľnohospodárskou výrobou problémy, ktoré máme. Ja som za to, aby sme Slovensko boli sebestační. Ja pôjdem do rozpravy, ale chcem povedať, ty si tam naznačil, naznačil si tam veľmi dôležitý faktor a to je poľovníctvo a to je ten jeden z najväčších problémov prečo sa tu niektorí poslanci bijú za ľudí, ktorí nemajú čisté úmysly, pretože dnes sa poľuje v revíroch, dnes poľujú v revíroch len oligarchovia a ľudia, ktorí majú peniaze. Ľudové poľovníctvo, ktoré bolo kedysi, aj ja som poľovník, zaniklo. Aj ja som poľoval v jednom poľovnom revíry, ktorý zobrali traja ľudia a teraz už tam poľujú iní. Čiže záujmy ľudí veľmi bohatých, ktorí sú v poľovných revíroch a ktorí vlastnia poľovné revíry, prípadne majú prenajaté režijné poľovné revíry sú veľmi silné, pretože z týchto poľovných revírov idú veľké peniaze. A povedal si ešte jednu veľmi veľkú vec, že títo ľudia nepoľujú a tá zver spôsobuje obrovské škody.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 15:59 - 16:19 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážený pán presedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyňa, ja zareagujem aspoň krátko na niektoré vaše názory, ktoré sa objavili v diskusii. Rád využijem tento priestor, ktorý mi rokovací poriadok umožňuje ako jednému z predkladateľov tohoto návrhu zákona. Aby som Vás teda ušetril nejakým príliš dlhých prejavov budem vám to dávkovať po častiach, aby ste mali možnosť to lepšie vstrebať.
Takže zaujalo ma viacero vašich názorov prednesených v tejto poobedňajšej časti rozpravy. A osobitne vo mne zarezonovala zmienka pána poslanca Filipa Kuffu o tristo rokoch lesníctva na Slovensku. Keďže lesníctvo mi je veľmi blízke, žiaľ, nemal som príležitosť vyštudovať lesnícku fakultu, ale v rámci možností som si dopĺňal vzdelanie posledných tridsať rokov ako som len vede. Takže väčšinou vždy skôr či neskôr nachádzame s kolegami lesníkmi spoločnú reč. A koniec koncov, keďže sme boli na tom poslaneckom prieskume v lete jeden deň v Tatranskom národnom parku, tak aj s pánom kolegom poslancom Kuffom ste si vedeli o mnohých veciach celkom dobre podiskutovať v teréne. Nie na všetkom sme sa zhodli. Mňa vtedy najviac potešil jeho názor, ktorý tu aj tak nenápadne prezentoval vo svojich vystúpeniach, že v zásade nemá nič proti bezzásahu za istých okolností a jediné teda o čom sme sa celkom nezhodli, že na akých lokalitách resp. na akých plochách by tento bezzásahový režim ešte si vedel predstaviť on a na akých by som si ich vedel predstaviť ja, resp. širšia odborná ochranárska komunita. Ale to je otázka možno na ďalšiu diskusiu, ktorej vás chcem dnes ušetriť. Verím tomu, že raz k nejakému súladu medzi lesníkmi a ochranármi, aspoň medzi tými väčšinovými prúdmi dôjde a tie línie medzi tými územiami, kde uprednostníme ten bezzásah a vývoj podľa prirodzených procesov a medzi tými druhými plochami, kde budeme akceptovať prírode blízke hospodárenie že tie línie budú vytýčené. Poznám viacero území na Slovensku kde už k tomu došlo. Čiže vrátim sa k tej téze 300 rokov lesníctva na Slovensku. No podľa informácií ku ktorým som sa ja dopracoval, ale môžme o tom diskutovať samozrejme, že kde budeme klásť ten míľnik. Viacero nezávislých zdrojov ma teda ubezpečilo o tom, že skutočne odborné lesníctvo sa začína až rokom 1770 kedy došlo k otvoreniu výuky lesníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Čiže ak presne rátam bolo by to v tomto roku 251 rokov, ale však nebudeme sa sporiť o jeden rok hore, dole, ani o 50 rokov hore dole. Ale čo ma zaujalo a vždy ma to zaujíma proste v týchto diskusiách ktoré vedieme s kolegami a mnohým aj priateľmi lesníkmi je, že predsa len za tých 250, či 300 rokov podarilo sa naozaj vypestovať si takú stavovskú hrdosť, ktorej ja úplne rozumiem, ja ju proste vnímam, do určitej miery ju zdieľam a častokrát sa práve pri tých našich spoločných debatách o zmysle bezzásahu, o jeho potrebe, o vhodnosti rôznych typoch lesa, v rôznych lokalitách dostávame k tomu, že niekde to prejde až do takého extrému, že tie lesy bez tej odbornej starostlivosti tých našich lesníkov že by biedne zahynuli, že by sa rozpadli, vyschli, zožrali by ich lykožrúty, vyvrátil by ich vietor, podľahli by všetkým tým nepriaznivým činiteľom, takže ja by som si pri tejto príležitosti dovolil pripomenúť, že aký bol za posledné obdobie približne jedného milióna rokov vývoj lesov v oblasti strednej Európy kam patríme. Nepôjdem ďalej do histórie, pretože práve zhruba na konci treťohôr, čo je asi tak pred tým jedným miliónom rokov sa charakter a hlavne druhé zloženie lesov už postupne začína približovať k charakteru a zloženiu drevinovému dnešných prírodných lesov. To znamená, že vo vyšších polohách prevládajú bukové pralesy so zastúpením ihličnanov, najmä jedle a smreka. V nižším polohách to boli zmiešané až dubové pralesy. Na vývoj lesov v tejto historickej dobe, rovnako ako na dnešné zloženie lesov na našom území mala však rozhodujúci vplyv doba ľadová. Podľa historických prameňov na značne prevažujúcej časti nášho územia, kde sa v poľadovej dobe mohol vzhľadom na vtedy trvajúce ekologické podmienky vyvinúť les, išlo aj na našom území do 13. storočia bolo takzvané primárne pralesy. Na pôvodnosť a stav slovenských lesov, čo sa prejavuje až prakticky dodnes, mala podstatne škodlivejší vplyv takzvaná valaská kolonizácia, ktorá prešla severným a stredným Slovensko v 15. až 17. storočí.
Čiže prvé začiatky lesníctva môžme sledovať teda v tej aspoň ho vidíme, hodnotíme dnes koncom 18. a začiatkom 19. storočia, kde už sa pre lesy na väčším panstvách na Slovensku začali vypracúvať takzvané hospodárske elaboráty, ktoré vlastne znamenali nástup éry usporiadaného obhospodarovania lesov. Dnes hovoríme o takzvanej hospodárskej úprave lesov v skratke HUL. Vo vývine hospodárenie v slovenských lesoch malo potom revolučný význam známy banskobystrický lesný poriadok vydaný Maximiliánom II. v roku 1565 a v ňom boli zahrnuté všetky vtedajšie lesnícke vedomosti po ťažbe dreva a jeho plavenia. Napriek tomu môžme polemizovať o tom či teda skutočne odborné lesníctvo začína už v nasledujúcom období, alebo ako som povedal na začiatku, až otvorením lesníckej výučby a Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1770. Toľko ku kolegovi, pánovi poslanci Filipovi Kuffovi a jeho téze tristo rokov lesníctva na Slovensku.
