Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.11.2021 o 14:59 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 14:59 - 15:01 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem pánu kolegovi, že tak rozšír... rozšírne, by som povedal a myslím si, aj odborne vykladal, akým spôsobom sa ochrana prírody na Slovensku riadi, riadila, a som rád, že tam spomenul aj rangerov, to znamená, že potrebujeme do krajiny aj tých, ktorí budú sprevádzať tých ľudí, resp. dozerať na tú ochranu prírody. A neviem, či vie, vedia moji kolegovia a kolegyne, že aj na Slovensku vychovávame každý rok 30-40 rangerov, ktorí cez Technickú univerzitu Žilina sú absolventmi a môžu, verím, že budú a nájdu pracovné zaradenie aj tu na Slovensku, pretože momentálne veľa z nich viac menej vyštuduje a opúšťa našu krajinu.
Ďalej by som sa chcel vyjadriť k tomu, že kolega Šíbl spomínal a ukazoval ako vzor Šumavu. Áno, že Národný park Šumava, ako tam boli, pozerali, čo tam všecko je, tak sa chcem opýtať, pretože z mne dostupných údajov Národný park Šumava má rozpočet 15 mil. Z toho je 10 mil. z ťažieb a 5 mil. dáva štát. Akým spôsobom my plánujeme v našich parkoch, keď uvidíme, urobíme tú reformu, aký podiel bude štátneho a, by som povedal, iného rozpočtu ktorý bude nejakým spôsobom dorábaný.
A nakoniec ešte sa jedná, by som povedal, súhlasné stanovisko moje k tomu, že keď kolega Šíbl povedal, že odkláňame sa od toho konzervatívneho, by som povedal, že vnímania ochrany prírody, že nejaký, nejaké územie chránené ohradíme, aby tam nikto nemohol chodiť. No to sa nedá, pretože tým pádom ho strácame, a myslím si, že musíme sa poučiť z dejín, takže som veľmi rád, že bude to aktívna ochrana prírody, kde sa bude aj manažovať tak, aby ten druh, ktorý je chránený, tam vydržal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.11.2021 14:56 - 14:58 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Reagujem na zaujímavé a dlhé vystúpenie kolegu Jara Šíbla s tým, že v prvom rade chcem oceniť to, že dokázal oceniť veľmi objektívne a pravdivo prácu lesníkov, ktorí vždy vo svojej histórii, tak ako to on povedal, aj keď to nebudem citovať, konali v duchu svojich povinnosti, svojho poslania a v duchu svedomia lesníka. Takže naozaj vážim si zaznelo práve táto informácia v tejto zaujímavej a dlhej diskusii.
Už menej môžem súhlasiť s tým tvrdením keď povedal, že lesníci teda pri svojich povinnostiach vždy maximalizovali množstvo vyťaženého dreva a minimalizovali náklady na túto prácu. Nie je to tak. A veľmi jasnú odpoveď o poslaní lesníkov vlastne už v 18. storočí dal Jozef Dekret Matejovie, už sme ho tu spomínali, ktorý povedal, že tá veta je naozaj tesaná do kameňa navždy: „Zachovajme lesy potomkom, lebo oni sú predpokladom zachovania života na našej zemi.“ V tejto vete je vkľúčené základné lesnícke poslanie.
No ale dovolím si ešte zareagovať aj na tú časť Jarovho príhovoru, ktorú nevyslovil paradoxne. A to je otázka využitia možnosti tento zákon vylepšiť, tento návrh, a to zásadným spôsobom tak, ako sme o tom už neraz rozprávali aj s ním, aj na klube, aby boli presunuté nielen národné parky, ale všetky lesy Slovenska pod rezort životného prostredia.
Toto riešenie je veľmi účinné, elegantné, pretože zachováva všetky zámery predkladateľov zákona, odstraňuje všetky jeho veľmi závažné nedostatky, ktoré hraničia s nevykonateľnosťou, no ale najmä - a to podstatné - umožňujú vytvoriť účinnú bariéru proti klimatickým zmenám, ktoré sú jedným z najvážnejších ohrození našej doby.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 4.11.2021 14:29 - 14:30 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Vážený pán minister, ďakujem vám za odpoveď na moju otázku. Je priam symbolické, pán minister životného prostredia Ján Budaj, že mi v mene pána ministra Ivana Korčoka odpovedáte práve vy, tribún Nežnej revolúcie.
Mojím cieľom bolo touto otázkou upriamiť pozornosť na rast občianskeho hnutia na Kube a poukázať na jeho predpokladanú dôležitú úlohu v možnom procese demokratizácie. Hnutie je momentálne v stave, v ktorom môže ohroziť vládnuci režim, aj keď neustála represia a porušovanie základných ľudských práv oslabujú jeho vplyv a možnosti ďalšieho rozvoja. Okrem represie tu ešte existujú rôzne výzvy, ktorým musia kubánski disidenti a občianske hnutia čeliť, ak chce prerásť do širšieho masového hnutia, či už je to apatia mladej generácie, zapojenie marginalizovaných skupín obyvateľstva exilu alebo strach širšej verejnosti z možnej represie a straty ekonomickej základne pre prežitie.
Budem teraz adresovať prostredníctvom vás, pán minister, moju doplňujúcu otázku na pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivana Korčoka:
„Bolo by možné, pán minister, stretnúť sa s pánom Victorom Manuelom Perez Lopezom, predsedom občianskeho združenia Kubánci vo svete za demokraciu a slobodu, na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a prediskutovať s ním formu pomoci kubánskym disidentom?“
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 11:14 - 11:46 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Takže ďakujem, pán predseda. Vážené pani poslankyne... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Poprosím poslancov v sále, aby buď zaujali miesto, alebo opustili plénum Národnej rady. Nebudeme vyrušovať tunák pána poslanca, keď má rozpravu. Pán kolega, buďme tolerantní.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Ďakujem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Pán kolega, buďme tolerantní.

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
26.
... ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem kolegovi poslancovi Patrickovi Linhartovi. Paťo, kritika od ľudí ako ty je pre mňa najväčším uznaním, lebo ma utvrdzuje o tom, že svoju robotu si robím dobre, hájenie záujmov ochrany prírody. Trochu ma prekvapuje, že keď si ty potreboval podporu s tvojím návrhom zákona o potravinovom semafore, ktorý nechcem v tejto chvíli hodnotiť, aby som ti nekrivdil, mám naňho svoj názor, bol som tvoj kamarát, bol som ti dobrý a bol ti dobrý aj celý náš poslanecký klub OĽANO, aby tento tvoj návrh prešiel. Bez našej podpory by tvoj návrh v živote neprešiel a nemal by si sa čím chváliť svojim voličom. A očakával by som od teba aspoň elementárnu dávku slušnosti, ale neviem, či si toho schopný, ale nehnevám sa na teba, máš šancu svoje nevhodné správanie v budúcnosti napraviť. (Dlhotrvajúci potlesk a reakcie z pléna.)
Takže pokračoval by som ďalej tam, kde som prerušil svoj príhovor, a v tomto národnom parku, ktorý, si myslím, že je v mnohom, v mnohom by nám mohol byť vzorom vzhľadom na podobnosť či už prírodných pomerov, alebo legislatívy, alebo celkovo blízkosť našich bratských národov, Národný park Šumava sa... v súčasnosti sme svedkami prebiehajúceho procesu, kedy sa posilňuje vzájomná dôvera a spolupráca všetkých partnerov, všetkých hráčov, ktorí pôsobia na území národného parku, a toto by malo byť výsledkom aj cieľom aj našej reformy. Životaschopné a konkurencieschopné regióny so zdravou a atraktívnou prírodou aj ochranou poskytujúce možnosť obživy pre obyvateľov, pre svojich obyvateľov bez závislosti na cudzom kapitále a závislé, samozrejme, na podpore týchto ľudí, ktorí tu žijú, majú zásadný význam pre dlhodobú prosperitu daného regiónu.
