Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, so záujmom som si vypočul všetky názory v rozprave alebo vo faktických poznámkach. Môžem povedať, že každá jedna bola rozumná, bola zaujímavá z určitého uhlu pohľadu a o každej by sme mohli rozprávať oveľa podrobnejšie. Predovšetkým dovoľte zhrnúť možno na záver mne ako spravodajcovi k tomuto poslaneckému návrhu niekoľko bodov, niekoľko myšlienok.
Bavíme sa o národnom cintoríne. Cintoríny všeobecne, ktokoľvek tam leží, či to bola významná osoba, alebo bol to bežný človek, každý má za sebou životný príbeh. Mnohí, ktorí boli dejateľmi, ktorí boli spisovateľmi, ktorí boli angažovaní v historickom období, v kultúrnom období, v dianí Slovenska ako takého, či už z čias Rakúsko-Uhorska, alebo potom neskoršie počas Slovenska, tak každý má tam svoje miesto, svoju úctu a každý má svoj príbeh, ktorý si odniesol a ktorý odpočíva na týchto cintorínoch.
Keď sa zoberie napriek celému širokému spektru Slovensko, tak niektoré cintoríny sú staršie, ako je, ako je možno práve Ondrejský, ktorý má, ak sa nemýlim, 33 rokov a je národnou kultúrnou pamiatkou. A možno na základe tohto statusu by mesto Bratislava nemalo mať možno problém s financovaním jeho prevádzky, údržby, reštaurovania historických pomníkov a náhrobných kameňov. Myslím si, že práve to financovanie vyvstalo, ako hľadať nejaké možnosti financovania týchto pamiatok, a to tak rezonuje, lebo je toho nedostatok, jednoducho tých financií nie je, nie je dostatok. Nehovoriac už o tom, že na Slovensku sú aj ďalšie cintoríny, ako som povedal, staršie ako Ondrejský, ktoré by sa taktiež mohli uchádzať o štatút národného cintorína. Čo s Jonášom Záborským, čo s inými, Jozef Gregor Tajovský? Proste sú tu ďalší a ďalší dejatelia, spisovatelia, angažovaní ľudia z histórie a takisto si zaslúžia svoju pozornosť.
Prípadné vyhlásenie Ondrejského cintorína v Bratislave za národný cintorín je, dovoľte mi použiť to slovo, aj určitý taký, taký precedens. Národný cintorín, ten v Martine, by mal zostať iba jeden. Mesto Martin sa vyjadrilo, že má dostatočnú kapacitu pre nové hrobové miesta, má priestor pre rozširovanie. V danej problematike neboli vôbec oslovené dotknuté subjekty, ak mám dobré informácie, tými subjektami bolo mesto Martin, Matica slovenská, Slovenská národná knižnica, rovnako nebola oslovená ani ďalšia odborná verejnosť.
Bez komunikácie medzi zúčastnenými stranami vyvoláva predloženie tohto návrhu zbytočné napätie. Rozdeľuje spoločnosť namiesto úcty a piety k ľuďom, ktorí ležia na týchto cintorínoch. Dôsledky vidíme aj v okamžitej reakcii formou petície obyvateľov, keď za pár dní, ako bolo povedané, sa podpísalo pod petíciu vyše tisíc občanov. Rovnako negatívne reagovali zástupcovia Rady národnej kultúry, Matice slovenskej a ďalších kultúrnych spolkov.
Čiže z toho vyvstáva, že by sme mali vytvoriť časový priestor pre širokú diskusiu o tom, kedy sa môže vyhlásiť alebo čo by všetko malo spĺňať takéto miesto. K tomu určite treba širokú diskusiu so samosprávami, s kultúrnou obcou, s ministerstvom kultúry a širokou verejnosťou.
Preto dovoľte na záver dať jeden návrh. Vzhľadom na rôznosť tých názorov, ktoré sme tu počuli, navrhujem, aby sme si vytvorili časový priestor, aby sme si tieto veci vykomunikovali, ktoré absentujú k dnešnému dňu. A preto navrhujem, aby sme sa k tomuto bodu, k tomuto návrhu vrátili v utorok budúci týždeň a o sedemnástej hodine, ak bude treba, aby sme o ňom hlasovali, prípadne ten návrh stiahli.
Ďakujem.