K pani poslankyni kolegyni Halgašovej. Pokiaľ ide o to, že či je legitímny poslanecký návrh, alebo vládny návrh, dovolím si pripomenúť, že nerobil som si štatistiku, ale trúfam si povedať, že podstatnú časť návrhov zákonov, ktoré prerokúvame v tejto snemovni, sú poslanecké návrhy. Pani poslankyňa, mám tomu rozumieť tak, že poslanecké návrhy oproti vládny sú nejaké menej cenné, nemej hodnotné, menej významné, menej starostlivo pripravené? Nie. Nastavený systém, vrátane rokovacieho poriadku nám plnohodnotne umožňuje iniciovať legislatívny proces ako vládnym návrhom tak aj poslaneckým návrhom.
Pri tejto príležitosti, možno si tu nebola keď prednášal úvodné slovo, ja to pripomeniem pre istotu ešte raz, tento návrh prešiel v lete tohto roku štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním v dĺžke trvania tri týždne, 15 pracovných dní. Všetky vznesené pripomienky boli prerokované a množstvo z nich, presné čísla som si to v predchádzajúcom vystúpení boli zapracované. Takže myslím si, že z tohoto hľadiska je to úplne v poriadku. V živote by ma nenapadlo niekomu vytýkať niečo také, že nejaký návrh zákona podal poslanecký návrh. Veď to je naše legitímne právo tak to beriem.
Pokiaľ ide o obhospodarovanie tých nelesných pozemkov na území národných parkov z ktorého teda máš pani poslankyňa isté obavy. Zachytil som tieto obavy aj u pána, aj u vystúpení pána poslanca Kočiša. Podľa údajov, ktoré nemám dôvod spochybňovať, keďže ich mám priamo od kolegov potvrdené z obidvoch rezortov, aj z pôdohospodárstva, aj zo životného prostredia, všetkých tých približne 9 tis. hektárov nelesných pozemkov na území národných parkov, ktorý si tento prevod pozemkov týka. Ide o vysokohorské lúky, kde sa prakticky vzhľadom na klimatické pomery nedajú pestovať nejaké plodiny, do určitej miery je tam možné prichádza do úvahy pasenie oviec, alebo hovädzieho dobytka najmä. A pri tejto príležitosti by som reagoval aj na obavy pána poslanca Kočiša, že štát nepredĺži nájomné zmluvy na obhospodarovanie týchto lúk tým subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny
===== subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny význam práve z hľadiska ochrany biodiverzity, či už ide o vyššie rastliny, či už ide o bezstavovce, či už ide o niektoré stavovce, tieto lúky sú doslova zásobárňou a oázou biodiverzity. A vzhľadom na fakt, ktorý ekológovia celkom detailne skúmajú dlhodobo popisujú, sú publikované v odbornej literatúre, prekvapivo druhové zloženie je veľmi pestré a počet druhov na týchto lúkach je veľmi vysoký.
Ale pozor, len v prípade, že tieto lúky sú viac-menej pravidelne extenzívne obhospodarované, pričom zdôrazňujem to slovo extenzívne a môžme si slovo extenzívne nahradiť aj výrazom tradične, hej. Tradičné obhospodarovanie, ktoré po stáročiach na týchto lúkach fungovalo vlastne spôsobilo, že sa tam takáto vysoká druhová diverzita vytvorila a zachovala počas tých stáročí. Akonáhle tieto lúky niekoľko rokov alebo dlhší čas prestaneme obhospodarovať, stále zdôrazňujem slovo extenzívne alebo tradične nastáva proces, ktorý zrejme väčšina z vás poznáte pod ľudovým, ľudovým termínom zarastanie lúk, odborne sa tomu hovorí subcesia, ale nie je to nič iné ako postupná spontánna premena týchto lúk na les.
To je prirodzený, prirodzený prírodný proces, čiže jak by sme tie luky nechali dostatočne dlho zarastať, poznáte mnohé lúky v odbornej terminológii sa to volá tzv. biele plochy, ktoré po 50, 60 a viacerých rokoch už veľmi pripomínajú lesy. A že to bola kedysi lúka, to už naozaj ťažko rozozná niekedy aj odborník.
Naopak, pri intenzívnom využívaní týchto lúk, to znamená najmä viacnásobné kosenie počas sezóny a intenzívne hnojenie, najmä pokiaľ ide o hnojenie minerálnymi hnojivami biodiverzita týchto lúk prudko klesá a jeden z mojich kolegov profesionálnych ochrancov prírody tieto lúky ani nevolá lúky, ale trošku pejoratívne hovorí, to nie sú lúky, to sú polia na trávu. Ale je veľmi, veľmi blízko skutočnosti, lebo čo je typické pre pole, aspoň pre polia v našich podmienkach, že zvyčajne sa tam pestuje jeden druh plodiny na tom poli. Veľmi výnimočne sú nejaké kombinované pokusy, ale to je skôr naozaj výnimočné. A takisto, ak pestujete lúku intenzívne, zvyčajne tam je niekoľko málo druhov tráv, prípadne nejakých ďalších bylín a druhová diverzita tej lúky je len o málo vyššia ako druhová diverzita nejakého kukuričného, repného alebo obilného poľa.
Čiže vrátim sa naspäť k obavám, ktoré som zachytil z vystúpení kolegov. Štát by bol sám proti sebe, keďže keby nepredĺžil nájomné zmluvy na rozumnú extenzívnu vec, resp. tradičnú údržbu týchto lúk, či už by išlo o kosenie alebo o pasenie, pretože štát by mal mať a má v súčasnosti záujem, aby hlavné poslanie národného parku, ochrana prírody bolo zachované a nielen v lesných biotopoch, ale aj na nelesných a najmä na týchto lúkach.
Pokiaľ ide o prednesenú obavu alebo obavy kolegu poslanca Gyimesiho ohľadne ochrany súčasného nastavenia poľovných revírov, tak dá sa o tom, samozrejme, diskutovať a verím, že ešte tie diskusie prebehnú tak, aby boli všetci spokojní. Ale môžem, môžem vás ubezpečiť, že tá navrhovaná novela zákona o ochrane prírody nijako nezasahuje do súčasného nastavenia poľovníctva, do súčasného výkonu práv a poľovníctva na území národných parkov. Ak sú tu obavy z toho čo bude v budúcnosti, tak môžem zodpovedne povedať, že nakoľko poznám súčasné personálne obsadenie či už ministerstva životného prostredia alebo jednotlivých správ národných parkov, ktoré ako sme si povedali v predchádzajúcej rozprave mali by okrem iného, mali by získať právnu subjektivitu touto reformou. Tak určite nie je na mieste sa obávať toho, že by poľovníci boli nejako znevýhodnení aj v budúcich zmluvách v porovnaní so súčasným stavom.