V súčasnosti aj my stojíme pred krokom, ktorým aj my tu na Slovensku môžme zmeniť prístup k našim národným parkom, ktoré sa často nachádzajú práve v tých regiónoch, kde by bolo ich pozdvihnutie po vzore a na základe príkladov z národných parkov zo zahraničia maximálne potrebné.
No, zazneli tu v predchádzajúcej rozprave niektoré výhrady viacerých, viacerí rečníci, nebudem ich všetkých menovať, sa to opakovalo vo viacerých vystúpeniach, čo, si myslím, že je správne. Zjavne vychádzame z podobných alebo z tých istých zdrojov. Takže boli tu, boli tu zamyslenia nad tým, že či si Slovensko môže dovoliť taký počet, takú rozlohu a takú úroveň ochrany prírody v našich národných parkoch, ako je tomu v súčasnosti, a najmä ako by to malo byť v budúcnosti po prijatí tejto reformy.
Uvádzame príklady napr. zo Švajčiarska, ktoré má jediný národný park spĺňajúci kritériá IUCN, myslím, že nikto nepochybuje o tom, že Švajčiarsko je podľa väčšiny parametrov, ktoré sa na to používajú, bohatšou krajinou ako Slovensko. Ale v tomto prípade si myslím, že pri tom porovnávaní je dobré si uvedomiť, že čo vlastne porovnávame. V spomínanom Švajčiarsku majú síce len jeden tzv. národný park, ale súčasne majú viacero veľkoplošných chránených území v iných kategóriách, ktoré vyhlasujú jednotlivé kantóny. Ochrana v týchto územiach je porovnateľná s našimi národnými parkami. Zhrnuté, podčiarknuté, nevolá sa to síce národné parky, čo tam majú, ale keď budeme rátať aj túto kategóriu chránených území, plus-mínus Švajčiarsko je porovnateľné so Slovenskom alebo naopak.
Teraz k tým kritériám Svetovej únie pre ochranu prírody, IUCN. IUCN je významná mimovládna organizácia, jej odporúčania však nie sú pre žiadny štát záväzné, môžu však byť dobrovoľne akceptované. Z tohoto dôvodu, samozrejme, je preto vždy smerodajná príslušná národná legislatíva. Ako viete, naša národná legislatíva počet ani rozlohu národných parkov nijako neupravuje priamo. Národné parky vznikali na Slovensku postupne a vznik každého národného parku odráža určitú spoločenskú objednávku a určitú spoločenskú vôľu v istom, v istom období vývoja našej spoločnosti, preto myslím si, že tieto diskusie sú do značnej miery irelevantné, porovnávať sa s inými krajinami, lebo tie špecifické podmienky v každej krajine sú trochu odlišné, a nehovoriac už o odlišnosti prírodných podmienok, takže jednoducho myslím si, že je to plne v kompetencii a na rozhodnutí každej krajiny, že koľko národných parkov, koľko, na akých, na akých lokalitách a akých plochách a s akým nastavením manažmentu, resp. ochrany prírodných hodnôt v týchto národných parkoch, je to závislé od rozhodnutia jednotlivých, jednotlivých krajín.
Výmera národných parkov v jednotlivých krajinách Európskej únie je rôzna a závisí od viacerých, viacerých faktorov. Na Slovensku podľa oficiálnych údajov národné parky predstavujú približne 6,5 % rozlohy. Pripomeňme si tú definíciu IUCN, ktorá v prípade národných parkov... národné parky definuje ako rozsiahle prírodné alebo prírode blízke územia určené na ochranu veľkoplošných ekologických procesov spolu s druhmi a ekosystémami, ktoré sú charakteristické pre dané územie, ale ktoré možno využívať aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely. Toto by som zvlášť podčiarkol.
Ak niekto interpretuje úmysel, či už predkladateľov tejto novely, alebo rezortu životného prostredia, alebo Štátnej ochrany prírody, že chceme na 100 % našich národných parkov či iných chránených území dosiahnuť bezzásah, nie je tomu takto. Využitie pre iné, iné účely ako ochranu prírody, opakujem, duchovné, vedecké, vzdelávacie, rekreačné najmä - nie je to kompletný výčet, samozrejme, je najmä v prípade tejto kategórie pre národné parky rovnako dôležité, rovnako významné ako tá samotná ochrana prírody.
Tu len pripomínam, že kategória národný park, keď už hovoríme o kategorizácii IUCN, nie je jedinou kategóriou chránených území v... v... v zmysle kritérií tejto organizácie. Máme tam aj kategórie, ktoré sú ekvivalentné na našu národnú kategóriu, ktorou je prírodná rezervácia, a zvyčajne práve tieto prísne prírodné rezervácie sú určené na ochranu prírody najprísnejším spôsobom, samozrejme, vrátane bezzásahu.
Môžem potešiť vážené publikum aj prípadných odporcov tejto reformy skutočnosťou, že aj v tomto dochádza v súčasnosti na Slovensku v komunite či už profesionálnych ochrancov prírody, alebo v oblasti teda ľudí, ktorí sa tomuto venujú vo svojom voľnom čase, k posunom.
Čiže sú tu viaceré a myslím si, že plne legitímne požiadavky, aby napríklad tá často diskutovaná podmienka, obmedzovanie pohybu verejnosti mimo turistických chodníkov v územiach od III. stupňa ochrany vyššie, to znamená, v národných parkoch najmä a v prírodných rezerváciách, aby aj táto podmienka v prípade, že nie sú ohrozované záujmy ochrany prírody a nie sú ohrozované prírodné hodnoty, aby bolo možné ju výnimkovať.
S potešením vám môžem oznámiť, že prvé takéto chránené územie sa bude nachádzať na území hlavného mesta Bratislavy, na území bratislavských mestských lesov a sčasti aj na území, ktoré spravujú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a bude sa jednať o pripravovanú prírodnú rezerváciu Vydrica, ktorá sčasti zasahuje, resp. sčasti, plne pokrýva aj územie európskeho významu s rovnakým názvom a pravdepodobne bude vyhlásená už do konca, ku koncu tohto roka. Po 16 rokoch úsilia vynakladaného na to, aby sme takúto rezerváciu mali.
Upozorňujem na to, že v tomto prípade pôjde o prvé územia na Slovensku s V. stupňom ochrany, v ktorej v dikcii zákona neumožňuje voľný pohyb osôb mimo turistického chodníka. V tomto území bude využitý inštitút možnej výnimky a voľný pohyb osôb tak ako posledných sto rokov a v predchádzajúcich obdobiach bude zachovaný. Čiže všetky negatívne pôsobiace ľudské činnosti, najmä ťažba dreva, výstavba a podobne budú, samozrejme, z titulu V. stupňa ochrany zakázané na území rezervácie, ale voľný pohyb osôb bude zachovaný presne v tom rozsahu ako doteraz.
Nehovorím, že toto je univerzálny model, ktorý je možné aplikovať vo všetkých chránených územiach v najvyšších stupňom ochrany, vo všetkých prírodných rezerváciách a v zónach a národných parkoch. Treba to, samozrejme, hodnotiť diferencovane v závislosti od toho, aké typy ekosystémov sa v danom území nachádzajú, aké sú zraniteľné alebo, naopak, odolné voči pôsobeniu tých antropických aktivít vrátane voľného pohybu návštevníkov, ale môžem s potešením skonštatovať, že ekosystémy na území dotknutom touto prírodnou rezerváciou Vydrica sú v takom stave, že voľný pohyb návštevníkov v tom rozsahu ako doteraz, ako uvažujú aj do budúcnosti, ich nejako vážnejšie neohrozí. A myslím si, že tento prístup do budúcnosti sa bude presadzovať aj v iných kategóriách chránených území na Slovensku. Naozaj, ak niekto, kolegovia z opozície pripisujú či už štátnym, alebo mimovládnym ochranárom záujem ľudí obmedzovať, nie je tomu tak. Ak nastávajú nejaké obmedzenia, vždy je to veľmi starostlivo zvážené a primárnym dôvodom týchto obmedzení je spoločný záujem spoločnosti - ochrana prírody hodnôt. Obmedzovať len preto, aby sme obmedzovali, to nemá budúcnosť ani v súčasnosti nie sme veľmi zástancom takýchto riešení.
