Videokanál klubu

Dobrý deň sa praje. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tejto novele zákona ktorú tu máme, a myslím si, že oprávnene vzbudila takúto, takýto veľký záujem a diskutujeme tu už o nej pomerne dlho, ale myslím, že má to zmysel.
Po prvé, by som chcel povedať, že stále už táto rokovacia sieň z mojich úst počula, že som za to, aby ak štát chce mať ochranu prírody, tak aby bol aj vlastník tejto pôdy na ktorej to chce realizovať. Potom to rozvediem aj trošku viacej. Áno, hovoríme o stromoch, hovoríme o lesoch, hovoríme o ich úlohách o týchto lesoch, aké pre náš život majú a musím povedať jednu vec, že a to asi uznáte, že lesy nás nepotrebujú, my potrebujeme lesy. Že strom a kríky a vegetácia vie robiť divy. Môžete si to overiť aj v knihe, ktorá sa volá "Muž ktorý sadil stromy", ktorý spravil z jedného územia medzi Francúzskom a Španielskom neobývateľného iba sadením stromov. Krásnu oázu života pre obyvateľov a ľudí.
Takže v takomto duchu verím, že vnímame aj naše stromy, ktoré máme tu na území slovenskej republiky a zvlášť, pokiaľ sa jedná o chránené územie. Áno, jednoznačne som veľmi rád, že máme už v mnohých chránených územiach respektíve vo všetkých prírode blízke hospodárenie, ktoré sme s kolegom Mičovským aj na našom rezorte presadzovali, pretože mal som tú česť byť viacerých takýchto lokalitách, kde sa týmto spôsobom manažuje les a musím vám povedať iba jednu vec, že keď som bol vo Veľkom Folkmari, tak v takomto lese by som chcel zomrieť. Pretože keď som si pozrel na hranicu kde bol hospodársky les a prírode blízke hospodárenie, to je proste nebo a dudy. To sa nedá porovnať.
A toto, áno, toto má zmysel, aby sme ďalšie generácie pripravili veľmi dobrú pozíciu na život tu na našej planéte. Áno, v súčasnosti máme rozdelené Slovensko na poľnohospodársku, lestnú a ostanú plochu, takže zhruba máme hovoríme o dva a pol miliónoch poľnohospodárskej pôdy dvoch miliónov lesnej pôdy a zhruba pol milióna sú zastavané plochy a intravilány a ostatné plochy. Takže to je rozdelenie v takej kocke, že s akým vlastne potenciálom pracujeme.
Musím povedať, že plne zdieľam názor pána kolegu Mičovského, ktorý povedal, aby všetky lesy išli pod správu ministerstva životného prostredia, pretože nemôžeme rozdeľovať stromy na chránených, nechránených, to už bolo kolegom Mičovským tlmočené, tak nebudem sa opakovať.
Áno, všetci majú právo, aby tie svoje funkcie, ktoré majú plniť na zemi mohli byť aj nami vnímané tak, ako oni ich produkujú. Musím povedať, že Slovensko neni iba Bratislava a tí ľudia aj ja som mal tú česť byť či už na Muráni alebo v Uliči, žiaľ nemal som dobrý pocit a musím povedať, že aj teda v Stakčíne, tam sme boli asi spolu a musím povedať, že ten hlas ľudu musí byť vypočutí, či sa to niekomu páči alebo nepáči.
Chcel by som sa vyjadriť k tomu čo mi je blízke a síce k pozemkom. Nakoľko tu boli v tomto konaní teraz predložené dva pozmeňujúce návrhy a hovorilo s a hovorí sa v novele, že všetko sa týka iba štátnych pozemkoch, tak v týchto dvoch novelách ktoré tu boli predložené ako pánom Šíblom, tak aj pánom Karahutom, už vstupujeme aj do pozemkov pri nezistených vlastníkoch. Ja to kategoricky odmietam, pretože toto je precedens, ktorý nemá obdobu. Pretože v súčasnosti nezistení, ja hovorím ne...
=====

Ďakujem. Na faktickú poznámku pána poslanca Kuffu Filipa, ohľadne právnej subjektivity o ochrane prírody, asi ma celkom presne nepochopil ako som to hovoril. Ide o to, že v súčasnosti Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky s generálnym riaditeľstvom v Banskej Bystrici, ako rezortná oragani, ako rezortná organizácia právnu subjektivitu má. Ale jej podriadená zložka správa národného parku, ktoréhokoľvek národného parku, je len organizačnou zložkou tejto štátnej ochrany prírody.
Čiže priamo samotná správa národného parku v tomto zmysle právnu subjektivitu nemá. V našej reforme jedna z vecí ktoré ideme zmeniť, je posilniť postavenie tých správ národných parkoch priamo v regiónoch, tým vlastne, že sa dostanú na úroveň akú má v súčasnosti to generálne riaditeľstvo štátnej ochrany prírody v Banskej Bystrici a budú mať vlastnú právnu subjektivitu.
Čiže budeme mať desať organizácií v štátnej ochrany prírody. Bude to deväť správ národných parkov, a to zvyšné územie Slovenska, ktoré je mimo území národných parkov, bude pod správou tej organizácie čo doteraz štátne ochrany prírody Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o faktickú poznámku pána poslanca Mizíka, platí to isté čo som hovoril o pánovi poslancovi Linhartovi, kritika od niektorých kolegov poslancov ma teší. Lebo hoci nie je založená na reálnych argumentoch, svedčí o tom, že svoju robotu ochranu prírody aj v tomto parlamente si robím v rámci možností najlepšie ako viem.
Na, na faktickú poznámku...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Chcem oceniť pán poslanec Jaroslav Šíbl tvoj odborný príspevok, ktorým si poukázal na širokú problematiku vo fungovaní a prístupu k národným parkom. Na problematiku trvalej udržateľnosti krajiny takisto si poukázal na ekologické procesy a zákonitosti vo vývoji tejto krajiny z hľadiska fyzicko-geografického a socioekonomického.
Poukazoval si aj na vplyv jednotlivých prvkov, biosféry ako i vplyvu človeka na túto biodiverzitu. Oceňujem tvoju analýzu vrátane botanických a lesných spoločenstiev, ich porastov ako i druhov ich zložení. Z nadhľadom si poukázal na tieto procesy vo vývoji krajiny ako tak vrátane štatistických ukazovateľov. Zaujalo ma takisto tvoj prístup, kedy si poukázal i na vzdelávacie možnosti ako i rezervy, ktoré v tejto oblasti máme s poukázaním na zahraničné poznatky.
Podľa mňa tvoj pohľad na prírodu ako takú skúmaš z hľadiska rozloženia prírodných a spoločenských javov a z hľadiska vzťahov medzi nimi. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánu kolegovi, že tak rozšírime by som povedal a myslím si, aj odborne vykladal akým spôsobom sa ochrana prírody na Slovensku riadi, riadila a som rád, že tam spomenul aj rangerov, to znamená, že potrebujeme do krajiny aj tých, ktorí budú sprevádzať tých ľudí, respektíve dozerať na tú ochranu prírody. Ja neviem, či vie, vedia moji kolegovia a kolegyne, že aj na Slovensku vychovávame 30, 40 rangerov, ktorí cez Technickú univerzitu Žilina sú absolventmi a môžu verím, že budú a nájdu pracovné zaradenie aj tu na Slovensku. Pretože momentálne veľa z nich viac menej vyštuduje a opúšťa našu krajinu.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť k tomu, že kolega Šíbl spomínal a ukazoval ako vzor Šumavu. Áno, že národná Šumava ako tam boli, pozerali čo tam všetko je, tak sa chcem opýtať, pretože z mne dostupných údajov Národný park Šumava má rozpočet 15 miliónov. Z toho je 10 miliónov z ťažieb a 5 miliónov dáva štát. Akým spôsobom my plánujeme v našich parkoch keď uvidíme, urobíme tú reformu, aký podiel bude štátneho a by som povedal iného rozpočtu ktorý bude nejakým spôsobom dorábaný.
A nakoniec ešte sa jedná by som povedal súhlasné stanovisko moje k tomu, že keď kolega Šíbl povedal, že odkláňame sa od toho konzervatívneho by som povedal, že vnímania ochrany prírody, že nejaký, nejaké územie chránené ohradíme, aby tam nikto nemohol chodiť. No to sa nedá, pretože tým pádom ho strácame a myslím si, že musíme sa poučiť z dejín. Takže som veľmi rád, že bude to aktívna ochrana prírody kde sa bude aj manažovať tak, aby ten druh ktorý je chránený tam vydržal.

Ďakujem za slovo vážený pán podpredseda. Reagujem na zaujímavé a dlhé vystúpenie kolegu Jara Šíbla s tým, že v prvom rade chcem oceniť to, že dokázal oceniť veľmi objektívne a pravdivo prácu lesníkov, ktorí vždy vo svojej histórii tak ako to on povedal, aj keď to nebudem citovať. Konali v duchu svojich povinnosti, svojho poslania a v duchu svedomia lesníka. Takže naozaj vážim si zaznelo práve táto informácia v tejto zaujímavej a dlhej diskusii.
Už menej môžem súhlasiť s tým tvrdením keď povedal, že lesníci teda pri svojich povinnostiach vždy maximalizovali množstvo vyťaženého dreva a minimalizovali náklady na túto prácu. Nie je to tak a veľmi jasnú odpoveď o poslaní lesníkov vlastne už v 18. storočí dal Jozef Dekret Matejovie, už sme ho tu spomínali, ktorý povedal, že tá veta je naozaj tesaná do kameňa navždy. "Zachovajme lesy potomkom, lebo oni sú predpokladom zachovania života na našej zemi." V tejto vete je vkľúčené základné lesnícke poslanie.
No, ale dovolím si ešte zareagovať aj na tú časť Jarovho príhovoru, ktorú nevyslovil paradoxne. A to je otázka využitia možnosti tento zákon vylepšiť tento návrh, a to zásadným spôsobom tak, ako sme o tomu už neraz rozprávali aj s ním aj na klube, aby boli presunuté nielen národné parky, ale všetky lesy Slovenska pod rezort životného prostredia.
Toto riešenie je veľmi účinné, elegantné, pretože zachováva všetky zámery predkladateľov zákona odstraňuje všetky jeho veľmi závažné nedostatky, ktoré hraničia s nevykonateľnosťou. No, ale najmä, a to podstatné, umožňujú vytvoriť účinnú bariéru proti klimatickým zmenám, ktoré sú jedným z najvážnejších ohrození našej doby.
Ďakujem.

Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď na moju otázku. Je priam symbolické, pán minister životného prostredia Ján Budaj, že my v mene pána ministra Ivana Korčoka odpovedáte práve vy tribún Nežnej revolúcie. Mojím cieľom bolo touto otázkou upriamiť pozornosť na rast občianskeho hnutia na Kube a poukázať na jeho predpokladanú dôležitú úlohu v možnom procese demokratizácie. Hnutie je momentálne v stave, v ktorom môže ohroziť vládnuci režim, aj keď neustála represia a porušovanie základných ľudských práv oslabujú jeho vplyv a možnosti ďalšieho rozvoja. Okrem represie tu ešte existujú rôzne výzvy, ktorým musia kubánski disidenti a občianske hnutia čeliť, ak chce prerásť do širšieho masového hnutia. Či už je to apatia mladej generácie, zapojenie marginalizovaných skupín obyvateľstva exilu alebo strach širšej verejnosti z možnej represie a straty ekonomickej základne pre prežitie.
Budem teraz adresovať prostredníctvom vás, pán minister, moju doplňujúcu otázku na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka. Bolo by možné, pán minister, stretnúť sa s pánom Victorom Manuelom Perez Lopezom, predsedom občianskeho združenia Kubánci vo svete za demokraciu a slobodu na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a prediskutovať s ním formu pomoci kubánskym disidentom. Ďakujem.

... nestabilné a nie sú tie smrekové porasty nestabilné samé od seba. Tie porasty niekto do takéhoto stavu vypestoval. To nie sú prírodné lesy, to sú pestované lesy. Bezzásahové chránené územia preto možno jednoznačne zbaviť zodpovednosti, či viny za aktuálne ťažko zvládnuteľnú a zvládateľnú situáciu s odumieraním smrečín, ktoré je spojené najmä s prudkou rastúcou aktivitou podkvôrneho hmyzu. Ďakujem pán predseda. Ja budem pokračovať v ďalšom príspevku. Vypočujem si rád faktické poznámky kolegov a budem na nich samozrejme reagovať.

Takže ďakujem pán predseda. Vážené pani poslankyne, ... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Poprosím poslancov v sále, aby buď zaujali miesto, alebo opustili plénum Národnej rady. Nebudeme vyrušovať tunak pána poslanca keď má rozpravu. Pán kolega, buďme tolerantný.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem kolegovi poslancovi Patrikovi Linhartovi. Paťo, kritika od ľudí ako ty je pre mňa najväčším uznaním, lebo ma utvrdzuje o tom, že svoju robotu si robím dobre hájenie záujmov ochrany prírody. Trochu ma prekvapuje, že keď si ty potreboval podporu s tvojim návrhom zákona o potravinovom semafore, ktorý nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby som ti nekrivdil mám naňho svoj názor, bol som tvoj kamarát.
===== Hájenie záujmov ochrany prírody, trochu ma prekvapuje, že keď si ty potreboval podporu s tvojím návrhom zákona o potravinovom semafore, ktorý nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby som ti nekrivdil, mám naňho svoj názor. Bol som tvoj kamarát, bol som ti dobrý a bol ti dobrý aj celý náš poslanecký klub OĽANO, aby tento tvoj návrh prešiel. Bez našej podpory by tvoj návrh v živote neprešiel a nemal by si sa čím chváliť svojim voličom. A očakávam by som od teba aspoň elementárnu dávku slušnosti, ale neviem či si toho schopný, ale nehnevám sa na teba, máš šancu svoje nevhodné správanie v budúcnosti napraviť. (Potlesk. Výkriky v sále.)
Takže pokračoval by som ďalej tam, kde som prerušil svoj príhovor. V tomto národnom parku, ktorý si myslím, že je v mnohom, v mnohom by nám mohol byť vzorom, vzhľadom na podobnosť či už prírodných pomerov alebo legislatívy, alebo celkovo blízkosť našich bratských národov. Národný park Šumava sa v súčasnosti, sme svedkami prebiehajúceho procesu, kedy sa posilňuje vzájomná dôvera a spolupráca všetkých partnerov, všetkých hráčov, ktorí pôsobia na území národného parku a toto by malo byť výsledkom aj cieľom aj našej reformy.
Životaschopné a konkurencieschopné regióny so zdravou a atraktívnou prírodou aj ochranou poskytujúce možnosť obživy pre obyvateľov, pre svojich obyvateľov bez závislosti na cudzom kapitále a závislé, samozrejmé, na podpore týchto ľudí, ktorí tu žijú, majú zásadný význam pre dlhodobú prosperitu daného regiónu.
V súčasnosti aj my stojíme pred krokom, ktorým aj my tu na Slovensku môžme zmeniť prístup našim národným parkom, ktoré sa často nachádzajú práve v tých regiónoch, kde by bolo ich pozdvihnutie po vzore a na základe príkladov z národných parkov zo zahraničia maximálne potrebné.
No, zazneli tu v predchádzajúcej rozprave niektoré výhrady viacerých, viacerí rečníci nebudem ich všetkých menovať, sa to opakovalo vo viacerých vystúpenia, čo si myslím, že je správne. Zjavne vychádzame z podobných alebo z tých istých zdrojov. Takže boli tu, boli tu zamyslenia nad tým, že či si Slovensko môže dovoliť taký počet, takú rozlohu a takú úroveň ochrany prírody v našich národných parkoch ako je tomu v súčasnosti a najmä ako by to malo byť v budúcnosti po prijatí tejto reformy. Uvádzame príklady, napríklad zo Švajčiarska, ktoré má jediný národný park spĺňajúci kritériá IUCN. Myslím, že nikto nepochybuje o tom, že Švajčiarsko je podľa väčšiny parametrov, ktoré sa na to používajú bohatšou krajinou ako Slovensko. Ale v tomto prípade si myslím, že pri tom porovnávaní je dobré si uvedomiť, že čo vlastne porovnávame.
V spomínanom Švajčiarsku majú síce len jeden tzv. národný park, ale súčasne majú viacero veľkoplošných chránených území v iných kategóriách, ktoré vyhlasujú jednotlivé kantóny. Ochrana v týchto územiach je porovnateľná s našimi národnými parkami. Zhrnuté, podčiarknuté, nevolá sa to síce národné parky čo tam majú, ale keď budeme rátať aj túto kategóriu chránených území, plus, mínus, Švajčiarsko je porovnateľné so Slovenskom alebo naopak.
Teraz k tým kritériám Svetovej únie pre ochranu prírody IUCN. IUCN je významná mimovládna organizácia. Jej odporúčania však nie sú pre žiadny štát záväzné. Môžu však byť dobrovoľne akceptované. Z tohoto dôvodu, samozrejme, je preto vždy smerodajná, príslušná, národná legislatíva. Ako viete naša národná legislatíva počet ani rozlohu národných parkov nijako neupravuje priamo. Národné parky vznikali na Slovensku postupne a vznik každého národného parku odráža určitú spoločenskú objednávku a určitú spoločenskú vôľu v istom, v istom období vývoja našej spoločnosti.
Preto myslím si, že tieto diskusie sú do značnej miery irelevantné porovnávať sa s inými krajinami, lebo tie špecifické podmienky v každej krajine sú trochu odlišné a nehovoriac už o odlišnosti prírodných podmienok. Takže jednoducho myslím si, že je to plne v kompetencii a na rozhodnutí každej krajiny, že koľko národných parkov, koľko, na akých lokalitách a akých plochách a s akým nastavením manažmentu, resp. ochrany prírodných hodnôt týchto národných parkoch. Je to závislé od rozhodnutia jednotlivých,. jednotlivých krajín.
Výmera národných parkov v jednotlivých krajinách Európskej únie je rôzna a závisí od viacerých, viacerých faktorov. Na Slovensku podľa oficiálnych údajov národné parky predstavujú približne 6,5 % rozlohy. Pripomeňme si tú definíciu IUCN, ktorá v prípade národných parkov, národné parky definuje ako rozsiahle prírodné alebo prírode blízke územia určené na ochranu veľkoplošných ekologických procesov spolu s druhmi a ekosystémami, ktoré sú charakteristické pre dané územie, ale ktoré možno využívať aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely.
Toto by som zvlášť podčiarkol. Ak niekto interpretuje úmysel, či už predkladateľov tejto novely alebo rezortu životného prostredia, alebo Štátnej ochrany prírody, že chceme na 100-percentách našich národných parkov, či iných chránených území dosiahnuť bezzásah, nie je tomu takto. Využitie pre iné účely ako ochranu prírody, opakujem, duchovné, vedecké, vzdelávacie, rekreačné, najmä, nie je to kompletný výčet. Samozrejme je najmä v prípade tejto kategórie. Národné parky rovnako dôležité, rovnako významné ako tá samotná ochrana prírody.
Tu len pripomínam, že kategória národný park, keď už hovoríme o kategorizácii IUCN, nie je jedinou kategóriou chránených území v zmysle kritérií tejto organizácie. Máme tam aj kategórie, ktoré sú ekvivalentné na našu národnú kategóriu, ktorou je prírodná rezervácia a zvyčajne práve tieto prísne prírodné rezervácie sú určené na ochranu prírody najprísnejším spôsobom, samozrejme, vrátane bezzásahu.
Môžem potešiť, vážené publikum aj prípadných odporcov tejto reformy, skutočnosťou, že aj v tomto dochádza v súčasnosti na Slovensku v komunite, či už profesionálnych ochrancov prírody alebo v oblasti teda ľudí, ktorí sa tomuto venujú vo svojom voľnom čase k posunom.
Čiže sú tu viaceré a myslím si, že plne legitímne požiadavky, aby napríklad tá často diskutovaná podmienka obmedzovanie pohybu verejnosti mimo turistických chodníkov v územiach od tretieho stupňa ochrany vyššie, to znamená, v národných parkoch najmä a prírodných rezerváciách, aby aj táto podmienka v prípade, že nie sú ohrozované záujmy ochrany prírody a nie sú ohrozované prírodné hodnoty, aby bolo možné ju výnimkovať.
S potešením vám môžem oznámiť, že prvé takéto chránené územie sa bude nachádzať na území hlavného mesta Bratislavy, na území bratislavských mestských lesov a z časti aj na území, ktoré spravujú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik a bude sa jednať o pripravovanú prírodnú rezerváciu Vydrica, ktorá z časti zasahuje, resp. z časti, plne pokrýva ja územie európskeho významu s rovnakým názvom a pravdepodobne bude vyhlásená už do konca, ku koncu tohto roka. Po 16 rokoch úsilia vynakladaného na to, aby sme takúto rezerváciu mali.
Upozorňujem na to, že v tomto prípade pôjde o prvé územia na Slovensku s piatym stupňom ochrany, ktorej v dikcii zákona neumožňuje voľný pohyb osôb mimo turistického chodníka. V tomto území bude využitý inštitút možnej výnimky a voľný pohyb osôb tak ako posledných sto rokov a v predchádzajúcich obdobiach bude zachovaný. Čiže všetky negatívne pôsobiace ľudské činnosti, najmä ťažba dreva, výstavba a podobne budú, samozrejme, z titulu piateho stupňa ochrany zakázané na území rezervácie, ale voľný pohyb osôb bude zachovaný presne v tom rozsahu ako doteraz.
Nehovorím, že toto je univerzálny model, ktorý je možné aplikovať vo všetkých chránených územiach v najvyšších stupňom ochrany, vo všetkých prírodných rezerváciách a v zónach a národných parkoch. Treba to, samozrejme, hodnotiť diferencovane v závislosti od toho, aké typy ekosystémov sa v danom území nachádzajú, aké sú zraniteľné alebo naopak, odolné voči pôsobeniu tých antropických aktivít, vrátane voľného pohybu návštevníkov. Ale môžem s potešením skonštatovať, že ekosystémy na území dotknutom touto prírodnou rezerváciou Vydrica sú v takom stave, že voľný pohyb návštevníkov v tom rozsahu ako doteraz ako uvažujú aj do budúcnosti ich nejako vážnejšie neohrozí. A myslím si, že tento prístup do budúcnosti sa bude presadzovať aj v iných kategóriách chránených území na Slovensku. Naozaj, ak niekto, kolegovia z opozície pripisujú, či už štátnym alebo mimovládnym ochranárom záujem ľudí obmedzovať, nie je tomu tak. Ak nastávajú nejaké obmedzenia vždy je to veľmi starostlivo zvážené a primárnym dôvodom týchto obmedzení je spoločný záujem spoločnosti ochrana prírody hodnôt. Obmedzovať len preto, aby sme obmedzovali to nemá budúcnosť ani v súčasnosti. Nie sme veľmi zástancom takýchto riešení.
No, takže skončili sme pritom, že tieto územia je možné využívať nielen pre ochranu prírody, ale aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely. Takéto využívanie národného parku však musí byť, ako som už povedal, v súlade s požiadavkami a s potrebami ochrana tohoto územia. Podľa príručky k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, ktorú vydala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v decembri 2014 v kapitole 3.3.1 voľba, čiže výber kategórie chráneného územia podľa IUCN sa primárne vykonáva s ohľadom na cieľ manažmentu. Po slovensky, starostlivosti. To znamená, že sa vzťahuje viac na ciele starostlivosti než na súčasný stav územia.
Priblížim kolegom, ktorí možno nie sú v tejto problematike až tak zorientovaní, o čo tuto ide. To je dosť dôležitá vec. Častokrát sa stretávame s námietkami aj od oponentov tejto reformy, aj od oponentov ochrany prírody a ľudí, ktorí túto ochranu prírody sa snažia presadzovať, či už sú za to štátom platení alebo to robia ako mimovládni ochranári s tvrdeniami, že v chránených územiach a národné parky nie sú výnimkou, by sme mali chrániť len prírodné hodnoty na základe ich aktuálneho stavu.
Toto tvrdenie, vážení kolegovia a kolegyne, ktorí si to myslíte a veríte tomu, bolo nosnou tézou ochrany prírody, ale zhruba v období pred 200 rokmi, keď ochrana prírody ešte len sa formovala a vznikala a pretrvalo zhruba na území strednej a západnej Európy
====

Takže ďakujem pán predseda. Vážené pani poslankyne, ... (Prerušenie vystúpenia predsedom.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Poprosím poslancov v sále, aby buď zaujali miesto, alebo opustili plénum Národnej rady. Nebudeme vyrušovať tunak pána poslanca keď má rozpravu. Pán kolega, buďme tolerantný.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ďakujem, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem kolegovi poslancovi Patrikovi Linhartovi. Paťo, kritika od ľudí ako ty je pre mňa najväčším uznaním, lebo ma utvrdzuje o tom, že svoju robotu si robím dobre hájenie záujmov ochrany prírody. Trochu ma prekvapuje, že keď si ty potreboval podporu s tvojim návrhom zákona o potravinovom semafore, ktorý nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby som ti nekrivdil mám naňho svoj názor, bol som tvoj kamarát.
===== Hájenie záujmov ochrany prírody, trochu ma prekvapuje, že keď si ty potreboval podporu s tvojím návrhom zákona o potravinovom semafore, ktorý nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby som ti nekrivdil, mám naňho svoj názor. Bol som tvoj kamarát, bol som ti dobrý a bol ti dobrý aj celý náš poslanecký klub OĽANO, aby tento tvoj návrh prešiel. Bez našej podpory by tvoj návrh v živote neprešiel a nemal by si sa čím chváliť svojim voličom. A očakávam by som od teba aspoň elementárnu dávku slušnosti, ale neviem či si toho schopný, ale nehnevám sa na teba, máš šancu svoje nevhodné správanie v budúcnosti napraviť. (Potlesk. Výkriky v sále.)
Takže pokračoval by som ďalej tam, kde som prerušil svoj príhovor. V tomto národnom parku, ktorý si myslím, že je v mnohom, v mnohom by nám mohol byť vzorom, vzhľadom na podobnosť či už prírodných pomerov alebo legislatívy, alebo celkovo blízkosť našich bratských národov. Národný park Šumava sa v súčasnosti, sme svedkami prebiehajúceho procesu, kedy sa posilňuje vzájomná dôvera a spolupráca všetkých partnerov, všetkých hráčov, ktorí pôsobia na území národného parku a toto by malo byť výsledkom aj cieľom aj našej reformy.
Životaschopné a konkurencieschopné regióny so zdravou a atraktívnou prírodou aj ochranou poskytujúce možnosť obživy pre obyvateľov, pre svojich obyvateľov bez závislosti na cudzom kapitále a závislé, samozrejmé, na podpore týchto ľudí, ktorí tu žijú, majú zásadný význam pre dlhodobú prosperitu daného regiónu.
V súčasnosti aj my stojíme pred krokom, ktorým aj my tu na Slovensku môžme zmeniť prístup našim národným parkom, ktoré sa často nachádzajú práve v tých regiónoch, kde by bolo ich pozdvihnutie po vzore a na základe príkladov z národných parkov zo zahraničia maximálne potrebné.
No, zazneli tu v predchádzajúcej rozprave niektoré výhrady viacerých, viacerí rečníci nebudem ich všetkých menovať, sa to opakovalo vo viacerých vystúpenia, čo si myslím, že je správne. Zjavne vychádzame z podobných alebo z tých istých zdrojov. Takže boli tu, boli tu zamyslenia nad tým, že či si Slovensko môže dovoliť taký počet, takú rozlohu a takú úroveň ochrany prírody v našich národných parkoch ako je tomu v súčasnosti a najmä ako by to malo byť v budúcnosti po prijatí tejto reformy. Uvádzame príklady, napríklad zo Švajčiarska, ktoré má jediný národný park spĺňajúci kritériá IUCN. Myslím, že nikto nepochybuje o tom, že Švajčiarsko je podľa väčšiny parametrov, ktoré sa na to používajú bohatšou krajinou ako Slovensko. Ale v tomto prípade si myslím, že pri tom porovnávaní je dobré si uvedomiť, že čo vlastne porovnávame.
V spomínanom Švajčiarsku majú síce len jeden tzv. národný park, ale súčasne majú viacero veľkoplošných chránených území v iných kategóriách, ktoré vyhlasujú jednotlivé kantóny. Ochrana v týchto územiach je porovnateľná s našimi národnými parkami. Zhrnuté, podčiarknuté, nevolá sa to síce národné parky čo tam majú, ale keď budeme rátať aj túto kategóriu chránených území, plus, mínus, Švajčiarsko je porovnateľné so Slovenskom alebo naopak.
Teraz k tým kritériám Svetovej únie pre ochranu prírody IUCN. IUCN je významná mimovládna organizácia. Jej odporúčania však nie sú pre žiadny štát záväzné. Môžu však byť dobrovoľne akceptované. Z tohoto dôvodu, samozrejme, je preto vždy smerodajná, príslušná, národná legislatíva. Ako viete naša národná legislatíva počet ani rozlohu národných parkov nijako neupravuje priamo. Národné parky vznikali na Slovensku postupne a vznik každého národného parku odráža určitú spoločenskú objednávku a určitú spoločenskú vôľu v istom, v istom období vývoja našej spoločnosti.
Preto myslím si, že tieto diskusie sú do značnej miery irelevantné porovnávať sa s inými krajinami, lebo tie špecifické podmienky v každej krajine sú trochu odlišné a nehovoriac už o odlišnosti prírodných podmienok. Takže jednoducho myslím si, že je to plne v kompetencii a na rozhodnutí každej krajiny, že koľko národných parkov, koľko, na akých lokalitách a akých plochách a s akým nastavením manažmentu, resp. ochrany prírodných hodnôt týchto národných parkoch. Je to závislé od rozhodnutia jednotlivých,. jednotlivých krajín.
Výmera národných parkov v jednotlivých krajinách Európskej únie je rôzna a závisí od viacerých, viacerých faktorov. Na Slovensku podľa oficiálnych údajov národné parky predstavujú približne 6,5 % rozlohy. Pripomeňme si tú definíciu IUCN, ktorá v prípade národných parkov, národné parky definuje ako rozsiahle prírodné alebo prírode blízke územia určené na ochranu veľkoplošných ekologických procesov spolu s druhmi a ekosystémami, ktoré sú charakteristické pre dané územie, ale ktoré možno využívať aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely.
Toto by som zvlášť podčiarkol. Ak niekto interpretuje úmysel, či už predkladateľov tejto novely alebo rezortu životného prostredia, alebo Štátnej ochrany prírody, že chceme na 100-percentách našich národných parkov, či iných chránených území dosiahnuť bezzásah, nie je tomu takto. Využitie pre iné účely ako ochranu prírody, opakujem, duchovné, vedecké, vzdelávacie, rekreačné, najmä, nie je to kompletný výčet. Samozrejme je najmä v prípade tejto kategórie. Národné parky rovnako dôležité, rovnako významné ako tá samotná ochrana prírody.
Tu len pripomínam, že kategória národný park, keď už hovoríme o kategorizácii IUCN, nie je jedinou kategóriou chránených území v zmysle kritérií tejto organizácie. Máme tam aj kategórie, ktoré sú ekvivalentné na našu národnú kategóriu, ktorou je prírodná rezervácia a zvyčajne práve tieto prísne prírodné rezervácie sú určené na ochranu prírody najprísnejším spôsobom, samozrejme, vrátane bezzásahu.
Môžem potešiť, vážené publikum aj prípadných odporcov tejto reformy, skutočnosťou, že aj v tomto dochádza v súčasnosti na Slovensku v komunite, či už profesionálnych ochrancov prírody alebo v oblasti teda ľudí, ktorí sa tomuto venujú vo svojom voľnom čase k posunom.
Čiže sú tu viaceré a myslím si, že plne legitímne požiadavky, aby napríklad tá často diskutovaná podmienka obmedzovanie pohybu verejnosti mimo turistických chodníkov v územiach od tretieho stupňa ochrany vyššie, to znamená, v národných parkoch najmä a prírodných rezerváciách, aby aj táto podmienka v prípade, že nie sú ohrozované záujmy ochrany prírody a nie sú ohrozované prírodné hodnoty, aby bolo možné ju výnimkovať.
S potešením vám môžem oznámiť, že prvé takéto chránené územie sa bude nachádzať na území hlavného mesta Bratislavy, na území bratislavských mestských lesov a z časti aj na území, ktoré spravujú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik a bude sa jednať o pripravovanú prírodnú rezerváciu Vydrica, ktorá z časti zasahuje, resp. z časti, plne pokrýva ja územie európskeho významu s rovnakým názvom a pravdepodobne bude vyhlásená už do konca, ku koncu tohto roka. Po 16 rokoch úsilia vynakladaného na to, aby sme takúto rezerváciu mali.
Upozorňujem na to, že v tomto prípade pôjde o prvé územia na Slovensku s piatym stupňom ochrany, ktorej v dikcii zákona neumožňuje voľný pohyb osôb mimo turistického chodníka. V tomto území bude využitý inštitút možnej výnimky a voľný pohyb osôb tak ako posledných sto rokov a v predchádzajúcich obdobiach bude zachovaný. Čiže všetky negatívne pôsobiace ľudské činnosti, najmä ťažba dreva, výstavba a podobne budú, samozrejme, z titulu piateho stupňa ochrany zakázané na území rezervácie, ale voľný pohyb osôb bude zachovaný presne v tom rozsahu ako doteraz.
Nehovorím, že toto je univerzálny model, ktorý je možné aplikovať vo všetkých chránených územiach v najvyšších stupňom ochrany, vo všetkých prírodných rezerváciách a v zónach a národných parkoch. Treba to, samozrejme, hodnotiť diferencovane v závislosti od toho, aké typy ekosystémov sa v danom území nachádzajú, aké sú zraniteľné alebo naopak, odolné voči pôsobeniu tých antropických aktivít, vrátane voľného pohybu návštevníkov. Ale môžem s potešením skonštatovať, že ekosystémy na území dotknutom touto prírodnou rezerváciou Vydrica sú v takom stave, že voľný pohyb návštevníkov v tom rozsahu ako doteraz ako uvažujú aj do budúcnosti ich nejako vážnejšie neohrozí. A myslím si, že tento prístup do budúcnosti sa bude presadzovať aj v iných kategóriách chránených území na Slovensku. Naozaj, ak niekto, kolegovia z opozície pripisujú, či už štátnym alebo mimovládnym ochranárom záujem ľudí obmedzovať, nie je tomu tak. Ak nastávajú nejaké obmedzenia vždy je to veľmi starostlivo zvážené a primárnym dôvodom týchto obmedzení je spoločný záujem spoločnosti ochrana prírody hodnôt. Obmedzovať len preto, aby sme obmedzovali to nemá budúcnosť ani v súčasnosti. Nie sme veľmi zástancom takýchto riešení.
No, takže skončili sme pritom, že tieto územia je možné využívať nielen pre ochranu prírody, ale aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely. Takéto využívanie národného parku však musí byť, ako som už povedal, v súlade s požiadavkami a s potrebami ochrana tohoto územia. Podľa príručky k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, ktorú vydala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v decembri 2014 v kapitole 3.3.1 voľba, čiže výber kategórie chráneného územia podľa IUCN sa primárne vykonáva s ohľadom na cieľ manažmentu. Po slovensky, starostlivosti. To znamená, že sa vzťahuje viac na ciele starostlivosti než na súčasný stav územia.
Priblížim kolegom, ktorí možno nie sú v tejto problematike až tak zorientovaní, o čo tuto ide. To je dosť dôležitá vec. Častokrát sa stretávame s námietkami aj od oponentov tejto reformy, aj od oponentov ochrany prírody a ľudí, ktorí túto ochranu prírody sa snažia presadzovať, či už sú za to štátom platení alebo to robia ako mimovládni ochranári s tvrdeniami, že v chránených územiach a národné parky nie sú výnimkou, by sme mali chrániť len prírodné hodnoty na základe ich aktuálneho stavu.
Toto tvrdenie, vážení kolegovia a kolegyne, ktorí si to myslíte a veríte tomu, bolo nosnou tézou ochrany prírody, ale zhruba v období pred 200 rokmi, keď ochrana prírody ešte len sa formovala a vznikala a pretrvalo zhruba na území strednej a západnej Európy
====

Ďakujem pekne za slovo. Ja len pre zápis a pre technikov, znova pomocou mojej karty som sa iba zaprezentoval, skúšal som to aj vedľa v zariadení a moja karta, tak ako minule, aj teraz mi nefungovala. Chcel som hlasovať proti.