Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, myslím, že niekedy aj preto, že si nie celkom rozumieme, tak potom nastanú medzi nami nejaké prestrelky a ja by som sa chcel teraz tak od toho nejak odosobniť a nebudem reagovať na nikoho, ako vystúpil. Ja vám chcem povedať to, čo ja vnímam smerom k tomuto zákonu, ktorého úmysel a obsah vidím ako dobrý, pretože v tom sa, myslím, zhodneme všetci, že naozaj je...
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Milé kolegyne, kolegovia, myslím, že niekedy aj preto, že si nie celkom rozumieme, tak potom nastanú medzi nami nejaké prestrelky a ja by som sa chcel teraz tak od toho nejak odosobniť a nebudem reagovať na nikoho, ako vystúpil. Ja vám chcem povedať to, čo ja vnímam smerom k tomuto zákonu, ktorého úmysel a obsah vidím ako dobrý, pretože v tom sa, myslím, zhodneme všetci, že naozaj je dôležitá ochrana detí a oblasť sexuality, pohlavnosti je citlivá. A sú to veľmi vážne a dôležité skutočnosti, ale tak ako to tu zaznelo, ja som presvedčený, že je to záležitosť dospelých alebo zrelých osôb a jednak že by sme mali aj tak debatovať o tom v parlamente ako dospelé a zrelé osoby, ale aj všeobecne rôzne nejaké odchýlky alebo komplikácie, alebo problémy treba dobre zvážiť, ako s nimi budeme zaťažovať detskú dušu. A preto súhlasím s tým, že naozaj je potrebné deti chrániť. V každom prípade si neprajem a myslím, že to si nepraje nikto z nás, aj keď sa tu niekedy tým oháňa, neprajeme si urážky niekoho ani vôbec už žiadne násilie.
Treba ale vedieť, že takéto veci sa dejú, že sú ľudia, ktorí majú nejaké, nazvem to, odchýlky od normy alebo aj úchylky, ako je to v tom prípade pedofílie, a ono to bolo vždy a v nejakej, v nejakom percente sa to v spoločnosti nachádza. Ale treba si povedať otvorene, že určite nie je žiaduce, aby sa takéto percento zvyšovalo, ale to sa deje. Napríklad donedávna, keď sa robili prieskumy, tak sa hovorilo, že homosexuálna orientácia, k nej sa hlási zhruba 4 % ľudí. Keď sa robilo, robil nedávno jeden prieskum v Spojených štátoch, tak to číslo v mladšej generácii narástlo až na 15 a viac percent, nie na základe nejakého prirodzeného vývoja, ale na základe propagandy. To znamená, vyslovene sa to prezentuje ako niečo pozitívne, dokonca niečo žiaduce.
Viete, ak máte dieťa, ktoré nejakým spôsobom bude mať nejakú odchýlku od normálu, budete ho milovať, budete ho milovať rovnako, možno ešte viacej, budete sa z neho tešiť, budete ho chrániť, keď uvidíte také dieťa u niekoho, u iného rodiča, tak budete sa k nemu správať s veľkou úctou, ohľaduplne, citlivo, to je normálna vec. Ale určite si nebudete želať, že aby sa vám narodilo ďalšie také dieťa s takou odchýlkou napriek tomu, že všetky tie deti majú rovnakú úctu, hodnotu, dôstojnosť.
A takisto aj my, čo sa týka propagandy, určite nie je dobré, aby sme hovorili, že to je vlastne jedno, či máte takú alebo onakú orientáciu, či sa deje to alebo ono. Treba si povedať pravdu, treba sa držať prirodzenosti. Ak sa dejú nejaké, nejaké odchýlky, snažím sa nájsť také slovo, ktoré nie je urážlivé, tak nebudeme hovoriť, že neexistujú, ale nebudeme ani hovoriť, že to je super a je to vlastne jedno, a budeme to podporovať ešte, aby sa to rozvíjalo. To nie.
Takisto ľudia s rôznymi odchýlkami od bežnej heterosexuálnej orientácie majú všetku dôstojnosť a všetky individuálne práva. Veľakrát sa hovorí, že tí ľudia, že sa na nich útočí v tom, že nemajú práva. No keď použijem slovo homosexuál, aj homosexuáli majú právo oženiť sa. Oni sa nechcú oženiť, lebo proste nechcú, nechcú ženu, ale to je v poriadku. Existuje tu manželstvo a môžeme sa baviť o nejakých spoločenských inštitútoch, aj sa určite o nich budeme baviť, aj na tejto schôdzi sú rôzne návrhy a podľa mňa by sme to naozaj mali robiť citlivo a ohľaduplne, ale neprekrúcali prirodzenosť.
Ja predsa len zareagujem, ale nie menovite, ale zaznelo v tejto rozprave, že je jedno, kto sa vedľa koho budí ráno v posteli, ale je dôležité, či sú ľudia dobrí a zlí. Ja som veľmi rád, že zo strany práve, nazvem to, že liberálov, ale to je v podstate jedno, zaznie slovo, že je rozhodujúce, či je niečo dobré alebo zlé. Otázka je, podľa čoho to určíme, čo je dobré a čo je zlé? Neviem, či celkom hlasovaním alebo dohodou, alebo diskusiou. Ale to, čo fungovalo vždy, na čom sa vieme a musíme zjednotiť a zhodnotiť, je prirodzenosť. Či je niečo dobré alebo zlé, zdravé alebo choré, vieme zhodnotiť podľa prirodzenosti. To moje, moje kritérium, moje nejaké, môj nejaký kompas v tomto je práve tá prirodzenosť, že niečo je dobré alebo zlé. To neznamená, že keď niekto s nejakou odchýlkou sa odchyľuje, tak že je automaticky zlý, ale určite nemôžeme odchýlku propagovať ako niečo žiaduce a dobré a ešte zvyšovať to percento v spoločnosti.
Takže nech sa deti vyvíjajú prirodzene, nech nie sú zaťažované niečím zaujatým alebo preťažujúcim ich dušu, nech sú vychovávané v tom, s tým súhlasím a určite aj vy všetci, aby im bolo zdôrazňované, a myslím, že to sa v našich školách deje, že máme mať úctu ku každému človeku, nemáme byť voči nikomu násilní, urážliví, nemáme nikoho šikanovať, ponižovať, urážať, ale to, čo je prirodzené, to je to, v čom majú deti vyrastať. A keď dospejú a budú dospelí alebo na prahu dospelosti, tak budú dostatočne zrelí, aby tieto veci si vedeli sami zvážiť, rozhodnúť sa a nejak podľa toho, podľa toho reagovať.
Ja vám ďakujem, to bolo všetko, čo som chcel povedať.
Skryt prepis
