Videokanál klubu

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že téma zahraničných Slovákov nikdy v tomto parlamente nebola nejak kontroverzná s výnimkou istých momentov, keď sa v minulosti predkladala povedzme výročná správa. Naposledy si pamätám, keď tu bol bývalý minister zahraničia Lajčák a krajania neboli spokojní s tým, ako sa staral o túto problematiku, tak vtedy tu bol troška, jak sa povie, cirkus, ale inak si myslím, že sa vieme zhodnúť na tých základných veciach, ktoré sa ich týkajú.
A ako povedal, ja nadviažem na pána poslanca Pročka, ako povedal, že toto je taká ako keby prvá kvetinka na lúke, na lúke, kde by mali byť potom tie ďalšie kvetinky, ktoré sú spomínané v programovom vyhlásení vlády, a ja úplne rozumiem pánovi poslancovi, že nechcel tu byť nejakým spôsobom skúšaný, a chcem aj za neho teraz tak trocha povedať, že pokiaľ sme riešili zahraničných Slovákov, tak minimálne pokiaľ to bolo OĽANO, tak on bol pri tom, a vieme veľmi dobre, kde je to aj zaradené v programovom vyhlásení vlády. Je to na konci kapitoly, ktorá sa týka zahraničnej politiky, je tam samostatná časť o zahraničných Slovákoch.
Je to vôbec po prvýkrát, kedy v programovom vyhlásení vlády sa uvádza samostatná časť o zahraničných Slovákoch. Žiadna bývalá vláda si na to buď netrúfla, alebo sa na to nezmohla, až táto vláda je prvá, ktorá Slovákom v zahraničí dala takú dôležitosť, že ich vypichla samostatne v programovom vyhlásení vlády.
No a v tejto časti programového vyhlásenia vlády je aj povedané, že v priebehu toho, ako sa bude tvoriť nová koncepcia starostlivosti o zahraničných Slovákov aj o štátnej politike vo vzťahu k nim, tak sa prijme aj táto krátka novela zákona o zahraničných Slovákoch. Koncepcia je momentálne v stave, že sa finalizujú, robia, sa dejú záverečné rokovania, ktoré sa týkajú jej obsahu, a ak sa všetko podarí, tak v decembri by mala byť schválená na vláde a na januárovej, teda februárovej schôdzi by mala byť predložená parlamentu na vedomie, budeme tu o nej diskutovať. A preto tento zákon sa predkladá práve teraz do prvého čítania, aby sa mohol dostať v ten istý moment na rokovanie Národnej rady, pretože ono to spolu súvisí. To, že my posilníme kompetenciu a vrátime kompetenciu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak to má význam aj pre koncepciu na najbližších päť rokov, ktorá potom už počíta s tým, že tento úrad bude nielen vykonávať štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom v zahraničí, ale že ju bude najmä koordinovať a bude ju aj tvoriť.
Keď totiž v roku 2012 sa odobrala kompetencia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí koordinovať a tvoriť koncepciu a tvoriť štátnu politiku v tejto oblasti, tak sa, žiaľ, nikomu nepriznala. Ako neoficiálne ju vykonávalo ministerstvo zahraničných vecí a neskôr aj európskych záležitostí, ale jednoducho tá, to odobratie tej kompetencie, ktoré bolo urobené v roku 2012, bolo urobené nie veľmi profesionálne a zabudlo sa na to, že niekomu treba priznať aj tvorbu a koordináciu v tejto politike. No a potom to tak vyzeralo počas tých dvoch bývalých vlád, že síce ministerstvo zahraničných vecí to malo oficiálne na starosti, a dokonca ešte na začiatku to aj pán Lajčák vyhlasoval za štvrtý pilier v zahraničnej politike, teda starostlivosť o zahraničných Slovákov, ale reálne sa k tomu štvrtému pilieru nikdy nikto poriadne nedostal, a to aj z dôvodu, že nikto nemal na starosti tvorbu a koordináciu v tejto oblasti, hoci keď vznikal úrad, tak vznikal práve preto, aby niekdajší splnomocnenec pre zahraničných Slovákov mal k dispozícii úrad, svoj vlastný úrad, na ktorého čele by mal byť, ale síce už sa nebude volať splnomocnenec, ale predseda úradu, a aby nebol odkázaný, ako to bolo dovtedy, na Úrad vlády, kde vlastne celý ten servis mu musel zabezpečiť Úrad vlády, on bol svojím spôsobom na to odkázaný a brzdilo ho to aj pri koordinácii štátnej politiky.
Takže my sa teraz len vraciame k tomu, čo už bolo zavedené v rokoch 2006 až 2012, kedy to podľa nás aj fungovalo lepšie z hľadiska koordinácie a tvorby tejto štátnej politiky, a veríme tomu, že teraz pod teda vedením nového predsedu úradu, ktorý opätovne získa kompetencie, ktoré mu podľa môjho názoru patria a patrili mu už dávno, tak sa aj akceleruje politika vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, budú sa aj lepšie plniť úlohy, ktoré pred nami stoja, vrátane vzdelávania v zahraničí aj Slovákov žijúcich v zahraničí a že tie ďalšie veci budú nasledovať najmä kvôli tomu, že teraz urobíme túto legislatívnu zmenu. Pretože budúci rok nás čaká, ak sa to podarí, veľká novela zákona o zahraničných Slovákoch, kde budeme riešiť aj ďalšie otázky, otázky, ktoré nás trápia dlhodobo, a my tieto otázky už istým spôsobom naznačíme aj rozpracujeme a budú rozpracované v koncepcii, ktorú pripravuje Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ktorú by mala schváliť vláda v decembri tohto roka, resp. najneskôr v januári.
Takže viacej si ešte povieme a podrobnejšie určite, aspoň z mojej strany budem hovoriť, keď príde a bude predložená do parlamentu koncepcia, to bude naozaj základný strategický koncepčný materiál v tejto oblasti a teraz táto krátka novela vytvára v zásade určité predpoklady pre to, aby sme mohli efektívnejšie pôsobiť v tejto oblasti aj zo strany štátu a aby aj úrad mal možnosť koordinovať jednotlivé rezorty, ktoré, ktorých sa táto oblasť čiastočne týka, ale samy osebe nemali nikdy ambíciu túto oblasť koordinovať.
Čiže na záver by malo byť to, že tento úrad túto oblasť, ako sa povie, uprace. Uprace tak, aby to malo určité pravidlá, určitý poriadok a jednotlivé rezorty budú spolu a budú súčinné v tých veciach, v ktorých úrad povie, a tak, aby ten výsledok bol čo najlepší, aby celé tie procesy boli čo najefektívnejšie, aby sa aj hospodárne nakladalo s financiami, pretože ani to doteraz nebola samozrejmosť po minulé roky, pokiaľ išlo o dotácie venované krajanom.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a chcem vás aj požiadať o podporu tejto krátkej novely kompetenčného zákona.
A teda už len na záver krátko dodám, že pokiaľ ide o prevenciu korupcie, všetci dlhodobo vieme, že Úrad vlády ju nejakým spôsobom vykonáva, zastrešuje, ale nikdy ju nemal priznanú v kompetenčnom zákone.
Čiže ide naozaj o zreálnenie toho praktického, faktického stavu s tým právnym, alebo právneho stavu s tým faktickým, s tým, že úrad bude môcť aj takto zahraničným partnerom, s ktorými komunikuje, či už je to Greco alebo OECD, im preukázať, že už to nevykonáva len reálne, teda fakticky, ale že už má túto kompetenciu priznanú aj v legislatíve Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz.