Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

4.11.2021 o 9:37 hod.

RNDr. PhD.

Jaromír Šíbl

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie 4.11.2021 9:37 - 10:55 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu. Dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike. Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií, až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí, vrátane dobrovoľných strážcov prírody. Všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne. A nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktoré je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktoré napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy. Na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie. A čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, čím chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu. Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví, či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo na iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa. V týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné. Pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumrierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému kto ho navštívi poskytne priestor pre relax, poskytne mu priestor pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu. Miesto, kde sa dá slobodne dýchať. Miesto, kde sa dá emočne relaxovať. Miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov, aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti, aj exkurzie odborníkov, aj laikov zo Slovenska, aj zo zahraničia. A pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo. No nie ako jediný. A v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytujú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí. Či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti. Alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska. Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miesto, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky. Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo
==== ...nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy, či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia. Táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácii ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike laudatosi, kde zdôrazňuje, citujem: " Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom. Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov. Aktivity verejnosti by som tento citát dal do hlbokej pozornosti. Našim príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021-2024 a to vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho dvojcestného manažmentu.
Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy a tou je aj v zmysle zákona 543/2002 ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva. A to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku. Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000-2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom "V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná". Opakujem dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata v "len 6,4 %" .
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel. Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj, ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že lajtská verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy a nie len stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a naopak čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017-2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte samozrejme namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracoveniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012-2019 tvorila až 77 percentný podiel. Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý samozrejme kolegom alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre lajtskú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem. Keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal lesný hospodársky plán a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícií náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia. Čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu. A používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa. Takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal, okrem iného samozrejme bola aj ochrana prírody a v kontexte samozrejme vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva. Keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve. Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že: akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá program starostlivosti o les alebo plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená? Čierna? Biela? Tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy. A druhá moja obľúbená otázka bola, že: kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo, pôdohospodárstva vtedy sa to tuším ešte volalo inak alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie 4.11.2021 9:37 - 10:55 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu. Dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike. Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií, až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí, vrátane dobrovoľných strážcov prírody. Všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne. A nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktoré je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktoré napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy. Na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie. A čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, čím chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu. Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví, či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo na iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa. V týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné. Pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumrierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému kto ho navštívi poskytne priestor pre relax, poskytne mu priestor pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu. Miesto, kde sa dá slobodne dýchať. Miesto, kde sa dá emočne relaxovať. Miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov, aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti, aj exkurzie odborníkov, aj laikov zo Slovenska, aj zo zahraničia. A pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo. No nie ako jediný. A v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytujú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí. Či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti. Alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska. Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miesto, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky. Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo
==== ...nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy, či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia. Táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácii ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike laudatosi, kde zdôrazňuje, citujem: " Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom. Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov. Aktivity verejnosti by som tento citát dal do hlbokej pozornosti. Našim príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021-2024 a to vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho dvojcestného manažmentu.
Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy a tou je aj v zmysle zákona 543/2002 ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva. A to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku. Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000-2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom "V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná". Opakujem dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata v "len 6,4 %" .
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel. Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj, ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že lajtská verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy a nie len stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a naopak čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017-2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte samozrejme namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracoveniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012-2019 tvorila až 77 percentný podiel. Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý samozrejme kolegom alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre lajtskú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem. Keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal lesný hospodársky plán a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícií náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia. Čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu. A používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa. Takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal, okrem iného samozrejme bola aj ochrana prírody a v kontexte samozrejme vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva. Keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve. Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že: akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá program starostlivosti o les alebo plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená? Čierna? Biela? Tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy. A druhá moja obľúbená otázka bola, že: kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo, pôdohospodárstva vtedy sa to tuším ešte volalo inak alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár ...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2021 19:15 - 19:16 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, je zaujímavé že práve poslanci, ktorí kritizovali nedostatočnú pomoc počas pandémie vás dnes kritizujú a odvolávajú. Tí poslanci, ktorí chceli pomôcť veľmi rýchlo, dokonca sa hovorilo o helikoptérových peniazoch, kričali že málo dávame na pomoc počas pandémie a zároveň krajinu zadlžujeme.