Myslím si, že je všeobecne známe a už to nie je ani verejné tajomstvo, je to všeobecne známe a je to potvrdené viacerými aj medializovanými prípadmi, že výkon práva poľovníctva, teraz hovorím vo všeobecnosti na Slovensku, nielen na území národných parkov, nie je vždy v súlade, keď to poviem veľmi jemne, splatnú legislatívu. Takisto prenájmy poľovných revírov, tak ako sa diali v minulosti, minimálne za posledných 20 rokov tiež nie vždy to bolo v súlade, v súlade s dobrými mravmi a častokrát ani v súlade s platnou legislatívou.
Čo môžem garantovať, poznajúc prístup a záujmy kolegov z rezortu životného prostredia, vrátane Štátnej ochrany prírody a budúcich správ národných parkov, keďže nemajú takéto bočné záujmy, aspoň som ich nikdy nezaregistroval nejako, nemajú ani dôvod uzatvárať nejaké pokútne, pofiderné pre štát alebo pre prírodu nevýhodné nájomné zmluvy k poľovným revírom. Takže pokiaľ by mal niekto z kolegov obavy z toho, že po prevzatí pozemkov Štátnou ochranou prírody, resp. Správou národného parku nebude môcť ďalej sa s výkonom práv a poľovníctva kšeftovať na týchto pozemkoch, tak to sú obavy plne oprávnené.
Tak pokiaľ tam chcú poľovníci a poľovníčky seriózne poľovať rešpektujúc platné zákony, samozrejme, nemajú sa čoho obávať a dokonca pripravujeme jeden zlepšovák k tomuto zákonu, či už vo forme pozmeňovacieho návrhu alebo vo forme vykonávacích predpisov, alebo to zrealizujeme v procese zonácii, alebo iným spôsobom určite by sme chceli veľmi výrazne posilniť možnosť neštátnych vlastníkov pozemkov a miestnych komunít daných národných parkoch zúčastňovať sa výkonu práva poľovníctva v súlade so zákonom.
Túto tému by som teraz moc do detailu nerozvádzal, pretože sme ju diskutovali dlhodobo v súvislosti s prípravou iného zákona, ktorý dnes ešte na stole nemáme, ale verím, že v najbližších mesiacoch ho na stole budeme mať, a to je novela zákona o poľovníctve z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Možno pán poslanec, bývalý, pán minister, kolega Jano Mičovský nám o tom povie viac v akom je to stave, keďže táto novela sa začala pripravovať už počas jeho pôsobenia ako ministra. Ale podľa mojich, mojich informácií naozaj tento záujem tam bol a bol kľúčový.
A možno vám nepoviem nič nové, keď vám poviem, že prečo tento záujem je. Samozrejme, okrem základnej spravodlivosti, že príde nám to hrubo nespravodlivé, aby pri súčasnom nastavení sa stávali prípady, ktoré sú, žiaľ, bežné, že vlastníci pozemkov nemajú častokrát možnosť vykonávať právo poľovníctva na vlastných pozemkoch. Môžme diskutovať o tom, že prečo je to tak, ale je to tak. Ale hlavne tento spôsob nastavenia, aký máme v súčasnosti výkonu práv poľovníctva je dlhodobo nefunkčný, najmä vo vzťahu k riešeniu závažného problému, ktorým je neschopnosť poľovných subjektov regulovať premnožené, vysoko premnožené stavy raticovej zveri, ako som to už spomínal z predchádzajúcej časti svojho vystúpenia.
Takže toľko zatiaľ k obavám, ktoré som zachytil, samozrejme. Ak zachytím nejaké ďalšie obavy, budem sa snažiť na nich včas a primerane reagovať. Ďakujem, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 15:59 - 16:19 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Vážený pán presedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyňa, ja zareagujem aspoň krátko na niektoré vaše názory, ktoré sa objavili v diskusii. Rád využijem tento priestor, ktorý mi rokovací poriadok umožňuje ako jednému z predkladateľov tohoto návrhu zákona. Aby som Vás teda ušetril nejakým príliš dlhých prejavov budem vám to dávkovať po častiach, aby ste mali možnosť to lepšie vstrebať.
Takže zaujalo ma viacero vašich názorov prednesených v tejto poobedňajšej časti rozpravy. A osobitne vo mne zarezonovala zmienka pána poslanca Filipa Kuffu o tristo rokoch lesníctva na Slovensku. Keďže lesníctvo mi je veľmi blízke, žiaľ, nemal som príležitosť vyštudovať lesnícku fakultu, ale v rámci možností som si dopĺňal vzdelanie posledných tridsať rokov ako som len vede. Takže väčšinou vždy skôr či neskôr nachádzame s kolegami lesníkmi spoločnú reč. A koniec koncov, keďže sme boli na tom poslaneckom prieskume v lete jeden deň v Tatranskom národnom parku, tak aj s pánom kolegom poslancom Kuffom ste si vedeli o mnohých veciach celkom dobre podiskutovať v teréne. Nie na všetkom sme sa zhodli. Mňa vtedy najviac potešil jeho názor, ktorý tu aj tak nenápadne prezentoval vo svojich vystúpeniach, že v zásade nemá nič proti bezzásahu za istých okolností a jediné teda o čom sme sa celkom nezhodli, že na akých lokalitách resp. na akých plochách by tento bezzásahový režim ešte si vedel predstaviť on a na akých by som si ich vedel predstaviť ja, resp. širšia odborná ochranárska komunita. Ale to je otázka možno na ďalšiu diskusiu, ktorej vás chcem dnes ušetriť. Verím tomu, že raz k nejakému súladu medzi lesníkmi a ochranármi, aspoň medzi tými väčšinovými prúdmi dôjde a tie línie medzi tými územiami, kde uprednostníme ten bezzásah a vývoj podľa prirodzených procesov a medzi tými druhými plochami, kde budeme akceptovať prírode blízke hospodárenie že tie línie budú vytýčené. Poznám viacero území na Slovensku kde už k tomu došlo. Čiže vrátim sa k tej téze 300 rokov lesníctva na Slovensku. No podľa informácií ku ktorým som sa ja dopracoval, ale môžme o tom diskutovať samozrejme, že kde budeme klásť ten míľnik. Viacero nezávislých zdrojov ma teda ubezpečilo o tom, že skutočne odborné lesníctvo sa začína až rokom 1770 kedy došlo k otvoreniu výuky lesníctva na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Čiže ak presne rátam bolo by to v tomto roku 251 rokov, ale však nebudeme sa sporiť o jeden rok hore, dole, ani o 50 rokov hore dole. Ale čo ma zaujalo a vždy ma to zaujíma proste v týchto diskusiách ktoré vedieme s kolegami a mnohým aj priateľmi lesníkmi je, že predsa len za tých 250, či 300 rokov podarilo sa naozaj vypestovať si takú stavovskú hrdosť, ktorej ja úplne rozumiem, ja ju proste vnímam, do určitej miery ju zdieľam a častokrát sa práve pri tých našich spoločných debatách o zmysle bezzásahu, o jeho potrebe, o vhodnosti rôznych typoch lesa, v rôznych lokalitách dostávame k tomu, že niekde to prejde až do takého extrému, že tie lesy bez tej odbornej starostlivosti tých našich lesníkov že by biedne zahynuli, že by sa rozpadli, vyschli, zožrali by ich lykožrúty, vyvrátil by ich vietor, podľahli by všetkým tým nepriaznivým činiteľom, takže ja by som si pri tejto príležitosti dovolil pripomenúť, že aký bol za posledné obdobie približne jedného milióna rokov vývoj lesov v oblasti strednej Európy kam patríme. Nepôjdem ďalej do histórie, pretože práve zhruba na konci treťohôr, čo je asi tak pred tým jedným miliónom rokov sa charakter a hlavne druhé zloženie lesov už postupne začína približovať k charakteru a zloženiu drevinovému dnešných prírodných lesov. To znamená, že vo vyšších polohách prevládajú bukové pralesy so zastúpením ihličnanov, najmä jedle a smreka. V nižším polohách to boli zmiešané až dubové pralesy. Na vývoj lesov v tejto historickej dobe, rovnako ako na dnešné zloženie lesov na našom území mala však rozhodujúci vplyv doba ľadová. Podľa historických prameňov na značne prevažujúcej časti nášho územia, kde sa v poľadovej dobe mohol vzhľadom na vtedy trvajúce ekologické podmienky vyvinúť les, išlo aj na našom území do 13. storočia bolo takzvané primárne pralesy. Na pôvodnosť a stav slovenských lesov, čo sa prejavuje až prakticky dodnes, mala podstatne škodlivejší vplyv takzvaná valaská kolonizácia, ktorá prešla severným a stredným Slovensko v 15. až 17. storočí.
Čiže prvé začiatky lesníctva môžme sledovať teda v tej aspoň ho vidíme, hodnotíme dnes koncom 18. a začiatkom 19. storočia, kde už sa pre lesy na väčším panstvách na Slovensku začali vypracúvať takzvané hospodárske elaboráty, ktoré vlastne znamenali nástup éry usporiadaného obhospodarovania lesov. Dnes hovoríme o takzvanej hospodárskej úprave lesov v skratke HUL. Vo vývine hospodárenie v slovenských lesoch malo potom revolučný význam známy banskobystrický lesný poriadok vydaný Maximiliánom II. v roku 1565 a v ňom boli zahrnuté všetky vtedajšie lesnícke vedomosti po ťažbe dreva a jeho plavenia. Napriek tomu môžme polemizovať o tom či teda skutočne odborné lesníctvo začína už v nasledujúcom období, alebo ako som povedal na začiatku, až otvorením lesníckej výučby a Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici v roku 1770. Toľko ku kolegovi, pánovi poslanci Filipovi Kuffovi a jeho téze tristo rokov lesníctva na Slovensku.
K pani poslankyni kolegyni Halgašovej. Pokiaľ ide o to, že či je legitímny poslanecký návrh, alebo vládny návrh, dovolím si pripomenúť, že nerobil som si štatistiku, ale trúfam si povedať, že podstatnú časť návrhov zákonov, ktoré prerokúvame v tejto snemovni, sú poslanecké návrhy. Pani poslankyňa, mám tomu rozumieť tak, že poslanecké návrhy oproti vládny sú nejaké menej cenné, nemej hodnotné, menej významné, menej starostlivo pripravené? Nie. Nastavený systém, vrátane rokovacieho poriadku nám plnohodnotne umožňuje iniciovať legislatívny proces ako vládnym návrhom tak aj poslaneckým návrhom.
Pri tejto príležitosti, možno si tu nebola keď prednášal úvodné slovo, ja to pripomeniem pre istotu ešte raz, tento návrh prešiel v lete tohto roku štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním v dĺžke trvania tri týždne, 15 pracovných dní. Všetky vznesené pripomienky boli prerokované a množstvo z nich, presné čísla som si to v predchádzajúcom vystúpení boli zapracované. Takže myslím si, že z tohoto hľadiska je to úplne v poriadku. V živote by ma nenapadlo niekomu vytýkať niečo také, že nejaký návrh zákona podal poslanecký návrh. Veď to je naše legitímne právo tak to beriem.
Pokiaľ ide o obhospodarovanie tých nelesných pozemkov na území národných parkov z ktorého teda máš pani poslankyňa isté obavy. Zachytil som tieto obavy aj u pána, aj u vystúpení pána poslanca Kočiša. Podľa údajov, ktoré nemám dôvod spochybňovať, keďže ich mám priamo od kolegov potvrdené z obidvoch rezortov, aj z pôdohospodárstva, aj zo životného prostredia, všetkých tých približne 9 tis. hektárov nelesných pozemkov na území národných parkov, ktorý si tento prevod pozemkov týka. Ide o vysokohorské lúky, kde sa prakticky vzhľadom na klimatické pomery nedajú pestovať nejaké plodiny, do určitej miery je tam možné prichádza do úvahy pasenie oviec, alebo hovädzieho dobytka najmä. A pri tejto príležitosti by som reagoval aj na obavy pána poslanca Kočiša, že štát nepredĺži nájomné zmluvy na obhospodarovanie týchto lúk tým subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny
===== subjektom, ktoré tie zmluvy majú. No, asi by bol ten štát sám proti sebe, keby to, keby to neurobil, lebo poviem vám čo možno nie všetci registrujete, ale skutočnosť je taká, že mnohé z týchto lúk, možno väčšina v národných parkoch majú mimoriadny význam práve z hľadiska ochrany biodiverzity, či už ide o vyššie rastliny, či už ide o bezstavovce, či už ide o niektoré stavovce, tieto lúky sú doslova zásobárňou a oázou biodiverzity. A vzhľadom na fakt, ktorý ekológovia celkom detailne skúmajú dlhodobo popisujú, sú publikované v odbornej literatúre, prekvapivo druhové zloženie je veľmi pestré a počet druhov na týchto lúkach je veľmi vysoký.
Ale pozor, len v prípade, že tieto lúky sú viac-menej pravidelne extenzívne obhospodarované, pričom zdôrazňujem to slovo extenzívne a môžme si slovo extenzívne nahradiť aj výrazom tradične, hej. Tradičné obhospodarovanie, ktoré po stáročiach na týchto lúkach fungovalo vlastne spôsobilo, že sa tam takáto vysoká druhová diverzita vytvorila a zachovala počas tých stáročí. Akonáhle tieto lúky niekoľko rokov alebo dlhší čas prestaneme obhospodarovať, stále zdôrazňujem slovo extenzívne alebo tradične nastáva proces, ktorý zrejme väčšina z vás poznáte pod ľudovým, ľudovým termínom zarastanie lúk, odborne sa tomu hovorí subcesia, ale nie je to nič iné ako postupná spontánna premena týchto lúk na les.
