Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Pani Halgašová, musím povedať, že veľmi pekne ďakujem za to, že sa upierate o PVV, aj keď ste teda povedali, že PVV už pre vás nič neznamená. Ďakujem.
Chcem sa spýtať a poprosím vás o odpoveď teda v tých vašich dvoch minútach čo budete odpovedať, dali ste tam v bode I za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie: § 8a)
1. Fyzické osoby môžu uzatvárať životné zväzky. Životnými zväzkami sú:
a) manželstvo a
b) partnerské spolužitie. To bol zásah, prepáčte, ospravedlňujem sa.
Čiže na toto chcem odpoveď, či ste to tam dali takto ako to vnímam ja. Lebo keď je to takto, tak ja za ten zákon nebudem hlasovať. Keď je tam to manželstvo.

Kolegovia, ďakujem vám veľmi pekne za vaše poznámky. Ondrej, možno som sa nevyjadril dostatočne jasne a možno sa mi to stalo pod stresom, ktorý stále mám, ale samozrejme som sa nechcel žiadnym spôsobom vyhlásiť za obeť dvojnásobnej úkladnej vraždy ani som žiadnym spôsobom nechcel bagatelizovať obeť týchto dvoch mladých ľudí, pardon a žiadnym spôsobom som nechcel svoje strádanie v živote, ospravedlňujem sa, žiadnym spôsobom nechcel svoje strádanie v živote pripodobňovať k tejto obrovskej strate. Je mi to ľúto a ak to tak vyznelo, budem sa na budúce snažiť to zlepšiť a kolegovia, nemám čo k tomu viac dodať iba to, že tak poďme na tom, prosím, pracovať spoločne a začnime tým, že sa budeme správať medzi sebou k sebe aspoň v medziach základnej ľudskej slušnosti a nebudeme si upierať základnú ľudskú dôstojnosť, ktorú má každá jedna ľudská bytosť od svojej podstaty. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tak ja začnem tiež s tým, čím skončila kolegyňa, že aj ja chcem ten zmier, tiež chcem žiť v inej spoločnosti. Väčšina z nás čo sme tuná, máme deti, alebo už aj vnúčatá možno v takom veku, že už to začínajú vnímať a cítia to. Možno sa to, je to také zvláštne, ale rozhodol som sa to povedať, že stále tu hovoríme o zbytočnej strate dvoch mladých životov, ale je to zbytočná strata troch mladých životov, a práve o to ide, že existuje tuná skupina ľudí, ktorá sa nejakým spôsobom možno niekde radikalizuje, a tá nám nejako uniká aj keď dnes som sa dozvedel z médií, že Vojenské spravodajstvo sledovalo aj túto skupinu ľudí, a tu je myslím si, že priestor na to, aby sme možno dokázali predchádzať týmto tragédiám, ktoré možno vzniknú preto, že možno rodičia zlyhali, školstvo zlyhalo, alebo ja neviem kto zlyhal a aj týmto smerom sa musíme do budúcnosti obzerať a my ako poslanci Národnej rady musíme aj tomuto venovať priestor, aby sa tieto zbytočné životy nestrácali aj na tej strane, ktorí tie životy berú. Ďakujem.

a aj my to zažívame na vlastnej koži, nikdy nezabudnem na to, keď som ako prišla k lekárke, a tá mi povedala, že ma nevyšetrí a vôbec mi nebude venovať svoju pozornosť, pretože som z hnutia OĽaNO, takže tú zlobu zažívame všetci a práve túto špirálu zla potrebujeme zastaviť. Zmena však musí nastať u každého a jedného z nás a súhlasím s tebou, Dominik, že aj ja chcem iný svet. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Drdul, mnohým nám to je ľúto. Je pravdou, že naša krajina je plná nenávisti, zloby a hejtu a aj my to zažívame na vlastnej koži. Nikdy nezabudnem na to, keď som ako prišla k lekárke a tá mi povedala, že ma nevyšetrí a vôbec mi nebude venovať svoju pozornosť, pretože som z Hnutia OĽANO. Takže tú zlobu zažívame všetci, a práve túto špirálu zla...
=====

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, v prvom rade by som chcel vyjadriť úprimnú sústrasť rodinám obetí, ich priateľom, známym, všetkým, ktorých sa táto strata, nesmierna strata dotkla či už osobne alebo sprostredkovane a chcel by som vyjadriť tak symbolicky aj úprimnú sústrasť celej našej spoločnosti, ktorá v týchto dvoch ľuďoch stratila príslušníkov menšiny, ktorú mala chrániť a voči ktorej má dlh a voči ktorej má dlh nielen ako jedinej, takže spoločnosť má obrovský dlh vo vzťahu ku každej jednej menšine, ktorá u nás žije. Či už sú to osoby so zdravotným postihnutím, či už sú to príslušníci LGBTI plus komunity, či už sú to cudzinci, či už sú to Rómovia, jednoducho každý, kto je nejakým spôsobom iný, nemá problém sa za svoj život stretnúť s mnohými prejavmi, ktoré by sme vedeli označiť za netolerantné a nenávistné. Je mi ľúto, že sa naša spoločnosť nachádza v tomto stave, je mi ľúto, že my, politici, veľakrát svojimi necitlivo zvolenými slovami, ktoré používame ako zbrane v politickom súboji prispievame k tomuto stavu. Naozaj ma to mrzí a chcem aj ja svojím osobným príkladom a možno aj prostredníctvom kultivovanosti tohto príspevku sa pokúsiť prispieť k tomu, aby sme raz žili v inom svete, aby sme žili vo svete, kde budeme vedieť spolu hovoriť, kde budeme vedieť byť jeden k druhému ľudský, kde budeme vedieť chápať inakosť ako niečo, čo môže celú spoločnosť obohatiť a nie ako niečo, pred čím sa treba brániť, ako niečo, čo nás ohrozuje, ale ako niečo z čoho môžeme čerpať, prostredníctvom čoho môžme ako celá spoločnosť ísť niekam ďalej, posunúť sa na vyššiu úroveň schopnosti spolu nažívať. Desí ma, že neviem ani len pri takejto téme a pri tejto príležitosti zachovať slušný tón, veľmi ma desí a som z toho naozaj nervózny, že mnohí kolegovia ešte ani pri tejto príležitosti nevedeli nechať stranou politikárčenie, nevedeli nechať svoje obvyklé evergreeny a rozdeľovanie spoločnosti bokom, nevedeli prekonať svoju osobnú malosť. Je mi to naozaj veľmi ľúto. Aj touto cestou by som sa chcel ospravedlniť za všetky urážky a nenávistné prejavy, ktoré v tejto rozprave od mnohých kolegov odzneli vo vzťahu ku ktorémukoľvek príslušníkovi ktorejkoľvek menšiny.
Musím jednoznačne uviesť, že aj ja som za svoj život ako príslušník menšiny zažil rôzne prejavy či už to odsudzovanie, či už to bolo nazeranie zvrchu, či už to bolo možno aj šikanovanie alebo diskriminácia na základe zdravotného postihnutia, ale môžem vám povedať, že takéto skúsenosti by ste mať nechceli, môžem vám povedať, že príjemné pocity to neboli a môžem vám povedať, že tieto moje skúsenosti sú pre mňa veľmi silným mementom a veľmi silným nejakým bodom, nejakým majákom, nejakým, nejakou červenou vlajkou red flagom hovoriacim o tom, ako sa ja v živote nechcem k iným ľuďom, ktorí sú nejakým spôsobom odlišní a iní správať a na záver mi dovoľte vyjadriť takú moju osobnú túžbu. Chcem iný svet. Chcem, aby sme sa nejako neuspokojili s tým, že prijmeme uznesenie, aby sme si nepovedali, že to stačí a že ďalej netreba nič robiť a veď sme si porozprávali a tak nejak je to fajn. Chcem, aby sme vedeli počúvať, aby sme vedeli prijímať odlišnosť bez odsudzovania, bez ohľadu na jej druh, chcem viac ľudskosti. Dúfam, že sa tam raz dostaneme. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, poslanec Kuffa, pochopil si to správne. Tak som to myslel, že sa mi nepáči, keď niekto či už z jednej strany alebo z druhej strany hneď odsúdi človeka ako takého, že ty si zlý a ty si taký a taký, neodsúdil som kolegu, ale to, čo povedal. Takže to len na upresnenie. A čo sa týka toho biblického okienka, tak ja som to len naznačil, ale myslím, že sme sa pochopili, že Kristus vtedy hovoril, že každý je môj blížny. Chcel naznačiť, že každý. Aj Samaritán, aj Žid, hocikto.
Pani kolegyňa Šofranko, ďakujem za faktickú poznámku a povzbudenie.

Ďakujem za slovo. Parlament je odrazom spoločnosti. Tak ako si, pán kolega, povedal. A v našej spoločnosti je dnes nutnosťou, aby sme začali komunikovať viac slušne, viac tolerantne, snažili sa viac chápať súvislosti a empaticky odhadnúť kedy je nutné vyjadriť sa a kedy je lepšie mlčať. Spomenul si aj pápeža Františka. Aj my by sme mali pristupovať ku všetkým, opakujem, ku všetkým ľuďom s láskou a hlavne my v tejto sále. Ďakujem.

Vyvoláva sa k nim takýmto spôsobom len nenávisť spoločnosti. Nenávisť veľmi často vedie k nešťastiu, k tragédiám, k smrti. Láska nikdy nezabíja. Ja som 18 rokov učil na gymnáziách a mal som všelijakých žiakov so všelijakými problémami. Mal som žiakov šikovných Rómov, ktorí sa mi posťažovali, že to nemajú ľahké, že na nich poukazujú, že to nemajú ľahké medzi spolužiakmi, že to nemajú ľahké v spoločnosti. A mal som žiakov aj z tejto komunity, ktorá sa tu spomínala. A ospravedlňujem sa za to, že to poviem, ale nebudem menovať. Jedného takého žiaka, ktorý prišiel za mnou, som, jedného takého žiaka som sa ujal a snažil som sa mu pomôcť ako som mohol ako pedagóg. Niektorí ma za to kritizovali, ale ja som sa nedokázal obrátiť k tomu človeku chrbtom. A on v istej chvíli mi povedal, že keby som tu nebol, tak už by tu nebol ani on. A to ma povzbudilo v tom, že som spravil dobre. Mal som s ním komunikovať, mal som s ním viesť debaty? Mal som sa ho ujať a strácať preňho čas? Ja si myslím, že áno.
Chcem sa vyjadriť ako príslušník kresťanskej komunity, ten, ktorý na jednej strane vyzýva tradičnú rodinu ako dobro a najlepšie prostredie pre výchovu detí, je to môj názor. Ale na druhej strane sa inšpirujem už spomínaným prístupom pápeža Františka. On pristupuje s láskou ku každému človeku, bez rozdielu. Pápež je tu chvíľu, ale kresťania majú veky pred očami bibliu a Kristus, keď sa ho niekto opýtal, že kto je jeho blížny, tak on použil a to budú vedieť veriaci aj neveriaci, príklad, kedy hovoril o milosrdnom Samaritánovi. Samaritáni a Židia sa nemali v láske. Útočili na seba, robili si zle. A on práve preto použil tento príklad, že tam bol nejaký zbitý Žid možno na pokraji medzi životom a smrťou a Samaritán, práve ten príslušník nenávidenej komunity sa ho ujal. A pomohol mu.
Myslím si, že mali by sme pristupovať ku každej jednej menšine práve takto s láskou a porozumením. Áno, ako kresťania máme ako o život bojovať za pravdu, za spravodlivosť, máme aj zvýšiť hlas, aj sa nahnevať, ak to treba, ak je to potrebné, ale určite nemáme nenávidieť. Nemáme ísť nenávisťou voči svojmu blížnemu. A blížny je každý. Nepriať zlo či smrť iným ľuďom a teraz je úplne jedno či sú z komunity LGBT, Židom, Rómom, Srbom, Ukrajincom, iným náboženským menšinám, nikomu.
Nenávisť môže viesť k tragédiám ako sme to videli nedávno pred pár dňami. Láska nikdy nezabíja. Ďakujem. (Potlesk.)