Pán minister, zhrnuli ste čo všetko vaše ministerstvo urobilo. Samozrejme, že v systéme sa nájdu nezodpovední, ktorí majú pohnútky systém zneužiť. Vy ste na to poukázali a na váš podnet konajú orgány činné v trestnom konaní. Vec sa vyšetruje. Prežívame zložitú dobu keď na svete zúri COVID pandémia. Samozrejme, že nikto s ňou nepočítal a dotačné systémy sa generovali rýchlo, takmer na kolene. Samozrejme že sú v systéme chyby. Vážim si však prácu pracovníkov na úradoch práce, ktorí pracujú s obrovským nasadením a mnohokrát sú v nebezpečenstve a atakovaní. Pán minister, vážim si vašu prácu a máte moju podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2021 18:22 - 18:24 hod.

Hatráková Katarína Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 756) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 782 z 28. októbra 2021 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (tlač 756) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem vymedzených výborov, a to určené, to do určeného termínu konania schôdze.
Určil zároveň, aby výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali, jednotlivé výbory v určenom termíne. Výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre sociálne veci o návrhu nerokovali, keďže neboli uznášaniaschopné. Ostatné určené výbory neprijali uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný počet, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Gestorský, gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci dňa 3. novembra 2021 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a určil poslancov Katarínu Hatrákovú, Vladimíra Ledeckého a Jána Kerekrétiho, aby plnili úlohy spravodajcov. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je, je uvedený v prílohe informácií, v prílohe informácie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.11.2021 17:35 - 17:36 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Hovorí sa mi to ťažko, ale vyjadrujem isté poľutovanie a zároveň aj poďakovanie aj vám, aj vedeniu parlamentu, že sa snažíte, aby sme my ako poslanci Národnej rady boli vzorom pre túto krajinu, ktorú máme teraz v zodpovednosti zastupovať v tomto, v tejto sieni zákonnosti a stále mi veľmi vadí, že kolegovia niektorí nedokážu to najzákladnejšie, čo tu chceme urobiť pre zdravie tejto krajiny, mať tie obyčajné rúška, vy ich upozorňujete, oni to ignorujú, ako my chcem v tejto krajine poriadok, keď nedokážeme tu medzi sebou byť ľuďmi. Ja viem že asi vyčerpávate svoje možnosti a navrhujem, ak dokážeme robiť v urýchlenom legislatívnom procese nejaké kroky, no urobme nejaký urýchlený, ktorý umožní aj dosiahnuť nariadenie predsedu Národnej rady, keď ráz povie, že vás vykazujem, tak by som bol veľmi rád keby ľudia, ktorí sú neschopní poslúchnuť takéto jednoduché veci .... (potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2021 16:33 - 16:34 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Ďakujem pánovi Zajačikovi, pánovi Fajčovi aj pánovi Kočišovi za faktické poznámky. Pán Fajč, ja nekritizujem, že vznikli tam tie ihriská, že sa zateplili kultúrne domy, ale výsledok je ten, že ľudia nám z vidieka odchádzajú a prioritná je práca. Musíme sa teraz sústrediť na tú prácu, aby ľudia nám v tom regióne zostali. Potrebujú prácu a to je myslím si dôležité aj v tejto reforme. Hoci opozícia narába s tým, že vlastne my ideme likvidovať pracovné miesta a vlastne tisícky ľudí prídu o prácu. No nie, veď už to bolo vysvetlené viackrát, že títo ľudia prejdú pod Štátnu ochranu prírody. Neprídu o prácu. Napríklad lesopoľnohospodársky majetok Ulič, ktorý je v Národnom parku Poloniny má 180 zamestnancov. Všetkým týmto zamestnancom sú garantované miesta. Bude tam výpadok na ťažbe myslím, že 7 miliónov eur. Tieto peniaze v najbližších rokoch budú vykryté z európskych štrukturálnych a investičných fondov. To znamená, že títo ľudia budú mať garantovanú prácu, ale budú naopak pracovať spôsobom, ktorý je prijateľný pre dané prostredie. Takže žiadne prepúšťanie nehrozí, ako sa to tu viackrát deklaruje. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2021 16:28 - 16:29 hod.

Zajačik Vladimír Zobrazit prepis
Milan, ďakujem ti za tvoj prejav. Áno aj ja som bol na rokovaní v Poloninách a vystúpil, áno aj tam protestovali niektorí. Tu sa hovorí, že nemal nikto ... mali, tam rozprával človek o tom, že Poloniny boli protiústavne vyhlásené ako národný park, ale keď som sa pozorne pozrel na neho, tak sme zistili, že to bol bývalý poslanec Národnej rady za HZDS a oni práve vyhlásili národný park. Čiže sám sebe hovorí o tom, že to bolo protiústavné a takýto ľudia väčšinou protestujú aj dnes, bohužiaľ. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2021 16:23 - 16:28 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi pozorne som si vypočul v priebehu dnešného dňa vystúpenia k tomuto zákonu o ochrane prírody a krajiny viacerých poslancov či už koaličných alebo opozičných a myslím, že sa zhodneme na tom, že stav na vidieku, ktorým tu narábali viacerí opoziční poslanci nie je dobrý. To znamená, že to oživenie vidieka za posledných tridsať rokov predchádzajúcich vlád k nemu nedochádzalo a náš vidiek sa vyľudňuje, obydlia chátrajú. Treba to zmeniť a zmení to len reforma. Nesúhlasím s tým čo hovoril pán poslanec Suja, že chýbajú mu ešte dostatočné analýzy, koncepcie, rôzne stratégie a akčné plány. Ak by sme to robili to je rétorika, keď chcete niečo odsunúť alebo poslať do zabudnutia. Ja si myslím, že prebehla dostatočná diskusia čo môže urobiť predkladateľ zákona, to znamená poslanci, ktorí sú pod týmto zákonom podpísaní, aj samotný minister viac, ako keď vycestuje priamo do regiónov k ľuďom a s nimi tento zákon konzultuje a to pán Budaj, aj štátni tajomníci, ale aj poslanci z hnutia OĽANO, aj pani Zemanová zo SaS-ky to urobili. Išli medzi ľudí a konzultovali s nimi o tomto zákone. A tá diskusia nebola ľahká, bola náročná, bola často konfrontačná. Ale musíte uznať aj vy, páni z opozície, že na týchto diskusiách a stretnutiach zazneli názory ľudí, ktorí sú nespokojní so súčasným stavom. V národnom parku Poloniny, kde boli aj starostovia dotknutých obcí, hovorili jednoznačne, že nie sú spokojní s tým, že sa v lesoch bezhlavo rúbe, boli tam starostovia. Preto im povodne zaplavujú obce. Chcú to zmeniť. Ďalej hovorili, že prvoradou snahou Lesov Slovenskej republiky je biznis s drevom. To nie sú moje slová, to sú slová starostov. A hovorili, že oni nemajú počas zimy kúriť drevom, pretože drevo sa vyváža hlavne von a starostovia obcí sú až tí poslední a obyvatelia dedín, lebo tam nie je zavedený plyn, sú až poslední, kým sa im to drevo rozdáva vlastne. Hovoríte, že náš vidiek sa vyľudňuje. No poďme sa baviť o tom, ako k vyľudňovaniu vidieku pristupoval v posledných rokoch SMER. V obciach na východnom Slovensku ste stavali...
===== ... a starostovia obcí sú až tí poslední obyvatelia dedín, lebo tam nie je zavedení plyn, sú až poslední kým sa im to drevo rozdáva vlastne. Hovoríte, že náš vidiek sa vyľudňuje. No poďme sa baviť o tom ako k vyľudňovaniu vidieku pristupoval v posledných rokoch SMER. V obciach na východnom Slovensku ste stavali multifunkčné ihriská, rekonštruovali ste obecné a kultúrne domy, zatepľovali, ale prácu do regiónov ste nepriniesli. Taký je stav. Dedinčania na východnom Slovensku majú síce zrekonštruované ihriská, zateplené kultúrne domy, ale rodičia sa s deťmi na tých ihriskách nemôžu hrať, pretože otcovia sú na stavbách v Českej republike, v Nemecku a matky pracujú ako óperka v Rakúsku. Proste idú preč, lebo nemajú prácu. Táto reforma prináša šancu oživiť tento vidiek a sú len dve možnosti. Je to buď ťažba, ale túto chceme obmedziť a výpadok z ťažby chceme vynahradiť financiami z európskych a štrukturálnych fondov, ktoré vlastne vykryjú výpadok z tejto ťažby. Chceme oživiť ekoturizmus a oživiť cestovný ruch a to sa aj deje páni. Veď z nórskych fondov sa opravujú drevené kostolíky na slovenskom ukrajinskom pohraničí v Národnom parku Poloniny. Ďalej sa podarilo z európskych fondov opraviť turistické chodníky. Rôzne informačné tabule, pracujú tam už prírodní sprievodcovia. Ja si plne uvedomujem, že je to len začiatok, sme na náročnej ceste. Nie je to jednoduché. Ja nehovorím, že teraz cestovný ruch všetko spasí, ale je to jedna z možností ako týmto obciam pomôcť. Ďalej zanedbávame veľmi dôležitý aspekt a to je viete veľmi dobre, že teraz sa konala konferencia v Glasgowe v Škótskom ohľadom klimatických zmien, kde odborníci upozorňujú, že náš svet proste bude čeliť ešte stále viac horším suchám, povodniam a ďalším výkyvom počasia a pitná voda bude najcennejšia tekutina v najbližších rokoch. Bude mať cenu zlata a práve tieto naše lesy a národné parky majú vodozádržnú funkciu a môžu, sú vlastne zásobárňou tejto pitnej vody. Veď to skonštatoval aj bývalý minister pôdohospodárstva pán Janko Mičovský. Takže poďme oživiť vidiek. Reforma je šanca. Ja chápem aj ľudí, aj lesníkov, pôdohospodárov a ďalších ľudí, ktorí sú už vyplašení z každej reformy. Ja som to už hovoril aj vo faktickej poznámke, že bol tu Mečiar, ktorý sľuboval Švajčiarsko, ľudia sa cítia oklamaní, neveria reformám. Prišiel Dzurinda hovoril celému národu uťahujme opasky, budete sa mať lepšie. Samozrejme ľudia sa lepšie nemali, tak sa boja reforiem. Potom prišiel pán Fico sľuboval sociálny štát a vieme ako to dopadlo. Jeho systém pomáhal oligarchom a finančným skupinám. Ľudia zase zostali na okraji. Preto vnímajú kriticky akúkoľvek reformu, ktorá k nim prichádza. Ja túto reformu podporujem, pretože som presvedčení, že nemôžme neustále v tejto spoločnosti len odkladať rôzne reformy a opatrenia a nemôžme sa len ľuďom podlizovať a ich klamať do nekonečna, len im nadbiehať, že všetko odložíme. Nie, niekedy treba ľuďom povedať. Áno idú reformy, ale tieto reformy vám prinesú výsledok a potom na konci tých reforiem budete spokojní. Takže ja túto zmenu, novelu zákona o ochrane krajiny, prírody a reformy národných parkov podporujem. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2021 16:23 - 16:28 hod.

Potocký Milan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľmi pozorne som si vypočul v priebehu dnešného dňa vystúpenia k tomuto zákonu o ochrane prírody a krajiny viacerých poslancov či už koaličných alebo opozičných a myslím, že sa zhodneme na tom, že stav na vidieku, ktorým tu narábali viacerí opoziční poslanci nie je dobrý. To znamená, že to oživenie vidieka za posledných tridsať rokov predchádzajúcich vlád k nemu nedochádzalo a náš vidiek sa vyľudňuje, obydlia chátrajú. Treba to zmeniť a zmení to len reforma. Nesúhlasím s tým čo hovoril pán poslanec Suja, že chýbajú mu ešte dostatočné analýzy, koncepcie, rôzne stratégie a akčné plány. Ak by sme to robili to je rétorika, keď chcete niečo odsunúť alebo poslať do zabudnutia. Ja si myslím, že prebehla dostatočná diskusia čo môže urobiť predkladateľ zákona, to znamená poslanci, ktorí sú pod týmto zákonom podpísaní, aj samotný minister viac, ako keď vycestuje priamo do regiónov k ľuďom a s nimi tento zákon konzultuje a to pán Budaj, aj štátni tajomníci, ale aj poslanci z hnutia OĽANO, aj pani Zemanová zo SaS-ky to urobili. Išli medzi ľudí a konzultovali s nimi o tomto zákone. A tá diskusia nebola ľahká, bola náročná, bola často konfrontačná. Ale musíte uznať aj vy, páni z opozície, že na týchto diskusiách a stretnutiach zazneli názory ľudí, ktorí sú nespokojní so súčasným stavom. V národnom parku Poloniny, kde boli aj starostovia dotknutých obcí, hovorili jednoznačne, že nie sú spokojní s tým, že sa v lesoch bezhlavo rúbe, boli tam starostovia. Preto im povodne zaplavujú obce. Chcú to zmeniť. Ďalej hovorili, že prvoradou snahou Lesov Slovenskej republiky je biznis s drevom. To nie sú moje slová, to sú slová starostov. A hovorili, že oni nemajú počas zimy kúriť drevom, pretože drevo sa vyváža hlavne von a starostovia obcí sú až tí poslední a obyvatelia dedín, lebo tam nie je zavedený plyn, sú až poslední, kým sa im to drevo rozdáva vlastne. Hovoríte, že náš vidiek sa vyľudňuje. No poďme sa baviť o tom, ako k vyľudňovaniu vidieku pristupoval v posledných rokoch SMER. V obciach na východnom Slovensku ste stavali...
===== ... a starostovia obcí sú až tí poslední obyvatelia dedín, lebo tam nie je zavedení plyn, sú až poslední kým sa im to drevo rozdáva vlastne. Hovoríte, že náš vidiek sa vyľudňuje. No poďme sa baviť o tom ako k vyľudňovaniu vidieku pristupoval v posledných rokoch SMER. V obciach na východnom Slovensku ste stavali multifunkčné ihriská, rekonštruovali ste obecné a kultúrne domy, zatepľovali, ale prácu do regiónov ste nepriniesli. Taký je stav. Dedinčania na východnom Slovensku majú síce zrekonštruované ihriská, zateplené kultúrne domy, ale rodičia sa s deťmi na tých ihriskách nemôžu hrať, pretože otcovia sú na stavbách v Českej republike, v Nemecku a matky pracujú ako óperka v Rakúsku. Proste idú preč, lebo nemajú prácu. Táto reforma prináša šancu oživiť tento vidiek a sú len dve možnosti. Je to buď ťažba, ale túto chceme obmedziť a výpadok z ťažby chceme vynahradiť financiami z európskych a štrukturálnych fondov, ktoré vlastne vykryjú výpadok z tejto ťažby. Chceme oživiť ekoturizmus a oživiť cestovný ruch a to sa aj deje páni. Veď z nórskych fondov sa opravujú drevené kostolíky na slovenskom ukrajinskom pohraničí v Národnom parku Poloniny. Ďalej sa podarilo z európskych fondov opraviť turistické chodníky. Rôzne informačné tabule, pracujú tam už prírodní sprievodcovia. Ja si plne uvedomujem, že je to len začiatok, sme na náročnej ceste. Nie je to jednoduché. Ja nehovorím, že teraz cestovný ruch všetko spasí, ale je to jedna z možností ako týmto obciam pomôcť. Ďalej zanedbávame veľmi dôležitý aspekt a to je viete veľmi dobre, že teraz sa konala konferencia v Glasgowe v Škótskom ohľadom klimatických zmien, kde odborníci upozorňujú, že náš svet proste bude čeliť ešte stále viac horším suchám, povodniam a ďalším výkyvom počasia a pitná voda bude najcennejšia tekutina v najbližších rokoch. Bude mať cenu zlata a práve tieto naše lesy a národné parky majú vodozádržnú funkciu a môžu, sú vlastne zásobárňou tejto pitnej vody. Veď to skonštatoval aj bývalý minister pôdohospodárstva pán Janko Mičovský. Takže poďme oživiť vidiek. Reforma je šanca. Ja chápem aj ľudí, aj lesníkov, pôdohospodárov a ďalších ľudí, ktorí sú už vyplašení z každej reformy. Ja som to už hovoril aj vo faktickej poznámke, že bol tu Mečiar, ktorý sľuboval Švajčiarsko, ľudia sa cítia oklamaní, neveria reformám. Prišiel Dzurinda hovoril celému národu uťahujme opasky, budete sa mať lepšie. Samozrejme ľudia sa lepšie nemali, tak sa boja reforiem. Potom prišiel pán Fico sľuboval sociálny štát a vieme ako to dopadlo. Jeho systém pomáhal oligarchom a finančným skupinám. Ľudia zase zostali na okraji. Preto vnímajú kriticky akúkoľvek reformu, ktorá k nim prichádza. Ja túto reformu podporujem, pretože som presvedčení, že nemôžme neustále v tejto spoločnosti len odkladať rôzne reformy a opatrenia a nemôžme sa len ľuďom podlizovať a ich klamať do nekonečna, len im nadbiehať, že všetko odložíme. Nie, niekedy treba ľuďom povedať. Áno idú reformy, ale tieto reformy vám prinesú výsledok a potom na konci tých reforiem budete spokojní. Takže ja túto zmenu, novelu zákona o ochrane krajiny, prírody a reformy národných parkov podporujem. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2021 16:21 - 16:21 hod.

Šíbl Jaromír
Ďakujem všetkým kolegom aj koalície aj z opozície za slová uznania. Naozaj, jediným mojim zámerom bolo vyhnúť sa prípadným problémom pri hlasovaní o tomto pozmeňovacom a doplňujúcom návrhu, pretože verím, že toto sa podarilo a ešte raz sa všetkým ospravedlňujem za to časové zdržanie. Verím, že to bude poučením aj pre ostatných, aby pri takýchto pozmeňovacích návrhoch, ktoré pútajú zaslúženú pozornosť prednášali tieto dôsledne. Ďakujem.
Skryt prepis