To je prirodzený, prirodzený prírodný proces, čiže jak by sme tie luky nechali dostatočne dlho zarastať, poznáte mnohé lúky v odbornej terminológii sa to volá tzv. biele plochy, ktoré po 50, 60 a viacerých rokoch už veľmi pripomínajú lesy. A že to bola kedysi lúka, to už naozaj ťažko rozozná niekedy aj odborník.
Naopak, pri intenzívnom využívaní týchto lúk, to znamená najmä viacnásobné kosenie počas sezóny a intenzívne hnojenie, najmä pokiaľ ide o hnojenie minerálnymi hnojivami biodiverzita týchto lúk prudko klesá a jeden z mojich kolegov profesionálnych ochrancov prírody tieto lúky ani nevolá lúky, ale trošku pejoratívne hovorí, to nie sú lúky, to sú polia na trávu. Ale je veľmi, veľmi blízko skutočnosti, lebo čo je typické pre pole, aspoň pre polia v našich podmienkach, že zvyčajne sa tam pestuje jeden druh plodiny na tom poli. Veľmi výnimočne sú nejaké kombinované pokusy, ale to je skôr naozaj výnimočné. A takisto, ak pestujete lúku intenzívne, zvyčajne tam je niekoľko málo druhov tráv, prípadne nejakých ďalších bylín a druhová diverzita tej lúky je len o málo vyššia ako druhová diverzita nejakého kukuričného, repného alebo obilného poľa.
Čiže vrátim sa naspäť k obavám, ktoré som zachytil z vystúpení kolegov. Štát by bol sám proti sebe, keďže keby nepredĺžil nájomné zmluvy na rozumnú extenzívnu vec, resp. tradičnú údržbu týchto lúk, či už by išlo o kosenie alebo o pasenie, pretože štát by mal mať a má v súčasnosti záujem, aby hlavné poslanie národného parku, ochrana prírody bolo zachované a nielen v lesných biotopoch, ale aj na nelesných a najmä na týchto lúkach.
Pokiaľ ide o prednesenú obavu alebo obavy kolegu poslanca Gyimesiho ohľadne ochrany súčasného nastavenia poľovných revírov, tak dá sa o tom, samozrejme, diskutovať a verím, že ešte tie diskusie prebehnú tak, aby boli všetci spokojní. Ale môžem, môžem vás ubezpečiť, že tá navrhovaná novela zákona o ochrane prírody nijako nezasahuje do súčasného nastavenia poľovníctva, do súčasného výkonu práv a poľovníctva na území národných parkov. Ak sú tu obavy z toho čo bude v budúcnosti, tak môžem zodpovedne povedať, že nakoľko poznám súčasné personálne obsadenie či už ministerstva životného prostredia alebo jednotlivých správ národných parkov, ktoré ako sme si povedali v predchádzajúcej rozprave mali by okrem iného, mali by získať právnu subjektivitu touto reformou. Tak určite nie je na mieste sa obávať toho, že by poľovníci boli nejako znevýhodnení aj v budúcich zmluvách v porovnaní so súčasným stavom.
Myslím si, že je všeobecne známe a už to nie je ani verejné tajomstvo, je to všeobecne známe a je to potvrdené viacerými aj medializovanými prípadmi, že výkon práva poľovníctva, teraz hovorím vo všeobecnosti na Slovensku, nielen na území národných parkov, nie je vždy v súlade, keď to poviem veľmi jemne, splatnú legislatívu. Takisto prenájmy poľovných revírov, tak ako sa diali v minulosti, minimálne za posledných 20 rokov tiež nie vždy to bolo v súlade, v súlade s dobrými mravmi a častokrát ani v súlade s platnou legislatívou.
Čo môžem garantovať, poznajúc prístup a záujmy kolegov z rezortu životného prostredia, vrátane Štátnej ochrany prírody a budúcich správ národných parkov, keďže nemajú takéto bočné záujmy, aspoň som ich nikdy nezaregistroval nejako, nemajú ani dôvod uzatvárať nejaké pokútne, pofiderné pre štát alebo pre prírodu nevýhodné nájomné zmluvy k poľovným revírom. Takže pokiaľ by mal niekto z kolegov obavy z toho, že po prevzatí pozemkov Štátnou ochranou prírody, resp. Správou národného parku nebude môcť ďalej sa s výkonom práv a poľovníctva kšeftovať na týchto pozemkoch, tak to sú obavy plne oprávnené.
Tak pokiaľ tam chcú poľovníci a poľovníčky seriózne poľovať rešpektujúc platné zákony, samozrejme, nemajú sa čoho obávať a dokonca pripravujeme jeden zlepšovák k tomuto zákonu, či už vo forme pozmeňovacieho návrhu alebo vo forme vykonávacích predpisov, alebo to zrealizujeme v procese zonácii, alebo iným spôsobom určite by sme chceli veľmi výrazne posilniť možnosť neštátnych vlastníkov pozemkov a miestnych komunít daných národných parkoch zúčastňovať sa výkonu práva poľovníctva v súlade so zákonom.
Túto tému by som teraz moc do detailu nerozvádzal, pretože sme ju diskutovali dlhodobo v súvislosti s prípravou iného zákona, ktorý dnes ešte na stole nemáme, ale verím, že v najbližších mesiacoch ho na stole budeme mať, a to je novela zákona o poľovníctve z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Možno pán poslanec, bývalý, pán minister, kolega Jano Mičovský nám o tom povie viac v akom je to stave, keďže táto novela sa začala pripravovať už počas jeho pôsobenia ako ministra. Ale podľa mojich, mojich informácií naozaj tento záujem tam bol a bol kľúčový.
A možno vám nepoviem nič nové, keď vám poviem, že prečo tento záujem je. Samozrejme, okrem základnej spravodlivosti, že príde nám to hrubo nespravodlivé, aby pri súčasnom nastavení sa stávali prípady, ktoré sú, žiaľ, bežné, že vlastníci pozemkov nemajú častokrát možnosť vykonávať právo poľovníctva na vlastných pozemkoch. Môžme diskutovať o tom, že prečo je to tak, ale je to tak. Ale hlavne tento spôsob nastavenia, aký máme v súčasnosti výkonu práv poľovníctva je dlhodobo nefunkčný, najmä vo vzťahu k riešeniu závažného problému, ktorým je neschopnosť poľovných subjektov regulovať premnožené, vysoko premnožené stavy raticovej zveri, ako som to už spomínal z predchádzajúcej časti svojho vystúpenia.
Takže toľko zatiaľ k obavám, ktoré som zachytil, samozrejme. Ak zachytím nejaké ďalšie obavy, budem sa snažiť na nich včas a primerane reagovať. Ďakujem, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:54 - 15:56 hod.

Gyimesi György Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem zdôrazniť, že nie som vlastníkom lesa, nikdy som ním ani nebol a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebudem a nikdy som nebol ani členom žiadneho poľovného združenia, ale napriek tomu by som chcel vyjadriť podporu pani poslankyni Halgašovej, pretože mi povedala, alebo hovorila z duše, to čo hovorila
===== Zdôrazniť, že som vlastníkom lesa, nikdy som nim ani nebol a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebudem. A nikdy som nebol ani členom žiadneho poľovného združenia, ale napriek tomu by som chcel vyjadriť podporu pani poslankyni Halgašovej, pretože mi povedala alebo hovorila z duše to čo hovorila. A tie obavy ktoré vyslovili mám aj ja. Okrem tých, ktoré pomenovala vo svojom prejave ja by som tu dal aj obavu, alebo pridal obavu užívateľov poľovných revírov, a teraz nemyslím na ochranu tých, ktorí poľujú dvaja, traja v lukratívnych revíroch, ale na ochranu tých obyčajných ľudí, obyčajných poľovníkov, ktorí, ktorých predkovia poľovali na týchto, na týchto alebo v týchto uznaných poľovných revíroch. Moja obava smeruje k tomu, či sa náhodou v takýchto poľov, uznaných poľovných revíroch jednoducho si štátna ochrana prírody nepovie, že môžte poľovať rovnako ako v Lesoch Slovenskej republiky, alebo vo vojenských lesoch, to znamená poplatkový odstrel. Tým pádom by sme docielili to, že tí chudobní by tam nepoľovali a znovu by tam poľovali len tí solventní, ktorí si to dovoliť môžu a ktorí v niektorých revíroch poľujú aj teraz.
Čiže okrem tejto zonácie, okrem obavy a strachu neštátnych vlastníkov mám obavy aj o poľovníkov a preto podporujem formu takú, poďme to spraviť po zonácií, po tom čo sú do tejto zonácie zainteresovaní všetci tí, ktorí zainteresovaní byť majú. A keď sa to podarilo v dvoch národných parkoch, ja nevidím absolútne žiaden problém ak tá ochota tam bude, aby sa to podarilo aj v ďalších siedmich. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:54 - 15:56 hod.

Gyimesi György Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Chcem zdôrazniť, že nie som vlastníkom lesa, nikdy som ním ani nebol a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebudem a nikdy som nebol ani členom žiadneho poľovného združenia, ale napriek tomu by som chcel vyjadriť podporu pani poslankyni Halgašovej, pretože mi povedala, alebo hovorila z duše, to čo hovorila
===== Zdôrazniť, že som vlastníkom lesa, nikdy som nim ani nebol a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nebudem. A nikdy som nebol ani členom žiadneho poľovného združenia, ale napriek tomu by som chcel vyjadriť podporu pani poslankyni Halgašovej, pretože mi povedala alebo hovorila z duše to čo hovorila. A tie obavy ktoré vyslovili mám aj ja. Okrem tých, ktoré pomenovala vo svojom prejave ja by som tu dal aj obavu, alebo pridal obavu užívateľov poľovných revírov, a teraz nemyslím na ochranu tých, ktorí poľujú dvaja, traja v lukratívnych revíroch, ale na ochranu tých obyčajných ľudí, obyčajných poľovníkov, ktorí, ktorých predkovia poľovali na týchto, na týchto alebo v týchto uznaných poľovných revíroch. Moja obava smeruje k tomu, či sa náhodou v takýchto poľov, uznaných poľovných revíroch jednoducho si štátna ochrana prírody nepovie, že môžte poľovať rovnako ako v Lesoch Slovenskej republiky, alebo vo vojenských lesoch, to znamená poplatkový odstrel. Tým pádom by sme docielili to, že tí chudobní by tam nepoľovali a znovu by tam poľovali len tí solventní, ktorí si to dovoliť môžu a ktorí v niektorých revíroch poľujú aj teraz.
Čiže okrem tejto zonácie, okrem obavy a strachu neštátnych vlastníkov mám obavy aj o poľovníkov a preto podporujem formu takú, poďme to spraviť po zonácií, po tom čo sú do tejto zonácie zainteresovaní všetci tí, ktorí zainteresovaní byť majú. A keď sa to podarilo v dvoch národných parkoch, ja nevidím absolútne žiaden problém ak tá ochota tam bude, aby sa to podarilo aj v ďalších siedmich. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:38 - 15:40 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Pán poslanec Kuffa, najprv vám musím povedať, že ako ja poznám Jara Šíbla a počúvam tu na to, ako aby ho mali ľudia zabiť vidlami, počúvam tu fašistické metódy, ktoré naňho používajú ľudia, ktorí pred tým kryli, nič nehovorili o zlodejnách SMER-u, je mi smutne, pretože ja poznám Jara Šíbla ako veľmi čestného človeka. A keď Jaro Šíbl ide okradnúť toto Slovensko, tak potom musíme pripomenúť naozaj 12 rokov vlády a zderstva lesov, ktoré tu boli. Ale vám chcem povedať, pán Kuffa, jednu vec. Vy ste tu porozprávali aké peniaze sa idú používať na traktory, aké peniaze sa idú, aké sa používajú na kosenie a tak ďalej. No viete, to sa používa naozaj na veci, ktoré sú potrebné. Vy tu vytvárate, pán Kuffa, dojem, že niekto ide kradnú. Nikto nekradol, aby vy vytvárate dojem, že niekto ide kradnúť. Ja, teraz sa ozval váš otec presne, on veľmi dobre vie, za čo dostal zaucho od starenky
===== naozaj na veci, ktoré sú potrebné. Vy tu vytvárate, pán Kuffa, dojem, že niekto ide kradnúť. Nikto nekradol, aby vy vytvárate dojem, že niekto ide kradnúť. Ja, teraz sa ozval váš otec presne, on veľmi dobre vie, za čo dostal zaucho od starenky pri kšeftoch, takže ja by som poprosil, aby ma nevyrušoval váš otec. Viete, vy to máte možno v rodine, ale Jaro Šíbl nie. Jaro Šíbl vôbec to nemá v rodine a ja neviem, že by Jaro Šíbl niekedy bol niekoho okradol, a tento zámer nie je o zlodejine, ale o pomoci. Ale vy, naschvál, naschvál vytvárate to, čo sami robíte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:38 - 15:40 hod.

Pročko Jozef Zobrazit prepis
Pán poslanec Kuffa, najprv vám musím povedať, že ako ja poznám Jara Šíbla a počúvam tu na to, ako aby ho mali ľudia zabiť vidlami, počúvam tu fašistické metódy, ktoré naňho používajú ľudia, ktorí pred tým kryli, nič nehovorili o zlodejnách SMER-u, je mi smutne, pretože ja poznám Jara Šíbla ako veľmi čestného človeka. A keď Jaro Šíbl ide okradnúť toto Slovensko, tak potom musíme pripomenúť naozaj 12 rokov vlády a zderstva lesov, ktoré tu boli. Ale vám chcem povedať, pán Kuffa, jednu vec. Vy ste tu porozprávali aké peniaze sa idú používať na traktory, aké peniaze sa idú, aké sa používajú na kosenie a tak ďalej. No viete, to sa používa naozaj na veci, ktoré sú potrebné. Vy tu vytvárate, pán Kuffa, dojem, že niekto ide kradnú. Nikto nekradol, aby vy vytvárate dojem, že niekto ide kradnúť. Ja, teraz sa ozval váš otec presne, on veľmi dobre vie, za čo dostal zaucho od starenky
===== naozaj na veci, ktoré sú potrebné. Vy tu vytvárate, pán Kuffa, dojem, že niekto ide kradnúť. Nikto nekradol, aby vy vytvárate dojem, že niekto ide kradnúť. Ja, teraz sa ozval váš otec presne, on veľmi dobre vie, za čo dostal zaucho od starenky pri kšeftoch, takže ja by som poprosil, aby ma nevyrušoval váš otec. Viete, vy to máte možno v rodine, ale Jaro Šíbl nie. Jaro Šíbl vôbec to nemá v rodine a ja neviem, že by Jaro Šíbl niekedy bol niekoho okradol, a tento zámer nie je o zlodejine, ale o pomoci. Ale vy, naschvál, naschvál vytvárate to, čo sami robíte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:22 - 15:24 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže pôjdem asi od konca. Ďakujem všeckým kolegom, ktorí na mňa reagovali.
Takže, pán Mizík, áno, máte pravdu, bude to sizyfovská robota, ale hovorím, že 455-tisíc hektárov, ktoré máme na Slovensku, nemôžeme len takto nechávať. Takže máme návrh zákona, aj s kolegom Mičovským sme boli na ministerstve, je pripravený, ale ešte ho treba vyšpecifikovať. Filozofia je asi taká, že keďže sme to nezvládli pri ROEP-kách, pri registri obnovených (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) evidencií práv, tak pôjdeme na to systémom, že bude to určitý úradník mať v náplni práce a nebudeme musieť hľadať všeckých dedičov. Stačí, keď nájdeme jedného. Tak to bolo pri reštitúciách. Keď ste jednému platili reštitúciu za rodinu, tak celý majetok sa mu od štátu vydal. A toto by som chcel, aby to bolo platené aj v tomto, lebo všeckých nenájdeme, pán Mizík, to asi však máte s tým skúsenosti, jak ste spomínal. To znamená, že nájdeme aspoň jedného, tým pádom príde na úrad a povieme mu: "Počúvajte sem, pán Mizík, máte v Púchove po pradedovi osem hektárov, dajte náhradné dedičské konanie". Akonáhle dáte náhradné dedičské konanie, tým pádom toto už Slovenský pozemkový fond, nemôže s ním nakladať, a my vieme, štát, že, lebo štát to spôsobil, že ste neznámy, lebo sme v socializme nemohli dediť. Viete ako, hej? Takže tým pádom štát má teraz toto odškodniť, ten socialistický režim. To znamená prakticky, vy akonáhle toto urobíte, že máte náhradné dedičské konanie, samozrejme na list vlastníctva, keď to prebehne dedičské konanie, hovorím s jedným dedičom iba, nie s päťdesiatimi alebo stopäťdesiatimi po Amerike, po Afrike, neviem, kde všade možno. To znamená, jeden keď tam bude, tak v tom liste vlastníctva bude poznámka, cez jaký zákon to bolo akože nadobudnutý majetok a môže tam.. (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) technika, čo keď sa niekto prihlási, viete ako, hej? To je iba technikália. Ale nájdeme ten rod, viete ako. Keď sme v reštitúcii vedeli nájsť, nájdeme aj tu.
Takže v takomto duchu takáto filozofia je. Ja viem, že sto percent nevyčistíme, ale keby aspoň 50 % vyčistíme, ja budem spokojný, lebo momentálne z tých nezistených vlastníkov sú aj takí vlastníci, ktorí žijú, len na katastri zabudli z dedičského konania napísať adresu, kde viete ako, hej? Aj takýchto máme. Asi 5 % je takto, keď som zisťoval. Takže myslím, že máme riešenia, takže dúfam, že to zvládneme.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 15:16 - 15:18 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.
Ďakujem, Martin, za to, že si spomenul prírode blízke hospodárenie v lese. Veľmi často sme o tom hovorili, ale stále je to nedostatočné a myslím si, že v súvislosti s týmto zákonom veľmi dôležité. Je to malý zázrak, ku ktorému dospela lesnícka múdrosť behom stáročí. Prírode blízke hospodárenie zabezpečuje ekológiu, ekonómiu, ale aj sociálne momenty sú v ňom obsiahnuté, pretože to je veľmi často pri tomto návrhu zákona, o ktorom tak zaujímavo rokujeme, že sa hovorí o poškodzovaní ľudí z regiónov národných parkov. My vieme, že v zákone o ochrane prírody toto hospodárenie prírode blízkej už je zakotvené niekoľko rokov a možno treba zdôrazniť, že treba k nemu pristúpiť s plnou vážnosťou, lebo zákon je jedna vec a realita druhá, že práve prírode blízke hospodárenie vyžaduje vysokú kvalitu aj kvantitu práce živnostníkov a lesníkov a ak sa zhodneme na tom, že toto hospodárenie je dôležité nielen pre národné parky, ale pre všetky lesy Slovenska, čo je cieľom programového vyhlásenia vlády, historicky prvýkrát sa táto najvyššia lesnícka pilotáž dostala do programového vyhlásenia, tak o to skôr musíme konštatovať, že tento cieľ je hodný našej spoločnej práce a je v ňom obsiahnuté aj veľa odpovedí na to, o čo sa predkladatelia tohto zákona snažia.
A iba by som zdôraznil, že trocha nepresne zaznieva z úrovne ministerstva životného prostredia informácia, že áno, budeme presadzovať toto hospodárenie, hoci zákon už dávno o ňom hovorí, ale zároveň sme si vedomí, že vzniknú tu potom požiadavky na zvýšené financovanie z hľadiska úbytku dane z nehnuteľností, pretože tieto lesy budú súčasťou lesov osobitného určenia. Nie je to tak. Zmena kategórie nie je nutná a nie je tu žiadna obava z tohto titulu stratových (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) peňazí.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 15:10 - 15:16 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
tak v týchto dvoch novelách, ktoré tu boli predložené, ako pánom Šíblom, tak aj pánom Karahutom, už vstupuje aj do pozemkov pre nezistených vlastníkov. Ja to kategoricky odmietam, pretože toto je precedens, ktorý nemá obdobu, pretože v súčasnosti nezistených, hovorím nezistených, to ešte vysvetlím, lebo aj text, ktorý tam je, sa mi vôbec nepozdáva a musíme si to raz a navždy ujasniť, hoci nemáme tu viac-menej to plénum, ktoré by to malo všecko počuť, ale aspoň tí, čo ste tu a pozeráte ma cez médiá, tak aby ste mali raz a navždy jasno, tak kategoricky som proti, aby prechádzala aj správa lesov, ktoré sú nezistenými vlastníkmi akože definované na listoch vlastníctva. To znamená Slovenský pozemkový fond, tam je v zátvorke akože je správca na nezistených vlastníkoch.