No, takže skončili sme pri tom, že tieto územia je možné využívať nielen pre ochranu prírody, ale aj pre duchovné, vedecké, vzdelávacie a rekreačné účely. Takéto využívanie národného parku však musí byť, ako som už povedal, v súlade s požiadavkami a s potrebami - ochrana tohoto územia. Podľa príručky k prideľovaniu manažmentových kategórií chránených území podľa IUCN, ktorú vydala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v decembri 2014, v kapitole 3.3.1 voľba, čiže výber kategórie chráneného územia podľa IUCN sa primárne vykonáva s ohľadom na cieľ manažmentu, po slovensky: starostlivosti, to znamená, že sa vzťahuje viac na ciele starostlivosti než na súčasný stav územia.
Priblížim kolegom, ktorí možno nie sú v tejto problematike až tak zorientovaní, o čo tuto ide. To je dosť dôležitá vec. Častokrát sa stretávame s námietkami aj od oponentov tejto reformy, aj od oponentov ochrany prírody a ľudí, ktorí túto ochranu prírody sa snažia presadzovať, či už sú za to štátom platení, alebo to robia ako mimovládni ochranári, s tvrdeniami, že v chránených územiach, a národné parky nie sú výnimkou, by sme mali chrániť len prírodné hodnoty na základe ich aktuálneho stavu.
Toto tvrdenie, vážení kolegovia a kolegyne, ktorí si to myslíte a veríte tomu, bolo nosnou tézou ochrany prírody, ale zhruba v období pred 200 rokmi, keď ochrana prírody ešte len sa formovala a vznikala, a pretrvalo zhruba na území strednej a západnej Európy niekedy možno do obdobia po druhej svetovej vojne. Toto obdobie sa v histórii a táto téza sa v histórii vývoja ochrany prírody na Slovensku a vo svete označuje ako tzv. konzervačné obdobie. Čiže áno, chránime nejaké prírodné hodnoty, mimoriadne prírodné hodnoty, tzv. prírodné monumenty, ktoré sa na danom území, ktoré chceme chrániť, nachádzajú, v tom stave, ako sú, a podľa možnosti smerujeme ten ochranný manažment, tú starostlivosť tohoto územia takým spôsobom, aby sme tie hodnoty zachovali. Čiže ak použijeme anglický ekvivalent conservation, aby sme ich zakonzervovali. Nie nadarmo sa jedni z prvých štátnych úradníkov, ktorí, ktorých Československá republika vlastne určila na túto činnosť, ochranu prírody, ich funkcia sa volala konzervátor, konzervátor.
A, žiaľ, tento konzervačný prístup v mysliach nielen laickej, ale dokonca aj časti odbornej verejnosti, ktorý mal svoje opodstatnenie v čase, keď ochrana prírody vznikala, a pretrvával teda až do tých 50.-60. rokov minulého storočia, tak mnohí z nás máme zakotvený ten konzervačný prístup dodnes. Predstavujeme si ochranu prírody a chránené územia ako niečo, čo treba oplotiť, zakázať tam všetkým ľuďom vstup, zakázať tam všetky aktivity a častokrát si neuvedomujeme, že pri mnohých typoch ekosystémov, ktoré sa nachádzajú v tých chránených územiach, ide o ekosystémy spoločenstva a jednotlivé druhy rastlín a živočíchov, ktorých prítomnosť na danom území jednoznačne je dôsledkom dlhodobého hospodárskeho využívania, hoci extenzívneho, lebo však v minulosti, v dávnejšej minulosti iné nebolo ako extenzívne, týchto území človekom. Týka sa to najmä nížinných a pahorkatinných oblastí, čiže nižších, nižších polôh, ale sčasti aj, aj vyšších polôh na našom území. Čiže čo je, čo je dôsledkom vlastne?
Dôsledkom je, že v dnešnej ochrane prírody, modernej ochrane prírody, ako ju, ako ju radi nazývame sa odkláňame od tohoto konzervačného princípu. Samozrejme, aj ten má, ten má svoje miesto, ale pre nás je pri rozhodovaní o tom, že akú kategóriu, aký stupeň ochrany a aký spôsob starostlivosti danému chránenému územie mu... danému chránenému územiu chceme prideliť, aktuálny stav územia je len jedným z kritérií. Rovnako dôležitým, ale dôležitým kritériom a možno niekedy v niektorých prípadoch aj dôležitejším je cieľový stav tohoto územia, cieľový stav. V súlade s touto citovanom príručkou vydanou Štátnou ochrany prírody v decembri 2014, ktorá zase len vychádza v podstate transformuje metodické pokyny IUCN.
Čiže poviem vám príklad, hej. V prípade lesných ekosystémov, to sa krásne vysvetľuje, môžme mať na území národného parku v priaznivom stave 10 % lesných biotopov a v menej priaznivom stave môžme mať ďalších 10 alebo 20 %. A teraz ak by sme sa na to pozerali tým konzervačným prístupom, no tak budeme chrániť len tých 10 %, čo sú v priaznivom stave, čo spĺňajú všetky parametre, naše predstavy o tom, ako by mal vyzerať prales, prírodný les alebo divočina, a v prípade tých 20 %, no tak asi to vyrúbeme, alebo teda budeme tam hospodáriť nejakým konvenčným spôsobom.
Ak sa na to pozreme z iného pohľadu, že naozaj máme cieľ, aby ten národný park v budúcnosti vyzeral ako národný park, keď to veľmi zjednodušene poviem, tak môžme diskutovať o tom, či tú časť lesov v národnom parku, môžme sa dohodnúť na konkrétnych lokalitách, konkrétnych plochách, konkrétnych percentách, či ju ponecháme na pôsobenie prírodných procesov, alebo sa dokonca môžme rozhodnúť, že, že tým prírodným procesom tak - v úvodzovkách - trošku napomôžeme. Je to, samozrejme, diskutabilná otázka, ale dostali sme sa vlastne k princípu, k princípu zonácie.
Čiže ak dnes pripravujeme zonáciu, a môžem vám povedať, že toto sú konkrétne, konkrétne príklady z praxe, som sa osobne zúčastňoval od začiatku volebného obdobia v diskusiách a priamo v teréne a priamo v rokovaniach s kolegami z obidvoch, zo všetkých zúčastnených strán, čiže aj zo Štátnej ochrany prírody, aj z Ministerstva životného prostredia, aj z štátnych lesov, Lesy Slovenskej republiky, š. p., aj s dotknutými komunitami a zástupcami samospráv a neštátnych vlastníkov na území Národného parku Muránska planina. Bolo to pre mňa veľmi, veľmi cenné ponaučenie a zaznievali tam v zásade tieto odlišné názory, že chráňme len to, čo naozaj má parametre prírodného lesa, schválne nehovorím o pralesoch, lebo to je trošku diskutabilné z odborného hľadiska, že čo ešte je prales a čo už nie je prales, tak dá sa to zhrnúť asi takto, že lesníci by skôr preferovali aktívny, aktívny manažment a ochranári by skôr preferovali ten bezzásah.
Ale nakoniec sme sa aj na tej Muránskej planine dohodli a výsledkom tej dohody je aktuálny návrh zonácie, ktorý je na stole a ktorý, verím, že v dohľadnom čase aj absolvuje všetky tie procesné, procesné etapy a nakoniec ho dostane vláda na schválenie.
Čiže tam, kde sme sa dohodli, že bezzásah je najlepším riešením, tam navrhujeme zónu A. Tam, kde sme sa dohodli, že prechod lesov na... do bezzásahového režimu sa uskutoční v časovom horizonte, približne sme sa bavili o časových horizontoch 10 až 30 rokov, tam sa navrhuje zóna B a v časti národného parku, to upozorňujem, že nie je to malá časť, hej, je to skutočne dosť, dosť podstatná časť ešte stále, kde sme sa dohodli, že lesné hospodárstvo bude trvalou súčasťou národného parku. Čiže neuvažuje sa ani v budúcnosti nejakej vzdialenejšej, ako je časový horizont 30 rokov, tak tam bude navrhovaná zóna C, pričom týmto zónam odpovedajú adekvátne stupne ochrany. Čiže zóne A zodpovedá V. stupeň ochrany, zóne B odpovedá IV. stupeň ochrany a zóne C na území národného parku zodpovedá III. stupeň ochrany, čo, samozrejme, predstavuje spoločenskú dohodu v danej etape, čiže v súčasnosti. Neznamená to, že ak naši nasledovníci o 10 alebo o 20 rokov túto situáciu prehodnotia, tak, samozrejme, zonáciu je vždy možné upraviť či už smerom hore k sprísneniu, alebo teoreticky aj smerom dole k uvoľneniu tých obmedzení, čo v budúcnosti veľmi nepredpokladám, ale tá budúcnosť môže byť naozaj prekvapivá. Taká už budúcnosť býva.
Čiže opakujem, tieto kategórie sa vzťahujú viac na ciele starostlivosti o chránené územia ako na jeho súčasný stav a môžme o tom ešte dlho diskutovať, ak by bolo potrebné, aby sme si toto ozrejmili a zdôvodnili.
Pokiaľ ide o tradičný prístup k hospodáreniu národných parkov, tak tam by sme asi neuspeli, lebo to konštatuje vlastne aj IUCN, že tradičný prístup k lesnému hospodárstvu by viedol k masívnemu odlesneniu týchto národných parkov, a to naozaj na území národných parkov nie je naším cieľom. Naopak, dôležitým cieľom na území národného parku je podpora prirodzenej schopnosti ekosystému regenerovať alebo sa obnoviť po prípadnej disturbancii, čiže narušení ponechaním na samovývoj. Ako príklad nám môže slúžiť Bavorský les, ale aj iné národné parky v zahraničí.
Tu by som sa chcel krátko dotknúť vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a zaznamenaným rozpadom smrekových porastov v ich okolí v dôsledku tzv. lykožrútových alebo podkôrnikových kalamít. Dovolil by som si citovať zo štúdie, ktorú spracoval Ústav ekológie lesa Slovenskej akadémie vied a Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, publikovanej vo Zvolene v roku 2018. Štúdia sa volá Analýza vzťahu medzi chránenými územiami s bezzásahovým režimom a rozpadom smrekových porastov v ich okolí. Budem pre krátkosť času citovať len zo záveru tejto štúdie.
Výsledky ukázali, že z analyzovaných 117 lokalít nastal začiatok odumierania smrekových porastov mimo rezervácie až v 72 prípadoch, čo sú takmer dve tretiny prípadov, a len v 9 prípadoch, čo je menej ako desatina z celkového počtu prípadov, bol zaznamenaný začiatok odumierania smrekových porastov, ktorý bol lokalizovaný na území rezervácie. Pri zvyšných 36 rezerváciách sa to s použitými metódami, ktoré boli použité v tejto štúdii, na základe dostupných údajov nepodarilo spoľahlivo určiť.
Celkovo však najvyššie poškodenie smrekových porastov bolo najčastejšie zistené, zistené v zóne tisíc metrov, vo vzdialenosti tisíc metrov od okraja rezervácie, kde to bolo 23 lokalít, a vo vzdialenosti do 2-tisíc metrov, kde bolo zaznamenaných 40 lokalít s poškodením, zatiaľ čo na druhej strane v zónach, ktoré sa nachádzali bližšie k rezervácii, v zóne do 100 metrov bolo najvyššie poškodenie zaznamenané len pri 19 lokalitách a v zóne do 500 metrov bolo najvyššie poškodenie zaznamenané len pri 23 lokalitách. Záver z toho je, že poškodenie lesa stúpalo s rastúcou vzdialenosťou od rezervácie.
Čo z toho vyplýva? Ak by dôvodom odumierania smrekových porastov bola nespracovaná vetrová kalamita v rezerváciách, zákonite najvyšší rozpad porastov z dôvodu tlaku podkôrneho hmyzu a následnej sanitárnej či náhodnej ťažby by logicky sa očakávalo, že bude pozorovaný práve v tých bližších zónach, čiže do 100 metrov, respektíve do 500 metrov od hranice rezervácie. Tieto výsledky pomerne spoľahlivo preukazujú, bolo to robené na území Slovenska, zdôrazňujem, že hoci v ojedinelých prípadoch môže byť za určitých okolností aj bezzásahové chránené územie zdrojom podkôrneho hmyzu pre okolité porasty, v prevládajúcej väčšine porastov, v prevažnej väčšine prípadov je tomu presne naopak. Problém s premnožením podkôrneho hmyzu vznikne mimo rezervácie a odtiaľ sa šíri do okolia.
Je to na zamyslenie najmä pre odborných lesných hospodárov a pre kolegov, ktorí argumentujú s tým, že bezzásahové rezervácie sú nejakým výrazným zdrojom a potenciálnym ohrozením pre svoje okolie, dokonca aj v prípade smrekových lesov, ktoré, ako som povedal už na začiatku svojho príspevku, sú veľmi, veľmi nestabilné. A nie sú tie smrekové porasty nestabilné samé od seba. Tie porasty niekto do takéhoto stavu vypestoval. To nie sú prírodné lesy, to sú pestované lesy.
Bezzásahové chránené územia preto možno jednoznačne zbaviť zodpovednosti či viny za aktuálne ťažko zvládnuteľnú a zvládateľnú situáciu s odumieraním smrečín, ktoré je spojené najmä s prudko rastúcou aktivitou podkôrneho hmyzu.
Ďakujem, pán predseda. Ja budem pokračovať v ďalšom príspevku. Vypočujem si rád faktické poznámky kolegov a budem na nich, samozrejme, reagovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 4.11.2021 11:06 - 11:06 hod.

Šefčík Marek
Ďakujem pekne za slovo. Ja len pre zápis a pre technikov, znova pomocou mojej karty som sa iba zaprezentoval, skúšal som to aj vedľa v zariadení a moja karta tak ako minule, aj teraz mi nefungovala. Chcel som hlasovať proti.
Skryt prepis
 

4.11.2021 10:45 - 11:00 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Od vás, pán poslanec, ma to, ma to osobne teší, lebo ako hovoria, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec Karahuta, poprosím vás, vráťte sa na svoje miesto. (Pozn. red. : predsedajúci mylne označil protestujúceho poslanca, správne: „Patrick Linhart“. Smiech a ruch v sále.)

Šíbl, Jaromír, poslanec NR SR
Už to všetci videli, už to môžte zvesiť. Ako, ako hovoria... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
No, ospravedlňujem sa.
Dobre, prerušujem schôdzu do 11.00 hodiny, kedy budeme pokračovať hlasovaním.
(Reakcie z pléna, protestujúci poslanec komunikuje pred rečníckym pultom.)
Áno, v poriadku. (Reakcie z pléna a neutíchajúci ruch v sále.) Dobre, máme prerušenú schôdzu, takže nech sa páči.
Ešte raz, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Neviedol som vtedy schôdzu, pán poslanec, asi si to pamätáte.

(Prestávka.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.11.2021 10:15 - 10:30 hod.

Šíbl Jaromír
 

Vystúpenie 4.11.2021 9:37 - 10:55 hod.

Šíbl Jaromír Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, včera z dôvodu limitovaného časového priestoru, mal som priestor len na prednesenie pozmeňovacieho návrhu, dnes by som chcel tento čas využiť a predniesť taký stručnejší úvodný príspevok k tejto problematike.
Ale na úvod by som sa rád poďakoval všetkým kolegom profesionálnym ochrancom prírody z rezortu životného prostredia od pána ministra cez pracovníkov sekcie, ktorá to má najviac v náplni práce, ale aj ostatných sekcií až po pracovníkov Štátnej ochrany prírody, jednotlivých správ chránených území národných parkov a chránených krajinných oblastí vrátane dobrovoľných strážcov prírody, všetci tí, ktorí vykonávajú tú praktickú ochranu prírody v teréne, a nielen v teréne, ale aj na tej úrovni riadenia a potrebných legislatívnych, prípravy legislatívnych predpisov a naozaj verím tomu, že spoločnými úsilím túto reformu národných parkov skôr či neskôr dotlačíme do úspešného konca.
Takže k reforme národných parkov, ktorá je hlavným predmetom predkladanej novely zákona by som povedal na úvod aspoň toľko. Karpatská príroda s množstvom jedinečných druhov, ktoré nie je možné nájsť nikde inde na svete, je naším skutočným bohatstvom, z ktorého si čoraz viac ukrajujeme. Produkcia dreva je často to jediné, čo v lesoch vidíme. Za vidinou jediného možného využívania zdroja príjmu sme schopní prehliadať, že pri exploatácií zdrojov ostáva po ťažbe dreva pre nás minimum z hodnoty konečných produktov. Ostávajú po nás holiny s minimálnou biodiverzitou, odteká nám spolu s vodou aj pôda z týchto holín, ktorá napĺňa naše toky a priehrady vo forme bahna, spôsobuje na jednej strane v prípade zrážok extrémne povodňové stavy, na druhej strane, keď dlhší čas neprší, spôsobuje sucho. A namiesto toho, aby sme relaxovali v tôni stromov a počúvali spievajúce vtáky a zurčiace potoky, tak čoraz prechádzame okolo rozpálených holín so zvyškami po ťažbe.
Nastávajú tu otázky, že kam chceme v budúcnosti vodiť naše deti, čomu ich chceme učiť, čo im necháme po nás, po tejto našej pažravej fáze, keď sa táto pominie, a čo im chceme zachovať do doby, ktorá na ne čaká, či im chceme zachovať extrémy počasia, extrémne teploty, sucho, povodne. Z čoho budú tieto regióny žiť, keď drevo bude vyťažené na desiatky rokov dopredu? Je potrebné si uvedomiť, že len ťažba dreva tieto regióny nerozvíja. Zisky z dreva v nich nezostávajú zvyčajne, zostáva len riziková, ťažká práca, ktorá spôsobuje množstvo úrazov s trvalými následkami na zdravé, na zdraví či na živote tých, ktorí celý život ťažia drevo pre iných. Môžme sa opýtať, či je teda nejaká alternatíva.
Myslím si, že alternatíva určite existuje. Alternatívou je trvalý les, ktorý sa nespráva podľa prísnych štandardov hospodárskych kritérií s orientáciou na maximalizáciu zisku z predaja dreva, ktorý sa vyznačuje nestabilnými vysokými stromami, ktoré majú mimoriadne nízku odolnosť najmä voči vetrovým kalamitám, ktoré majú koruny, kde ich vrcholce zápasia o ten kúsok svetla, a v týchto hustých, môžme to volať monokultúry alebo plantáže, alebo ako chcete, ale určite je to dosť vzdialené od lesa, v týchto hustých porastoch nerastie takmer nič iné, pretože celá, celý svetelný pôžitok vlastne pripadá na produkciu dreva. Trvalý les naproti tomu, v takom sa nachádzajú stromy mladé i staré, odumierajúce aj klíčiace, nachádza sa v ňom množstvo živočíchov, rastlín, húb, mikroorganizmov, ktoré sú jedinečné. Okrem toho, že sú užitočné pre nás, sú aj krásne. Sú súčasťou nášho prírodného dedičstva. A toto prírodné dedičstvo s istotou môže pomôcť ďalším generáciám nachádzať riešenia problémov, ktoré ich isto čakajú práve v oblasti zachovania prostredia, zdravia, klímy a celkovo života na zemi.
Trvalý les každému, kto ho navštívi, poskytne priestor pre relax, poskytne mu úkryt pred horúčavou, pred dažďom, poskytne mu priestor pre psychohygienu, miesto, kde sa dá slobodne dýchať, miesto, kde sa dá emočne relaxovať, miesto, kde sa dá športovať v krásnom prostredí, a možnosť doživotne sa vzdelávať a vzdelávať aj svoje deti. Trvalý les, ktorý tak radi navštevujú ľudia z dotknutých regiónov aj zo vzdialenejších oblastí, turisti, vedci, školáci, školské výlety, zahraniční turisti aj exkurzie odborníkov, aj laikov, zo Slovenska aj zo zahraničia, a pritom tento trvalý les stále dokáže produkovať drevo, no nie ako jedinú a v prípade chránených území dokonca nie ako hlavnú prioritu. Zdroje naproti tomu, ktoré dokážu vygenerovať turizmus v okolitých krajinách, ostávajú v dotknutých regiónoch pre ľudí, ktorí v nich žijú a sú na rozvoj turizmu tieto regióny naviazané.
Keďže takýto prístup v národných parkoch v iných krajinách je štandardom, u nás zatiaľ ešte veľmi nie, naskytá sa otázka, že prečo je to u nás inak. A naskytajú sa otázky, že či chceme žiť v území, na ktoré budeme hrdí, či chceme byť hrdí na naše národné parky, alebo chceme pozerať na nich ako na niečo, čo určite nie je dôvodom hrdosti, alebo či sa chceme stať pestovateľom dreva pre krajiny, ako sú Čína alebo iné krajiny, ktoré si svoje lesy chránia a dovážajú drevo z iných, napríklad zo Slovenska.
Prečo je dôležité v tomto období začať sa zaoberať zmenou prístupu k využívaniu našej krajiny a prvým miestom, kde by sme s touto zmenou prístupu mali začať sú práve naše národné parky? Najnovšie vedecké poznatky dokazujú, že život na Zemi je už v súčasnosti ohrozený. A nachádzame sa na bode zlomu, pokiaľ nie už za týmto bodom zlomu. Proces ohrozenia života na zemi sa už začal a predpokladá sa, že bude naďalej pokračovať s narastajúcou rýchlosťou, so stále viditeľnejšími a rozsiahlejšími následkami. Všetko, na čo sme sa ako ľudstvo dlhodobo spoliehali, všetky služby, ktoré nám donedávna zem prakticky zadarmo poskytovala, začínajú v súčasnosti ubúdať, prípadne celkom zlyhávať. A tento trend s vysokou pravdepodobnosťou bude pokračovať aj v najbližšej budúcnosti. Táto negatívna zmena nám neprináša len zaplavené domovy či silné veterné smršte, dlhotrvajúce suchá a ďalšie extrémy počasia, táto už prebiehajúca klimatická zmena môže nevzletne znížiť kvalitu života každého, kto by ju dokázal prežiť, ako aj nasledujúcich generácií ľudstva. V rámci vývoja systémov sa nachádzame vo fáze exponenciá... exponencio... exponenciálneho rastu, ktorá sa nevyhnutne končí krachom týchto systémov.
Myslím si, že je dôležité pripomenúť, že strate biodiverzity a významu tohoto procesu, procesov, ktoré súvisia s biodiverzitou pre zachovanie života na zemi, sa venuje aj pápež František vo svojej encyklike Laudato si, kde zdôrazňuje, citujem: „Je chvályhodná angažovanosť medzinárodných organizácií a občianskych združení, ktoré zvyšujú informovanosť obyvateľstva a aj s použitím legitímnych donucovacích prostriedkov kriticky spolupracujú na tom, aby si každá vláda plnila svoju nezastupiteľnú povinnosť chrániť životné prostredie a prírodné zdroje svojej krajiny bez toho, aby sa zapredala pochybným miestnym alebo medzinárodným záujmom.“ Špeciálne kolegom, ktorí tu v pléne občas (zaznievanie gongu) spochybňujú, či priam démonizujú pôsobnosť mimovládnych organizácií občianskych združení a podobných prejavov aktivity verejnosti, by som tento citát dal do hlbokej pozornosti.
Naším príspevkom pre naplnenie tejto úlohy vlády v zmysle uvedeného citátu bolo zadefinovanie úlohy v rámci Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 28. apríla 2021 na obdobie 2021 - 2024, a to: „Vláda Slovenskej republiky zabezpečí jednotnú správu chránených území pod Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky a zváži právnu subjektivitu správ národných parkov.“
Žiaľ, v súčasnosti jedným z posledných útočísk pestrosti života v našej krajine sú chránené územia, a to najmä národné parky. Žiaľ, musíme konštatovať, že naše parky v súčasnosti absolútne nespĺňajú túto svoju úlohu, a to najmä z dôvodu ich priam schizofrénneho, dvojcestného manažmentu. Na jednej strane tu máme v národných parkoch organizáciu, ktorá je zriadená pre zabezpečenie tejto ich hlavnej úlohy, a tou je aj v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z. ochrana prírody. Tou organizáciou je Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky. V súčasnosti jednotlivé správy národných parkov spadajú pod túto organizáciu, nakoľko nemajú právnu subjektivitu. Žiaľ, národné parky a ich správy teda bez, sú momentálne bez akýchkoľvek rozhodovacích právomocí a bez akejkoľvek možnosti priamo riadiť manažment územia, v ktorom sú zodpovedné za kvalitu ochrany prírody.
Na druhej strane v tom istom území národného parku sú tu iné štátne organizácie, ktoré spravujú toto územie po hospodárskej stránke, najmä z hľadiska lesného hospodárstva, a to sú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Štátne lesy Tatranského národného parku. Úlohou týchto štátnych organizácií nie je ochrana prírody, ale dosahovanie zisku.
Štátna organizácia Štátne lesy Tatranského národného parku je síce príspevkovou organizáciou, ktorá by mala plniť aj verejnoprospešné funkcie, ale, žiaľ, z jej doterajšej činnosti vyplýva, že verejnoprospešnosť tejto organizácie spočíva najmä v čistení a údržbe turistických chodníkov, čo je síce chvályhodné, ale určite to nestačí. Je tam niečo málo vzdelávania a potom už len ťažba drevnej hmoty. A je smutnou skutočnosťou, že správa, teda, pardon, Štátne lesy TANAP-u venujú značnú časť svojich kapacít a energie, a to dokonca aj v pracovnom čase, boju proti ochrany prírody a nikam nevedúcim bojom so svojom sesterskou organizáciou Správou Tatranského národného parku.
V nedávnej minulosti aj vďaka manažmentu lesov týmito hospodárskymi organizáciami došlo v našich národných parkoch k výraznej strate plochy lesných ekosystémov. V analýze vývoja lesov v národných parkoch medzi rokmi 2000 - 2016 za využitia satelitných snímok, ktorú spracoval Inštitút environmentálnej politiky v roku 2017 s názvom V národných parkoch bola strata lesa oproti iným územiam dvojnásobná. Opakujem, dvojnásobná. Vyplýva, že kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitných snímok porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola v porovnaní s ostatným územím lesov Slovenska v priemere takmer dvojnásobná. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 % lesných porastov, mimo národných parkov bola táto strata - v úvodzovkách - len 6,4 %.
Podľa oficiálnych údajov niektorých inštitúcií plochy lesov na Slovensku rastú. Podľa satelitných snímok a tejto analýze je to naopak. V čom spočíva hlavný rozdiel? Hlavný rozdiel vyplýva z odlišností metodík a z odlišnosti v samotnom chápaní lesa. Na rozdiel od iných oficiálnych štatistík, ktoré vychádzajú z katastrálnych zápisov, satelit, satelitná snímka a jej vyhodnotenie považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako 5 metrov pokrytú aspoň na 30 % lesom. Čiže v rámci možností sa jedná o skutočný les, nielen les, ktorý je na papieri. Obe metodiky používané používajú odlišnú definíciu lesa a majú, samozrejme, ako to býva pri metodikách, svoje silné aj svoje slabé stránky.
Tu by som sa trochu pristavil. Naozaj ja nespochybňujem definíciu lesa ako, keď je to v katastri uvedené ako les, dá sa to vnímať ako les, ale treba si uvedomiť, že laická verejnosť vníma les ako, ako, teda časť územia pomerne husto porastené stromami a najmä očakáva, že v tom lese sa budú nachádzať aj veľké stromy, a nielen stromčeky, ktoré pomaly ani nevidno od zeme. Ale dá sa, samozrejme, o tom diskutovať, že či lesov pribúda alebo ubúda, ale čo je neoddiskutovateľná skutočnosť za posledných 30 rokov je, že ak sa nepozeráme len na kvantitu, ale pozeráme sa aj na kvalitu, tak v prvom rade ubúda kvalitných lesov. Kvalitných lesov, ktoré sa vyznačujú alebo vyšším vekom, alebo sa v nich nachádzajú stromy rôznych vekových kategórií. A ubúda prírodných lesov, ubúda pralesov, pralesových zvyškov a, naopak, čoho pribúda, pribúdajú najmä teda lesy, ktorých kvalita z hľadiska biodiverzity, z hľadiska schopnosti plniť mimoprodukčné funkcie alebo môžme to nazývať aj ekosystémové služby, sa výrazne znižuje oproti tým lesom, ktoré boli na ich mieste a ktoré ubudli, čiže boli vyrúbané.
V období rokov 2017 - 2020 sa strata lesov v národných parkoch Slovenskej republiky oproti predchádzajúcemu obdobiu mierne zvýšila na 0,56 % ročne. Výrazne zvýšené odlesnenie bolo identifikované najmä v štyroch národných parkoch, a to: Slovenský raj, Muránska planina, Malá Fatra a Veľká Fatra. Môžte, samozrejme, namietať, že za sledované obdobie došlo najmä k spracovaniu, spracovaniu náhodnej ťažby, ktorá napr. v období rokov 2012 - 2019 tvorila až 77-percentný podiel.
Tu by som sa pristavil pri samotnom pojme náhodná ťažba, ktorý, samozrejme, kolegom, alebo teda kolegovi, pardon, je vás tu viacej kolegov, ktorí majú lesnícke vzdelanie, netreba vysvetľovať. Pre laickú verejnosť je to trošku zavádzajúci pojem, keďže náhodná ťažba je, budem to voľne parafrázovať zo zákona, v zásade definovaná ako ťažba, ktorá na rozdiel od tzv. plánovanej, čiže úmyselnej ťažby, tú ťažbu nenájdete v Programe starostlivosti o les, ktorý sa predtým volal Lesný hospodársky plán, a preto takpovediac s ňou lesný hospodár neráta a ľudovo sa týmto ťažbám hovorí kalamity alebo kalamitné ťažby. A keď sa vrátime, keď sa vrátime teda k tej zákonnej definícii náhodnej ťažby, tak ide o ťažbu, ktorá je vyvolaná poškodením lesa v dôsledku nepriaznivých faktorov prostredia, čo môže byť sucho, vietor, snehové kalamity, kalamity lykožrútové alebo iného, iného hmyzu, a používa sa na to tento eufemizmus, že náhodná ťažba.
Je tu vidím, áno, je tu pán, je tu pán kolega poslanec Štefan Kuffa, takže spomínal včera moje pôsobenie na univerzitnej pôde, takže pripomeniem, pripomeniem mu teraz jeden taký moment z môjho pôsobenia, jeden z predmetov, ktorý som prednášal okrem iného, samozrejme, bola aj ochrana prírody a v kontexte, samozrejme, vzťahov medzi ochranou prírody a lesného hospodárstva, a keď som dával študentom a študentkám na skúške otázky, už tí čo boli viackrát na skúške, tak poznali moje obľúbené otázky a medzi mojimi obľúbenými otázkami boli dve.
Schválne, kolegovia, ktorí nemáte lesnícke vzdelanie, či by ste vedeli odpovedať, ale nebudem sa na vás hnevať, keď nebudete vedieť, lebo to ani študenti nevedia častokrát. Prvá otázka bola, že akú farbu má porastová mapa. Porastová mapa je jedným zo základných mapových diel, ktoré sú súčasťou tých, vtedy sa to ešte volalo lesné hospodárske plány a dnes sa to volá Program starostlivosti o les alebo Plán starostlivosti o les v skratke PSOL alebo PSL. Ak študent začal rozmýšľať, že zelená, čierna, biela, tak vedel som, že si to ani nekukol. Boli len dve správne odpovede. Mohol povedať, že porastová mapa je pestrofarebná, to som bral, lebo naozaj taká je. A v prípade, že počas štúdia, vtedy ešte neboli farebné kopírky, neboli ani v začiatkoch teda mojej, mojej pedagogickej kariéry, neboli ani tieto digitálne technológie takto rozvinuté, ako sú dnes, takže pokiaľ odpovedal, že mapa je čiernobiela, bol som ochotný to akceptovať, lebo som predpokladal, že počas štúdia sa stretol len s čiernobielou kópiou porastovej mapy.
A druhá moja obľúbená otázka bola, že kto plánuje náhodnú ťažbu. Zase boli dve správne odpovede podľa náboženskej orientácie. Ak mi, ak mi študent povedal, že náhodnú ťažbu plánuje ministerstvo pôdohospo... pôdohospodárstva, vtedy sa to tuším ešte volalo inak, alebo že ju plánuje okresný lesný úrad, alebo že ju plánuje odborný lesný hospodár, alebo po dohode so Štátnou ochranou prírody, všetko to boli zlé odpovede. Boli len dve správne odpovede. Veriaci študenti mohli povedať, že náhodnú ťažbu plánuje Pán Boh, lebo nikto nevie, kedy zafúka, kedy nezafúka, kedy napadne sneh, kedy príde sucho, kedy príde lykožrút. No a bola, samozrejme, aj univerzálna správna odpoveď, a tá nezávislá od, od toho, či to bol veriaci študent, alebo ateista, vtedy ten ateizmus bol taký trošku modernejší ako dnes, a povedal, tá správna odpoveď znela: „Náhodnú ťažbu naplánovali tie generácie lesníkov, čo tie lesy vypestovali.“
A platí to stopercentne v prípade smrekových monokultúr, v prípade borovicových monokultúr a v prípade listnatých monokultúr, najmä bukových alebo porastov s dominanciou buka. Tieto porasty na rozdiel od prirodzených lesov sa vyznačujú tým, že či už hovoríme o smrekových monokultúrach, môžeme ich volať aj plantáže, keď to vyzerá veľmi zle, o borovicových monokultúrach, takisto nemusíme ich volať les, môžeme ich volať plantáž, o bukových monokultúrach, ktoré sú síce tvorené prevažne bukmi, niekedy sú tam aj iné listnaté dreviny, samozrejme, ale čo je pozoruhodné, keď si porovnáte túto bukovú monokultúru alebo prevažne bukovú monokultúru s prirodzeným lesom, tak všetky buky sú plus-mínus rovnako staré, rovnako hrubé, rovnako vysoké a extrémne husto pri sebe.
Čo to spôsobí? Spôsobí to to, že keď zafúka trochu silnejší vietor (ruch v sále a zaznievanie gongu), nebodaj keď je ešte predtým podmočená pôda, tak takáto buková monokultúra na rozdiel od prirodzeného lesa, ktorý ani, ani nezaregistruje, že zafúkalo, sa vám poskladá ako domček z karát, alebo keď hráte kolky, tak tie kolky, keď do toho hodíte tú guľu, tak sa vám jednoducho poskladá. A teraz príde ten lesník, ten, ja, ja ako mám lesníkov rád, aj ich si proste chovám v úcte, ale niektoré eufemizmy mi trošku, trošku režú uši, a on teraz povie: „No zafúkalo, zafúkalo a padlo nám to.“ V smrečinách je to ináč sakumprásk to isté, to isté ako v tých bučinách, len tie bučiny mám tu trochu bližšie, tam chodím ako veľmi často, do tých smrečín nechodím až tak často, ale je to to isté.
Zafúka vietor, bučina, smrečina alebo iný porast padne a teraz ten lesný hospodár miesto toho, aby si spytoval svedomie aj svojich predchodcov, že: „Chlapi, no nemohli ste to vypestovať v trošku rozumnejších tvaroch, trošku širšie koruny, trochu lepší pomer výšky a šírky?“ Lebo možno chodíte do lesa a dáte mi za pravdu, že pomer šírky a výšky a šírka koruny je jednou nehovorím, že jedinou, ale rozhodujúcou veličinou z hľadiska fyzickej stability toho stromu a jeho fyzickej odolnosti proti vetru. A, samozrejme, že čím je ten strom vyšší, tým je menej stabilný, a čím je širší, tým je stabilnejší. A my naše hospodárske lesy z dôvodov, ktoré, ktoré, samozrejme, hneď uvediem, ospravedlňujem sa kolegom s lesníckym vzdelaním, že to sú, samozrejme, známe veci, ale väčšina tohoto cteného pléna nemala tú možnosť to vzdelanie získať, tak ja to teraz týmto spôsobom sa snažím trošku vysvetliť.
Takže kolegovia lesníci naozaj majú pred sebou veľké výzvy a jedna z tých výziev je pestovať lesy, ktoré budú odolné alebo podstatne odolnejšie ako tie, čo vypestovali doteraz, proti nepriaznivým faktorom, ktoré som už vymenoval. A nie je to len vietor, samozrejme, tá odolnosť sa dá zvýšiť aj voči všetkým ostatným faktorom vrátane toho obávaného lykožrúta.
Ale zase musím sa kolegov lesníkov na tomto mieste a pri tejto príležitosti aj zastať, že tak ako vedia pestovať lesy so stromami husto pri sebe vysokými, štíhlymi, s malými korunami, tak, samozrejme, vedia vypestovať, alebo keď to nechajú bez zásahu, sa to vypestuje samé, vedia vypestovať aj prírodné lesy alebo pralesy.
Ale dôležité je tu povedať, že konali vždy v najlepšom svojom presvedčení a konali na základe spoločenskej objednávky, ktorá v tých časoch bola a ktorá sčasti pretrváva aj dodnes. To by som chcel dvakrát zopakovať a podčiarknuť. Vždy konali najlepšie, ako vedeli, a na základe spoločenskej objednávky.
Čo je ovšem potrebné zdôrazniť, že táto spoločenská objednávka, ktorá tu platila niekoľko storočí, a to znamená vypestovať v našich lesoch čo najviac dreva, čo najlepšie sortimenty a za čo najnižšie náklady, tak tá dnes už pomaly prestáva platiť, lebo súčasťou tejto spoločenskej objednávky bolo aj akceptácia rizík, ktoré sa dodnes spochybňujú, a tie riziká práve sa teraz prejavujú a dôsledkom týchto rizík je práve zvýšený podiel náhodnej ťažby. Môžete ju volať náhodná, kalamitná, môžeme polemizovať o tom, kto plánuje náhodnú ťažbu. Správne odpovede som povedal, ktoré ja považujem za správne, a budem veľmi rád, keď v diskusii odznejú (ruch v sále a zaznievanie gongu) aj iné názory, ak si myslíte, že hlavným činiteľom, hlavným, nechcem povedať, že škodlivým činiteľom, by som sa mohol negatívne dotknúť práce lesníkov, to by som naozaj nechcel, ale hlavným činiteľom, ktorý je zodpovedný za vysoký podiel náhodných ťažieb, a to nielen v národných parkoch, ale na celom území slovenských lesov, je doterajšia spoločenská objednávka a svojím spôsobom spoluzodpovední sú aj lesníci, ktorí avšak nemali možnosť odmietnuť túto objednávku, lebo, viete, systém hierarchie a systém disciplíny v lesnom hospodárstve veľmi pripomína mne osobne silové zložky, takže myslím si, že táto situácia by mala byť dnes každému jasná, prečo to tak je, ako to tak je, a najmä ako z toho von.
Takže keď si pozrieme stručný prehľad vykonanej ťažby v lesných porastoch na území národných parkov v období rokov 2012 až 2020 bez ohľadu na vlastníctvo, tak za roky 2012 až 2015 bola, bol podiel náhodnej ťažby 76 %, pritom priemerná ročná ťažba v národných parkoch bola spolu vyše 1 mil. metrov kubických. Za obdobie rokov 2016 až 2019 bol podiel náhodnej ťažby 81 %, pričom priemerná ročná ťažba bola opäť vyše 1 mil. metrov kubických. A za rok 2020 bol podiel náhodnej ťažby v našich národných parkoch 60 %, pričom ročná ťažba bola takmer 600-tisíc kubíkov, presne 591 124 podľa oficiálnych údajov z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Čiže na základe vedeckých poznatkov možno dnes tvrdiť, že spôsob spracovania náhodnej ťažby formou totálneho odlesnenia, čiže tzv. holorubov. Tu by som sa chcel pristaviť pri tom pojme holorub, zase pre poučenie laickej verejnosti, nie všetko, čo vyzerá ako holorub, hej, je v našich lesoch holorubom. Tu sa zase musím zastať našich lesníkov, pretože ak ich laická verejnosť obviňuje z toho, že robia holoruby, z čiste terminologického hľadiska vo väčšine prípadov to nie je pravda. Tak ako nie všetko, čo sa tvári ako les, vyzerá ako les, platí to, samozrejme,. aj naopak, keď si zoberieme napríklad biele plochy, tak takisto nie všetko, čo na prvý pohľad laicky vyzerá ako holorub, je holorubom v zmysle lesníckej terminológie alebo v zmysle definícií uvedených v zákone a vo vyhláške.
Čiže holorubná ťažba, ako isto viete, zo zákona je na Slovensku zakázaná už dlhší čas a môže s používať táto forma holorub len v zákonom špecifikovaných prípadoch. Uvediem aspoň tie najvýznamnejšie. Môže sa používať v prípadoch drevín, ktoré, ktorých obnova si vyžaduje nejaké špeciálne, špeciálne podmienky, čiže sú to najmä dreviny lužného lesa, vŕbovo-topoľové porasty, plantáže borovice lesnej na Záhorí, agátové porasty. A jedným z tých prípadov, kedy sa môže explicitne zo zákona používať holorubná ťažba, je aj spracovanie náhodnej ťažby.
No, čiže verejnosť to, samozrejme, nerozlišuje, takže nakoniec, či sa tam spraví holorub, alebo spracujeme náhodnú ťažbu, vyzerá to ale úplne rovnako v tých národných parkoch. A v prípade, že sa to robí týmto spôsobom bez ponechania dostatočného množstva odumretých stromov na mieste, bez ponechania mŕtveho dreva, s vytváraním porastových stien, ktoré sú potom ďalším zdrojom šírenia podkôrneho hmyzu a takisto sa stávajú nárazovou stenou pre nejaké ďalšie veterné kalamity, tak tento spôsob spracovania náhodnej ťažby jednoducho bol a je zlý. Spôsobuje len ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Je to pomerne dokonale zacyklený systém, že takýmto dôsledným vykonaním náhodnej ťažby formou holorubu spôsobujete len ďalšie a ďalšie, akcelerujete pôsobenie škodlivých činiteľov a vyvoláva to ďalšiu a ďalšiu náhodnú ťažbu. Až na konci tohto procesu naozaj môžete mať celý národný park, aspoň tú časť, ktorej sa to dotýka, s dominanciou smreka, zdevastovaný náhodnou ťažbou.
Zo skúseností manažmentu lesných ekosystémov v chránených územiach v zahraničí vyplýva množstvo poučných faktov. V národných parkoch je prvoradé zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov a prirodzených procesov s cieľom zachovania alebo dokonca zlepšenia najmä biodiverzity. Je potrebné akceptovať vedecky potvrdenú skúsenosť, že bezzásah v lesnom prostredí nemá deštrukčný charakter, nemá deštrukčný dopad na lesné ekosystémy, ale práve naopak, napĺňa tie hlavné ciele, pre ktoré národné parky boli zriadené.
Pri tejto príležitosti opäť opakujem a budem to asi opakovať v tejto rozprave ešte veľakrát, za to sa ospravedlňujem, ale je to veta, ktorú, myslím si, že každý by si mal nejako uvedomiť, že ochrana prírody v zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., ktorý platí u nás, je v národných parkoch nadradená, opakujem, zdôrazňujem, nadradená nad ostatné činnosti. Zatiaľ to tak v našich národných parkoch za tie roky nevyzerá. Takže, samozrejme, v národných parkoch budú aj územia, v ktorých bude prebiehať hospodárska činnosť v lesoch, budú slúžiť najmä na postupnú prebudovu lesov, ktoré v súčasnosti majú nepôvodnú drevinovú skladbu a priestorovú štruktúru, a to hlavne v prípade smrečín, ktorých sa to najviac dotýka.
Takisto by mali byť vytvorené tzv. nárazníkové zóny v týchto lesoch, ktoré budú slúžiť na aktívne zásahy proti šíreniu podkôrneho hmyzu do susediacich neštátnych lesov, čiže lesov neštátnych vlastníkov. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Takisto by sa mali začať používať najmodernejšie spôsoby obranných opatrení, najmä s dôrazom na odkôrňovanie napadnutých stromov, v minulosti pomerne bežnom spôsobe obrany. Pre ilustráciu, v Slovenskej republike sa podľa údajov zo Zelenej správy za rok 2020 odkôrnilo len 700 metrov kubických kmeňov zo stromov poškodených biotickými škodlivými činiteľmi, čo bolo v porovnaní oproti roku 2019 len 7 %. A napríklad, pre porovnanie, v Národnom parku Šumava v Českej republike sa v roku 2020 odkôrnilo až 97-tisíc metrov kubických. Takže porovnajme si Šumava – 97-tisíc metrov kubických, všetky národné parky Slovenska – dokopy 700 metrov kubických.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, prihláste sa s faktickou.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.11.2021 19:15 - 19:16 hod.

Pleštinská Zita Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán minister, je zaujímavé, že práve poslanci, ktorí kritizovali nedostatočnú pomoc počas pandémie, vás dnes kritizujú a odvolávajú. Tí poslanci, ktorí chceli pomôcť veľmi rýchlo, dokonca sa hovorilo o helikoptérových peniazoch, kričali, že málo dávame na pomoc počas pandémie a zároveň krajinu zadlžujeme.
Pán minister, zhrnuli ste, čo všetko vaše ministerstvo urobilo. Samozrejme, že v systéme sa nájdu nezodpovední, ktorí majú pohnútky systém zneužiť. Vy ste na to poukázali a na váš podnet konajú orgány činné v trestnom konaní. Vec sa vyšetruje. Prežívame zložitú dobu, keď na svete zúri COVID pandémia. Samozrejme, že nikto s ňou nepočítal a dotačné systémy sa generovali rýchlo, takmer na kolene. Samozrejme, že sú v systéme chyby. Vážim si však prácu pracovníkov na úradoch práce, ktorí pracujú s obrovským nasadením a mnohokrát sú v nebezpečenstve a atakovaní.
Pán minister, vážim si vašu prácu a máte moju podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.11.2021 18:22 - 18:24 hod.

Hatráková Katarína Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tlač 756, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 782 z 28. októbra 2021 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, tlač 756, na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem vymedzených výborov, a to určené, to do určeného termínu konania schôdze.
Určil zároveň, aby výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor pripravil na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh skupiny poslancov prerokovali jednotlivé výbory v určenom termíne. Výbor pre zdravotníctvo, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre sociálne veci o návrhu nerokovali, keďže neboli uznášaniaschopné. Ostatné určené výbory neprijali uznesenie z dôvodu, že predložený návrh uznesenia nezískal potrebný počet, potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Gestorský (ruch v sále), gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci dňa 3. novembra 2021 nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Predseda výboru ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Milanovi Krajniakovi, poverenému riadením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a určil poslancov Katarínu Hatrákovú, Vladimíra Ledeckého a Jána Kerekrétiho, aby plnili úlohy spravodajcov. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je, je uvedený v prílohe informác... v prílohe informácie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis