Videokanál klubu

Ja by som ešte mal čo k tomu povedať, ale nejdem zdržiavať. Iba chcem ohlásiť termín hlasovania zajtra o jedenástej.

tak by to bolo treba spraviť trochu iným spôsobom. Ale sme za to, aby sa hazard zdaňoval. Je to tiež negatívna externalita a teda pokiaľ sa chceme na niečom dohodnúť, tak poviem rovno a otvorene, že my sme v tomto vyšli v ústrety či už SaS alebo aj SME RODINA, ktorý to chceli robiť spôsobom, ktorý je navrhnutý. Nehovoríme, že je to zlý spôsob, ale myslíme si, že ten spôsob, ktorý navrhovalo ministerstvo financií a bol aj po dohovore s našimi športovcami v poslaneckom klube, bol o niečo lepší. No ale aspoň niečo. A veríme, že v budúcnosti sa tento systém zdanenia ešte bude dať vylepšiť.
Pokiaľ ide o DPH tu znova by som chcel povedať, hlavne pre záznam, aby to aj verejne odznelo. Poslanecký klub OĽANO, aj poslanci OĽANO chceli od začiatku mať zníženú DPH na gastro alebo športoviská na stálo, natrvalo. To sme chceli aj my. Lenže sme nevedeli a chceli sme byť rozpočtovo zodpovední, nevedeli sme ako to bude strieľať v rozpočte, nevedeli sme, akú dieru to spraví do rozpočtu. A preto sme presadili ten aktuálne platný návrh, právnu úpravu, ktorá hovorí o zdanení počas prvých troch mesiacoch, kde bol odhad, že, že to bude znamenať deficit v štátnom rozpočte asi 30 mil. eur. A chceli sme vidieť ako stojíme na konci marca alebo v priebehu marca a potom to veľmi pravdepodobne zaviesť natrvalo. To, že teraz sa to robí na trvalo, to neznamená, že my sme boli predtým proti tomu. My sme za to, len sa nám to zdá menej zodpovedné vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, keď to ideme urobiť hneď natrvalo, ako keby sme to urobili b priebehu marca od apríla. A je to takisto istá forma ústupku voči strane SaS, že to ideme robiť teraz hneď natrvalo. My by sme sa k tomu dopracovali podľa všetkého v priebehu marca budúceho roka. Ale v poriadku, zámer máme rovnaký. Ten cieľ máme rovnaký, takže nie je to niečo, čo ide proti nášmu postu, ani proti nášmu volebnému programu alebo Programovému vyhláseniu vlády.
A teraz ešte niečo, čo súvisí s legislatívnym procesom. Treba povedať na rovinu a treba to povedať aj kriticky, že na výbore, na finančnom výbore, keď som bol prezentovať tento návrh zákona, tak bol podaný pozmeňujúci návrh zo strany pána predsedu finančného výboru, ktorý zníženie na gastro riešil inak, ako je to navrhnuté teraz. Ten pozmeňujúci návrh neriešil iba poskytovanie, neriešil iba zníženie na poskytovanie služieb, ale riešil aj zníženie DPH na tovar. A to by znamenalo predpokladaný výpadok nie okolo 100 mil. ročne v rozpočte, ale až okolo 300 mil. ročne, ktoré boli navyše nekryté. Čiže povedzme si naozaj kriticky a niektorí by si mali troška aj sebakriticky povedať, že nemôže, že nemôže niekto vytýkať OĽANU alebo ministerstvu financií, že robíme určité veci, ktoré môžu mať dopad na rozpočet a veľký dopad rozpočet. A potom prinášať na finančnom výbore pozmeňujúci návrh, ktorý má nekrytých 300 mil. do rozpočtu. Že takto sa to tiež nedá robiť. A to je teda a navyše nie tou formou, ktorou chceme. To, čo už teraz prezentoval pán predseda finančného výboru vo svojom pozmeňujúcom návrhu je iný spôsob. On už teraz hovorí iba o zdanení, o znížení, o znížení DPH iba na služby. A to je to s čím aj my súhlasíme. Ale to, čo priniesol na výbor a čo bolo na výbore schválené, keď sa povedalo, že je to aj znížená DPH na tovar, tak to nebolo ani obsahovo správne. Potom, čo sa tam ešte stalo. Ten pozmeňujúci návrh bol podaný spôsobom, že nahrádza, že nahrádzal čl. I, teda ten samotný základ, základný článok teda samotného zákona a spotrebnú daň k liehu alebo spotrebnú daň z liehu premenoval až na čl. II. Ale to sa nedá robiť takto ani legislatívno-technicky, pretože ten názov zákona je o spotrebnej dani z liehu. On nie je o spotrebnej dani, on nie je o dani z DPH. Čiže on nebol ani formálne dobre spravený. A navyše, povedzme si to rovno, je to prílepok. Je to prílepok, ktorý je v rozpore so zákonom. Čiže ja by som ťa aj, pán spravodajca, chcel vyzvať a ono to už v zásade teraz na tej veci niečomu neuškodí, lebo je tu nový pozmeňovák. Ale v každom prípade ťa chcem vyzvať v zmysle § 94 ods. 4 rokovacieho poriadku, aby si o tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý je v spoločnej správe, je to jediný bod spoločnej správy, ani nedal hlasovať, pretože jednoducho je to prílepok. A ak by to bol v nejakej, v niekoho teórii alebo výklade rozširujúci návrh, tak ja s takýmto rozširujúcim návrhom nesúhlasím ako navrhovateľ. A takisto by sa teda o ňom nemalo dať hlasovať. Čiže ako o prílepku, ťa prosím, pán spravodajca, aby si potom v rámci hlasovania ani nedal o spoločnej správe alebo ak to bola informácia, tak o tom bode, ktorý je buď v spoločnej správe alebo informácii hlasovať, pretože je to v rozpore s rokovacím poriadok parlamentu.
A teraz by som sa ešte naozaj vyjadril k tým prílepkom, lebo svojho času ma tu vyzýval pán poslanec Ondrej Dostál, ja som vtedy, žiaľ, robil na inom pozmeňujúcom návrhu, tak som nevedel pribehnúť do pléne, keď sme tu riešili prílepky a keď sme tu riešili novelu zákona o bankách, kde sme potrebovali riešiť urgentne určitú vôbec, ktorá bude spôsobovať bankám problémy a sa tu diskutovalo z jeho strany veľmi široko o tom, čo je to prílepok a čo je rozširujúci návrh. A preto by som rád uviedol tieto veci na pravú mieru. Keďže vtedy som naozaj nemal možnosť a pán poslanec ma k tomu vyzval. Takže k tomu by som teraz ešte povedal rád pár slov. V § 94 v ods. 2 a 3 je definované, čo je to rozširujúci návrh a čo je to prílepok. Ono je to tam definované pomerne široko a preto okolo, ohľadne týchto dvoch vecí nastávajú niekedy výkladové problémy alebo každý si tu ten svoj výklad prispôsobuje neraz situácii, ktorá je a tak ako mu to vyhovuje. Lebo aj pán Dostál tu prezentoval určitú teóriu, ktorú on ani sám v praxi nedodržiava. Keď sa pozriete teraz na niektoré pozmeňujúce návrhy strany SaS, kde je podpísaný, tak on nieže sa drží tej striktnej teórie, ktorú on tu prezentoval. On ide o dve úrovne nižšie a také pozmeňováky podpisuje. Také, ktoré bežne sú označované za prílepky. Takže a teraz mi nejde ani o neho. Mne je len ľúto, že to týmto spôsobom robí. Mne ide teraz o to, ako je to definované v rokovacom poriadku a ako by sa to naozaj malo vykladať a uplatňovať.
Sú názory, že by sa to, čo tu prezentoval svojho času pán poslanec Dostál je názor, že pokiaľ máte novelu zákona, teda klasicky v čl. I a budete k tomu pridávať ďalšie články novely teda ďalších zákonov článok II., III. IV. a neviem až pokiaľ. Tie ďalšie novely zákonov, že už to samo o sebe je prílepok. Ale takto to nikdy v živote parlament vo svojej histórii nevysvetľoval. Takto striktne sa nikdy prílepky nevysvetľovali. To proste, to je úplne, že niečo, čo je ani nie je v súlade s tým, čo je napísané v rokovacom poriadku.
Potom je tu teória, že keď máte súvisiaci návrh zákona, tak môžete novelizovať aj ďalší zákon, pretože to súvisí s predmetom úpravy toho základného zákona, ktorý máte otvorený. A to je, a to je, pán predseda finančného výboru mi hovorí, že mal by som to zostručniť, ja ti rozumiem, ale vieš potom aj tvoj kolega Ondrej Dostál tu nemôže prezentovať tie teórie, ktoré prezentuje a vyzýva ma, že aby ja som na to reagoval. Čiže ja naozaj chcem na toto zareagovať a chcem to vysvetliť, nech je to jasné všetkým. A nemal som doteraz možnosť, lebo som pracoval na veciach, aby to tu riadne bolo zabezpečené. Čiže potom je tu teória, že ak vám niečo s obsahom zákona súvisí, tak môžte to novelizovať aj v čl. II., čl. III. a to sa považuje za rozširujúci návrh. Čiže rozširujúci návrh nie je len to, že ja v niečo v rámci jedného zákona, ktorý je otvorený rozširujem, že tam otváram ďalšie paragrafy. Ale rozširujúci návrh je aj to, ak mám v predmete úpravy stanovený nejaký cieľ a čl. II., III., IV. teda ďalšie novely zákonov ja pootváram a súvisí to s tým predmetom úpravy návrhu zákona. A aby sme tu len neteoretizovali, tak ja poviem na konkrétnom príklade. Keď sme tu k volebnému zákonu, čo napádal pán poslanec Dostál, dali čl. II novelu zákona o bankách, tak to nebol prílepok ako tvrdil pán poslanec, to bol rozširujúci návrh práve z dôvodu, že v dôvodovej správe volebného zákona bolo uvedené, že cieľom toho návrhu zákona je odstránenie praktických problémov, ktoré vyplývajú z volebného zákona. A jedným z praktických dôvodov, ktorý z volebného zákona je aj to, že banky, ktoré neposkytujú služby spotrebiteľom nemajú mať prečo, nemajú prečo otvárať transparentný účet. A my sme to tu z domnelého dôvodu, že ide prílepok neodsúhlasili. Tie banky teraz budú mať problémy a pritom išlo o rozširujúci návrh. Čiže kvôli tomu, že tu niekto príde a prezentuje tu svoje teórie, ktoré ani nie sú v súlade s rokovacím poriadkom, my tu svojimi hlasovaniami niektorí poslanci tu spôsobujú naozaj problémy tým, ktorých sa to týka.
A potom je tretia teória prílepkov, ktorá podľa môjho názoru je prílepkom, a to znamená, že keď mi ako čl. II., III. dopĺňame zákon iným zákonom, ktorý s ním obsahovo nesúvisí. Ale niekto by povedal, že keď máme raz otvorené dane, tak už môžme potom ako čl. II., III., IV.,, V. otvárať všetky možné iné dane, ktoré ani nesúvisia s obsahom zákona. .To napríklad robíme teraz v týchto pozmeňujúcich návrhoch. A ja som teda veľmi zvedavý, že ako široko bude chcieť ísť aj pani prezidentka pri výklade toho, čo je prílepok a čo nie. Ja to hovorím preto, že ja som sám na to zvedavý, lebo ako pôjdeme až takto široko, tak potom už, potom už aj tie všetky kritiky, ktoré tu doteraz boli, budú z veľkej časti irelevantné. Keďže to by nemalo byť asi tak, že keď ja hovorím v zákone o dani z liehu, že idem zdaňovať negatívne externality, medzi ktoré patrí aj hazard, že okrem hazardu, ktorý tam teraz dávame, čo je OK, lebo to je rozširujúci návrh a hovorím to aj preto, že ako navrhovateľ s týmto rozširujúcim návrhom súhlasím a mal by som to povedať v zmysle rokovacieho poriadku, tak to pre pána spravodajcu hovorím, tak potom je otázne, že či ideme tak široko s vysvetľovaním rozširujúcich návrhov, že okrem hazardu to bude aj DPH. Lebo dobre, vecne s tým všetci súhlasíme. Ale obsahom návrhu zákona nie je DPH ako negatívna externalita. DPH nie je zníženie, DPH nie je negatívna externalita. To chceme spraviť, to je pozitívne pre tých, na ktorých to dopadá. Čiže to nie je negatívna externalita. Čiže to by tam asi nemalo patriť a doteraz sme to označovali ako prílepok. Ale uvidíme teraz, čo povie pani prezidentka. Ak povie, že my môžme ak otvoríme jednu daň otvárať novely zákonov ďalších 20 daní, tak budeme zase niekde inde ako sme boli doteraz. Ale doteraz sa takéto veci skôr kritizovali. Takže to na vysvetlenie k rozširujúcim návrhom a prílepkom.
A teda na záver poviem, že najrozumnejšie pre budúcnosť sa ukazuje podľa mňa tá alternatíva, ktorá zodpovedá aj tomu, čo je napísané v rokovacom poriadku, že musíte mať jasne povedané, čo je predmetom úpravy zákona. To je vyjadrené vo všeobecnej časti dôvodovej správy. A keď sa od toho odpichnete a keď vám to s tým súvisí, no tak potom otvárate aj čl. II., III., lebo idete v tom duchu dôvodovej správy. Ale ako náhle začnete ulietať od tej dôvodovej správy, tak vtedy je to prílepok. Lebo tu padli v minulosti alebo pred pár dňami, najmä zo strany pána poslanca, teórie, ktoré označovali za prílepok aj rozširujúce návrhy. Ale to tak naozaj nie je, lebo to ani nezodpovedá tomu, čo je označené v rokovacom poriadku ako rozširujúci návrh. Ja teda toto vnímam celkove aj ako nedostatok rokovacieho poriadku, že to nie je poriadnejšie vysvetlené. A verím, že ak sa nám ešte niekedy začiatkom roka poradí dostať k tomu, že si niektoré ustanovenia rokovacieho poriadku pozmeníme a dovysvetľujeme, že toto tie bude patriť k ustanoveniam, ktoré si dovysvetľujeme. Lebo zbytočne niekedy tu vznikajú aj rozpory o niečom, čo z rokovacieho poriadku nie je úplne jasné. A niektorí poslanci si tu vytvárajú tak prísne teórie, že tie ani sami potom v praxi neuplatňujú, lebo ich uplatňujú len voči niekomu voči komu to robia ako politikárčenie a nie ako úprimný záujem o to, aby bola v parlamente prijímaná kvalitná legislatíva. Ja ďakujem pekne za záverečné slovo. A všetkým ďakujem takisto za príspevky do diskusie, aj za to, že vidím, že sú tu skôr podporné stanoviská v prospech tohto návrhu. A nejak tak vnútorne cítim, že to asi bude úspešné, že tento zákon prejde. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím teraz mať taký trocha dlhší vstup, lebo pôvodne som uvažoval, že budem reagovať na každého z poslancov z kolegov, ktorí vystúpia v rozprave, ale keďže niektorí už mali určité časové obmedzenia, tak som im vyšiel v ústrety a vystúpim takto na záver v rámci rozpravy. V zásade to bude asi aj šetriť čas, pretože keby som opakovane vystupoval, tak by som sa mohol v niektorých veciach opakovať. Ja sa pokúsim zareagovať na všetko, čo odznelo, aj na niektoré veci, ktoré sa stali medzi prvým, druhým čítaním a, a teda chcem na ne poukázať.
Začnem tým, že nebude to úplne chronologicky, začnem tým teda, čo ma napadne ako sa tu pozerám na pána poslanca Čepčeka, tak začnem ním. Spomínal mi, že je veľmi rád, že teda pozmeňujúcim návrhom chceme zdaniť aj hazard alebo hazardné hry s tým, že pýtal sa na to, že kedy konečne začneme riešiť aj prevenciu hazardu. K tomu uvediem, že pán poslanec, ty dobre vieš, že viacerí aj poslanci z klubu OĽaNO majú na veci ohľadne hazardu v zásade identické názory ako máš ty sám. Musím povedať, že ty patríš teda k tým najaktívnejším, ktorí sa snažia voči hazardu nejakým spôsobom vystupovať a teda aj ti veľmi záleží na tom, aby sa to riešilo komplexne. Ja len môžem potvrdiť, že v rámci dohôd, ktoré sa týkajú rozpočtu, aj takto verejne to chcem povedať. V rámci dohôd, ktoré sa týkajú rozpočtu, je aj dohoda na tom, že sa v štátnom rozpočte vyčlení dostatočné množstvo finančných prostriedkov, ak sa nemýlim, tak by to malo byť okolo pol milióna eur ročne na to, aby terajšia linka, linka pomoci, ktorá slúži ľuďom, ktorí spadli do osídiel hazardu, tak to zjednodušene poviem, mali nejakú pomoc po ruke, keď sa chcú z tejto závislosti dostať. Dnes táto linka funguje spôsobom, že je v obmedzenom režime. Ty asi zareaguješ možno vo fak, vlastne nemôžeš zareagovať, tak ale to ma mrzí teraz, lebo neurobil som to takto úmyselne. Jednoducho je len niekoľko hodín denne a ročne sa na ňu vynakladá 60 tisíc eur, čo vlastne zodpovedá len tomu, že potom môže len niekoľko hodín denne fungovať. Tie peniažky, ktoré pribudnú do štátneho rozpočtu, ich dôsledku bude môcť táto linka byť spustená nonstop, čiže bude fungovať naozaj 24 hodín denne.
Ja z nejakého dôvodu to nie je síce v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol daný k štátnemu rozpočtu, ale naozaj môžem aj takto verejne potvrdiť, že je prísľub aj zo strany ministerstva financií, že sa bude na túto vec myslieť, ja verím, že aj ty sám to oceníš a budeš tiež zohľadňovať tieto veci potom pri podpore štátneho rozpočtu, pretože je dôležité, aby štátny rozpočet bol v budúcom roku.
Ďalšia z vecí. Škoda, že pán poslanec Suja odišiel, ono niekedy sa tie veci, keď je človek opozičným poslancom, hovoria oveľa jednoduchšie, ako keď je koaličným, lebo aj koaliční poslanci viacerí a na to chcel pán spravodajca poukázať, neboli spokojní s tým, že napríklad kostoly nie sú otvorené, veď si to pamätáme. Ja som dokonca patril k tej skupine poslancov, ktorí napísali list pánovi premiérovi, aby sa kostoly dostali aspoň do nejakého obmedzeného režimu, aby neboli úplne zavreté, ale akože zase netvárme sa tu, že poslanci sú ministrami. No nie sú. Jednoducho poslanci maximum čo vedeli spraviť, je, že vyzvali a už napísať list premiérovi, tak to je určitý výraz pomerne veľkej nespokojnosti a zase sa tu netvárme, že čo my sme mali ísť držať ruku premiérovi, aby niečo podpisoval, ministrovi alebo konzíliu teraz tam čo ich zavrtieť v miestnosti a vyhladovať, kým nezmenia názor. Však to sa takto nedá robiť. Zase buďme, buďme realisti a, a druhá vec bola tá, že potom to bolo aj v nejakom obmedzenom režime možné, s ktorým teda úplne sme neboli spokojní, bol to nejaký kompromis, ale všetci sa asi pamätáte na to, alebo niektorí, ktorí sa tým zaoberáte, že sa tým zaoberal následne aj Ústavný súd a Ústavný súd povedal, že vy keď obmedzujete ľudské práva počas pandémie, tak sekundárne alebo teda viete obmedziť aj práva a je to ústavne komfortné, teda je to v súlade s ústavou, ktoré sekundárne súvisia s tými primárnymi právami a bolo tam vyslovene uvedené, že aj právo, teda náboženskú slobodu. Čiže akonáhle vyšiel tento judikát Ústavného súdu, lebo prebiehali tie diskusie, že či, či by sa táto vec nemala riešiť aj na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. Pamätáte sa na iniciatívu bývalého eurokomisára pána Figeľa. Ty mi niečo naznačuješ, ale ja potrebujem sa k týmto veciam vyjadriť skutočne. Je to, je to dôležité aj pre záznam.
Bola to iniciatíva pána bývalého eurokomisára Jána Figeľa, ktorý chcel riešiť tieto veci na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu, ale potom vyšiel ten judikát Ústavného súdu, ktorý teda jednoznačne povedal, že sa môžu aj tie sekundárne súvisiace práva obmedziť a to ešte viacej posilnilo tých ľudí, ktorí boli v konzíliu a tých ďalších, aby si držali ten svoj názor. Čiže my sme potom už jednoducho veľmi nemali v rukách tie argumenty, ktoré dovtedy boli na stole, keďže to bolo spochybňované, ale nakoniec Ústavný súd to takýmto spôsobom rozsekol v neprospech teda náboženskej slobody. Treba to tak aj otvorene povedať a treba to povedať takto komplexne, lebo nikto sa tu týmto spôsobom nezaoberá a potom pomaly my koaliční vyzeráme tak, že my sme ako my sami sme ako keby chceli tie kostoly zatvárať. To tak nebolo.
A pokiaľ ide k tým veľkým prevádzam, viete, ani mne sa nepáčilo teraz čisto ľudsky, že boli otvorené tie veľké predajne, tie supermarkety a že tí malí najmä slovenskí podnikatelia tým trpeli, ale zas si povedzme, že to boli nejaké dosť výrazné obmedzenia, ktoré sa týkali metrov štvorcových, ktoré sa týkali určitého režimu v tých, tých zariadeniach a jednoducho oni sa nedali úplne, úplne zaviesť v tých malých prevádzkach a druhá vec je tá, že keď sa tu spomína, že si tam mohol človek kúpiť čokoľvek no zase netreba zovšeobecňovať. Možnože niekde na Slovensku sa to tak dialo. Ja v Bratislave, keď som si chcel v tom čase kúpiť niečo, čo bolo tam tou páskou v tých supermarketoch prelepené, že sa nemôže ten spotrebný tovar, topánky a neviem čo, tak sa to nedalo, mne to nepredali. Čiže, keď pán poslanec Suja hovorí, že sa dalo kúpiť všetko, tak by mal aj povedať, že kde takú vec zažil, lebo ja som v Bratislave takú vec nezažil a možnože niekde mimo Bratislavy sa to dialo, ale nedialo sa to a bolo to možno výnimočné a nedialo sa to všade.
Potom k veciam, ktoré tu spomínal, boli spomínané teda pánom predsedom finančného výboru. V prvom rade k hazardu ako takému. Ja by som chcel aj za poslancov OĽaNO povedať, že my nie sme spokojní s tou formou, ako sa ide zdaňovať hazard, to by som chcel povedať verejne, aby to bolo jasné, ak by tu boli dnes poslanci Kučera alebo Rišo Nemec, tak by aj presnejšie vysvetlili prečo. Jednoducho, ak chceme podporovať povedzme aj viac šport prostredníctvom peňazí, ktoré by išli z dane z hazardu, tak by to bolo treba spraviť trochu iným spôsobom. Ale sme za to, aby sa hazard zdaňoval, je to tiež negatívna externalita a teda pokiaľ sa chceme na niečom dohodnúť, tak poviem rovno a otvorene, že my sme v tomto vyšli v ústrety či už SaS alebo aj Sme rodina, ktorí to chceli robiť spôsobom, ktorý je navrhnutý. Nehovoríme, že je to zlý spôsob, ale ...
=====

Ďakujem za slovo. Pán kolega Suja, vidím, že som zaťal do živého. Prepáčte, nechcel som vás rozčúliť, ani vyprovokovať, aj keď vám k tomu veľa netreba. Na rozdiel od vás nie je to môj štýl. Že ja skôr sa snažím ukľudňovať veci aj riešiť rozbroje, kde sa dá, aj keď nie vždy to ide. Na, na reakciu na vás by som potreboval minimálne päť faktických poznámok, ale aspoň v skratke. Čo sa týka Zakopaného, bývam páru kilometrov od Zakopaného. V čase COVID-u, v čase ako vy tu vytýkate spomínaných obmedzení, som si chodil overovať situáciu do Zakopaného osobne. Áno, čo sa týka kostolov, kostoly mali otvorené, mali, mali tam podstatne jemnejšie opatrenia ako u nás. Čo sa týka spomínaného gastra, keďže moja rodina a ja pôsobím takmer 40 rokov v gastre, tak ma veľmi zaujímalo, že v akom štádiu je to v okolitých štátoch, tak konkrétne som sa zameral na Poľsko. V Zakopanom priamo som sa rozprával aj s majiteľmi niektorých reštaurácií, mali tiež obmedzenia, mali zakázané mať otvorené prevádzky vnútri, ak ste boli v Zakopanom, určite to bolo v zime, lebo vtedy boli najväčšie obmedzenia u nás, tak boli otvorené terasy vykurované, to mali povolené ako u nás, že cez okienko, len Poliaci sú trošku väčší rebeli ako my, tak je pravda, že mnohé, mnohé reštaurácie napriek obmedzeniam boli otvorené, mohli hostia sedieť aj vnútri, tam boli aj desiatky metrov dlhé rady. Čo sa týka kostolov, to je dlhšie. Opýtajte sa konzília odborníkov, opýtajte sa všetkých zainteresovaných. Pána Mikasa a nejdem tu ďalších spomínať, že kedy ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za upozornenie, som sa zabudol prihlásiť lebo som si písal poznámky narýchlo. Pán Suja, tak ako už niekoľkokrát neviem aký máte na to dôvod ale zvyknete si podľa mňa neprávom kopnúť aj do mňa nato, že si kopete do Igora, nato, že si kopete do Igora Matoviča to, to je už od vás samozrejmosť. Len pre správnu informáciu, nezobudil nezobudil som sa až teraz, za gastro som bojoval od prvého momentu ako som sa dozvedel, ako som sa dozvedel, že sa budú riešiť lanovky, vleky, športoviská, kúpaliská čo sa týka zníženia sadzby DPH. A tak už v ten deň som reagoval a riešil som to. Na obranu Igora Matoviča keď som ho požiadal a oslovil som, aby ku zníženej sadzby DPH na spomínané sektory, aby bolo zaradené aj gastro, popísal som mu situáciu tak od nevravím, že hneď v ten deň ale v najbližšom čase zareagoval, že bude sa aj o tomto rokovať, k čomu aj došlo. Sami dobre viete, že síce na tri mesiace bola znížená sadzba na aj na gastro ale samozrejme, že si aj s takým tichým prísľubom, že, že bude sa robiť všetko preto, aby, aby tá znížená sadzba DPH pokračovala ďalej, takže v tomto, v tomto nemáte pravdu. Viete, vy neviete o rokovaniach za zatvorenými dverami tak ako často aj premiér Eduard Heger spomína, že nevynáša informácie z rokovania, ale až potom keď je niečo vyrokované. Takže za gastro znova opakujem, (Prerušené vystúpenie časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pardon. ja sa chcem poďakovať kolegom, ktorí sa podieľali na tomto pozmeňováku hlavne kvôli tomu k tej oblasti v tých fitness centier pretože v prvom momente keď sa ten pozmeňovák tvoril tak samozrejme boli tam zaradené rôzne športové zariadenia a mnohí majitelia fitness centier si mysleli, že automaticky sa to bude vzťahovať aj na nich. Viem, že kolegovia aj Karol Kučera vyvinuli veľké úsilie a požia, by som povedal ešte presadzovali to, aby sa aj fitness centrá dostali do tej sadzby, že budú mať zníženú DPH tak im zato samozrejme ďakujem. Ďakujem aj ministerstvu financií, že na toto pristúpilo. Ja si myslím, že fitenss centrá si to určite zaslúžia pretože ako tu už bolo spomenuté samozrejme nikto nevedel ako s pandémiou bojovať a prijali sa také opatrenia ako sa prijali, fitness centrá spolu s gastrom boli ako prvé zatvárané a posledné otvárané, takže samozrejme utrpeli fitness centrá straty. Viem o čom hovorím, pretože kým som nenastúpil do národnej rady som viac ako 30 rokov podnikal v tejto oblasti. Fitness centrá sú ešte špecifické aj v tom, že sú to dá sa povedať pomerne veľké priestory podobne ako sú športové haly, zimné štadióny atď. čiže náročné aj na energiu a vieme, že teraz tie ceny energií pôjdu hore tak aj toto zníženie DPH aspoň čiastočne pomôže nahradiť alebo zvýšiť ten príjem nato, aby mohli kryť aj tieto náklady. Pretože, áno môžeme aj zvyšovať nejakú cenu ale tá cena je tak isto limitovaná od možnosti tých jednotlivých klientov v jednotlivých regiónoch. Takže ja ešte raz kolegom ďakujem a verím, že tento pozmeňovák prejde a teším sa, že to aspoň troška pomôže majiteľom fitness centier.

Ďakujem za slovo. Vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, krátko sa chcem vyjadriť hlavne k môjmu pozmeňujúcemu návrhu a pozmeňujúcemu návrhu kolegov poslancov Karola Kučeru, Richarda Nemca, Mariána Viskupiča, Richarda Vašečku, Jozefa Hlinku, Juraja Šeligu a Petra Vonsa, týmto pozmeňovákom sa aspoň z časti pomôže zmierniť dopady z obdobia covidu. Z predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu vyplýva, že sa ním zavádza znížená sadzba DPH vo výške na 10 % zo základu dane jednak na plnenie a poskytovanie v súvislosti so športom, pri ktorých je predpokladaná vysoká energetická náročnosť ako aj preprava osôb či vysunutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení na účely vykonávania športu a na vstupné do umelých kúpalísk. Okrem toho je veľmi dôležité, že sa zavádza aj znížená sadzba DPH na reštauračné a stravovacie služby v tomto prípade aj formou tohto pozmeňováka už bez obmedzenia. Hlavným dôvodom tejto zmeny je prioritne podpora športových aktivít ale aj ako som spomenul gastrosektora, teší ma, že pod zníženie D/H patrí aj sektor čo sa týka fitness. Týmto chcem aj poďakovať kolegovi Petrovi Vonsovi o ktorom viem, že aké úsilie vynaložil, aby, aby sa toto dosiahlo. Z môjho pohľadu ako osoby, ktorá aktívne podnikala v gastrosektore a v cestovnom ruchu je táto zmena veľmi dôležitá a veľmi prínosná. Za posledné obdobie sme boli svedkami toho, že práve gastrosektor, cestovný ruch ako aj športové aktivity boli aj z dôvodu pandémie jedným z najviac postihnutých odvetví.
Podnikatelia okrem dlhov z posledných rokov zavinených pandémiou ochorenia covid aktuálne čelia v súčasnosti aj prudkému nárastu cien energií a tým spojených nákladov rastu cien a .... potravín a nápojov a požiadavke požiadavkám zamestnancov na zvýšenie miezd. Nezanedbateľnou položkou je aj zvýšenie nákladov spojených s dodržiavaním rôznych hygienických a iných nariadení či usmernení. Osobne som presvedčený, že počas nadchádzajúcej zimnej sezóny, ktorá už v niektorých strediskách už začala, podľa, podľa informácií čo som zisťoval tak zatiaľ, zatiaľ je štart zimnej sezóny v strediskách pomerne slabý. A všetci očakávajú, že tak ako aj v období pred covidom, že tá hlavná sezóna sa poriadne rozbehne od Štefana a že budú priaznivé podmienky, aby, aby tá sezóna pomohla gastru sa opäť nadýchnuť a pokračovať, pokračovať aspoň v takom štádiu v akom, v akom sa podarilo po covide ako tak pozviechať niektorým podnikateľom ale mnohí, mnohí sa ešte dlho budú spamätávať. Pozmeňujúci návrh má za cieľ aj zvýšiť konkurencieschopnosť prevádzkovateľov podnikov v cestovnom ruchu hlavne v pohraničných oblastiach kde jedným z najväčších konkurentov je napríklad Poľská republika ale aj Česko a Maďarsko. V týchto krajinách majú výrazne nižšiu DPH pre gastro. Po tejto zmene majitelia prevádzok podnikajúcich v gastrosektore a v cestovnom ruchu volali už dlhšiu dobu tak som veľmi rád, že sa to konečne podarilo vďaka aj vďaka ústupkom a dohodám naplniť. Ako som spomenul je pred nami kľúčová zimná sezóna, ktorá je pre osoby podnikajúce v stravovacích službách či v hoteliérstve ale aj celkovo v cestovnom ruchu kľúčová.
Počas v období pandémie gastroprevádzky prišli o výraznú časť svojich tržieb a mnohé si na splatenie nájmov, energií či platov pre zamestnancov museli požičať. Okrem toho aktuálne čelia momentálnemu enormnému nárastu nákladov na energie ako aj vysokej inflácii, ktorá sa prejavuje vo zvýšených vstupoch spomínaného nákupu potravín, nápojov či inej réžie. Zvýšená inflácia automaticky si vyžaduje aj spomínané od zamestnancov s ktorými je tak či tak problém čím ďalej väčší niekoho zamestnať hlavne v gastrosektore a v niektorých službách cestovného ruchu. V prípade k predkladanému návrhu predkladaného návrhu je rovnako potrebné povedať, že zníženie sadzby pre gastrosektor nie je v podmienkach Európskej únie žiadnou novinkou. Napríklad v roku 2021 bola v Českej republike zavedená znížená DPH v gastre na úroveň 10 %, v Poľsku 10 %, V Rakúsku a Maďarsku dokonca 5 %. Ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia práve cez nižšiu DPH prevádzky získali hotovosť keďže museli menej odviesť do štátnej kasy a dostali sa do lepšej finančnej kondície legálnym spôsobom vďaka zníženiu sadzieb DPH. Tento krok samozrejme pre štátny rozpočet predstavuje stratu avšak táto strata sa časom zhodnotí, verím tomu a štátu sa vráti v podobe vyšších tržieb zvýšením turizmu a celkovo cestovného ruchu. Rovnako veľmi za veľmi prínosné považujem zníženie sadzby DPH pre vybrané športové zariadenie, osobne veľmi podporujem zdravý životný štýl obyvateľstva lebo vieme ako, ako sú na tom naše deti. Vidím to aj vo svojej rodine, že mám tri neplnoleté deti a, že naozaj ani zďaleka ten šport nie je, nie je na takej úrovni už od základných škôl ako to bolo keď som ja bol v ich veku.
Tak aj z týchto dôvodov veľmi vítam veľmi vítam zníženie sadzby DPH v týchto spomínaných odvetviach. Tak verím, že tento návrh zákona aj pozmeňujúce návrhy budú podporené. Ďakujem.

Ten je dohodnutý. Termín hlasovania bude zajtra o jedenástej hodine.
Ja len chcem úplne skrátko poďakovať za tie prednesené návrhy. Ten prvý samozrejme sme veľmi radi, že došlo k takej dohode, že do zdravotníctva pôjde viac peňazí. A, a že došlo aj k teda dohode, že sa bude teda platiť ten daňový systém aj za, aj za poistencov štátu. Samozrejme, treba si ešte zapriať, aby sme dobre hospodárili a tie peniaze v tom rozpočte boli.
Čo sa týka toho druhého návrhu, tak tam samozrejme ja som toho názoru, že ja by som chcel ešte viac z tých financií, ktoré tečú do poistného systému, aby šlo k poskytovateľom a aby sme, aby sme z tohto pohľadu mali stále zach. Alebo nieže zachované, ale aby sa podarilo v tejto snemovni presadiť ten návrh, ktorý hovorí o výdavkových limitoch. Teda, že do zdravotnej starostlivosti by šiel, by šlo určité percento vybraného poistného. Minimálne percento vybraného poistného.
Žiaľ tento druhý pozmeňujúci návrh to ruší, tým pádom samozrejme zisk zdravotnej poisťovne bude plnení tak ako stanovuje zákon v prvom rade. Tak ako to je robená aj doteraz tie poisťovne väčšinou na začiatku si vypočítajú zisk, a potom počítajú koľko môžu financií minúť pre ten ktorý typ zdravotnej starostlivosti. My sme to chceli otočiť, aby to garde bolo otočené naspäť, teda, aby sa najskôr muselo hľadať a akým spôsobom všetky financie investovať do zdravotnej starostlivosti. A potom, keď zvýšia financie, by sme sa mohli rozprávať o zisku. Toto je žiaľ otočený návrh zákona, a ja preto ten druhý pozmeňujúci návrh ja osobne nedoporučujem, aby ste prijali v pléne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Marián som rada, že sa nám podarilo nájsť zhodu a môžeme schváliť ešte pred Vianocami rozpočet na rok 2023. V týchto ťažkých časoch je to nesmierne dôležité pre občanov Slovenskej republiky a rovnako aj pre všetky inštitúcie a podnikateľské subjekty a hlavne pre samosprávy, ktoré netrpezlivo čakajú na tento zákon roka. Je chvályhodné, že sa nám podarilo zakomponovať aj výdavkové limity, ktoré boli podmienkou Európskej únie, aby sme mohli čerpať prostriedky z Plánu obnovy. Politika je umenie možného, preto vítam pozmeňovací návrh, ktorý si Marián prečítal a verím, že zajtra rozpočet na rok 2023 schválime a takto všetci pokojne odídeme na vianočné sviatky.

ktorá, na ktorej štát nemá žiadny podiel, ktorá patrí kompletne maďarskej firme, ktorá je čiastočne aj v majetku maďarského štátu, čiastočne v majetku maďarských rôznych nadácií napojených na vládu, čiastočne v majetku údajne aj ruských investorov cez rôznych majiteľov v Anglicku, v Amerike, cez burzu, čiže fascinuje ma, že strana SaS za takúto firmu bojuje ako o život, zasadzuje sa za to, aby nedostala také zdanenie, aké by dostať mala a fascinuje ma to, že najvyšším manažérom tejto firmy je človek, ktorý je zjavne prepojený s sponzorom firmy SaS, ktorý firmu sponzoruje od začiatku ako bola založená. A fascinuje ma, že médiá si takúto tému absolútne nevšímajú, absolútne ju ignorujú a proste ju nechávajú tak. Ešte raz opakujem, nechcem rozbiť tú krehkú politickú dohodu a schválenie štátneho rozpočtu, ktoré bolo včera dohodnuté, veľmi si to vážim, že premiér Heger a predseda SaS Sulík takúto dohodu urobili a je to v záujme Slovenska, ale fascinuje ma, že tieto okolnosti a súvislosti a podmienky tejto dohody tie veci, ktoré sú v pozadí, si nikto z médií nevšíma. Nechce sa mi veriť, že by to bolo tým, že to sa analytici, ľudia, ktorých poznám ako veľmi inteligentných a takých, ktorí vidia do súvislosti, nechce sa mi veriť, že by to nevideli a nevšimli si to. Čiže vychádza mi z toho, že ak si to nevšimnú, tak to len nechcú vidieť. A možno poviem len taký jeden príklad. Všimol som si, že napríklad vianočné darčeky istej veľkej štátnej firmy , ktorú stále riadia nominanti Richarda Sulíka, posielajú ako vianočné darčeky produkty firmy Világi Winery a tak isto firmy Kukkonia, to tiež asi bude úplná náhoda a že práve od tejto firmy tu nakúpia a potom rozdávajú svojim klientom, čiže fascinuje ma, že takéto veci si akosi nikto ani v médiách, ani v politike nechce všímať, pretože asi je to politicky korektné mlčať o tom. Ja politicky korektný nie som, preto o tom hovorím.
A úplne ma fascinuje, že táto strana takto holou hruďou háji záujmy Slovnaftu, ale napríklad firma Eustream, na ktorú sa tu plánuje uvaliť daň z rúry, to znamená daň, Milan prepáč, Milan, vyrušuješ nás.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Kolegovia, musím vás upozorniť, že v rokovacej sále je zakázané telefonovať počas schôdze. Ďakujem.

Kremský, Peter, poslanec NR SR
Takže ešte raz. Fascinuje ma, že strana SaS holou hruďou obhajuje záujmy Slovnaftu, firmy, za ktorou je človek prepojený na jej sponzora, ale napríklad čiastočne štátna firma Eustream, ktorá je obrovským zdrojom peňazí pre štátny rozpočet, na ktorú tu ideme uvaliť daň za rúru, to znamená, že vlastní potrubia, aj keby cez tie potrubia nešiel žiadny plyn, ak by zajtra Rusi zavreli kohútik a cez b tento plynovod by netiekol žiadny plyn, tak táto firma Eustream túto daň musí platiť. Sú to obrovské peniaze. Sú to stovky miliónov eur. A to, čo som tu počul, že prečo pre rok 2023 sa teda Slovnaft zdaňovať zatiaľ nebude, ale podľa mňa definitívne nebude, je to, že je neisté ako to bude, aká bude situácia, aké budú mať zisky a tak ďalej, no samozrejme, ak ich tie zisky nebudú mať, tak nebudú platiť žiadnu daň. Ak tá cena ropy bude taká, že na ňu nebudú dostávať zľavu, tak to nie je aktuálne. Ak tá situácia bude zlá, tak jednoducho zdanenie žiadne nebude. Ale na druhej strane som si takmer na 100 %, možno že aj viac ako na 100 % istý, že keď to budeme prerokovávať zákon o dani z osobitnej stavby, ktorý postihuje práve tento Eustream, ktorý bude musieť tú daň platiť aj keby nič netieklo tým plynovodom, tak tu nevystúpi nikto zo SaS, aby sa proti tomu postavil. Nikto si tu nebude odhaľovať holú hruď a bojovať za to, že to je neseriózne a neférové túto firmu zdaňovať. Som si tým takmer na 100 % istý. A veľmi by ma prekvapilo, ak by to bolo inak. Skúsme si všetci nielen tu v tejto sále, ale i mimo nej položiť otázku prečo to tak je. Pretože to, ako svet funguje, sa nedá pochopiť z toho, čo ľudia hovoria, ale z toho, čo robia. A to, čo robíme dnes, je niečo, čo súvisí s pozadím, ktoré je za tým. A prečo to tak je, odpoveď na túto otázku je vysvetlením toho prečo takto fungujeme, prečo možno padla vláda, prečo dnes tu musíme riešiť takéto veci. Skúsme sa nad tým všetci zamyslieť. Ďakujem. (Potlesk.)