Aby bolo jasné, na Slovensku nemáme neznámych vlastníkov, lebo neznámych vlastníkov sme si uvedomili v roku 1990, keď sme boli po revolúcii a sme si povedali, že ideme robiť tzv. registre, obnovené evidencie práv. Predtým to bolo obdobie ešte zjednodušené (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) registre pôvodného stavu, registre vlastníckych práv a podobné iné názvy a momentálne ich zmyslom, kde sme niekoľko miliónov korún vtedy ešte dali na geodetické firmy, ktoré mali spracovať celé územie Slovenska, všetkých 3 559 katastrálnych území mali spracovať z pozemno-knižných vložiek, pozemnostných (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) hárkov a mali vytvoriť listy vlastníctva. Bol som pri tom, takže viem, o čom hovorím, ako pracovník pozemkového úradu a musím povedať, že týmto počinom sme okrem šiestich katastrálnych území k dnešnému dňu všetky územia vyriešili. Nemáme hluché listy vlastníctva, ako poznáme zo socializmu, kde nebolo ani výmera, ani vlastník, resp. výmera mohla byť, ale nie všade, takže prakticky my neznámych vlastníkov nemáme.
Máme vlastníkov, ktorých nemám, nevieme sa s nimi spojiť, nehovoríme o žijúcich-nežijúcich. To znamená, tento pojem, ktorý ste teraz vy tu zaviedli v ods. 6 pri návrhu kolegu Šíbla, prakticky a identicky aj pána Karahutu, že hovoríme o nezistenom vlastníkovi, áno, to je ten správny pojem, ktorý by mal byť povedaný, pretože nehovoríme o žijúcom-nežijúcom. Vy ho vieme, že kto je tam posledný vlastník, len možnože je z roku 1905, ale vieme, že či to je právnická osoba, fyzická, či je to cirkev alebo obec, alebo niekto iný. Vieme, kto to je cez tie ROEP-ky, len nemáme dediča, ktorý je následník, ktorý by teraz bol žijúci. To znamená, to je nezistený vlastník.
Takže to by som bol veľmi rád, keby tento pojem a táto nejaká definícia sa nejakým spôsobom zadefinovala.
Takže mám veľké výhrady a som proti, aby sme aj takúto správu dali do, pod ministerstvo životného prostredia.
Keďže Slovenský pozemkový fond to spravuje, tých nezistených vlastníkov, tak prakticky on má aj definície, čo s tým môže robiť ako správca. A jedno z takýchto kritérií je aj to, že nemôže ho scudziť len tak ako správca, že hocikedy môže predávať alebo nepredávať tieto pozemky. Keď ich scudzil vo verejnom záujme, tak musí odkladať financie na nezistených vlastníkov na príslušný účet, aby sa tie peniaze nespreneverili a nepošli, neviem kde. No, žiaľ, toto, pokiaľ by sme dopustili, že by išlo do ministerstva životného prostredia, nemáme ďalšiu definíciu, ako s tými nezistenými vlastníkmi, s ich majetkom môže ministerstvo životného prostredia nakladať. Veď to je nonsens. A vyzeralo, že je to asi prvý takýto nejaký, ja hovorím úlet, aby sme dávali nezistených vlastníkov pred iný rezort, ako je teda momentálne správcom Slovenský pozemkový fond a myslím, že je to správne, lebo tak to má byť a my ako z rezortu pôdohospodárstva sme pripravili zákon, ktorý momentálne príde aj sem do Národnej rady, kde budeme tých nezistených vlastníkov identifikovať ich dedičov, lebo o tom by to malo byť, lebo my nemôžme nezistených vlastníkov donekonečna tu len preklápať z jedného volebného do druhého.
Takže príde ten pozmeňujúci, nie, resp. nový zákon, ktorý to bude riešiť.
Ďalej, áno, som za to, aby bola revízia chránených území, lebo revízia musí povedať, že koľko to vlastne máme-nemáme tých výmer. To, že nechceme, resp. ako som sa dočítal, že nemôžme pozemky vykúpiť, lebo nemáme peniaze, tak vážení, ja navrhujem, a to som už hovoril v sieni zákonnosti minimálne desaťkrát, zámena, ešte raz hovorím zámena, viete koľko má, koľko majú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, v svojej gescii pozemkov? Osemsto tisíc plus-mínus hektárov. Tak poďme robiť tú zámenu. Tá zámena nemôže byť robená systémom, že hurá, ja veľký úradník z ministerstva a prídem a ti diktujem tebe vlastníkovi, že zameň. Keď chceme mať, aby chránené územia mali vlastníctvo v štáte, tak aj teraz ten štát musí prísť k tomu vlastníkovi, ktorý má v tom chránenom území a prísť k nemu a povedať: "Pán vlastník, buďte tak dobrý, ponúkam vám zámenu zo štátnych pozemkov a keďže väčšinou tých lesných pozemkov, hovoríme o lesných, hoci môže byť chránené územia aj na poľnohospodárskych, tak prakticky tam by to malo byť jasné, že tá výmera tu je a dá sa to zamieňať.
Preto hovoríme, keď všetky lesné pozemky z Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, by boli pod správou ministerstva životného prostredia odbúrané, jedna fajfka, lebo máte v jednom rezorte a môžete im prikázať, že a dá štát, dáme tú zámenu. To je jedna vec.
A druhá vec, štátny podnik že vraj ani, je problém pri zonácii, ako to bolo kolegom Šíblom spomenuté, že má veľký problém s Lesami sa dohodnúť na zonácii a preto Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, bránia rýchlejšej zonácii. No keby ste ich mali pod sebou, prikážem, vybavené, urobené, super, nemám problém. Dve muchy jednou ranou.
Takže, vážení, toto navrhujeme my s kolegom Mičovským a musím ešte na záver povedať, že chceme ešte ísť aj ďalej, aby sme do budúcna mali jeden rezort, ktorý sa bude volať rezort prírodných zdrojov a bude jedno ministerstvo, jedno programové vyhlásenie vlády, štyria štátni tajomníci napríklad, a bude to fungovať.
Takže, žiaľ, viacej už nestihnem, takže naši predkovia nám odkazujú ´žime tak, aby bolo aj chleba aj neba´.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis